Veci T‑35/10 a T‑7/11
Bank Melli Iran
proti
Rade Európskej únie
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Legitímna dôvera – Opätovné preskúmanie prijatých reštriktívnych opatrení – Nesprávne posúdenie – Rovnosť zaobchádzania – Právny základ – Podstatné formálne náležitosti – Proporcionalita“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 6. septembra 2013
1. Súdne konanie – Akty, ktoré v priebehu konania rušia a nahrádzajú napadnuté akty – Návrh na prispôsobenie návrhov na zrušenie podaný v priebehu konania – Lehota na podanie takéhoto návrhu – Začiatok plynutia – Dátum oznámenia nového aktu dotknutým osobám
(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2011/783/SZBP; nariadenia Rady č. 1245/2011 a č. 267/12)
2. Súdne konanie – Rozhodnutie, ktoré v priebehu konania nahradí napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo medzitým vzaté späť – Prípustnosť nových návrhov – Hranice – Zatiaľ neprijaté hypotetické akty
3. Právo Európskej únie – Základné práva – Osobná pôsobnosť – Právnické osoby predstavujúce inštitúcie tretích štátov – Zahrnutie – Zodpovednosť tretieho štátu za rešpektovanie základných práv na jeho vlastnom území – Neexistencia vplyvu
(Charta základných práv Európskej únie)
4. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Povinnosť poskytnúť odôvodnenie dotknutej osobe v rovnakom čase, ako sa prijíma akt spôsobujúci ujmu alebo čo najskôr potom – Hranice – Bezpečnosť Únie a členských štátov alebo udržiavanie ich medzinárodných vzťahov – Právo na prístup k dokumentom podliehajúce podaniu žiadosti v tomto zmysle Rade
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP, článok 24 ods. 3; nariadenie Rady č. 423/2007, článok 15 ods. 3, nariadenie Rady č. 961/2010, článok 36 ods. 3, a nariadenie Rady č. 267/2012, článok 46 ods. 3)
5. Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Povinnosť oznámiť skutočnosti zohľadnené v neprospech v rovnakom čase, ako sa prijíma akt spôsobujúci ujmu alebo čo najskôr potom
6. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní – Akt prijímajúci alebo zachovávajúci takéto opatrenia – Neoznámenie žalobcovi – Neexistencia vplyvu aspoň na preukázanie zásahu do práv žalobcu
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
7. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Súdne preskúmanie zákonnosti – Rozsah – Rozdelenie dôkazného bremena – Rozhodnutie založené na informáciách poskytnutých členskými štátmi, ktoré nemožno poskytnúť súdu Únie – Neprípustnosť
(Rozhodnutia Rady 2010/644/SZBP a 2011/783/SZBP; nariadenia Rady č. 1100/2009, č. 961/2010, č. 1245/2011 a č. 267/2012)
8. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní – Rozsah – Peňažné prostriedky a zdroje subjektu so sídlom v treťom štáte – Vylúčenie – Hranice – Peňažné prostriedky použité v obchodných transakciách uskutočnených v plnom rozsahu alebo čiastočne v Únii
(Nariadenia Rady č. 423/2007, č. 961/2010 a č. 267/2012)
9. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní – Voľba právneho základu – Základ skôr v článku 215 ZFEÚ, než v článku 75 ZFEÚ
(Články 75 ZFEÚ a 215 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/644/SZBP, nariadenie Rady č. 961/2010)
10. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní – Voľba právneho základu – Opatrenia idúce nad rámec opatrení rozhodnutých Radou OSN – Neexistencia vplyvu – Neporušenie zásady proporcionality
(Článok 29 ZEÚ; článok 215 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP)
11. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Rozhodnutie prijaté v rámci Zmluvy o EÚ – Povinnosť Rady prijať vykonávacie reštriktívne opatrenia – Neexistencia
(Článok 29 ZEÚ; článok 215 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP; nariadenie Rady č. 961/2010)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 57)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 62)
3. Ani Charta základných práv Európskej únie, ani Zmluvy neobsahujú ustanovenia, ktoré by vylučovali právnické osoby predstavujúce štátne inštitúcie z ochrany základných práv. V tomto ohľade je však článok 34 Európskeho dohovoru ľudských práv procesné ustanovenie, ktoré sa neuplatňuje v konaní pred súdom Únie, keďže účelom tohto ustanovenia je zabrániť, aby sa zmluvný štát tohto dohovoru nachádzal pred uvedeným súdom aj v postavení žalobcu, aj v postavení žalovaného. Navyše skutočnosť, podľa ktorej štát na vlastnom území zabezpečuje základné práva, nemá vplyv na rozsah práv, ktorými môžu disponovať právnické osoby predstavujúce inštitúcie tohto štátu na území tretích štátov. Nakoniec služby, ktoré predstavujú obchodné činnosti, ktoré sú vykonávané v konkurenčnom odvetví a podliehajú všeobecným právnym predpisom, ako aj obchodné transakcie uskutočnené so subjektmi zúčastňujúcimi sa na šírení jadrových zbraní, nie sú spôsobilé preukázať, že sa dotknutý podnik podieľa na výkone verejnej moci a neodôvodňujú jeho označenie za inštitúciu určitého štátu.
(pozri body 65, 67, 69, 72, 73)
4. S výnimkou prípadu, ak by naliehavé dôvody týkajúce sa bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov či udržiavania ich medzinárodných vzťahov bránili oznámeniu určitých okolností, je Rada povinná oznámiť subjektu dotknutému reštriktívnymi opatreniami individuálne a konkrétne dôvody, pre ktoré si myslí, že by sa opatrenia mali prijať. Podľa judikatúry, pokiaľ ide o prvotný akt, ktorým sú zmrazené finančné prostriedky subjektu, k oznámeniu vytýkaných skutočností má dôjsť súčasne s prijatím predmetného aktu alebo čo najskôr po tomto prijatí. V prípade aktu, ktorým boli zmrazené finančné prostriedky určitého subjektu, sa musí oznámenie skutočností uvádzaných v neprospech subjektu vykonať súčasne s prijatím dotknutého aktu alebo čo najskôr po uvedenom prijatí. Ak sa poskytli dostatočne konkrétne informácie umožňujúce dotknutému subjektu účinne predniesť svoje stanovisko k skutočnostiam zohľadneným v jeho neprospech Radou, zásada dodržania práva na obhajobu neznamená povinnosť Rady umožniť z vlastného podnetu prístup k dokumentom obsiahnutým v jej spise. Rada je povinná umožniť prístup k všetkým administratívnym dokumentom týkajúcim sa predmetného opatrenia, ktoré nemajú dôvernú povahu, iba na žiadosť dotknutého subjektu.
Za týchto podmienok na jednej strane spĺňajú povinnosť odôvodnenia prináležiacu Rade tie dôvody, ktoré umožňujú identifikovať subjekty, ktorým žalobkyňa poskytla finančné služby a voči ktorým sú namierené reštriktívne opatrenia prijaté Úniou alebo Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov, rovnako ako obdobie, počas ktorého boli predmetné služby poskytované, a v určitých prípadoch aj konkrétne transakcie, s ktorými boli spojené.
Na druhej strane neoznámenie dokumentu, na ktorom Rada založila prijatie alebo zachovanie reštriktívnych opatrení voči subjektu, predstavuje porušenie práva na obhajobu odôvodňujúce zrušenie dotknutých aktov, len ak sa preukáže, že dotknuté reštriktívne opatrenia by nemohli byť správne prijaté alebo zachované, ak by bol neoznámený dokument ako dôkaz neprípustný.
(pozri body 79, 83, 84, 89, 100)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 85)
6. Hoci je pravda, že akt prijímajúci alebo zachovávajúci reštriktívne opatrenie voči osobe alebo subjektu jej musí byť osobne oznámený a že týmto oznámením začína plynúť pre dotknutú osobu alebo subjekt lehota na podanie žaloby na zrušenie predmetného aktu podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, táto skutočnosť neznamená, že neexistencia takého oznámenia sama osebe odôvodňuje zrušenie predmetného aktu. Dotknutá osoba musí preukázať, že takéto neoznámenia malo za následok zásah do jej práv.
(pozri body 112, 113)
7. Súdne preskúmanie zákonnosti aktu, ktorým boli voči subjektu prijaté reštriktívne opatrenia, sa vzťahuje na posúdenie skutočností a okolností uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá. V prípade sporu Rade prislúcha predložiť tieto skutočnosti s cieľom ich overenia súdom Únie.
Fakt, že reštriktívne opatrenia voči žalobkyni boli prijaté na základe dôkazov získaných členským štátom, nemení nič na skutočnosti, že napadnuté akty prijala Rada, ktorá sa preto musí ubezpečiť, že ich prijatie je odôvodnené, prípadne aj takým spôsobom, že požiada dotknutý členský štát o predloženie nevyhnutných dôkazov a informácií. Rovnako sa Rada nemôže odvolávať na to, že predmetné údaje pochádzajú z dôverných zdrojov, a teda nemôžu byť sprístupnené. Hoci by táto okolnosť prípadne mohla odôvodňovať obmedzenia, pokiaľ ide o oznámenie týchto skutočností žalobkyni alebo jej právnym zástupcom, skutočnosťou zostáva, že vzhľadom na základnú úlohu súdneho preskúmania v kontexte prijímania reštriktívnych opatrení súd Únie musí mať možnosť preskúmať zákonnosť a dôvodnosť takýchto opatrení bez toho, aby bolo voči nemu možné uplatňovať tajnosť alebo dôvernosť dôkazov a informácií, ktoré použila Rada. Navyše Rada nie je oprávnená pri akte prijímajúcom reštriktívne opatrenia vychádzať z informácií alebo zo skutočností uvedených v spise, ktorý predložil členský štát, pokiaľ tento členský štát neumožnil predloženie tohto spisu súdu Únie, ktorého úlohou je preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia.
(pozri body 122, 125, 126)
8. Hoci finančná inštitúcia so sídlom v treťom štáte a založená podľa práva tohto štátu na základe nariadení č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007, a č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 961/2010, nie je povinná zmraziť peňažné prostriedky subjektov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní, nič to nemení na skutočnosti, že jej finančné prostriedky a ekonomické zdroje nachádzajúce sa na území Únie, podieľajúce sa na obchodných operáciách realizovaných v celom rozsahu alebo sčasti v Únii alebo nachádzajúce sa v držbe štátnych príslušníkov členských štátov alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú založené alebo zaregistrované podľa práva členského štátu, môžu byť dotknuté reštriktívnymi opatreniami prijatými v zmysle uvedených nariadení, pokiaľ sa takáto finančná inštitúcia zúčastňuje alebo priamo podieľa na šírení jadrových zbraní alebo ho podporuje. Preto pokiaľ zahraničná finančná inštitúcia vie alebo môže rozumne predpokladať, že jeden z jej klientov sa zúčastňuje na šírení jadrových zbraní, prináleží jej bezodkladne ukončiť poskytovanie finančných služieb tomuto klientovi vzhľadom na uplatniteľné zákonné povinnosti a neposkytovať mu žiadnu novú službu.
(pozri body 132 – 134)
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 163, 164, 167 – 175)
10. Skutočnosť, že reštriktívne opatrenia prijaté v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky presahujú opatrenia, ktoré prijala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, nemá vplyv na primeraný a dostatočný charakter článku 215 ZFEÚ ako ich právneho základu. Rovnaký záver sa musí analogicky uplatniť na reštriktívne opatrenia prijaté podľa článku 29 ZEÚ, akými sú aj opatrenia upravené v rozhodnutí 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP a v rozhodnutiach prijatých na jeho výkon. Článok 29 ZEÚ totiž tiež neobmedzuje právomoci, ktoré sú Rade priznané na výkon opatrení prijatých Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov. Preto samotná skutočnosť, že reštriktívne opatrenia voči žalobkyni presahujú opatrenia prijaté Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov neznamená, že Rada porušila zásadu proporcionality.
Nakoniec Rada nie je povinná predložiť žalobkyni objektívne odôvodnenia vo vzťahu k skutočnosti, že prijala autonómne reštriktívne opatrenia voči nej, ale len konkrétne a špecifické dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že sa na ňu uplatňujú kritériá prijatia autonómnych reštriktívnych opatrení.
(pozri body 170, 182 – 184)
11. Hoci predbežné prijatie rozhodnutia v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o EÚ predstavuje nevyhnutnú podmienku, aby mohla Rada prijať reštriktívne opatrenia podľa právomocí, ktoré jej boli udelené článkom 215 ZFEÚ, samotná existencia takéhoto rozhodnutia nemôže zakladať povinnosť Rady prijať takéto opatrenia. Rada totiž v rámci výkonu právomocí, ktoré jej priznáva Zmluva o FEÚ, môže slobodne posúdiť spôsob výkonu rozhodnutí prijatých v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o EÚ, pokiaľ ide o prípadné prijatie reštriktívnych opatrení podľa článku 215 ZFEÚ.
Navyše v tomto kontexte nič v článku 29 ZEÚ nevylučuje, aby sa vymedzenie stanoviska Únie ku konkrétnej otázke geografickej alebo vecnej povahy týkalo aj konkrétnych opatrení, ktoré majú byť vykonané všetkými členskými štátmi v prípade určitej udalosti alebo javu.
(pozri body 193, 194, 197)