ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 15. júla 2015 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Spolupráca počas správneho konania“

Vo veci T‑398/10,

Fapricela – Indústria de Trefilaria, SA, so sídlom v Ançã (Portugalsko), v zastúpení: pôvodne M. Gorjão‑Henriques a S. Roux, advokáti, neskôr T. Guerreiro, R. Lopes a S. Alberto, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, P. Costa de Oliveira a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Marques Mendes, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konečnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konečnom znení zo 4. apríla 2011,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. októbra 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok(1)

[omissis]

 Konanie a návrhy účastníkov konania

56      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. septembra 2010 podala Fapricela žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

57      Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň podala žalobkyňa návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením z 15. júla 2011, Fapricela/Komisia (T‑398/10 R, EU:T:2011:395), a rozhodnutie o trovách konania bolo odložené na neskôr. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo zamietnuté uznesením z 20. apríla 2012, Fapricela/Komisia [C‑507/11 P(R), EU:C:2012:231].

58      Podaním z 12. decembra 2010 Fapricela upravila svoje žalobné dôvody a návrhy v dôsledku prijatia prvého rozhodnutia o zmene a predložila upravenú žalobu.

59      Rozhodnutím zo 6. júna 2011 Všeobecný súd požiadal Komisiu, aby mu predložila druhé rozhodnutie o zmene. Komisia vyhovela tejto žiadosti 17. júna 2011.

60      V dôsledku prijatia druhého rozhodnutia o zmene Fapricela podaním doručeným do kancelárie 29. júla 2011 opäť upravila svoje žalobné dôvody a návrhy.

61      Písomná časť konania sa skončila 21. novembra 2011 podaním dupliky Komisiou v jazyku konania.

62      Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu s účinnosťou od 23. septembra 2013 bol sudca spravodajca pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 3. októbra 2013.

63      Predbežná správa uvedená v článku 52 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 bola predložená šiestej komore 7. februára 2014.

64      Dňa 14. marca 2014 žalobkyňa zaslala Všeobecnému súdu list týkajúci sa zaplatenia preddavku na pokutu uloženú Komisiou a existencie diskusií o splátkovom kalendári.

65      Dňa 9. apríla 2014 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 zaslal žalobkyni a Komisii zoznam šestnástich písomných otázok.

66      Komisia a žalobkyňa vyhoveli týmto opatreniam listami z 8. mája a 2. júna 2014.

67      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd 14. mája 2014 rozhodol o začatí ústnej časti konania.

68      Fapricela navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil články 1, 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú,

–        subsidiárne podstatne znížil pokutu, ktorá jej bola uložená,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

69      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil spoločnosti Fapricela povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

70      Žalobkyňa uvádza na podporu žaloby sedem žalobných dôvodov.

71      Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 101 ZFEÚ, zásad osobnej zodpovednosti, individualizácie trestov, prezumpcie neviny, rovnosti zbraní a rovnosti zaobchádzania, ako aj na porušení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia. Fapricela v podstate tvrdí, že sa nezúčastňovala na klube Europe, že o ňom nevedela (prvá časť) a že Komisia preto nesprávne konštatovala, že Fapricela sa podieľala na jedinom a nepretržitom porušení, aké je vymedzené v napadnutom rozhodnutí (druhá časť). Fapricela navyše tvrdí, že Komisia nesprávne konštatovala, že Fapricela sa zúčastnila na dohode týkajúcej sa oceľových lán (tretia časť).

72      Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a osobnosti trestov. Fapricela v podstate na jednej strane uvádza, že usmernenia z roku 2006 sa vyznačujú štrukturálnou chybou, ktorá vedie k tomu, že na základe uplatnenia hornej hranice vo výške 10 % obratu sa ukladajú prísnejšie pokuty malým podnikom, a na druhej strane uvádza, že v prejednávanom prípade Komisia z hľadiska proporcionality nevzala okrem hornej hranice vo výške 10 % obratu do úvahy súbor faktorov, na základe ktorých malo dôjsť k zníženiu pokuty, ktorá jej bola uložená.

73      Tretí žalobný dôvod je založený na pochybení pri výpočte dĺžky trvania účasti spoločnosti Fapricela na klube España, keďže Komisia podľa tejto spoločnosti nesprávne vzala do úvahy obdobie od októbra 2000 do marca 2001, počas ktorého sa Fapricela nepodieľala na karteli.

74      Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení usmernení z roku 2006 a zásady rovnosti zaobchádzania, keďže Komisia nesprávne rozhodla, že žalobkyňa na základe svojej platobnej schopnosti nemá nárok na zníženie pokuty.

75      Fapricela pri úprave svojich žalobných dôvodov a návrhov v dôsledku prijatia prvého a potom druhého rozhodnutia o zmene postupne uviedla dva doplňujúce žalobné dôvody, ktoré boli založené jednak na porušení práva na obhajobu, podstatných formálnych náležitostí a na nedostatku odôvodnenia a jednak na porušení článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme, a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

76      Na pojednávaní žalobkyňa vzala druhý doplňujúci žalobný dôvod späť.

77      Žalobkyňa napokon na pojednávaní uviedla nový žalobný dôvod a v podstate tvrdila, že Komisia porušila jej právo na obhajobu tým, že jej nedoručila prvé rozhodnutie o zmene, v ktorom zmenila pôvodné rozhodnutie, pokiaľ ide o hodnotu predaja, ktorú vzala do úvahy pri výpočte výšky pokuty.

78      Treba postupne preskúmať žalobný dôvod uvedený na pojednávaní, ktorý je založený na porušení práva spoločnosti Fapricela na obhajobu (doručenie prvého rozhodnutia o zmene), prvé dve časti prvého žalobného dôvodu (vedomosť o klube Europe a jediné a nepretržité porušenie), tretí žalobný dôvod (dištancovanie sa od klubu España v období od októbra 2000 do 9. apríla 2001), tretiu časť prvého žalobného dôvodu (neúčasť na karteli týkajúcom sa oceľových lán v rámci klubu España), druhý žalobný dôvod (neprimeranosť pokuty vo vzťahu k závažnosti porušenia vytýkaného žalobkyni), štvrtý žalobný dôvod (platobná neschopnosť žalobkyne) a napokon prvý doplňujúci žalobný dôvod uvedený pri úprave žalobných dôvodov a návrhov žalobkyne.

I –  O žalobnom dôvode uvedenom na pojednávaní, ktorý je založený na tom, že Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu tým, že jej nedoručila prvé rozhodnutie o zmene

79      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že jej právo na obhajobu bolo porušené tak v rámci správneho konania, ako aj v konaní na Všeobecnom súde, keďže Komisia jej neoznámila prvé rozhodnutie o zmene, v ktorom zmenila pôvodné rozhodnutie, pokiaľ ide o hodnotu predaja zohľadnenú pri výpočte výšky pokuty.

80      Odhliadnuc od toho, že sumu týkajúcu sa hodnoty predaja oznámila Komisii žalobkyňa na základe jej žiadosti zo 16. júna 2009 (pozri prílohu B1 vyjadrenia k žalobe), čo žalobkyňa navyše uznala na pojednávaní, je potrebné na jednej strane poznamenať, že prvé rozhodnutie o zmene je pripojené k vyjadreniu týkajúcemu sa úpravy žalobných dôvodov a návrhov, ktoré žalobkyňa predložila 12. decembra 2010, a na druhej strane treba uviesť, že list z 29. októbra 2010, ktorým Komisia doručila toto rozhodnutie žalobkyni, je tiež pripojený k tomuto vyjadreniu.

81      V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, jej teda prvé rozhodnutie o zmene bolo skutočne doručené, pričom uplatnila svoje právo na obhajobu tým, že v dôsledku tohto doručenia upravila svoje žalobné dôvody a návrhy.

82      Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti tohto žalobného dôvodu, ktorý bol uvedený po prvý raz na pojednávaní, ho teda treba zamietnuť ako skutkovo nepodložený.

II –  O prvých dvoch častiach prvého žalobného dôvodu založeného na porušení článku 101 ZFEÚ, zásad osobnej zodpovednosti, individualizácie trestov, prezumpcie neviny, rovnosti zbraní a rovnosti zaobchádzania, ako aj na porušení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia

A –  Pripomenutie napadnutého rozhodnutia

83      Podľa odôvodnenia 659 napadnutého rozhodnutia:

„Fapricela bola tiež prítomná na stretnutí v Madride zo 17. mája 2001 (pozri prílohu 4). S odkazom na stretnutie zo 6. júla 2001 (ide pravdepodobne o stretnutie zo 17. mája 2001) konkrétne tvrdí, že sa jednoznačne nespomína nijaké porovnanie s klubom Italia. Komisia však poukazuje na to, že poznámky z tohto stretnutia jasne svedčia o tom, že ,účelom tohto stretnutia bolo z pohľadu španielskych a portugalských výrobcov vysvetliť spoločnosti Tréfileurope, že ich dohoda týkajúca sa Pyrenejského polostrova v oblasti predpínacej ocele fungovala dokonale (tak ako v Taliansku: zoznamy zákazníkov, objemy na zákazníka a celkové objemy)‘.“

84      Komisia z toho vyvodila záver, že Fapricela vedela o klube Europe až od stretnutia zo 17. mája 2001 (odôvodnenie 660 napadnutého rozhodnutia).

85      Komisia vzala do úvahy skutočnosť, že Fapricela sa dozvedela o klube Europe oneskorene, pri určovaní percentuálneho podielu hodnoty predaja stanoveného na základe závažnosti porušenia (odôvodnenia 949 a 953 napadnutého rozhodnutia).

B –  Posúdenie Všeobecným súdom

1.     Pripomenutie zásad týkajúcich sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, ako aj povinnosti odôvodnenia

86      Podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena jednak prislúcha účastníkovi konania alebo orgánu, ktorý namieta porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, predložiť dôkaz, ktorý z právneho hľadiska dostatočne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porušenie, a jednak prináleží podniku, ktorý uplatňuje prostriedok obrany proti konštatovaniu porušenia, predložiť dôkaz, že podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takže v takom prípade sa uvedený orgán musí oprieť o iné dôkazy (rozsudok zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T‑120/04, Zb., EU:T:2006:350, bod 50; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, Zb., EU:C:1998:608, bod 58, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb., EU:C:2004:6, bod 78). Dĺžka trvania porušenia je v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ základnou zložkou pojmu porušenie, ktorej dôkazné bremeno zaťažuje v prvom rade Komisiu (rozsudky zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T‑43/92, Zb., EU:T:1994:79, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, už citovaný, EU:T:2006:350, bod 51).

87      Toto rozdelenie dôkazného bremena sa však môže odlišovať, pokiaľ skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že by druhého účastníka konania zaväzovali predložiť vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredloženie by umožňovalo dospieť k záveru, že dôkazné bremeno bolo unesené (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, EU:C:2004:6, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, EU:T:2006:350, bod 53).

88      Pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, ktoré Komisia môže uplatniť, v práve hospodárskej súťaže prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov (rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, Zb., EU:C:2007:53, bod 63, a z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, Zb., EU:T:2004:221, bod 273). Keďže zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušovateľom uložené, sú všeobecne známe, je bežné, že činnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutočňujú ilegálne, že stretnutia sa uskutočňujú tajne, najčastejšie v treťom štáte, a že súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Ak sa aj Komisii podarí získať explicitný dôkaz o nezákonnom kontakte medzi hospodárskymi subjektmi, napríklad zápis zo stretnutia, za normálnych okolností je len úlomkovitý a kusý, a preto je často potrebné rekonštruovať niektoré podrobnosti dedukciou. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, EU:C:2004:6, body 55 až 57). Takéto nepriame dôkazy a zhody okolností umožňujú odhaliť nielen existenciu protisúťažného správania a dohôd, ale aj dĺžku pokračujúceho protisúťažného správania a obdobie, počas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s právom hospodárskej súťaže uplatňovala (rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C‑113/04 P, Zb., EU:C:2006:593, bod 166).

89      Komisia je tak na účely odôvodnenia konštatovania, že došlo k porušeniu, povinná predložiť dostatočne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudky zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T‑62/98, Zb., EU:T:2000:180, body 43 a 72 a citovanú judikatúru, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb., EU:T:2005:367, bod 217 a citovanú judikatúru). Každý dôkaz predložený Komisiou však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám vo vzťahu ku každému prvku porušenia. Stačí totiž, ak súbor dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto požiadavke (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2004:221, bod 180, a Groupe Danone/Komisia, už citovaný, EU:T:2005:367, bod 218; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94, Zb., EU:T:1999:80, body 768 až 778 a najmä bod 777). Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, z judikatúry vyplýva, že v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je možné priamo preukázať dĺžku trvania porušenia, sa Komisia musí oprieť prinajmenšom o dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z časového hľadiska tak, aby bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Technische Unie/Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:C:2006:593, bod 169; Dunlop Slazenger/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, EU:T:1994:79, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, EU:T:2006:350, bod 51).

90      Pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznať rôznym dôkazom, treba zdôrazniť, že jediným relevantným kritériom na posúdenie predložených dôkazov je ich vierohodnosť (rozsudok Dalmine/Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:C:2007:53, bod 63; pozri rozsudok z 8. júla 2004, Mannesmannröhren‑Werke/Komisia, T‑44/00, Zb., EU:T:2004:218, bod 84 a citovanú judikatúru; rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2004:221, bod 273). Podľa všeobecných pravidiel dokazovania vierohodnosť, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisí od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb., EU:T:2000:77, bod 1053; návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci Rhône‑Poulenc/Komisia, T‑1/89, EU:T:1991:38). Osobitne treba priznať veľký význam okolnosti, že dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnosťami (rozsudok z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T‑157/94, Zb., EU:T:1999:54, bod 312) alebo priamym svedkom týchto okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2004:221, bod 207). Dokumenty, z ktorých vyplýva, že sa uskutočnili kontakty medzi viacerými podnikmi a že tieto podniky skutočne sledovali cieľ vopred vylúčiť akúkoľvek neistotu, pokiaľ ide o budúce správanie ich konkurentov, z právneho hľadiska dostatočne preukazujú existenciu zosúladeného postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb., EU:C:1975:174, body 175 a 179). Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia považovať za mimoriadne vierohodné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2004:221, body 207, 211 a 212).

91      Okrem toho podľa ustálenej judikatúry oznámenie informácií konkurentom s cieľom pripraviť protisúťažnú dohodu stačí na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle článku 101 ZFEÚ (pozri rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, Zb., EU:T:2008:254, bod 178 a citovanú judikatúru).

92      Ak existuje pochybnosť, musí sa zohľadniť v prospech subjektov, ktorým je rozhodnutie určené, a v dôsledku toho súd nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu predmetného porušenia, ak má v tomto smere ešte stále pochybnosti (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2004:221, bod 177, a Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2005:367, bod 215). V takejto situácii je totiž nutné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny, ako vyplýva osobitne z článku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá je jednou zo základných práv, ktoré sú podľa judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyše potvrdená článkom 47 Charty základných práv, chránené v rámci právneho poriadku Únie. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti s tým súvisiacich sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä v konaniach týkajúcich sa porušení práva hospodárskej súťaže, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále (rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C‑199/92 P, Zb., EU:C:1999:358, body 149 a 150; Montecatini/Komisia, C‑235/92 P, Zb., EU:C:1999:362, body 175 a 176, a Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 89 vyššie, EU:T:2005:367, bod 216).

93      Existencia porušenia sa musí navyše posudzovať výlučne na základe dôkazov, ktoré Komisia zhromaždila v rozhodnutí, ktorým sa konštatuje uvedené porušenie, a teda jedinou relevantnou otázkou je zistiť z vecného hľadiska, či bolo porušenie preukázané týmito dôkazmi (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, EU:T:2000:77, bod 726).

94      Napokon odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, lebo otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj vzhľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb., EU:C:1998:154, bod 63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C‑301/96, Zb., EU:C:2003:509, bod 87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C‑42/01, Zb., EU:C:2004:379, bod 66).

2.     O dôvodnosti prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa nevedomosti o paneurópskej zložke kartelu

95      Žalobkyňa v podstate spochybňuje dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala, tak pokiaľ ide o obdobie porušenia pred 17. májom 2001, ako aj pokiaľ ide o obdobie porušenia od 17. mája 2001 do 19. septembra 2002.

a)     O období porušenia pred 17. májom 2001

96      Fapricela v podstate spochybňuje relevantnosť dôkazov, z ktorých Komisia vychádzala v súvislosti s dvomi stretnutiami, ktoré sa konali 25. novembra 1999 a 18. októbra 2000, a ktoré vzbudzujú dojem, že žalobkyňa v tom čase už vedela o európskom rozmere kartelu.

97      Treba však konštatovať, že Komisia nevzala do úvahy tieto dôkazy ani tieto dve stretnutia, ktoré nepovažovala za dosť rozhodujúce na konštatovanie, že Fapricela pred 17. májom 2001 vedela o európskom rozmere kartelu.

98      Argumentácia, ktorú žalobkyňa uvádza v súvislosti s týmito dvomi stretnutiami, je teda neúčinná a treba ju zamietnuť.

b)     O období od 17. mája 2001 do 19. septembra 2002

99      Žalobkyňa v podstate spochybňuje relevantnosť dôkazov zhromaždených Komisiou, ktoré svedčia o tom, že od 17. mája 2001 vedela o európskom rozmere kartelu.

100    Komisia sa domnieva, že vedomosť spoločnosti Fapricela o existencii klubu Europe preukazujú dve stretnutia. Ide o stretnutia zo 17. mája a zo 6. júla 2001.

101    Treba spresniť, že Komisia vo svojich písomnostiach spomenula „ďalšie stretnutia“, na ktorých sa údajne žalobkyňa zúčastnila a na ktorých sa diskutovalo o paneurópskom rozmere kartelu, pričom nešpecifikovala, o ktoré stretnutia ide. Na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia a najmä prílohy 4 však nemožno zistiť, o ktoré stretnutia ide, a je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odkazuje len na stretnutia zo 17. mája a zo 6. júla 2001.

102    V dôsledku toho treba preskúmať dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala, pokiaľ ide o každé z týchto dvoch stretnutí.

 O stretnutí zo 17. mája 2001

103    Z tabuľky uvedenej v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Fapricela sa zúčastnila na tomto stretnutí, čo ani nepopiera.

104    Naproti tomu v podstate uvádza súbor všeobecných tvrdení, ktoré sa vzťahujú aj na stretnutie zo 6. júla 2001. V prvom rade sa nezúčastnila ani nebola pozvaná na stretnutia klubu Europe na Pyrenejskom polostrove ani na žiadne medzinárodné stretnutie, ktoré sa konalo mimo Pyrenejského polostrova. Potvrdzuje to po prvé skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí sa vôbec nespomína jej účasť na stretnutiach klubu Europe alebo Eurostress Information Service (ďalej len „ESIS“), čo je hlavné združenie výrobcov predpínacej ocele, alebo na pôde tohto združenia, po druhé skutočnosť, že nie je uvedená v oddiele 9.1.5.1.7., ktorý sa týka rokovaní, ktorých predmetom bolo Španielsko a Portugalsko, a po tretie skutočnosť, že sa nepredpokladala jej účasť na klube Europe, ktorý sa mal rozšíriť v roku 2002 (pozri bod 48 vyššie). V druhom rade nepôsobila mimo pyrenejského trhu. V treťom rade do kartelu vstúpila neskoro. V štvrtom rade ostatní členovia ju nepovažovali za účastníka paneurópskej dohody. V piatom rade najmä model koordinácie pripisovaný spoločnosti Tycsa svedčí o tom, že ostatní členovia sa pokúšali vylúčiť ju z tejto paneurópskej dohody.

105    Fapricela navyše uvádza súbor tvrdení, ktoré konkrétne súvisia so stretnutím zo 17. mája 2001. V prvom rade si nespomína, či sa Tréfileurope zúčastnila na tomto stretnutí, a zdôrazňuje, že táto účasť nie je uvedená v poznámkach z tohto stretnutia (s. 30044 správneho spisu). V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že tieto poznámky svedčia len o dvojstrannej diskusii medzi spoločnosťami Emesa a Tréfileurope, na ktorej sa Fapricela nezúčastnila. V treťom rade účasť spoločnosti Tréfileurope možno považovať nanajvýš za pokus o vstup do klubu España a nemožno z nej vyvodiť záver, že s touto spoločnosťou sa diskutovalo o niečom inom ako o dohode týkajúcej sa Pyrenejského polostrova. V štvrtom rade žiadny dôkaz neumožňuje preukázať, že počas tohto stretnutia sa diskutovalo o klube Italia, vrátane dokumentu uvedeného na strane 34552 spisu. V piatom rade žalobkyňa tvrdí, že aj keby v tejto súvislosti došlo k výmene informácií, nebolo by to relevantné na účely preukázania, že Fapricela vedela o tom, že kartel sa netýka len Pyrenejského polostrova. V šiestom rade žalobkyňa spochybňuje relevantnosť dôkazov uvedených na stranách 30044, 30045, 20008 až 20011, 20063, 11690, 11691, 11697, 11698 a 34612 spisu. V siedmom rade uvádza, že tieto dokumenty jej v každom prípade neboli poskytnuté v rámci správneho konania, čo predstavuje porušenie jej práva na obhajobu a zásady kontradiktórnosti. V ôsmom rade popiera, že na tomto stretnutí sa diskutovalo o jej podieloch na trhu v Únii, a najmä spochybňuje spôsob, akým Komisia v tejto súvislosti vyložila dôkazy uvedené na strane 30666 spisu.

–       O poskytnutí dôkazov spoločnosti Fapricela

106    Fapricela v reakcii na písomnú otázku Všeobecného súdu uznala, že dostala DVD, ktoré jej Komisia zaslala 8. októbra 2008.

107    V tejto súvislosti tiež uznala, že Komisia jej oznámila, že do dôverných dokumentov súvisiacich so žiadosťami o zhovievavosť uvedených v zozname na DVD, ktoré jej bolo zaslané 8. októbra 2008, možno nahliadnuť v priestoroch Komisie.

108    Fapricela následne na pojednávaní zo 16. októbra 2014 uznala, že všetky dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala a ku ktorým Fapricela podľa toho, čo uviedla vo svojich písomnostiach, nemala prístup, buď mala k dispozícii, pričom tieto dôkazy boli pripojené ako príloha k jej žalobe, alebo boli dostupné na DVD, ktoré jej zaslala Komisia, alebo do nich bolo možné nahliadnuť v priestoroch Komisie.

109    Fapricela v dôsledku toho vzala späť svoju výhradu týkajúcu sa porušenia svojho práva na obhajobu.

–       O prítomnosti spoločnosti Tréfileurope na stretnutí zo 17. mája 2001

110    Treba poukázať na to, že Komisia – bez toho, aby jej Fapricela protirečila – tvrdí, že prítomnosť spoločnosti Tréfileurope na stretnutí zo 17. mája 2001 potvrdzuje samotná Tréfileurope vo svojich vyhláseniach z 11. júna 2003 (uvedených na strane 34552 spisu) a potvrdzujú ju aj poznámky spoločnosti Emesa a informácie, ktoré poskytla Tycsa (pozri prílohu 4 napadnutého rozhodnutia, bod týkajúci sa stretnutia zo 17. mája 2001).

111    Všeobecný súd sa vzhľadom na tieto dôkazy domnieva, že v dôsledku toho je z právneho hľadiska dostatočne preukázané, že tento podnik bol prítomný na uvedenom stretnutí, a preto treba spochybňujúce tvrdenia, ktoré žalobkyňa uvádza v tejto súvislosti, zamietnuť.

–       O obsahu diskusie so spoločnosťou Tréfileurope na stretnutí zo 17. mája 2001

112    Fapricela a Komisia majú rozdielny názor na obsah stretnutia zo 17. mája 2001, ktorý Komisia opísala v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia, ako aj na to, ako ho treba vykladať.

113    Síce sa zhodujú na tom, že bolo uvedené, že klub España „fungoval úplne dokonale“, ale žalobkyňa sa v podstate domnieva, že Komisia z toho vyvodila nesprávny záver, že so spoločnosťou Tréfileurope sa diskutovalo o paneurópskej zložke kartelu. Okrem toho zastáva názor, že nijaký dôkaz neumožňuje konštatovať, že na tomto stretnutí bol spomenutý klub Italia.

114    Hneď na úvod treba poukázať na to, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonštatuje, že sa diskutovalo o klube Europe alebo o karteli ako celku. Jediná diskusia, ktorá je spomenutá v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia, sa týka klubu Italia, na základe čoho Komisia dospela k záveru, že účastníci tohto stretnutia od tohto okamihu museli vedieť o paneurópskom rozmere kartelu.

115    Ešte pred posúdením otázky, či Komisia mohla na základe diskusie o klube Italia vyvodiť zodpovednosť všetkých účastníkov stretnutia za celý kartel a najmä jeho paneurópsku zložku, však treba overiť, do akej miery Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala obsah diskusie, ktorá sa uskutočnila.

116    Z písomností Komisie vyplýva, že listinným dôkazom, z ktorého Komisia vychádza, pokiaľ ide o obsah diskusie medzi členmi klubu España a spoločnosťou Tréfileurope, je vyhlásenie tejto spoločnosti v rámci jej žiadosti o zhovievavosť (strana 34552 správneho spisu, príloha E2).

117    Z tohto vyhlásenia vyplýva:

„Účelom tohto stretnutia je z pohľadu španielskych a portugalských výrobcov vysvetliť spoločnosti Tréfileurope, že ich dohoda týkajúca sa Pyrenejského polostrova v oblasti drôtu z predpínacej ocele fungovala dokonale (tak ako v Taliansku: zoznam zákazníkov, množstvá podľa zákazníkov, podiely každého účastníka podľa zákazníkov). Tiež oznámili spoločnosti Tréfileurope zvýšenie cien, na ktorom sa medzi sebou dohodli.“

118    Slovné spojenie „tak ako v Taliansku“ môže vzbudzovať dojem, že Tréfileurope na stretnutí uviedla, že klub España fungoval rovnakým spôsobom ako klub Italia. To je názor Komisie.

119    Nemožno však vylúčiť, že toto slovné spojenie sa týka len porovnania klubu España s klubom Italia, ktoré uviedol zástupca spoločnosti Tréfileurope pri spisovaní tohto odseku, hoci toto porovnanie medzi dvoma predmetnými klubmi nebolo na stretnutí spomenuté.

120    Všeobecný súd sa v dôsledku toho domnieva, že tento dôkaz sám osebe nemôže stačiť na preukázanie, že účastníci stretnutia zo 17. mája 2001 na tomto stretnutí skutočne diskutovali o klube Italia.

121    Komisia navyše v poznámkach pod čiarou v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia uvádza dôkazy pochádzajúce od spoločností Emesa a Tycsa, ktoré predložila v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu (príloha E3).

122    Pritom je potrebné konštatovať, že tieto ostatné dôkazy, vrátane e‑mailu od pána P., len potvrdzujú konanie stretnutia zo 17. mája 2001, na ktorom sa zúčastnila Tréfileurope, ale neumožňujú z právneho hľadiska dostatočne preukázať obsah diskusie o klube Italia, ktorá sa údajne uskutočnila počas tohto stretnutia.

123    Treba navyše zamietnuť argumentáciu Komisie uvedenú na pojednávaní, podľa ktorej z týchto poznámok vyplýva, že počas tohto stretnutia došlo k výmene informácií o cenách v Taliansku, čo vôbec nevyplýva z predložených dôkazov.

124    Existuje teda pochybnosť o obsahu stretnutia, ktorá musí byť na prospech žalobkyni.

125    V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že Komisia z právneho hľadiska nedostatočne preukázala, že žalobkyňa nevyhnutne musela vedieť o klube Europe od stretnutia zo 17. mája 2001.

 O stretnutí zo 6. júla 2001

126    Treba pripomenúť, že v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s týmto stretnutím okrem iného uvádza:

„Poznámky z tohto stretnutia obsahujú aj tabuľku s uvedením množstiev oceľových lán a pridelením podielu na trhu v Španielsku, v Portugalsku a vo zvyšku Európskej únie pre spoločnosti GSW, Aceralia a Fapricela (súčet ich podielov tvorí 100 % a svedčí o tom, že aspoň v tomto období vyvážali svoje výrobky do zvyšku Európy len GSW a Aceralia, zatiaľ čo Fapricela predávala oceľové laná len v krajinách Pyrenejského polostrova).“

127    Komisia sa domnieva, že informácie obsiahnuté v poznámkach nájdených u spoločnosti Tycsa (strana 30066 správneho spisu a príloha VII k žalobe, strana 895) nepochybne svedčia o dosahu tohto stretnutia.

128    Dôkazy, z ktorých vychádza Komisia, sa však týkajú podielov spoločností GSW, Aceralia a Fapricela na trhu v Španielsku, v Portugalsku a vo zvyšku Únie a sú uvedené v tabuľke, ktorá sa nachádza v ľavej dolnej časti tohto dokumentu.

129    Tieto dôkazy však v skutočnosti preukazujú len to, že niektorí členovia klubu España predávali svoje výrobky mimo Španielska, čo však nepreukazuje, že na tomto stretnutí sa diskutovalo o klube Europe, pričom tieto dva aspekty kartelu sa jasne odlišujú.

130    V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že Komisia nepreukázala, že žalobkyňa od 6. júla 2001 nevyhnutne vedela o paneurópskej zložke kartelu.

131    Preto treba vyhovieť prvej časti prvého žalobného dôvodu.

3.     O dôvodnosti druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na nesprávnej kvalifikácii porušenia ako jediného a nepretržitého porušenia Komisiou

132    Fapricela v rámci druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu v podstate uvádza, že vzhľadom na to, že nevedela o paneurópskej zložke kartelu, jej nemožno vytýkať účasť na jedinom a nepretržitom porušení od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002.

133    Treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že kartelové dohody možno považovať za okolnosti tvoriace jedinú protisúťažnú dohodu len vtedy, ak sa preukáže, že realizujú všeobecný plán sledujúci spoločný cieľ. Okrem toho účasť podniku na týchto kartelových dohodách môže byť výrazom jeho pristúpenia k tejto protisúťažnej dohode len vtedy, ak podnik pri zúčastňovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vedieť, že sa tým začlenil do jedinej dohody (rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, EU:T:2000:77, body 4027 a 4112, a zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, T‑211/08, Zb., EU:T:2011:289, bod 31 a nasl.).

134    Z tejto judikatúry teda vyplýva, že na preukázanie účasti na jedinom a nepretržitom porušení musia byť splnené tri podmienky, a to existencia všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ, úmyselná účasť podniku na tomto pláne a skutočnosť, že mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomosť o protiprávnom správaní ostatných účastníkov (rozsudok Putters International/Komisia, už citovaný v bode 133 vyššie, EU:T:2011:289, bod 35).

135    Ak sa naproti tomu podnik priamo zúčastňoval na jednom alebo niekoľkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a nepretržité porušenie, avšak nie je preukázané, že svojím vlastným správaním zamýšľal prispieť k všetkým spoločným zámerom, ktoré sledovali ďalší účastníci kartelu, a že mal vedomosť o všetkých ďalších protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili uvedení účastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, je Komisia oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť iba za správania, na ktorých sa priamo zúčastňoval, a za správania zamýšľané alebo uskutočnené ďalšími účastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, že o nich vedel alebo ich mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, Zb., EU:C:2012:778, bod 44).

136    To by však neviedlo k zbaveniu tohto podniku zodpovednosti za správania, na ktorých sa nesporne zúčastnil alebo za ktoré mu môže byť skutočne pripísaná zodpovednosť. To, že sa podnik nezúčastňoval na všetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo že plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, totiž nie je relevantné na účely konštatovania existencie vytýkaného porušenia, keďže tieto prvky sa majú zohľadňovať iba pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovení pokuty (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 135 vyššie, EU:C:2012:778, bod 45).

137    Takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretržité porušenie, je však vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umožnené oboznámiť sa s tým, že mu je rovnako vytýkané každé zo správaní tvoriacich porušenie, a teda brániť sa v tomto smere, a na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatočne jasné (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 135 vyššie, EU:C:2012:778, bod 46).

138    Z toho vyplýva, že ak sú podmienky uvedené vyššie splnené a ak súd Únie konštatuje, že Komisia z právneho hľadiska nedostatočne preukázala, že podnik zúčastňujúci sa na jednom z protisúťažných správaní tvoriacich jediné a nepretržité porušenie vedel o ďalších protisúťažných správaniach ďalších účastníkov kartelu sledujúcich rovnaké ciele, alebo že ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, potom môže súd z toho vyvodiť jediný dôsledok, že tomuto podniku nemožno pripisovať zodpovednosť za tieto ďalšie správania, čiže za jediné a nepretržité porušenie v celom rozsahu, a že napadnuté rozhodnutie musí byť považované za nedôvodné iba v tomto rozsahu (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 135 vyššie, EU:C:2012:778, bod 47).

139    V prejednávanom prípade nie je z právneho hľadiska dostatočne preukázané, že Fapricela vedela o mimopyrenejskom a paneurópskom rozmere kartelu a o spoločnom pláne, ktorým sa kartel vyznačoval, od 17. mája 2001 (pozri bod 125 vyššie) ani od 6. júla 2001 (pozri bod 130 vyššie).

140    Okrem toho je potrebné konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla nijaký dôkaz z obdobia po 6. júli 2001, ktorý by preukazoval, že Fapricela vedela o klube Europe pred 19. septembrom 2002, keď došlo k ukončeniu porušenia.

141    V dôsledku toho nie je preukázané, že Fapricela počas obdobia porušenia, ktoré sa jej vytýka, vedela o klube Europe.

142    Komisia sa teda nesprávne domnieva, že žalobkyňa sa v období od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002 dopustila jediného a nepretržitého porušenia, ktoré sa vyznačuje jednak účasťou na klube España počas tohto obdobia a jednak tým, že sa – aj keď neskoro, a to v máji 2001 – dozvedela o klube Europe, keďže táto druhá zložka jediného porušenia nie je preukázaná.

4.     Predbežný záver

143    Keďže je potrebné vyhovieť prvej a druhej časti prvého žalobného dôvodu, treba čiastočne zrušiť článok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že žalobkyňa porušila ustanovenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ tým, že sa okrem porušenia uvedených ustanovení na pyrenejskom trhu podieľala aj na karteli vzťahujúcom sa na vnútorný trh a neskôr na EHP.

III –  O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení dĺžky trvania porušenia, ktoré sa vytýka spoločnosti Fapricela, pokiaľ ide o jej účasť na klube España

144    Fapricela v podstate uvádza, že Komisia nesprávne konštatovala jej nepretržitú účasť na klube España od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002. Tvrdí, že v období od októbra 2000 do 9. apríla 2001 sa od tohto klubu dištancovala a počas tohto obdobia sa správala konkurenčným spôsobom.

A –  Pripomenutie napadnutého rozhodnutia

145    Podľa odôvodnení 529 a 530 napadnutého rozhodnutia:

„(529) Fapricela tvrdí,… že sa podieľala na porušení len v období od roku 1999 do februára 2000 a od apríla do júla 2001 (hoci uznáva, že 18. apríla 2001 opäť začala vykonávať činnosti kartelu, sama sa nepovažovala za člena kartelu, o čom ostatní členovia údajne vedeli) a (ale len formálne) počas obdobia od augusta 2001 do septembra 2002. Fapricela tiež poukazuje na svoje údajné výslovné odmietnutie účasti na stretnutí z 28. marca 2001 a na to, že v roku 2000 nezaplatila svoj príspevok do ESIS. Fapricela z toho vyvodzuje záver, že jej zodpovednosť by mala byť vylúčená od marca 2001 a že Komisia by mala vziať do úvahy skutočnosť, že počas obdobia od augusta 2001 do septembra 2002 sa skutočne nezúčastňovala na karteli.

(530)      Z dôkazov opísaných v prílohe 4 rozhodnutia a v oddieloch 9.2.2.1 až 9.2.2.5 vyplýva, že od 2. decembra 1998 až do dátumu inšpekcií Komisie sa Fapricela pravidelne a nepretržite zúčastňovala na stretnutiach klubu España a že o jej situácii sa diskutovalo v jej neprítomnosti. Údajné odmietnutie spoločnosti Fapricela zúčastniť sa na stretnutí z 28. marca 2001 nemožno považovať za dištancovanie sa od kartelu (pozri odôvodnenie 589). Naopak Fapricela sa po menej ako mesiaci opäť začala zúčastňovať na kartelových stretnutiach (konkrétne 18. apríla 2001, pozri odôvodnenie 529 a prílohu 4 rozhodnutia). Okrem toho údajnú neprítomnosť spoločnosti Fapricela na stretnutiach od októbra 2000 do apríla 2001 vyvracajú dôkazy citované v prílohe 4 rozhodnutia, ktoré svedčia o tom, že Fapricela sa zúčastnila na stretnutiach z 18. októbra 2000, 23. marca 2001, 9. apríla 2001 a 18. apríla 2001. Fapricela nepredložila iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa kedykoľvek verejne dištancovala od toho, čo bolo dohodnuté počas stretnutí, a teda od kartelu (pozri odôvodnenie 588). Fapricela navyše uznáva, že sa zúčastnila na stretnutí z 9. apríla 2001, na ktorom sa dospelo k dohode, ktorej cieľom bolo zvýšiť ceny podľa odvetví zákazníkov od júna 2001, a že až do septembra 2002 sa pravidelne a nepretržite zúčastňovala na stretnutiach klubu España. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že Fapricela sa zúčastňovala na klube España bez prerušenia od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002.“

B –  Posúdenie Všeobecným súdom

1.     1. Pripomenutie zásad týkajúcich sa dištancovania sa

146    V prípade, že sa preukáže, že podnik sa zúčastnil spolu s konkurenčnými podnikmi na stretnutiach s protisúťažnou povahou, v súlade s ustálenou judikatúrou prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy o tom, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to takým spôsobom, že preukáže, že svojim konkurentom oznámil, že sa týchto stretnutí zúčastnil z iných dôvodov ako oni. Na to, aby sa účasť podniku na takom stretnutí nemohla považovať za konkludentný súhlas s nezákonnou iniciatívou a ani za súhlas s jej výsledkom, je potrebné, aby sa tento podnik verejne dištancoval od tejto iniciatívy a to takým spôsobom, že ostatní účastníci budú považovať jeho účasť na nej za skončenú alebo sa budú domnievať, že ju oznámi správnym orgánom (pozri rozsudky z 3. mája 2012, Comap/Komisia, C‑290/11 P, EU:C:2012:271, body 74 a 75 a citovanú judikatúru, a zo 7. februára 2013, Slovenská sporiteľňa, C‑68/12, Zb., EU:C:2013:71, bod 27 a citovanú judikatúru).

2.     O dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu

a)     Pripomenutie dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí

147    Treba pripomenúť dôkazy týkajúce sa účasti spoločnosti Fapricela na klube España od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí.

148    Komisia najprv konštatovala účasť spoločnosti Fapricela na stretnutí z 18. októbra 2000 a uviedla:

„Tycsa… . Diskusie o stratégii, ktorá sa má dodržiavať v oblasti oceľových lán. Jedno z neformálnych stretnutí s portugalskými a španielskymi výrobcami, počas ktorých sa podľa spoločnosti Emesa často diskutovalo o cenách, obmedzeniach predaja a zákazníkoch… Tiež Arcelor España a i.: pridelenie kvót: Fapricela 20 %, Tycsa 40 %, Emesa 40 %. Diskusia týkajúca sa tiež pridelených objemov v tonách: ,Tréfilunion 3 000 ton Portugalsko… Global, oceľové laná = 88 000 ton… Fapricela nahlásila 300 ton… v Španielsku‘ (pôvodné znenie v španielčine).“

149    Pokiaľ ide o január a február 2001, Komisia bez toho, aby mala k dispozícii zoznam účastníkov, uvádza:

„[V] poznámkach spoločnosti Emesa sa nachádzajú kópie celkového predaja oceľového drôtu na pyrenejskom trhu za prvý štvrťrok s údajom: ,Proderac, GSW (Tycsa + TQ), Aceralia (Emesa + Galycas), Socitrel a Fapricela‘, ako aj výpočet odchýlok medzi skutočným predajom a dohodnutými kvótami (,skutočné % a dohodnuté %‘ – pôvodné znenie v španielčine).“

150    Čo sa týka stretnutia z 15. marca 2001, Komisia nekonštatovala účasť spoločnosti Fapricela, ale uviedla:

„[N]a stretnutiach boli rozdané štyri kópie, ktoré sa týkali: 1. predaja spoločností Proderac, GSW (Tycsa + CTQ), Aceralia (Emesa + Galycas), Socitrel a Fapricela na ,pyrenejskom trhu ‘ v januári a februári 2001…“

151    Pokiaľ ide o stretnutie z 23. marca 2001, Komisia spomenula prítomnosť spoločnosti Socitrel, „ktorá zastupuje aj spoločnosť Fapricela“; v súvislosti s týmto stretnutím poznamenáva, že „po vyriešení sporu medzi spoločnosťami Fapricela, Tycsa a Emesa o tom, ktorý podnik bude zásobovať určitého zákazníka, Fapricela ,sľúbila, že bude naďalej dodržiavať dohodu, z ktorej vyplývali také dobré výsledky‘ (pôvodné znenie v španielčine) (poznámka pod čiarou)“, a že „napokon sa diskutovalo o dodávkach a cenách oceľových lán spoločností Fapricela, Emesa a Tycsa v súvislosti s konkrétnym zákazníkom“.

152    Čo sa týka apríla 2001, Komisia uvádza, že „v dokumente nájdenom u spoločnosti Tycsa (poznámka pod čiarou), ktorý sa týka predaja v Španielsku a v Portugalsku, sú uvedené odchýlky od dohodnutých kvót pre spoločnosti Emesa, Galycas, GSW, Socitrel, Fapricela a Proderac za január, február, marec a za celý prvý štvrťrok 2001 (poznámka pod čiarou)“.

153    Napokon je nesporné, že Fapricela sa zúčastnila na stretnutí z 9. apríla 2001.

b)     Tvrdenia účastníkov konania

154    Fapricela v podstate tvrdí, že

–        od októbra 2000 sa postupne dištancovala od dohody a od tohto okamihu verejne odmietala zúčastňovať sa na stretnutiach až do marca 2001,

–        počas tohto obdobia sa správala nezávisle a konkurenčným spôsobom, čo preukazuje skutočnosť, že objem jej predaja sa v marci 2001 zvýšil o 400 %,

–        obnovila svoju účasť od 9. apríla 2001, ale pod tlakom ostatných členov kartelu.

155    Okrem toho v podstate popiera:

–        že Socitrel ju zastupovala na stretnutí z 23. marca 2001,

–        dôkazy uvedené Komisiou:

–        pokiaľ ide o skutočnosť, že v januári a februári 2001 sa diskutovalo o jej cenách,

–        pokiaľ ide o obsah diskusií, ktoré sa viedli na stretnutiach z 15. a 23. marca 2001,

–        a tvrdí, že Komisia jej neposkytla niektoré z týchto dôkazov.

156    Fapricela sa domnieva, že predložila dostatok dôkazov na obrátenie dôkazného bremena v neprospech Komisie.

157    Napokon vytýka Komisii, že v napadnutom rozhodnutí neodpovedala na tvrdenia, ktoré uviedla v rámci správneho konania, a nepriamo spochybňuje referenčný rok, z ktorého vychádzala Komisia, pokiaľ ide o hodnotu predaja, ktorá sa má vziať do úvahy, vzhľadom na jej údajný odchod z kartelu v období od októbra 2000 do apríla 2001.

158    Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje.

c)     O porušení práva žalobkyne na obhajobu

159    Čo sa týka údajného porušenia práva spoločnosti Fapricela na obhajobu z dôvodu, že Komisia jej neposkytla určité dôkazy, je potrebné odkázať na body 106 až 109 vyššie a pripomenúť, že žalobkyňa na pojednávaní vzala túto výhradu späť.

d)     O stretnutí z 18. októbra 2000

160    Čo sa týka stretnutia z 18. októbra 2000, Fapricela v nadväznosti na písomné otázky Všeobecného súdu a opäť aj na pojednávaní uznala, že sa zúčastnila na tomto stretnutí.

161    Treba navyše konštatovať, že Fapricela nepredložila nijaký dôkaz o tom, že na stretnutí z 18. októbra 2000 sa verejne dištancovala od kartelu.

162    Odvoláva sa totiž len na dôkazy z obdobia po tomto stretnutí (strany 20058 až 20060 správneho spisu, na ktoré odkazuje v bode 172 žaloby, sa totiž týkajú „sporu“, ktorý údajne vznikol na stretnutí z 23. marca 2001), z ktorých vyvodzuje záver, že jej „neprítomnosť“ na stretnutiach po stretnutí z 18. októbra 2000 až do stretnutia z 9. apríla 2001 znamená, že od kartelu sa dištancovala už od stretnutia z 18. októbra 2000.

163    Z prílohy 4 napadnutého rozhodnutia navyše vyplýva, že na tomto stretnutí sa diskutovalo o stratégii, ktorá sa má dodržiavať v oblasti oceľových lán, ako aj o pridelení kvót, a to aj pre spoločnosť Fapricela, a o množstvách v tonách, ktoré boli pridelené aj tejto spoločnosti (pozri bod 148 vyššie), pričom žalobkyňa neuviedla dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia Komisie.

164    Argumentáciu žalobkyne teda treba zamietnuť.

e)     O stretnutiach, ktoré sa údajne konali v januári a vo februári 2001

165    Pokiaľ ide o stretnutia, ktoré sa údajne konali počas januára a februára 2001, je potrebné konštatovať, že z prílohy 4 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Emesa mala k dispozícii údaje týkajúce sa „celkového predaja oceľového drôtu na pyrenejskom trhu za prvý štvrťrok“, ako aj „výpoč[tu] odchýlok medzi skutočným predajom a dohodnutými kvótami“, ktoré sa vzťahovali na rôzne podniky, vrátane spoločnosti Fapricela. Príloha 4 odkazuje na strany 27946, 28544 až 28549 a 33622 správneho spisu.

166    Po prvé Fapricela tvrdí, že strana 27946 je len listom bez obsahu a že strana 33622 jej nebola sprístupnená. Po druhé strana 28544 obsahuje tabuľku s údajmi o predaji dosiahnutom v januári, februári a marci 2001, ktorá však nemohla byť vypracovaná v januári alebo februári 2001, ale len dodatočne, a je možné, že táto tabuľka obsahuje údaje, ktoré Fapricela poskytla po svojom návrate do klubu España. Po tretie strany 28546 a 28547 obsahujú údaje týkajúce sa toho istého obdobia bez toho, aby bol uvedený dátum ich vypracovania, ale nasledujú po predchádzajúcej tabuľke, ktorá už obsahuje údaje týkajúce sa marca. Po štvrté, pokiaľ ide o tabuľku s prognózami predaja v marci (strana 28548), ktorá bola údajne zostavená 15. marca 2001, v prípade spoločnosti Fapricela je v nej uvedený nižší objem predaja, než aký je uvedený v tabuľke nachádzajúcej sa na strane 28544 spisu. Tento rozdiel medzi prognózami uskutočnenými 15. marca 2001 a skutočne dosiahnutým predajom potvrdzuje tvrdenie, že počas tohto obdobia sa žalobkyňa dištancovala od klubu España. Účastníci klubu España totiž nemali prístup k skutočným údajom o predaji spoločnosti Fapricela a domnievali sa, že tieto údaje výrazne klesli, čo možno pochopiť len v súvislosti s pokusom vylúčiť podnik, ktorý sa odmietol podieľať na klube España, z trhu.

167    Po prvé treba konštatovať, že strany 27946 a 33622 sú úplne irelevantné, pokiaľ ide o obdobie od januára do februára 2001, keďže ide o jednu prázdnu stranu, na ktorej sa nachádza len údaj „notebook“, a o prvú stranu žiadosti o zhovievavosť, ktorú podali Arcelor España, SA, Mittal Steel Company NV a jej dcérske spoločnosti a Tréfileurope a jej dcérske spoločnosti, pričom táto strana neobsahuje nijaký údaj týkajúci sa obdobia od januára do februára 2001.

168    Po druhé z odpovede na písomné otázky, ktoré Všeobecný súd položil Komisii, vyplýva, že v súvislosti so stretnutím z 15. marca 2001 sú v skutočnosti relevantné strany 28544 až 28549 správneho spisu (bod 15 odpovede Komisie). V dôsledku toho treba konštatovať, že odkazy na tieto strany spisu uvedené v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia sú nesprávne.

169    Po tretie strany 28544 až 28549 správneho spisu obsahujú rôzne tabuľky týkajúce sa predaja jednotlivých členov klubu España za január, február a marec 2001 s vývojom smerom nahor alebo nadol, ako aj tabuľku (strana 28548) s prognózami predaja k 15. marcu 2001.

170    Ako uvádza Fapricela, existuje rozdiel medzi tabuľkou s prognózami predaja k 15. marcu 2001 a tabuľkou (strana 28544) týkajúcou sa predaja v marci 2001.

171    Treba však konštatovať, že zo strán 28544 až 28549 vôbec nemožno vyvodiť záver, že v januári a vo februári 2001 sa konali nejaké stretnutia.

172    Nanajvýš treba konštatovať, že Emesa mala k dispozícii citlivé údaje týkajúce sa predaja spoločnosti Fapricela v januári, vo februári a v marci 2001, pričom nemožno zistiť, kedy získala tieto údaje. Súčasná existencia tabuliek s prognózami, ale aj tabuliek, ktoré sa netýkali prognóz, vzťahujúcich sa na marec 2001 navyše vyvoláva dojem, že tieto údaje boli zozbierané po januári a februári 2001.

173    Žalobkyňa však uvádza, že mohla sama poskytnúť tieto údaje, a to prípadne po svojom návrate do klubu España.

174    V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že dôkazy, ktoré uvádza Komisia, neumožňujú preukázať, že tieto údaje boli poskytnuté spoločnosti Emesa v januári a februári 2001, aj keď je viac než pravdepodobné, že žalobkyňa ich sama poskytla ostatným členom kartelu v bližšie neurčenom čase, no niektorým z nich mohli byť poskytnuté v polovici marca, keďže Emesa mala k dispozícii údaje o „prognózach“ týkajúce sa predaja spoločnosti Fapricela k 15. marcu 2001, pričom vzhľadom na to, že išlo o prognózy, treba predpokladať, že tieto údaje boli poskytnuté pred uvedeným dátumom.

f)     O stretnutí z 15. marca 2001

175    Po prvé Fapricela popiera svoju účasť na tomto stretnutí. Pritom treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala, že Fapricela sa zúčastnila na tomto stretnutí, ale len to, že na tomto stretnutí sa diskutovalo o citlivých údajoch týkajúcich sa tejto spoločnosti. Tvrdenia spoločnosti Fapricela preto treba zamietnuť ako neúčinné.

176    Po druhé Fapricela v podstate spochybňuje relevantnosť niektorých strán správneho spisu (33622, 11690 a 11691, 11485, 11492 a 11493, 20061), na ktoré odkazuje príloha 4 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s týmto stretnutím, keďže tieto strany sa konkrétne netýkajú stretnutia z 15. marca 2001.

177    Treba totiž poukázať na to, že strany 33622, 11690 a 11691, 11485, 11492 a 11493 a 20061 sa konkrétne netýkajú stretnutia z 15. marca 2001 a nemôžu preukázať obsah diskusií, ktoré sa uskutočnili na tomto stretnutí.

178    Po tretie Fapricela v podstate popiera, že poskytla citlivé údaje, ktoré sa jej týkajú, preberané na stretnutí z 15. marca 2001 (strany 20062, 30035 a 30036 správneho spisu) a uvádza, že tieto údaje boli nesprávne.

179    V prvom rade treba poukázať na to, že Fapricela správne uvádza, že zmienke o údajoch týkajúcich sa jej predaja uvedených na strane 20062 správneho spisu – ktorá pochádza z poznámky spoločnosti Emesa – predchádza slovné spojenie „je známe, že“.

180    Taká zmienka však nevylučuje, že tieto informácie poskytla Fapricela (pozri body 173 a 174 vyššie).

181    V druhom rade je potrebné uviesť, že na stranách 30035 a 30036 správneho spisu – ktoré pochádzajú od spoločnosti Tycsa – je uvedený predaj spoločnosti Fapricela (a najmä predaj v januári a vo februári 2001 a prognóza predaja v marci 2001: strana 30036), ako aj kvóta, ktorá jej bola pridelená (strana 30035).

182    V treťom rade treba tiež vziať do úvahy strany 28544 až 28549 správneho spisu – čo sú dokumenty, ktoré Emesa mala k dispozícii –, na ktoré sa tiež odkazuje v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia v súvislosti so stretnutím z 15. marca 2001.

183    Treba poznamenať, že medzi údajmi uvedenými v tabuľkách, ktoré mala k dispozícii Emesa, a údajmi, ktoré sú spomenuté v poznámkach spoločnosti Tycsa, ktoré pochádzajú z obdobia skutkových okolností, sú určité rozdiely:

–        január Španielsko: Emesa: tabuľka strana 28544: 157; tabuľka strana 28547: 157; Tycsa strana 30066: 157;

–        január Portugalsko: Emesa: tabuľka strana 28544: 582; tabuľka strana 28547: 582; Tycsa strana 30066: 582;

–        február Španielsko: Emesa: tabuľka strana 28544: 168; tabuľka strana 28547: 168; Tycsa strana 30066: 166;

–        február Portugalsko: Emesa: tabuľka strana 28544: 628; tabuľka strana 28547: 628; Tycsa strana 30066: 686;

–        Emesa: prognóza marec – k 15. marcu 2001 Španielsko: tabuľka strana 28548: 100; Tycsa: prognóza marec: strana 30066: 200;

–        Emesa: prognóza marec – k 15. marcu 2001 Portugalsko: tabuľka strana 28548: 200; Tycsa: prognóza marec strana 30066: 600;

–        marec Španielsko: Emesa: tabuľka strana 28544: 636; Tycsa strana 30066: žiadny údaj;

–        marec Portugalsko: tabuľka strana 28544: 1709; Tycsa strana 30066: žiadny údaj.

184    Na jednej strane však treba konštatovať, že údaje týkajúce sa januára a februára sú porovnateľné alebo veľmi podobné a prípadne mohli byť opravené na základe najnovších dostupných údajov, keďže tabuľky boli pravdepodobne vypracované vopred a údaje, ktoré sa nachádzajú v poznámkach spoločnosti Tycsa, predstavujú aktualizované údaje.

185    Na druhej strane, čo sa týka stretnutia konaného 15. marca 2001, rozdiely medzi prognózami predaja v marci, ktoré sú uvedené v tabuľkách, ktoré mala Emesa k dispozícii, a poznámkami spoločnosti Tycsa z obdobia skutkových okolností neumožňujú dospieť k nijakému záveru, keďže Fapricela sa na tomto stretnutí vôbec nezúčastnila.

186    Okrem toho nemožno vyvodiť nijaký záver z toho, že existujú rozdiely – na ktoré poukazuje žalobkyňa – medzi prognózami predaja k 15. marcu 2001 pre Španielsko a Portugalsko (uvedenými na strane 28548 správneho spisu) a predajom zaznamenaným pre Španielsko a Portugalsko za marec 2001 (uvedeným na strane 28544 správneho spisu), ktorý je uvedený v tabuľke, ktorá nevyhnutne bola zostavená najskôr koncom marca 2001.

187    V konečnom dôsledku je potrebné konštatovať, že na stretnutí z 15. marca 2001 sa diskutovalo o citlivých a presných údajoch o spoločnosti Fapricela, ktorých nesprávnosť táto spoločnosť nepreukázala.

188    Za týchto okolností vzhľadom na to, že treba konštatovať, že žalobkyňa neuviedla nijaké alternatívne pravdepodobné vysvetlenie skutočnosti, že ostatní členovia klubu España mali k dispozícii také presné údaje o nej, najdôveryhodnejším vysvetlením – ako tvrdí Komisia – je, že tieto údaje im mohla poskytnúť samotná žalobkyňa.

189    Žalobkyňa teda nepreukázala, že dôkazom, ktoré Komisia zohľadnila v súvislosti so stretnutím z 15. marca 2001, nemožno priznať žiadnu, a to ani obmedzenú dôkaznú hodnotu.

g)     O stretnutí z 23. marca 2001

190    Čo sa týka stretnutia z 23. marca 2001, v súvislosti s ktorým Komisia spomenula prítomnosť spoločnosti Socitrel, „ktorá zastupuje aj spoločnosť Fapricela“, treba poukázať na to, že podľa napadnutého rozhodnutia „po vyriešení sporu medzi spoločnosťami Fapricela, Tycsa a Emesa o tom, ktorý podnik bude zásobovať určitého zákazníka, Fapricela ,sľúbila, že bude naďalej dodržiavať dohodu, z ktorej vyplývali také dobré výsledky‘ (pôvodné znenie v španielčine) (poznámka pod čiarou)“, a že „napokon sa diskutovalo o dodávkach a cenách oceľových lán spoločností Fapricela, Emesa a Tycsa v súvislosti s konkrétnym zákazníkom“.

191    Žalobkyňa popiera, že Socitrel ju zastupovala, a v podstate sa domnieva, že zápisnica z tohto stretnutia svedčí o nezhodách medzi ňou a ostatnými členmi klubu España, a teda o tom, že sa dištancovala od tohto klubu.

192    Túto argumentáciu však treba zamietnuť.

193    V poznámkach spoločnosti Emesa, ktoré sa nachádzajú na strane 20060 správneho spisu, sa totiž uvádza:

„Stretnutie sa začalo, pán S. navrhol, že bude vystupovať ako ,zástupca‘ pána T. [zo spoločnosti Fapricela], ktorý sa odmietol zúčastniť na stretnutí. Pán S. sa rozhodol, že mu zavolá, aby mu oznámil, že Tycsa a Emesa sa mu úprimne ospravedlňujú, pričom ich prístup sa mimoriadne dotkol riaditeľa spoločnosti Fapricela; zdalo sa, že pán T. prijal ospravedlnenie, pričom sľúbil, že bude naďalej dodržiavať dohodu, z ktorej vyplývali také dobré výsledky. Potvrdil, že [J. C.] sa zúčastní na nasledujúcich stretnutiach.“

194    Všeobecný súd sa na základe tejto zápisnice zo stretnutia domnieva, že po spore medzi spoločnosťou Fapricela na jednej strane a spoločnosťami Emesa a Tycsa na druhej strane sa Fapricela rozhodla, že sa nezúčastní na stretnutí. Pán S. však sprostredkoval urovnanie sporu medzi týmito spoločnosťami. Pán T. zo spoločnosti Fapricela, ktorý prijal ospravedlnenie spoločností Emesa a Tycsa, uviedol, že Fapricela chce naďalej dodržiavať dohodu uzavretú medzi členmi klubu España a že sa zúčastní na nasledujúcich stretnutiach tohto klubu, čo urobila o dva týždne, teda už 9. apríla 2001.

195    Aj keď teda nemožno konštatovať, že Socitrel formálne zastupovala spoločnosť Fapricela na tomto stretnutí, treba zamietnuť argumentáciu spoločnosti Fapricela, podľa ktorej jej postoj na tomto stretnutí svedčí o dištancovaní sa od klubu España.

h)     O stretnutí z 9. apríla 2001

196    Je nesporné, že žalobkyňa sa zúčastnila na stretnutí z 9. apríla 2001, pričom nepopiera, že sa aktívne podieľala na diskusiách, ktoré sa uskutočnili počas tohto stretnutia.

197    Fapricela totiž len uvádza, že sa síce na tomto stretnutí pripojila ku klubu España, ale že to urobila pod tlakom ostatných členov tohto klubu, čo bude preskúmané v bode 204 a nasl. nižšie.

i)     Predbežný záver týkajúci sa stretnutí, ktoré sa konali v období od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001

198    Všeobecný súd sa vzhľadom na dôkazy zhromaždené Komisiou v konečnom dôsledku domnieva, že

–        Fapricela sa zúčastnila na stretnutí z 18. októbra 2000 a že žiadny nepriamy dôkaz nesvedčí o tom, že sa na tomto stretnutí dištancovala od kartelu,

–        Fapricela sa nezúčastnila na stretnutiach klubu España, ktoré sa konali v novembri a decembri 2000,

–        od januára do 15. marca 2001 došlo k výmene citlivých informácií týkajúcich sa tejto spoločnosti, o ktorých diskutovali aspoň ostatní členovia klubu España na stretnutí z 15. marca 2001, a je pravdepodobné, že tieto informácie poskytla samotná Fapricela,

–        kríza, ktorá vznikla medzi spoločnosťou Fapricela a dvoma ďalšími členmi klubu España, bola vyriešená na stretnutí z 23. marca 2001, na ktorom Fapricela oznámila, že sa zúčastní na nasledujúcich stretnutiach,

–        Fapricela sa opäť v celom rozsahu zúčastňovala na stretnutiach klubu España od 9. apríla 2001.

j)     O nezávislom a konkurenčnom správaní žalobkyne od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001

199    Čo sa týka argumentácie žalobkyne, podľa ktorej sa od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 správala nezávisle a konkurenčným spôsobom, treba konštatovať, že Fapricela nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať dôvodnosť tohto tvrdenia.

200    Je pravda, že objem jej predaja sa v marci 2001 v porovnaní s januárom a februárom 2001 zvýšil (pozri prílohu VII žaloby, strana 33900) a prekročil prognózy (pozri príloha VII žaloby, strana 33903).

201    Táto okolnosť však sama osebe nemôže stačiť na preukázanie, že Fapricela odišla z kartelu, a to konkrétne na približne šesťmesačné obdobie od októbra 2000 do 9. apríla 2001.

202    Túto okolnosť totiž treba posúdiť v jej kontexte – Fapricela bola prítomná na stretnutí z 18. októbra 2000, v prvom štvrťroku 2001 došlo k výmene informácií o nej, na stretnutí z 23. marca 2001 súhlasila s ukončením sporu medzi ňou a dvoma ďalšími členmi klubu España a s tým, že sa opäť bude zúčastňovať na nasledujúcich stretnutiach, čo urobila už na stretnutí z 9. apríla 2001 – a tvrdenie Komisie, že mohlo ísť o prostriedok nátlaku na dojednanie zvýšenia jej kvóty, je vzhľadom na skutočný obsah stretnutia z 23. marca 2001 dôveryhodnejším vysvetlením týchto skutočností ako tvrdenie žalobkyne (pozri body 190 až 195 vyššie).

203    Treba tiež zamietnuť subsidiárnu argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej tento údajný zámer správať sa na trhu nezávisle a konkurenčným spôsobom trval aspoň jeden mesiac, čo je ešte menej dôveryhodné, ale naopak to potvrdzuje názor Komisie, že toto zvýšenie objemu predaja vyjadrovalo postoj spoločnosti Fapricela, ktorá chcela dosiahnuť nové rokovanie o svojej kvóte.

k)     O tvrdeniach týkajúcich sa údajného nátlaku na žalobkyňu, aby sa pripojila ku kartelu

204    Treba tiež zamietnuť argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej sa v apríli 2001 pripojila ku kartelu len pod tlakom svojich konkurentov.

205    Žalobkyňa totiž na jednej strane neuviedla nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia.

206    Na druhej strane aj za predpokladu, že by žalobkyňa uviedla dôkazy v tomto zmysle, treba v každom prípade pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že nátlak zo strany podnikov, ktorého cieľom je donútiť ostatné podniky, aby sa podieľali na porušení práva hospodárskej súťaže, nezbavuje dotknutý podnik zodpovednosti za spáchané porušenie, a to bez ohľadu na významnosť tohto nátlaku, nijako nemení závažnosť kartelu a nemôže predstavovať poľahčujúcu okolnosť na účely výpočtu výšky pokút, keďže dotknutý podnik mohol oznámiť prípadný nátlak príslušným orgánom a podať im sťažnosť (pozri rozsudok z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, T‑21/05, Zb., EU:T:2010:205, bod 72 a citovanú judikatúru).

l)     Záver týkajúci sa dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu

207    Všeobecný súd sa v konečnom dôsledku na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, domnieva, že Fapricela sa v období od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 nedištancovala od klubu España.

208    Nanajvýš je preukázané, že počas tohto obdobia vznikol spor týkajúci sa spoločnosti Fapricela, ktorý sa vyriešil 23. marca 2001, v dôsledku čoho sa žalobkyňa opäť začala pravidelne zúčastňovať na nasledujúcich stretnutiach klubu España.

209    Samotná skutočnosť, že podnik sa nachádza v období sporu alebo krízy v rámci kartelu, pritom nemôže stačiť na konštatovanie, že sa dištancoval od kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T‑279/02, Zb., EU:T:2006:103, body 127 až 137, a z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T‑329/01, Zb., EU:T:2006:268, body 246 až 248).

210    Argumentáciu spoločnosti Fapricela, podľa ktorej sa v období od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 dištancovala od klubu España, teda treba zamietnuť.

211    V dôsledku toho teda nemôže uspieť ani argumentácia žalobkyne týkajúca sa referenčného roka, ktorý mala Komisia zohľadniť, pokiaľ ide o hodnotu predaja, ktorú treba vziať do úvahy pri výpočte výšky pokuty.

212    Treba navyše konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré umožňuje pochopiť, prečo Komisia zamietla tvrdenie žalobkyne, že sa údajne dištancovala od kartelu.

213    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Komisia nie je v napadnutom rozhodnutí povinná preveriť a odpovedať na každé tvrdenie účastníkov konania predložené v správnom konaní, ale v súlade s článkom 296 ZFEÚ jej prináleží jasne a jednoznačne vysvetliť svoje úvahy, aby zúčastnené osoby mohli pochopiť opodstatnenosť prijatého opatrenia a aby ho príslušný súd mohol preskúmať (pozri rozsudok z 27. septembra 2012, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, T‑357/06, Zb., EU:T:2012:488, bod 32 a citovanú judikatúru).

214    V dôsledku toho treba tretí žalobný dôvod v celom rozsahu zamietnuť.

IV –  O tretej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa rozsahu trhu s výrobkami, ktorých sa týkala dohoda, na ktorej sa Fapricela podieľala v rámci klubu España

215    Fapricela v podstate tvrdí, že Komisia nepreukázala jej účasť na klube España od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002, pokiaľ ide o trh s oceľovými lanami, a spochybňuje dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala v súvislosti so stretnutiami z 23. marca a 7. júna 2001.

A –  O prípustnosti tretej časti prvého žalobného dôvodu, podľa ktorej neexistuje dôkaz o účasti žalobkyne na karteli, pokiaľ ide o oceľové laná, jednak od 2. decembra 1998 do 7. júna 2001 alebo alternatívne od 2. decembra 1998 do 23. marca 2001 a jednak od 7. júna 2001 do 19. septembra 2002

216    Komisia v podstate uvádza, že argumentácia žalobkyne súvisiaca s jej neúčasťou na karteli týkajúcom sa Pyrenejského polostrova v oblasti oceľových lán je neprípustná, lebo ju uviedla až v štádiu repliky.

217    Je potrebné poukázať na to, že z bodu 15 žaloby, ktorý sa nachádza v úvode, a z bodu 54 žaloby, ktorý sa týka účasti spoločnosti Fapricela na klube Europe a otázky, či vedela o tomto klube, nepriamo vyplýva, že žalobkyňa chce tiež spochybniť výrobky, ktoré boli predmetom dohody týkajúcej sa Pyrenejského polostrova, pokiaľ ide o ňu.

218    Treba zdôrazniť, že táto argumentácia je uvedená aj v rámci druhého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o stanovenie miery závažnosti porušenia a porušenie zásady proporcionality (body 133 a 145 žaloby).

219    Žalobkyňa až vzhľadom na podrobnejšiu odpoveď Komisie v tejto súvislosti uviedla svoju argumentáciu tak, že sa zdalo, že je samostatnou časťou prvého žalobného dôvodu (pozri body 49 až 54 žaloby).

220    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je síce v zmysle článku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 uvádzanie nových dôvodov prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo počas konania. Žalobný dôvod, ktorý rozširuje žalobný dôvod uvedený priamo či implicitne predtým v návrhu na začatie konania a úzko s ním súvisí, sa však musí vyhlásiť za prípustný (rozsudok z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T‑456/05 a T‑457/05, Zb., EU:T:2010:168, bod 199).

221    Okrem toho tvrdenia, ktorých podstata úzko súvisí so žalobným dôvodom uvedeným v návrhu na začatie konania, nemožno považovať za nové žalobné dôvody a ich predloženie je prijateľné v štádiu repliky alebo na pojednávaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 1958, Compagnie des hauts fourneaux de Chasse/Vysoký úrad, 2/57, Zb., EU:C:1958:5).

222    Je potrebné konštatovať, že podrobnejšia argumentácia, ktorú Fapricela uviedla v štádiu repliky v súvislosti so svojou neúčasťou na klube España, pokiaľ ide o oceľové laná, v prejednávanom prípade vzhľadom na žalobu nepredstavuje nový žalobný dôvod, ale zodpovedá rozšíreniu jestvujúcej výhrady.

223    Tretiu časť prvého žalobného dôvodu preto treba vyhlásiť za prípustnú.

B –  Pripomenutie dôkazov, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí

224    V prvom rade sa Komisia opiera o diskusie, ktoré sa uskutočnili na stretnutí z 23. marca 2001. Uvádza:

„[U]skutočnila sa diskusia medzi spoločnosťami Tycsa a Emesa, ktorá sa týkala predaja a cien oceľových lán, počas ktorej bolo uvedené, že Fapricela sa sťažovala, že v Španielsku je ťažké predávať oceľové laná. Bolo zdôraznené, že tieto spoločnosti stanovili cenu na 98 escúd do júna a následne na 102 escúd (poznámka pod čiarou 785). Nezávislé rukou písané poznámky, ktoré boli nájdené u spoločnosti Tycsa, potvrdzujú hlavné diskusie (najmä o uzavretých objednávkach a o objemoch a cenách na zákazníka v Portugalsku), ktoré sa viedli počas tohto stretnutia (poznámka pod čiarou 786)“ (odôvodnenie 512 napadnutého rozhodnutia).

225    V druhom rade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvá časť stretnutia zo 7. júna 2001, ktorá sa konala ráno a na ktorej sa zúčastnila Fapricela, bola venovaná výlučne opätovným rokovaniam o pyrenejskom trhu s oceľovými lanami [odôvodnenie 515 napadnutého rozhodnutia a príloha 4 napadnutého rozhodnutia; Komisia odkazuje najmä na strany 19997 a 19998 (informácie poskytnuté spoločnosťou Emesa) a na strany 30046 a 30047 (rukou písané poznámky spoločnosti Tycsa) správneho spisu].

226    V treťom rade z odôvodnení 484 a 491 napadnutého rozhodnutia a z prílohy 4 tohto rozhodnutia, najmä z údajov týkajúcich sa stretnutí z 1. júna 1993, z 20. apríla 1995, zo septembra, z októbra a novembra 1995, z 3. a 9. septembra 1996, z 22. januára a z 18. novembra 1997, z konca decembra 1997 a z 28. januára 1998, vyplýva, že podniky, ktoré sa podieľali na klube España, si už od začiatku vymieňali informácie a dohodli sa na rozdelení podielov na trhu a na určení cien oceľových lán.

227    Napokon v štvrtom rade z prílohy 4 napadnutého rozhodnutia, najmä z údajov týkajúcich sa stretnutí zo 14. apríla a z 21. septembra 1999, z 8. septembra, z 18. októbra, z 15., 20. a 22. decembra 2000, z 23. marca, zo 17. mája, z 18. júna a zo 6. júla 2001, ako aj z 31. mája 2002, a tiež z odôvodnení 502, 504, 506, 508, 510, 512, 515 až 517 a 521 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že počas obdobia, keď sa Fapricela zúčastňovala na klube España, sa naďalej uskutočňovali rokovania a dochádzalo k výmene citlivých informácií o oceľových lanách. Najmä z prílohy 4 vyplýva, že Fapricela bola prítomná na stretnutí z 8. septembra 2000, počas ktorého bola stanovená minimálna cena oceľových lán na rok 2001, a na stretnutí z 18. októbra 2000, počas ktorého došlo k rozdeleniu podielov na trhu s oceľovými lanami.

C –  O dôvodnosti tretej časti prvého žalobného dôvodu

228    Po prvé treba konštatovať, že Fapricela spochybňuje dôkazy, z ktorých vychádzala Komisia, len v súvislosti s dvoma stretnutiami, ktoré sa konali 23. marca a 7. júna 2001.

229    Nespochybňuje však napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o obsah diskusií o oceľových lanách, ktoré sa viedli na stretnutiach zo 14. apríla a z 21. septembra 1999, z 8. septembra, z 18. októbra, z 15., 20. a 22. decembra 2000, zo 17. mája, z 18. júna a zo 6. júla 2001, ako aj z 31. mája 2002.

230    Treba síce poukázať na to, že Komisia v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia neuvádza, kto sa zúčastnil na stretnutiach konaných 14. apríla a 21. septembra 1999, 15., 20. a 22. decembra 2000 a 31. mája 2002, ale len konštatuje, že na týchto stretnutiach sa viedli diskusie o oceľových lanách.

231    Naproti tomu Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala účasť spoločnosti Fapricela na stretnutiach z 8. septembra a z 18. októbra 2000 (Fapricela navyše na pojednávaní potvrdila, že sa zúčastnila na tomto poslednom uvedenom stretnutí), zo 17. mája, z 18. júna a zo 6. júla 2001. Komisia navyše uvádza rôzne dôkazy spomenuté v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú, že na týchto stretnutiach sa diskutovalo o oceľových lanách.

232    Fapricela pritom neuvádza nijaké tvrdenie, ktorým by spochybnila svoju účasť na týchto stretnutiach alebo obsah diskusií vedených počas týchto stretnutí.

233    Po druhé, čo sa týka stretnutia z 23. marca 2001, Fapricela opakuje svoju argumentáciu, podľa ktorej sa na tomto stretnutí nezúčastnila, a popiera, že na tomto stretnutí ju zastupovala Socitrel.

234    Hoci nič nenasvedčuje tomu, že Socitrel na uvedenom stretnutí zastupovala spoločnosť Fapricela, túto argumentáciu treba z dôvodov uvedených v bodoch 194 a 195 vyššie zamietnuť.

235    Z prílohy 4 napadnutého rozhodnutia a z dôkazov, ktoré zhromaždila Komisia a ktoré sú spomenuté v tejto prílohe, ďalej vyplýva, že na stretnutí z 23. marca 2001:

„Účastníci tiež diskutovali podľa jednotlivých zákazníkov o ponukách, ktoré boli alebo mali byť predložené, a to aj v súvislosti s oceľovými lanami… Napokon sa diskutovalo o dodávkach a cenách oceľových lán spoločností Fapricela, Emesa a Tycsa v súvislosti s konkrétnym zákazníkom.“

236    V odôvodnení 512 napadnutého rozhodnutia sa navyše uvádza:

„Uskutočnila sa diskusia medzi spoločnosťami Tycsa a Emesa, ktorá sa týkala predaja a cien oceľových lán, počas ktorej bolo uvedené, že Fapricela sa sťažovala, že v Španielsku je ťažké predávať oceľové laná. Bolo zdôraznené, že tieto spoločnosti stanovili cenu na 98 escúd do júna a následne na 102 escúd… Nezávislé rukou písané poznámky, ktoré boli nájdené u spoločnosti Tycsa, potvrdzujú hlavné diskusie (najmä o uzavretých objednávkach a o objemoch a cenách na zákazníka v Portugalsku), ktoré sa viedli počas tohto stretnutia…“

237    V rozpore s tým, čo tvrdí Fapricela, teda tieto údaje vôbec nepreukazujú, že sa nezúčastnila na karteli týkajúcom sa oceľových lán, ale vyplýva z nich, že dochádzalo k výmene informácií v súvislosti s oceľovými lanami, ktoré pochádzali najmä od spoločnosti Fapricela, o čom svedčia dva rôzne zdroje, a to Tycsa a Emesa.

238    Po tretie, čo sa týka stretnutia zo 7. júna 2001, treba predovšetkým pripomenúť, že obsah tohto stretnutia je v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia opísaný takto:

„Ráno stretnutie týkajúce sa oceľových lán a popoludní stretnutie týkajúce sa oceľového drôtu. Diskutovalo sa o kvótach a cenách pre spoločnosti Aceralia, Tycsa a Fapricela (,Acer, Tyc, Fabr‘) a došlo k prideleniu zákazníka spoločnostiam Tycsa, Fapricela, Aceralia a Trefilerías Quijano (,Tyc, Fab, Acer, TQ‘). Tiež sa diskutovalo o pridelení zákazníkov v súvislosti verejnými zákazkami.

Ráno: tri zúčastnené podniky opäť rokovali o svojej dohode a rozdelili pyrenejský trh s oceľovými lanami. Kvóta spoločnosti Fapricela sa zvýšila (z 20 %, pozri 18. 10. 2000) na 25 % na úkor dvoch ďalších skupín [pokles (zo 40 %, pozri 18. 10. 2000) na 37,5 %]. Podrobná diskusia o rozdelení zákazníkov, vrátane zostavenia zoznamu hlavných výrobcov prefabrikovaných dielcov v Portugalsku a v Španielsku podľa ich spotreby oceľových lán (v zostupnom poradí) s uvedením jedného alebo viacerých súčasných dodávateľov týchto výrobcov (spotrebiteľov) s cieľom rozdeliť týchto zákazníkov medzi spoločnosti Tycsa, Emesa a Fapricela. Zavedenie osobitnej formy rozdeľovania zákazníkov pre určité projekty, ktoré si vyžadujú veľké množstvá oceľových lán a ktoré vykonáva konzorcium rôznych podnikov (pôvodné znenie v španielčine): UTES (,Unión Temporal de Empresas‘): prvú zákazku, ktorú vyhlási UTES, získa Fapricela s určitou stanovenou cenou za tonu, vzhľadom na to, že ostatné podniky ponúknu vyššie ceny; druhá zákazka sa umelo zadá spoločnosti Tycsa, tretia spoločnosti Emesa a toto poradie sa bude následne opakovať. Tiež sa tam uvádza: ,Proderac musí predložiť zoznam svojich zákazníkov, lebo inak jej nebudú poskytnuté nijaké informácie‘ (pôvodné znenie v španielčine).“

239    V prvom rade treba konštatovať, že Fapricela nepopiera svoju účasť na tomto stretnutí.

240    V druhom rade dôkazy, ktoré zhromaždila Komisia (listinné dôkazy, ktoré pochádzajú od spoločností GSW, Tycsa/Celsa, Emesa a Galycas), umožňujú preukázať, že ranná časť stretnutia sa týkala oceľových lán a popoludňajšia časť stretnutia sa týkala oceľového drôtu a že Fapricela sa zúčastnila na tej časti stretnutia, počas ktorej sa diskutovalo o oceľových lanách.

241    V treťom rade treba konštatovať, že žalobkyňa v reakcii na tvrdenia Komisie len uvádza, že jej účasť na tomto stretnutí nepostačuje na preukázanie jej účasti na karteli na tomto trhu pred týmto dátumom a po ňom.

242    Pritom je potrebné konštatovať, že Fapricela nepopiera, že na tomto stretnutí došlo k výmene citlivých informácií, ktoré sa jej týkali.

243    Po štvrté Komisia správne uvádza, že počas obdobia, keď sa Fapricela podieľala na klube España, sústavne pokračovali dohody alebo zosúladené postupy a dochádzalo k výmene citlivých informácií o oceľových lanách (v tejto súvislosti odkazuje na prílohu 4 napadnutého rozhodnutia a konkrétnejšie na údaje týkajúce sa stretnutí zo 14. apríla a z 21. septembra 1999, z 15., 20. a 22. decembra 2000 a z 31. mája 2002, ako aj na odôvodnenia 502, 504, 506, 508, 510, 512, 515 až 517, 521 a 530 napadnutého rozhodnutia).

244    Vzhľadom na vyššie uvedené sa Všeobecný súd domnieva, že existuje súbor dostatočne presných a zhodujúcich sa dôkazov, ktoré preukazujú, že Fapricela sa v rozpore s tým, čo tvrdí, v rámci svojej účasti na klube España podieľala aj na dohode alebo na zosúladenom postupe ako celku, a to aj pokiaľ ide o oceľové laná.

245    Tretiu časť prvého žalobného dôvodu treba v dôsledku toho zamietnuť.

V –  O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a osobnosti trestov

A –  Pripomenutie napadnutého rozhodnutia

246    Podľa odôvodnenia 949 napadnutého rozhodnutia:

„(949) … V prípade spoločností Socitrel, Proderac, Fapricela a Fundia, ktoré sa zúčastňovali len na klube [España] (pokrývajúceho len Španielsko a Portugalsko) alebo v prípade poslednej uvedenej spoločnosti na ,koordinácii‘ týkajúcej sa spoločnosti Addtek a vo vzťahu ku ktorým bolo možné preukázať vedomosť o jedinom a nepretržitom porušení až vo veľmi neskorom štádiu porušenia (17. mája 2001, resp. 14. mája 2001, pozri oddiel 12.2.2.4), Komisia pri určovaní časti hodnoty predaja zohľadnila obmedzenejší geografický rozsah. Situácia je odlišná v prípade ostatných účastníkov klubu [España] (Emesa/Galycas, Tycsa/Trefilerías Quijano), ktorí sa súčasne zúčastňovali na rôznych úrovniach kartelu a/alebo v prípade ktorých vedomosť o jedinom a nepretržitom porušení mohla byť preukázaná v oveľa skoršom štádiu. Situácia účastníkov klubu Italia je tiež odlišná od situácie spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela, keďže geografický rozsah klubu Italia sa vo veľkej miere prekrýva s geografickým rozsahom paneurópskych dohôd, a teda značne presahuje geografický rozsah klubu [España] (Španielsko a Portugalsko).“

247    Podľa odôvodnenia 953 napadnutého rozhodnutia:

„(953) Vzhľadom na špecifické okolnosti veci a s prihliadnutím na kritériá rozobraté vyššie v súvislosti s povahou porušenia (pozri oddiel 19.1.3.1) a geografickým rozsahom (pozri oddiel 19.1.3.3) treba časť hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť, stanoviť v prípade spoločnosti Fundia na 16 %, v prípade spoločností Socitrel, Fapricela a Proderac na 18 % a v prípade všetkých ostatných podnikov na 19 %.“

248    Okrem toho podľa odôvodnení 987 a 988 napadnutého rozhodnutia:

„(987) Fapricela sa tiež [… odvoláva] na [svoju] obmedzenú účasť na karteli a [poukazuje] na [svoju] účasť na obmedzenom počte stretnutí a/alebo na prerušenia [svojej] účasti na kartelových stretnutiach počas viacerých období. Fapricela tiež uvádza, že nikdy nevykonávala koordinačnú činnosť.

(988)          Komisia poznamenáva, že Fapricela sa systematicky zúčastňovala a podieľala na viac ako tridsiatich stretnutiach klubu [España] v období od roku 1998 do roku 2002, počas ktorých sa v celom rozsahu podieľala na dohodách o pridelení kvót a zákazníkov a na určovaní cien, pričom si vymieňala citlivé obchodné informácie s ostatnými účastníkmi klubu [España], ako sama uznáva. V roku 2001 Fapricela tiež výslovne , sľúbila, že bude naďalej dodržiavať dohody, z ktorej vyplývali také dobré výsledky‘, pričom po vyriešení sporu vyjadrila svoju spokojnosť s kartelom (pozri odôvodnenie 509). Jej úlohu teda nemožno označiť za ,výrazne obmedzenú‘ úlohu v zmysle usmernení z roku 2006 ani za pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovateľa v zmysle usmernení z roku 1998, aj keď nikdy nepôsobila ako koordinátorka. Napokon, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 527 a nasl. a najmä v odôvodnení 530, tvrdenie spoločnosti Fapricela, že počas určitých období prerušila svoju účasť na karteli, vyvracajú dôkazy.“

249    Pokiaľ ide napokon o výrazne obmedzenú úlohu spoločnosti Fapricela, z napadnutého rozhodnutia vyplýva:

„(1016) … Fapricela uvádza, že aspoň raz sa jej podarilo získať zákazníka spoločnosti Emesa tým, že uplatnila nižšiu cenu ako Emesa. … a Fapricela navyše poukazujú na spory s ostatnými členmi kartelu…

…

(1018)          Komisia predovšetkým poznamenáva, že väčšina predložených dôkazov spočíva prevažne v údajoch, ktoré sú overené len spoločnosťou, ktorá ich predkladá. Príležitostné podvádzanie v súvislosti so stanovenými cenami a/alebo pridelenými zákazníkmi v každom prípade samo osebe nepreukazuje, že určitý účastník nevykonal kartelové dohody. Vnútorné konflikty, rivalita a podvádzanie sú charakteristické pre všetky kartely, najmä ak ide o dlhodobé kartely (pozri tiež odôvodnenia 604 a 680). Skutočnosť, že určitý podnik nerešpektoval niektoré z dohôd, teda neznamená, že neuplatnil žiadnu z kartelových dohôd a na trhu sa správal úplne konkurenčne.

(1019)          Uplatňovanie kartelových dohôd bolo zabezpečené kontrolným systémom (pozri oddiely 9.1.6, 9.2.1.7 a 9.2.2.5) a veľmi častými kartelovými stretnutiami konkurentov, počas ktorých dochádzalo k pravidelnej výmene dôverných informácií, čo umožnilo účastníkom porovnať svoje obraty a dohodnúť a/alebo upraviť kvóty, ceny a rozdelenie zákazníkov. Je preukázané, že… Fapricela… – tak ako všetci ostatní adresáti tohto rozhodnutia – sa pravidelne zúčastňoval[a] na stretnutiach, ktorých predmetom boli diskusie o cenách, kvótach a zákazníkoch, ako aj ich kontrola (pozri tiež oddiel 9, oddiel 14 a prílohy 2, 3 a 4 rozhodnutia)…

…

(1022)       V konečnom dôsledku je jasné, že žiadny z účastníkov nepreukázal, že sa v skutočnosti vyhýbal uplatňovaniu dohôd predstavujúcich porušenie tým, že sa na trhu správal konkurenčným spôsobom, alebo že prinajmenšom jasne a výrazne porušil povinnosti, ktorých cieľom bolo vykonať kartel, do takej miery, že narušil jeho samotné fungovanie. Z toho vyplýva, že na základe vyhýbania sa uplatňovaniu alebo výrazne obmedzenej úlohy nemožno konštatovať nijakú poľahčujúcu okolnosť.

(1023)          Komisia je však ochotná uznať, že účasť spoločností Proderac a Trame bola obmedzená. Je to spôsobené tým, že títo účastníci pôsobili na okraji kartelu, mali menší počet kontaktov s inými účastníkmi kartelu a na porušení sa podieľali len v obmedzenej miere.“

B –  Úvodné poznámky

250    Fapricela vo svojich písomnostiach podrobne rozoberá údajnú štrukturálnu chybu usmernení z roku 2006, ktorá v podstate vedie k tomu, že malé podniky (ktoré vyrábajú jeden výrobok) sú sankcionované prísnejšie ako veľké podniky (ktoré vyrábajú viacero výrobkov).

251    Fapricela však v reakcii na otázku položenú v súvislosti s významom bodu 57 repliky na pojednávaní potvrdila, že jej cieľom nebolo spochybniť zákonnosť usmernení z roku 2006, ale len ich uplatnenie Komisiou v prejednávanom prípade.

252    Druhý žalobný dôvod sa teda delí na dve časti, ktoré sú založené po prvé na neprimeranosti pokuty a na nezohľadnení rôznych okolností pri stanovení miery závažnosti porušenia a dodatočnej sumy uplatnenej z dôvodu odstrašenia a po druhé na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

C –  O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na neprimeranosti pokuty a na nezohľadnení rôznych okolností pri stanovení miery závažnosti porušenia a dodatočnej sumy uplatnenej z dôvodu odstrašenia

1.     Pripomenutie zásad

253    Treba pripomenúť, že podľa usmernení z roku 2006:

„13. Pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle použije na výpočet hodnotu predaja podniku počas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení…

…

19. Základná výška pokuty bude súvisieť s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia a vynásobenou počtom rokov, v ktorých porušenie trvalo.

20. Vyhodnotenie závažnosti sa vykoná na osobitne na každý typ porušenia prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti prípadu.

21. Vo väčšine prípadov sa zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %.

22. Pri rozhodovaní o tom, či časť hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad by mala byť situovaná v hornej alebo v dolnej časti stupnice, Komisia zohľadní určitý počet ukazovateľov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia.

23. Medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväčša tajné. Tieto by mali byť na základe politiky hospodárskej súťaže prísne sankcionované. Časť zohľadňovaných predajov [Zohľadňovaná časť predaja – neoficiálny preklad] u takýchto porušení sa teda obvykle bude nachádzať v hornej časti stupnice.“

254    Podľa ustálenej judikatúry pri stanovovaní výšky pokút treba zohľadniť všetky okolnosti, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závažnosti porušení, najmä úlohu každého z účastníkov pri porušení a riziko, ktoré predstavujú porušenia tohto druhu pre ciele Únie. Ak sa porušenia dopustilo viacero podnikov, treba preskúmať relatívnu závažnosť účasti každého z nich (pozri rozsudky z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C‑51/92 P, Zb., EU:C:1999:357, bod 110 a citovanú judikatúru, a Cimenteries CBR a i./Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, EU:T:2000:77, bod 4949 a citovanú judikatúru).

255    Skutočnosť, že sa určitý podnik nepodieľal na všetkých zložkách kartelu alebo že zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, sa musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovovaní výšky pokuty (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb., EU:C:1999:356, bod 90; Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, EU:C:2004:6, bod 86, a Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 135 vyššie, EU:C:2012:778, bod 45).

256    Je tiež potrebné pripomenúť, že pri výpočte výšky pokút uložených podnikom, ktoré sa zúčastnili na karteli, je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddeliteľne späté s výkonom právomocí, ktoré prináležia Komisii v tejto oblasti. V rámci svojho priestoru na voľnú úvahu Komisia totiž musí individuálne prispôsobiť sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v každom jednotlivom prípade zabezpečila plnú účinnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže (pozri rozsudky z 12. novembra 2009, SGL Carbon/Komisia, C‑564/08 P, EU:C:2009:703, bod 43 a citovanú judikatúru, a z 5. decembra 2013, Caffaro/Komisia, C‑447/11 P, EU:C:2013:797, bod 50 a citovanú judikatúru).

257    Okrem toho zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. V kontexte výpočtu pokút sa závažnosť porušení musí stanoviť v závislosti od početných faktorov a žiadnemu z týchto faktorov nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, že Komisia musí pokutu stanoviť proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatňovať koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (pozri rozsudky z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb., EU:T:2006:270, body 226 až 228 a citovanú judikatúru, a Gütermann a Zwicky/Komisia, už citovaný v bode 220 vyššie, EU:T:2010:168, bod 264 a citovanú judikatúru).

2.     O dôvodnosti prvej časti druhého žalobného dôvodu

258    Fapricela uvádza viaceré tvrdenia na podporu prvej časti svojho druhého žalobného dôvodu, ktorá je založená na neprimeranosti pokuty a na nezohľadnení rôznych okolností pri stanovení miery závažnosti porušenia a dodatočnej sumy uplatnenej z dôvodu odstrašenia.

259    Po prvé Fapricela tvrdí, že je podnikom s najkratšou dĺžkou trvania účasti na karteli.

260    Na jednej strane si pritom dĺžku trvania porušenia nemožno zamieňať so závažnosťou porušenia (článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003) a na druhej strane je potrebné konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď stanovila dĺžku trvania účasti žalobkyne na klube España na obdobie od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002.

261    Po druhé žalobkyňa uvádza, že jej účasť bola obmedzená na Pyrenejský polostrov.

262    Pritom je potrebné konštatovať, že Komisia náležite vzala túto okolnosť do úvahy tým, že v rámci hodnoty predaja zohľadnila len hodnotu predaja, ktorý Fapricela dosiahla na Pyrenejskom polostrove (pozri bod 246 vyššie).

263    Po tretie žalobkyňa uvádza, že nebola zohľadnená jej menej významná úloha. Tiež tvrdí, že v rámci kartelu zohrávala pasívnu úlohu, a nie vedúcu úlohu na rozdiel od iných podnikov z Pyrenejského polostrova, ako sú Tycsa a Emesa. Nikdy nezohrávala koordinačnú úlohu, na rozdiel napríklad od spoločnosti Tycsa, a na trhu sa stále správala konkurenčným spôsobom.

264    Komisia však v odôvodneniach 988 a 1019 až 1022 napadnutého rozhodnutia zamietla tvrdenia žalobkyne uvedené v tejto súvislosti a treba konštatovať, že Fapricela v rámci svojej žaloby vôbec nepreukázala, že toto posúdenie Komisie je nesprávne.

265    Táto argumentácia teda nemôže uspieť.

266    Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že v roku 2001 mala tretí najnižší obrat spomedzi subjektov, ktorým bolo určené napadnuté rozhodnutie, zatiaľ čo jej bola uložená siedma najvyššia pokuta.

267    Táto okolnosť však nemá vplyv na výšku pokuty, keďže Komisia pri stanovení základnej sumy pokuty neberie do úvahy obrat podniku, ale len hodnotu predaja výrobkov, ktorý podnik dosiahol v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením v príslušnej geografickej oblasti v rámci územia EHP.

268    Po piate Fapricela tvrdí, že ku klubu España sa pripojila až oneskorene.

269    Pritom je potrebné konštatovať, že Komisia vzala túto okolnosť do úvahy v rámci dĺžky trvania porušenia, ktoré sa jej vytýka.

270    Po šieste Fapricela zastáva názor, že nebola zohľadnená skutočnosť, že sa zúčastnila na menšom počte stretnutí ako ostatní členovia kartelu.

271    Táto argumentácia sa však v podstate zhoduje s argumentáciou týkajúcou sa údajnej menej významnej úlohy, ktorú Fapricela zohrávala v rámci klubu España, pričom táto argumentácia z dôvodov uvedených v bodoch 263 až 265 vyššie nemôže uspieť.

272    Okrem toho je potrebné konštatovať, že Fapricela sa v období, počas ktorého bola členom klubu España, zúčastnila na viac ako tridsiatich stretnutiach.

273    Skutočnosť, že sa nezúčastnila na všetkých kartelových stretnutiach počas obdobia porušenia, ktoré sa jej kladie za vinu, je v tejto súvislosti nepodstatná, keďže je preukázané, že od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002 sa nepretržite podieľala na porušení.

274    Po siedme, čo sa týka argumentácie spoločnosti Fapricela, podľa ktorej sa Fapricela v určitom období nezúčastňovala na karteli týkajúcom sa oceľových lán, táto argumentácia je predmetom tretej časti prvého žalobného dôvodu, ktorú treba zamietnuť ako nedôvodnú (bod 244 vyššie).

275    Po ôsme, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej sa nezúčastnila na stretnutí z 23. marca 2001 a v období od októbra 2000 do apríla 2001 sa dištancovala od kartelu, je potrebné pripomenúť, že túto argumentáciu treba považovať za nedôvodnú (pozri bod 210 vyššie).

276    Po deviate Fapricela tvrdí, že dohody sa nevykonávali, že medzi členmi kartelu sa viedla cenová vojna a že na trhu panovala ostrá konkurencia, o čom svedčia jej mimoriadne nízke ziskové marže počas obdobia porušenia.

277    Táto argumentácia však nemôže uspieť.

278    Treba totiž pripomenúť, že tajné kartely sú vo svojej podstate často obklopené atmosférou nedôvery. Existencia atmosféry nedôvery však nevyhnutne neovplyvňuje konkrétny dopad kartelu (rozsudok z 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, Zb., EU:T:2006:267, body 172 a 174).

279    Komisia v tejto súvislosti pripomína, že vnútorné konflikty, rivalita a podvádzanie sú charakteristické pre všetky kartely, najmä ak ide o dlhodobé kartely.

280    Pritom treba konštatovať, že žalobkyňa nepredložila ani len náznak dôkazu na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa nevykonávania dohôd – a to buď členmi klubu España, alebo žalobkyňou – a cenovej vojny, ktorá sa údajne viedla v rámci klubu España počas obdobia porušenia od roku 1998 do roku 2002, ktoré jej bolo kladené za vinu.

281    Dôkazy a najmä obsah diskusií, ktoré sa viedli počas tohto obdobia, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho prílohy 4, naopak svedčia o sústavne obnovovanej koordinácii, na ktorej sa podieľala aj Fapricela.

282    Okrem toho skutočnosť, že členovia kartelu sa príležitostne dištancovali od dohôd, neznamená, že nevykonávali kartelové dohody. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi uskutočňuje viac alebo menej nezávislú politiku na trhu, sa totiž jednoducho môže pokúšať využiť kartel vo svoj prospech (rozsudok zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T‑308/94, Zb., EU:T:1998:90, bod 230).

283    Napokon číselné údaje, ktoré Fapricela uviedla v bode 147 konsolidovanej žaloby, týkajúce sa jej ziskových marží nie sú vôbec podložené overenými účtovnými dokumentmi s dôkaznou hodnotou a v nijakom prípade nepreukazujú, že Fapricela sa nepodieľala na dohodách, ktoré sa jej kladú za vinu, alebo že nevykonávala tieto dohody.

284    Po desiate Fapricela v podstate tvrdí, že sa nikdy nepodieľala na paneurópskom rozmere kartelu ani o ňom nevedela, čo má vplyv na závažnosť porušenia, ktoré sa jej kladie za vinu.

285    Je potrebné pripomenúť, že prvým dvom častiam prvého žalobného dôvodu treba vyhovieť, keďže nie je preukázané, že žalobkyňa vedela o klube Europe.

286    Komisia pritom pri stanovení miery závažnosti porušenia, ktorého sa dopustili okrem iného Fapricela, Proderac a Socitrel, na 18 % vzala do úvahy práve skutočnosť, že tieto tri podniky, ktoré boli členmi klubu España, sa dozvedeli o paneurópskom rozmere kartelu oneskorene.

287    V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia sa tým dopustila nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o spoločnosť Fapricela.

288    Tak je to aj v prípade dodatočnej sumy z dôvodu odstrašenia, ktorej výška je v napadnutom rozhodnutí stanovená odkazom a na základe odôvodnenia týkajúceho sa miery závažnosti porušenia (pozri odôvodnenie 962 napadnutého rozhodnutia).

D –  O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

289    Na jednej strane žalobkyňa v podstate tvrdí, že došlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania, keďže Komisia jej pri prijatí druhého rozhodnutia o zmene nepriznala zníženie pokuty porovnateľné so znížením pokuty, ktoré priznala spoločnostiam Arcelor a Ori Martin.

290    Na druhej strane Fapricela tvrdí, že táto zásada bola tiež porušená tým, že po prvé sa s ňou zaobchádzalo obdobne ako so spoločnosťami Socitrel a Proderac, hoci jej situácia sa odlišuje od situácie týchto dvoch podnikov, po druhé jej bolo priznané zníženie pokuty na základe závažnosti len o 1 % v porovnaní s podnikmi – najmä Emesa a Tycsa –, v prípade ktorých bola miera závažnosti porušenia stanovená na 19 %, zatiaľ čo všetky podniky, ktoré sú súčasťou tejto kategórie, sa dopustili oveľa závažnejšieho porušenia ako ona, a po tretie sa s ňou malo zaobchádzať menej prísne ako so spoločnosťou Fundia, ktorá sa podieľala na dohode týkajúcej sa oveľa väčšieho zákazníka, konkrétne spoločnosti Addtek, než sú zákazníci, ktorých sa týkala dohoda, na ktorej sa podieľala žalobkyňa.

291    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokiaľ takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C‑303/05, Zb., EU:C:2007:261, bod 56 a citovanú judikatúru).

292    Čo sa týka prvej výhrady, treba konštatovať, že dôvody, ktoré viedli k prijatiu druhého rozhodnutia o zmene – teda zohľadnenie obratu dcérskej spoločnosti, ktorá sa podieľala na karteli, namiesto obratu skupiny pri uplatnení 10 %‑ného limitu – nemôžu viesť k zníženiu pokuty uloženej spoločnosti Fapricela, ktorá sa v skutočnosti nenachádza v podobnej situácii ako Arcelor, SLM alebo Ori Martin, lebo po skončení obdobia porušenia ju neodkúpil iný podnik.

293    Fapricela preto za týchto okolností nemôže namietať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

294    Pokiaľ ide o druhú výhradu, treba predovšetkým pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 953) stanovila tri kategórie na účely určenia miery závažnosti, pričom vychádzala z povahy spáchaného porušenia (odôvodnenia 939 až 945), z kumulovaného podielu na trhu (odôvodnenie 946) a z geografického rozmeru kartelu (odôvodnenia 947 až 949):

–        kategória so 16 %, do ktorej patrí len Fundia a ktorá je odôvodnená tým, že tento podnik sa podieľal len na „koordinácii“ v súvislosti so spoločnosťou Addtek (odôvodnenie 939),

–        kategória s 18 %, pričom táto sadzba je odôvodnená na základe dvoch kritérií: účasť len na klube España a oneskorená vedomosť o paneurópskom rozmere kartelu – do tejto kategórie patria Socitrel, Proderac a žalobkyňa (odôvodnenie 949),

–        kategória s 19 %, v ktorej sa nachádzajú všetky ostatné podniky, ktoré sa podieľali na karteli (odôvodnenie 953).

295    Po prvé treba konštatovať, že situácia spoločnosti Fapricela nie je porovnateľná so situáciou spoločnosti Fundia, keďže zodpovednosť tejto druhej spoločnosti sa opiera v podstate len o „koordináciu“ predaja v súvislosti s jedným zákazníkom, konkrétne so spoločnosťou Addtek, zatiaľ čo Fapricela sa podieľala na porušení, ktoré sa vyznačovalo rozdelením trhu (stanovením kvót), rozdelením zákazníkov a horizontálnym určovaním cien v rámci trhu Pyrenejského polostrova.

296    Po druhé Emesa a Tycsa sa aktívne podieľali na klube Zurich (Emesa od roku 1992 a Tycsa od roku 1993) a na klube Europe, zatiaľ čo Fapricela sa nezúčastňovala na žiadnom z týchto klubov.

297    Rozdiel medzi sadzbou kategórie, do ktorej patria Emesa a Tycsa, na jednej strane a sadzbou kategórie, do ktorej patrí žalobkyňa, na druhej strane je síce malý, ale treba pripomenúť, že podľa bodu 21 usmernení z roku 2006 zohľadňovaná časť hodnoty predaja môže dosiahnuť až 30 % a podľa bodu 23 týchto usmernení medzi najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväčša tajné, a tieto by mali byť na základe politiky hospodárskej súťaže prísne sankcionované. Zohľadňovaná časť predaja u takýchto porušení sa teda obvykle bude nachádzať v hornej časti stupnice.

298    V prejednávanom prípade treba pritom konštatovať, že vzhľadom na povahu porušenia spomenutú v odôvodnení 939 napadnutého rozhodnutia (rozdelenie trhu/stanovenie kvót, rozdelenie zákazníkov a horizontálne určovanie cien) miera závažnosti, ktorú Komisia stanovila pre kategóriu podnikov, ktoré sa dopustili porušenia, sa nachádza na začiatku hornej časti stupnice (od 15 % do 30 %), v dôsledku čoho je rozdiel oproti inej kategórii podnikov, ktoré sa dopustili porušenia, ktoré sa tiež vyznačuje horizontálnymi dohodami o cenách, rozdelením trhu a obmedzením produkcie, malý.

299    Okrem toho treba konštatovať, že rozdiel, ktorý stanovila Komisia, medzi kategóriou, do ktorej patria okrem iného Emesa a Tycsa, na jednej strane a kategóriou, do ktorej patria Socitrel, Fapricela a Proderac, na druhej strane, sa opiera o objektívne okolnosti.

300    Žalobkyňa teda nemôže len na základe tohto malého rozdielu medzi dvoma uvedenými sadzbami závažnosti, ktoré stanovila Komisia, namietať porušenie rovnosti zaobchádzania.

301    Po tretie v prípade spoločností Fapricela, Socitrel a Proderac však bola uplatnená sadzba závažnosti 18 % namiesto sadzby 19 %, a to na základe toho, že sa podieľali len na klube España a oneskorene sa dozvedeli o paneurópskom rozmere kartelu.

302    Treba pritom pripomenúť, že nie je preukázané, že Fapricela vedela o paneurópskom rozmere kartelu (pozri prvú a druhú časť prvého žalobného dôvodu vyššie).

303    Komisia v dôsledku toho nemohla zaradiť spoločnosť Fapricela do tej istej kategórie ako spoločnosti Socitrel a Proderac.

304    Druhej časti druhého žalobného dôvodu preto treba vyhovieť.

305    Je však potrebné zamietnuť zvyšok argumentácie žalobkyne, podľa ktorej účasť spoločnosti Socitrel na karteli trvala dlhšie ako účasť žalobkyne, lebo tento faktor treba zohľadniť pri výpočte dĺžky trvania porušenia, a nie pri posudzovaní jeho závažnosti.

306    To isté platí pre počet stretnutí, na ktorých sa Socitrel zúčastnila, keďže tento faktor – tak ako v prípade spoločnosti Fapricela – nemá vplyv na nepretržitosť porušenia, ktorého sa tieto spoločnosti dopustili (pozri bod 273 vyššie).

E –  Predbežný záver

307    V konečnom dôsledku treba vyhovieť druhému žalobnému dôvodu a na základe toho konštatovať, že základná suma pokuty bola stanovená nesprávne.

308    Preto treba čiastočne zrušiť článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním ukladá pokuta spoločnosti Fapricela.

[omissis]

VI –  O prvom doplňujúcom žalobnom dôvode založenom na porušení práva spoločnosti Fapricela na obhajobu, na porušení podstatných formálnych náležitostí a na nedostatku odôvodnenia

A –  Pripomenutie napadnutého rozhodnutia

400    Pri prijatí prvého rozhodnutia o zmene Komisia doplnila odôvodnenie 935 napadnutého rozhodnutia tak, že do neho vložila tabuľku s uvedením hodnôt predaja stanovených v prípade jednotlivých podnikov. Pokiaľ ide o spoločnosť Fapricela, v bode 6 tejto tabuľky sa uvádza: „Fapricela: odpoveď zo 16. júna 2009: 2. 12. 1998 – 19. 9. 2002: [hodnota predaja stanovená v prípade spoločnosti Fapricela]“.

B –  Posúdenie Všeobecným súdom

401    Po prvé v rozsahu, v akom sa tento žalobný dôvod čiastočne prekrýva so žalobným dôvodom uvedeným na pojednávaní, ktorý sa týka nedoručenia prvého rozhodnutia o zmene žalobkyni, ktoré údajne viedlo k porušeniu jej práva na obhajobu, je potrebné odkázať na závery Všeobecného súdu uvedené v bodoch 79 až 82 tohto rozsudku.

402    Po druhé treba zdôrazniť, že Komisia prvým rozhodnutím o zmene opravila zjavné nesprávnosti, ktoré sa vyskytli v pôvodnom rozhodnutí, ale nezmenila výšku pokuty uloženej spoločnosti Fapricela.

403    Okrem toho cieľom opravy, ktorú Komisia vykonala v súvislosti s touto spoločnosťou, bolo spresniť v napadnutom rozhodnutí hodnotu predaja, ktorú Fapricela oznámila Komisii vo svojej odpovedi zo 16. júna 2009.

404    Žalobkyňa navyše na pojednávaní uznala, že Komisia v pôvodnom rozhodnutí vypočítala základnú sumu pokuty s prihliadnutím na výšku hodnoty predaja dosiahnutého spoločnosťou Fapricela, ktorá zahŕňala hodnotu predaja oceľových lán touto spoločnosťou.

405    Nemôže teda tvrdiť, že pred prijatím prvého rozhodnutia o zmene nemohla pochopiť, prečo bola hodnota predaja oceľových lán zahrnutá do hodnoty predaja zohľadnenej pri výpočte výšky pokuty.

406    Výhradu založenú na tom, že pôvodné rozhodnutie nebolo v tejto súvislosti dostatočne odôvodnené, teda treba zamietnuť.

407    Po tretie prvé rozhodnutie o zmene obsahuje odôvodnenie, ktoré umožňuje pochopiť chyby, ktoré Komisia chcela opraviť, a v ktorom sú jasne uvedené zmeny vykonané v pôvodnom rozhodnutí. Výhrada založená na tom, že prvé rozhodnutie o zmene nebolo dostatočne odôvodnené, teda v tejto súvislosti tiež nemá nijaký základ.

408    Po štvrté za predpokladu, že cieľom argumentácie spoločnosti Fapricela je tvrdiť, že nebola vypočutá pred prijatím dvoch rozhodnutí o zmene, čím došlo k porušeniu jej práva na obhajobu počas správneho konania, treba konštatovať, že v prvom rade žalobkyňa bola vypočutá pred prijatím pôvodného rozhodnutia v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1/2003, v druhom rade prvým rozhodnutím o zmene boli opravené len zjavné nesprávnosti v pôvodnom rozhodnutí, v treťom rade žalobkyňa neuvádza, ako by jej vypočutie v súvislosti s údajmi, ktoré Komisia opravila na základe informácií, ktoré jej žalobkyňa sama poskytla počas správneho konania, mohlo zmeniť obsah napadnutého rozhodnutia alebo jej umožniť lepšie si zaistiť obhajobu (rozsudok z 18. júna 2013, Fluorsid a Minmet/Komisia, T‑404/08, Zb., EU:T:2013:321, bod 110), a napokon v štvrtom rade výška pokuty, ktorá bola uložená spoločnosti Fapricela, nebola zmenená prvým ani druhým rozhodnutím o zmene.

409    Je pravda, že druhým rozhodnutím o zmene bola zmenená výška pokuty uloženej dvom podnikom, ktorými sú Arcelor a Ori Martin.

410    Treba konštatovať, že dôvody, ktoré viedli k prijatiu druhého rozhodnutia o zmene – teda zohľadnenie obratu dcérskej spoločnosti, ktorá sa podieľala na karteli, namiesto obratu skupiny pri uplatnení 10 %‑ného limitu – sa vôbec netýkali spoločnosti Fapricela, ktorej situácia bola úplne odlišná.

411    Žalobkyňa preto za takých okolností nemôže namietať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a ani sa dovolávať práva byť vopred vypočutá.

412    Z tých istých dôvodov treba tiež zamietnuť jej tvrdenia týkajúce sa porušenia zásady kontradiktórnosti alebo zásady riadnej správy vecí verejných, lebo zmeny vykonané druhým rozhodnutím o zmene sa jej netýkali.

413    Po piate žalobkyňa mala v každom prípade možnosť upraviť svoje žalobné dôvody a návrhy po prijatí prvého aj druhého rozhodnutia o zmene, pričom túto možnosť dvakrát využila, a preto nemôže tvrdiť, že prijatie týchto rozhodnutí akýmkoľvek spôsobom porušilo jej právo na obhajobu.

414    Prvý doplňujúci žalobný dôvod teda treba v celom rozsahu zamietnuť.

VII –  O návrhu na zrušenie článku 3 napadnutého rozhodnutia

415    Žalobkyňa navrhuje zrušiť článok 3 napadnutého rozhodnutia.

416    Tento žalobný návrh však treba zamietnuť, keďže cieľom článku 3 ods. 1 napadnutého rozhodnutia je uložiť podnikom, ktoré ešte neukončili porušenie, povinnosť ukončiť ho. Žalobkyňa pritom uvádza, že ukončila porušenie v septembri 2002. Ku dňu podania žaloby teda žalobkyňa nemala právny záujem na zrušení tohto ustanovenia napadnutého rozhodnutia.

417    Článok 3 ods. 2 má navyše za cieľ nariadiť podnikom, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, aby sa opätovne nedopustili protiprávneho konania. Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že Fapricela sa dopustila protiprávneho konania a je potrebné vyvodiť jej zodpovednosť za toto konanie, v dôsledku čoho je opodstatnené nariadiť jej, aby sa opätovne nedopustila protiprávneho konania.

418    Jej návrh na zrušenie článku 3 napadnutého rozhodnutia teda treba zamietnuť v celom rozsahu ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

VIII –  IX – O výkone neobmedzenej právomoci Všeobecným súdom

A –  Pripomenutie výpočtu výšky pokuty Komisiou

419    Treba pripomenúť, ako Komisia postupovala pri stanovení výšky pokuty uloženej spoločnosti Fapricela:

–        hodnota predaja predpínacej ocele, a to aj v podobe drôtu a lán, dosiahnutá v roku 2001 (a),

–        časť hodnoty predaja (b): 18 %,

–        počet rokov (koeficient dĺžky trvania) (c): 3,75,

–        percentuálny podiel použitý na účely dodatočnej sumy (d): 18 %,

–        celková základná suma: [(a) x (b) x (c)] + [(a) x (d)],

–        zvýšenie z dôvodu priťažujúcich okolností: nie,

–        zníženie z dôvodu poľahčujúcich okolností: nie,

–        celková základná suma (nezmenená),

–        uplatnenie limitu vo výške 10 % obratu: 8 874 000 eur,

–        zníženie na základe uplatnenia režimu zhovievavosti: nie,

–        zníženie z dôvodu neschopnosti podniku uhradiť pokutu vzhľadom na osobitné socioekonomické okolnosti: nie,

–        konečná suma pokuty: 8 874 000 eur.

B –  Pripomenutie zásad

420    Neobmedzená právomoc, ktorú v súlade s článkom 261 ZFEÚ priznáva Všeobecnému súdu článok 31 nariadenia č. 1/2003, ho oprávňuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti sankcie, ktoré umožňuje len zamietnutie žaloby o neplatnosť alebo zrušenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti, najmä s cieľom zmeniť výšku uloženej pokuty, pokiaľ mu je otázka jej výšky predložená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, Zb., EU:C:2007:88, body 61 a 62, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P, Zb., EU:C:2009:505, bod 86 a citovanú judikatúru).

421    Okrem toho podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sa pri stanovení výšky pokuty okrem závažnosti porušenia zohľadní aj dĺžka jeho trvania.

422    Súdny dvor rozhodol, že na určenie výšky pokuty je nutné zohľadniť trvanie porušení a všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie ich závažnosti, akými sú konanie každého z podnikov, úloha, ktorú každý z nich má pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získať, ich veľkosť a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpečenstvo, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre Úniu (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, Zb., EU:C:2011:815, bod 56 a citovanú judikatúru).

423    Súdny dvor tiež uviedol, že sa musia zohľadniť také objektívne skutočnosti, akými sú obsah a trvanie protisúťažných správaní, ich počet a ich intenzita, veľkosť dotknutého trhu a ujma spôsobená verejnému hospodárskemu poriadku. Pri tejto analýze je potrebné zohľadniť aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porušovanie (rozsudok Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 422 vyššie, EU:C:2011:815, bod 57).

424    V tejto súvislosti treba uviesť, že stanovenie pokuty Všeobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpočtom. Navyše Všeobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpočtami Komisie, ani jej usmerneniami, ale svoje posúdenie musí vykonať s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti prípadu (pozri rozsudok z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T‑101/05 a T‑111/05, Zb., EU:T:2007:380, bod 213 a citovanú judikatúru).

C –  Posúdenie Všeobecným súdom v prejednávanom prípade

425    V prejednávanom prípade treba pri stanovení výšky pokuty, ktorou sa má sankcionovať účasť spoločnosti Fapricela na porušení, podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 zohľadniť závažnosť a dĺžku trvania porušenia, pričom zo zásady individualizácie trestov vyplýva, že sankcia musí zohľadniť situáciu každého porušiteľa vo vzťahu k porušeniu.

426    Porušenie, za ktoré treba vyvodiť zodpovednosť spoločnosti Fapricela, spočíva v jej nepretržitej účasti len na klube España, keďže nie je preukázané, že Fapricela vedela o klube Europe (pozri prvú a druhú časť prvého žalobného dôvodu, body 130 a 142 vyššie).

427    Čo sa týka dĺžky trvania porušenia, ktorého sa dopustila Fapricela, toto porušenie trvalo od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002, keďže nie je preukázané, že Fapricela sa v období od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 dištancovala od klubu España (pozri bod 207 vyššie).

428    Pokiaľ ide o závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila Fapricela, treba predovšetkým pripomenúť, že Komisia nesprávne konštatovala, že Fapricela sa dozvedela – aj keď oneskorene – o paneurópskom rozmere kartelu (pozri bod 130 vyššie).

429    Pri posudzovaní objektívnej závažnosti porušenia, ktorého sa dopustila Fapricela, teda toto kritérium nemožno vziať do úvahy.

430    Porušenie, ktorého sa dopustila Fapricela, je teda menej závažné ako porušenie, ktorého sa dopustili Socitrel a Proderac, ku ktorým ju Komisia prirovnala (odôvodnenie 953 napadnutého rozhodnutia).

431    Porušenie, ktorého sa dopustila Fapricela, je však závažnejšie ako porušenie, ktorého sa dopustila Fundia. Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že Fundia sa podieľala len na „koordinácii“ predaja v súvislosti s jedným zákazníkom, ktorým bola spoločnosť Addtek (odôvodnenia 935 a 953 napadnutého rozhodnutia), zatiaľ čo z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Fapricela sa podieľala na „koordinácii“ týkajúcej sa rôznych iných zákazníkov.

432    Čo sa týka hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy, je potrebné vychádzať z hodnoty predaja, ktorú Komisia stanovila v napadnutom rozhodnutí a ktorá zahŕňa oceľové laná, keďže je preukázané, že Fapricela sa podieľala aj na dohode týkajúcej sa oceľových lán v rámci klubu España (pozri bod 244 vyššie). Komisia navyše správne zohľadnila len predaj, ktorý Fapricela dosiahla v Španielsku a Portugalsku (odôvodnenie 949 napadnutého rozhodnutia).

433    Nie je opodstatnené, aby Všeobecný súd konštatoval nejakú poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo nejakú inú osobitnú okolnosť. Skutočnosť, že žalobkyňa sa podieľala len na klube España, je totiž zohľadnená už v tom, že sa berie do úvahy len jej predaj v Španielsku a Portugalsku.

434    Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že výška pokuty uloženej spoločnosti Fapricela nemôže byť nižšia ako 17 000 000 eur.

435    Na základe uplatnenia 10 %‑ného limitu stanoveného v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003 však pokuta uložená spoločnosti Fapricela nemôže byť vyššia ako 8 874 000 eur.

436    Za týchto okolností Všeobecný súd rozhodol, že výšku pokuty, ktorá sa má uložiť spoločnosti Fapricela, treba stanoviť na 8 874 000 eur, čo je primeraná suma vzhľadom na povahu, dĺžku trvania a závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila žalobkyňa.

 O trovách

437    Podľa článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

438    Za okolností prejednávanej veci je namieste rozhodnúť, že každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ), zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konečnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konečnom znení zo 4. apríla 2011, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že Fapricela – Indústria de Trefilaria, SA porušila ustanovenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ tým, že sa okrem porušenia uvedených ustanovení na pyrenejskom trhu podieľala aj na karteli vzťahujúcom sa na vnútorný trh a neskôr na Európsky hospodársky priestor (EHP), a v akom sa jej ukladá pokuta 8 874 000 eur.

2.      Výška pokuty uloženej spoločnosti Fapricela – Indústria de Trefilaria sa stanovuje na 8 874 000 eur.

3.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.      Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Frimodt Nielsen Dehousse Collins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015.

Podpisy

* Jazyk konania: portugalčina.

1 – Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.