Language of document : ECLI:EU:T:2022:853

Vec T626/20

Landwärme GmbH

proti

Európskej komisii

 Rozsudok Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 21. decembra 2022

„Štátna pomoc – Trh s bioplynom – Oslobodenie od dane na kompenzáciu nadmerných nákladov na výrobu – Rozhodnutia nevzniesť námietky – Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Prípustnosť – Nezačatie formálneho vyšetrovacieho konania – Závažné ťažkosti – Článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ – Článok 4 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2015/1589 – Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 – Kumulácia pomoci – Pomoc poskytovaná viacerými členskými štátmi – Dovoz bioplynu – Zásada zákazu diskriminácie – Článok 110 ZFEÚ“

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje zlučiteľnosť štátnej pomoci s vnútorným trhom bez začatia formálneho vyšetrovacieho konania – Žaloba zainteresovaných strán v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ – Žaloba na ochranu procesných práv zainteresovaných strán – Prípustnosť

[Článok 108 ods. 2 a 3 a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 1 písm. h), článok 4 ods. 3 a článok 6 ods. 1]

(pozri body 18 – 32)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje zlučiteľnosť štátnej pomoci s vnútorným trhom bez začatia formálneho vyšetrovacieho konania – Žaloba zainteresovaných strán v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ – Žaloba na ochranu procesných práv zainteresovaných strán – Žaloba podaná potenciálnym príjemcom predmetnej pomoci – Prípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

(pozri body 35 – 48)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky – Voľná úvaha Komisie – Prijatie usmernení, ktorými sa upravuje rámec preskúmania zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom, Komisiou – Dôsledky – Obmedzenie vlastnej voľnej úvahy

[Článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ; oznámenie Komisie 2014/C 200/1]

(pozri bod 51)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza – Zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom – Ťažkosti s posúdením – Povinnosť Komisie začať kontradiktórne konanie – Vážne ťažkosti – Dôkazné bremeno – Informácie, ktoré sú k dispozícii – Okolnosti umožňujúce preukázať existenciu takých ťažkostí – Nedostatočnosť alebo neúplnosť preskúmania vykonaného Komisiou v rámci postupu predbežného preskúmania

(Článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 4)

(pozri body 64 – 75, 83 – 100)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom – Voľná úvaha – Dodržiavanie súladu medzi ustanoveniami, ktorými sa riadi štátna pomoc, a inými ustanoveniami Zmluvy – Oslobodenie od dane poskytované členským štátom v prípade nákupu bioplynu s cieľom kompenzovať nadmerné náklady na výrobu – Výrobcovia bioplynu usadení v iných členských štátoch, ktorí sú príjemcami pomoci na výrobu – Povinnosť zohľadňovať pomoc poskytovanú týmito inými členskými štátmi pri preverovaní zlučiteľnosti oslobodenia od dane s vnútorným trhom – Zásada nediskriminácie – Porovnateľnosť situácií – Článok 110 ZFEÚ – Objektívne kritérium – Obrátená diskriminácia

(Článok 107 ods. 1 a článok 108 ZFEÚ)

(pozri body 101 – 128)

Zhrnutie

Dňa 1. apríla 2020 Švédske kráľovstvo oznámilo Európskej komisii svoj zámer zmeniť a do 31. decembra 2030 predĺžiť dve schémy pomoci, ktoré už boli Komisiou schválené do 31. decembra 2020 (ďalej len „sporné schémy“). V rámci týchto schém je nákup určitých obnoviteľných palivových plynov (ďalej len „bioplyn“) oslobodený od platenia určitých spotrebných daní, ktoré sa uplatňujú na fosílne plyny určené na rovnaké účely.

Bez začatia formálneho vyšetrovacieho konania stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ Komisia rozhodnutiami z 29. júna 2020(1) (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) dospela k záveru, že oznámené opatrenia sa týkali štátnej pomoci zlučiteľnej s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Podľa tohto ustanovenia možno pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia najmä jednak zistila, že sporné schémy sú potrebné, pretože bez úplného oslobodenia od dane, ktoré sa v rámci schém stanovuje, by bol bioplyn drahší než fosílny plyn, a jednak, že je možné vylúčiť, že pomoc poskytovaná v rámci týchto schém presahuje sumu potrebnú na kompenzáciu vyšších nákladov na výrobu bioplynu v porovnaní s výrobou fosílneho plynu, a teda vedie k nadmernej kompenzácii týchto vyšších nákladov („nadmerná kompenzácia“).

Žalobkyňa, spoločnosť Landwärme GmbH, výrobca biometánu v Nemecku, podala žalobu o zrušenie napadnutých rozhodnutí. Všeobecný súd, ktorý o tejto žalobe rozhodoval, ju uznal za prípustnú a rozhodol, že vzhľadom na závažné ťažkosti, ktoré vznikli pri posudzovaní zlučiteľnosti oznámených opatrení s vnútorným trhom, mala Komisia začať formálne vyšetrovacie konanie.

Posúdenie Všeobecným súdom

Pokiaľ ide v prvom rade o prípustnosť žaloby, Všeobecný súd konštatoval, že žalobkyňa okrem iného Komisii vytýka, že nezačala formálne vyšetrovacie konanie napriek tomu, že nemohla nevedieť o existencii vážnych ťažkostí týkajúcich sa možnej kumulácie pomoci poskytnutej vo Švédsku v rámci sporných schém s inou pomocou poskytovanou výrobcom bioplynu inými členskými štátmi (ďalej len „sporná kumulácia“), pričom táto kumulácia môže viesť k nadmernej kompenzácii v prospech týchto výrobcov pri predaji bioplynu vo Švédsku. Ďalej Všeobecný súd konštatoval, že žalobkyňa ako potenciálny nepriamy príjemca pomoci poskytovanej v rámci týchto schém a ako konkurent súčasných príjemcov tejto pomoci má postavenie príslušnej strany v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a zainteresovanej strany v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ(2). Napokon Všeobecný súd dospel k záveru, že žalobkyňa má záujem na konaní, keďže v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí by si mohla uplatniť procesné práva zaručené zainteresovaným stranám v rámci formálneho vyšetrovacieho konania tým, že by Komisii predložila pripomienky k zmenám, ktoré je potrebné vykonať v sporných schémach, aby boli zlučiteľné s vnútorným trhom. Žaloba je teda prípustná aspoň v rozsahu, v akom ňou žalobkyňa uplatňuje žalobný dôvod týkajúci sa spornej kumulácie.

Pred preskúmaním tohto žalobného dôvodu Všeobecný súd odmietol tvrdenie Komisie, podľa ktorého usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020(3), ktorých protiprávnosti sa žalobkyňa nedovolávala, neumožňujú priradiť spornej kumulácii žiadnu úlohu na účely posúdenia zlučiteľnosti sporných schém s vnútorným trhom. Tieto usmernenia v skutočnosti nebránia Komisii, aby preskúmala nadmernú kompenzáciu, ktorá môže byť výsledkom takejto kumulácie.

Pokiaľ ide o podstatu tohto žalobného dôvodu, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia v napadnutých rozhodnutiach preskúmala len nadmernú kompenzáciu, ktorá by mohla vyplývať z kumulácie viacerých opatrení pomoci poskytovaných Švédskym kráľovstvom, a že pritom vylúčila možnosť, že by sporná kumulácia mohla spôsobiť vážne ťažkosti pri určovaní zlučiteľnosti sporných schém s vnútorným trhom. Všeobecný súd ďalej uviedol, že keď Komisia na konci postupu predbežného preskúmania prijíma rozhodnutie na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí byť schopná dospieť k záveru, že príslušná pomoc neovplyvní obchod medzi členskými štátmi, a to bez toho, aby táto otázka vyvolávala vážne ťažkosti.

Všeobecný súd pripomenul, že v súlade s judikatúrou nedostatočné alebo neúplné preskúmanie vykonané Komisiou v rámci postupu predbežného preskúmania predstavuje náznak existencie vážnych ťažkostí pri posudzovaní oznámeného opatrenia pomoci, a následne konštatoval, že otázka neexistencie nadmernej kompenzácie je úzko spojená s otázkou primeranosti sporných schém. Preto skutočnosť, že Komisia napriek informáciám o možných účinkoch spornej kumulácie, ktoré mala k dispozícii, analyzovala neexistenciu nadmernej kompenzácie nedostatočne a neúplne, môže v tomto prípade postačovať na konštatovanie existencie vážnych ťažkostí.

Všeobecný súd konštatoval, že zlučiteľnosť sporných schém s vnútorným trhom vyvoláva vážne ťažkosti z dôvodu nadmernej kompenzácie, ktorá by mohla byť výsledkom spornej kumulácie, a predtým posúdil argumenty Komisie a Švédskeho kráľovstva, podľa ktorých si dodržiavanie zásady nediskriminácie alebo článku 110 ZFEÚ v podstate vyžaduje, aby sa oslobodenia od dane stanovené v sporných schémach uplatňovali bez ohľadu na pôvod bioplynu predávaného vo Švédsku, a to bez rozlišovania toho, či členský štát, v ktorom bol bioplyn vyrobený, poskytol pomoc na výrobu energie z bioplynu alebo nie.

Pokiaľ ide o dodržiavanie zásady nediskriminácie, Všeobecný súd zdôraznil, že cieľom sporných schém je dosiahnuť konkurencieschopnosť bioplynu v porovnaní s fosílnymi plynmi, a to kompenzáciou vyšších výrobných nákladov bioplynu. Vzhľadom na tento cieľ nie je predaj bioplynu, ktorého nadmerné výrobné náklady boli kompenzované, porovnateľný s predajom bioplynu, ktorého nadmerné výrobné náklady ešte kompenzované neboli. Všeobecný súd uviedol, že rozdiel medzi týmito dvoma situáciami existuje aj vtedy, keď kompenzácia týchto nadmerných nákladov vyplýva z pomoci poskytovanej inými členskými štátmi než Švédskym kráľovstvom. Preto ak pre to neexistuje objektívne odôvodnenie, nemožno v prípade oboch prípadov predaja uplatňovať rovnaké oslobodenie od dane, a to bez ohľadu na to, či bol bioplyn predaný vo Švédsku vyrobený na jeho území alebo dovezený.

Pokiaľ ide o článok 110 ZFEÚ, ktorý členským štátom zakazuje ukladať na dovážané výrobky vyššie dane, než aké sa ukladajú na podobné domáce výrobky, Všeobecný súd konštatoval, že existenciu nadmernej kompenzácie možno považovať za objektívne kritérium, ktoré umožňuje uplatniť oslobodenie od dane stanovené spornými schémami len na domáci alebo dovážaný bioplyn, ktorého nadmerné výrobné náklady v porovnaní s fosílnymi plynmi ešte neboli kompenzované inou pomocou. Táto diferenciácia založená na objektívnom kritériu dokáže zabrániť diskriminácii, ktorá by vyplývala z kompenzácie, ktorá už v prípade bioplynu dovážaného z niektorých členských štátov bola poskytnutá. Všeobecný súd tiež uviedol, že sporné schémy diskriminujú bioplyn vyrobený vo Švédsku v prospech bioplynu vyrobeného v iných členských štátoch, ktoré poskytujú pomoc na výrobu energie z bioplynu. Tento výsledok nemožno považovať za výsledok spôsobený povinnosťou dodržiavať článok 110 ZFEÚ, ktorého zmyslom je zabrániť tomu, aby členský štát zvýhodňoval svoju vlastnú produkciu na úkor produkcie z iných členských štátov.

Vzhľadom na tieto úvahy Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia mala pri skúmaní zlučiteľnosti sporných schém s vnútorným trhom naraziť na vážne ťažkosti spojené s nadmernou kompenzáciou, ktorá by mohla vyplývať zo spornej kumulácie, čo si vyžaduje začatie formálneho vyšetrovacieho konania. Žalobe teda vyhovel a napadnuté rozhodnutia zrušil.


1      Rozhodnutie Komisie C(2020) 4489 final z 29. júna 2020 o štátnej pomoci SA.56125 (2020/N) – Švédsko – Predĺženie a zmena schémy SA.49893 (2018/N) – Oslobodenie bioplynu a biopropánu, ktorý sa nevyrába z potravín a určeného na výrobu tepla od dane [neoficiálny preklad], a rozhodnutie Komisie C(2020) 4487 final z 29. júna 2020 o štátnej pomoci SA.56908 (2020/N) – Švédsko – Predĺženie a zmena schémy pre bioplyn určený na použitie ako motorové palivo vo Švédsku [neoficiálny preklad], ktorých zhrnutia boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 245, 2020, s. 2, a Ú. v. EÚ C 260, 2020, s. 4).


2      Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).


3      Oznámenie Komisie s názvom „Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020“ (Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1).