Vec T‑36/10

Internationaler Hilfsfonds eV

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa zmluvy LIEN 97-2011 – Odpoveď na prvú žiadosť – Lehota na podanie žaloby – Zjavná neprípustnosť – Konkludentné zamietnutie prístupu – Záujem na konaní – Výslovné rozhodnutie prijaté po podaní žaloby – Zastavenie konania“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Charakter verejného poriadku – Preskúmanie súdom bez návrhu

(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 101 ods. 2)

2.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Mlčanie alebo nečinnosť inštitúcie – Považovanie za implicitné rozhodnutie o zamietnutí – Vylúčenie – Hranice – Neexistencia odpovede na opakovanú žiadosť v stanovenej lehote

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8 ods. 3)

3.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Zánik na základe skutočnosti, ktorá nastala po podaní žaloby

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

4.      Konanie – Trovy konania – Zjavné prekročenie lehoty stanovenej na odpoveď inštitúcie na opakovanú žiadosť – Ochrana práv žalobcu, ktorá vyžaduje podanie žaloby o neplatnosť proti implicitnému zamietavému rozhodnutiu – Uloženie povinnosti dotknutej inštitúcii znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobcu vynaložené v súvislosti s návrhmi na zrušenie uvedeného rozhodnutia

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 87 ods. 6; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8)

1.      Dvojmesačná lehota na podanie žaloby stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ má kogentnú povahu, bola stanovená s cieľom zabezpečiť jasnosť a právnu istotu a zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti a je úlohou súdu Únie, aby z úradnej moci overil, či bola dodržaná.

Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa právnickej osobe zamieta úplný prístup k spisu týkajúcemu sa zmluvy podpísanej medzi uvedenou právnickou osobou a Komisiou, treba posúdiť ako oneskorenú, a teda sa musí zamietnuť ako zjavne neprípustná bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné dôvody neprípustnosti vznesené Komisiou, ak v čase jej podania táto lehota uplynula najmenej jeden mesiac a tri dni pred jej podaním, berúc do úvahy desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť a neskončenie plynutia lehoty, ak jej koniec pripadne na sobotu, nedeľu alebo na oficiálny sviatok, podľa článku 101 ods. 2 rokovacieho poriadku.

(pozri body 31, 34, 35)

2.      Bez toho, aby bol spochybnený systém prostriedkov nápravy vytvorený Zmluvou o FEÚ, samotnú nečinnosť inštitúcie nemožno považovať za konkludentné rozhodnutie, pokiaľ neexistujú výslovné ustanovenia, ktoré určujú lehotu, po ktorej uplynutí by sa takéto rozhodnutie považovalo za prijaté zo strany inštitúcie vyzvanej na prijatie stanoviska, a ktoré stanovujú obsah tohto rozhodnutia.

Keďže ustanovenia článku 8 ods. 3 nariadenia 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie jednak výslovne stanovujú lehotu, po ktorej uplynutí sa v prípade neexistencie rozhodnutia o opakovanej žiadosti predpokladá, že predmetná inštitúcia prijala konkludentné rozhodnutie, a jednak vymedzujú obsah tohto rozhodnutia, a to tak, že ide o zamietavé rozhodnutie, a keďže normotvorca v článku 8 ods. 3 tiež výslovne stanovil, že žiadateľ môže proti tomuto konkludentnému zamietavému rozhodnutiu podať žalobu v súlade s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, treba nekonanie inštitúcie po podaní opakovanej žiadosti v súlade s nariadením č. 1049/2001 považovať za konkludentné zamietavé rozhodnutie, ktoré možno napadnúť žalobou v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

(pozri body 38, 40 – 42)

3.      Hoci sa podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť, s výnimkou samostatnej otázky straty záujmu na konaní, posudzujú v okamihu podania žaloby, táto úvaha týkajúca sa okamihu posúdenia prípustnosti žaloby nemôže v záujme riadneho výkonu spravodlivosti Všeobecnému súdu brániť v konštatovaní, že už neexistuje dôvod na vydanie rozhodnutia v prípade, keď žalobca, ktorý mal pôvodne záujem na konaní, stratil akýkoľvek osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia vzhľadom na udalosť, ktorá nastala po podaní uvedenej žaloby. Na to, aby žalobca mohol pokračovať v konaní o žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, je totiž potrebné, aby si zachoval osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, keďže v opačnom prípade, ak v priebehu konania záujem žalobcu na konaní zanikne, rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej žalobcovi neprinesie nijaký prospech.

O žalobe podanej v súlade s nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie už nie je potrebné rozhodnúť v rozsahu, v akom smeruje proti konkludentnému zamietavému rozhodnutiu, pokiaľ žalobca už nemá osobný záujem na zrušení uvedeného rozhodnutia z dôvodu, že Komisia prijatím nového rozhodnutia v skutočnosti výslovne odpovedala na opakovanú žiadosť o prístup, a teda konkludentne vzala späť konkludentné zamietavé rozhodnutie.

(pozri body 46, 50)

4.      Za predpokladu, že inštitúcia zjavne prekročila lehotu, ktorá jej bola stanovená podľa ustanovení článku 8 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie na poskytnutie odpovede na opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom, takže žalobca v rámci ochrany svojich práv nemal inú možnosť ako podať túto žalobu proti konkludentnému zamietavému rozhodnutiu, je opodstatnené uložiť Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu vynaložené v súvislosti s návrhmi na zrušenie konkludentného zamietavého rozhodnutia.

(pozri bod 55)