UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 8. júla 2009

Vec F‑62/08

Roberto Sevenier

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Definitívne skončenie služobného pomeru – Odstúpenie z funkcie – Žiadosť o späťvzatie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou R. Sevenier navrhuje najmä zrušenie rozhodnutia Komisie z 24. septembra 2007, ktorým sa zamietla jeho žiadosť jednak o späťvzatie jeho návrhu na odstúpenie z funkcie z 19. októbra 1983 a jednak o predloženie veci posudkovej komisii

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania. Nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania predloženého Radou Európskej únie na podporu návrhov Komisie. Rada znáša svoje vlastné trovy konania spojené s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehota na podanie sťažnosti – Výpočet

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1 a ods. 2; nariadenie Rady č. 1182/71, článok 3)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti nenapadnuté v lehote

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Ak neexistujú osobitné pravidlá týkajúce sa lehôt uvedených v článku 90 samotného služobného poriadku, treba odkázať na nariadenie č. 1182/71, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny, ktoré sa uplatňuje, ako stanovuje jeho článok 1, na všetky akty Rady, „[a]k nie je stanovené inak“. V tomto smere článok 3 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia stanovuje, že lehota vyjadrená v mesiacoch „sa začína na začiatku prvej hodiny prvého dňa danej lehoty a končí uplynutím poslednej hodiny... dňa v poslednom mesiaci, ktorý je rovnakým dňom týždňa alebo pripadá na ten istý dátum ako deň, od ktorého lehota začína plynúť“. Tieto ustanovenia treba vykladať s ohľadom na článok 3 ods. 1 druhý pododsek rovnakého nariadenia, podľa ktorého je začiatkom lehoty deň, v ktorom udalosť nastala, takže pokiaľ udalosť predstavujúca začiatok lehoty jedného týždňa nastala v pondelok, lehota skončí nasledujúci pondelok.

(pozri body 27 a 28)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. novembra 2004, Toeters a Verberk, C‑171/03, Zb. s. I‑10945, body 31 až 37

Súd prvého stupňa: 11. júna 1998, Fichtner/Komisia, T‑173/97, Zb. VS s. I‑A‑293, II‑873, bod 28

2.      Článok 91 ods. 3 služobného poriadku síce stanovuje, že „ak sťažnosť bude zamietnutá výslovným rozhodnutím po tom, ako bola zamietnutá konkludentne prijatým rozhodnutím, no pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, lehota na podanie odvolania začne bežať znovu“, toto ustanovenie sa neuplatňuje v štádiu žiadosti a pred podaním sťažnosti. Toto osobitné ustanovenie, ktoré sa týka spôsobu výpočtu lehôt pre podanie žaloby, treba totiž vykladať doslovne a úzko. Z toho vyplýva, že výslovné zamietnutie žiadosti po tom, ako bolo konkludentne rozhodnuté o zamietnutí tej istej žiadosti, ktoré má povahu výlučne potvrdzujúceho aktu, nemôže dotyčnému úradníkovi umožniť, aby pokračoval v konaní pred podaním žaloby tým, že mu začne plynúť nová lehota na podanie sťažnosti.

(pozri bod 33)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 17. novembra 2000, Martinelli/Komisia, T‑200/99, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1161, bod 11, a tam citovaná judikatúra