ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 8. júla 2020 (*)
„Verejné zákazky na služby – Verejné obstarávanie – Údržba bezpečnostných zariadení v budovách využívaných a/alebo spravovaných Komisiou v Belgicku a Luxembursku – Zamietnutie ponuky uchádzača – Zadanie zákazky inému uchádzačovi – Podmienky účasti – Nezákonnosť ustanovenia súťažných podkladov – Rovnosť zaobchádzania“
Vo veci T‑661/18,
Securitec, so sídlom v Livange (Luxembursko), v zastúpení: P. Peuvrel, avocat,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: M. Ilkova, A. Katsimerou a J. Estrada de Solà, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie zo 7. septembra 2018, ktorým bola zamietnutá ponuka predložená žalobkyňou pre časť č. 4 zákazky, ktorá bola predmetom verejného obstarávania formou užšej súťaže HR/R1/PR/2017/059 na „údržbu bezpečnostných zariadení v budovách využívaných a/alebo spravovaných Európskou komisiou v Belgicku a Luxembursku“, ako aj rozhodnutia Komisie zo 17. septembra 2018, ktorým bolo odmietnuté poskytnúť žalobkyni podrobnosti, o ktoré žiadala v rámci toho istého obstarávania 11. septembra 2018,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia P. Nihoul (spravodajca) a J. Martín y Pérez de Nanclares,
tajomník: L. Ramette, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. februára 2020,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejneným v dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ 2018/S 064‑141552) vyhlásila Európska komisia verejné obstarávanie formou užšej súťaže na „údržbu bezpečnostných zariadení v budovách využívaných a/alebo spravovaných Európskou komisiou v Belgicku a Luxembursku“.
2 Zákazka pozostávala zo siedmich častí, z ktorých štvrtá, jediná, ktorej sa týka prejednávaná vec, sa nazývala: „Interná údržba kamerového systému, kontroly vstupu, nestrážených prechodov, vnútorných žalúzií, vnútorných turniketov, bezpečnostných dverí a ďalšieho vybavenia v Luxembursku“.
3 Pokiaľ ide o výber záujemcov, teda prvú fázu verejného obstarávania, bod III.3.2.B súťažných podkladov, nazvaný „Odborná spôsobilosť tímu podľa jednotlivých záujemcov“, vyžadoval ako potrebnú „minimálnu spôsobilosť“, aby bol záujemca o miesto technického vedúceho pracovníka držiteľom „certifikátu z pokročilého kurzu softvérovej platformy bezpečnostného manažmentu spoločnosti Nedap“ (ďalej len „kurz Nedap“). Ako doklad mal záujemca predložiť takýto certifikát „alebo čestné vyhlásenie, že [tento certifikát] v prípade zadania zákazky získa najneskôr päť dní po podpísaní zmluvy“.
4 Pokiaľ ide o zadanie zákazky, teda druhú fázu verejného obstarávania, súťažné podklady v bode IV.1 stanovovali, že „zákazka bude zadaná v každej časti na základe ponuky, ktorá je v poriadku a spĺňa stanovené podmienky a je v nej uvedená najnižšia cena“.
5 Termín na prijímanie žiadostí o účasť bol pôvodne stanovený na 30. apríla 2018. V korigende oznámenia uverejnenom 28. apríla 2018 bol tento termín predĺžený do 16. mája 2018.
6 Žalobkyňa 26. apríla 2018 podala žiadosť o účasť pre časť č. 4. Žiadosti o účasť pre tú istú časť predložili ďalší piati záujemcovia.
7 V e‑mailoch z 13. a 26. júna 2018 Komisia požiadala žalobkyňu o spresnenia jej prihlášky. Tieto spresnenia jej boli poskytnuté v e‑mailoch z 19. a 28. júna 2018.
8 Komisia 6. a 11. júla 2018 na základe predložených dokumentov skonštatovala, že všetci záujemcovia vrátane žalobkyne splnili podmienky účasti, a preto ich vyzvala na predloženie ponuky najneskôr do 6. augusta 2018.
9 Žalobkyňa predložila svoju ponuku 4. augusta 2018. Rovnako urobili dve ďalšie spoločnosti.
10 V e‑maile zo 7. septembra 2018 Komisia informovala žalobkyňu, že zákazka bola zadaná spoločnosti Omnisecurity SA, ktorá predložila ponuku s najnižšou cenou, a že suma uvedená v ponuke žalobkyne sa ukázala o 48,55 % vyššia ako suma uvedená v ponuke úspešného uchádzača.
11 V e‑maile z 11. septembra 2018 žalobkyňa požiadala Komisiu, aby jej poskytla viac informácií o dôvodoch zamietnutia jej ponuky. Žalobkyňa sa predovšetkým pýtala jednak na to, či mal úspešný uchádzač certifikát Nedap, ako vyžadoval bod III.3.2.B súťažných podkladov, pričom tvrdila, že v Luxembursku má tento certifikát iba ona a jedna ďalšia spoločnosť, ktorá nepredložila ponuku, a jednak na to, či úspešný uchádzač využil subdodávateľa, a ak áno, aké bolo jeho meno.
12 Komisia odpovedala na tento e‑mail 17. septembra 2018 tak, že odkázala na e‑mail zo 7. septembra 2018, ktorý podľa jej názoru obsahoval všetky informácie, ktoré mali byť oznámené vylúčeným uchádzačom v súlade s článkom 113 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1), naposledy zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/1929 z 28. októbra 2015 (Ú. v. EÚ L 286, 2015, s. 1) (v zmenenom znení ďalej len „rozpočtové nariadenie“).
13 V e‑maile zo 17. septembra 2018 Komisia spresnila, že všetci záujemcovia, ktorí boli vyzvaní na predloženie ponuky, spĺňali podmienky účasti vrátane podmienky uvedenej v bode III.3.2.B súťažných podkladov a že informácie o prípadnom využití subdodávateľa úspešným uchádzačom budú uvedené v oznámení o výsledku verejného obstarávania.
14 Rámcová zmluva pre časť č. 4 bola s úspešným uchádzačom podpísaná 19. septembra 2018. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania bolo uverejnené v úradnom vestníku 30. októbra 2018 pod číslom 2018/S 209‑476275.
Konanie a návrhy účastníkov konania
15 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. novembra 2018 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
16 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty, a položil im písomné otázky. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v lehote, ktorá im bola stanovená.
17 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutia obsiahnuté v e‑mailoch Komisie zo 7. a 17. septembra 2018,
– nariadil „všetky ďalšie právne povinnosti nevyhnutné v danej veci“,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
18 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti údajnému rozhodnutiu zo 17. septembra 2018,
– v zostávajúcej časti žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O predmete žaloby
19 Žalobkyňa podala svoju žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiam obsiahnutým v dvoch e‑mailoch Komisie, a to jednak v e‑maile zo 7. septembra 2018, v ktorom ju Komisia informovala o tom, že jej ponuka nebola úspešná, a jednak v e‑maile zo 17. septembra 2018, v ktorom Komisia odpovedala na jej žiadosť o informácie.
20 Komisia sa domnieva, že žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu obsiahnutému v jej e‑maile zo 17. septembra 2018, z dôvodu, že keďže má toto rozhodnutie len potvrdzujúcu povahu, nemožno ho kvalifikovať ako „akt“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. V tomto e‑maile totiž Komisia iba odkázala na informácie obsiahnuté v e‑maile zo 7. septembra 2018, ktorým oznámila žalobkyni zamietnutie jej ponuky, dôvody tohto zamietnutia, ako aj totožnosť úspešného uchádzača.
21 Žalobkyňa sa dovoláva súdnosti Všeobecného súdu, pričom tvrdí, že podľa jej názoru rozhodnutie obsiahnuté v e‑maile zo 17. septembra 2018 skutočne predstavuje „akt“ v zmysle článku 263 ZFEÚ.
22 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry žaloba o neplatnosť podaná proti aktu, ktorý iba potvrdzuje skoršie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté, a preto nadobudlo právoplatnosť, je neprípustná. Akt sa považuje za akt, ktorým sa len potvrdzuje skoršie rozhodnutie, vtedy, ak v porovnaní so skorším rozhodnutím neobsahuje nijakú novú skutočnosť a nepredchádzalo mu opätovné posúdenie postavenia adresáta tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T‑186/98, EU:T:2001:42, bod 44 a citovanú judikatúru).
23 Pred preskúmaním otázky, či e‑mail zo 17. septembra 2018 obsahuje rozhodnutie, ktoré len potvrdzuje rozhodnutie obsiahnuté v e‑maile zo 7. septembra toho istého roka, treba overiť, či toto posledné uvedené rozhodnutie v čase podania prejednávanej žaloby nadobudlo voči žalobkyni právoplatnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia, T‑188/95, EU:T:1998:217, bod 108).
24 V prípade, keď potvrdené rozhodnutie v čase podania žaloby o neplatnosť nenadobudlo právoplatnosť, je totiž dotknutá osoba oprávnená napadnúť buď potvrdené rozhodnutie, alebo potvrdzujúce rozhodnutie, alebo obe tieto rozhodnutia (rozsudky z 11. mája 1989, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, 193/87 a 194/87, neuverejnený, EU:C:1989:185, bod 26, a z 31. mája 2017, DEI/Komisia, C‑228/16 P, EU:C:2017:409, bod 35).
25 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 263 posledného odseku ZFEÚ musia byť žaloby o neplatnosť podané v lehote dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť od zverejnenia aktu, jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto oznámenie chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel. Táto lehota musí byť prípadne predĺžená o lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť v súlade s článkom 60 rokovacieho poriadku.
26 V prejednávanej veci bola žaloba o neplatnosť podaná 7. novembra 2018, teda v deň, keď lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu obsiahnutému v e‑maile zo 7. septembra 2018 stále plynula.
27 Podľa judikatúry pripomenutej v bode 24 vyššie preto žalobkyňa mohla podať svoju žalobu nielen proti rozhodnutiu obsiahnutému v e‑maile zo 7. septembra 2018, ale aj proti rozhodnutiu obsiahnutému v e‑maile zo 17. septembra toho istého roka.
28 V dôsledku toho je žaloba prípustná v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu obsiahnutému v e‑maile zo 17. septembra 2018, ako aj v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu obsiahnutému v e‑maile zo 7. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).
O veci samej
29 Žalobkyňa v konaní uplatnila štyri žalobné dôvody.
30 V prvom žalobnom dôvode tvrdí, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia.
31 Druhý žalobný dôvod sa vzťahuje na bod III.3.2.B súťažných podkladov.
32 V treťom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutia boli prijaté v rozpore so zásadami transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.
33 V štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa po tom, čo mohla preskúmať správu o vyhodnotení ponúk predloženú Komisiou v súvislosti s opatrením na zabezpečenie priebehu konania, tvrdí, že ponuka, ktorá bola napokon úspešná, bola v zmysle právnej úpravy, ktorá sa uplatňuje na verejné zákazky, neobvykle nízka, čo podľa jej názoru spôsobuje neplatnosť napadnutých rozhodnutí.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
34 Žalobkyňa sa domnieva, že napadnuté rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené, keďže jediným dôvodom uvádzaným Komisiou na odôvodnenie zamietnutia jej ponuky je, že neponúkla najnižšiu cenu spomedzi doručených ponúk, pretože táto cena je o 48,55 % vyššia ako cena v ponuke úspešného uchádzača. Komisia nevysvetlila žalobkyni, ktoré ďalšie podmienky nesplnila, a neuviedla ani položky úspešnej ponuky, ktorých suma sa odlišovala od jej ponuky a ktoré by vysvetľovali cenový rozdiel v rozsahu 48,55 %. Toto stručné odôvodnenie jej neumožňovalo účinne sa brániť.
35 Žalobkyňa navyše zdôrazňuje, že e‑mailom z 11. septembra 2018 požiadala v súlade s článkom 113 ods. 3 prvým pododsekom písm. a) rozpočtového nariadenia a článkom 161 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1), naposledy zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/2462 z 30. októbra 2015 (Ú. v. EÚ L 342, 2015, s. 7) (v zmenenom znení ďalej len „delegované nariadenie“), o to, aby jej boli oznámené charakteristické znaky a relatívne výhody úspešnej ponuky, ale že e‑mail Komisie zo 17. septembra 2018 jej tieto informácie neposkytol. V replike žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že Komisia sa nevyjadrila k otázke, či úspešný uchádzač splnil podmienku kurzu Nedap, hoci sa na to žalobkyňa pýtala vo svojom e‑maile z 11. septembra 2018.
36 Komisia spochybňuje argumentáciu žalobkyne.
37 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie má administratíva povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry táto povinnosť odôvodnenia znamená, že v súlade s článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ musí autor aktu jasne a jednoznačne vyjadriť úvahu, ktorá je základom uvedeného aktu, tak, aby jednak dotknutým osobám umožnil poznať dôvody prijatého opatrenia, aby mohli uplatniť svoje práva, a jednak súdu umožnil vykonať jeho preskúmanie (rozsudky z 25. februára 2003, Strabag Benelux/Rada, T‑183/00, EU:T:2003:36, bod 55; z 24. apríla 2013, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑32/08, neuverejnený, EU:T:2013:213, bod 37, a zo 16. mája 2019, Transtec/Komisia, T‑228/18, EU:T:2019:336, bod 91).
38 Požiadavka odôvodnenia sa navyše musí posudzovať v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, bod 150, a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 116).
39 Pokiaľ ide o verejné zákazky zadávané inštitúciami Európskej únie, na jednej strane článok 113 ods. 2 rozpočtového nariadenia stanovuje, že verejný obstarávateľ oznámi všetkým uchádzačom, ktorých ponuky boli zamietnuté, dôvody zamietnutia ich ponuky. Na druhej strane podľa článku 113 ods. 3 prvého pododseku písm. a) toho istého nariadenia verejný obstarávateľ oznámi každému uchádzačovi, ktorý nevyhovuje žiadnemu kritériu vylúčenia, spĺňa podmienky účasti a podá písomnú žiadosť, charakteristické znaky a relatívne výhody úspešnej ponuky, ako aj meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná, a zaplatenú cenu alebo hodnotu zákazky podľa toho, čo je vhodné. K tomuto poslednému bodu článok 161 ods. 2 delegovaného nariadenia spresňuje, že „verejný obstarávateľ oznámi informácie uvedené v článku 113 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách čo najskôr a v každom prípade do 15 dní od prijatia písomnej žiadosti“.
40 Článok 113 ods. 2 a 3 rozpočtového nariadenia a článok 161 ods. 2 delegovaného nariadenia teda vo vzťahu k vylúčeným uchádzačom upravujú odôvodnenie v dvoch etapách. V prvom rade verejný obstarávateľ informuje vylúčených uchádzačov o tom, že ich ponuka bola zamietnutá, a oznámi im dôvody tohto zamietnutia. V druhom rade podľa tých istých ustanovení, ak vylúčený uchádzač, ktorý nevyhovuje žiadnemu kritériu vylúčenia a spĺňa podmienky účasti, o to písomne požiada, verejný obstarávateľ oznámi čo najskôr a v každom prípade do 15 dní od prijatia tejto žiadosti charakteristické znaky a relatívne výhody úspešnej ponuky, ako aj meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná, a cenu alebo hodnotu zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2018, European Dynamics Luxembourg a Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑752/15, neuverejnený, EU:T:2018:233, bod 27 a citovanú judikatúru).
41 V prejednávanej veci treba konštatovať, že prvú z týchto etáp Komisia rešpektovala, pretože vo svojom e‑maile zo 7. septembra 2018 žalobkyni napísala: „S poľutovaním Vás informujeme, že Vaša ponuka nebola úspešná, pretože z hodnotenia vyplynulo, že neponúkala najnižšiu cenu spomedzi doručených ponúk“.
42 Pokiaľ ide o dôvody zamietnutia ponuky, táto informácia je postačujúca vzhľadom na to, že jediným kritériom na zadanie zákazky bola cena, ako vyplýva z bodu IV.1 súťažných podkladov. Odôvodnenie zamietnutia ponuky žalobkyne sa teda malo vzťahovať iba na toto jediné kritérium.
43 Pokiaľ ide o informácie, ktoré majú byť oznámené počas druhej etapy, teda charakteristické znaky a relatívne výhody úspešnej ponuky, meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná, a cena alebo hodnota zákazky, zdá sa, že tieto informácie boli odovzdané súčasne s informáciami odovzdávanými v prvej etape, a to v tom istom e‑maile zo 7. septembra 2018. V tomto e‑maile sa totiž uvádzalo aj toto:
„Po vyhodnotení ponúk vykonanom v súlade s bodom IV.1 súťažných podkladov a bodom II.2.5 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bola za úspešného uchádzača označená spoločnosť Omnisecurity SA, keďže predložila ponuku uvádzajúcu najnižšiu cenu, ktorá je plne v súlade s požiadavkami súťažných podkladov. Cena Vašej ponuky sa totiž ukázala o 48,55 % vyššia ako cena úspešného uchádzača.“
44 Táto informácia obsahuje meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná, a to spoločnosti Omnisecurity SA, ako to vyžaduje článok 113 ods. 3 prvý pododsek písm. a) rozpočtového nariadenia.
45 Pokiaľ ide o cenu zákazky, treba konštatovať, že Komisia ju výslovne neuviedla v e‑maile zo 7. septembra 2018, a napokon ani v e‑maile zo 17. septembra toho istého roka, ale že žalobkyňa, ktorá poznala sumu svojej ponuky, mohla túto cenu ľahko vyvodiť z cenového rozdielu uvedeného v prvom z týchto e‑mailov.
46 Pokiaľ ide o charakteristické znaky a relatívne výhody úspešnej ponuky, treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že jediným kritériom na zadanie zákazky bola cena, ako už bolo uvedené v bode 42 vyššie, výhoda úspešnej ponuky mohla spočívať iba v cenovom rozdiele. Ako vyplýva z bodu 43 vyššie, tento rozdiel v rozsahu 48,55 % bol uvedený v e‑maile zo 7. septembra 2018.
47 Keďže informácia poskytnutá e‑mailom zo 7. septembra 2018 obsahovala všetky skutočnosti vyžadované článkom 113 ods. 2 a 3 rozpočtového nariadenia, bola z hľadiska povinnosti odôvodnenia postačujúca.
48 Tento záver nemôžu spochybniť nasledujúce tvrdenia žalobkyne.
49 V prvom rade žalobkyňa vytýka Komisii, že v e‑mailoch zo 7. a 17. septembra 2018 neuviedla položky úspešnej ponuky, ktorých suma sa odlišovala od jej ponuky a ktoré by vysvetľovali cenový rozdiel v rozsahu 48,55 %.
50 V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že žalobkyňa neformulovala takúto požiadavku vo svojom e‑maile z 11. septembra 2018. Z tohto základného dôvodu nemôže verejnému obstarávateľovi vytýkať, že na túto požiadavku neodpovedal, keďže verejný obstarávateľ je povinný poskytnúť vylúčenému uchádzačovi iba informácie uvedené v článku 113 ods. 2 a 3 rozpočtového nariadenia.
51 Ďalej podľa ustálenej judikatúry nemožno od Komisie vyžadovať, aby odovzdala uchádzačovi, ktorého ponuka nebola úspešná, podrobnú porovnávaciu analýzu jeho ponuky a úspešnej ponuky (pozri rozsudok zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617, bod 21 a citovanú judikatúru). Obdobne nie je verejný obstarávateľ povinný poskytnúť vylúčenému uchádzačovi na jeho písomnú žiadosť úplnú kópiu správy o vyhodnotení ponúk (pozri rozsudok zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617, bod 22 a citovanú judikatúru).
52 Napokon odhalenie jednotkových cien uchádzača, ktorému bola zadaná zákazka, môže poškodiť jeho obchodné záujmy, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž medzi subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. apríla 2014, CITEB a Belgo‑Metal/Parlament, T‑488/12, neuverejnený, EU:T:2014:195, bod 46). Článok 113 ods. 3 posledný pododsek rozpočtového nariadenia preto umožňuje verejnému obstarávateľovi neoznámiť niektoré informácie, ktoré môžu poškodiť takéto záujmy.
53 Komisii preto nemožno vytýkať, že v e‑mailoch zo 7. a 17. septembra 2018 neoznámila položky úspešnej ponuky, ktorých suma by vysvetľovala cenový rozdiel v rozsahu 48,55 % oproti ponuke žalobkyne.
54 V druhom rade žalobkyňa Komisii vytýka, že v e‑maile zo 17. septembra 2018 neodpovedala na jej požiadavky týkajúce sa jednak „charakteristických znakov a relatívnych výhod úspešnej ponuky“ a jednak otázky, či úspešný uchádzač spĺňal podmienku kurzu Nedap.
55 Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa „charakteristických znakov a relatívnych výhod úspešnej ponuky“, treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, takúto požiadavku vo svojom e‑maile z 11. septembra 2018 neformulovala. Navyše z bodu 46 vyššie vyplýva, že keďže Komisia vo svojom e‑maile zo 7. septembra 2018 uviedla, že „cena ponuky žalobkyne sa ukázala o 48,55 % vyššia ako cena úspešného uchádzača“, poskytla v tomto ohľade dostatočné informácie.
56 Nemožno sa preto domnievať, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia z dôvodu, že vo svojom e‑maile zo 17. septembra 2018 neodpovedala na žiadosť žalobkyne týkajúcu sa charakteristických znakov a výhod úspešnej ponuky.
57 Pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa toho, že Komisia neodpovedala na otázku, či úspešný uchádzač absolvoval kurz Nedap, ktorá sa naozaj nachádzala v e‑maile z 11. septembra 2018, treba uviesť, že táto výhrada nie je dôvodná.
58 Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, totiž Komisia vo svojom e‑maile zo 17. septembra 2018 uviedla, že hodnotiaci výbor náležite preskúmal, či záujemcovia spĺňali podmienky účasti vrátane podmienky uvedenej v bode III.3.2.B súťažných podkladov. Je teda nepresné jednoducho tvrdiť, že Komisia neodpovedala na požiadavku žalobkyne týkajúcu sa toho, či úspešný uchádzač absolvoval kurz Nedap.
59 Nemožno sa preto domnievať, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia z dôvodu, že v e‑maile zo 17. septembra 2018 neodpovedala na otázku, či úspešný uchádzač spĺňal podmienku kurzu Nedap.
60 V dôsledku toho treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa bodu III.3.2.B súťažných podkladov
61 V druhom žalobnom dôvode žalobkyňa spochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodov vzťahujúcich sa na bod III.3.2.B súťažných podkladov.
62 Žalobný dôvod je rozdelený do troch častí.
– O prvej časti týkajúcej sa súladu vyhlásenia predloženého úspešným uchádzačom s požiadavkami
63 V prvej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že dokument, ktorý predložil úspešný uchádzač na preukázanie splnenia podmienky uvedenej v bode III.3.2.B súťažných podkladov, nie je v súlade s týmto ustanovením.
64 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ako bolo uvedené v bode 3 vyššie, že bod III.3.2.B súťažných podkladov vyžadoval ako potrebnú „minimálnu spôsobilosť“ pre časť č. 4, aby bol technický vedúci pracovník držiteľom „certifikátu z pokročilého kurzu softvérovej platformy bezpečnostného manažmentu spoločnosti Nedap“.
65 Na preukázanie splnenia podmienky týkajúcej sa kurzu Nedap mal záujemca podľa toho istého ustanovenia predložiť buď „certifikát z kurzu softvérovej platformy bezpečnostného manažmentu spoločnosti Nedap“, alebo „čestné vyhlásenie, že tento certifikát v prípade zadania zákazky získa najneskôr päť dní po podpísaní zmluvy“.
66 Vo vyjadrení k žalobe Komisia uviedla, že úspešný uchádzač si zvolil druhú možnosť ponúkanú v bode III.3.2.B súťažných podkladov, a teda predložil čestné vyhlásenie, ktoré je tam uvedené.
67 Komisia na otázku Všeobecného súdu v tomto ohľade v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania predložila dokument, ktorý považovala za toto vyhlásenie. Tento dokument v prípade technického vedúceho pracovníka, ktorý bude poverený realizáciou zákazky, uvádza:
„Certifikát Nedap: nie, táto aplikácia sa v súčasnosti v Luxembursku nepoužíva. Ak sa ukáže potrebná v budúcnosti, týmto potvrdzujeme, že táto certifikácia bude včas vykonaná u spoločnosti Nedap.“
68 Na pojednávaní žalobkyňa po prvýkrát tvrdila, že toto vyhlásenie nie je v súlade s požiadavkami súťažných podkladov. V prvom rade dokument predložený úspešným uchádzačom neobsahuje údaj „čestné vyhlásenie“. Dokument ďalej neobsahuje žiadny záväzok predložiť certifikát do piatich dní po podpísaní zmluvy, ale obsahuje iba veľmi nejasne vyjadrenú myšlienku, že certifikácia sa vykoná „včas“, „ak sa ukáže potrebná v budúcnosti“.
69 Tieto tvrdenia spochybňuje Komisia, ktorá sa domnieva, že keďže „vyžadovať presnú formuláciu by bolo tak trochu formálne“, bola oprávnená bez požadovania vysvetlenia od úspešného uchádzača domnievať sa, že ním predložená ponuka bola „v úplnom súlade s požiadavkami súťažných podkladov“, ako to urobila v rozhodnutí zo 7. septembra 2018. Komisia navyše tvrdí, že takto vznesenú výhradu žalobkyne nemožno zohľadniť, pretože z dôvodu, že bola uplatnená na pojednávaní, bola uvedená neskoro.
70 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku uviesť nové dôvody počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.
71 Článok 84 ods. 2 rokovacieho poriadku navyše stanovuje, že ak sú právne a skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú predloženie nových dôvodov, známe po druhej výmene vyjadrení, dotknutý hlavný účastník konania predloží nové dôvody, len čo sa dozvie o týchto okolnostiach. Toto ustanovenie okrem toho nijako nevylučuje, aby uvedené okolnosti vyšli najavo v súvislosti s opatrením na zabezpečenie priebehu konania, ako tomu bolo v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 370, a z 13. decembra 2016, European Dynamics Luxembourg a Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑764/14, neuverejnený, EU:T:2016:723, bod 48).
72 V prejednávanej veci treba uviesť, že dokument obsahujúci údajné čestné vyhlásenie predložila Komisia 9. augusta 2019 v reakcii na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom po výmene vyjadrení.
73 Po predložení tohto dokumentu 24. septembra 2019 Všeobecný súd vyzval žalobkyňu, aby predložila svoje pripomienky „k dokumentom a odpovediam“ takto oznámeným Komisiou.
74 Vo svojich pripomienkach však žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie k forme alebo obsahu vyhlásenia nachádzajúceho sa v tomto dokumente, čo sama uznala na pojednávaní.
75 Z toho vyplýva, že v rozpore s článkom 84 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa nevzniesla dotknutú výhradu hneď, keď sa dozvedela o uvedenom dokumente.
76 Z tohto dôvodu treba túto výhradu zamietnuť ako neprípustnú.
77 Prvú časť druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.
– O druhej časti týkajúcej sa certifikácie predloženej úspešným uchádzačom
78 V druhej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že certifikácia predložená úspešným uchádzačom po podpise zmluvy nebola v súlade s požiadavkami upravenými v bode III.3.2.B súťažných podkladov. Na jednej strane certifikát nebol predložený do piatich dní po podpísaní zmluvy. Na druhej strane tento certifikát nevydala spoločnosť Nedap, ale iná spoločnosť, ktorá nebola oprávnená vydávať takéto certifikáty, ako to vyplýva z korešpondencie, ktorú si v tejto veci vymenila žalobkyňa so zástupcami spoločnosti Nedap.
79 Komisia spochybňuje túto argumentáciu.
80 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že verejné zákazky sa zadávajú vo viacerých etapách.
81 V prvej etape sa vypracujú súťažné poklady, ktoré najmä spresňujú plnenia, ktoré sa očakávajú od úspešného uchádzača, podmienky účasti, ktoré musia záujemcovia alebo uchádzači splniť na to, aby im bolo dovolené predložiť ponuku, a kritériá vyhodnotenia ponúk, na základe ktorých sa ponuky vyhodnotia.
82 V druhej etape sú vybraní záujemcovia, ktorí odovzdali žiadosť o účasť, na základe podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch. Vybraným uchádzačom je dovolené, aby odovzdali ponuku.
83 V tretej etape sa posudzujú ponuky doručené verejnému obstarávateľovi s prihliadnutím na kritériá hodnotenia ponúk upravené v súťažných podkladoch, jedna z nich je prijatá na účely zadania zákazky a následne je podpísaná zmluva.
84 Napokon podpísanú zmluvu úspešný uchádzač realizuje.
85 Ako je zrejmé z postupnosti týchto jednotlivých etáp, otázka, či dokument predložený úspešným uchádzačom po zadaní zákazky je v súlade s podmienkami súťažných podkladov, za predpokladu, že sú tieto podmienky platné, nesúvisí s treťou etapou, v ktorej dochádza k zadaniu zákazky a ktorá je predmetom prejednávanej žaloby, ale s poslednou etapou, v ktorej sa realizujú plnenia, ktoré sú predmetom zákazky, a teda sa netýka napadnutých rozhodnutí.
86 Z tohto dôvodu nie je v konaní o prejednávanej žalobe potrebné preskúmať, či certifikácia predložená úspešným uchádzačom po podpise zmluvy bola v súlade s požiadavkami upravenými v bode III.3.2.B súťažných podkladov.
87 Druhú časť druhého žalobného dôvodu treba teda zamietnuť.
– O tretej časti týkajúcej sa nezákonnosti bodu III.3.2.B súťažných podkladov
88 V tretej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyňa vznáša námietku nezákonnosti proti ustanoveniu obsiahnutému v bode III.3.2.B súťažných podkladov, ktoré povoľuje záujemcom, aby vo fáze výberu predložili vyhlásenie, ktorým potvrdzujú, že ak ich ponuka bude úspešná, predložia certifikát z kurzu Nedap do piatich dní po podpísaní zmluvy.
89 V replike tak žalobkyňa tvrdila, že možnosť predložiť certifikát z kurzu Nedap po podpise zmluvy ponúknutá v súťažných podkladoch je „nelogická, málo pochopiteľná a dokonca nebezpečná, pretože vytvára priestor pre neistotu z právneho a technického hľadiska a dáva príležitosť najhorším rizikám v prípade, ak by úspešný uchádzač po prijatí jeho ponuky nedodržal túto podmienku“.
90 Na pojednávaní žalobkyňa navyše tvrdila, že toto ustanovenie je nerealistické, nedovolené a nespravodlivé, pretože umožňovalo verejnému obstarávateľovi zadať zákazku uchádzačovi, o ktorom si nemohol byť istý, že predloží požadovaný certifikát, a teda že je spôsobilý zrealizovať zákazku, zatiaľ čo iní uchádzači, ktorí mali tento certifikát, boli vylúčení.
91 Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie nie je dôvodné a že je v každom prípade neprípustné, pretože bolo po prvýkrát uvedené v replike a formulované príliš nepresne.
92 Pokiaľ ide o prípustnosť, treba pripomenúť, že podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku je prípustné uviesť nové dôvody počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.
93 V prejednávanej veci treba konštatovať, že Komisia uviedla, že úspešný uchádzač predložil čestné vyhlásenie vo vyjadrení k žalobe v reakcii na druhý žalobný dôvod.
94 Pred týmto vyjadrením preto žalobkyňa nemohla poznať presný spôsob, akým úspešný uchádzač doložil, že spĺňa podmienku týkajúcu sa kurzu Nedap: či predložil certifikát vydaný samotnému úspešnému uchádzačovi, certifikát vydaný subdodávateľovi, čestné vyhlásenie úspešného uchádzača alebo čestné vyhlásenie subdodávateľa.
95 Za týchto okolností nemožno žalobkyni vytýkať, že uviedla po prvýkrát v replike výhradu týkajúcu sa nezákonnosti bodu III.3.2.B z dôvodu, že tento bod umožňoval záujemcom, aby vo fáze výberu predložili čestné vyhlásenie, podľa ktorého sa zaväzovali, že v prípade zadania zákazky získajú certifikát z kurzu Nedap do piatich dní po podpísaní zmluvy. Až od okamihu, keď sa žalobkyňa dozvedela o spôsobe, akým úspešný uchádzač skutočne preukázal, že spĺňal túto požadovanú podmienku účasti, mohla totiž presne a cielene formulovať svoju argumentáciu. Vedomosť o tom, že úspešný uchádzač skutočne využil možnosť predložiť čestné vyhlásenie, bola nevyhnutná na to, aby mohla žalobkyňa namietať proti nezákonnosti dotknutého ustanovenia súťažných podkladov.
96 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie týkajúce sa neprípustnosti, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť uvedenie žalobných dôvodov a ich obsahu, vyžadované článkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku, dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť si jeho obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne bez ďalších podporných informácií (pozri rozsudok z 25. januára 2018, BSCA/Komisia, T‑818/14, EU:T:2018:33, bod 95 a citovanú judikatúru).
97 S cieľom zabezpečiť právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti sa na prípustnosť žaloby vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale logickým a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá (pozri rozsudok z 25. januára 2018, BSCA/Komisia, T‑818/14, EU:T:2018:33, bod 95 a citovanú judikatúru).
98 Toto pravidlo formulované vo vzťahu k žalobným dôvodom uvedeným v žalobe sa týka aj nových žalobných dôvodov uvedených v replike, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.
99 V prejednávanej veci treba konštatovať, že dotknuté tvrdenie tak, ako vyplýva z repliky, je vyjadrené dostatočne presne na to, aby umožnilo Komisii a Všeobecnému súdu pochopiť, že možnosť poskytnutá záujemcovi preukázať splnenie podmienky kurzu upravenej v bode III.3.2.B súťažných podkladov predložením čestného vyhlásenia je spochybnená z dôvodu, že táto možnosť neumožňuje ubezpečiť sa, že úspešný uchádzač spĺňa podmienku účasti pred uzavretím zmluvy s rizikom, že zákazka bude zadaná uchádzačovi, ktorý nie je technicky spôsobilý ju zrealizovať.
100 Z týchto dôvodov sa treba domnievať, že tretia časť prejednávaného žalobného dôvodu je prípustná.
101 Vecne Komisia tvrdí, že ustanovenie opísané v bode III.3.2.B súťažných podkladov treba považovať za platné v rozsahu, v akom umožňuje záujemcom čestne vyhlásiť, že ak im bude zadaná zákazka, zaväzujú sa získať certifikáciu z kurzu Nedap do piatich dní po podpísaní zmluvy.
102 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prostriedky pochádzajúce z rozpočtu Únie sa musia použiť spôsobom, ktorý umožňuje zabezpečiť čo najoptimálnejšie využitie zdrojov zverených inštitúciám.
103 Článok 102 ods. 1 rozpočtového nariadenia stanovuje, že verejné zákazky financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie.
104 Týmto ustanovením chcel normotvorca Únie vytvoriť pre verejné zákazky rámec, v ktorom ponuky predložené riadne vybratými podnikmi sa porovnávajú s cieľom vybrať tú, ktorá je najvhodnejšia na realizáciu zákazky.
105 Z týchto požiadaviek vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa overiť najneskôr v čase zadania zákazky, či uchádzač, ktorý predložil najlepšiu ponuku, skutočne spĺňa podmienky vyžadované v súťažných podkladoch.
106 Táto povinnosť nie je dodržaná vtedy, keď tak, ako je to v prejednávanej veci, súťažné podklady umožňujú zadanie zákazky na základe vyhlásenia predloženého uchádzačom, ktoré obsahuje záväzok splniť po podpísaní zmluvy podmienku technickej a odbornej spôsobilosti označenú ako „minimálna“ na plnenie zmluvy.
107 Keď verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch špecifikoval, že takto uvedená požiadavka je „minimálna“, naznačil tým, že držba uvedeného certifikátu, a teda kurz, ktorý treba absolvovať na jeho získanie, sú nevyhnutnou podmienkou na to, aby bol uchádzač schopný uspokojivým spôsobom realizovať dotknutú zákazku.
108 V tejto súvislosti sa v nadväznosti na to, čo zdôrazňuje žalobkyňa, treba domnievať, že ustanovenie upravujúce možnosť získať až po podpísaní zmluvy odborné vzdelanie označené v súťažných podkladoch ako „minimálne“ nie je v súlade s rovnosťou zaobchádzania, pretože môže viesť k zadaniu zákazky uchádzačovi nespĺňajúcemu túto požiadavku, zatiaľ čo iní účastníci, ktorí majú toto vzdelanie v čase zadania zákazky, nie sú úspešní.
109 Okrem toho overovať vo fáze po zadaní zákazky, že úspešný uchádzač má skutočne odbornú spôsobilosť vyžadovanú na plnenie zmluvy, by v rozpore s právnou istotou znamenalo, že ak by sa ukázalo, že úspešný uchádzač nemôže predložiť dotknutý certifikát, zmluva by bola vypovedaná a následne by sa muselo zorganizovať nové obstarávanie na zabezpečenie realizácie projektu, ktorý je predmetom dotknutej zákazky.
110 V tejto súvislosti treba uviesť, že počas prejednania veci vznikli pochybnosti jednak o súlade dokumentu predloženého úspešným uchádzačom Komisii po podpísaní zmluvy so súťažnými podkladmi a jednak o dodržaní lehoty piatich dní upravenej tými istými súťažnými podkladmi, keďže úspešnému uchádzačovi trvalo pätnásť dní, aby podnikol potrebné kroky, a dva mesiace, aby predložil požadovaný certifikát.
111 V každom prípade treba zdôrazniť, že povinnosť overiť vo fáze zadania zákazky, či úspešný uchádzač spĺňa podmienky spôsobilosti vyžadované súťažnými podkladmi, stanovuje samotná právna úprava.
112 Článok 110 ods. 1 rozpočtového nariadenia totiž stanovuje, že verejné zákazky sa zadávajú za predpokladu, že verejný obstarávateľ overil okrem iného, že záujemca alebo uchádzač spĺňa podmienky účasti stanovené v súťažných podkladoch.
113 Z tohto ustanovenia vyplýva, že žiadnu zákazku nemožno zadať bez toho, aby bolo riadne overené a preukázané, že uchádzač spĺňal podmienky spôsobilosti upravené v súťažných podkladoch.
114 V dôsledku toho sa treba domnievať, že ustanovenie obsiahnuté v bode III.3.2.B súťažných podkladov je v rozsahu, v akom umožňuje, aby overenie podmienky kurzu Nedap bolo vykonané po zadaní zákazky, nezákonné.
115 Proti tomuto stanovisku formuluje Komisia niekoľko tvrdení.
116 V prvom rade Komisia tvrdí, že ako je uvedené v bode 3 vyššie, súťažné podklady povoľovali na doloženie existencie vzdelania uvedeného v tomto ustanovení predložiť buď samotný certifikát z kurzu, alebo čestné vyhlásenie, že tento dokument bude získaný do piatich dní po podpísaní zmluvy. Možnosť predložiť čestné vyhlásenie tak podľa Komisie bola upravená v súťažných podkladoch ako podmienka účasti. Na záver obstarávania Komisia overila, či úspešná ponuka bola v súlade s požiadavkami obsiahnutými v uvedených podkladoch. Keďže možnosť predložiť čestné vyhlásenie bola v týchto podkladoch upravená, Komisia sa domnievala, že zákazku bolo možné zadať uchádzačovi, ktorý bol napokon úspešný.
117 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vo svojej námietke nezákonnosti žalobkyňa nespochybňuje súlad rozhodnutia o zadaní zákazky so súťažnými podkladmi, ale v rámci súťažných podkladov zákonnosť ustanovenia, ktoré upravuje, že zákazku možno zadať na základe vyhlásenia predloženého uchádzačom, ktoré obsahuje záväzok, teda prísľub, predložiť po podpísaní zmluvy certifikát, ktorý potvrdzuje, že uchádzač absolvoval kurz, ktorého cieľom je získať spôsobilosť považovanú za „minimálnu“ na plnenie zmluvy.
118 Takýto záväzok sa jednak nevyznačuje spoľahlivosťou, ktorá je potrebná na to, aby bolo možné zákazku zadať za podmienok zabezpečujúcich právnu istotu vyžadovanú na riadne využívanie prostriedkov Únie, a jednak nezabezpečuje rovnosť zaobchádzania s účastníkmi, keďže záväzok predložiť certifikát potvrdzujúci vzdelanie nemožno v rámci objektívneho porovnania považovať za rovnocenný spôsobilosti vyplývajúcej z tohto vzdelania.
119 V druhom rade Komisia tvrdí, že napadnuté ustanovenie malo umožniť získanie zákazky záujemcom, ktorí v čase podania žiadosti o účasť ešte nemali certifikát z kurzu Nedap. Keďže je navyše tento kurz spoplatnený, bolo vhodné, aby tieto náklady nemuseli vynaložiť záujemcovia, ktorých ponuka možno nebude úspešná.
120 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že snaha ušetriť záujemcom výdavky nemôže odôvodniť odchýlenie sa od rovnosti zaobchádzania a právnej istoty: zákazka musí byť zadaná podniku, ktorého ponuka je ekonomicky najvýhodnejšia a ktorý doložil svoju technickú spôsobilosť túto zákazku zrealizovať. Keď chce verejný obstarávateľ rozšíriť počet účastníkov na verejnom obstarávaní, má k dispozícii mechanizmy, ktoré sú prípustné z pohľadu príslušných pravidiel a zásad. Môže predovšetkým upraviť všeobecnejšie podmienky technickej a odbornej spôsobilosti, ktoré môže splniť vyšší počet podnikov.
121 V treťom rade Komisia na pojednávaní tvrdila, že v rozsudku z 25. novembra 2014, Alfastar Benelux/Rada (T‑394/12, neuverejnený, EU:T:2014:992), Všeobecný súd pripustil overenie podmienky účasti až po zadaní zákazky.
122 V tejto súvislosti treba uviesť, že ako uvádza Komisia, ňou citovaný rozsudok sa týkal zákazky, pri ktorej sa okrem iného od uchádzača vyžadovalo, aby mal bezpečnostnú previerku, ktorá mohla byť nahradená vyhlásením, že má v úmysle prijať opatrenia potrebné na jej získanie (rozsudok z 25. novembra 2014, Alfastar Benelux/Rada, T‑394/12, neuverejnený, EU:T:2014:992, bod 165).
123 V tejto veci žalobkyňa vytýkala Rade, že vo fáze výberu uviedla, že stačilo, aby podniky predložili vyhlásenie o tomto úmysle, takže nemuseli preukázať, že už v tomto štádiu obstarávania mali pre všetkých dotknutých zamestnancov previerku vo vlastnom zmysle slova (rozsudok z 25. novembra 2014, Alfastar Benelux/Rada, T‑394/12, neuverejnený, EU:T:2014:992, bod 202).
124 V tomto rámci Všeobecný súd preskúmal, či bolo prijatie vyhlásenia vo fáze výberu legitímne vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú judikatúra priznáva verejnému obstarávateľovi pri určení a vyhodnotení kritérií, ktoré musia splniť podniky v tejto etape obstarávania.
125 V prejednávanej veci je otázka odlišná, pretože nejde o určenie, či bolo možné prijať čestné vyhlásenie vo fáze výberu, ale o určenie, či mohla byť zákazka zadaná a neskôr zmluva podpísaná iba na základe čestného vyhlásenia bez overenia, či uchádzač, ktorého ponuka bola úspešná, skutočne má technickú spôsobilosť vyžadovanú súťažnými podkladmi ako podmienku účasti.
126 V tejto súvislosti Všeobecný súd v rozsudku z 25. novembra 2014, Alfastar Benelux/Rada (T‑394/12, neuverejnený, EU:T:2014:992), citovanom Komisiou, nezaujal stanovisko odlišné od stanoviska v prejednávanej veci, pretože uviedol, že Rada vo fáze zadania zákazky „konštatovala“, že žalobkyňa „už mala požadované previerky“ (pozri bod 167 rozsudku), čo znamená, že v tejto fáze overila, či mal úspešný podnik skutočne spôsobilosť požadovanú súťažnými podkladmi na plnenie zmluvy.
127 V štvrtom rade Komisia vysvetlila, že v čase vypracovania súťažných podkladov ešte produkty vyžadujúce kurz Nedap neboli inštalované v budove, ktorej sa týkala zákazka, takže tento kurz nebol na začiatku plnenia zmluvy nevyhnutný. Navyše nebolo ani isté, že produkty vyžadujúce kurz Nedap budú inštalované počas plnenia zmluvy, takže kurz týkajúci sa týchto produktov možno nebude nevyhnutný.
128 V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že verejné zákazky sa musia zadávať pri dodržaní podmienok a požiadaviek uvedených v súťažných podkladoch.
129 Súťažné podklady, o ktoré ide v tomto prípade, však ako potrebnú „minimálnu spôsobilosť“ vyžadovali, ako je uvedené v bode 3 vyššie, aby mal technický vedúci pracovník uchádzača certifikát z pokročilého kurzu Nedap.
130 Ako bolo uvedené v bode 114 vyššie, z tohto dôvodu bolo potrebné podľa ustanovení uvedených v bodoch 103 a 112 vyššie overiť, či úspešný uchádzač naozaj splnil túto technickú požiadavku pred zadaním zákazky a podpísaním zmluvy.
131 Z týchto dôvodov treba tvrdenia Komisie odmietnuť.
132 V dôsledku toho treba vyhovieť tretej časti druhého žalobného dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutia, pričom nie je potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody.
133 Vo svojom druhom žalobnom návrhu žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil „všetky ďalšie právne povinnosti nevyhnutné v danej veci“.
134 Tento návrh však v rozpore s článkom 76 písm. d) a e) rokovacieho poriadku nie je dostatočne presný. Navyše, aj keby sa tento návrh mal vykladať ako návrh na uloženie príkazu Parlamentu, treba pripomenúť, že v konaní o žalobe podanej na základe článku 173 Zmluvy nemá Všeobecný súd právomoc ukladať inštitúciám príkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1996, Bernardi/Parlament, T‑146/95, EU:T:1996:105, bod 27).
O trovách
135 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
136 Keďže Komisia nemala úspech v podstatnej časti svojich návrhov, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. septembra 2018, ktorým bola zamietnutá ponuka predložená spoločnosťou Securitec pre časť č. 4 zákazky, ktorá bola predmetom verejného obstarávania formou užšej súťaže HR/R1/PR/2017/059 na „údržbu bezpečnostných zariadení v budovách využívaných a/alebo spravovaných Európskou komisiou v Belgicku a Luxembursku“, ako aj rozhodnutie Komisie zo 17. septembra 2018, ktorým bolo odmietnuté poskytnúť spoločnosti Securitec podrobnosti, ktoré požadovala v tom istom obstarávaní 11. septembra 2018, sa zrušujú.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Gervasoni | Nihoul | Martín y Pérez de Nanclares |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júla 2020.
Podpisy