ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(druhá komora)
z 22. mája 2008 (*)
„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Podmienky pripustenia – Požadovaná odborná prax – Odmietnutie prijať uchádzača, ktorý je na zozname úspešných uchádzačov – Voľná úvaha výberovej komisie a menovacieho orgánu“
Vo veci F‑145/06,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,
César Pascual García, bydliskom v Madride (Španielsko), v zastúpení: B. Cortese a C. Cortese, advokáti,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall a M. Velardo, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora),
v zložení: predseda komory S. Van Raepenbusch (spravodajca), sudcovia I. Boruta a H. Kanninen,
tajomník: R. Schiano, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. marca 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobou podanou do kancelárie Súdu pre verejnú službu faxom 22. decembra 2006 (podanie originálu sa uskutočnilo 2. januára 2007) pán Pascual García, úspešný uchádzač verejného výberového konania EPSO/B/23/04 (Ú. v. EÚ C 81 A z 31. marca 2004, s. 17), predovšetkým navrhuje zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra (SVC) Komisie Európskych spoločenstiev v Ispre (Taliansko) zo 7. apríla 2006, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o pracovné miesto na základe oznámenia o voľnom pracovnom mieste KOM/2005/2969 a ktorým sa do zoznamu úspešných uchádzačov z uvedeného výberového konania doplnila poznámka informujúca odbory o tom, že žalobca nesplnil podmienky pripustenia k predmetnému výberovému konaniu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobca získal na Autonómnej univerzite v Madride (Španielsko) (Universidad autonoma de Madrid, ďalej len „UAM“) v auguste 1998 univerzitný diplom v odbore fyzikálnych vied a v roku 2000 univerzitný diplom v odbore vied o materiáloch.
3 Od 1. februára 2001 do 31. januára 2004 pracoval na vysokej škole v Pise (Taliansko) (Scuola Normale Superiore, ďalej len „SNS“) a v Národnom inštitúte pre fyziku materiálov (Istituto Nazionale per la Fisica della Materia, ďalej len „INFM“) na pozícii súvisiacej s ďalším vzdelávaním sa v odbore fyzika kondenzovaných látok (posto di perfezionamento triennale in fisica della materia condensata, ďalej len „doktorandské štúdium“). Počas tohto obdobia uskutočňoval výskum v oblasti polovodičových výrobkov a nanovedy v „National Enterprise for nanoScience and nanoTechnology“, t. j. v spoločnom výskumnom podniku, ktorý zriadil SNS a INFM (ďalej len „NEST“), pričom absolvoval 150 vyučovacích hodín.
4 Je potrebné poznamenať, že po zavedení doktorandských študijných programov v Taliansku na základe Decreto del Presidente della Repubblica 11 luglio 1980, n. 382, Riordinamento della docenza universitaria, relativa fascia di formazione nonché sperimentazione organizzativa e didattica (dekrét prezidenta republiky z 11. júla 1980, č. 382, o reforme vysokého školstva, vzdelávania, a experimentálnych metód organizácie a výučby, GURI č. 209 z 31. júla 1980), Legge 18 giugno 1986, n. 308, Equipollenza del Diploma di Perfezionamento della Scuola Normale Superiore di Pisa con il titolo di Dottore di Ricerca (zákon z 18. júna 1986, č. 308, GURI č. 149 z 30. júna 1986) stanovil rovnocennosť medzi diplomom o dosiahnutí vyššej odbornosti (diploma di perfezionamento) vydaným SNS a doktorandským diplomom v oblasti výskumu (dottore di ricerca), ktorý vydali ostatné talianske univerzity.
5 Žalobca od 2. februára 2004 do 1. februára 2005 naďalej pracoval pre SNS, tentoraz na základe zmluvy o spolupráci vo výskume (contratto di collaborazione ad attività di ricerca, ďalej len „zmluva o výskume“).
Verejné výberové konanie EPSO/B/23/04
6 Dňa 31. marca 2004 bolo uverejnené oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/B/23/04 na účely vytvorenia skupiny úspešných uchádzačov o pracovné miesta technických zamestnancov (B 5/B 4) vo výskumnej a v technickej oblasti (ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“). Toto výberové konanie zahŕňalo rôzne oblasti, a to najmä oblasť „fyziky, vedy o materiáloch, mechaniky a elektroniky“, pre ktorú žalobca podal svoju žiadosť o pracovné miesto. Dátum uzávierky na podanie prihlášok bol stanovený na 30. apríla 2004.
7 Pokiaľ ide o oblasť „fyziky, vedy o materiáloch, mechaniky a elektroniky“, pracovné povinnosti boli opísané v časti A bode I oznámenia o výberovom konaní takto:
„Úlohy zahŕňajú predovšetkým:
– prevádzku a projektovanie experimentálnych zariadení na základe pokynov, vykonávanie experimentálnych opatrení,
– vypracovanie a používanie analytických metód,
– overovanie a potvrdzovanie výsledkov,
– uplatňovanie metód na zabezpečenie kvality v nižšie uvedených oblastiach.
…
Najmä:
– prístrojové vybavenie, monitorovacie systémy, meracie systémy a detekciu v oblasti životného prostredia, zdravia, obnoviteľných energií a emisií,
– analýzu a spracovávanie materiálov pre biomedicínske technológie,
– projektovanie a vytvorenie experimentálnych zariadení,
– vybavenie a údržbu vysokotlakových, nízkotlakových a kryogénnych hydraulických systémov,
– metrológiu,
– zodpovednosť za laboratórium elektroniky a elektrotechniky,
– zodpovednosť za elektronické zariadenia a ich údržbu,
– získavanie údajov a vytváranie modelov.“
8 V časti A bode II oznámenia o výberovom konaní boli spresnené podmienky pripustenia týkajúce sa titulov alebo diplomov, odbornej praxe a jazykových znalostí, ktoré musí uchádzač splniť k dátumu uzávierky podávania prihlášok. Osobitne, pokiaľ ide o požadovanú odbornú prax, kapitola 2 znela takto:
„Uchádzači musia mať po získaní diplomu alebo osvedčenia o úspešnom ukončení vyššieho stredného vzdelania minimálne štvorročnú odbornú prax na plný úväzok, z toho aspoň dva roky praxe súvisiacej s náplňou práce.
V súvislosti s odbornou praxou sa zohľadní, a to v rozsahu maximálne dvoch rokov:
– akékoľvek obdobie špecializovanej stáže alebo ďalšieho odborného vzdelávania zamerané na prípravu na výkon úloh definovaných v časti A bode I, pokiaľ bude riadne overené,
– akékoľvek doplnkové obdobie odbornej prípravy, štúdia alebo výskumu zamerané na prípravu na výkon úloh definovaných v časti A bode I, osvedčené diplomom majúcim prinajmenšom tú istú úroveň ako diplom, ktorý umožňuje účasť vo výberovom konaní.
Ak sa obdobie špecializovanej stáže alebo ďalšieho odborného vzdelávania zhoduje s obdobím profesijnej činnosti, výberová komisia zohľadní len obdobie profesijnej činnosti.“
9 Časť C kapitola 3 „Úplná žiadosť o pracovné miesto“ stanovovala, že občianstvo, štúdium, odborná príprava, stáž, výskum a odborná prax mali byť detailne spresnené v prihlasovacom formulári, ku ktorému sa mali pripojiť podporné dokumenty a na základe ktorého výberovej komisii prislúchalo overiť, či uchádzači spĺňali podmienky uvedené v časti A bode II oznámenia o výberovom konaní.
10 Listom z 30. marca 2005 informoval Úrad pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (EPSO) žalobcu, že splnil všetky podmienky stanovené v oznámení o výberovom konaní, a následne ho listom z 13. októbra 2005 informoval, že jeho meno bolo zapísané do zoznamu úspešných uchádzačov do 31. decembra 2007 bez toho, aby mu tým bolo zaručené prípadne prijatie do zamestnania.
Oznámenie o voľnom pracovnom mieste KOM/2005/2969
11 SVC uverejnil oznámenie o voľnom pracovnom mieste KOM/2005/2969 – B*3/B*11 (ďalej len „oznámenie o voľnom pracovnom mieste“). Dňa 21. novembra 2005 bol žalobca pozvaný na prijímací pohovor do zamestnania v Inštitúte pre zdravie a ochranu spotrebiteľov v Ispre (ďalej len „SPC“). Tento pohovor sa konal 6. decembra 2005.
12 Dňa 14. decembra 2005 bol žalobca rovnako pozvaný na prijímací pohovor do zamestnania v Inštitúte pre transuránové prvky SVC v Karlsruhe (Nemecko). Dátum tohto pohovoru bol stanovený na 17. januára 2006.
13 Listom zo 16. decembra 2005 informoval vedúci oddelenia ľudských zdrojov SVC v Ispre žalobcu, že bude prijatý na pracovné miesto, na ktoré bolo vypísané oznámenie o voľnom pracovnom mieste, a že jeho prijatie do zamestnania závisí ešte od výsledkov lekárskej prehliadky a kontroly bezpečnosti.
14 V nasledujúcich dňoch niekoľko telefonických hovorov a jeden e‑mail potvrdili skutočnosť, že žalobca bol vybratý na voľné pracovné miesto. Z tejto komunikácie rovnako vyplynulo, že ak by žalobca prijal toto miesto, musel by odmietnuť pozvanie Inštitútu pre transuránové prvky v Karlsruhe na prijímací pohovor.
15 Dňa 23. januára 2006 žalobca absolvoval zdravotnú prehliadku. V ten istý deň sa stretol s vedeckým pracovníkom, ktorý bol vedúcim oddelenia ISPC, teda oddelenia, v ktorom mal nastúpiť na pracovné miesto. Dátum jeho nástupu na pracovné miesto v SVC bol stanovený na 1. apríla 2006.
16 Žalobca ďalej predložil oddeleniu ľudských zdrojov SVC všetky svoje spisové dokumenty, ktoré boli poskytnuté EPSO. Následne sa rozhodol ukončiť svoj pracovný pomer so SNS a nesledovať ďalšie pracovné ponuky.
17 E‑mailom z 3. marca 2006 vyzvalo oddelenie ľudských zdrojov SVC žalobcu, aby predložil všetky doplňujúce dokumenty týkajúce sa jeho odbornej praxe, a to predovšetkým na účely stanovenia časového obdobia, ktoré v rámci doktorandského štúdia venoval štúdiu, a časového obdobia, ktoré venoval výskumu. Žalobca tejto žiadosti nevyhovel.
18 Keďže 20. marca 2006 žalobca ešte stále nedostal oficiálnu pracovnú ponuku, kontaktoval sa prostredníctvom e‑mailu s vyššie uvedeným vedeckým pracovníkom, vedúcim ISPC, ktorý ho uistil, že sa bude informovať na príslušnom oddelení.
19 Dňa 21. marca 2006 dostal žalobca od SVC po telefonickom rozhovore s oddelením ľudských zdrojov SVC e‑mail, v ktorom bol informovaný, že po odoslaní požadovaných dodatočných dokumentov ešte pretrvávajú pochybnosti o tom, či k 30. aprílu 2004 splnil požadované podmienky, aby bol pripustený k účasti na výberovom konaní EPSO/B/23/04.
20 Žalobca 25. marca 2006 zaslal SVC list riaditeľa NEST preukazujúci činnosti v oblasti výskumu, ktoré vykonával v období od 1. februára 2001 do 30. apríla 2004.
21 Rozhodnutím zo 7. apríla 2006 generálny riaditeľ SVC zastával názor, že žiadosť žalobcu o pracovné miesto nemohol zohľadniť vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nesplnil podmienky pripustenia k predmetnému výberovému konaniu. Uvedený riaditeľ zároveň rozhodol, že poznámka v tomto zmysle sa doplní do zoznamu úspešných uchádzačov z uvedeného výberového konania s cieľom informovať o tom odbory Komisie. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené listom zo 17. apríla 2006.
22 Dňa 19. júna 2006 podal žalobca na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“), sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu a tvrdil, že toto rozhodnutie nezohľadňuje dĺžku jeho odbornej praxe, ktorá bola päť rokov a osem mesiacov.
23 Žalobca takisto zaslal vysvetľujúci dokument s dátumom 21. augusta 2006, ktorý Komisia označila za doplňujúcu, avšak oneskorenú sťažnosť, ktorá podľa nej nemôže platne doplniť sťažnosť z 19. júna 2006.
24 Rozhodnutím z 22. septembra 2006, ktoré bolo žalobcovi oznámené 13. novembra 2006, menovací orgán (ďalej len „MO“) túto sťažnosť zamietol.
25 V rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti MO považoval za odbornú prax v zmysle oznámenia o výberovom konaní roky štúdia, ktoré žalobca absolvoval v období od septembra 1993 do augusta 1998 s cieľom získať univerzitný diplom v odbore fyzika v súlade s bodom II 2 druhým odsekom časti A uvedeného oznámenia, a to v maximálnom rozsahu dvoch rokov, ako aj obdobie jedného roka a siedmich mesiacov, a to od augusta 1998 do marca 2000, počas ktorého žalobca pracoval ako zamestnanec v UAM. Naopak, z tohto dôvodu zamietol zohľadniť iné obdobia činnosti žalobcu. Ide predovšetkým o:
– 36 mesiacov, od 1. februára 2001 do 30. januára 2004, počas ktorých žalobca spolupracoval s NEST v rámci svojho doktorandského štúdia v SNS,
– 3 mesiace, od 2. februára 2004 do 30. apríla 2004, t. j. do dňa uzávierky na podanie prihlášok podľa oznámenia o výberovom konaní, počas ktorých bol žalobca viazaný so SNS zmluvou o výskume.
26 V dôsledku toho MO uznal žalobcovi len tri roky a sedem mesiacov odbornej praxe a dospel k záveru, že nepresiahol prahovú hodnotu štyroch rokov praxe požadovanej na základe oznámenia o výberovom konaní.
Návrhy účastníkov konania
27 Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– v prípade potreby zrušil rozhodnutie MO z 22. septembra 2006 o zamietnutí jeho sťažnosti,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– rozhodol o trovách konania v zmysle právnych predpisov.
Právny stav
29 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody. Tri z týchto žalobných dôvodov sú založené po prvé na zneužití konania, po druhé na porušení právneho rámca stanoveného v oznámení o výberovom konaní, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení a nedostatku odôvodnenia, po tretie na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery. Štvrtý žalobný dôvod, ktorý bol uvedený subsidiárne, je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.
O prvých dvoch žalobných dôvodoch založených na jednej strane na zneužití konania a na druhej strane na porušení právneho rámca stanoveného v oznámení o výberovom konaní, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení a nedostatku odôvodnenia
Tvrdenia účastníkov konania
30 Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, žalobca po tom, čo pripomenul medze súdneho preskúmania práce výberovej komisie, keďže súd Spoločenstva môže sankcionovať len zjavne nesprávne posúdenie, tvrdí, že tie isté medze sú stanovené pre kontrolu rozhodnutí výberovej komisie týkajúcich sa osobitne podmienok pripustenia k predmetnnému výberovému konaniu, ktorú vykonáva MO.
31 V prejednávanej veci však výberová komisia tvrdí, a to bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že žalobca splnil podmienky pripustenia k výberovému konaniu, najmä tie, ktoré sa týkajú dĺžky odbornej praxe.
32 Žalobca zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté zneužitím konania tým, že MO nahradil posúdenie výberovej komisie svojím posúdením, pokiaľ ide o tituly a odbornú prax dotknutej osoby, keďže výberová komisia sa nedopustila žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia.
33 Komisia odpovedá, že aj keď je pravda, že výberová komisia disponuje pre výberové konanie na základe kvalifikácií alebo skúšok širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní diplomov predložených uchádzačmi alebo ich odbornej praxe, MO nemôže byť pri jeho samostatnom rozhodovaní viazaný nezákonným rozhodnutím výberovej komisie (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 2005, Luxem/Komisia, T‑306/04, Zb. VS s. I‑A‑263 a II‑1209, bod 23). MO sa nedopustil žiadneho zneužitia konania, keď prijal napadnuté rozhodnutie.
34 Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, žalobca uvádza, že MO porušil právny rámec stanovený v oznámení o výberovom konaní, pokiaľ ide o pojem „odborná prax“, a dopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia.
35 Podľa žalobcu odborná prax, ktorá sa požaduje od uchádzačov výberového konania, sa musí v súlade s judikatúrou vykladať výlučne s ohľadom na také ciele predmetného výberového konania, ktoré vyplývajú zo všeobecného opisu úloh, ktoré sa majú vykonávať (rozsudky Súdu prvého stupňa z 22. mája 1990, Sparr/Komisia, T‑50/89, Zb. s. II‑207, bod 18; zo 6. novembra 1997, Wolf/Komisia, T‑101/96, Zb. VS s. I‑A‑351 a II‑949, bod 74, a zo 16. marca 2005, Ricci/Komisia, T‑329/03, Zb. VS s. I‑A‑69 a II‑315, bod 52).
36 V prejednávanej veci malo výberové konanie za cieľ vyhotovenie zoznamu úspešných uchádzačov na pracovné miesta technických zamestnancov v „oblasti 2: fyzika, veda o materiáloch, mechanika a elektronika“ na vykonávanie úloh, ktoré sú spresnené v bode I časti A oznámenia o výberovom konaní.
37 Žalobca pripomína, že podľa bodu II 1 „Tituly a diplomy“ časti A oznámenia o výberovom konaní „uchádzači musia mať úplné vyššie stredné vzdelanie osvedčené diplomom o ukončení štúdia“. Pokiaľ ide o odbornú prax, podľa bodu II 2 tej istej časti „musia uchádzači po získaní diplomu o ukončení vyššieho stredného vzdelania nadobudnúť minimálne štvorročnú odbornú prax, z toho dva roky praxe súvisiacej s náplňou práce“. Oznámenie o výberovom konaní ešte v druhej zarážke toho istého bodu spresnilo, že „sa v súvislosti s odbornou praxou ešte zohľadní, a to v rozsahu maximálne dvoch rokov“, „akékoľvek doplnkové obdobie odbornej prípravy, štúdia alebo výskumu zamerané na prípravu na výkon úloh, ktoré sú definované v časti A bode I [v prejednávanej veci úlohy technických zamestnancov v oblasti fyziky atď.] a osvedčené diplomom majúcim prinajmenšom tú istú úroveň ako diplom, ktorý umožňuje účasť vo výberovom konaní“.
38 Naopak, v druhej zarážke bodu II 2 časti A oznámenia o výberovom konaní nie sú uvedené činnosti súvisiace so štúdiom, s výskumom, s ďalším odborným vzdelávaním a so špecializáciou, ktoré sú zamerané na prípravu na výkon úloh vyššej úrovne, než sú úlohy vyplývajúce z pracovných miest uvedených v oznámení o výberovom konaní, akými sú úlohy univerzitného profesora, riadiaceho výskumného pracovníka alebo tímového výskumného pracovníka, ako aj všetky činnosti súvisiace so štúdiom, s výskumom, s ďalším odborným vzdelávaním a so špecializáciou, ktoré sú zamerané na prípravu na výkon vedúcich a poradenských úloh vyžadujúcich univerzitné znalosti alebo odbornú prax na rovnakej úrovni. Takéto činnosti by sa mali kvalifikovať ako plnohodnotná odborná prax, „ktorá súvisí s náplňou práce“ v zmysle oznámenia o výberovom konaní za predpokladu, že ide o hospodárske činnosti v zmysle Zmluvy ES a judikatúry Spoločenstva týkajúcej sa slobôd vnútorného trhu.
39 V prejednávanej veci však žalobca v období od 1. februára 2001 do 30. apríla 2004 vykonával v rámci svojej spolupráce so SNS a osobitne s NEST výskum, pričom trvalo používal experimentálne techniky uvedené v oznámení o výberovom konaní a pripravoval sa tak na výkon úloh a zodpovedností, ktoré sú odlišné od tých, ktoré má technický zamestnanec.
40 Výskum vykonaný žalobcom a cyklus ďalšieho vzdelávania žalobcu v SNS totiž predpokladajú kontrolu experimentálnych techník uvedených v oznámení o výberovom konaní a nepredstavujú odbornú prípravu, štúdium alebo výskum, ktoré sú zamerané „na prípravu“ na používanie týchto techník. To platí podľa žalobcu, aj pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého pracoval na svojom doktoráte v SNS a v NEST, ako aj pokiaľ ide o nasledujúce obdobie, na ktoré sa vzťahuje zmluva o výskume.
41 V dôsledku toho MO tým, že kvalifikoval predmetné činnosti ako „doplnkové obdobie odbornej prípravy, štúdia alebo výskumu“, ktoré sú zamerané na prípravu na výkon úloh definovaných v oznámení o výberovom konaní, porušil právny rámec vytvorený oznámením o výberovom konaní a dopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia.
42 Pokiaľ ide o hospodársku povahu činností vykonávaných žalobcom, tento žalobca počas svojho doktorandského štúdia poberal ročne približne 8 000 eur („contributo didattico“), čiže 690 eur mesačne ako odmenu za činnosť v oblasti výskumu, pričom náklady na živobytie, akými sú náklady na stravu a ubytovanie, boli uhrádzané oddelene zo strany SNS, ktorý ich aj osobitne skúmal, a návšteva kurzov a využívanie pokusných zariadení boli bezplatné. Žalobca v tejto súvislosti pripomína, že podľa judikatúry právna povaha pracovnoprávneho vzťahu, ako aj pôvod zdrojov, z ktorých je vyplácaná odmena, alebo aj obmedzená výška tejto odmeny zostávajú podľa práva Spoločenstva bez vplyvu na postavenie pracovníka (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 23. marca 1982, Levin, 53/81, Zb. s. 1035, bod 16, a zo 7. septembra 2004, Trojani, C‑456/02, Zb. s. I‑7573, bod 16).
43 Okrem toho zmluva o výskume stanovovala štipendium pre výskum (assegno di ricerca), ktoré bolo stanovené na 15 493,71 eura ročne, čiže 1 291,15 eura mesačne, čo zodpovedá bežnej odmene univerzitného výskumného pracovníka v Taliansku. Existuje synalagmatický vzťah medzi plnením v súvislosti s výskumom a odmenou, ktorá sa vypláca ako protihodnota.
44 Žalobca dodáva, že talianska právna úprava, na ktorú odkazuje článok 2 zmluvy o výskume, stanovuje výber poistného na sociálne zabezpečenie pre všetky pracovné činnosti vykonávané v nepretržitej a koordinovanej spolupráci, avšak bez podriadenosti, ako to bolo v prejednávanej veci. Podľa tejto právnej úpravy, ktorá by sa uplatňovala najmä na doktorandské štipendiá, osoba, s ktorou bola uzavretá zmluva o výskume, rovnako ako doktorand, sa nemôže považovať za študenta, ale za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nepodlieha riadiacej právomoci svojho zamestnávateľa.
45 Žalobca subsidiárne tvrdí, že aj pri použití kvalifikácií podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva sa činnosť vykonávaná v rámci doktorandského štúdia považuje podľa talianskeho práva za samostatnú zárobkovú činnosť duševnej povahy.
46 Žalobca dospel k záveru, že práca, ktorú poskytoval v rámci doktorandského štúdia, ako aj v rámci zmluvy o výskume, sa musí kvalifikovať ako odborná prax v zmysle oznámenia o výberovom konaní.
47 V odpovedi na tvrdenia, ktoré uviedol žalobca, Komisia zastáva názor, že osvedčenia, ktoré predložil žalobca, potvrdzujú, že činnosti vykonávané v súvislosti s doktorandským štúdiom, ako aj na základe zmluvy o výskume predstavujú činnosti súvisiace so štúdiom a s výskumom, a nie odbornú prax v zmysle oznámenia o výberovom konaní. Výberová komisia sa teda dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri hodnotení odbornej praxe žalobcu na účely účasti v predmetnom výberovom konaní. V súlade s rozsudkom Luxem/Komisia (už citovaný, bod 23) je MO povinný pri výkone svojich vlastných právomocí neriadiť sa rozhodnutím výberovej komisie.
48 Konkrétne v žiadnom z osvedčení predložených žalobcom sa neuvádza, že počas obdobia od 1. februára 2001 do 31. januára 2004 skutočne vykonával závislú činnosť. Navyše v liste riaditeľa SNS z 29. januára 2001, ktorý predložil žalobca, sa používa osobitná terminológia („študenti“, „štipendium“, „štúdium“, „študijný plán“), ktorá je vlastná ukončenému vyššiemu vzdelaniu.
49 Pokiaľ ide o povahu „odmeny“, ktorá bola žalobcovi vyplatená počas predmetného obdobia, Komisia zastáva názor, že predstavuje študijné štipendium, čo vylučuje, aby sa vzťahy medzi žalobcom a SNS mohli považovať za pracovnoprávne vzťahy.
50 Pokiaľ ide konkrétne o zmluvu o výskume, Komisia tvrdí, že podľa samotného znenia tejto zmluvy nemá vzťah spolupráce, ktorý je ňou založený, v nijakom prípade povahu závislej činnosti. Žalobca sa obmedzuje na citáciu článku 2 zmluvy, ktorý sa týka daňových povinností a poistného na sociálne zabezpečenie, a neuvádza článok 1 tejto zmluvy, ktorý výslovne vylučuje, aby zmluva mohla založiť pracovnoprávny vzťah.
51 V odpovedi na tvrdenia, ktoré subsidiárne uviedol žalobca, Komisia tvrdí, že požiadavky formulované v oznámení o výberovom konaní, ktoré sa týkajú dĺžky, ako aj povahy odbornej praxe, sú vecou výberu vykonaného MO a v rámci vymedzenom uvedeným oznámením spadajú do širokej diskrečnej právomoci výberovej komisie. Vnútroštátne právo je relevantné len vtedy, ak naň výslovne odkazuje v oznámení o výberovom konaní, čo v prejednávanej veci nie je.
52 V každom prípade, aj s ohľadom na taliansku právnu úpravu, nemožno doktorandské štúdium považovať za skutočnú odbornú prax, keďže deklarovaným cieľom uvedeného štúdia bolo rozšíriť vedomostnú základňu študentov prostredníctvom študijných a výskumných činností. Z listu SNS zo 16. júna 2006 totiž vyplýva, že „during this whole period [the applicant] has carried out experimental research work… during his first and second year at [SNS], [the applicant] also attended about 150 hours of formal courses and successfully passed the subsequent examinations[; t]his together with his technical and scientific achievements allow him to be entitled to apply for the ‚Diploma di Perfezionamento’ of [SNS]“ („počas celého tohto obdobia [žalobca] vykonával empirickú výskumnú prácu… počas prvých dvoch rokov v [SNS] [žalobca] rovnako absolvoval približne 150 vyučovacích hodín a následne úspešne vykonal skúšky. To všetko, navyše popri uskutočnenom vedecko‑technickom pokroku, mu umožňuje uchádzať sa na [SNS] o diplom o dosiahnutí vyššej odbornosti“).
53 Aj keby sa pripustili úvahy podľa samotného vnútroštátneho práva, nebolo by to v prospech žalobcu, keďže talianska právna úprava nekvalifikuje doktoranda ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Skutočnosť, že doktorandské štúdium môže spadať pod systém sociálneho zabezpečenia, preukazuje len to, že dotknutá osoba skutočne získala v dôsledku tejto akademickej činnosti odbornú prax, keďže jej povinnosti zostali najmä povinnosťami v oblasti štúdia a výskumu, ktoré jej po skončení trojročného obdobia doktorandského štúdia umožnili získať akademický titul.
54 Nakoniec, pokiaľ ide o zmluvu o výskume, tá sa takisto vzťahuje iba na činnosti výskumu, a nie na pracovnoprávny vzťah.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
55 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že výberové komisie v zásade disponujú diskrečnou právomocou pri posudzovaní predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov ako podmienky pripustenia k výberovému konaniu, pokiaľ ide o jej povahu a trvanie, ako aj pokiaľ ide o viac alebo menej užší vzťah, ktorý môže mať s požiadavkami pracovného miesta, ktoré má byť obsadené (rozsudky Súdu prvého stupňa z 21. novembra 2000, Carrasco Benítez/Komisia, T‑214/99, Zb. VS s. I‑A‑257 a II‑1169, bod 70; z 25. marca 2004, Petrich/Komisia, T‑145/02, Zb. VS s. I‑A‑101 a II‑447, bod 34, a Ricci/Komisia, už citovaný, bod 45). Súd Spoločenstva sa musí v rámci svojho preskúmania zákonnosti obmedziť na overenie toho, či výkon tejto právomoci nie je postihnutý zjavnou chybou (rozsudok Súdneho dvora zo 4. februára 1987, Maurissen/Dvor audítorov, 417/85, Zb. s. 551, body 14 a 15; rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1990, González Holguera/Parlament, T‑115/89, Zb. s. II‑831, uverejnenie výňatkov, bod 54; Wolf/Komisia, už citovaný, bod 68; z 11. februára 1999, Mertens/Komisia, T‑244/97, Zb. VS s. I‑A‑23 a II‑91, bod 44; Carrasco Benítez/Komisia, už citovaný, bod 71; z 28. novembra 2002, Pujals Gomis/Komisia, T‑332/01, Zb. VS s. I‑A‑233 a II‑1155, bod 41, a Ricci/Komisia, už citovaný, bod 45).
56 Tie isté zásady upravujú kontrolu rozhodnutí výberovej komisie, ktorú vykonáva MO, pokiaľ ide o podmienky pripustenia k výberovému konaniu (rozsudok Ricci/Komisia, už citovaný, bod 46). MO je tak pri výkone svojich vlastných právomocí povinný nekonať v súlade s rozhodnutím výberovej komisie, ak je toto rozhodnutie postihnuté zjavne nesprávnym posúdením požadovanej odbornej praxe. V dôsledku toho, pokiaľ výberová komisia nesprávne umožní účasť uchádzača vo výberovom konaní a následne ho zaradí do zoznamu vhodných uchádzačov, musí MO odmietnuť vymenovanie tohto uchádzača odôvodneným rozhodnutím, umožňujúcim Súdu pre verejnú službu posúdiť jeho dôvodnosť (rozsudky Ricci/Komisia, už citovaný, bod 35, a Luxem/Komisia, už citovaný, bod 23).
57 Súdu pre verejnú službu teda v prejednávanej veci prislúcha, aby overil, a to porovnaním požiadaviek oznámenia o výberovom konaní a informácií, ktoré vyplývajú z podporných dokumentov predložených žalobcom, či sa výberová komisia dopustila zjavnej chyby, pokiaľ ide o posúdenie odbornej praxe tohto žalobcu. Toto overenie má zároveň za cieľ posúdiť dôvodnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré sa líši od stanoviska výberovej komisie.
58 Z časti A bodu II 2 oznámenia o výberovom konaní vyplýva, že na to, aby sa uchádzači mohli zúčastniť na výberovom konaní, museli po získaní národného diplomu alebo osvedčenia o absolvovaní vyššieho stredného vzdelania získať najmenej štvorročnú odbornú prax na plný úväzok, z toho dva roky praxe súvisiacej s náplňou práce spresnenej v časti A bode I uvedeného oznámenia.
59 Je potrebné pripomenúť, že MO v prejednávanej veci uznal za odbornú prax žalobcu obdobie troch rokov a siedmich mesiacov, teda dva roky univerzitného štúdia v súlade s časťou A bodom II 2 druhým odsekom oznámenia o výberovom konaní s ohľadom na štúdium fyziky, ktoré dotknutá osoba absolvovala od septembra 1993 do augusta 1998, a rok a sedem mesiacov s ohľadom na zamestnanie, ktoré vykonávala od augusta 1998 do marca 2000 v UAM.
60 Spor sa osobitne týka dvoch ďalších období činností odpracovaných žalobcom:
– na jednej strane obdobia činnosti v NEST v rámci doktorandského štúdia, a to od 1. februára 2001 do 30. januára 2004, a
– na druhej strane obdobia odpracovaného na základe zmluvy o výskume so SNS, a to od 2. februára 2004 do 30. apríla 2004, t. j. do dátumu uzávierky na podanie prihlášok do výberového konania.
61 Pred vyriešením otázky, či predmetné obdobia spadajú pod pojem „odborná prax“ v zmysle oznámenia o výberovom konaní, je potrebné overiť, či sa môžu považovať za obdobia „špecializovanej stáže alebo ďalšieho odborného vzdelávania“, alebo za doplnkové obdobia „odbornej prípravy, štúdia alebo výskumu“ v zmysle časti A bodu II 2 druhého odseku oznámenia o výberovom konaní, ktoré možno považovať za odbornú prax len v rozsahu maximálne dvoch rokov. V prejednávanej veci však MO už z tohto dôvodu a v rozsahu dvoch rokov zohľadnil roky štúdia fyziky, ktoré žalobca absolvoval v období od septembra 1993 do augusta 1998.
62 V tejto súvislosti sa na sporné obdobia nemôže vzťahovať časť A bod II 2 druhý odsek oznámenia o výberovom konaní, keďže, ako to správne uvádza žalobca, nemohli byť ako také zamerané na prípravu na výkon činností, ktoré sú definované v bode I tej istej časti. Je totiž dôležité pripomenúť, že účelom výberového konania ESPO/B/23/04 bolo prijať do zamestnania technických zamestnancov platovej triedy B 5/B 4 (neskôr v súlade s článkom 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku B*3, potom AST 3). Za týchto podmienok je vylúčené tvrdiť, že doktorandské štúdium alebo postgraduálny výskum „sú zamerané na prípravu“ na výkon úloh spadajúcich do funkčnej skupiny AST 3, ktoré podľa prílohy I služobného poriadku zahŕňajú napríklad úlohy „pomocného technika“.
63 Treba teda preskúmať, či činnosti vykonávané žalobcom v priebehu sporných období môžu bez zjavnej chyby spadať pod pojem „odborná prax“ vo vlastnom zmysle slova, v zmysle časti A bodu II 2 prvého odseku oznámenia o výberovom konaní. Podľa Komisie nejde o obdobia zárobkovej alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale zjavne o obdobia štúdia; podľa žalobcu predmetné obdobia zjavne predstavujú obdobia samostatnej zárobkovej činnosti.
64 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry sa pojem „požadovaná odborná prax“ musí vykladať výlučne s ohľadom na účely predmetného výberového konania, ako to vyplýva zo všeobecného opisu úloh, ktoré sa majú vykonať (rozsudok Ricci/Komisia, už citovaný, bod 52). Výklad oznámenia o výberovom konaní má s ohľadom na osobitosti vnútroštátnych právnych úprav nevyhnutne za následok rozdiely v zaobchádzaní s uchádzačmi rôznej štátnej príslušnosti, a to práve vzhľadom na vnútroštátne rozdiely medzi postgraduálnymi systémami (pozri analogicky rozsudky Sparr/Komisia, už citovaný, bod 18, a Wolf/Komisia, už citovaný, bod 74).
65 Pokiaľ ide po prvé o obdobie 36 mesiacov odpracované v rámci doktorandského štúdia, je nepochybné, že aj keď žalobca absolvoval počas tohto obdobia 150 vyučovacích hodín, ako to vyplýva zo spisu, vykonával ako osoba s univerzitným diplomom v odbore fyzika a v odbore veda o materiáloch výskum na vysokej úrovni v prospech NEST v oblasti polovodičových výrobkov a nanovedy, teda činností, ktoré súvisia práve s náplňou práce uvedenej v časti A bode I oznámenia o výberovom konaní.
66 Takéto činnosti, ktoré sú, ako to Komisia pripustila na pojednávaní, porovnateľné s činnosťami, ktoré by bolo možné vykonávať v rámci SVC, sa musia považovať za odbornú prax v zmysle oznámenia o výberovom konaní:
– ak sú na jednej strane skutočné a účinné, s výnimkou výskumných činností vykonávaných v rámci štúdia, ktoré sú také obmedzené, že sa javia ako okrajové a vedľajšie, a ak
– sú na druhej strane odmeňované, pričom výška odmeny, aj keď je nižšia ako minimálna garantovaná mzda, nemôže mať žiaden vplyv na kvalifikáciu odbornej praxe (pozri analogicky, pokiaľ ide o kvalifikáciu skutočných a účinných hospodárskych činností v kontexte voľného pohybu pracovníkov, rozsudok Trojani, už citovaný, bod 16).
67 Pre kvalifikáciu požadovanej odbornej praxe v zmysle výberového konania nie je rozhodujúce, že pracovnoprávny vzťah, či už ide o závislú činnosť, alebo o samostatnú zárobkovú činnosť, je podľa vnútroštátneho práva právnym vzťahom sui generis, ani aký je pôvod alebo označenie zdrojov, z ktorých sa odmena vypláca.
68 Je však nesporné, že žalobca skutočne vykonával v spoločnom výskumnom podniku činnosti v oblasti výskumu na vysokej úrovni počas 36 mesiacov, za ktoré dostával síce obmedzený, ale skutočný príspevok vo výške 690 eur mesačne, pričom SNS mu priamo preplácal jeho náklady na živobytie.
69 Aj vzhľadom na čas, ktorý žalobca venoval 150 vyučovacím hodinám, ktoré absolvoval, mohla výberová komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, takéto obdobie činnosti platne zohľadniť na účely započítania odbornej praxe prinajmenšom ako obdobie piatich mesiacov na plný úväzok alebo obdobie, ktoré žalobcovi chýbalo, aby dosiahol štyri roky odbornej praxe (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, Zb. VS s. II‑A‑2‑19, bod 72).
70 Okolnosť, že predmetné činnosti výskumu mohli rozvíjať odbornú prípravu žalobcu a umožniť mu neskôr získať titul doktora, nemôže byť ako taká prekážkou ich kvalifikácie ako odbornej praxe v zmysle oznámenia o výberovom konaní.
71 Po druhé k tomu istému záveru treba dospieť o to skôr, pokiaľ ide o tri mesiace, od februára do apríla 2004, počas ktorých bol žalobca viazaný so SNS zmluvou o výskume a dostával odmenu približne 1 290 eur mesačne.
72 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci je potrebné sa domnievať, že MO nesprávne usúdil, že výberová komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vzhľadom na podmienky oznámenia o výberovom konaní, ako aj povahu predmetných činností tým, že na účely započítania odbornej praxe žalobcu zohľadnila obdobia činností vykonávaných týmto žalobcom medzi februárom 2001 a aprílom 2004 v rámci jeho doktorandského štúdia a na základe zmluvy o výskume. V dôsledku toho sa musí napadnuté rozhodnutie zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie dva žalobné dôvody, ktoré boli uvedené na podporu žaloby.
O trovách
73 Podľa článku 122 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II o trovách konania a súdnych výdavkoch sa uplatnia až na konania začaté na Súde pre verejnú službu po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku, teda 1. novembra 2007. Na konania prebiehajúce na Súde pre verejnú službu pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku sa budú uplatňovať mutatis mutandis príslušné ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
74 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi žalobcu.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra Komisie Európskych spoločenstiev zo 7. apríla 2006, ktorým bola zamietnutá žiadosť pána Pascuala Garcíu o pracovné miesto na základe oznámenia o voľnom pracovnom mieste KOM/2005/2969 a ktorým sa do zoznamu úspešných uchádzačov z výberového konania EPSO/B/23/04 doplnila poznámka informujúca odbory o tom, že žalobca nesplnil podmienky pripustenia k uvedenému verejnému výberovému konaniu, sa zrušuje.
2. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.
Van Raepenbusch | Boruta | Kanninen |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. mája 2008.
W. Hakenberg | | S. Van Raepenbusch |
Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Spoločenstva zatiaľ neuverejnených v Zbierke sú k dispozícii na internetovej stránke Súdneho dvora www.curia.europa.eu