Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Braşov (Rumunsko) 30. apríla 2024 – trestné konanie proti P.P.R.
(vec C-318/24, Breian1 )
Jazyk konania: rumunčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Curtea de Apel Braşov
Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom
P.P.R.
Prejudiciálne otázky
1. Má sa článok 15 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 v znení zmien a doplnení podľa rámcového rozhodnutia 2009/2991 vykladať v tom zmysle, že právoplatný rozsudok, pokiaľ ide o rozhodnutie vykonávajúceho súdneho orgánu odmietnuť odovzdanie vyžiadanej osoby, má voči inému vykonávajúcemu súdnemu orgánu iného členského štátu právnu silu rozhodnutej veci, alebo sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni [opätovnému podaniu] žiadosti o odovzdanie na základe rovnakého európskeho zatykača v prípade, že boli vylúčené skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu predchádzajúceho európskeho zatykača, alebo ak odmietnutie vykonania tohto európskeho zatykača nebolo v súlade s právom Únie, za predpokladu, že vykonanie nového európskeho zatykača nevedie k porušeniu článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 a opätovné podanie žiadosti o odovzdanie je primerané v súlade s výkladom rámcového rozhodnutia 2002/584 v rozsudku z 31. januára 2023 [Puig Gordi a i. (C-158/21)] (bod 141 a odpoveď na šiestu prejudiciálnu otázku)?
2. Má sa článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 v znení zmien a doplnení podľa rámcového rozhodnutia 2009/299 v spojení s ustanovením článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že vykonávajúci súdny orgán nemôže odmietnuť vykonanie európskeho zatykača [vydaného na účely výkonu trestu] v prípade, že pri overovaní povinnosti rešpektovať v rámci výkonu európskeho zatykača ľudské práva sa v súvislosti s právom na spravodlivý proces z hľadiska požiadavky týkajúcej sa súdu zriadeného zákonom podľa článku 47 druhého odseku Charty zistili nezrovnalosti pri skladaní prísahy členov príslušného senátu súdneho orgánu [ktorý vyhlásil odsudzujúci rozsudok], pričom sa nevzniesli pochybnosti o účasti iných orgánov verejnej moci v procese menovania sudcov?
3. Má sa článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 v znení zmien a doplnení podľa rámcového rozhodnutia 2009/299 v spojení s ustanovením článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že v situácii, keď osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, tvrdí, že jej odovzdanie do vydávajúceho členského štátu by viedlo k nerešpektovaniu jej práva na spravodlivý proces, existencia rozhodnutia Komisie pre kontrolu spisov Interpolu, ktoré priamo odkazuje na postavenie takejto osoby, nemôže sama osebe ospravedlniť odmietnutie vykonávajúceho súdneho orgánu vykonať predmetný európsky zatykač? Môže však uvedený súdny orgán naproti tomu zohľadniť takéto rozhodnutie ako jednu z informácií na účely posúdenia existencie systémových alebo všeobecných nedostatkov vo fungovaní súdneho systému daného členského štátu alebo nedostatkov ovplyvňujúcich súdnu ochranu objektívne identifikovateľnej skupiny osôb, do ktorej uvedená osoba patrí?
4. Má sa rámcové rozhodnutie 2002/584 2002/584 v znení zmien a doplnení podľa rámcového rozhodnutia 2009/299 vykladať v tom zmysle, že nebráni opätovnému podaniu žiadosti o odovzdanie vyžiadanej osoby na základe rovnakého európskeho zatykača, ktorý vykonávajúci súd členského štátu pôvodne odmietol vykonať, a to inému vykonávaciemu súdu iného členského štátu, v prípade, že samotný vydávajúci súdny orgán konštatuje, že predchádzajúce rozhodnutie o odmietnutí vykonania európskeho zatykača nebolo v súlade s právom Únie v závislosti od už existujúcej súdnej praxe Súdneho dvora alebo len v dôsledku skutočnosti, že Súdnemu dvoru bola predložená prejudiciálna otázka týkajúca sa výkladu práva Únie uplatniteľného v danom prípade?
5. Umožňujú zásada vzájomného uznávania podľa článku 1 ods. 2 rámcového rozhodnutia, ako aj zásady vzájomnej dôvery a lojálnej spolupráce stanovené v článku 4 ods. 3 pododseku 1 ZEÚ v spojení s potrebou zaručiť účinnú súdnu ochranu práv osôb zúčastnených na konaní, to všetko aj vo vzťahu k článkom 15 a 19 rámcového rozhodnutia 2002/584, súdnym orgánom vydávajúceho štátu (vydávajúcemu súdu zastúpenému priamym zástupcom alebo, na výzvu vyššie uvedeného súdu, iným justičným orgánom, ako sú styčný sudca, národný člen Eurojustu alebo prokurátor vydávajúceho členského štátu) priamo sa zúčastňovať súdnych pojednávaní v rámci súdnych konaní o vykonaní európskeho zatykača vedených vykonávacími súdnymi orgánmi, a to prostredníctvom predkladania žiadostí, ponúk dôkazov a zapájaním sa do diskusie, ako aj uplatniť opravný prostriedok proti rozhodnutiu o odmietnutí odovzdania – za predpokladu, že prostriedok súdnej nápravy v danom právnom poriadku existuje a v takom prípade v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva vykonávajúceho členského štátu – na základe zásady ekvivalencie a v súlade s ňou?
6. Má sa článok 17 ods. 1 ZEÚ týkajúci sa úloh Komisie s ohľadom na rámcové rozhodnutie 2002/584 vykladať v tom zmysle, že úlohy Komisie zamerané na podporu všeobecného záujmu Únie prijímaním vhodných iniciatív na tieto účely a úlohy zamerané na zabezpečenie dohľadu nad uplatňovaním práva Únie možno vykonávať v súvislosti s európskym zatykačom, a to aj na žiadosť súdneho orgánu vydávajúceho európsky zatykač, v prípade, že takýto orgán usúdi, že odmietnutím vykonania európskeho zatykača vykonávajúcim súdnym orgánom dochádza k vážnemu porušeniu zásad vzájomnej dôvery a lojálnej spolupráce, tak, aby Komisia prijímala v súlade s uvedenými úlohami a úplne nezávisle opatrenia, ktoré považuje za potrebné?
7. Má sa článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 [o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní] v spojení s článkom 4 Charty základných práv Európskej únie týkajúcim sa zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní podmienok zadržiavania vo vydávajúcom členskom štáte vykonávajúci súdny orgán jednak nemôže odmietnuť vykonať európsky zatykač na základe informácií, ktoré neboli vydávajúcemu súdnemu orgánu známe a v súvislosti s ktorými tento orgán nemal možnosť poskytnúť ďalšie informácie v zmysle článku 15 ods. 2 a 3 rámcového rozhodnutia, a jednak vykonávajúci súdny orgán nemôže uplatniť vyšší štandard, než aký stanovuje Charta, a bez toho, aby presne uviedol pravidlá, na ktoré sa odvoláva, najmä pokiaľ ide o požiadavky na zadržiavanie, ako je vypracovanie „presného plánu výkonu trestu“, „presných kritérií na stanovenie určeného režimu výkonu trestu“ a záruky nediskriminácie z dôvodu „obzvlášť jedinečnej a citlivej situácie“?
____________
1 Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
1 Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34), v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24).