ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 1. júna 2017 (*)
„Dumping – Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Číne – Zmena konečného antidumpingového cla – Čiastočné predbežné preskúmanie – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Náklady na hlavné vstupy, ktoré podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty – Zmena okolností – Povinnosť odôvodnenia – Lehota na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Právo na obhajobu – Článok 20 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009“
Vo veci T‑442/12,
Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd, so sídlom v Changzhou (Čína), v zastúpení: E. Vermulst, S. van Cutsem, F. Graafsma a J. Cornelis, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: S. Boelaert, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci pôvodne G. Berrisch, advokát, a N. Chesaites, barrister, neskôr G. Berrisch a B. Byrne, solicitor, a napokon N. Tuominen, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne M. França a A. Stobiecka‑Kuik, neskôr M. França a J.‑F. Brakeland, splnomocnení zástupcovia,
aDistillerie Bonollo SpA, so sídlom vo Formigine (Taliansko),
Industria Chimica Valenzana SpA, so sídlom v Borgoriccu (Taliansko),
Distillerie Mazzari SpA, so sídlom v Sant’Agata sul Santerno (Taliansko),
Caviro Distillerie Srl, so sídlom vo Faenze (Taliansko),
a
Comercial Química Sarasa, SL, so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: R. MacLean, solicitor,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 626/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 182, 2012, s. 1), v rozsahu, v akom sa uplatňuje na žalobkyňu,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins (spravodajca), sudcovia M. Kančeva a R. Barents,
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. decembra 2016,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Kyselina vínna sa používa pri výrobe vína a ďalších nápojov ako potravinárska prísada a ako inhibítor v sadre a v ďalších výrobkoch. V Európskej únii, ako aj v Argentíne sa kyselina L+ vínna vyrába z vedľajších produktov pri výrobe vína, ktoré sú označované ako vínny kal a ktoré sú spracované na vínan vápenatý a následne na kyselinu vínnu. V Čínskej ľudovej republike sa kyselina L+ vínna a kyselina DL vínna vyrábajú z benzénu, ktorý sa spracuje na maleínanhydrid, následne na kyselinu maleínovú a napokon na kyselinu vínnu. Kyselina vínna vyrobená prostredníctvom chemickej syntézy má rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a je určená na rovnaké základné spôsoby použitia ako kyselina vínna vyrobená z vedľajších produktov pri výrobe vína. V odpovedi na otázku Všeobecného súdu položenú na pojednávaní účastníci konania potvrdili, že kyselina DL vínna sa vyrába iba v Číne.
2 Dňa 24. septembra 2004 bola Európskej komisii predložená sťažnosť týkajúca sa dumpingových praktík v odvetví kyseliny vínnej, ktorú podali viacerí európski výrobcovia vrátane spoločností Comercial Química Sarasa, SL, Distillerie Mazzari SpA a Industria Chimica Valenzana SpA.
3 Dňa 30. októbra 2004 uverejnila Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí antidampingového konania v súvislosti s dovozom kyseliny vínnej pochádzajúcej z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ C 267, 2004, s. 4).
4 Dňa 27. júla 2005 prijala Komisia nariadenie (ES) č. 1259/2005 o uložení dočasného antidumpingového cla na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 200, 2005, s. 73).
5 Dňa 23. januára 2006 prijala Rada Európskej únie nariadenie (ES) č. 130/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 23, 2006, s. 1).
6 V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 211, 2010, s. 11) 4. augusta 2010 bola Komisii 27. októbra 2010 doručená žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti týchto opatrení, ktorú podali Caviro Distillerie Srl, Comercial Química Sarasa, Distillerie Bonollo SpA, Distillerie Mazzari a Industria Chimica Valenzana.
7 Dňa 26. januára 2011 uverejnila Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti a preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 24, 2011, s. 14) na základe článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“).
8 Dňa 9. júna 2011 päť spoločností uvedených v bode 6 vyššie podalo na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie týkajúcu sa dvoch vyvážajúcich výrobcov vrátane žalobkyne, spoločnosti Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd.
9 Dňa 29. júla 2011 uverejnila Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 223, 2011, s. 16) v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.
10 Dňa 1. augusta 2011 zaslala Komisia žalobkyni dotazník a formulár žiadosti o priznanie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (ďalej len „ŠTH“). Žalobkyňa zaslala svoju žiadosť Komisii 26. augusta 2011 a riadne vyplnený dotazník 1. septembra 2011.
11 Dňa 3. októbra 2011 zaslala Komisia žalobkyni žiadosť o informácie. Konkrétne ju požiadala o poskytnutie dôkazov o tom, že ceny jej surovín odrážali trhové hodnoty, keďže základom dotknutej suroviny bola ropa, t. j. produkt, s ktorým sa obchoduje na svetových trhoch.
12 Žalobkyňa odpovedala na žiadosť Komisie 17. októbra 2011, pričom spresnila, že benzén, ktorý používala, bol derivátom koksu a nie ropy, a poskytla tiež diagram uvádzajúci jej nákupné ceny benzénu vyrobeného z koksu, ako aj diagram uvádzajúci cenu benzénu vyrobeného z koksu na severe Čínskej ľudovej republiky. Ďalej uviedla, že jej nákupná cena benzénu odrážala čínske trhové hodnoty.
13 V dňoch 14. a 15. novembra 2011 vykonala Komisia overovanie na mieste v priestoroch žalobkyne.
14 Dňa 1. februára 2012 zaslala Komisia žalobkyni oznámenie týkajúce sa žiadosti o ŠTH, v ktorom ju informovala o zamietnutí tejto žiadosti, ako aj o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, ktoré boli základom pre toto zamietnutie. V oznámení bolo uvedené najmä to, že podľa žalobkyne sa benzén, ktorý používala, vyrábal z koksu a nie z ropy. Navyše z oznámenia vyplývalo, že benzén predstavoval veľkú časť nákladov na suroviny, ktoré samy osebe predstavovali takmer polovicu nákladov na výrobu kyseliny vínnej. V dôsledku toho podľa oznámenia malo akékoľvek skreslenie ceny benzénu podstatný vplyv na náklady na výrobu kyseliny vínnej v Čínskej ľudovej republike. Napokon z oznámenia vyplývalo, že cena benzénu v Čínskej ľudovej republike bola o 19 až 51 % nižšia než v Európe a Spojených štátoch.
15 Dňa 13. februára 2012 zaslala žalobkyňa Komisii svoje pripomienky týkajúce sa oznámenia uvedeného v bode 14 vyššie, pričom predovšetkým tvrdila, že 40 % clo na vývoz benzénu bolo nahradené dočasným 0 % clom. Okrem toho žalobkyňa trvala na tom, že benzén, ktorý používala, bol vyrobený z koksu, v dôsledku čoho bolo porovnanie cien benzénu, ktoré vykonala Komisia, nesprávne, keďže v Európe a Spojených štátoch sa benzén vyrábal z ropy.
16 Dňa 11. apríla 2012 zaslala Komisia žalobkyni dokument o konečných informáciách obsahujúci podstatné skutočnosti a dôvody, na základe ktorých chcela Komisia odporučiť zmenu platných antidumpingových opatrení v súlade s článkom 20 základného nariadenia, ako aj dokument obsahujúci podrobnosti o výpočte dumpingového rozpätia žalobkyne. Z informačného dokumentu predovšetkým vyplýva, že 40 % clo na vývoz benzénu bolo nahradené dočasným 0 % clom. V tomto dokumente však bol prijatý záver, že žalobkyňa nevedela vysvetliť nízku cenu benzénu na čínskom trhu. V tejto súvislosti bolo v dokumente o konečných informáciách poukázané na existenciu rozdielu v cene benzénu, ktorý sa pohyboval od 19 do 51 %, a to medzi Čínskou ľudovou republikou a ďalšími krajinami s trhovým hospodárstvom, ako aj na absenciu vrátenia 17 % danej z pridanej hodnoty (DPH) v prípade vývozu benzénu.
17 Dňa 16. apríla 2012 prijala Rada vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012, ktorým sa na základe preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia ukladá konečné antidampingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 110, 2012, s. 3).
18 Dňa 25. apríla 2012 zaslala žalobkyňa Komisii svoje pripomienky k dokumentu o konečných informáciách, pričom ju konkrétne požiadala o poskytnutie dodatočných informácií týkajúcich sa metodiky použitej na určenie normálnej hodnoty. Okrem toho v ten istý deň zaslala návrh na cenový záväzok s cieľom odstrániť dumping v súlade s článkom 8 základného nariadenia.
19 Po skončení čiastočného predbežného preskúmania týkajúceho sa žalobkyne a ďalšieho vyvážajúceho výrobcu prijala Rada 26. júna 2012 vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 626/2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie č. 349/2012 (Ú. v. EÚ L 182, 2012, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
20 Napadnutým nariadením sa v podstate zamietlo priznať žalobkyni ŠTH a po určení normálnej hodnoty na základe informácií, ktoré poskytol spolupracujúci výrobca z analogickej krajiny, sa antidumpingové clo uplatniteľné na produkty vyrábané žalobkyňou zvýšilo z 10,1 na 13,1 %. Okrem toho v napadnutom nariadení bol odmietnutý cenový záväzok, ktorý navrhla žalobkyňa.
Konanie a návrhy účastníkov konania
21 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. októbra 2012 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
22 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 4. a 31. januára 2013 Caviro Distillerie, Comercial Química Sarasa, Distillerie Bonollo, Distillerie Mazzari a Industria Chimica Valenzana (ďalej len „vedľajší účastníci konania“) na jednej strane a Komisia na druhej strane požiadali o vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.
23 Uznesením z 12. marca 2013 predseda prvej komory povolil Komisii, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník, pričom spresnil, že keďže jej návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol podaný po uplynutí lehoty podľa článku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, bolo jej umožnené, aby na základe správy pre pojednávanie, ktorá jej bola doručená, predložila svoje pripomienky počas ústnej časti konania.
24 Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, na základe článku 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.
25 Uznesením z 18. mája 2015 predseda ôsmej komory povolil vstup vedľajších účastníkov do konania.
26 Vedľajší účastníci konania predložili svoje vyjadrenia vedľajšieho účastníka 4. augusta 2015. Hlavní účastníci konania predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu v stanovených lehotách.
27 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa na ňu uplatňuje,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
28 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
29 Vedľajší účastníci konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
30 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov založených po prvé na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážky základného nariadenia, po druhé na porušení článku 11 ods. 3 základného nariadenia, po tretie na porušení povinnosti odôvodnenia, po štvrté na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia a po piate na porušení článku 20 ods. 2 základného nariadenia a práva na obhajobu.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážky základného nariadenia
Tvrdenia účastníkov konania
31 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté nariadenie je v rozpore s článkom 2 ods. 7 písm. c) prvou zarážkou základného nariadenia v rozsahu, v akom bol v ňom prijatý záver, že v prípade žalobkyne neprevažujú podmienky trhového hospodárstva. Žalobkyňa poukazuje na to, že poskytla dostatočné dôkazy o tom, že jej obchodné rozhodnutia boli prijaté v závislosti od signálov trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt, a bez podstatného vplyvu štátu, a že náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážali trhové hodnoty. Predovšetkým preukázala, že jej rozhodnutia o nákupe surovín boli prijaté bez akéhokoľvek zásahu štátu do množstiev alebo cien. Ďalej uvádza, že podľa napadnutého nariadenia dodržala podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) druhej až piatej zarážke základného nariadenia.
32 Z odôvodnenia 18 napadnutého nariadenia vyplýva, že Rada založila zamietnutie na skutočnosti, že ceny niektorých surovín boli skreslené, a to najmä cena benzénu a maleínanhydridu.
33 Žalobkyňa na úvod spresňuje, že maleínanhydrid nenakupuje, ale sama ho vyrába z benzénu, ktorý sa vyrába z koksu. Skreslenia, ktoré boli zistené v cene tejto suroviny, sú preto irelevantné.
34 Pokiaľ ide o cenu benzénu, žalobkyňa uvádza, že Rada založila svoj záver na troch tvrdeniach, a to na existencii nevysvetleného rozdielu medzi cenami na čínskom vnútornom trhu a cenami uplatňovanými v ďalších krajín s trhovým hospodárstvom, ktorý sa pohybuje od 19 do 51 %, na existencii 40 % vývozného cla na benzén a na absencii vrátenia 17 % DPH v prípade vývozu benzénu.
35 Po prvé žalobkyňa uvádza, že Rada neprihliadla k tomu, že cenový rozdiel od 19 do 51 % bol spôsobený tým, že náklady na decht, ktorý je surovinou používanou v Číne na výrobu benzénu z koksu, boli nižšie než náklady na ropu, ktorá je surovinou používanou v Európe a Spojených štátoch, ako to tvrdila počas správneho konania. V napadnutom nariadení bol vyjadrený nesprávny predpoklad, že surovinou na výrobu benzénu, ktorý kúpila žalobkyňa, bola ropa, ako to vyplývalo najmä zo žiadosti Komisie o objasnenie z 3. októbra 2011.
36 Okrem toho žalobkyňa v replike uvádza, že tvrdenie Rady, podľa ktorého malo arbitrážne konanie odstrániť cenové rozdiely, bolo po prvýkrát uvedené v rámci vyjadrenia k žalobe a nenachádza sa ani v napadnutom nariadení ani v dokumentoch týkajúcich sa prešetrovania.
37 Po druhé žalobkyňa poznamenáva, že v napadnutom nariadení sa omylom uvádza, že existovalo 40 % clo na dovoz benzénu, hoci sa toto clo týkalo vývozu. V každom prípade preukázala, že údajná daň z vývozu nebola v období revízneho prešetrovania účinná z dôvodu paralelnej existencie dočasnej 0 % sadzby, ako sa uznáva v samotnom napadnutom nariadení.
38 Po tretie žalobkyňa tvrdí, že absencia vrátenia 17 % DPH v prípade vývozu benzénu nepredstavuje podstatný štátny zásah v zmysle základného nariadenia. Podľa judikatúry základné nariadenia vyžaduje, aby bol štátny zásah podstatný, účinný a priamy. Umožňovalo by to teda určitý stupeň zásahu zo strany štátu. Ďalej tvrdí, že tieto podmienky neboli v prejednávanom prípade splnené, pretože mala voľnosť nakúpiť dovážaný benzén od rôznych dodávateľov a za ceny vyjednané bez štátneho zásahu. V každom prípade absencia vrátenia DPH v prípade vývozu benzénu mohla odôvodniť úpravu normálnej hodnoty, ako k tomu došlo počas pôvodného prešetrovania a v rámci ďalších antidumpingových konaní, namiesto toho, aby viedla k zamietnutiu ŠTH.
39 Žalobkyňa v replike poukazuje na to, že v oznámení z 1. februára 2012 týkajúcom sa žiadosti o ŠTH Komisia uviedla, že žalobkyňa nespĺňa dotknuté kritérium z dôvodu existencie „podstatného vplyvu štátu“ na trhu s benzénom. Komisia a Rada (ďalej spoločne len „inštitúcie“) preto vychádzali z kritéria stanoveného v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážke prvej časti vety základného nariadenia a nie z kritéria stanoveného v druhej časti uvedeného ustanovenia. Judikatúra citovaná Radou v súvislosti s touto otázkou je preto irelevantná.
40 Rada spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
41 Na úvod treba uviesť, že článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovuje, že v zmysle výnimky z pravidiel stanovených v odsekoch 1 až 6 toho istého článku sa v prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom stanoví normálna hodnota na základe ceny alebo hodnoty, ktorá bola určená v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Toto ustanovenie má teda za cieľ predchádzať zohľadneniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu (rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 66).
42 Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa však v prípade antidumpingových prešetrovaní, ktoré sa týkajú dovozu tovarov z akejkoľvek krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorá je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane Čínskej ľudovej republiky, normálna hodnota určí v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu, a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný dotknutému výrobku, podmienky trhového hospodárstva.
43 Navyše metóda určenia normálnej hodnoty výrobku stanovená v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia je výnimkou z osobitného pravidla zakotveného na tento účel v článku 2 ods. 7 písm. a) uvedeného nariadenia, ktoré sa v zásade uplatňuje na dovozy z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom. Podľa ustálenej judikatúry sa musí akékoľvek odchýlenie sa od všeobecného pravidla alebo výnimka z neho vykladať reštriktívne (rozsudky z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T‑35/01, EU:T:2004:317, bod 50, a z 10. októbra 2012, Shanghai Biaowu High‑Tensile Fastener a Shanghai Prime Machinery/Rada, T‑170/09, neuverejnený, EU:T:2012:531, bod 76).
44 V súlade s odsekom 7 písm. c) toho istého článku je úlohou každého výrobcu, ktorý chce využiť tieto pravidlá, predložiť také dostatočné dôkazy, aké sú spomenuté v uvedenom písmene c), a to tom, že pôsobí v trhovom hospodárstve.
45 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na vyvážajúcom výrobcovi, ktorý chce využívať ŠTH (rozsudok z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, EU:T:2009:72, bod 83). Úlohou Rady a Komisie je posúdiť, či sú dôkazy, ktoré predložil dotknutý vyvážajúci výrobca, dostatočné na preukázanie, že kritériá stanovené v uvedenom článku 2 ods. 7 písm. c) boli splnené v záujme toho, aby mu bol priznaný ŠTH.
46 Treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Čo sa týka súdneho preskúmania takéhoto posúdenia, to sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená sporná voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci [rozsudky zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 63, a z 11. septembra 2014, Gem‑Year Industrial a Jinn‑Well Auto‑Parts (Zhejiang)/Rada, C‑602/12 P, neuverejnený, EU:C:2014:2203, bod 48].
47 Je nesporné, že v prejednávanej veci nebol ŠTH žalobkyni priznaný len preto, lebo nepreukázala, že spĺňala kritérium stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážke základného nariadenia, pričom ostatné kritériá považovala Komisia za splnené.
48 V súlade s uvedeným článkom 2 ods. 7 písm. c) prvou zarážkou musia výrobcovia predložiť dostatočné dôkazy preukazujúce, že ich rozhodnutia týkajúce sa cien a nákladov na vstupy vrátane napr. nákladov na suroviny, technológiu, pracovnú silu, výrobu, predaj a investície sú prijímané ako reakcia na signály trhu, ktoré odzrkadľujú ponuku a dopyt, a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a že náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odzrkadľujú trhové hodnoty.
49 Toto ustanovenie tak stanovuje jednak dvojitú podmienku s ohľadom na určité obchodné rozhodnutia výrobcu a jednak podmienku týkajúcu sa nákladov na hlavné vstupy (rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 73). Cieľom prvej z týchto podmienok je zistiť, či relevantné rozhodnutia dotknutých vyvážajúcich výrobcov sú vedené čisto obchodnými úvahami, ktoré sú typické pre podnik pôsobiaci v podmienkach trhového hospodárstva, alebo sú skreslené inými úvahami, ktoré sú typické pre štátom riadené hospodárstvo (rozsudok zo 17. júna 2009, Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group/Rada, T‑498/04, EU:T:2009:205, bod 88). Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa toho, že náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty, v judikatúre bolo stanovené, že túto podmienku treba chápať tak, že odkazuje na trh, na ktorom nebolo určenie cien skreslené štátnymi zásahmi [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2014, Gem‑Year Industrial a Jinn‑Well Auto‑Parts (Zhejiang)/Rada, C‑602/12 P, neuverejnený, EU:C:2014:2203, bod 52; z 10. októbra 2012, Shanghai Biaowu High‑Tensile Fastener a Shanghai Prime Machinery/Rada, T‑170/09, neuverejnený, EU:T:2012:531, body 74 a 77, a z 10. októbra 2012, Gem‑Year a Jinn‑Well Auto‑Parts (Zhejiang)/Rada, T‑172/09, neuverejnený, EU:T:2012:532, body 119 a 120].
50 V prejednávanej veci, ako tvrdí žalobkyňa bez toho, aby to Rada spochybnila, zistenie týkajúce sa ceny maleínanhydridu sa nevzťahuje na žalobkyňu, ale výlučne na ďalšieho vyvážajúceho výrobcu dotknutého čiastočným predbežným preskúmaním. V dôsledku toho treba uviesť, že odmietnutie priznať žalobkyni ŠTH sa nezakladalo na tejto úvahe.
51 Z odôvodnenia 18 napadnutého nariadenia vyplýva, že ŠTH nebol žalobkyni priznaný vzhľadom na dôkazy o tom, že cena suroviny, t. j. benzénu, bola skreslená. Po prvé v tejto súvislosti z napadnutého nariadenia vyplýva, že porovnanie domácich cien v Čínskej ľudovej republike pri použití nákupných cien jedného spolupracujúceho výrobcu ako zdroja s cenami uplatňovanými v iných krajinách s trhovým hospodárstvom odhalilo rozdiel od 19 do 51 % počas obdobia prešetrovania. Po druhé z napadnutého nariadenia vyplýva, že Čínska ľudová republika síce uložila na benzén 40 % dovozné clo, avšak toto clo nebolo počas obdobia revízneho prešetrovania účinné. Je však potrebné uviesť, že odkaz na dovozné clo predstavuje, ako uznávajú účastníci konania, chybu v písaní, ktorá sa prvýkrát vyskytla v dokumente nachádzajúcom sa v správnom spise, a to konkrétne v dokumente o konečných informáciách, a ktorú žalobkyňa navyše zopakovala vo svojich pripomienkach k tomuto dokumentu z 25. apríla 2012. Po tretie v napadnutom nariadení sa konštatuje, že Čínska ľudová republika nevrátila 17 % DPH v prípade vývozu benzénu.
52 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely svojho rozhodnutia o zamietnutí Rada – ako sama tvrdí – v napadnutom nariadení vychádzala z podmienky týkajúcej sa nákladov na hlavné vstupy, stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážke druhej časti vety základného nariadenia, a nie z podmienky týkajúcej sa rozhodnutí podnikov, stanovenej v prvej časti vety uvedeného ustanovenia. Vyplýva to zo znenia napadnutého nariadenia v jeho kontexte, a to vzhľadom na povahu okolností identifikovaných na účely zamietnutia ŠTH, štruktúru článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážky základného nariadenia a všetky dokumenty nachádzajúce sa v správnom spise. Aj keď oznámenie týkajúce sa žiadosti o ŠTH obsahuje odkaz na podstatný vplyv štátu, tiež sa v ňom uvádza, že ceny benzénu podstatným spôsobom neodrážali trhové hodnoty. Navyše v dokumente Komisie o konečných informáciách bola konštatovaná existencia skreslení nákupnej ceny surovín, najmä benzénu.
53 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba konštatovať, že v napadnutom nariadení nebol prijatý záver o tom, že štát podstatným spôsobom ovplyvnil rozhodnutia žalobkyne týkajúce sa jej vstupov v zmysle prvej časti vety článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážky základného nariadenia, ale o tom, že náklady žalobkyne na hlavné vstupy podstatným spôsobom neodrážali trhové hodnoty v zmysle druhej časti vety uvedeného článku, pretože to bolo skreslené.
54 Tvrdenia žalobkyne, ako aj judikatúra citovaná na podporu týchto tvrdení, ktoré smerujú k preukázaniu, že jej obchodné rozhodnutia týkajúce sa nákupu surovín boli prijaté bez podstatného štátneho vplyvu, musia byť preto zamietnuté ako neúčinné.
55 Pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v odôvodnení 18 napadnutého nariadenia v rámci posúdenia podmienky týkajúcej sa nákladov na vstupy, a to podmienky, ktorá bola skutočne uplatnená, treba po prvé usúdiť, že pri absencii odôvodnenia môže cenový rozdiel od 19 do 51 % v prípade suroviny, konkrétne benzénu, predstavovať podstatný údaj o tom, že uvedená podmienka nie je splnená.
56 Žalobkyňa vysvetľuje tento cenový rozdiel skutočnosťou, že benzén vyrobený z koksu je lacnejší než benzén vyrobený z ropy. Ďalej uvádza, že v napadnutom nariadení nebolo toto vysvetlenie vôbec zohľadnené.
57 V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v oznámení z 1. februára 2012 týkajúcom sa žiadosti o ŠTH sa výslovne uvádza, že inštitúcie vzali toto tvrdenie na vedomie. V tomto kontexte sa v odôvodnení 20 napadnutého nariadenia uvádza, že žalobkyňa nevedela vysvetliť nízku cenu benzénu na trhu Čínskej ľudovej republiky oproti cene v ďalších krajinách s trhovým hospodárstvom. Napadnuté nariadenie chápané v tomto kontexte treba vykladať tak, že v ňom bol prijatý záver, že skutkové okolnosti, ktoré uviedla žalobkyňa, nestačili na vysvetlenie dotknutého cenového rozdielu.
58 Navyše Rada, ktorú podporujú vedľajší účastníci konania, v rámci tejto žaloby ďalej uvádza, že benzén je základný homogénny produkt, že benzén vyrobený z ropy a benzén vyrobený z koksu nemajú rôznu kvalitu, ktorá by odôvodňovala cenový rozdiel, a že na neskreslenom trhu mala arbitráž viesť k rovnováhe cien Čínskej ľudovej republiky a cien ďalších krajín s trhovým hospodárstvom. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, neexistuje nijaký dôvod zamietnuť tvrdenie týkajúce sa procesu cenovej arbitráže ako oneskorené, pretože implicitne vyplývalo z úvah obsiahnutých v napadnutom nariadení, ktoré sa zakladajú na existencii cenových rozdielov medzi jednotlivými svetovými regiónmi, ktoré žalobkyňa nevysvetlila.
59 Treba pripomenúť, že – ako bolo uvedené v bodoch 44 a 45 vyššie – dôkazné bremeno spočíva na vyvážajúcom výrobcovi, ktorý sa uchádza o priznanie ŠTH. Žalobkyni preto prináleží presvedčivo preukázať, že benzén vyrobený z ropy a benzén vyrobený z koksu majú odlišné znaky a vlastnosti odôvodňujúce tento cenový rozdiel alebo že existujú iné dôvody pre cenový rozdiel medzi týmito regiónmi. Je však potrebné konštatovať, že žalobkyňa poukázala iba na rozdiel v surovine na výrobu benzénu, ktorý je základným produktom, ktorého vlastnosti sú v závislosti od suroviny použitej na jeho výrobu nemenné, a to bez toho, aby poskytla vysvetlenia a dôkazy potrebné na preukázanie, že jej mohol byť priznaný ŠTH.
60 Je preto potrebné zamietnuť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa rozdielu v cene benzénu, ktorý bol identifikovaný v napadnutom nariadení.
61 Po druhé, pokiaľ ide o vývozné clo, stačí uviesť, že v napadnutom nariadení sa konštatuje, že 40 % clo bolo dočasne pozastavené. Bez ohľadu na otázku, či existencia dočasne pozastaveného cla predstavuje skutočnosť, ktorá by sama osebe mohla mať odstrašujúci účinok na vývozy, ako to tvrdia vedľajší účastníci konania, treba preto uviesť, že napadnuté nariadenie sa nezakladá na tejto skutočnosti práve z dôvodu pozastavenia cla.
62 Po tretie bez toho, aby došlo k pochybeniu, mohol byť v napadnutom nariadení prijatý záver, že absencia vrátenia 17 % DPH v prípade vývozu benzénu by predstavovala skutočnosť, ktorá môže prispieť k skresleniu ceny benzénu v Čínskej ľudovej republike. Je totiž zjavné, že v dôsledku tohto štátneho zásahu sa stal vývoz benzénu z Čínskej ľudovej republiky menej atraktívny, čo prispelo k umelému zníženiu nákupnej ceny benzénu na čínskom trhu.
63 Navyše z dôvodov uvedených v bodoch 52 až 54 vyššie musia byť tvrdenia žalobkyne v súvislosti s údajnou požiadavkou týkajúcou sa podstatného, účinného a priameho štátneho zásahu zamietnuté ako neúčinné. Navyše a na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, treba konštatovať, že na absenciu vrátenia 17 % DPH v prípade vývozu nemožno hľadieť ako na nepodstatný štátny zásah do nákupnej ceny benzénu v Čínskej ľudovej republike.
64 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 11 ods. 3 základného nariadenia
Tvrdenia účastníkov konania
65 Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté nariadenie je v rozpore s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia v rozsahu, v akom nedošlo k podstatnej a trvalej zmene okolností v období medzi pôvodným prešetrovaním, po skončení ktorého bol priznaný ŠTH, a predbežným preskúmaním, na konci ktorého bol tento štatút zamietnutý.
66 Žalobkyňa, ktorá odkazuje na odôvodnenie 34 základného nariadenia, sa domnieva, že tvrdenie založené na skresleniach ceny benzén bolo nesprávne, pretože Rada nesprávne nezohľadnila to, že benzén, ktorý žalobkyňa nakúpila, bol vyrobený z koksu a nie z ropy. Navyše uvádza, že v každom prípade 40 % vývozné clo na benzén bolo v období od roku 2007 do roku 2011, teda aj počas obdobia revízneho prešetrovania, nahradené 0 % clom.
67 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
68 Podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia potrebu pokračovať v ukladaní opatrení možno preskúmať, ak je to opodstatnené, na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo za predpokladu, že uplynulo primerané obdobie, alebo minimálne jeden rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť ľubovoľného vývozcu alebo dovozcu, alebo výrobcov Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto predbežného preskúmania.
69 Predbežné preskúmanie sa začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že zachovanie opatrenia už nie je potrebné na kompenzáciu dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala alebo sa opakovane vyskytovala, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, alebo že existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.
70 Pri vykonávaní prešetrovania v rámci predbežného preskúmania môže Komisia okrem iného zvážiť, či sa okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu a ujmy, významne zmenili alebo či existujúcimi opatreniami sa dosahujú zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorá bola predtým vymedzená podľa článku 3 základného nariadenia. V týchto prípadoch sa berie do úvahy konečné určenie všetkých relevantných a náležite zdokumentovaných dôkazov.
71 V predmetnej veci bol bod C 7 napadnutého nariadenia týkajúceho sa dumpingu nazvaný „Trvalý charakter zmenených okolností“. Konkrétnejšie v odôvodnení 34 napadnutého nariadenia sa uvádza, že na základe dôvodov pre zamietnutie ŠTH sa môžu závery tohto preskúmania považovať za závery s trvalým charakterom. Ďalej sa v ňom uvádza, že dôkazy odhalili, že skreslenie ceny benzénu v Čínskej ľudovej republike existovalo pred obdobím preskúmania a nie je žiadny dôkaz o tom, že vláda tohto štátu by takéto skreslenie odstránila.
72 Najskôr treba uviesť, že sa zdá, že žalobkyňa tvrdí, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, na ktoré bolo poukázané v rámci prvého žalobného dôvodu, došlo k porušeniu článku 11 ods. 3 základného nariadenia v rozsahu, v akom sa okolnosti podstatne a trvalo nezmenili, pretože žalobkyni mal byť priznaný ŠTH. Podľa tohto výkladu by mal byť osud druhého žalobného dôvodu rovnaký ako osud prvého žalobného dôvodu.
73 V rámci druhého žalobného dôvodu však vyvstáva odlišná otázka, a to či v rámci predbežného preskúmania musia inštitúcie konštatovať objektívnu zmenu skutkových okolnosti alebo či môžu vykonať odlišné posúdenie na základe už existujúcich okolností vzhľadom na nové tvrdenia a dôkazy, ktoré predložili účastníci konania.
74 Napriek okolnosti, že názov bodu C 7 napadnutého nariadenia odkazuje na zmenu okolností, zo znenia jeho odôvodnenia 34, ako aj z písomných podaní Rady v rámci tohto sporu v podstate vyplýva, že zmenené neboli objektívne okolnosti, z ktorých toto posúdenie vychádzalo, ale posúdenie inštitúciami. Uvedené odôvodnenie totiž uznáva, že k skresleniu ceny benzénu došlo pred obdobím revízneho prešetrovania. Navyše v napadnutom nariadení nič nenasvedčuje tomu, že by politika absencie vrátenia DPH v prípade vývozu benzénu bola zavedená po skončení obdobia pôvodného prešetrovania. Okrem toho a bez ohľadu na to, či je na tento účel 40 % clo na vývoz benzénu relevantné, čo Rada spochybňuje, žalobkyňa bez toho, aby sa jej v tejto súvislosti protirečilo, uvádza, že toto clo bolo pozastavené od roku 2007.
75 V dôsledku toho sa zdá, že Rada zmenila posúdenie bez toho, aby sa v tomto prípade nevyhnutne zmenili podporné okolnosti. V napadnutom nariadení bol prijatý záver, že okolnosti týkajúce sa skreslenia ceny benzénu sú trvalé, čo bolo dôvodom na zmenu platných opatrení. Všeobecný súd musí rozhodnúť, či vzhľadom na uvedené skutočnosti je napadnuté nariadenie v rozpore s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.
76 Na účely tohto posúdenia treba poznamenať, že ustanovenia základného nariadenia a nariadení s podobným predmetom, ktoré boli prijaté pred základným nariadením, boli podstatne zmenené, a to najmä pokiaľ ide o konanie o preskúmaní. Napríklad podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3017/79 z 20. decembra 1979 o ochrane pred dovozmi, ktoré sú predmetom dumpingu alebo subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 339, 1979, s. 1), nariadenia, ktorými sa ukladajú antidumpingové clá, „musia byť v prípade potreby preskúmané“. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia tam, kde je to na základe preskúmania nevyhnutné, sa opatrenia zmenia, zrušia alebo vyhlásia za neplatné. Uvedené ustanovenie však nespresňuje, za akých podmienok sa takáto zmena vyžaduje.
77 Neskôr bolo v článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2176/84 z 23. júla 1984 o ochrane pred dovozmi, ktoré sú predmetom dumpingu alebo subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 201, 1984, s. 1), stanovené, že na žiadosť členského štátu alebo z iniciatívy Komisie sa pristúpi k preskúmaniu. Preskúmanie sa vykoná aj vtedy, ak o to požiada dotknutá strana a „predloží dôkazy o zmenených okolnostiach dostatočných na odôvodnenie potreby takéhoto preskúmania“ a pokiaľ od ukončenia prešetrovania uplynul aspoň rok. Odsek 3 tohto článku bez ďalšieho spresnenia iba stanovoval, že opatrenia sa zmenia v prípade, že je to na základe preskúmania potrebné.
78 Na účely uplatnenia článku 14 nariadenia č. 2176/84 bolo v judikatúre uvedené, že konanie o preskúmaní sa uplatní v prípade vývoja údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 1987, Continentale Produkten Gesellschaft Erhardt‑Renken/Komisia, 312/84, EU:C:1987:94, bod 11) alebo zmeny okolností, pokiaľ sa preskúmanie uskutočňuje na žiadosť dotknutého účastníka konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1990, Sermes, C‑323/88, EU:C:1990:299, body 16 a 17). Na základe toho istého ustanovenia bolo rozhodnuté, že konanie o preskúmaní mohlo byť odôvodnené len zmenou okolností, pokiaľ k preskúmaniu došlo v nadväznosti na žiadosť dotknutého účastníka konania (rozsudok z 1. apríla 1993, Findling Wälzlager, C‑136/91, EU:C:1993:133, bod 15), ako to vyplýva zo znenia predmetného ustanovenia.
79 Článkom 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) bolo zavedené ustanovenie, ktorého znenie je totožné so súčasným článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.
80 Práve odkazom na judikatúru citovanú v bode 78 vyššie, aj keď sa dotknutá vec týkala výkladu článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96, ktorého znenie je odlišné od znenia článku 14 nariadenia č. 2176/84, bolo rozhodnuté, že cieľom konania o preskúmaní bolo prispôsobiť uložené clá vývoju skutkových okolností, na základe ktorých došlo k ich uloženiu, pričom jeho predpokladom bola zmena týchto okolností (rozsudok z 29. júna 2000, Medici Grimm/Rada, T‑7/99, EU:T:2000:175, bod 82). Vysvetľuje sa to osobitosťami kontextu skutkových okolností danej veci. V tejto veci totiž iba šesť týždňov po uverejnení pôvodného nariadenia ukladajúceho antidumpingové clo Komisia uverejnila oznámenie, v ktorom vyzvala vyvážajúcich výrobcov, aby uviedli skutočnosti, ktoré výnimočne odôvodňujú začatie predčasného predbežného preskúmania. Následne zaslala dotazníky týkajúce sa toho istého obdobia ako pôvodné prešetrovanie. Za týchto podmienok sa Všeobecný súd snažil zistiť, či došlo k zmene okolnosti, ktorá mohla odôvodniť preskúmanie inštitúciami, a dospel k záveru, že jediným účelom tohto konania bolo umožniť podnikom, ktoré sa nezúčastnili pôvodného konania, aby im bolo poskytnuté individuálne zaobchádzanie (rozsudok z 29. júna 2000, Medici Grimm/Rada, T‑7/99, EU:T:2000:175, bod 83). V dôsledku toho v prejednávanej veci nedošlo k preskúmaniu platných opatrení, ale k opätovnému začatiu pôvodného konania (rozsudok z 29. júna 2000, Medici Grimm/Rada, T‑7/99, EU:T:2000:175, bod 85).
81 Treba uviesť, že neskoršia judikatúra týkajúca sa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 a článku 11 ods. 3 základného nariadenia súvisela s existenciou alebo neexistenciou podstatnej zmeny okolností, pričom v nej bolo tiež stanovené, že takáto zmena musela byť trvalá (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 2009, MTZ Polyfilms/Rada, T‑143/06, EU:T:2009:441, bod 41; zo 17. decembra 2010, EWRIA a i./Komisia, T‑369/08, EU:T:2010:549, body 81 a 94, a z 28. apríla 2015, CHEMK a KF/Rada, T‑169/12, EU:T:2015:231, bod 48, potvrdený v konaní o odvolaní uznesením z 9. júna 2016, CHEMK a KF/Rada, C‑345/15 P, neuverejneným, EU:C:2016:433, body 29 až 32).
82 Navyše podľa judikatúry v rámci konania o preskúmaní prináleží inštitúciám vykonať nielen retrospektívnu analýzu vývoja posudzovanej situácie odo dňa uloženia pôvodného konečného opatrenia na účely posúdenia potreby zachovať ho alebo ho zmeniť s cieľom kompenzácie dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu, ale aj analýzu budúceho pravdepodobného vývoja situácie odo dňa prijatia skúmaného opatrenia na účely posúdenia pravdepodobného vplyvu, ktorý by malo zrušenie alebo zmena uvedeného opatrenia (rozsudok z 18. septembra 2014, Valimar, C‑374/12, EU:C:2014:2231, bod 55, a uznesenie z 9. júna 2016, CHEMK a KF/Rada, C‑345/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:433, bod 31).
83 Vzhľadom na uvedené môžu inštitúcie v rámci retrospektívnej a budúcej analýzy, ktorú musia vykonať na účely preskúmania, zmeniť svoje posúdenie okolností. Treba predovšetkým uviesť, že článok 11 ods. 3 základného nariadenia stanovuje, že inštitúcie môžu okrem iného preskúmať nielen to, či sa okolnosti významne zmenili, ale aj to, či sa existujúcimi opatreniami dosiahli zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy, ktorá bola predtým preukázaná. Z toho vyplýva, že uvedené ustanovenie výslovne uznáva, že inštitúcie môžu na rozdiel od svojho pôvodného úsudku dospieť k záveru, že pôvodne prijaté opatrenia neboli dostatočné na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje škodu, v dôsledku čoho musia byť tieto opatrenia zmenené. Navyše slovné spojenie „okrem iného“ naznačuje, že článok 11 ods. 3 základného nariadenia neposkytuje taxatívny zoznam otázok, ktoré môžu byť preskúmané v rámci predbežného preskúmania, okrem významnej zmeny okolnosti a dosiahnutia zamýšľaných účinkov prostredníctvom opatrení. Okrem toho článok 11 ods. 3 základného nariadenia stanovuje, že „v týchto prípadoch sa berie do úvahy konečné určenie všetkých relevantných a náležite zdokumentovaných dôkazov“. V dôsledku toho môžu inštitúcie zohľadniť všetky dôkazy, ktoré boli poskytnuté neskôr, a to aj keď sa týkajú objektívnych okolnosti, ktoré sa po pôvodnom prešetrovaní nezmenili.
84 Bolo by totiž nelogické, aby inštitúcie museli uplatniť článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia spôsobom, ktorý sa vzhľadom na dôkazy poskytnuté v rámci predbežného preskúmania ukázal byť nesprávny z jediného dôvodu, že k takémuto uplatneniu došlo počas pôvodného prešetrovania. Takýto záver je tým viac nelogický, že podľa článku 11 ods. 6 základného nariadenia jedine na základe predbežného preskúmania možno zmeniť opatrenia, zatiaľ čo preskúmanie opatrení, ktorých platnosť uplynula, môže viesť iba k ich zrušeniu alebo zachovaniu.
85 V tomto prípade posúdenie, ktoré bolo vykonané v napadnutom nariadení, vychádzalo zo skutkových okolností, ktoré mali trvalú a nie dočasnú povahu, a to najmä zo skreslenia ceny benzénu a absencie vrátenia 17 % DPH v prípade vývozu benzénu. Ako správe tvrdí Rada, mohla sa legitímne domnievať, že skreslenie ceny benzénu v Čínskej ľudovej republike bolo trvalé, pretože neexistoval nijaký náznak, že by bolo odstránené. Navyše tvrdenie žalobkyne týkajúce sa rôznych surovín používaných na výrobu benzénu v Čínskej ľudovej republike, a to skôr koksu ako ropy, treba zamietnuť, pretože nepreukázala, že by benzén vyrobený z ropy a benzén vyrobený z koksu mali odlišné vlastnosti odôvodňujúce tento cenový rozdiel, tak ako je to uvedené v bodoch 58 a 59 vyššie. Pokiaľ ide o 40 % clo na vývoz benzénu, stačí uviesť, že v napadnutom nariadení sa iba uvádza, že toto clo bolo počas dotknutého obdobia nahradené 0 % clom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prijať záver, že napadnuté nariadenie nie je v rozpore s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.
86 Druhý žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý ako nedôvodný.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
Tvrdenia účastníkov konania
87 V rámci svojho tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje povinnosť odôvodnenia vyplývajúcu z článku 296 ZFEÚ, ako aj článok 6 ods. 7, článok 11 ods. 3, článok 14 ods. 2 a článok 18 ods. 4 základného nariadenia. V podstate tvrdí, že v napadnutom nariadení neboli zohľadnené niektoré jej tvrdenia alebo prinajmenšom v ňom neboli uvedené dôvody ich zamietnutia.
88 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
89 Podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C‑76/01 P, EU:C:2003:511, bod 88 a citovanú judikatúru).
90 Navyše bolo rozhodnuté, že Rada nie je v nariadení, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá, povinná osobitne odôvodniť nezohľadnenie jednotlivých tvrdení, ktoré účastníci konania uviedli počas správneho konania. Stačí, aby toto nariadenie obsahovalo jasné vysvetlenie hlavných skutočností, ktoré sa v prejednávanom prípade dotkli jej analýzy otázky, či náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážali trhové hodnoty, pretože toto vysvetlenie môže objasniť dôvody, pre ktoré Rada zamietla relevantné tvrdenia, ktoré z tohto hľadiska uviedli účastníci konania počas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 1999, Petrotub a Republica/Rada, T‑33/98 a T‑34/98, EU:T:1999:330, bod 151).
91 Odôvodnenie určitého aktu však musí byť uvedené v samotnom znení aktu a nemôže vyplývať – okrem výnimočných okolností – z neskorších písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých vtedy, keď je dotknuté rozhodnutie predmetom žaloby pred súdom Únie (rozsudok z 20. mája 2015, Yuanping Changyuan Chemicals/Rada, T‑310/12, neuverejnený, EU:T:2015:295, bod 174).
92 V prejednávanej veci z odôvodnenia 18 napadnutého nariadenia vyplýva, že žiadosť žalobkyne o priznanie ŠTH bola zamietnutá z dôvodu, že cena nákupov benzénu bola skreslená a podstatným spôsobom neodrážala trhové hodnoty. Ako vyplýva z bodu 51 vyššie, v rámci tohto posúdenia boli v napadnutom nariadení uvedené tri skutočnosti, a to konkrétne existencia značného rozdielu medzi cenami benzénu v Čínskej ľudovej republike a v ďalších krajinách s trhovým hospodárstvom, existencia cla na vývoz benzénu, hoci bolo pozastavené, a nevrátenie DPH v prípade vývozu benzénu. Odôvodnenie 20 napadnutého nariadenia ďalej stanovuje, že hoci žalobkyňa spochybnila závery Komisie, nevedela vysvetliť nízku cenu benzénu v Čínskej ľudovej republike.
93 Z toho vyplýva, že napadnuté nariadenie je v súlade s požiadavkami povinnosti odôvodnenia, tak ako bola vyložená v judikatúre citovanej v bodoch 89 až 91 vyššie. Napadnuté nariadenie totiž uvádza podstatné odôvodnenia, ktoré boli základom pre jeho závery, aj keď neobsahuje osobitné odôvodnenie k všetkým tvrdeniam, ktoré žalobkyňa uviedla počas správneho konania, najmä pokiaľ ide o tri skutočnosti spomenuté vyššie.
94 Po prvé Rada v napadnutom nariadení prijala záver, že žalobkyňa nedostatočne vysvetlila rozdiel v cenách benzénu, ktorý bol zistený v Čínskej ľudovej republike a v ďalších krajinách s trhovým hospodárstvom, najmä v Európe a Spojených štátoch, a to napriek poskytnutému vysvetleniu, podľa ktorého sa jej benzén vyrábal z koksu a nie z ropy.
95 Vzhľadom na kontext a štruktúru napadnutého nariadenia to znamená, že podľa tohto nariadenia žalobkyňa nepreukázala, že by benzén vyrobený z ropy a benzén vyrobený z koksu neboli porovnateľné produkty alebo že by existovali iné dôvody vysvetľujúce cenový rozdiel medzi týmito dvomi produktmi v Čínskej ľudovej republike a v ďalších krajinách s trhovým hospodárstvom. V dôsledku toho, ako správne tvrdí Rada, výhrada týkajúca sa cenovej arbitráže bola v odôvodnení napadnutého nariadenia uvedená implicitne.
96 Po druhé, ako to tvrdí žalobkyňa a bez toho, aby boli z toho vyvodené osobitné závery, sa v napadnutom nariadení iba konštatuje existencia cla na vývoz benzénu, ktoré bolo pozastavené počas obdobia revízneho prešetrovania. Napadnuté nariadenie preto nemožno kritizovať pre nedostatok odôvodnenia alebo pre údajný rozpor v tejto súvislosti.
97 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého nevrátenie DPH v prípade vývozu benzénu nepredstavovalo podstatný zásah štátu, treba usúdiť, že toto tvrdenie, ako vyplýva z bodov 52 až 54 a 63 vyššie, je neúčinné, takže Rade nemožno vytýkať, že v napadnutom nariadení neuviedla dôvody jeho zamietnutia.
98 Z toho vyplýva, že výhrada založená na existencii porušenia povinnosti odôvodnenia musí byť zamietnutá. Odôvodnenie, ktoré bolo v napadnutom nariadení poskytnuté, totiž umožňuje, aby Všeobecný súd v celom rozsahu posúdil jeho dôvodnosť, ako to vyplýva z analýzy prvého žalobného dôvodu.
99 Keďže v rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tiež poukazuje na porušenie článku 6 ods. 7, článku 11 ods. 3, článku 14 ods. 2 a článku 18 ods. 4 základného nariadenia bez toho, aby však na podporu tejto tézy predložila dostatočne jasnú a presnú argumentáciu, treba sa zaoberať otázkou prípustnosti tejto výhrady vzhľadom na článok 76 písm. d) rokovacieho poriadku, tak ako bol vyložený v judikatúre (rozsudok z 28. januára 2009, Centro Studi Manieri/Rada, T‑125/06, EU:T:2009:19, bod 71).
100 V každom prípade za predpokladu, že by mali byť tieto výhrady posúdené ako prípustné, pokiaľ ide o údajné porušenie článku 6 ods. 7 základného nariadenia, treba uviesť, že toto ustanovenie ukladá inštitúciám povinnosť zohľadniť pripomienky takého vyvážajúceho výrobcu, akým je žalobkyňa, v rozsahu, v akom sú dostatočne podložené. Toto ustanovenie však neznamená, že inštitúcie majú povinnosť prijať záver, že tieto pripomienky sú dôvodné. V prejednávanej veci bola v odôvodnení 20 napadnutého nariadenia zohľadnená skutočnosť, že žalobkyňa spochybnila závery Komisie. Navyše najmä z oznámenia týkajúceho sa žiadosti o ŠTH vyplýva, že Komisia osobitne zohľadnila tvrdenie žalobkyne týkajúce sa toho, že benzén, ktorý používala, bol vyrobený z koksu a nie z ropy. Napriek tomu bol v napadnutom nariadení prijatý záver, že žalobkyňa nevedela vysvetliť nízku cenu benzénu na trhu Čínskej ľudovej republiky. V dôsledku toho nemožno vyhovieť výhrade založenej na porušení článku 6 ods. 7 základného nariadenia.
101 To isté platí v prípade údajného porušenia článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Keďže výhradu žalobkyne by bolo možné vykladať tak, že sa zakladá na tom, že v napadnutom rozhodnutí neboli zohľadnené všetky relevantné dôkazy, ktoré boli náležite zdokumentované v rámci predbežného preskúmania, na účely zamietnutia tejto výhrady stačí analogicky odkázať na úvahy uvedené v bode 100 vyššie. Skutočnosť, že sa zohľadnia všetky relevantné dôkazy, totiž nevyhnutne neznamená, že sa vyhovie návrhom účastníka konania na základe dôkazov, ktoré predložil.
102 Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 14 ods. 2 základného nariadenia, stačí konštatovať, že napadnuté nariadenie obsahuje zhrnutie skutkových okolností a podstatných úvah v súvislosti s určením dumpingu, a to najmä vo svojich odôvodneniach 15 až 35. Táto výhrada musí byť preto zamietnutá.
103 Napokon, pokiaľ ide o údajné porušenie článku 18 ods. 4 základného nariadenia, treba pripomenúť, že podľa odôvodnenia 20 napadnutého nariadenia, ako aj podľa oznámenia týkajúceho sa žiadosti o ŠTH a dokumentu o konečných informáciách bolo dôvodom zamietnutia dôkazov a tvrdení, ktoré predložila žalobkyňa, to že napriek týmto dôkazom a tvrdeniam nevedela žalobkyňa vysvetliť nízku cenu benzénu na trhu v Čínskej ľudovej republike. V dôsledku toho treba zamietnuť tiež výhradu založenú na porušení článku 18 ods. 4 základného nariadenia.
104 Vzhľadom na uvedené treba preto tretí žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia
Tvrdenia účastníkov konania
105 Svojím štvrtým žalobným dôvodom žalobkyňa poukazuje na porušenie článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia. Tvrdí, že zatiaľ čo otázka, či spĺňala kritériá na priznanie ŠTH, mala byť vyriešená do troch mesiacov po začatí prešetrovania, v prejednávanej veci bola táto lehota šesť mesiacov.
106 Žalobkyňa tvrdí, že ak by odpoveď na túto otázku bola poskytnutá v lehote troch mesiacov, napadnuté nariadenie a antidumpingové clo mohli byť iné. V tejto súvislosti spresňuje, že Komisia založila svoje rozhodnutie o zamietnutí ŠTH na informáciách získaných počas overovaní na mieste, ktoré boli vykonané po uplynutí lehoty troch mesiacov, a to najmä pokiaľ ide o nákupnú cenu benzénu. Domnieva sa preto, že ak by bolo rozhodnutie prijaté v stanovenej lehote, bol by jej ŠTH priznaný, pretože inštitúcie v tom čase nedisponovali informáciami o nákupnej cene benzénu, ktoré boli základom odmietnutia udeliť žalobkyni tento štatút.
107 Navyše uvádza, že otázky týkajúce sa údajného cla na vývoz benzénu a absencie vrátenia DPH boli položené po uplynutí lehoty troch mesiacov, ako to vyplýva zo správneho spisu.
108 V replike žalobkyňa tvrdí, že ak by bolo dumpingové rozpätie vypočítané na základe informácií, ktoré poskytla, bolo by výrazne nižšie než to, ktoré bolo stanovené v napadnutom nariadení.
109 Okrem toho podľa judikatúry cieľom trojmesačnej lehoty je zabezpečiť, aby sa o otázke, či vyvážajúci výrobca spĺňa kritériá umožňujúce využívať ŠTH, nerozhodlo na základe jej dopadu na výpočet antidumpingových ciel, čo nebolo v prejednávanej veci dodržané.
110 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
111 Podľa článku 2 ods. 7 písm. c) druhého pododseku základného nariadenia v znení platnom v čase skutkových okolností vo veci samej otázka, či výrobca spĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku uvedeného ustanovenia, musí byť vyriešená do troch mesiacov od začatia prešetrovania na základe osobitných konzultácií poradného výboru a po tom, ako výrobné odvetvie Únie dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Toto riešenie zostane v platnosti až do konca prešetrovania.
112 Dňa 29. júla 2011 uverejnila Komisia oznámenie o začatí čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Lehota troch mesiacov teda uplynula 29. októbra 2011. Komisia pritom zaslala žalobkyni svoje oznámenie týkajúce sa žiadosti o ŠTH 1. februára 2012.
113 Na úvod treba spresniť, že článok 2 ods. 7 písm. c) druhý pododsek základného nariadenia nijako neupravuje dôsledky prekročenia lehoty troch mesiacov zo strany Komisie. Podľa judikatúry totiž akékoľvek prekročenie tejto lehoty Komisiou nemá automaticky za následok zrušenie následne prijatého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, EU:T:2009:72, body 115 a 116, a z 10. októbra 2012, Ningbo Yonghong Fasteners/Rada, T‑150/09, neuverejnený, EU:T:2012:529, bod 53).
114 Navyše, keďže článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia upravuje výnimku zo spôsobu určovania normálnej hodnoty uvedenej v odseku 7 písm. a) toho istého článku, musí byť táto výnimka vykladaná reštriktívne. Nemôže sa preto automaticky uplatňovať v prípade prekročenia lehoty troch mesiacov zo strany Komisie, ak to nevyplýva z nejakého ustanovenia (rozsudok z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, EU:T:2009:72, bod 121).
115 Z judikatúry vyplýva, že také pochybenie, akým je prekročenie lehoty troch mesiacov, môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia len vtedy, ak žalobkyňa preukáže, že pokiaľ by odpoveď na žiadosť o priznanie ŠTH bola poskytnutá v stanovej lehote, mohla by byť odlišná a priaznivejšia pre záujmy uvedeného účastníka konania [rozsudok z 25. októbra 2011, Transnational Company „Kazchrome“ a ENRC Marketing/Rada, T‑192/08, EU:T:2011:619, bod 303; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, EU:T:2009:72, bod 138, a z 18. septembra 2012, Since Hardware (Guangzhou)/Rada, T‑156/11, EU:T:2012:431, bod 160].
116 V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že ak by bolo rozhodnutie prijaté v stanovenej lehote, bolo by priaznivé, pretože inštitúcie v tom čase nedisponovali informáciami o nákupnej cene benzénu, ktoré boli rozhodujúce na zamietnutie žiadosti žalobkyne od priznanie ŠTH. Túto argumentáciu nemožno prijať.
117 Po prvé treba pripomenúť, že – ako bolo uvedené v bode 45 vyššie – povinnosť preukázať dodržanie podmienok stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia spočíva na žalobkyni.
118 Po druhé treba uviesť, že podľa oznámenia o začatí čiastočného predbežného preskúmania spoločnosti, ktoré podali túto žiadosť, poskytli dôkazy, ktoré na prvý pohľad naznačujú, že žalobkyňa bola zvýhodnená niektorými štátnymi opatreniami, ktoré zmenili štruktúru jej skutočných výrobných nákladov. Inštitúcie tak mali určité pochybnosti v súvislosti s tým, či by žalobkyňa mohla mať naďalej nárok na ŠTH, a to vzhľadom na tvrdenie, podľa ktorého nakupovala benzén za skreslené ceny.
119 Po tretie napriek tomu žalobkyňa vo svojej žiadosti o ŠTH neposkytla údaje týkajúce sa jej nákupných cien benzénu. Komisia preto vo svojej žiadosti o informácie z 3. októbra 2011 žalobkyňu výslovne vyzvala, aby poskytla dôkazy o tom, že jej nákupné ceny benzénu odrážali trhové hodnoty. V odpovedi na túto žiadosť zo 17. októbra 2011, t. j. pred uplynutím lehoty troch mesiacov, žalobkyňa spresnila, že jej benzén bol vyrobený z koksu a nie z ropy, pričom poskytla údaje týkajúce sa jeho nákupnej ceny vo forme diagramu. Komisia preskúmala tieto údaje počas overovania zo 14. a z 15. novembra 2011, t. j. po uplynutí dotknutej lehoty.
120 Vzhľadom na uvedené treba usúdiť, že v čase uplynutia trojmesačnej lehoty žalobkyňa neposkytla dostatočné dôkazy o tom, že by dodržala najmä podmienku stanovenú v článku 2 ods. 7 písm. c) prvej zarážke druhej časti vety základného nariadenia. Inštitúcie v tom čase skutočne disponovali vážnymi indíciami, podľa ktorých žalobkyňa nespĺňala túto podmienku.
121 Nijaké z tvrdení žalobkyne nemôže vyvrátiť tento záver.
122 V prvom rade úvahy týkajúce sa údajného cla na vývoz benzénu a absencie vrátenia DPH v prípade vývozu súvisia tiež s otázkou, či nákupná cena benzénu podstatným spôsobom odrážala trhové hodnoty, čo bolo spochybnené pred uplynutím lehoty troch mesiacov.
123 V druhom rade, ako správne uvádza Rada, výpočty dumpingového rozpätia, ktoré poskytla žalobkyňa v replike, sú iba jej vlastné výpočty. Nepreukazuje to, že ak by rozhodnutie týkajúce sa ŠTH bolo prijaté v stanovenej lehote, mala Rada akceptovať tie isté výpočty alebo vykonať podobné výpočty. Navyše sa zdá, že tieto výpočty vychádzajú z predpokladu, podľa ktorého by žalobkyňa mala mať nárok na ŠTH, pretože sa zdá, že sa v nich porovnáva predajná cena na čínskom domácom trhu s predajnou cenou pri vývoze. Vzhľadom na uvedené je však tento predpoklad nesprávny.
124 V treťom rade a na rozdiel od toho, čo sa zdá, že naznačuje žalobkyňa, judikatúra, ktorú cituje, neumožňuje prijať záver, že napadnuté nariadenie musí byť zrušené z dôvodu, že pokiaľ bolo rozhodnutie o ŠTH prijaté po uplynutí lehoty troch mesiacov, Komisia disponovala všetkými potrebnými informáciami na účely výpočtu dumpingového rozpätia v prípade priznania ŠTH (rozsudky zo 14. novembra 2006, Nanjing Metalink/Rada, T‑138/02, EU:T:2006:343, bod 44; z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, EU:T:2009:72, bod 127, a z 10. októbra 2012, Shanghai Biaowu High‑Tensile Fastener a Shanghai Prime Machinery/Rada, T‑170/09, neuverejnený, EU:T:2012:531, bod 50).
125 V skutočnosti táto judikatúra stanovuje, že posledná veta článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia bráni tomu, aby sa inštitúcie po tom, ako prijali rozhodnutie o ŠTH, následne vrátili k tomuto pôvodnému rozhodnutiu v závislosti od jeho účinku na výpočet dumpingového rozpätia. Inštitúcie sa však vzhľadom na zásady zákonnosti a riadnej správy vecí verejných môžu k tomuto pôvodnému rozhodnutia vrátiť v prípade, že boli predložené nové skutočnosti, alebo tiež v prípade neexistencie nových skutočností v určitých situáciách (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, EU:T:2009:72, bod 127, a z 8. novembra 2011, Zhejiang Harmonic Hardware Products/Rada, T‑274/07, neuverejnený, EU:T:2011:639, body 37 až 39). V každom prípade stačí konštatovať, že v prejednávanej veci sa inštitúcie nevrátili k rozhodnutiu týkajúcemu sa ŠTH, pretože uvedený štatút nebol nikdy priznaný počas čiastočného predbežného revízneho prešetrovania.
126 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
O piatom žalobnom dôvode zloženom na porušení článku 20 ods. 2 základného nariadenia a práva na obhajobu
Tvrdenia účastníkov konania
127 Svojím piatym žalobným dôvodom žalobkyňa poukazuje na porušenie článku 20 ods. 2 základného nariadenia a práva na obhajobu.
128 Konkrétne poukazuje na to, že v dokumente o konečných informáciách z 11. apríla 2012 Komisia uviedla, že normálna hodnota bola stanovená na základe informácií získaných od spolupracujúceho výrobcu z analogickej krajiny, a to konkrétne Argentíny. Hoci tento výrobca uvádzal dotknutý výrobok na svoj domáci trh, vzhľadom na rozdiely vo výrobnej metóde medzi Argentínou a Čínskou ľudovou republikou sa rozhodlo, že sa stanoví skôr normálna hodnota než, aby sa použili predajné ceny na domácom trhu. Normálna hodnota kyseliny L+ vínnej, ktorú vyrobil argentínsky výrobca, bola preto stanovená na základe výrobných nákladov v Argentíne s prihliadnutím na rozdiel vo výrobných metódach. Keďže argentínsky výrobca nevyrábal kyselinu DL vínnu, jej normálna hodnota bola stanovená na základe konštatovaného cenového rozdielu medzi obidvomi typmi výrobku. Z informačného dokumentu vyplýva, že z dôvodov súvisiacich s dôvernosťou nebolo možné poskytnúť podrobnejšie informácie týkajúce sa normálnej hodnoty, keďže počas konania spolupracoval v plnom rozsahu len jeden argentínsky výrobca.
129 Žalobkyňa ďalej uvádza, že vo svojich pripomienkach k dokumentu o konečných informáciách z 25. apríla 2012, poukázala na to, že Komisia neposkytla podstatné informácie o metóde výpočtu normálnej hodnoty v prípade kyseliny DL vínnej, a to najmä o pôvode cien kyseliny L+ vínnej a kyseliny DL vínnej a faktoroch ovplyvňujúcich porovnanie cien.
130 Žalobkyňa tvrdí, že to, že v odôvodnení 38 základného nariadenia bola jej žiadosť týkajúca sa stanovenia normálnej hodnoty kyseliny DL vínnej zamietnutá z dôvodu, že takéto informácie nebolo možné poskytnúť bez toho, aby sa sprístupnili výrobné metódy a náklady dotknutého argentínskeho výrobcu, predstavuje porušenie práva na obhajobu a článku 20 ods. 2 základného nariadenia.
131 V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že keďže výrobca v analogickej krajine nevyrábal kyselinu DL vínnu, zdalo sa, že na účely výpočtu normálnej hodnoty kyseliny DL vínnej inštitúcie najskôr porovnali niektoré ceny kyseliny L+ vínnej a kyseliny DL vínnej a následne uplatnili tento rozdiel na normálnu hodnotu vypočítanú v prípade kyseliny L+ vínnej v analogickej krajine. Žalobkyňa však nemohla oznámiť svoju pozíciu, pokiaľ ide o presnosť porovnania cien, ktoré bolo v napadnutom nariadení vykonané medzi kyselinou L+ vínnou a kyselinou DL vínnou. Navyše podľa žalobkyne nemohli údaje týkajúce sa kyseliny DL vínnej predstavovať dôverné informácie výrobcu z analogickej krajiny, pretože tento výrobca tento produkt nevyrábal. V každom prípade dôverné informácie mohli byť poskytnuté skôr vo forme zhrnutia alebo zoradenia podľa významu než vo forme presných číselných údajov.
132 Rada odpovedá, že toto tvrdenie je nejasné a nedôvodné. Oznámila metodiku a vysvetlila, ktoré faktory boli upravené. Konkrétne v napadnutom nariadení sa uvádza, že inštitúcie použili náklady na výrobu kyseliny L+ vínnej, ktoré vynaložil výrobca z analogickej krajiny, nahradili náklady na suroviny v Argentíne priemernou trhovou cenou benzénu a upravili predajné, všeobecné a administratívne náklady výrobcu z analogickej krajiny. Pokiaľ ide o kyselinu DL vínnu v napadnutom nariadení boli zohľadnené cenové rozdiely medzi kyselinou L+ vínnou a kyselinou DL vínnou na účely stanovenia normálnej hodnoty. Rada trvá na tom, že nemohla poskytnúť údaje použité na výpočet normálnej hodnoty kyseliny L+ vínnej bez toho, aby odhalila dôverné obchodné informácie týkajúce sa výrobcu z analogickej krajiny.
133 Rada v duplike ďalej uvádza, že bolo zrejmé, že inštitúcie vychádzali z vývozných cien Čínskej ľudovej republiky na účely výpočtu cenového rozdielu medzi kyselinou L+ vínnou a kyselinou DL vínnou.
134 V odpovedi na otázky, ktoré položil Všeobecný súd na pojednávaní, Rada a Komisia spresnili, že na účely výpočtu cenového rozdielu medzi kyselinou L+ vínnou a kyselinou DL vínnou vychádzali z cien uplatňovaných žalobkyňou a ďalším spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom. Vzhľadom na to, že ceny uplatňované žalobkyňou predstavovali jednu z dvoch zložiek na účely výpočtu uvedeného rozdielu, potom by žalobkyňa v prípade, ak by inštitúcie poskytli tieto údaje, mohla vydedukovať ceny svojho konkurenta, ktoré boli citlivými obchodnými informáciami.
135 Vedľajší účastníci konania sa domnievajú, že inštitúcie mohli oprávnene odmietnuť poskytnúť citlivé obchodné informácie týkajúce sa výrobných nákladov určitého konkurenta.
136 Žalobkyňa vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedľajších účastníkov konania spresňuje, že o informácie týkajúce sa výrobcu z analogickej krajiny nepožiadala.
Posúdenie Všeobecným súdom
137 Svojím piatym žalobným dôvodom žalobkyňa poukazuje na porušenie práva na obhajobu a článku 20 ods. 2 základného nariadenia, keďže inštitúcie jej neposkytli podstatné informácie o metóde výpočtu normálnej hodnoty v prípade kyseliny DL vínnej, a to najmä o pôvode cien kyseliny L+ vínnej a kyseliny DL vínnej a faktoroch ovplyvňujúcich porovnanie cien.
138 Podľa článku 20 ods. 2 základného nariadenia strany môžu požiadať o poskytnutie konečných informácií o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie zisťovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení.
139 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu nepriaznivo zasahujúcemu do jej právneho postavenia, je základnou zásadou práva Únie, ktorú treba zabezpečiť, a to aj v prípade neexistencie akejkoľvek právnej úpravy týkajúcej sa predmetného konania (pozri rozsudok z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, bod 83 a citovanú judikatúru). Táto zásada má podstatný význam v konaniach týkajúcich sa prešetrovania dumpingu (pozri rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 77 a citovanú judikatúru).
140 Podľa uvedenej zásady musí byť dotknutým podnikom počas správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 76).
141 Navyše podľa judikatúry pri plnení svojej povinnosti poskytovať informácie musia inštitúcie Únie konať s náležitou starostlivosťou, keď chcú dotknutým podnikom pri zachovaní dôvernosti vecí poskytnúť informácie, ktoré sú užitočné na obhajobu ich záujmov, a prípadne keď z úradnej moci vyberajú vhodné spôsoby takéhoto oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 30; z 27. júna 1991, Al‑Jubail Fertilizer/Rada, C‑49/88, EU:C:1991:276, bod 17, a z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 99).
142 Povinnosť poskytnúť informácie, ktorá inštitúciám Únie prináleží v oblasti antidumpingu, musí byť v súlade s povinnosťou rešpektovať dôverné informácie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. septembra 1997, Shanghai Bicycle/Rada, T‑170/94, EU:T:1997:134, bod 121, a z 18. decembra 1997, Ajinomoto a NutraSweet/Rada, T‑159/94 a T‑160/94, EU:T:1997:209, bod 83). Povinnosť rešpektovať dôverné informácie však nesmie zbavovať právo na obhajobu jeho podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 29).
143 Z judikatúry takisto vyplýva, že adekvátnosť informácií poskytnutých inštitúciami Únie sa má posudzovať v závislosti od toho, aká konkrétna bola žiadosť o informácie (rozsudok z 18. decembra 1997, Ajinomoto a NutraSweet/Rada, T‑159/94 a T‑160/94, EU:T:1997:209, bod 93).
144 Treba pripomenúť, že od žalobkyne nemožno požadovať, aby preukázala, že rozhodnutie inštitúcií by bolo iné, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže žalobkyňa by mohla lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade neexistencie procesnej nezrovnalosti, ktorá sa konkrétne dotýka práva na obhajobu (rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, body 78 a 79).
145 Naproti tomu žalobkyni prináleží konkrétne preukázať to, akým spôsobom by mohla lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade neexistencie takejto nezrovnalosti bez toho, aby sa iba odvolávala na nemožnosť predložiť pripomienky k hypotetickým situáciám (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Growth Energy a Renewable Fuels Association/Rada, T‑276/13, EU:T:2016:340, bod 264).
146 V prejednávanej veci treba konštatovať, že podľa dokumentu o konečných informáciách, keďže argentínsky výrobca nevyrábal kyselinu DL vínnu, bola normálna hodnota stanovená na základe cenového rozdielu, ktorý bol konštatovaný medzi oboma typmi výrobku. Vo svojich pripomienkach k dokumentu o konečných informáciách žalobkyňa požiadala konkrétne o informácie týkajúce sa metódy výpočtu normálnej hodnoty v prípade kyseliny DL vínnej, a to najmä pokiaľ ide o pôvod cien kyseliny L+ vínnej a kyseliny DL vínnej a faktory ovplyvňujúce porovnanie cien. Napriek tejto žiadosti sa v odôvodnení 29 napadnutého nariadenia, tak ako v dokumente o konečných informáciách, uvádza, že keďže argentínsky výrobca nevyrábal kyselinu DL vínnu, bola normálna hodnota stanovená na základe cenového rozdielu, ktorý bol konštatovaný medzi oboma typmi výrobku. Navyše podľa odôvodnenia 38 napadnutého nariadenia bola žiadosť žalobkyne o ďalšie spresnenia zamietnutá, pretože takéto informácie nebolo možné poskytnúť bez toho, aby sa sprístupnili výrobné metódy a náklady argentínskeho výrobcu.
147 Z bodu 61 repliky vyplýva, že žalobkyňa pochopila, že na účely výpočtu normálnej hodnoty kyseliny DL vínnej inštitúcie najskôr porovnali niektoré ceny kyseliny L+ vínnej a kyseliny DL vínnej a následne uplatnili tento rozdiel na normálnu hodnotu vypočítanú v prípade kyseliny L+ vínnej v analogickej krajine.
148 Inštitúcie však neposkytli žalobkyni informácie o pôvode cien kyseliny L+ vínnej a kyseliny DL vínnej, ktoré boli použité na výpočet cenového rozdielu, ktorý slúžil na stanovenie normálnej hodnoty kyseliny DL vínnej. Rada až štádiu dupliky uviedla, že inštitúcie vychádzali na účely výpočtu rozdielu v cenách kyseliny L+ vínnej a kyseliny DL vínnej z vývozných cien Čínskej ľudovej republiky. V odpovedi na otázky Všeobecného súdu inštitúcie po prvýkrát až na pojednávaní spresnili, že ceny použité na porovnanie pochádzali od samotnej žalobkyne a ďalšieho dotknutého vyvážajúceho výrobcu v Čínskej ľudovej republike, teda od jediných dvoch dotknutých vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas prešetrovania spolupracovali. Treba konštatovať, že tieto informácie neboli žalobkyni poskytnuté počas správneho konania včas.
149 Navyše inštitúcie nikdy žalobkyňu neinformovali o cenovom rozdiele medzi kyselinou L+ vínnou a kyselinou DL vínnou.
150 Medzi účastníkmi konania je nesporné, že kyselina DL vínna sa vyrába výlučne v Čínskej ľudovej republike. Na rozdiel od toho, čo tvrdila Rada v duplike, z dokumentu o konečných informáciách alebo z napadnutého nariadenia však nemožno nevyhnutne vyvodiť, že ceny použité na výpočet cenového rozdielu medzi kyselinou L+ vínnou a kyselinou DL vínnou pochádzali od výrobcov usadených v tejto krajine. V zásade nič nebráni tomu, aby Komisia vypočítala tento rozdiel na základe cien kyseliny DL vínnej v Čínskej ľudovej republike a cien kyseliny L+ vínnej vo svete.
151 Z bodu 28 dupliky vyplýva, že vysvetlenie, ktoré poskytla Rada a podľa ktorého nemohla žalobkyni poskytnúť dôverné informácie týkajúce sa argentínskeho výrobcu, sa vzťahovalo na stanovenie normálnej hodnoty kyseliny L+ vínnej a nie na porovnanie cien kyseliny DL vínnej a kyseliny L+ vínnej.
152 Inštitúcie na pojednávaní tvrdili, že odmietnutie poskytnúť informácie týkajúce sa cenového rozdielu medzi kyselinou DL vínnou a kyselinou L+ vínnou vychádzalo z toho, že na základe týchto informácií by mohli byť žalobkyni sprístupnené ceny jej konkurenta, t. j. druhého vyvážajúceho výrobcu, ktoré sú citlivými obchodnými informáciami.
153 Podľa judikatúry sa zákonnosť aktu Únie musí posudzovať podľa skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia tohto aktu, takže Všeobecný súd nemôže nahradiť dôvody, ktoré boli uvedené počas prešetrovania, inými dôvodmi, ktoré boli po prvýkrát uvedené v konaní pred ním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 150). Ako správne tvrdila žalobkyňa na pojednávaní, odmietnutie sprístupniť dotknuté informácie preto nemožno odôvodniť dôvodom, ktorý bol uvedený počas ústnej časti konania pred Všeobecným súdom, a to konkrétne ochranou obchodných záujmov konkurenta žalobkyne.
154 Je preto potrebné prijať záver, že v napadnutom nariadení sa neodkazuje na nijaké platné odôvodnenie odmietnutia poskytnúť informácie týkajúce sa cenového rozdielu medzi kyselinou DL vínnou a kyselinou L+ vínnou.
155 Treba uviesť, že cenový rozdiel medzi kyselinou L+ vínnou a kyselinou DL vínnou je jedným zo základných aspektov výpočtu normálnej hodnoty kyseliny DL vínnej, pričom ďalším aspektom je hodnota kyseliny L+ vínnej, ktorá bola stanovená na základe informácií poskytnutých argentínskym výrobcom. Žalobkyňa tvrdí, že ak by získala informácie o cenovom rozdiele, mohla by ich porovnať so svojimi vlastnými údajmi, aby sa ubezpečila, že cenový rozdiel bol aspoň koherentný s týmito údajmi, na základe čoho by mohla predísť vzniku podstatných rozdielov.
156 V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že podľa judikatúry skutočnosť, že dotknutí účastníci konania disponujú podrobnými výpočtami, ktoré vykonala Komisia, a údajmi použitými na účely týchto výpočtov, im vo všeobecnosti umožňuje, aby predložili svoje pripomienky, ktoré sú užitočnejšie na ich obhajobu. Môžu totiž presne overiť spôsob, akým Komisia použila tieto údaje, a porovnať ich so svojimi vlastnými výpočtami, na základe čoho môžu identifikovať prípadné pochybenia zo strany Komisie, ktoré by boli inak nezistiteľné. Napokon prax inštitúcií preukazuje, že samotné inštitúcie usudzujú, že to, že dotknutí účastníci konania disponujú v súvislosti s určením dumpingového rozpätia podrobnými výpočtami, im umožňuje účinne uplatniť svoje právo na obhajobu (rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 208).
157 Navyše podľa judikatúry citovanej v bode 144 vyššie od žalobkyne nemožno vyžadovať, aby preukázala, že rozhodnutie inštitúcií by bolo iné, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže žalobkyňa by mohla lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade neexistencie procesnej nezrovnalosti, ktorá sa konkrétne dotkla práva na obhajobu.
158 Tieto požiadavky sú v prejednávanej veci splnené, pretože inštitúcie odmietli poskytnúť informácie týkajúce cenového rozdielu medzi kyselinou DL vínnou a kyselinou L+ vínnou bez toho, aby poskytli platné odôvodnenie. Je nepochybné, že tento rozdiel bol zásadný na účely výpočtu normálnej hodnoty kyseliny DL vínnej. Navyše žalobkyňa tvrdí, že ak by disponovala týmito informáciami, mohla by okrem iného zabrániť vzniku zjavných pochybení. Žalobkyňa by preto mohla lepšie zabezpečiť svoju obhajobu, ak by nedošlo k procesnej nezrovnalosti.
159 Napokon v rámci antidumpingového prešetrovania nemôže byť inštitúciám uložená absolútna povinnosť odmietnuť sprístupniť informácie týkajúce sa obchodného tajomstva bez toho, aby boli posúdené osobitné okolnosti prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, body 165 a 199). Všeobecný súd preto nemôže prejudikovať výsledok, ku ktorému by dospeli inštitúcie v rámci preskúmania žiadosti o informácie týkajúce sa cenového rozdielu vo svetle dôvodov, ktoré by tieto inštitúcie mohli platne zohľadniť.
160 V dôsledku toho na základe článku 20 ods. 2 základného nariadenia a podľa práva na obhajobu mali inštitúcie v zásade sprístupniť žalobkyni požadované informácie týkajúce sa cenového rozdielu medzi kyselinou DL vínnou a kyselinou L+ vínnou, keďže včas neidentifikovali platný dôvod na toto odmietnutie.
161 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba piatemu žalobnému dôvodu vyhovieť.
O trovách
162 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, v zmysle článku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku však Všeobecný súd môže výnimočne rozhodnúť, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť iba časť trov konania druhého účastníka, resp. vôbec mu nemusí uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.
163 Keďže sa žalobe vyhovelo iba čiastočne, spravodlivým posúdením okolností veci bude rozhodnutie, že žalobkyňa znáša polovicu svojich trov konania. Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila žalobkyňa.
164 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
165 Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť, že svoje vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania, než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia. Za okolností prejednávaného sporu je opodstatnené rozhodnúť, že vedľajší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 626/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje na Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd.
2. Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila Changmao Biochemical Engineering.
3. Changmao Biochemical Engineering znáša polovicu svojich vlastných trov konania.
4. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
5. Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana SpA, Distillerie Mazzari SpA, Caviro Distillerie Srl a Comercial Química Sarasa, SL, znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júna 2017.
Podpisy