Vec T‑746/20
Grünig KG
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 21. decembra 2022
„Dumping – Dovoz určitých polyvinylalkoholov s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Oslobodenie dovozu v režime konečné použitie – Žaloba o neplatnosť – Oddeliteľnosť – Regulačný akt vyžadujúci vykonávacie opatrenia – Priama dotknutosť – Akt napadnuteľný žalobou – Prípustnosť – Článok 9 ods. 5 prvý pododsek nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Nediskriminačne uložené clo – Rovnosť zaobchádzania“
1. Žaloba o neplatnosť – Predmet – Čiastočné zrušenie – Podmienka – Oddeliteľnosť napadnutých ustanovení – Ustanovenie nariadenia Komisie, ktorým sa oslobodzujú niektoré dovozy v režime konečné použitie od antidumpingového cla – Zrušenie nespôsobujúce zmenu podstaty nariadenia – Splnená podmienka – Prípustnosť
(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Komisie 2020/1336, článok 1 ods. 4)
(pozri body 14 – 41)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Každý všeobecne záväzný akt s výnimkou legislatívnych aktov – Nariadenie, ktorým sa ukladá antidumpingové clo – Zahrnutie
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
(pozri body 49 – 55)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty – Akty nevyžadujúce vykonávacie opatrenia – Predmet sporu obmedzený na oslobodenie od antidumpingového cla – Používateľ dotknutého výrobku, ktorý nemá nárok na oslobodenie – Neexistencia vykonávacích opatrení – Prípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie 2020/1336, článok 1 ods. 4)
(pozri body 56 – 69)
4. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty – Akty, ktoré nevyžadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa dotýkajú žalobcu – Pojem priama dotknutosť – Kritériá – Neexistencia voľnej úvahy adresátov poverených uplatňovaním napadnutého opatrenia – Irelevantnosť v prípade neexistencie vykonávacích opatrení – Prípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie 2020/1336, článok 1 ods. 4)
(pozri bod 72)
5. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty – Akty, ktoré nevyžadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa dotýkajú žalobcu – Pojem priama dotknutosť – Kritériá – Akt priamo ovplyvňujúci právne postavenie žalobcu – Nariadenie Komisie, ktorým sa niektoré dovozy v režime priame použitie oslobodzujú od antidumpingového cla – Žaloba podaná konkurenčnými dovozcami príjemcov oslobodenia – Dovozcovia, ktorí preukážu priamu dotknutosť svojho práva nebyť vystavení narušeniu hospodárskej súťaže – Prípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie 2020/1336, článok 1 ods. 4)
(pozri body 79 – 126)
6. Žaloba o neplatnosť – Akty napadnuteľné žalobou – Akty, ktoré majú zakladať právne účinky – Pojem
(Článok 263 ZFEÚ)
(pozri body 131 – 140)
7. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Výklad z hľadiska medzinárodných dohôd uzavretých Úniou – Výklad nariadenia 2016/1036 z hľadiska antidumpingovej dohody GATT z roku 1994 – Zohľadnenie výkladu podaného orgánom na urovnávanie sporov
[Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (antidumpingová dohoda z roku 1994); nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 9 ods. 5]
(pozri body 162 – 178)
8. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Uloženie antidumpingového cla – Povinnosť uložiť antidumpingové clo na nediskriminačnom základe – Neuplatňovanie na používateľov dotknutého výrobku usadených na území člena WTO ukladajúceho antidumpingové clo
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 9 ods. 5)
(pozri body 179 – 191)
9. Spoločná obchodná politika – Ochrana pred dumpingovými praktikami – Uloženie antidumpingového cla – Povinnosť uložiť antidumpingové clo na nediskriminačnom základe – Nariadenie Komisie, ktorým sa niektoré dovozy v režime priame použitie oslobodzujú od antidumpingového cla – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/1036, článok 9 ods. 5)
(pozri body 195 – 217)
Zhrnutie
Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia týkajúceho sa antidumpingového cla na dovoz určitých PVA s pôvodom v Čínskej ľudovej republike
Tvrdenia týkajúce sa diskriminačnej povahy oslobodenia, ktoré sa vzťahuje na dovoz PVA osobitne určených na výrobu lepidla v podobe suchej zmesi, boli zamietnuté.
Európska komisia vykonávacím nariadením 2020/1336(1) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých polyvinylalkoholov (ďalej len „PVA“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Nariadenie tiež stanovuje, že dovážané PVA určené na výrobu lepidiel v podobe suchej zmesi sú oslobodené od tohto antidumpingového cla (ďalej len „predmetné oslobodenie“)(2).
Grünig KG a EOC Belgium – dve spoločnosti, ktoré používajú PVA na výrobu tekutého lepidla – podali žalobu o neplatnosť sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa týka predmetného oslobodenia.
Komisia vzniesla niekoľko námietok neprípustnosti tejto žaloby.
Všeobecný súd zamietol tieto námietky neprípustnosti a pri tejto príležitosti spresnil pojem „oddeliteľný akt“ v kontexte, keď sa napáda oslobodenie od cla, a nie uloženie antidumpingového cla. Tento súd tiež konštatoval priamu dotknutosť žalobkýň, pričom uplatnil rozsudok Montessori(3) na iný prípad, ako je prípad konkurenta adresátov schémy štátnej pomoci, konkrétne na prípad používateľov dotknutého výrobku, ktorí – tak ako iní používatelia tohto výrobku – nemajú nárok na oslobodenie od antidumpingového cla. Napokon spresnil pôsobnosť pojmu „napadnuteľný akt“ v zmysle rozsudku z 11. novembra 1981, IBM/Komisia(4).
Posúdenie Všeobecným súdom
Po prvé, pokiaľ ide o oddeliteľnosť ustanovenia upravujúceho predmetné oslobodenie, Všeobecný súd pripomenul, že overovanie oddeliteľnosti častí aktu Únie si vyžaduje preskúmanie ich dosahu, aby bolo možné objektívne posúdiť, či by zrušenie týchto častí zmenilo účel a podstatu tohto aktu. V tejto súvislosti platí, že vzhľadom na to, že predmetné oslobodenie stanovuje výnimku z pravidla, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, v zásade je oddeliteľné od nariadenia, ktorým sa stanovuje toto pravidlo.
Súdny dvor však v rozsudku z 9. novembra 2017, SolarWorld/Rada(5), uviedol nepriame dôkazy umožňujúce učiť, v ktorých prípadoch môže byť oslobodenie od antidumpingového cla neoddeliteľné od nariadenia, ktorým sa zavádza toto pravidlo, a to totožnosť cieľov, ktoré sledujú tak opatrenie ukladajúce antidumpingové clo, ako aj opatrenie stanovujúce oslobodenie, doplnkovosť týchto dvoch opatrení, ako aj skutočnosť, že stanovené oslobodenie nemá charakter výnimky. Všeobecný súd pritom konštatoval, že v prejednávanej veci neexistuje ani jeden z týchto nepriamych dôkazov a žiadny iný nepriamy dôkaz neumožňuje konštatovať, že predmetné oslobodenie nie je výnimkou z pravidla stanovujúceho uloženie antidumpingového cla.
Po druhé, čo sa týka aktívnej legitimácie žalobkýň, Všeobecný súd uviedol, že sporné nariadenie nie je určené žalobkyniam. V tejto súvislosti pripomenul, že podľa článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti aktu, ktorý jej nie je určený, ak táto žaloba smeruje proti regulačnému aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia a ktorý sa jej priamo týka.
V tejto súvislosti Všeobecný súd preukázal, že sporné nariadenie je regulačným aktom, a následne konštatoval, že tento akt nevyžaduje vykonávacie opatrenia vo vzťahu k žalobkyniam. Spresnil, že v prípade, ak sa žalobca domáha len čiastočného zrušenia aktu, pokiaľ je to potrebné, treba zohľadniť iba vykonávacie opatrenia, ktoré táto časť aktu prípadne vyžaduje. Za predpokladu, že by predmetné oslobodenie vyžadovalo, aby vnútroštátne orgány prijali vykonávacie opatrenia, by sa tieto opatrenia pritom nemohli vzťahovať na žalobkyne, keďže žalobkyne si nemôžu uplatniť nárok na predmetné oslobodenie.
Pokiaľ ide o podmienku súvisiacu s priamou dotknutosťou, táto podmienka si vyžaduje splnenie dvoch kritérií, a to aby akt priamo ovplyvňoval právne postavenie dotknutej osoby a aby neponechával žiadny priestor na voľnú úvahu adresátom povereným jeho uplatňovaním. Keďže druhé spomenuté kritérium nie je relevantné v prípade opatrenia, ktoré nevyžaduje vykonávacie opatrenia vo vzťahu k žalobcovi, Všeobecný súd zameral svoju analýzu na prvé kritérium.
V tomto kontexte Všeobecný súd uviedol, že žalobkyne sa nachádzajú v podobnej situácii ako odvolateľky vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Montessori. V tomto rozsudku Súdny dvor spresnil, že cieľom pravidiel v oblasti štátnej pomoci je ochrana hospodárskej súťaže a že ustanovenia Zmluvy o FEÚ v tejto oblasti zakladajú právo konkurenta podniku, ktorý je adresátom vnútroštátneho opatrenia, nebyť vystavený narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom takéhoto opatrenia. Súdny dvor z toho vyvodil, že rozhodnutie Komisie prijaté v oblasti štátnej pomoci, v dôsledku ktorého sa hospodársky subjekt môže dostať do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, možno chápať ako rozhodnutie priamo ovplyvňujúce právne postavenie daného subjektu. Všeobecný súd pritom v prejednávanej veci rovnako konštatoval, že v zmysle článku 21 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia(6) sú v záujme Únie záujmy niektorých používateľov dotknutého výrobku na ochrane ich konkurenčného postavenia pred prípadnými škodlivými vplyvmi spôsobenými opatrením prijatým Komisiou na základe tohto nariadenia, keďže cieľom tohto nariadenia nie je len obnoviť konkurenčné postavenie výrobcov z výrobného odvetvia Únie, ale aj zachovať efektívnu konkurenciu na vnútornom trhu. Preto používatelia dotknutého výrobku, ktorými sú aj žalobkyne, majú právo nebyť vystavení narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré by mohol spôsobiť akt prijatý Komisiou na podklade základného nariadenia. Vzhľadom na existenciu tohto práva predmetné oslobodenie, ktoré môže poškodiť toto právo, má vplyv na právne postavenie žalobkýň, a teda sa ich priamo dotýka.
Po tretie, čo sa týka kvalifikácie ustanovenia upravujúceho predmetné oslobodenie ako napadnuteľného aktu, Všeobecný súd rozhodol, že požiadavka zavedená rozsudkom IBM, podľa ktorej záväzné právne účinky napadnutého opatrenia sa musia dotýkať záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, sa nevzťahuje na fyzické alebo právnické osoby, ktorým nie je určený napadnutý akt a ktoré už spĺňajú podmienky stanovené v článku 263 štvrtom odseku tretej časti vety ZFEÚ.
Pokiaľ ide o vec samu, Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod založený na porušení článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia v dôsledku toho, že predmetné oslobodenie je diskriminačné voči používateľom PVA v Únii. Podľa tohto ustanovenia sa antidumpingové clo ukladá v primeranej výške vo všetkých prípadoch na nediskriminačnom základe na dovoz výrobkov zo všetkých zdrojov, pri ktorých sa zistilo, že sú dumpingové alebo spôsobujú ujmu. V tejto súvislosti Všeobecný súd – s prihliadnutím na výklad príslušného ustanovenia uvedeného v Dohode o uplatňovaní článku VI antidumpingovej dohody(7), konkrétne jej článku 9.2 prvej vety, ktorý podali orgány WTO zapojené do procesu urovnávania sporov – rozhodol, že článok 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia nemožno vykladať v tom zmysle, že diskriminácia, na ktorú odkazuje, označuje rozdielne zaobchádzanie uplatniteľné na používateľov dotknutého výrobku usadených na území člena WTO ukladajúceho antidumpingové clo.
Všeobecný súd navyše konštatoval, že z listín založených do spisu nevyplýva, že by predmetné oslobodenie spôsobovalo faktickú diskrimináciu medzi čínskymi vývozcami PVA.
Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu.