Vec T‑116/11
Európska agentúra pre lieky (EMA)
proti
Európskej komisii
„Arbitrážna doložka – Šiesty rámcový program v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností prispievajúcich k vytvoreniu európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006) – Zmluvy Dicoems a Cocoon – Nesúlad časti uplatnených výdavkov so zmluvnými požiadavkami – Ukončenie zmlúv – Vrátenie časti vyplatených súm – Náhrada škody – Protinávrh – Mimozmluvná zodpovednosť – Bezdôvodné obohatenie – Žaloba o neplatnosť – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Akt prijatý čisto v zmluvnom rámci, od ktorého je neoddeliteľný – Oznámenie o dlhu – Neprípustnosť“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 11. decembra 2013
1. Žaloba o neplatnosť – Žaloba, ktorá sa v skutočnosti týka sporu zmluvnej povahy – Zrušenie oznámenia o dlhu vydaného Komisiou – Nepríslušnosť súdu Únie – Neprípustnosť
(Články 263 ZFEÚ a 288 ZFEÚ)
2. Rozpočet Európskej únie – Finančná pomoc Spoločenstva – Povinnosť príjemcu dodržiavať podmienky poskytovania pomoci – Financovanie týkajúce sa len skutočne vynaložených nákladov – Odôvodnenie reálnosti uplatňovaných nákladov – Neexistencia – Neoprávnené náklady
(Článok 317 ZFEÚ)
3. Právo Európskej únie – Zásady – Zásada riadnej správy vecí verejných
4. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie prijaté na základe zmluvy
(Článok 296 ZFEÚ)
5. Právo Európskej únie – Zásady – Zásada Únie o zákaze bezdôvodného obohatenia – Pojem
6. Súdne konanie – Prípustnosť žalôb – Žaloba smerujúca proti listu vyhotovenému Výkonnou agentúrou pre výskum v rámci jej právomocí – Žaloba na náhradu škody z mimozmluvnej zodpovednosti smerujúca proti Komisii – Výkonná agentúra pre výskum s právnou subjektivitou – Neprípustnosť
(Nariadenie Rady č. 58/2003, článok 4 ods. 2 a článok 21; rozhodnutie Komisie 2008/46)
7. Súdne konanie – Predmet konania – Zmena v priebehu konania – Zákaz
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 72, 74, 75)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 236, 263)
3. Inštitúcie Únie sú povinné plniť si povinnosti vyplývajúce zo všeobecnej zásady riadnej správy vecí verejných voči spravovaným subjektom výlučne v rámci výkonu svojej správnej právomoci. Naopak, ak má vzťah medzi Komisiou a žalobcom jasne zmluvnú povahu, žalobca by Komisii mal vytýkať iba porušenia zmluvných ustanovení alebo porušenia práva uplatňovaného na zmluvu.
(pozri bod 245)
4. Povinnosť odôvodnenia, ktorú majú inštitúcie Únie na základe článku 296 ZFEÚ, sa týka len spôsobov jednostranného konania. Netýka sa teda spôsobov konania na základe zmluvy, ktorú dotknutá inštitúcia uzavrela s protistranou.
(pozri bod 275)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 282)
6. List obsahujúci hlavičku Výkonnej agentúry pre výskum (REA), podpísaný vedúcim jej oddelenia a zaslaný touto agentúrou v rámci jej právomocí, nemožno považovať za list zaslaný Komisiou alebo za list, ktorý možno Komisii pripísať.
Nariadenie č. 58/2003, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia jedného alebo viacerých programov spoločenstva, totiž priznáva Komisii právomoc vytvoriť výkonné agentúry, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia jedného alebo viacerých programov Spoločenstva. Pokiaľ Komisia naďalej vykonáva úlohy, ktoré si vyžadujú voľnú úvahu na uskutočňovanie politických rozhodnutí v praxi, môže byť agentúra poverená riadením niektorých fáz určitého projektu, prijímaním nástrojov na plnenie rozpočtu a vykonávaním všetkých činností potrebných na vykonanie programu Spoločenstva na základe právomocí prenesených Komisiou, a najmä činností súvisiacich s prideľovaním zákaziek a grantov. Článok 4 ods. 2 tohto nariadenia okrem toho stanovuje, že výkonná agentúra má právnu subjektivitu. Z článku 21 uvedeného nariadenia vyplýva, že zmluvnú zodpovednosť výkonnej agentúry upravuje právo, ktorým sa riadi príslušná zmluva, a že v prípade mimozmluvnej zodpovednosti je výkonná agentúra povinná nahradiť akúkoľvek škodu spôsobenú agentúrou alebo jej zamestnancami pri plnení si povinností v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.
V súlade s uvedeným nariadením Komisia zriadila REA rozhodnutím 2008/46. Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje, že štatút REA sa riadi nariadením č. 58/2003. Z toho vyplýva, že REA má právnu subjektivitu. Rovnako z rozhodnutia 2008/46 v spojení s článkom 21 nariadenia č. 58/2003 vyplýva, že v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti je REA povinná nahradiť škodu, ktorú spôsobí sama lebo ju spôsobia jej zamestnanci pri plnení si povinností.
(pozri body 292 – 296, 299, 300)
7. Všeobecný súd, ktorý rozhoduje na základe arbitrážnej doložky, musí o spore rozhodnúť na základe vnútroštátneho hmotného práva, ktorým sa daná zmluva riadi.
Naproti tomu v súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou, podľa ktorej každý súd uplatňuje vlastné procesné pravidlá, sa na základe práva Únie posúdi len súdna právomoc a prípustnosť návrhov. Pokiaľ je teda protinávrh formulovaný v rámci dupliky vo veci, ktorá bola predložená Všeobecnému súdu, o jeho prípustnosti sa musí rozhodnúť podľa článku 48 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Toto ustanovenie síce zakazuje uvádzanie nových žalobných dôvodov počas konania, no za určitých okolností to povoľuje. Uvedené ustanovenie však umožňuje jednému účastníkovi konania zmeniť počas konania samotný predmet sporu. Článok 48 rokovacieho poriadku nerobí rozdiel medzi tým, či ide o žalobcu, alebo o žalovaného. Navyše sa považujú za neprípustné námietka neprípustnosti alebo dôvod, ktoré boli po prvýkrát uvedené v duplike a ktoré sa nezakladajú na skutkových a právnych skutočnostiach, ktoré vznikli v priebehu konania.
(pozri body 310 – 316)