Vec T‑240/07
Heineken Nederland BV
a
Heineken NV
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Holandský trh s pivom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Dôkaz o porušení – Prístup k spisu – Pokuta – Zásada rovnosti zaobchádzania – Primeraná lehota“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Pojem – Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu
(Článok 81 ods. 1 ES)
2. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Nadviazanie kontaktu nezlučiteľné s povinnosťou každého podniku samostatne určovať svoje správanie na trhu – Výmena informácií – Domnienka – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Listinné dôkazy
(Článok 81 ods. 1 ES)
5. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť
(Článok 81 ods. 1 ES)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie vyhlásení predložených v rámci oznámenia o spolupráci inými podnikmi, ktoré sa zúčastnili na porušení, ako dôkazných prostriedkov – Prípustnosť – Podmienky
(Články 81 ES a 82 ES)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení – Hranice
(Článok 81 ods. 1 ES)
8. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
9. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Dôkazná sila dobrovoľných výpovedí hlavných účastníkov kartelu v neprospech podniku s cieľom mať prospech z uplatnenia oznámenia o spolupráci
(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 96/C 207/04)
10. Hospodárska súťaž – Kartely – Komplexné porušenie, ktoré vykazuje prvky dohody a prvky zosúladeného postupu – Jednotná kvalifikácia ako „dohoda a/alebo zosúladený postup“ – Prípustnosť
(Článok 81 ods. 1 ES)
11. Hospodárska súťaž – Kartely – Účasť na stretnutiach s protisúťažným cieľom
(Článok 81 ods. 1 ES)
12. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah – Odmietnutie oznámiť dokument – Dôsledky – Nevyhnutnosť rozlišovať vo vzťahu k dôkaznému bremenu dotknutého podniku medzi dokumentmi v neprospech a dokumentmi v prospech
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2)
13. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Prístup k spisu – Dokumenty, ktoré sa nenachádzajú vo vyšetrovacom spise a Komisia ich nepoužila ako dôkazy v neprospech – Dokumenty, ktoré môžu slúžiť na obhajobu účastníkov konania
(Článok 81 ods. 1 ES a článok 82 ES; Dohoda o EHP, články 53, 54 a 57; nariadenie Rady č. 139/2004; oznámenie Komisie 2005/C 325/07, bod 27)
14. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Dokument v neprospech – Pojem
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2)
15. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti predmetného prípadu
16. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Predčasné vyjadrenie presvedčenia Komisie, že došlo k porušeniu
17. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Kritériá posúdenia – Porušenie – Dôsledky
(Nariadenie Rady č. 1/2003)
18. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Všeobecná povinnosť obozretnosti, ktorú majú podniky alebo združenia podnikov
(Nariadenie Rady č. 17, článok 11)
19. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Miera voľnej úvahy vyhradená Komisii – Hranice – Dodržiavanie usmernení prijatých Komisiou – Súdne preskúmanie
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
20. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zohľadnenie konkrétneho dopadu na trh – Rozsah
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
21. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zohľadnenie spôsobenia účinkov v osobitnej zemepisnej oblasti – Rozsah
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
22. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Voľná úvaha Komisie
(Nariadenia Rady č. 17 a 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
23. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Rozdelenie dotknutých podnikov do rozličných kategórií – Podmienky
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A šiesty odsek)
24. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Uvedenie kritérií posúdenia, ktoré Komisii umožnili zmerať závažnosť porušenia – Dostatočné uvedenie
(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
25. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Kritériá posúdenia odstrašujúceho faktora
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A štvrtý odsek)
26. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Voľná úvaha Komisie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A štvrtý odsek)
27. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Ukončenie porušenia po prvých zásahoch Komisie – Rozsah
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok. 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
28. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Neuplatnenie protiprávnych dohôd v praxi
(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
29. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pokuty – Určenie – Kritériá – Zvýšenie všeobecnej úrovne pokút – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003)
30. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Porušenie – Dôsledky – Spravodlivé zníženie sumy pokuty
(Článok 81 ES a článok 288 druhý odsek ES)
1. Na to, aby existovala dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES, stačí, aby dotknuté podniky vyjadrili spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom. Možno sa domnievať, že dohoda v zmysle uvedeného článku je uzatvorená, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej súťaže, aj keď konkrétne prvky zamýšľaného obmedzenia sú ešte predmetom rokovaní.
Existencia dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES nie je spochybnená ani okolnosťou, že sa zhoda vôle medzi dotknutými podnikmi nerozšírila na konkrétne spôsoby vykonania zvýšenia ceny, ani skutočnosťou, že k tomuto zvýšeniu na trhu nikdy konkrétne nedošlo.
(pozri body 44, 45, 183)
2. Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutočneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi nimi.
V tejto súvislosti článok 81 ods. 1 ES bráni akémukoľvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť konanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhaliť konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutočňovať na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýšľa uskutočňovať, pokiaľ cieľom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej súťaže.
Pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predloženie prináleží dotknutým hospodárskym subjektom, sa treba domnievať, že podniky zúčastňujúce sa zosúladenom postupe, ktoré ostávajú činné na trhu, zohľadňujú pri určovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne počas dlhého obdobia.
(pozri body 46, 47, 186)
3. Pokiaľ ide o vykonávanie dôkazov o porušení článku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a zaobstarať vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností vedúcich k porušeniu. Komisia je teda na účel preukázania existencie porušenia povinná uviesť presné a zhodujúce sa dôkazy.
Každý z dôkazov predložených Komisiou nemusí nutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý prvok porušenia. Stačí, aby tejto požiadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predložených inštitúciou.
Vzhľadom na všeobecnú známosť zákazu protisúťažných dohôd nemožno od Komisie požadovať, aby predložila písomnosti, ktoré by zjavne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môže Komisia disponovať, musí byť v každom prípade možné doplniť závermi umožňujúcimi rekonštrukciu rozhodujúcich okolností. Existenciu protisúťažného postupu alebo protisúťažnej dohody je preto možné vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie.
(pozri body 48 – 51)
4. Pokiaľ sa Komisia na podporu svojho konštatovania o existencii dohody alebo zosúladeného postupu odvolávala na listinné dôkazy, účastníkom konania spochybňujúcim toto konštatovanie pred Všeobecným súdom prináleží nielen predložiť prijateľnú alternatívu k tvrdeniu Komisie, ale aj namietať nedostatok dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí na účely preukázania existencie porušenia.
(pozri bod 52)
5. Pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania, keď Všeobecný súd prejednáva žalobu o neplatnosť rozhodnutia prijatého na základe článku 81 ods. 1 ES, musí všeobecne v plnom rozsahu preskúmať otázku, či sú splnené podmienky použitia článku 81 ods. 1 ES.
Ak má však súd pochybnosť, táto pochybnosť sa musí uplatniť v prospech podniku, ktorému je rozhodnutie konštatujúce porušenie určené, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ktorá sa ako všeobecná zásada práva Únie uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušení pravidiel hospodárskej súťaže použiteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.
(pozri body 53, 54)
6. Žiadne ustanovenie ani všeobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voči podnikom použila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia, na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s článkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudržateľné a nezlučiteľné s úlohou dohliadať na správne uplatňovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva o ES.
Vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť napadli viaceré ostatné obvinené podniky, síce nemožno považovať za postačujúci dôkaz existencie porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi. Také vyhlásenie teda nemôže byť samo osebe dostatočné na preukázanie existencie porušenia, ale musí byť potvrdené ďalšími dôkazmi. Treba sa však domnievať, že stupeň vyžadovaného potvrdenia je nižší, pokiaľ ide tak o presnosť, ako aj o intenzitu, vzhľadom na spoľahlivosť vyhlásenia, než by to bolo v prípade, keby toto vyhlásenie nebolo osobitne vierohodné.
Ak by teda malo byť rozhodnuté, že súbor súhlasných nepriamych dôkazov umožnil potvrdenie existencie a určité osobitné aspekty postupov zmienených v takom osobitne vierohodnom vyhlásení, za tohto predpokladu by mohlo byť samotné vyhlásenie dostatočné na potvrdenie ostatných aspektov rozhodnutia Komisie.
Navyše, pokiaľ písomnosť nie je zjavne v rozpore s vyhlásením týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dotknutých postupov, na to, aby mala určitú potvrdzujúcu hodnotu v rámci súboru obviňujúcich dôkazov, stačí, ak preukazuje významné prvky postupov.
(pozri body 70, 92 – 94)
7. Komisia je často povinná dokazovať existenciu porušenia za podmienok, ktoré sú na splnenie tejto úlohy nepriaznivé, a to z dôvodu, že od obdobia vzniku rozhodných skutočností, ktoré tvoria porušenie, mohlo uplynúť niekoľko rokov a že niektoré podniky, ktoré boli predmetom vyšetrovania, s Komisiou aktívne nespolupracovali.
Komisii síce nevyhnutne prináleží preukázať, že bola uzavretá protiprávna dohoda o rozdelení trhu, avšak bolo by prehnané požadovať, aby okrem toho predložila dôkaz o špecifickom mechanizme, ktorým mal byť tento cieľ dosiahnutý. Pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, by totiž bolo príliš jednoduché uniknúť akémukoľvek potrestaniu, ak by mohol zakladať svoje tvrdenia na vágnej povahe informácií o fungovaní protiprávnej dohody aj v situácii, keď sú existencia dohody a jej protisúťažný cieľ dostatočne preukázané. Podniky sa v takejto situácii môžu užitočne brániť, keďže majú možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazným prostriedkom, ktoré Komisia uvádza v ich neprospech.
(pozri bod 78)
8. Zo znenia ustanovenia článku 81 ES vyplýva, že dohody a zosúladené postupy medzi podnikmi sú zakázané nezávisle od akéhokoľvek vplyvu na trh, pokiaľ majú protisúťažný cieľ. Ak teda Komisia konštatovala existenciu dohôd a zosúladených postupov s protisúťažným cieľom, toto konštatovanie nemožno poprieť údajmi založenými na neuskutočnení tajných dohôd alebo neexistencii vplyvu na trh.
(pozri body 79, 80)
9. Hoci vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam hlavných účastníkov protiprávneho kartelu existuje vo všeobecnosti určitá nedôvera vzhľadom na možnosť, že títo účastníci mávajú tendenciu minimalizovať závažnosť svojej účasti na porušení a maximalizovať závažnosť účasti ostatných, domáhanie sa zohľadnenia oznámenia o spolupráci s cieľom dosiahnuť zníženie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov, pokiaľ ide o ostatných účastníkov predmetného kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu totiž môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci.
(pozri bod 91)
10. Pri komplexnom skutkovom stave treba dvojitú kvalifikáciu protisúťažného správania ako „súbor dohôd a/alebo zosúladených postupov“, keďže toto správanie obsahovalo súčasne prvky, ktoré sa musia kvalifikovať ako „dohody“, a prvky, ktoré sa musia kvalifikovať ako „zosúladené postupy“, chápať nie ako kvalifikáciu vyžadujúcu súčasne a kumulatívne dôkaz, že každá z týchto skutkových okolností predstavuje podstatné znaky dohody a zosúladeného postupu, ale ako kvalifikáciu označujúcu komplexný celok obsahujúci skutkové okolnosti, z ktorých niektoré boli kvalifikované ako dohody a iné ako zosúladené postupy v zmysle článku 81 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre tento typ komplexného porušenia.
(pozri bod 191)
11. Ak sa podnik, aj bez toho, aby zohrával aktívnu úlohu, zúčastnil na rokovaní, počas ktorého sa zmienilo o protiprávnom zosúladení, považuje sa za zúčastnený na uvedenom zosúladení, pokiaľ nepreukáže, že sa od tohto zosúladenia otvorene dištancoval alebo že informoval ostatných účastníkov, že sa na predmetnom stretnutí mieni zúčastniť z iných dôvodov ako oni.
(pozri bod 195)
12. Právo na prístup k spisu, ktoré je spojené so zásadou rešpektovania práva na obhajobu, znamená, že Komisia musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal všetky dokumenty vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. Ide o písomnosti svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií.
Pokiaľ ide o písomnosti v neprospech, neoznámenie dokumentu je porušením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáže po prvé, že Komisia z tohto dokumentu vychádzala na podporu svojej námietky týkajúcej sa existencie porušenia, a po druhé, že námietka mohla byť preukázaná len odkazom na tento dokument. Dotknutému podniku teda prislúcha preukázať, že výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by tento neoznámený dokument musel byť ako dôkazný prostriedok zamietnutý.
Naopak, pokiaľ ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí len preukázať, že toto nesprístupnenie mohlo na úkor tohto podniku ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stačí, aby podnik preukázal, že mohol uvedené dokumenty v prospech použiť na svoju obhajobu, tým, že najmä preukáže, že by sa mohol odvolávať na skutočnosti, ktoré sa nezhodujú s posúdeniami vykonanými Komisiou v štádiu oznámenia o výhradách, a teda by mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť posúdenia vykonané v rozhodnutí.
(pozri body 235 – 238)
13. Oznámenie o výhradách je aktom určeným na vymedzenie predmetu konania začatého proti podniku a zabezpečenie účinného vykonania práva na obhajobu. Z tohto hľadiska je oznámenie o výhradách zabezpečené procesnými zárukami uplatňujúcimi zásadu dodržiavania práva na obhajobu, medzi ktoré patrí právo na prístup k dokumentom patriacim do spisu Komisie.
Odpovede na oznámenie o výhradách nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu samého osebe. Pokiaľ ide o dokumenty, ktoré nie sú súčasťou spisu zostaveného v čase doručenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupniť uvedené odpovede ostatným dotknutým účastníkom len vtedy, ak sa ukáže, že tieto odpovede obsahujú nové skutočnosti v prospech alebo v neprospech. Rovnako podľa bodu 27 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov 81 ES a 82 ES, článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia č. 139/2004 ako všeobecné pravidlo platí, že nie je povolený prístup k odpovediam iných účastníkov dotknutých vyšetrovaním na oznámenie o výhradách. Účastníkovi sa prístup k týmto dokumentom povolí, len ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz, či už v prospech alebo v neprospech, týkajúci sa obvinení voči tomuto účastníkovi v oznámení o výhradách Komisie.
Pokiaľ ide na jednej strane o nové skutočnosti v neprospech, ak má Komisia na preukázanie existencie porušenia v úmysle opierať sa o skutočnosť založenú na odpovedi na oznámenie o výhradách, ostatným podnikom zúčastneným na tomto konaní musí byť umožnené vyjadriť sa k takému novému dôkazu.
Na druhej strane, pokiaľ ide o nové skutočnosti v prospech, Komisia nie je povinná sprístupniť ich z vlastnej iniciatívy. Za predpokladu, že Komisia v priebehu správneho konania zamietla žiadosť žalobcu o prístup k dokumentom, ktoré neboli vo vyšetrovacom spise, porušenie práva na obhajobu možno konštatovať, len ak sa preukáže, že správne konanie by mohlo dospieť k odlišnému výsledku za predpokladu, že by žalobca mal počas tohto konania prístup k dotknutým dokumentom.
(pozri body 239 – 244, 253)
14. Dokument možno považovať za dokument v neprospech len vtedy, ak ho Komisia použije na podporu zistenia porušenia, ktorého sa podnik dopustil.
Na dokázanie porušenia jeho práva na obhajobu nestačí, aby dotknutý podnik preukázal, že sa počas správneho konania nemohol vyjadriť k dokumentu použitému na ľubovoľnom mieste napadnutého rozhodnutia. Treba, aby podnik preukázal, že Komisia tento dokument použila v napadnutom rozhodnutí ako dodatočný dôkaz na preukázanie porušenia, na ktorom sa mal podnik zúčastniť.
(pozri bod 245)
15. Medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie počas správnych konaní patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti prejednávaného prípadu.
(pozri bod 268)
16. Existencia porušenia sa musí posudzovať len na základe dôkazov predložených Komisiou. Ak je skutková podstata porušenia na konci správneho konania skutočne preukázaná, dôkaz o tom, že Komisia počas tohto konania predčasne vyjadrila svoje presvedčenie, že uvedené porušenie existuje, nemôže vyvrátiť samotný dôkaz o porušení.
(pozri bod 278)
17. Dodržanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej súťaže predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodržiavanie zabezpečujú súdy Únie.
Na účely uplatnenia tejto zásady treba rozlišovať medzi dvoma fázami správneho konania, a to fázou vyšetrovania predchádzajúcou oznámeniu o výhradách a fázou zodpovedajúcou zvyšnej časti konania. Prvé obdobie, ktoré trvá do oznámenia o výhradách, sa začína dňom, keď Komisia využije právomoci, ktoré jej priznal normotvorca, a prijme opatrenia zahŕňajúce výhradu, že došlo k dopusteniu sa porušenia, a musí Komisii umožniť zaujať stanovisko k smerovaniu konania. Druhé obdobie samo osebe trvá od oznámenia výhrad až do prijatia konečného rozhodnutia. Musí Komisii umožniť, aby sa s konečnou platnosťou vyjadrila k vytýkanému porušeniu.
Pokiaľ Komisia nepredloží doplňujúce informácie alebo odôvodnenia týkajúce sa vyšetrovacích úkonov vykonaných počas tohto obdobia, musí sa dĺžka 65 mesiacov prvej fázy konania považovať sa neprimeranú. Konštatovanie porušenia zásady primeranej lehoty však môže viesť k zrušeniu rozhodnutia konštatujúceho porušenie, len ak dĺžka konania mala vplyv na výsledok konania.
(pozri body 286 – 288, 290, 292, 295)
18. Na základe všeobecnej povinnosti obozretnosti sú podniky alebo združenia podnikov povinné zabezpečiť, aby sa v ich knihách alebo archívoch dobre uchovávali skutočnosti umožňujúce spätne vysledovať ich činnosť najmä s cieľom disponovať potrebnými dôkazmi v prípade súdnych alebo správnych opatrení.
Pokiaľ sú podniku zaslané žiadosti Komisie o informácie na základe článku 11 nariadenia Rady č. 17, prináleží mu a fortiori konať so zvýšenou starostlivosťou a prijať všetky opatrenia potrebné na zachovanie dôkazov, ktorými môže odôvodnene disponovať.
(pozri bod 301)
19. Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu stanovovania pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, obsahuje rôzne flexibilné faktory umožňujúce Komisii vykonávať svoju voľnú úvahu v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy.
Okrem toho v oblastiach, ako je stanovenie výšky pokuty podľa nariadenia č. 1/2003, v ktorých má Komisia túto mieru voľnej úvahy, sa preskúmanie zákonnosti tohto posúdenia zužuje len na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, naopak nemajú vplyv na vykonávanie neobmedzenej právomoci súdu Únie, v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou.
(pozri body 308 – 310)
20. Závažnosť porušenia sa určuje s ohľadom na viaceré faktory, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, vo vzťahu ku ktorým Komisia disponuje voľnou úvahou.
Osobitne podľa bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sa pri posudzovaní závažnosti porušenia musí brať do úvahy jeho povaha, konkrétny dopad na trh, ak ho možno zmerať, a veľkosť relevantného geografického trhu. Všeobecnému súdu v rámci jeho neobmedzenej právomoci pri preskúmaní prislúcha posúdiť, či je výška pokuty primeraná vzhľadom na závažnosť porušenia, a zvážiť závažnosť porušenia a okolnosti uvedené podnikom.
Veľmi závažným porušeniam v zmysle bodu 1 A druhého odseku tretej zarážky uvedených usmernení zodpovedajú vo všeobecnosti najmä „horizontálne obmedzenia, ako sú ,cenové kartely‘ a kvóty podielu na trhu“. Kartely tohto typu patria k najzávažnejším formám narušenia hospodárskej súťaže, keďže vlastným cieľom smerujú k jej jednoznačnému zneškodneniu medzi podnikmi, ktoré tieto kartely realizujú, a sú tak v rozpore so základnými cieľmi Únie. Horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu môžu byť kvalifikované ako veľmi závažné porušenia výlučne na základe ich samotnej povahy, bez toho, aby bola Komisia povinná preukázať konkrétny dopad porušenia na trh.
Hoci je existencia konkrétneho dopadu porušenia na trh prvkom, ktorý treba zohľadniť pri posúdení závažnosti porušenia, ide len o jedno z viacerých kritérií, ako sú povaha porušenia a rozsah geografického trhu. Rovnako z bodu 1 A prvého odseku uvedených usmernení vyplýva, že tento dopad sa má zohľadniť, len ak je možné ho zmerať.
(pozri body 314 – 316, 319, 320, 324, 325)
21. Celé územie členského štátu predstavuje podstatnú časť spoločného trhu. Porušenia, akými sú dohody alebo zosúladené postupy smerujúce najmä k určeniu cien a rozdeleniu zákazníkov, môžu byť už na základe ich samotnej povahy kvalifikované ako veľmi závažné, bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznačovať osobitným geografickým rozsahom.
Tento záver je navyše posilnený skutočnosťou, že hoci indikatívny opis závažných porušení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO uvádza, že pôjde poväčšine o horizontálne alebo vertikálne obmedzenia uplatňované prísnejšie, so širším dosahom na trh a s účinkami v extenzívnych oblastiach spoločného trhu, opis veľmi závažných porušení sa naproti tomu nezmieňuje o žiadnej požiadavke konkrétneho dopadu na trh ani o spôsobení účinkov v osobitnej zemepisnej oblasti.
Z toho vyplýva, že skutočnosť, že veľkosť dotknutého geografického trhu má vnútroštátny rozmer, v nijakom prípade nebráni kvalifikácii porušenia ako veľmi závažného. Veľkosť trhu s dotknutým výrobkom nie je v zásade okolnosťou, ktorá sa musí zohľadniť, ale je len jednou z relevantných okolností pre posúdenie závažnosti porušenia a určenie výšky pokuty.
(pozri body 337, 339 – 342)
22. Komisia disponuje v rámci nariadenia č. 17 a nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES mierou voľnej úvahy pri stanovovaní výšky pokút, aby usmerňovala správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže a aby mohla kedykoľvek prispôsobiť výšku pokút potrebám tejto politiky.
Predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúži ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže. Rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientačnú povahu, pokiaľ ide o prípadnú existenciu diskriminácie, keďže je málo pravdepodobné, že okolnosti vlastné týmto veciam, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, sú rovnaké.
Komisia posudzuje závažnosť porušenia na základe mnohých okolností, ktoré nie sú zhrnuté do záväzného alebo vyčerpávajúceho zoznamu kritérií, ktoré majú byť zohľadnené. Okrem toho nie je povinná použiť presný matematický vzorec, či už ide o celkovú sumu uloženej pokuty alebo o jej rozdelenie na rôzne prvky. Za týchto podmienok existuje riziko, že priamym porovnaním pokút uložených osobám, ktorým boli určené dve rozhodnutia týkajúce sa odlišných porušení, dôjde ku skresleniu osobitných funkcií, ktoré rôzne etapy výpočtu pokuty spĺňajú. Konečné výšky pokút totiž odrážajú špecifické okolnosti osobitné pre každý kartel.
(pozri body 345, 347, 350 –351)
23. Podľa bodu 1 A šiesteho odseku usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO môže byť pri porušení s danou závažnosťou v prípadoch, keď sa porušenie týka viacerých podnikov, ako sú kartely, nutné uplatniť zváženie všeobecnej východiskovej sumy na účely stanovenia osobitnej východiskovej sumy zohľadňujúcej špecifickú záťaž, a teda skutočný dopad protiprávneho správania každého podniku na hospodársku súťaž, predovšetkým tam, kde je značná disparita medzi veľkosťou podnikov, ktoré sa dopúšťajú tých istých porušení.
Zohľadnenie špecifickej záťaže, a teda skutočného dopadu protiprávneho správania každého podniku na hospodársku súťaž, sa týka rozdelenia členov kartelu do kategórií s ohľadom na ich veľkosť na trhu v priebehu sledovaného obdobia a nezahŕňa zohľadnenie dopadu porušenia ako celku na trh.
Použitie rozdielneho zaobchádzania na základe tohto ustanovenia nevyžaduje zohľadnenie skutočného dopadu porušenia na trh.
(pozri body 356 – 358)
24. Požiadavky týkajúce sa podstatnej formálnej náležitosti, ktorou je povinnosť odôvodnenia spôsobu výpočtu pokuty, sú podľa ustálenej judikatúry splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili určiť závažnosť a dĺžku trvania porušenia.
V rámci odôvodnenia týkajúceho sa výšky pokuty Komisia nie je povinná uviesť číselné údaje, z ktorých vychádzala pri vykonávaní svojej právomoci voľnej úvahy, a to najmä pokiaľ ide o sledovaný odstrašujúci účinok.
(pozri body 360, 375)
25. Pri stanovení výšky pokuty musí Komisia dbať na jej odstrašujúcu povahu.
V tomto ohľade môže Komisia zohľadniť najmä veľkosť a hospodársku silu dotknutého podniku.
Bod 1 A štvrtý odsek usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO tiež stanovuje, že je nevyhnutné zohľadniť skutočnú hospodársku schopnosť vinníkov, ktorou môžu spôsobiť značnú škodu iným subjektom, najmä spotrebiteľom, a stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí, aby mala pokuta dostatočne odstrašujúci účinok.
Vzhľadom na mieru voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri stanovovaní výšky pokút, aby mohla usmerniť správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže, ju teda skutočnosť, že v minulosti uplatňovala pokuty na určitej úrovni za určité druhy porušení, nemôže zbaviť možnosti túto úroveň kedykoľvek zvýšiť s cieľom zabezpečiť vykonávanie politiky hospodárskej súťaže a posilniť odstrašujúci účinok pokút.
(pozri body 367 – 369, 372)
26. Právna istota predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá najmä vyžaduje, aby právna úprava, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov, bola jasná a presná a jej uplatnenie bolo predvídateľné pre tých, ktorí jej podliehajú.
Táto zásada je spojená so zásadou zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá vyžaduje, aby zákon jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne.
Hoci článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES ponecháva Komisii širokú mieru voľnej úvahy, obmedzuje jej vykonávanie zavedením objektívnych kritérií, ktoré táto inštitúcia musí dodržiavať.
Na jednej strane tak má pokuta, ktorá môže byť uložená, vyčísliteľný a absolútny strop, takže maximálna výška pokuty, ktorú možno danému podniku uložiť, sa dá vopred určiť.
Na druhej strane je vykonávanie tejto voľnej úvahy obmedzené aj pravidlami, ktoré si Komisia sama uložila v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, pričom správna prax Komisie podlieha navyše aj úplnému preskúmaniu súdmi Únie.
Obozretný hospodársky subjekt tak môže, za prípadnej pomoci služieb právneho poradcu, s dostatočnou presnosťou predvídať metódu výpočtu a rádovú výšku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie, pričom skutočnosť, že tento subjekt nemôže vopred poznať presnú výšku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch uloží, nemôže predstavovať porušenie zásady zákonnosti trestov. Navyše podniky zúčastnené na správnom konaní, ktoré môže viesť k pokute, musia brať do úvahy možnosť, že Komisia sa v ktoromkoľvek momente rozhodne zvýšiť úroveň výšky pokút v pomere k úrovni uplatňovanej v minulosti. Skutočnosť, že Komisia môže kedykoľvek prehodnotiť všeobecnú úroveň pokút v kontexte vykonávania inej politiky hospodárskej súťaže, je teda pre dotknuté podniky primerane predvídateľná.
(pozri body 383 – 386)
27. V súlade s bodom 3 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sa základná suma pokuty, ktorú stanovila Komisia, zníži najmä vtedy, keď dotknutý podnik ukončí porušovanie po prvých zásahoch Komisie.
Priznanie takéhoto zníženia základnej sumy je viazané na okolnosti prejednávanej veci, ktoré môžu viesť Komisiu k nepriznaniu tohto zníženia podniku, ktorý bol účastníkom protiprávnej dohody. Najmä keby sa na poľahčujúcu okolnosť prihliadalo v situáciách, keď sa podnik zúčastňuje na zjavne nezákonnej dohode, o ktorej vedel alebo nemohol nevedieť, že predstavuje porušenie, mohlo by to podnecovať iné podniky, aby v tajných dohodách pokračovali čo najdlhšie v nádeji, že ich konanie nebude nikdy odhalené, pričom by vedeli, že po jeho odhalení môžu dosiahnuť zníženie pokuty, ak porušovanie ukončia.
Takéto uplatnenie poľahčujúcej okolnosti by anulovalo akýkoľvek odstrašujúci účinok uloženej pokuty a ohrozilo by potrebný účinok článku 81 ods. 1 ES. Ide totiž o poľahčujúcu okolnosť, ktorá sa vzhľadom na potrebný účinok uvedeného článku musí vykladať reštriktívne, pričom jej zohľadnenie môžu odôvodniť len osobitné okolnosti prejednávaného prípadu.
Osobitne ukončenie úmyselného porušovania nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť, pokiaľ k nemu došlo po zásahu Komisie.
Samotná skutočnosť, že Komisia sa v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe domnievala, že určité skutočnosti predstavujú poľahčujúce okolnosti na účely stanovenia výšky pokuty, neznamená, že by bola povinná vykonať rovnaké posúdenie aj v neskoršom rozhodnutí.
(pozri body 394 – 397, 401)
28. Hoci samotná okolnosť, že podnik nevykonáva protiprávne dohody, ho nemôže zbaviť zodpovednosti, ide napriek tomu o okolnosť, ktorá musí byť zohľadnená ako poľahčujúca okolnosť v rámci stanovenia výšky pokuty.
(pozri bod 409)
29. Skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pokuty určitej úrovne na určité typy porušení, ju nezbavuje možnosti zvýšiť túto úroveň v rozsahu stanovenom v nariadení č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES, ak je to potrebné na zabezpečenie realizovania politiky hospodárskej súťaže. Naopak, účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek upraviť úroveň pokút pre potreby tejto politiky.
Podnik nemôže platne tvrdiť, že by jeho sankcia mohla byť nižšia, keby Komisia skončila správne konanie skôr, keďže v priebehu správneho konania zvýšila všeobecnú úroveň sankcií.
So zreteľom na tieto úvahy nemožno dĺžku správneho konania, aj keď bola neprimeraná, považovať za skutočnosť, ktorá mala vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia, len z toho dôvodu, že Komisia medzitým zvýšila výšku pokút.
(pozri body 418 – 420)
30. Vada konania, hoci nemôže vyústiť do zrušenia rozhodnutia, ktoré Komisia prijala voči spoločnosti za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, môže odôvodňovať zníženie pokuty. Prekročenie primeranej lehoty môže odôvodniť rozhodnutie Komisie spravodlivo znížiť pokutu, pričom možnosť priznať takéto zníženie patrí do rámca vykonávania jej právomocí. Vykonanie tejto právomoci Komisiou nebráni Všeobecnému súdu, aby pri vykonávaní svojej neobmedzenej právomoci priznal dodatočné zníženie pokuty.
Keďže cieľom zníženia sankcie je napraviť porušenie zásady primeranej lehoty, musí byť stanovené na úrovni primeranej vzhľadom na sankciu uloženú podniku. Nič to nemení na skutočnosti, že toto zníženie je vykonané spravodlivo a nemusí mu predchádzať preskúmanie podmienok týkajúcich sa prevzatia mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 288 druhého odseku ES.
(pozri body 425, 426, 428, 432)