ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

z 20. decembra 2023 (*)

„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 – Povinnosť odôvodnenia – Účinná súdna ochrana – Rovnosť zaobchádzania – Zásada proporcionality – Miera voľnej úvahy SRB – Námietka nezákonnosti – Miera voľnej úvahy Komisie – Obmedzenie časových účinkov rozsudku“

Vo veci T‑389/21,

Landesbank Baden‑Württemberg, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), v zastúpení: H. Berger, M. Weber a D. Schoo, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: J. Kerlin, T. Wittenberg a D. Ceran, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.‑G. Kamann, F. Louis, P. Gey a L. Hesse, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: D. Triantafyllou, A. Nijenhuis a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

vedľajšia účastníčka konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia G. De Baere, D. Petrlík (spravodajca), K. Kecsmár a S. Kingston,

tajomník: S. Jund, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 7. marca 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, Landesbank Baden‑Württemberg, navrhuje zrušenie rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa jej týka.

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobkyňa je verejnoprávnou úverovou inštitúciou so sídlom v Nemecku. Je súčasťou schémy inštitucionálneho zabezpečenia (ďalej len „SIZ“) Sparkassen‑Finanzgruppe (finančná skupina sporiteľní, Nemecko).

3        Napadnutým rozhodnutím SRB v súlade s článkom 70 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1), stanovila príspevky ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) (ďalej len „príspevky ex ante“) na rok 2021 (ďalej len „príspevkové obdobie 2021“) inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje článok 2 v spojení s článkom 67 ods. 4 tohto nariadenia (ďalej len „inštitúcie“), medzi ktoré patrí žalobkyňa.

4        Platobným výmerom z 21. apríla 2021 uložil Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht (BaFin, Spolkový úrad pre dohľad nad finančnými službami, Nemecko) ako vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií (ďalej len „RKS“) v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 3 nariadenia č. 806/2014 žalobkyni povinnosť zaplatiť jej príspevok ex ante na príspevkové obdobie 2021 tak, ako ho stanovila SRB.

II.    Napadnuté rozhodnutie

5        Napadnuté rozhodnutie sa skladá z hlavnej časti, ku ktorej sú pripojené tri prílohy.

6        V hlavnej časti tohto rozhodnutia je opísaný proces určenia príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021, ktorý sa vzťahuje na všetky inštitúcie.

7        Konkrétne v oddiele 5 uvedeného rozhodnutia SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň uvedenú v článku 4 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1) na príspevkové obdobie 2021 (ďalej len „ročná cieľová úroveň“).

8        SRB vysvetlila, že túto ročnú cieľovú úroveň stanovila na jednu osminu z 1,35 % priemernej sumy krytých vkladov, vypočítavanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií v roku 2020 (ďalej len „priemerná výška krytých vkladov v roku 2020“), ktorú získala na základe údajov poskytnutých systémami ochrany vkladov v súlade s článkom 16 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

9        V oddiele 6 napadnutého rozhodnutia SRB opísala metodiku výpočtu príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021. V tejto súvislosti v odôvodnení 59 uvedeného rozhodnutia spresnila, že za toto obdobie bolo 13,33 % príspevkov ex ante vypočítaných na „vnútroštátnom základe“, teda na základe údajov poskytnutých inštitúciami povolenými na území dotknutého zúčastneného členského štátu (ďalej len „vnútroštátny základ“), v súlade s článkom 103 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190) a v súlade s článkom 4 delegovaného nariadenia 2015/63. Zvyšná časť príspevkov ex ante (86,67 %) bola vypočítaná „na základe bankovej únie“, t. j. na základe údajov poskytnutých všetkými inštitúciami povolenými na území všetkých členských štátov zúčastnených na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM) (ďalej len „základ únie“ a „zúčastnené členské štáty“) v súlade s článkami 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 a článkom 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81.

10      V tom istom oddiele 6 napadnutého rozhodnutia SRB tiež vysvetlila, že v podstate existovali dve kategórie inštitúcií podliehajúcich povinnosti platiť príspevky ex ante. Prvá kategória zahŕňa inštitúcie, ktoré musia platiť paušálny príspevok vzhľadom na svoje osobitné vlastnosti, ako je ich veľkosť alebo povaha ich činností. Výpočet príspevku ex ante týchto inštitúcií je upravený v článkoch 10 a 11 delegovaného nariadenia 2015/63.

11      Inštitúcie, ktoré patria do druhej kategórie, musia platiť príspevok ex ante upravený podľa ich rizikového profilu, ktorý SRB stanovila v súlade s týmito hlavnými fázami.

12      V prvej fáze SRB v súlade s článkom 70 ods. 2 druhým pododsekom písm. a) nariadenia č. 806/2014 vypočítala základný ročný príspevok každej inštitúcie, ktorý je v pomernej výške na základe sumy záväzkov dotknutej inštitúcie okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov (ďalej len „čisté záväzky“), vzhľadom na celkové čisté záväzky všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov. V súlade s článkom 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 SRB odpočítala určité druhy záväzkov od čistých záväzkov inštitúcie, ktoré je potrebné zohľadniť pri určovaní tohto príspevku.

13      V druhej fáze výpočtu príspevku ex ante pristúpila SRB k úprave základného ročného príspevku podľa rizikového profilu dotknutej inštitúcie v súlade s článkom 70 ods. 2 druhým pododsekom písm. b) nariadenia č. 806/2014. Tento rizikový profil vyhodnotila na základe štyroch pilierov rizika uvedených v článku 6 delegovaného nariadenia 2015/63, ktoré pozostávajú z ukazovateľov rizika. Na účely klasifikácie inštitúcií podľa ich úrovne rizika SRB stanovila – pre každý ukazovateľ rizika uplatnený na príspevkové obdobie 2021 – intervaly (koše), v ktorých boli inštitúcie zoskupené v súlade s bodom 3, oddielu „Krok 2“ prílohy I k tomuto delegovanému nariadeniu. Inštitúciám patriacim do toho istého intervalu bola priradená spoločná hodnota pre daný ukazovateľ rizika, tzv. „diskretizovaná hodnota“. Kombináciou diskretizovaných hodnôt pre každý ukazovateľ rizika SRB vypočítala „koeficient úpravy zohľadňujúcej riziko“ dotknutej inštitúcie (ďalej len „koeficient úpravy“). Tým, že SRB vynásobila základný ročný príspevok tejto inštitúcie jej koeficientom úpravy, získala „základný ročný príspevok upravený podľa rizikového profilu“ uvedenej inštitúcie.

14      SRB následne spočítala všetky základné ročné príspevky upravené podľa rizikových profilov, aby získala „spoločného menovateľa“, ktorý bol použitý na výpočet časti ročnej cieľovej úrovne, ktorú mala zaplatiť každá inštitúcia.

15      Napokon SRB vypočítala príspevok ex ante každej inštitúcie tak, že ročnú cieľovú úroveň rozdelila medzi všetky inštitúcie na základe pomeru medzi základným ročným príspevkom upraveným podľa rizikového profilu na jednej strane a spoločným menovateľom na strane druhej.

16      Príloha I k napadnutému rozhodnutiu obsahuje individuálny výkaz pre každú inštitúciu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť platiť príspevky ex ante, vrátane žalobkyne, zahŕňajúci výsledky výpočtu príspevku ex ante týchto inštitúcií (ďalej len „individuálny výkaz“). V každom z týchto výkazov je uvedená výška základného ročného príspevku dotknutej inštitúcie, ako aj hodnota jej koeficientu úpravy, a to tak na základe únie, ako aj na vnútroštátnom základe, pričom v prípade každého ukazovateľa rizika uvádza číslo intervalu, do ktorého bola uvedená inštitúcia zaradená. Okrem toho sú v individuálnom výkaze uvedené údaje, ktoré sa používajú na výpočet príspevkov ex ante všetkých dotknutých inštitúcií a ktoré SRB stanovila sčítaním alebo kombináciou individuálnych údajov všetkých týchto inštitúcií. Napokon tento výkaz obsahuje údaje, ktoré dotknutá inštitúcia uviedla vo formulári na vykazovanie údajov a ktoré boli použité na výpočet jej príspevku ex ante.

17      Príloha II k napadnutému rozhodnutiu obsahuje štatistické údaje týkajúce sa výpočtu príspevkov ex ante pre každý zúčastnený členský štát v súhrnnej a agregovanej podobe. V tejto prílohe sa uvádza najmä celková výška príspevkov ex ante, ktoré majú dotknuté inštitúcie zaplatiť za každý z týchto členských štátov. V uvedenej prílohe je ďalej pre každý ukazovateľ rizika vymenovaný počet intervalov, počet inštitúcií patriacich do každého intervalu, ako aj minimálne a maximálne hodnoty týchto intervalov. V prípade intervalov týkajúcich sa vnútroštátneho základu sa tieto hodnoty z dôvodu dôvernosti znížia alebo zvýšia o náhodnú sumu, pričom sa zachová pôvodné rozdelenie inštitúcií.

18      Príloha III k napadnutému rozhodnutiu s názvom „Posúdenie pripomienok predložených v rámci konzultácie týkajúcej sa príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií na rok 2021“ skúma pripomienky predložené inštitúciami počas konzultačného postupu, ktorý uskutočnila SRB v období od 5. do 19. marca 2021 s cieľom prijať napadnuté rozhodnutie.

III. Návrhy účastníkov konania

19      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa jej týka,

–        subsidiárne určil, že napadnuté rozhodnutie je v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, právne neplatné od samého začiatku,

–        uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

20      SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania,

–        subsidiárne, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, zachoval účinky napadnutého rozhodnutia až do jeho nahradenia alebo aspoň počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

21      Európska komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

IV.    Právny stav

22      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa pôvodne uviedla desať žalobných dôvodov, pričom:

–        prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 81 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 3 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 1958, 17, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3),

–        druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 296 druhého odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 1 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

–        tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinnú súdnu ochranu zaručeného článkom 47 ods. 1 Charty,

–        štvrtý žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti článkov 4 až 9 a prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 z dôvodu porušenia práva na účinnú súdnu ochranu zaručeného článkom 47 ods. 1 Charty a zásady právnej istoty,

–        piaty žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 založenej na porušení článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59, článku 113 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1), „zásady výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“, zásady určitosti noriem založenej na právnom štáte, ako aj povinnosti zohľadniť všetky skutkové okolnosti z dôvodu, že toto ustanovenie nemôže stanoviť váhu ukazovateľa rizika „členstvo v SIZ“ (ďalej len „ukazovateľ rizika SIZ“) zohľadnením ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“,

–        šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013, článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59, článkov 16 a 20 Charty, zásady proporcionality a zásady riadnej správy vecí verejných,

–        siedmy žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti článkov 6, 7 a 9, ako aj prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 založenej na porušení „zásady výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“, článkov 16 a 20 Charty, zásady proporcionality a povinnosti zohľadniť všetky skutkové okolnosti,

–        ôsmy na porušení článkov 16 a 52 Charty z dôvodu neprimeranosti úpravy príspevku ex ante žalobkyne podľa jej rizikového profilu,

–        deviaty na porušení článkov 16, 20, 41 a 52 Charty z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie obsahuje viacero zjavne nesprávnych posúdení,

–        desiaty žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti článku 20 ods. 1 prvej a druhej vety delegovaného nariadenia 2015/63 založenej na porušení článku 103 ods. 7 smernice 2014/59 a „zásady výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“.

23      Okrem toho žalobkyňa vo svojej replike uviedla jedenásty žalobný dôvod založený jednak na porušení článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, ako aj článkov 16 a 17 Charty a jednak na námietke nezákonnosti článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 založenej na porušení „zásady výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“, zásady proporcionality, článkov 16 a 17 Charty, požiadaviek právneho štátu a zásad vyplývajúcich z rozsudku z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad (10/56, EU:C:1958:8).

24      Najprv treba preskúmať žalobné dôvody, ktorými žalobkyňa namieta nezákonnosť článkov 4 až 9 a 20, ako aj prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63, a následne žalobné dôvody, ktoré sa priamo týkajú zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

A.      O námietkach nezákonnosti článkov 4 až 9 a 20, ako aj prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63

1.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článkov 4 až 9, ako aj prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 v rozsahu, v akom porušujú zásady účinnej súdnej ochrany a právnej istoty

25      Štvrtý žalobný dôvod sa delí na dve časti.

26      Na úvod treba uviesť, že článok 4 delegovaného nariadenia 2015/63 stanovuje, že SRB vypočíta príspevok ex ante, ktorý musí zaplatiť každá inštitúcia pomerne k rizikovému profilu inštitúcie, na základe informácií poskytnutých touto inštitúciou a na základe metodiky stanovenej v článkoch 4 až 13 tohto delegovaného nariadenia.

27      Článok 5 delegovaného nariadenia 2015/63, nazvaný „Úprava základných ročných príspevkov podľa rizika“, uvádza najmä záväzky, ktoré sú vylúčené z výpočtu týchto príspevkov. V článku 6 tohto delegovaného nariadenia sa uvádzajú piliere a ukazovatele rizika, ktoré má SRB zohľadniť pri posudzovaní rizikového profilu inštitúcií, zatiaľ čo v článku 7 uvedeného delegovaného nariadenia sa stanovuje relatívna váha každého piliera rizika a ukazovateľa rizika, ktorú má SRB uplatniť pri posudzovaní rizikového profilu každej inštitúcie.

28      Článok 8 delegovaného nariadenia 2015/63 sa týka uplatnenia ukazovateľov rizika v osobitných prípadoch.

29      Okrem toho článok 9 delegovaného nariadenia 2015/63, nazvaný „Uplatňovanie úpravy zohľadňujúcej riziko na základný ročný príspevok“, stanovuje, že SRB určuje koeficient úpravy na základe ukazovateľov rizika uvedených v článku 6 tohto delegovaného nariadenia v súlade so vzorcom a postupmi stanovenými v prílohe I k uvedenému delegovanému nariadeniu a určuje ročný príspevok každej inštitúcie na každé príspevkové obdobie tak, že vynásobí základný ročný príspevok týmto koeficientom úpravy v súlade so vzorcom a postupmi stanovenými v prílohe I k tomuto delegovanému nariadeniu.

30      Napokon v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63 je stanovený postup určenia ročných príspevkov inštitúcií v niekoľkých krokoch.

a)      O prvej časti týkajúcej sa údajného porušenia zásady účinnej súdnej ochrany

31      Žalobkyňa tvrdí, že články 4 až 9, ako aj príloha I k delegovanému nariadeniu 2015/63 porušujú zásadu účinnej súdnej ochrany zakotvenú v článku 47 ods. 1 Charty. Po prvé tieto ustanovenia údajne vytvárajú neprehľadný systém výpočtu príspevkov ex ante, pretože na účely tohto výpočtu stanovujú použitie informácií chránených obchodným tajomstvom, čo bráni SRB dostatočne odôvodniť rozhodnutia, ktorými sa stanovujú uvedené príspevky. Napriek skutočnosti, že výška príspevku ex ante každej inštitúcie závisí od údajov týkajúcich sa ostatných inštitúcií, dôverná povaha týchto údajov bráni ich sprístupneniu dotknutej inštitúcii.

32      Ďalej uvedené ustanovenia vytvárajú systém určovania príspevkov ex ante, ktorý sa vyznačuje širokou mierou voľnej úvahy SRB, čo ešte zvyšuje neprehľadnosť dotknutej právnej úpravy.

33      Napokon Všeobecný súd nemôže preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože nemá k dispozícii softvér používaný SRB na výpočet príspevkov ex ante, ktorý je nevyhnutný na overenie výpočtu týchto príspevkov.

34      SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

35      Ako vyplýva z bodov 26 až 30 vyššie, v článkoch 4 až 9 delegovaného nariadenia 2015/63 sa stanovujú pravidlá, ktoré musí SRB uplatniť na určenie základného ročného príspevku a jeho úpravu podľa rizikového profilu inštitúcií. Tieto pravidlá sa ďalej konkrétnejšie vykonávajú v prílohe I k tomuto delegovanému nariadeniu.

36      Podľa týchto ustanovení je úprava základného ročného príspevku každej inštitúcie podľa jej rizikového profilu založená na porovnaní individuálnych údajov všetkých dotknutých inštitúcií. SRB sa však domnieva, že všetky tieto údaje sú chránené obchodným tajomstvom, takže ich nemôže oznámiť inštitúciám, ktorých príspevok ex ante bol vypočítaný v rozhodnutí, ktorým sa stanovuje výška týchto príspevkov.

37      Ak má byť súdne preskúmanie zaručené článkom 47 Charty účinné, dotknutá osoba musí mať možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, buď prostredníctvom prečítania samotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia dôvodov na základe jej žiadosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc príslušného súdu vyžadovať od dotknutého orgánu, aby uvedené dôvody oznámil s cieľom umožniť jej brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, a aby tento súd mal možnosť v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého rozhodnutia (pozri rozsudky z 26. apríla 2018, Donnellan, C‑34/17, EU:C:2018:282, bod 55, a z 24. novembra 2020, Minister van Buitenlandse Zaken, C‑225/19 a C‑226/19, EU:C:2020:951, bod 43).

38      Okrem toho vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti, ktorá je súčasťou práva na obhajobu zakotveného v článku 47 Charty, účastníci konania musia mať právo oboznámiť sa so všetkými dôkazmi alebo vyjadreniami predloženými pred súdom, aby mohli jeho rozhodnutie ovplyvniť alebo sa k týmto dôkazom vyjadriť. Základné právo na účinný prostriedok nápravy totiž neumožňuje, aby súdne rozhodnutie vychádzalo zo skutočností a z dokumentov, s ktorými sa účastníci konania alebo ktorýkoľvek z nich nemohli oboznámiť, a teda ku ktorým sa nemohli vyjadriť (pozri rozsudky zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, body 55 a 56, a z 23. októbra 2014, Unitrading, C‑437/13, EU:C:2014:2318, bod 21).

39      V určitých výnimočných prípadoch však môže orgán Únie odmietnuť, aby boli dotknutej osobe oznámené presné a úplné dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté proti tejto osobe, a to z dôvodu ochrany dôverných údajov. V takomto prípade je potrebné použiť postupy a právne normy, ktoré umožnia po prvé skĺbiť legitímne záujmy týkajúce sa ochrany dôverných údajov, ktoré boli zohľadnené pri prijímaní takéhoto rozhodnutia, a na druhej strane potrebu dostatočne zaručiť jednotlivcom dodržiavanie ich procesných práv, ako je právo byť vypočutý a zásada kontradiktórnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, body 115 až 120, pozri v tomto zmysle a analogicky aj rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 125).

40      Vzhľadom na osobitnú povahu príspevkov ex ante sa takéto zosúladenie musí vykonať aj v prípade výpočtu týchto príspevkov. Ako totiž vyplýva z odôvodnení 105 až 107 smernice 2014/59 a odôvodnenia 41 nariadenia č. 806/2014, cieľom uvedených príspevkov je zabezpečiť, aby v logike poistenia finančný sektor poskytol SRM dostatočné finančné zdroje na to, aby mohol plniť svoje úlohy a pritom aby boli dotknuté inštitúcie motivované fungovať na základe menej rizikového modelu. Výpočet príspevkov ex ante teda nespočíva na uplatnení sadzby na základ dane, ale s uplatnením článkov 102 a 103 smernice 2014/59, ako aj článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 spočíva na definícii konečnej cieľovej úrovne, ktorú treba dosiahnuť sumou týchto príspevkov vybraných do 31. decembra 2023 (ďalej len „konečná cieľová úroveň“), a potom ročnej cieľovej úrovne, ktorú treba rozdeliť medzi inštitúcie povolené na území zúčastnených členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 113).

41      Keďže celková cieľová úroveň je definovaná tak, že musí predstavovať minimálne 1 % sumy krytých vkladov všetkých týchto inštitúcií a základný ročný príspevok každej inštitúcie sa vypočíta podľa pomeru jej čistých záväzkov k celkovým čistým záväzkom všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov, zdá sa, že samotný princíp metodiky výpočtu príspevkov ex ante, ako vyplýva zo smernice 2014/59 a nariadenia č. 806/2014, vyžaduje zo strany SRB použitie údajov, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 114).

42      Inštitúcie a orgány Únie sú však sú pri uplatnení zásady ochrany obchodného tajomstva, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je konkretizovaná najmä v článku 339 ZFEÚ, v zásade povinné nesprístupniť konkurentom súkromného subjektu dôverné informácie, ktoré im súkromný subjekt poskytol (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, body 109 a 114 a citovanú judikatúru).

43      Za týchto okolností bolo povinnosťou Komisie a Rady Európskej únie, aby pri zavádzaní systému výpočtu príspevkov ex ante delegovaným nariadením 2015/63 a vykonávacím nariadením 2015/81 zosúladili dodržiavanie obchodného tajomstva a zásadu účinnej súdnej ochrany tak, aby údaje, na ktoré sa vzťahuje toto tajomstvo, nemohli byť oznámené dotknutým osobám a najmä nemohli byť zahrnuté do odôvodnenia rozhodnutí, ktorými sa stanovuje výška príspevkov ex ante.

44      Táto charakteristika systému výpočtu príspevkov ex ante však nebráni výkonu účinnej súdnej kontroly súdom Únie.

45      Na jednej strane totiž nič v ustanoveniach, ktorých nezákonnosti sa žalobkyňa dovoláva, nebráni tomu, aby SRB v súlade s článkom 88 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 806/2014 sprístupnila pri prijímaní svojho rozhodnutia, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, dôverné informácie získané v rámci jej činnosti v súhrnnej alebo agregovanej podobe tak, aby nebolo možné identifikovať dotknuté inštitúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 136).

46      Na druhej strane, ak musí byť odôvodnenie takéhoto rozhodnutia obmedzené s cieľom zabezpečiť ochranu dôverných informácií, je v prípade spochybnenia týchto informácií pred súdom Únie úlohou autora tohto rozhodnutia obhájiť sa pred týmito súdmi v rámci sporového konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 110, a z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 145).

47      V prípade potreby môžu súdy Únie na účely vykonania účinného súdneho preskúmania v súlade s požiadavkami článku 47 Charty požadovať od SRB predloženie údajov, ktoré môžu odôvodniť výpočty, ktorých správnosť je pred nimi spochybnená, pričom v prípade potreby zabezpečia dôvernosť týchto údajov (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 146).

48      Okrem toho musí súd Únie nezávisle preskúmať všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré uvádza SRB, a musí posúdiť, či opodstatnenosť dôvodov, ktoré uplatňuje SRB, bráni oznámeniu údajov použitých na účely výpočtu príspevku ex ante (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 126).

49      Ak sa však ukáže, že dôvody uvedené SRB skutočne bránia tomu, aby boli informácie alebo dôkazy predložené súdu Únie oznámené, je potrebné vhodným spôsobom zabezpečiť rovnováhu požiadaviek vyplývajúcich z práva na účinnú súdnu ochranu, osobitne z dodržiavania zásady kontradiktórnosti, a požiadaviek súvisiacich s ochranou obchodného tajomstva (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 128).

50      Z vyššie uvedeného vyplýva, že výpočet príspevkov ex ante na základe údajov, ktoré sú chránené obchodných tajomstvom, v súlade s článkami 4 až 9, ako aj prílohou I k delegovanému nariadeniu 2015/63 a bez toho, aby boli uvedené údaje sprístupnené dotknutým osobám, sám osebe neznamená, že tieto ustanovenia sú nezlučiteľné so zásadou účinnej súdnej ochrany.

51      Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na voľnej úvahe, ktorá prislúcha SRB, z judikatúry vyplýva, že hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným ekonomickým posúdeniam, inštitúcia alebo orgán Únie disponuje voľnou úvahou v ekonomických veciach, neznamená to, že súd Únie sa musí zdržať preskúmania toho, ako táto inštitúcia alebo tento orgán vykladá údaje ekonomickej povahy. Súd Únie musí najmä overiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, C‑160/19 P, EU:C:2020:1012, bod 115 a citovanú judikatúru).

52      Za týchto okolností samotná existencia voľnej úvahy SRB nemôže znamenať, že Všeobecný súd nemôže vykonať účinné súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

53      Napokon treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého delegované nariadenie 2015/63 porušuje zásadu účinnej súdnej ochrany z dôvodu, že súdy Únie nemôžu overiť správnosť výpočtu výšky príspevku ex ante danej inštitúcie.

54      V tejto súvislosti sa žalobkyňa bez uvedenia akýchkoľvek ďalších podrobností obmedzuje na tvrdenie, že takéto overenie predpokladá, že Všeobecný súd bude mať k dispozícii softvér používaný SRB, ktorý však jej nebol poskytnutý. Táto okolnosť však nemôže spochybniť zákonnosť článkov 4 až 9 a prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63. Tieto ustanovenia okrem toho nebránia tomu, aby Všeobecný súd prijal spomedzi opatrení stanovených najmä v jeho rokovacom poriadku tie, ktoré považuje za vhodné na to, aby mohol overiť výšku príspevku ex ante.

55      Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

b)      O druhej časti týkajúcej sa údajného porušenia zásady právnej istoty

56      Druhá časť štvrtého žalobného dôvodu obsahuje v podstate tri výhrady.

1)      O prvej výhrade založenej na tom, že články 4 až 9, ako aj príloha I k delegovanému nariadeniu 2015/63 neumožňujú inštitúciám vopred vypočítať svoje príspevky ex ante

57      Žalobkyňa tvrdí, že články 4 až 9, ako aj príloha I k delegovanému nariadeniu 2015/63 porušujú zásadu právnej istoty, keďže jej neumožňujú vopred vypočítať príspevok ex ante, ktorý je povinná zaplatiť počas príspevkového obdobia, z dôvodu širokej miery voľnej úvahy, ktorú tieto ustanovenia priznávajú SRB. SRB využila túto mieru voľnej úvahy aj tým, že prijala interné rozhodnutia, ktoré spresnili metodiku výpočtu príspevkov ex ante (ďalej len „predbežné rozhodnutia“), ale neboli ani uverejnené, ani sprístupnené žalobkyni. To údajne preukazuje, že štruktúra napadnutých ustanovení uvedeného delegovaného nariadenia nevykazuje „primeranú regulačnú silu“, ktorá by umožňovala vylúčiť akékoľvek svojvoľné konanie dotknutých orgánov Únie.

58      SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

59      Na úvod treba vymedziť presný rozsah tejto námietky nezákonnosti.

60      V tejto súvislosti treba na jednej strane konštatovať, že napriek názvu tejto námietky nezákonnosti, tak ako ju formulovala žalobkyňa, sa jej argumentácia zameriava na súlad článkov 6 a 7 delegovaného nariadenia 2015/63 so zásadou právnej istoty. Žalobkyňa však neuvádza žiadnu samostatnú a cielenú argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti článkov 4, 5, 8 a 9 tohto delegovaného nariadenia alebo jeho prílohy I, ktorá by presahovala rámec jej argumentácie týkajúcej sa článkov 6 a 7 uvedeného delegovaného nariadenia. Za týchto okolností z toho treba vyvodiť, že táto námietka nezákonnosti sa v skutočnosti týka článkov 6 a 7 tohto delegovaného nariadenia.

61      Na druhej strane treba uviesť, že podľa týchto ustanovení prináleží SRB upraviť základný ročný príspevok inštitúcií s prihliadnutím na štyri piliere rizika, pričom každý pilier sa skladá z ukazovateľov rizika, ktoré zase môžu byť zložené z čiastkových ukazovateľov rizika.

62      Pokiaľ však ide o prvé tri piliere rizika uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a) až c) delegovaného nariadenia 2015/63, žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu nijakú konkrétnu skutočnosť na spochybnenie ich zákonnosti z dôvodu ich údajného rozporu so zásadou právnej istoty. Okrem toho, pokiaľ ide o pilier rizika uvedený v článku 6 ods. 1 písm. d) tohto delegovaného nariadenia, s názvom „dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií“ (ďalej len „pilier rizika IV“), žalobkyňa netvrdila, že ukazovateľ rizika „rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, ktorý predstavuje jeden z ukazovateľov piliera rizika IV, nie je jasný, a teda je v rozpore s touto zásadou.

63      Za týchto okolností treba z toho vyvodiť, že táto námietka nezákonnosti sa týka údajného nesúladu ukazovateľov piliera rizika IV so zásadou právnej istoty, s výnimkou ukazovateľa rizika „rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory“.

64      Po týchto spresneniach treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zásada právnej istoty na jednej strane vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a na druhej strane, aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. Uvedená zásada najmä vyžaduje, aby právna úprava dotknutým osobám umožnila s istotou poznať rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje, pričom musia mať možnosť jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (rozsudky z 29. apríla 2021, Banco de Portugal a i., C‑504/19, EU:C:2021:335, bod 51, a zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 319).

65      Tieto požiadavky však nemožno chápať v tom zmysle, že bránia tomu, aby inštitúcia Únie v norme, ktorú prijíma, použila abstraktný právny pojem, ani v tom zmysle, že v takej abstraktnej norme musia byť spomenuté konkrétne prípady, v ktorých sa môže uplatniť, lebo uvedená inštitúcia nedokáže vopred určiť všetky také prípady (pozri analogicky rozsudky z 20. júla 2017, Marco Tronchetti Provera a i., C‑206/16, EU:C:2017:572, body 39 a 40, a zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 320).

66      Ustanovenie aktu Únie teda porušuje zásadu právnej istoty z dôvodu jeho nejasnosti len vtedy, ak obsahuje nejednoznačnosť, ktorá vytvára prekážku pre to, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli s dostatočnou istotou vyriešiť prípadné pochybnosti o dosahu alebo význame tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C‑110/03, EU:C:2005:223, bod 31, a z 22. mája 2007, Mebrom/Komisia, T‑216/05, EU:T:2007:148, bod 108).

67      Podobne skutočnosť, že akt Únie priznáva voľnú úvahu orgánom, ktoré sú poverené jeho vykonaním, sama osebe neodporuje požiadavke predvídateľnosti pod podmienkou, že rozsah a spôsoby výkonu takejto voľnej úvahy sú dostatočne jasne definované so zreteľom na sledovaný legitímny cieľ, aby existovala primeraná ochrana proti svojvôli (pozri rozsudok zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21, EU:C:2022:98, bod 321 a citovanú judikatúru).

68      Vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či je metodika výpočtu príspevkov ex ante v rozsahu, v akom je ovplyvnená pilierom rizika IV, vymedzená dostatočne presne na to, aby mohli osoby podliehajúce súdnej právomoci s dostatočnou istotou vyriešiť prípadné pochybnosti o rozsahu alebo význame ustanovení týkajúcich sa tohto piliera rizika.

69      V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa netvrdí, že pojmy použité v článkoch 6 a 7 delegovaného nariadenia 2015/63 sú také nejednoznačné, že nemôže s dostatočnou istotou vyriešiť prípadné pochybnosti o ich rozsahu alebo význame.

70      Pokiaľ ide konkrétne o pojmy použité v článku 6 ods. 6 delegovaného nariadenia 2015/63, žalobkyňa na pojednávaní v podstate pripustila, že chápe význam, ktorý treba uvedeným pojmom pripisovať. Hoci nesúhlasila s výkladom niektorých z týchto pojmov SRB, najmä pojmu „celkový obchodný model“, nespochybnila, že tieto pojmy majú identifikovateľný význam, takže je možné s dostatočnou istotou vyriešiť prípadné pochybnosti o ich rozsahu alebo význame.

71      Platí to o to viac, že väčšina pojmov použitých v článku 6 ods. 6 delegovaného nariadenia 2015/63 bola vymedzená v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia a v jeho poznámkach pod čiarou 36 až 40, ktoré odkazujú na viaceré ustanovenia uplatniteľnej právnej úpravy. Žalobkyňa však netvrdila, že tieto definície z týchto ustanovení nevyplývajú.

72      Na druhej strane treba rovnako ako žalobkyňa uviesť, že články 6 a 7 delegovaného nariadenia 2015/63 priznávajú SRB mieru voľnej úvahy.

73      Podľa článku 6 ods. 5 prvého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 totiž rizikový pilier IV pozostáva z troch ukazovateľov, a to po prvé „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“, po druhé „členstvo v [SIZ]“ a po tretie „rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory“.

74      V zmysle článku 6 ods. 5 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 musí SRB pri určovaní týchto ukazovateľov rizika zohľadniť „pravdepodobnos[ť], že by dotknutá inštitúcia musela podstúpiť riešenie krízovej situácie, a následn[ú] pravdepodobnos[ť], že by sa musel využiť mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, keď by došlo k riešeniu krízovej situácie danej inštitúcie“.

75      Zo znenia tohto článku 6 ods. 5 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že toto ustanovenie priznáva SRB mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob, akým musí SRB „zohľadniť“ na účely určenia uvedených ukazovateľov rizika „pravdepodobnos[ť], že by dotknutá inštitúcia musela podstúpiť riešenie krízovej situácie, a následn[ú] pravdepodobnos[ť], že by sa musel využiť mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, keď by došlo k riešeniu krízovej situácie danej inštitúcie“, pretože kritériá stanovené v uvedenom ustanovení musia byť spresnené SRB, aby ich bolo možné uplatniť na konkrétny prípad.

76      Pokiaľ ide o prvý ukazovateľ rizika, ktorý patrí do piliera rizika IV a ktorý sa týka obchodných činností a podsúvahových expozícií, derivátov, zložitosti a vyriešiteľnosti krízovej situácie, článok 6 ods. 6 delegovaného nariadenia 2015/63 stanovuje viaceré skutočnosti, ktoré SRB musí zohľadniť pri určovaní tohto ukazovateľa a niektoré z nich môžu viesť k zvýšeniu rizikového profilu dotknutej inštitúcie a iné k jeho zníženiu.

77      Medzi prvky, ktoré môžu viesť k zvýšeniu tohto rizikového profilu, patria štyri, a to po prvé „dôležitos[ť] obchodných činností vo vzťahu k veľkosti súvahy, úrovni vlastných zdrojov, rizikovosti expozícií a celkovému obchodnému modelu“, po druhé „dôležitos[ť] mimosúvahových expozícií vo vzťahu k veľkosti súvahy, úrovni vlastných zdrojov a rizikovosti expozícií“, po tretie „dôležitos[ť] hodnoty derivátov vo vzťahu k veľkosti súvahy, úrovni vlastných zdrojov, rizikovosti expozícií a celkovému obchodnému modelu“ a po štvrté „miery, do akej sa … obchodný model a organizačná štruktúra inštitúcie považujú za zložité“.

78      Existujú dva faktory, ktoré môžu viesť k zníženiu uvedeného rizikového profilu, a to „relatívna hodnota derivátov, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom centrálnej protistrany“ a „miery, do akej … môže byť krízová situácia inštitúcie vyriešená rýchlo a bez zákonných prekážok“.

79      Zo znenia článku 6 ods. 6 delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že toto ustanovenie priznáva SRB mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o „dôležitosť“, ktorú musí SRB prikladať „obchodným činnostiam“, „mimosúvahovým expozíciám“ a „hodnote derivátov“ a vzťahu medzi jednotlivými prvkami uvedenými v tomto ustanovení.

80      Hoci z článku 6 ods. 6 delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že podľa prvého čiastkového ukazovateľa uvedeného v tomto ustanovení treba porovnať význam „obchodných činností“ vo vzťahu k veľkosti súvahy, úrovni vlastných zdrojov, rizikovosti expozícií a celkovému obchodnému modelu inštitúcie, uvedené ustanovenie neobsahuje presnú úpravu týkajúce sa toho ako konkrétne má byť toto porovnanie vykonané.

81      To isté platí, pokiaľ ide o druhý a tretí čiastkový ukazovateľ rizika stanovený v článku 6 ods. 6 písm. a) bodoch ii) a iii) delegovaného nariadenia 2015/63.

82      Pokiaľ ide ďalej o určenie ukazovateľa rizika SIZ, z článku 6 ods. 7 delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že SRB musí zohľadniť primeranosť výšky finančných prostriedkov, ktoré sú okamžite k dispozícii, a výšky finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné, „aby umožňovali dôveryhodnú a účinnú podporu [danej inštitúcie]“ a stupeň právnej alebo zmluvnej istoty, že tieto finančné prostriedky „sa v plnej miere využijú pred tým, než sa požiada o mimoriadnu verejnú podporu“.

83      Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že SRB disponuje mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o dodržanie podmienok stanovených v uvedenom ustanovení, ktoré sa týkajú primeranosti dostupných finančných prostriedkov dotknutej SIZ a potrebných finančných prostriedkov a úroveň právnej alebo zmluvnej istoty týkajúcej sa týchto prostriedkov.

84      To isté platí, pokiaľ ide o váhu jednotlivých ukazovateľov rizika v rámci piliera rizika IV, stanovenú v článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63.

85      Hoci sa v článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 jasne uvádza relatívna váha troch ukazovateľov rizika, ktoré tvoria tento rizikový pilier a ktoré sú uvedené v bode 73 vyššie, z tohto ustanovenia nevyplýva, akým spôsobom sa má stanoviť váha jednotlivých čiastkových ukazovateľov v rámci prvých dvoch ukazovateľov rizika. Uvedené ustanovenie najmä nespresňuje, či sa má táto váha primeraným spôsobom rozdeliť medzi takéto čiastkové ukazovatele. Článok 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 tak priznáva SRB voľnú úvahu na posúdenie váhy jednotlivých čiastkových ukazovateľov predstavujúcich tieto ukazovatele rizika, ktoré treba zohľadniť v súlade s článkom 6 ods. 5 až 7 delegovaného nariadenia 2015/63.

86      Za týchto okolností treba preskúmať, či článok 6 ods. 5 až 7 a článok 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 možno v súlade s judikatúrou citovanou v bode 67 vyššie považovať za ustanovenia, ktoré dostatočne jasne vymedzujú rozsah a spôsoby výkonu voľnej úvahy priznanej SRB vzhľadom na dotknutý legitímny cieľ, takže poskytujú primeranú ochranu proti svojvôli a osoby podliehajúce súdnej právomoci môžu s dostatočnou istotou vyriešiť prípadné pochybnosti o rozsahu alebo význame uvedených ustanovení.

87      Ak ustanovenie priznáva inštitúciám alebo orgánom Únie právomoc ukladať peňažné povinnosti, treba vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti určiť, či dostatočne jasne definuje rozsah a spôsoby výkonu takejto miery voľnej úvahy, aby sa osobám podliehajúcim súdnej právomoci umožnilo predvídať podmienky, za ktorých bude takýto poplatok uložený (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21, EU:C:2022:98, body 319 až 321).

88      Osobitne je potrebné posúdiť, či obozretný hospodársky subjekt tak môže v prípade potreby s pomocou právneho a ekonomického poradcu dostatočne presne predvídať metodiku výpočtu a výšku týchto poplatkov, pričom skutočnosť, že tento hospodársky subjekt nemôže dostatočnou presnosťou predvídať metodiku výpočtu a približnú výšku poplatkov, ktoré inštitúcia alebo orgán Únie v jednotlivých prípadoch uloží, nemôže predstavovať porušenie zásady právnej istoty (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 95 a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, EU:C:2013:522, bod 58 a citovanú judikatúru).

89      V tejto súvislosti treba najmä posúdiť, či sa inštitúcia alebo orgán Únie v rámci výkonu svojej voľnej úvahy riadi určitými objektívnymi ukazovateľmi, ktoré umožňujú osobám podliehajúcim súdnej právomoci s dostatočnou presnosťou predvídať metodiku výpočtu a približnú výšku poplatkov, ktoré budú uložené. Medzi tieto ukazovatele patria najmä pravidlá správania, ktoré si inštitúcia alebo orgán Únie samy stanovili v tejto oblasti a ktoré obmedzujú ich voľnú úvahu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 95). Takéto ukazovatele však môžu vyplývať aj zo stálej, známej a dostupnej správnej praxe tejto inštitúcie alebo orgánu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Ecka Granulate et non ferrum Metallpulver/Komisia, T‑400/09, neuverejnený, EU:T:2012:675, bod 31).

90      Rovnako jasná definícia výsledku, ktorý sa má dosiahnuť, v uplatniteľnej právnej úprave môže predstavovať pre osoby podliehajúce súdnej právomoci relevantný ukazovateľ, ktorý umožňuje predvídať, ako inštitúcia alebo orgán Únie vykoná svoju voľnú úvahu (pozri analogicky rozsudok zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324, bod 100). Platí to o to viac, ak je konkrétna metodika alebo postup na účely dosiahnutia tohto výsledku stanovená v predmetnej právnej úprave (pozri analogicky rozsudok zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324, bod 101).

91      V prejednávanej veci treba po prvé uviesť, že uplatniteľná právna úprava stanovuje výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, podľa ktorého musia dostupné finančné prostriedky SRF dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň na konci úvodného obdobia ôsmich rokov začínajúceho 1. januára 2016 (ďalej len „úvodné obdobie“), ako aj metodiku na dosiahnutie tohto výsledku, čo znižuje vplyv voľnej úvahy, ktorú SRB vykonáva pri určovaní príspevkov ex ante. Na jednej strane výška príspevku ex ante každej inštitúcie závisí od výšky ročnej cieľovej úrovne, ktorú určí SRB na základe svojho odhadu sumy, ktorá k 31. decembru 2023 predstavuje minimálne 1 % sumy krytých vkladov vo všetkých zúčastnených členských štátoch podľa článku 69 ods. 1 a 2 nariadenia č. 806/2014.

92      Na druhej strane, ako vyplýva z bodu 12 vyššie, príspevok ex ante každej inštitúcie sa určuje najmä podľa základného ročného príspevku, ktorý sa vypočíta na základe čistých záväzkov dotknutých inštitúcií. SRB pritom pri určovaní týchto súm nevykonáva nijakú voľnú úvahu. Okrem toho dotknutá inštitúcia pozná výšku svojich čistých záväzkov a môže mať prístup k celkovej sume čistých záväzkov ostatných inštitúcií bez toho, aby mohla z dôvodu ochrany obchodného tajomstva požadovať prístup k individuálnym dôverným údajom ostatných inštitúcií s cieľom overiť výpočet uvedených súm (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, body 114 až 125).

93      Po druhé základný ročný príspevok je upravený s ohľadom na rizikový profil dotknutej inštitúcie, pričom v súlade s článkom 9 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/63 sa koeficient úpravy pohybuje medzi hodnotami 0,8 a 1,5.

94      Táto úprava sa vypočíta na základe posúdenia štyroch pilierov rizika stanovených v článku 6 delegovaného nariadenia 2015/63. Ako však bolo uvedené v bode 62 vyššie, žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nejasnosť prvých troch pilierov rizika, pričom tieto piliere podľa článku 7 ods. 1 uvedeného delegovaného nariadenia určujú 80 % rizikového profilu každej inštitúcie.

95      Žalobkyňa tiež namietala nedostatočnú jasnosť ukazovateľa rizika „rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, ktorý je súčasťou piliera rizika IV a ktorý má v súlade s článkom 7 ods. 4 prvým pododsekom písm. c) delegovaného nariadenia 2015/63 v rámci tohto piliera váhu 10 %.

96      Z toho vyplýva, že ukazovatele rizika, ktorých jasnosť žalobkyňa spochybňuje a v súvislosti s ktorými SRB vykonáva určitú mieru voľnej úvahy, ovplyvňujú rizikový profil inštitúcie len vo výške nepresahujúcej 20 %. Okrem toho vplyv týchto ukazovateľov na konečnú výšku príspevku ex ante je ešte obmedzenejší skutočnosťou, že SRB nevykonáva nijakú voľnú úvahu, pokiaľ ide o určenie výšky základného ročného príspevku, a že úprava tohto príspevku podľa rizikového profilu inštitúcie je jasne vymedzená vopred stanoveným rozpätím od 0,8 do 1,5, ako bolo pripomenuté v bode 93 vyššie.

97      Za týchto okolností rozsah a spôsoby výkonu voľnej úvahy, ktorú článok 6 ods. 5 až 7 a článok 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 priznávajú SRB, nemožno považovať za nedostatočne vymedzené alebo nedostatočne jasne stanovené vzhľadom na sledovaný legitímny cieľ, a teda nemožno sa domnievať, že neposkytujú primeranú ochranu proti svojvôli.

98      Platí to o to viac, že žalobkyňa je obozretným hospodárskym subjektom, ktorý môže, s prípadnou pomocou právneho a ekonomického poradcu, dostatočne presne predvídať metodiku výpočtu a rádovú výšku príspevku ex ante.

99      Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne, podľa ktorého články 6 a 7 delegovaného nariadenia 2015/63 porušujú zásadu právnej istoty z dôvodu, že SRB uplatnila voľnú úvahu priznanú týmito ustanoveniami prostredníctvom predbežných rozhodnutí, ktoré neboli uverejnené alebo inak sprístupnené.

100    Prípadné prijatie alebo nedostupnosť takýchto rozhodnutí je totiž pripísateľné SRB a nie je stanovené v článkoch 6 a 7 delegovaného nariadenia 2015/63.

101    Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že články 6 a 7 delegovaného nariadenia 2015/63 porušujú zásadu právnej istoty.

102    V dôsledku toho treba prvú výhradu druhej časti štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

2)      O druhej výhrade založenej na tom, že Komisia mohla stanoviť inú metodiku výpočtu príspevkov ex ante

103    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia mohla stanoviť metodiku výpočtu príspevkov ex ante, ktorá by zohľadňovala len údaje dotknutej inštitúcie, takže by nebolo potrebné použiť dôverné údaje ostatných inštitúcií. Takáto metodika výpočtu by teda umožnila žalobkyni lepšie pochopiť rozsah jej povinností, a preto by nebola v rozpore so zásadou právnej istoty.

104    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

105    Na úvod treba pripomenúť, že v rámci delegovanej právomoci v zmysle článku 290 ZFEÚ disponuje Komisia v rámci výkonu právomocí, ktoré sú jej zverené, širokou mierou voľnej úvahy najmä vtedy, pokiaľ má vykonať komplexné posúdenie a hodnotenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia, C‑44/16 P, EU:C:2017:357, bod 53 a citovanú judikatúru).

106    Tak je to v prípade stanovenia kritérií na úpravu príspevkov ex ante podľa rizikového profilu podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59.

107    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že osobitná povaha týchto príspevkov, ktorá spočíva, ako to vyplýva z odôvodnení 105 až 107 smernice 2014/59 a odôvodnenia 41 nariadenia č. 806/2014, v zabezpečení toho, aby v logike poistenia finančný sektor poskytol SRM dostatočné finančné zdroje na to, aby mohla SRM plniť svoje úlohy a pritom aby príspevky dotknuté inštitúcie motivovali fungovať na základe menej rizikového modelu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 113).

108    V tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnenia 114 smernice 2014/59, normotvorca Únie poveril Komisiu, aby delegovaným aktom spresnila spôsob úpravy príspevkov inštitúcií do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v pomere k ich rizikovému profilu.

109    V rovnakom duchu sa v odôvodnení 107 tejto smernice uvádza, že s cieľom zabezpečiť spravodlivý výpočet príspevkov ex ante a s cieľom poskytnúť motiváciu na fungovanie na základe menej rizikového modelu by sa v rámci príspevkov do vnútroštátnych mechanizmov financovania mal zohľadniť stupeň úverového rizika, rizika v oblasti likvidity a trhového rizika spojený s inštitúciami.

110    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia mala vypracovať pravidlá úpravy príspevkov ex ante podľa rizikového profilu inštitúcií tak, že by sledovala dva súvisiace ciele, a to na jednej strane zabezpečiť zohľadnenie rôznych rizík, ktoré predstavujú činnosti inštitúcií, bánk alebo všeobecnejšie finančných inštitúcií, a na druhej strane motivovať tieto inštitúcie, aby fungovali na základe menej rizikového modelu.

111    Ako však vyplýva z dokumentov súvisiacich s prijatím delegovaného nariadenia 2015/63, najmä z dokumentov „JRC technical work supporting Commission second level legislation on risk based contributions to the (single) resolution fund“ [Technická štúdia JRC na podporu právnych predpisov Komisie druhej úrovne o príspevkoch založených na riziku do (jednotného) fondu na riešenie krízových situácií, ďalej len „technická štúdia JRC“] a „Commission Staff Working Document: estimates of the application of the proposed methodology for the calculation of contributions to resolution financing arrangements“ (Pracovný dokument útvarov Komisie: Odhady uplatňovania navrhovanej metodiky výpočtu príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií), si vypracovanie takýchto pravidiel vyžadovalo komplexné posúdenia a hodnotenia zo strany Komisie, keďže musela preskúmať rôzne aspekty, na základe ktorých boli v bankovom a finančnom sektore vyhodnocované rôzne druhy rizík.

112    Za týchto okolností, pokiaľ ide o metodiku úpravy základných ročných príspevkov podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či Komisia zjavne neprekročila hranice tejto voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2011, Etimine, C‑15/10, EU:C:2011:504, bod 60).

113    V prejednávanej veci treba na jednej strane uviesť, že žalobkyňa nevysvetľuje, ako samotná skutočnosť, že Komisia mohla stanoviť inú metodiku výpočtu príspevkov ex ante, než je metodika zavedená delegovaným nariadením 2015/63, vedie k tomu, že toto delegované nariadenie obsahuje takéto zjavne nesprávne posúdenie alebo zneužitie právomoci, že zjavne prekračuje hranice miery voľnej úvahy priznanej Komisii alebo že porušuje požiadavky zásady právnej istoty, ako boli pripomenuté v bode 64 vyššie.

114    Na druhej strane je pravda, že v prípade neexistencie údajov ostatných inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo a ktoré teda nemožno oznámiť žalobkyni, žalobkyňa nemôže vopred vypočítať presnú výšku príspevkov ex ante, ktorú musí zaplatiť.

115    Ako však bolo uvedené v bode 41 vyššie, samotný princíp metodiky výpočtu príspevkov ex ante, ako vyplýva zo smernice 2014/59 a nariadenia č. 806/2014, ktorých platnosť nebola spochybnená, vyžaduje, aby SRB použila údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo.

116    Za týchto okolností samotná skutočnosť, že Komisia mohla prijať inú metodiku výpočtu príspevkov ex ante, nepredstavuje porušenie zásady právnej istoty.

117    Túto výhradu treba preto zamietnuť.

3)      O tretej výhrade založenej na porušení článku 12 nariadenia 2016/1011

118    Žalobkyňa tvrdí, že články 6 a 7 delegovaného nariadenia 2015/63 nespĺňajú požiadavku stanovenú v článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 2016, s. 1). Podľa tohto ustanovenia je na určenie referenčnej hodnoty v oblasti regulácie finančných trhov nevyhnutné použiť metodiku, „ktorá má jasné pravidlá, ktorými sa určuje, ako a kedy sa môže na určenie referenčnej hodnoty využiť vlastné uváženie“.

119    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

120    Treba uviesť, že nariadenie 2016/1011 sa vzťahuje, ako už vyplýva z jeho názvu, na indexy používané ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov.

121    Z tohto dôvodu sa nariadenie 2016/1011 nemá uplatňovať na určenie príspevkov ex ante. V dôsledku toho žalobkyňa nemôže tvrdiť, že delegované nariadenie 2015/63 nie je zlučiteľné s požiadavkami transparentnosti a presnosti vyplývajúcimi z článku 12 uvedeného nariadenia.

122    Túto výhradu treba preto zamietnuť.

c)      Záver k štvrtému žalobnému dôvodu

123    Vzhľadom na vyššie uvedené treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

2.      O piatom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 v rozsahu, v akom porušuje viaceré normy vyššej právnej sily

124    Piaty žalobný dôvod sa delí na štyri časti.

a)      O prvej časti týkajúcej sa nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 s článkom 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59 a článkom 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013

125    Žalobkyňa tvrdí, že článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 je nezlučiteľný s článkom 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59 a článkom 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013 v rozsahu, v akom stanovuje váhu týkajúcu sa ukazovateľa rizika SIZ, ktorá rozlišuje medzi inštitúciami patriacimi do rovnakej SIZ, pretože SRB musí pri uplatnení tejto váhy zohľadniť relatívnu váhu ukazovateľa „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

126    Konkrétne ochranný účinok SIZ údajne existuje podľa článku 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013 v rozsiahlom a rovnakom rozsahu pre všetky inštitúcie, ktoré sú členmi tejto schémy. Navyše existuje záruka, že finančné prostriedky SIZ budú v plnom rozsahu použité predtým, ako bude možné požiadať o mimoriadnu finančnú podporu z verejných zdrojov v súlade s článkom 113 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 575/2013.

127    Za týchto okolností by rozlišovanie medzi inštitúciami patriacimi do rovnakej SIZ na základe ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ podľa článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 bolo v rozpore s jednotným a konzistentným zaobchádzaním so všetkými členmi takej SIZ, ktoré stanovuje článok 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59 a článok 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013.

128    SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

129    Podľa článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 SRB pri uplatňovaní ukazovateľa rizika SIZ zohľadňuje relatívnu váhu ukazovateľa „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

130    Z toho vyplýva, že ak sú viaceré inštitúcie členmi tej istej SIZ, inštitúciám, ktorým je vo vzťahu k ukazovateľu rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ priradená priaznivejšia váha ako ostatným členom tejto SIZ, môže byť v prípade ukazovateľa rizika SIZ priradená priaznivejšia váha ako týmto ostatným členom.

131    V tejto súvislosti z článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59 vyplýva, že Komisia je oprávnená prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť koncepciu „prispôsobovania [základných ročných] príspevkov úmerne k rizikovému profilu inštitúcií“, „pričom zohľadní“ skutočnosť, že inštitúcia je členom SIZ.

132    V článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59 ani vo zvyšnej časti uvedeného článku sa však neuvádza, ako má Komisia zohľadniť takéto členstvo v SIZ. Nie je teda stanovené, že Komisia musí priradiť rovnakú váhu všetkým inštitúciám, ktoré sú súčasťou tej istej SIZ.

133    Okrem toho, ako vyplýva z bodov 107 až 111 vyššie, Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metodiku úpravy základných ročných príspevkov podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59, vrátane stanovenia kritéria, ktoré sa týka členstva inštitúcií v SIZ. V dôsledku toho sa preskúmanie súdom Únie musí obmedziť na preskúmanie toho, či pri výkone tejto voľnej úvahy nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci, alebo či Komisia zjavne neprekročila hranice tejto voľnej úvahy.

134    V tejto súvislosti SRB a Komisia najprv vysvetlili, bez toho, aby im v tom niekto odporoval, že členovia SIZ, do ktorej patrila žalobkyňa, nemajú bezpodmienečné právo na podporu takejto SIZ, ktorá by pokryla všetky ich záväzky, ale SIZ má určitú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či je alebo nie je potrebné niektorého zo svojich členov podporiť.

135    SRB a Komisia ďalej uviedli, že zlyhanie inštitúcie s rozsiahlou a zložitou súvahou by mohlo úplne vyčerpať finančné prostriedky takejto SIZ. Žalobkyňa však nepredložila dôkazy na spochybnenie tohto tvrdenia.

136    Napokon žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by spochybnil skutočnosť, že ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ umožňuje posúdiť, či má inštitúcia rozsiahlu a zložitú súvahu.

137    Za týchto okolností žalobkyňa nepreukázala, že článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 obsahuje zjavne nesprávne posúdenie alebo zneužitie právomoci alebo že zjavne prekračuje hranice miery voľnej úvahy, ktorú Komisii priznáva článok 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59.

138    Nakoniec, pokiaľ ide o námietku nezákonnosti založenú na nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 s článkom 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013, je v prvom rade potrebné uviesť, že toto ustanovenie vymedzuje podmienky povolenia SIZ na účely obozretného podnikania, a nie výpočet príspevkov ex ante.

139    Je pravda, že podľa článku 2 ods. 1 bodu 8 smernice 2014/59 môže SRB zohľadniť len SIZ, ktoré boli povolené v súlade s článkom 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013. Nič v znení článku 113 ods. 7 však nebráni tomu, aby sa na účely výpočtu príspevkov ex ante rozlišovalo medzi inštitúciami, ktoré sú členmi tej istej SIZ.

140    Okrem toho, hoci článok 113 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 575/2013 stanovuje, že na to, aby bola SIZ uznaná na prudenciálne účely, musí byť schopná poskytnúť potrebnú podporu svojim členom v rámci svojho prísľubu z finančných prostriedkov, ktoré má priamo k dispozícii, toto ustanovenie nezachádza až tak ďaleko, aby sa vyžadovalo, aby SIZ disponovala dostatočnými zdrojmi na to, aby zabránila riešeniu krízových situácií všetkých svojich členov, vrátane všetkých veľkých inštitúcií.

141    Tento záver nevyvracia ani článok 5 usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/1994 zo 4. novembra 2016 o postupe akceptácie [SIZ] na prudenciálne účely zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 306, 2016, s. 37), na ktorý sa odvoláva žalobkyňa. Toto ustanovenie, ktoré obsahuje usmernenia na vykonanie článku 113 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 575/2013, tiež nestanovuje, že SIZ musí mať dostatočné zdroje, aby zabránila riešeniu krízovej situácie všetkých svojich členov.

142    Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť piateho žalobného dôvodu zamietnuť.

b)      O druhej časti týkajúcej sa nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 so „zásadou výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“ a so zásadou rovnosti zaobchádzania

143    Druhá časť piateho žalobného dôvodu obsahuje v podstate dve výhrady.

1)      O prvej výhrade založenej na porušení „zásady výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“

144    Žalobkyňa tvrdí, že článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 porušuje „zásadu výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“, ktorá vyplýva zo zásady proporcionality zakotvenej v článkoch 16, 17 a 52 Charty, článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a článku 103 ods. 2 a 7 smernice 2014/59.

145    Vzhľadom na túto zásadu nie je jasný a presný spôsob, akým ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ odrážal riziko riešenia krízovej situácie žalobkyne v súlade s článkom 6 ods. 5 druhým pododsekom delegovaného nariadenia 2015/63.

146    Okrem toho neexistuje objektívna súvislosť medzi ukazovateľom rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ uvedeným v článku 7 ods. 4 prvom pododseku písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63 a ukazovateľom rizika členstvo v SIZ, ktorý je stanovený v písmene b) toho istého pododseku, ktorá by odôvodňovala relatívnu váhu tohto posledného uvedeného ukazovateľa.

147    Napokon delegované nariadenie 2015/63 porovnaním týchto dvoch ukazovateľov zavádza dvojité započítanie prvého ukazovateľa, ktorý už bol zohľadnený pri výpočte príspevku ex ante podľa článku 6 ods. 5 písm. a) uvedeného delegovaného nariadenia.

148    SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

149    Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či smernica 2014/59 alebo iné pravidlo práva Únie zakotvuje „zásadu výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“, prvú výhradu druhej časti piateho žalobného dôvodu žalobkyne treba chápať v tom zmysle, že v podstate tvrdí, že článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pretože bráni SRB primerane upraviť základné ročné príspevky podľa skutočného rizikového profilu inštitúcií.

150    V tejto súvislosti v prvom rade z bodov 107 až 111 vyššie vyplýva, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vykonanie článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59.

151    Ďalej žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala tvrdenie SRB, podľa ktorého ukazovateľ „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ predstavuje objektívne kritérium, ktoré umožňuje v rámci článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 posúdiť pravdepodobnosť, že inštitúcia požiada SIZ o podporu, ktorú by SIZ nemohla poskytnúť, takže táto inštitúcia by mohla byť predmetom riešenia krízovej situácie. Nič teda nenasvedčuje tomu, že článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 neumožňuje upraviť príspevok ex ante podľa skutočného rizikového profilu dotknutej inštitúcie.

152    Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, metodika stanovená v článku 7 ods. 4 druhom pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 nevedie k dvojitému započítaniu ukazovateľa „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

153    Na jednej strane sa ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ podľa článku 6 ods. 5 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63 vzťahuje na všetky inštitúcie, ktorých príspevok ex ante je upravený podľa ich rizikového profilu. Na druhej strane, s cieľom uplatniť článok 7 ods. 4 druhý pododsek uvedeného delegovaného nariadenia sa uvedený ukazovateľ rizika použije len na tie z inštitúcií, ktoré sú členmi SIZ. Článok 6 ods. 6 delegovaného nariadenia 2015/63 totiž uvádza, že cieľom ukazovateľa „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ je posúdiť riziká v rámci dotknutej inštitúcie, a to najmä vzhľadom na aktíva, ktoré má v súvahe, jej obchodný model a organizačnú štruktúru. Naopak, ak sa tento ukazovateľ uplatňuje v rámci článku 7 ods. 4 druhého pododseku tohto delegovaného nariadenia, používa sa na posúdenie rizík, ktoré dotknutá inštitúcia predstavuje pre schopnosť SIZ zasiahnuť na podporu svojich členov. Ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 163 a 164 vyššie, riziká posudzované na základe tohto ukazovateľa rizika sa môžu v jednotlivých inštitúciách líšiť a môžu byť dokonca také vysoké, že SIZ nemusí byť schopná v prípade zlyhania členskej inštitúcie tieto riziká absorbovať.

154    Za týchto okolností článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 neobsahuje zjavne nesprávne posúdenie, keď stanovuje, že v rámci procesu určenia ukazovateľa rizika SIZ sa zohľadňuje ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

155    Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú výhradu druhej časti piateho žalobného dôvodu zamietnuť.

2)      O druhej výhrade týkajúcej sa porušenia zásady rovnosti zaobchádzania

156    Žalobkyňa tvrdí, že zo samotnej povahy SIZ vyplýva, že chráni všetkých svojich členov bez ohľadu na ich konkrétnu rizikovú situáciu tak, aby žiadna inštitúcia nemohla byť individuálne predmetom riešenia krízovej situácie, pokiaľ SIZ existuje a plní svoju funkciu. Členstvo v SIZ je teda okolnosťou, v dôsledku ktorej sú všetky dotknuté inštitúcie porovnateľné.

157    Článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 údajne porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania zakotvenú v článku 20 Charty tým, že umožňuje rozlišovanie medzi týmito inštitúciami. Neexistuje totiž žiadne objektívne kritérium, ktoré by mohlo odôvodniť tento rozdiel v zaobchádzaní. Kritérium stanovené v článku 6 ods. 5 druhom pododseku delegovaného nariadenia 2015/63, teda „pravdepodobnosť, že by dotknutá inštitúcia musela podstúpiť riešenie krízovej situácie“, nemá objektívnu súvislosť s kritériom skutočne uplatneným článkom 7 ods. 4 tohto delegovaného nariadenia na stanovenie váhy ukazovateľa SIZ, a to s ukazovateľom rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

158    SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

159    V článku 20 Charty je zakotvená zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, s výnimkou toho, že by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (rozsudok z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr, C‑555/19, EU:C:2021:89, bod 95).

160    V tejto súvislosti treba po prvé preskúmať, či sa inštitúcia, ktorá je členom SIZ, ako je žalobkyňa, nachádza v situácii porovnateľnej so situáciou ostatných inštitúcií, ktoré sú členmi rovnakej SIZ.

161    Podľa ustálenej judikatúry sa porovnateľná povaha rozdielnych situácií posudzuje s ohľadom na všetky prvky, ktorými sa tieto situácie vyznačujú. Tieto prvky treba určiť a posúdiť najmä vzhľadom na predmet a cieľ aktu, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí tento akt (pozri rozsudok z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr, C‑555/19 EU:C:2021:89, bod 99 a citovanú judikatúru).

162    Pokiaľ ide o zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí delegované nariadenie 2015/63, treba pripomenúť, že osobitná povaha príspevkov, ktorá spočíva, ako to vyplýva z odôvodnení 105 až 107 smernice 2014/59 a odôvodnenia 41 nariadenia č. 806/2014, v zabezpečení toho, aby v logike poistenia finančný sektor poskytol SRM dostatočné finančné zdroje na to, aby mohla SRM plniť svoje úlohy a pritom aby príspevky dotknuté inštitúcie motivovali fungovať na základe menej rizikového modelu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 113).

163    Vzhľadom na tieto zásady a ciele treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, všetky inštitúcie, ktoré sú členmi SIZ, nie sú nevyhnutne a len z dôvodu tohto členstva v porovnateľnej situácii. Ako totiž uviedla SRB bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala, členovia takej SIZ, do ktorej patrí žalobkyňa, nemajú bezpodmienečné právo získať podporu zo strany SIZ, ktorá by pokrývala všetky ich záväzky, pričom SIZ disponuje určitou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či niektorého člena podporí.

164    SRB a Komisia ďalej uviedli, že zlyhanie inštitúcie s rozsiahlou a zložitou súvahou by mohlo úplne vyčerpať finančné prostriedky SIZ, na rozdiel od inštitúcií s menšou a jednoduchšou súvahou. Žalobkyňa však ani nepredložila dôkazy na spochybnenie tohto tvrdenia.

165    Napokon, ako vyplýva z bodu 151 vyššie, ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ predstavuje objektívne kritérium na posúdenie, v prípade ktorých inštitúcií, ktoré sú členmi SIZ hrozí, že požiadajú SIZ o podporu, ktorú by nebola schopná poskytnúť. Toto kritérium teda predstavuje objektívne kritérium na posúdenie, ktoré inštitúcie sú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o takéto riziko. Platí to o to viac, že uvedené kritérium je v súlade s jedným z hlavných cieľov SRM, a to motiváciou inštitúcií, aby fungovali na základe menej rizikového modelu.

166    Z tohto dôvodu treba druhú výhradu druhej časti piateho žalobného dôvodu zamietnuť, keďže žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že sú všetky inštitúcie, ktoré sú členmi rovnakej SIZ, v porovnateľnej situácii.

c)      O tretej časti týkajúcej sa nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 so zásadou právnej istoty

167    Žalobkyňa tvrdí, že článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 nespĺňa požiadavky zásady právnej istoty. Toto ustanovenie predovšetkým jasne nevysvetľuje, ako má SRB zohľadniť „relatívnu váhu ukazovateľa [‚obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie‘]“. Norma je v tomto bode natoľko neurčitá, že SRB mohla zaradiť inštitúcie aj do dvoch alebo viac ako troch intervalov.

168    Okrem toho uvedené ustanovenie ponecháva SRB voľnosť pri výbere faktorov, ktoré považuje za vhodné na zaradenie inštitúcií do rôznych intervalov, takže nemožno vylúčiť svojvoľné konanie.

169    SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

170    Na jednej strane z článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 dostatočne jasne vyplýva, že v rámci ukazovateľa rizika SIZ je SRB povinná zaradiť inštitúcie do intervalov na základe váhy, ktorá zohľadňuje čiastkové ukazovatele tvoriace ukazovateľ „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

171    Na druhej strane je pravda, že v bodoch 68 až 85 vyššie bolo uvedené, že článok 6 ods. 6 a článok 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 priznávajú SRB mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o určenie ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ a váhy ukazovateľa rizika SIZ.

172    Ako však bolo konštatované v bodoch 86 až 97 vyššie, z delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že rozsah a spôsoby výkonu tejto miery voľnej úvahy sú definované dostatočne jasne, takže umožňujú inštitúciám dostatočne presne predvídať metodiku výpočtu ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

173    V dôsledku toho treba tretiu časť piateho žalobného dôvodu zamietnuť.

d)      O štvrtej časti týkajúcej sa nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 so zásadou úplného zohľadnenia skutkových okolností

174    Žalobkyňa tvrdí, že článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 porušuje zásadu úplného zohľadnenia skutkových okolností. Pravdepodobnosť riešenia krízovej situácie inštitúcie, ktorá je členom SIZ, totiž nemožno určiť len na základe ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“. Mali by sa zohľadniť aj iné podstatné faktory, ktoré určujú rizikový profil z hľadiska pravdepodobnosti riešenia krízovej situácie.

175    SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

176    Keď žalobca uvádza porušenie „zásady úplného zohľadnenia skutkových okolností“, treba túto výhradu chápať ako odkaz na zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v článku 41 Charty, ktorá inštitúciám a orgánom Únie ukladá povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti daného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14, a z 23. septembra 2009, Estónsko/Komisia, T‑263/07, EU:T:2009:351, bod 99 a citovanú judikatúru).

177    V tejto súvislosti sa však žalobkyňa obmedzuje na tvrdenie, že Komisia pri prijímaní článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 nezohľadnila niektoré „podstatné faktory“, ktoré by mohli ovplyvniť pravdepodobnosť riešenia krízovej situácie inštitúcie, ktorá je členom SIZ, pričom však nešpecifikuje, o aké faktory ide a prečo ich Komisia mala zohľadniť.

178    Štvrtú časť piateho žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.

e)      Záver k piatemu žalobnému dôvodu

179    Vzhľadom na vyššie uvedené treba piaty žalobný dôvod zamietnuť.

3.      O siedmom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článkov 6, 7 a 9, ako aj prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 v rozsahu, v akom porušujú viaceré normy vyššej právnej sily

180    Žalobkyňa tvrdí, že články 6, 7 a 9, ako aj príloha I k delegovanému nariadeniu 2015/63 porušujú „zásadu výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“, ako aj články 16 a 20 Charty, zásadu proporcionality a „zásadu úplného zohľadnenia skutkových okolností“, keďže tieto ustanovenia definujú piliere a ukazovatele rizika, ako aj postup a vzorce uplatniteľné na ich kombináciu na základe „idealizovaného obrazu, ktorý nezodpovedá skutočným skúsenostiam a skutočnej situácii všetkých inštitúcií [povinných platiť príspevky ex ante upravené podľa ich rizikového profilu]“.

181    Váha ukazovateľov rizika a ich uplatnenie v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63 by totiž viedli k vytváraniu intervalov a k zaradeniu rôznych inštitúcií do týchto intervalov, čo by pre inštitúcie, akou je žalobkyňa, znamenalo objektívne neodôvodnené, neprimerané a diskriminačné zaťaženie.

182    Konkrétne, ako vyplýva z prílohy II k napadnutému rozhodnutiu, uplatnenie oddielu „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 by viedlo k vytvoreniu neprimerane širokého rozpätia hodnôt pre prvý a posledný interval. Napríklad v prípade ukazovateľa rizika „aktíva vážené v závislosti od trhového rizika, vydelené celkovými aktívami“, ktorý je súčasťou piliera rizika IV, pre časť príspevku ex ante vypočítanú na základe únie, žalobkyňa uvádza so svojou hodnotou [dôverné](1)% intervalu [dôverné], [dôverné] a bola by postavená na rovnakú úroveň ako inštitúcia, ktorá má [dôverné]‑krát vyššiu hodnotu, teda [dôverné] %, zatiaľ čo [dôverné]. To isté platí pre časť tohto ukazovateľa rizika vypočítanú na vnútroštátnom základe, ako aj pre iné ukazovatele rizika, ako je ukazovateľ „expozícia derivátom vydelená vlastným kapitálom Tier 1“.

183    Navyše z prílohy II k napadnutému rozhodnutiu tiež vyplýva, že pokiaľ ide o šesť z deviatich ukazovateľov rizika v rizikovom pilieri IV uvedených v článku 6 ods. 5 prvom pododseku písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63, viaceré intervaly neboli naplnené, pričom prvé intervaly vždy zahŕňajú veľmi veľký počet inštitúcií, čo nie je v súlade so znením prílohy I k tomuto delegovanému nariadeniu, podľa ktorého musí SRB zaradiť do každého intervalu rovnaký počet inštitúcií. To údajne preukazuje, že Komisia vytvorila právnu úpravu, ktorej uplatnenie prináša nekonzistentné výsledky, ktoré neodrážajú rizikový profil inštitúcií povinných platiť príspevky ex ante.

184    SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

185    V prvom rade treba preskúmať zlučiteľnosť oddielu „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 so zásadou rovnosti zaobchádzania zakotvenou v článku 20 Charty.

186    Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 159 vyššie treba najskôr posúdiť, či sa tieto inštitúcie nachádzajú v porovnateľnej situácii.

187    Podľa oddielu „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 prináleží SRB na účely porovnania inštitúcií s ohľadom na rôzne ukazovatele a čiastkové ukazovatele rizika najprv vypočítať počet intervalov. V druhom rade SRB zaradí do každého intervalu v zásade rovnaký počet inštitúcií, pričom najprv zaradí inštitúcie s najnižšími hodnotami hrubého ukazovateľa do prvého intervalu. V treťom rade prináleží SRB, aby pridelila všetkým inštitúciám zaradeným do daného intervalu rovnaké skóre s názvom „diskretizovaný ukazovateľ“, ktorý musí zohľadniť vo zvyšnej časti výpočtu ich koeficientu úpravy.

188    Nie je vylúčené, že uplatnenie tejto metodiky nazývanej „binning“ (zaraďovanie do intervalov), zavedenej v oddiele „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 (ďalej len „metodika binning“), by v skutočnosti mohlo viesť k situáciám, v ktorých by inštitúcie s hodnotami ukazovateľa rizika, ktoré sú blízke hodnotám inštitúcií zaradených do predchádzajúceho intervalu, v ktorom sú inštitúcie, ktorých hodnoty rovnakého ukazovateľa rizika môžu byť niekedy podstatne vyššie. Tento dôsledok vyplýva z uplatnenia pravidla stanoveného v oddiele 3 „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63, podľa ktorého SRB do každého intervalu zaradí v zásade rovnaký počet inštitúcií.

189    Na účely preskúmania, či sa inštitúcie, ktoré sú zaradené do rovnakého intervalu, ale majú v prípade rovnakých ukazovateľov rizika značne odlišné hodnoty, nachádzajú v porovnateľnej situácii, treba vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 161 a 162 vyššie zohľadniť ciele SRM, a najmä cieľ motivovať inštitúcie, aby fungovali na základe menej rizikového modelu.

190    Je potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že jedným z hlavných cieľov SRM je motivovať príslušné inštitúcie, aby fungovali na základe menej rizikového modelu, inštitúcie zaradené do rovnakého intervalu, ale s výrazne odlišnými hodnotami rovnakého ukazovateľa rizika, nie sú v porovnateľnej situácii, pretože majú odlišné vlastnosti z hľadiska miery rizika meranej týmto ukazovateľom.

191    Ako však vyplýva z bodu 187 vyššie, s týmito inštitúciami sa zaobchádza rovnako, pretože sú zaradené do rovnakého intervalu týkajúceho sa uvedeného ukazovateľa rizika, a preto sa im priradí rovnaký diskretizovaný ukazovateľ, ktorý SRB zohľadní pri výpočte koeficientu úpravy.

192    Pokiaľ sa s osobami nachádzajúcimi sa v rozdielnych situáciách zaobchádza rovnako, zásada rovnosti zaobchádzania nie je porušená, pokiaľ je takéto zaobchádzanie riadne odôvodnené (pozri rozsudok zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, bod 52 a citovanú judikatúru).

193    Je to tak v prípade, ak je toto zaobchádzanie v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným opatrením, ktoré uvedený rozdiel zavádza, a je tomuto cieľu primerané (pozri rozsudok zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, bod 53 a citovanú judikatúru).

194    Súdny dvor v tomto ohľade uznal, že stanovenie všeobecných pravidiel, ktoré sa ľahko uplatňujú a príslušné orgány ľahko kontrolujú, je legitímnym cieľom inštitúcie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. februára 2015, Sopora, C‑512/13, EU:C:2015:108, bod 33, a zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, bod 60).

195    V prejednávanej veci treba uviesť, že delegované nariadenie 2015/63 je v súlade s týmto cieľom.

196    V delegovanom nariadení 2015/63 sa totiž stanovila metodika úpravy príspevkov ex ante podľa rizikového profilu inštitúcií, ktorá spočíva v porovnaní ich rizikových profilov na základe hodnôt, ktoré tieto inštitúcie dosahujú v prípade série ukazovateľov rizika.

197    Metodika binning, ako je opísaná v bode 187 vyššie, umožňuje SRB efektívne spravovať veľké množstvo údajov, ktoré musí zohľadniť, aby mohla uskutočniť porovnanie uvedené v bode 196 vyššie, pričom podľa možnosti zabraňuje tomu, aby prítomnosť tzv. extrémnych hodnôt, t. j. hodnôt s veľkou odchýlkou od priemeru, viedla k skresleným porovnaniam.

198    Ako totiž vyplýva najmä z technickej štúdie JRC týkajúcej sa delegovaného nariadenia 2015/63, jedným z cieľov metodiky binning je stanoviť jednoduchú metodiku porovnania veľkého počtu údajov vykázaných inštitúciami, ktorých príspevok ex ante je upravený podľa ich rizikového profilu. Okrem toho táto metodika umožňuje zabrániť tomu, aby inštitúcie s mimoriadne negatívnymi hodnotami určitých ukazovateľov rizika napriek tomu získali skóre, ktoré naznačuje nízky rizikový profil tohto ukazovateľa, pretože existujú určité inštitúcie s extrémnymi hodnotami.

199    Ďalej, pokiaľ ide o primeranosť metodiky binning vzhľadom na cieľ sledovaný dotknutou právnou úpravou, treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 107 až 111 vyššie, Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vykonanie článku 103 ods. 7 smernice 2014/59.

200    Za týchto okolností a v súlade s judikatúrou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 2015, Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, body 80, 81 a 91; z 30. novembra 2022, Trasta Komercbanka a i./ECB, T‑698/16, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2022:737, body 221 a 222 a citovaná judikatúra, a z 21. decembra 2022, Firearms United Network a i./Komisia, T‑187/21, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2022:848, body 122 a 123 a citovanú judikatúru), sa preskúmanie dodržania zásady proporcionality Všeobecným súdom musí obmedziť na preskúmanie toho, či je metodika binning zjavne neprimeraná vo vzťahu k cieľu, ktorý Komisia sleduje, či nejde zjavne nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa alebo či nespôsobuje nevýhody, ktoré sú zjavne neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu.

201    Pokiaľ ide o otázku, či metodika binning umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ, ako bol uvedený v bodoch 197 a 198 vyššie, treba poznamenať, že ako vyplýva najmä z technickej štúdie JRC, táto metodika je uznávanou štatistickou metodikou. Rovnako uvedená metodika používa objektívne kritériá na určenie príspevkov ex ante, a to najmä matematický vzorec stanovený v oddiele 2 „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

202    Okrem toho metodika binning umožňuje jednoducho porovnávať údaje veľkého počtu inštitúcií a účinným a objektívnym spôsobom vypočítať ich príspevky ex ante.

203    Za týchto okolností táto metodika umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ, ktorým je vytvorenie jednoduchej a ľahko kontrolovateľnej metodiky na porovnanie veľkého počtu údajov na účely výpočtu príspevkov ex ante.

204    Žalobkyňa okrem toho nepreukázala, že metodika binning zjavne prekračuje hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Konkrétne nepreukázala, že iná metodika porovnania rizikových profilov inštitúcií by pre inštitúcie mala zjavne menej nevýhod ako binning, pričom by umožnila dosiahnuť uvedený cieľ rovnako účinným spôsobom.

205    Napokon je pravda, ako bolo uvedené v bode 188 vyššie, že táto štatistická metóda by v skutočnosti mohla viesť k tomu, že v niektorých prípadoch sa inštitúcie s podstatne rozdielnymi hodnotami môžu napriek tomu nachádzať v rovnakom intervale, ako to vyplýva z prílohy II k napadnutému rozhodnutiu. Takúto okolnosť však nemožno považovať za zjavne neprimeranú nevýhodu vzhľadom na cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou.

206    Treba totiž po prvé uviesť, že úprava príspevkov ex ante sa môže podľa článku 9 ods. 3 delegovaného nariadenia 2015/63 vykonať len v rozpätí koeficientu od 0,8 do 1,5. Základný ročný príspevok tak zostáva prevažujúcim prvkom na určenie príspevku ex ante s ohľadom na rizikový profil inštitúcií.

207    Po druhé, ako vyplýva z empirickej štúdie uskutočnenej pred prijatím delegovaného nariadenia 2015/63, ktorej výsledky boli zhrnuté v technickej štúdii JRC, štatistický fenomén identifikovaný v bodoch 188 a 205 je obmedzený v tom, že k nemu dochádza najmä v posledných intervaloch a nie v prevažnej väčšine intervalov.

208    Po tretie je nesporné, že inštitúcie v týchto posledných intervaloch majú vyššie hodnoty dotknutého ukazovateľa rizika ako inštitúcie zaradené do nižších intervalov.

209    Po štvrté metodika úpravy príspevkov ex ante podľa rizikového profilu zohľadňuje množstvo ukazovateľov rizika, ako sa uvádza v článku 6 delegovaného nariadenia 2015/63. Inštitúcia sa preto celkovo zaraďuje do množstva intervalov podľa jej hodnôt a hodnôt ostatných inštitúcií pre každý ukazovateľ rizika.

210    Ako však vyplýva z technickej štúdie JRC uvedenej v bode 207 vyššie, pokiaľ ide o rôzne ukazovatele rizika, inštitúcie sa zvyčajne nachádzajú v iných intervaloch. Z tohto dôvodu, ak sa inštitúcia pre daný ukazovateľ rizika nachádza v poslednom intervale, a teda je postavená na rovnakú úroveň s inštitúciami s výrazne vyššími hodnotami, situácia je spravidla odlišná v prípade iných ukazovateľov rizika, čo umožňuje vykonať celkové porovnanie dotknutých inštitúcií.

211    Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že článok 20 Charty a zásada proporcionality bránia použitiu metodiky binning.

212    Navyše jav opísaný v bodoch 209 a 210 vyššie ilustruje výpočet príspevku ex ante žalobkyne na príspevkové obdobie 2021, ako to vyplýva z jej individuálneho výkazu. Pokiaľ totiž ide o časť jej príspevku ex ante vypočítanú na základe únie, žalobkyňa sa nachádza v [dôverné] intervale pre [dôverné]. Na druhej strane v prípade žiadneho z ukazovateľov rizika, ktoré sú súčasťou pilierov rizika [dôverné], sa žalobkyňa nenachádza v [dôverné] intervale, zatiaľ čo [dôverné].

213    Situácia je navyše podobná, pokiaľ ide o časť príspevku ex ante žalobkyne, ktorá bola vypočítaná na vnútroštátnom základe. Z jej individuálneho výkazu vyplýva, že žalobkyňa sa nachádza v [dôverné] intervale v prípade [dôverné]. Na druhej strane sa nenachádza v [dôverné] intervale v prípade žiadneho z ukazovateľov rizika tvoriacich [dôverné] piliere rizika.

214    Pokiaľ ide v druhom rade o výhradu založenú na porušení „zásady výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“, nie je potrebné rozhodnúť o otázke, či takáto zásada v práve Únie existuje. Túto výhradu možno chápať v tom zmysle, že žalobkyňa Komisii v skutočnosti vytýka, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď stanovila metodiku binning, pretože táto metodika bráni SRB, aby primerane upravila základné ročné príspevky podľa skutočného rizikového profilu inštitúcií.

215    Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 201 až 211 vyššie však žalobkyňa nemôže tvrdiť, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zaviedla metodiku binning.

216    Pokiaľ ide v treťom rade o zlučiteľnosť metodiky binning s článkom 16 Charty a so zásadou úplného zohľadnenia skutkových okolností, žalobkyňa neuvádza žiadnu samostatnú a cielenú argumentáciu týkajúcu sa porušenia tohto článku a tejto zásady, pričom sa odvoláva len na ich porušenie.

217    V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že na to, aby bola žaloba prípustná, je nevyhnutné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená, vyplývali aspoň stručne, ale ucelene a zrozumiteľne z textu samotnej žaloby, aby sa zaručila právna istota a riadny výkon spravodlivosti. Preto musí byť každý žalobný dôvod, ktorý nebol dostatočne vyjadrený v návrhu na začatie konania, považovaný za neprípustný. Podobné požiadavky platia aj pre výhrady uvádzané na podporu žalobného dôvodu. Súd Únie musí túto podmienku konania z dôvodu týkajúceho sa verejného poriadku zohľadniť ex offo (pozri rozsudky z 30. júna 2021, Taliansko/Komisia, T‑265/19, neuverejnený, EU:T:2021:392, bod 33 a citovanú judikatúru, a zo 7. júla 2021, Bateni/Rada, T‑455/17, EU:T:2021:411, bod 135 a citovanú judikatúru).

218    Keďže výhrady uvedené v bode 216 nespĺňajú tieto požiadavky, musia byť zamietnuté ako neprípustné.

219    Napokon žalobkyňa vo svojej žalobe neuvádza žiadnu samostatnú a cielenú argumentáciu týkajúcu sa údajnej nezákonnosti článkov 6, 7 a 9 delegovaného nariadenia 2015/63 alebo iných častí prílohy I k tomuto delegovanému nariadeniu, než argumentáciu uvedenú v oddiele „Krok 2“, ktorá by presahovala rámec argumentácie preskúmanej vyššie.

220    Z tohto dôvodu treba námietku nezákonnosti týkajúcu sa týchto posledných uvedených ustanovení zamietnuť.

221    Vzhľadom na vyššie uvedené treba siedmy žalobný dôvod zamietnuť.

4.      O desiatom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článku 20 ods. 1 prvej a druhej vety delegovaného nariadenia 2015/63 v rozsahu, v akom porušuje článok 103 ods. 7 smernice 2014/59 a „zásadu výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“

222    Žalobkyňa namieta nezákonnosť článku 20 ods. 1 prvej a druhej vety delegovaného nariadenia 2015/63 z dôvodu, že v rozsahu, v akom toto ustanovenie umožňuje, aby SRB neuplatňovala na dobu neurčitú v rámci výpočtu príspevkov ex ante jeden alebo viacero ukazovateľov rizika, ak údaje pre tieto ukazovatele nie sú k dispozícii, Komisia nedodržala článok 103 ods. 7 smernice 2014/59, ktorý od nej vyžadoval, aby pri prijímaní delegovaného nariadenia 2015/63 zohľadnila všetky skutočnosti stanovené v tomto ustanovení.

223    Konkrétnejšie prvá a druhá veta článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 vedú k tomu, že v príspevkovom období 2021 SRB nezohľadnila v rámci rizikového piliera „vystavenie riziku“ ukazovateľ „vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec [minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MPVZOZ)]“, v rámci piliera rizika „stabilita a rozmanitosť zdrojov financovania“, ukazovateľ „pomer čistého stabilného financovania“ a v rámci piliera rizika IV ukazovatele rizika „zložitosť“ a „vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

224    Z rovnakých dôvodov je článok 20 ods. 1 prvý a druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 tiež v rozpore so „zásadou výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“.

225    SRB a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

226    Na úvod treba na jednej strane spresniť, že v rámci desiateho žalobného dôvodu žalobkyňa iba vznáša námietku nezákonnosti článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.

227    Na druhej strane bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či smernica 2014/59 alebo iné pravidlo práva Únie zakotvuje „zásadu výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“, výhradu žalobkyne založenú na porušení tejto zásady treba chápať v tom zmysle, že v podstate tvrdí, že článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 obsahuje zjavne nesprávne posúdenie z dôvodu, že toto ustanovenie bráni SRB primerane upraviť základné ročné príspevky podľa skutočného rizikového profilu inštitúcií.

228    Vzhľadom na uvedené treba uviesť, že podľa článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63, s názvom „Prechodné ustanovenia“, sa ukazovateľ rizika neuplatňuje, pokiaľ informácie požadované pre konkrétny ukazovateľ rizika uvedený v prílohe II k tomuto delegovanému nariadeniu nie sú súčasťou požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu podľa článku 14 uvedeného delegovaného nariadenia, teda požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu stanovených vykonávacím nariadením Komisie č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 2014, s. 1), alebo prípadne na úrovni členských štátov.

229    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že delegované nariadenie 2015/63 bolo prijaté na základe článku 103 ods. 7 smernice 2014/59, ktorý ukladá Komisii povinnosť zohľadniť všetky skutočnosti vymenované v písmenách a) až h) tohto ustanovenia na účely bližšieho určenia koncepcie „prispôsobovania príspevkov úmerne k rizikovému profilu inštitúcií“.

230    Napriek tomu článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 oprávňuje SRB prechodne neuplatňovať niektoré z týchto skutočnosti, ktoré sú zohľadnené v ukazovateľoch rizika stanovených v tomto delegovanom nariadení.

231    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hoci článok 103 ods. 7 smernice 2014/59 vyžaduje, aby Komisia „zohľadnila“ všetky skutočnosti uvedené v článku 103 ods. 7 písm. a) až h) smernice 2014/59, toto ustanovenie nešpecifikuje, akým spôsobom ich má zohľadniť. Na tento účel a ako bolo pripomenuté v bodoch 107 až 111 vyššie, Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vykonanie tohto ustanovenia.

232    Takáto miera voľnej úvahy však môže prípadne zahŕňať potrebu stanoviť prechodné obdobia, pokiaľ ide o uplatňovanie skutočností vymenovaných v článku 103 ods. 7 písm. a) až h) smernice 2014/59, najmä z dôvodu nedostupnosti údajov potrebných na výpočet ukazovateľov rizika založených na týchto skutočnostiach.

233    Článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 zavádza takéto prechodné obdobie, keďže neumožňuje SRB neuplatňovať niektoré z uvedených skutočností bez časového obmedzenia, ale len prechodne, ako to vyplýva z názvu článku 20 tohto delegovaného nariadenia, ako aj z podmienok uplatnenia jeho odseku 1.

234    Okrem toho treba podobne ako SRB a Komisia uviesť, že odôvodnenie prechodného obdobia stanoveného týmto ustanovením úzko súvisí s postupnou povahou procesu zavedenia prudenciálnych požiadaviek a príslušných požiadaviek na predkladanie správ. Ako totiž vyplýva najmä z odôvodnenia 6 smernice 2014/59, delegované nariadenie 2015/63 bolo prijaté v čase, keď tieto požiadavky ešte neboli s konečnou platnosťou stanovené alebo ešte boli predmetom úprav. V tejto súvislosti žalobkyňa závažným spôsobom nespochybnila tvrdenie SRB, že príslušné orgány postupne určia niektoré z týchto požiadaviek, ktoré následne ovplyvnia údaje, ktoré musia byť k dispozícii na výpočet ukazovateľov rizika stanovených v delegovanom nariadení 2015/63. Z toho vyplýva, že údaje potrebné na výpočet niektorých z týchto ukazovateľov rizika nemuseli byť dostupné pre všetky dotknuté inštitúcie alebo prinajmenšom pre všetky inštitúcie so sídlom v členskom štáte aspoň počas časti úvodného obdobia, pričom sa spresňuje, že tieto údaje nemuseli byť podľa práva Únie, prípadne podľa vnútroštátneho práva, vykazované ako prudenciálne informácie.

235    V tomto kontexte je cieľom článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 zabrániť prípadnému neprimeranému alebo diskriminačnému zaťaženiu inštitúcií pri výpočte príspevkov ex ante práve z dôvodu tohto postupného vykonávania prudenciálnych požiadaviek a s nimi súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ. Tento výpočet totiž vyžaduje porovnávací postup. V tejto súvislosti SRB v podstate vysvetlila, bez toho, aby to bolo spochybnené, že ak by údaje potrebné na výpočet určitých ukazovateľov rizika neboli vykázané ako prudenciálne informácie všetkými inštitúciami alebo prinajmenšom všetkými inštitúciami so sídlom v členskom štáte, SRB by bola povinná zohľadniť údaje týkajúce sa takýchto ukazovateľov, ktoré však nie sú porovnateľné.

236    Napokon je pravda, že výnimka stanovená v článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 môže viesť k situácii, že niektoré ukazovatele rizika stanovené v článku 6 tohto delegovaného nariadenia sa počas celého úvodného obdobia neuplatnia. Na jednej strane je však takýto dôsledok výsledkom postupnej povahy vykonávania prudenciálnych požiadaviek, ako sa uvádza v bode 234 vyššie. Na druhej strane, ako vyplýva z článku 71 nariadenia č. 806/2014, uvedené ukazovatele rizika sa majú uplatňovať aj po uplynutí úvodného obdobia.

237    Za týchto okolností a vzhľadom na úvahy uvedené v bode 231 vyššie žalobkyňa nepreukázala, že článok 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 obsahuje zjavne nesprávne posúdenie alebo zneužitie právomoci, alebo že zjavne prekračuje hranice širokej miery voľnej úvahy, ktorú Komisii priznáva článok 103 ods. 7 smernice 2014/59.

238    Desiaty žalobný dôvod sa teda musí zamietnuť.

B.      O žalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1

239    Zo SIZsu vyplýva, že k platobnému výmeru BaFin z 21. apríla 2021 bolo priložené anglické znenie napadnutého rozhodnutia vrátane jeho príloh a ich voľný preklad do nemčiny. Podľa platobného výmeru je záväzné len anglické znenie napadnutého rozhodnutia.

240    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 81 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1, keďže spresňuje, že je záväzná iba anglická verzia, pričom si ako úradný jazyk, ktorý sa má použiť v správnom konaní, výslovne zvolila nemčinu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa výslovne nevzdala svojho práva komunikovať so SRB v nemčine, skutočnosť, že SRB tiež vypracovala neoficiálne znenie napadnutého rozhodnutia v nemčine, nemôže napraviť tento nedostatok, najmä keď toto znenie obsahuje značné odchýlky od napadnutého rozhodnutia v jeho anglickom znení.

241    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

242    Podľa článku 81 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 sa nariadenie č. 1 uplatňuje na SRB.

243    Z článku 3 nariadenia č. 1 vyplýva, že dokumenty zasielané inštitúciami a orgánmi Únie členskému štátu alebo osobe podliehajúcej jurisdikcii členského štátu musia byť vyhotovené v jazyku tohto štátu.

244    Podľa článku 81 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 sa však SRB môže dohodnúť s RKS na jazyku, v ktorom sa majú vypracovať dokumenty, ktoré sa im zasielajú alebo ktoré zasielajú tieto orgány, takže toto ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu vo vzťahu k článku 3 nariadenia č. 1.

245    SRB pritom vykonala tento článok 81 ods. 4 tým, že uzavrela s RKS dohodu o praktických dojednaniach spolupráce v rámci SRM, ktorá bola potvrdená rozhodnutím SRB SRB/PS/2018/15 zo 17. decembra 2018, ktorým sa stanovuje rámec praktických dojednaní spolupráce v rámci SRM medzi SRB a RKS (ďalej len „dohoda SRB‑RKS“).

246    V dôsledku toho treba preskúmať, či bolo napadnuté rozhodnutie v súlade s dojednaniami stanovenými v tejto dohode.

247    Podľa článku 4 ods. 6 dohody SRB‑RKS sa právne akty SRB určené RKS na účely ich vykonania podľa vnútroštátneho práva prijímajú v angličtine, pričom znenie uvedených aktov v tomto jazyku je právne záväzné.

248    V tejto súvislosti z článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81 vyplýva, že SRB je povinná oznámiť dotknutým RKS svoje rozhodnutia o výpočte príspevkov ex ante.

249    V súlade s týmto ustanovením SRB v článku 2 výroku napadnutého rozhodnutia spresnila, že toto rozhodnutie bude oznámené nemeckému RKS ako jednému z adresátov, rovnako ako iným RKS.

250    Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie patrí do pôsobnosti článku 4 ods. 6 dohody SRB‑RKS.

251    V súlade s článkom 81 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 tak SRB mohla vypracovať napadnuté rozhodnutie v angličtine. Za týchto okolností jej žalobkyňa nemôže vytýkať porušenie článku 81 ods. 1 tohto nariadenia alebo článku 3 nariadenia č. 1.

252    Tvrdenia žalobkyne túto argumentáciu nevyvracajú.

253    V prvom rade treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého si zvolila prijímať dokumenty SRB v správnom konaní v nemčine, a preto jej SRB mala oznámiť napadnuté rozhodnutie v tomto jazyku.

254    Hoci z formulára predloženého v prílohe A.10 k žalobe vyplýva, že žalobkyňa takúto voľbu urobila, táto voľba sa týka výlučne výmeny dokumentov medzi SRB a žalobkyňou a nemôže sa týkať rozhodnutí o príspevkoch ex ante, keďže takéto rozhodnutia SRB zasiela RKS.

255    Ďalej nemôže obstáť ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutá, a teda má právo získať jeho oficiálne vyhotovenie v nemčine.

256    Na jednej strane toto tvrdenie porušuje znenie článku 81 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81 a článkom 4 ods. 6 dohody SRB‑RKS.

257    Na druhej strane z judikatúry vyplýva, že v práve Únie neexistuje všeobecná zásada, že každá osoba má právo na to, aby každý akt, ktorý môže ovplyvniť jej záujmy, bol vyhotovený v jej jazyku za každých okolností a aby boli orgány Únie povinné bez akejkoľvek výnimky používať všetky úradné jazyky v každej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2019, Španielsko/Parlament, C‑377/16, EU:C:2019:249, bod 37 a citovanú judikatúru).

258    Prvý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

2.      O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

259    Druhý žalobný dôvod sa delí na sedem častí.

a)      Úvodné poznámky

260    Článok 296 druhý odsek ZFEÚ stanovuje, že v právnych aktoch sa uvedú odôvodnenia. Rovnako právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty stanovuje povinnosť inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie odôvodniť svoje rozhodnutia.

261    Odôvodnenie rozhodnutia inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie má osobitný význam v rozsahu, v akom umožňuje dotknutej osobe rozhodnúť s plnou znalosťou veci, či chce podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ako aj príslušnému súdu vykonať jeho preskúmanie, a teda predstavuje jednu z podmienok účinného súdneho preskúmania zaručeného článkom 47 Charty (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 103, ako aj citovanú judikatúru).

262    Takéto odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. V tejto súvislosti sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť a konkrétne na záujem, ktorý môžu mať osoby dotknuté aktom na získaní takýchto vysvetlení. Preto akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 104 a citovanú judikatúru).

263    Na účely preskúmania, či je toto odôvodnenie dostatočné, pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, treba po prvé pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora nemožno vyvodiť, že by odôvodnenie každého rozhodnutia inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie, ktoré ukladá súkromnému subjektu povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, muselo nevyhnutne obsahovať všetky skutočnosti, ktoré jeho adresátovi umožnia overiť správnosť výpočtu výšky tejto peňažnej sumy (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 105 a citovanú judikatúru).

264    Po druhé inštitúcie, orgány alebo agentúry Únie sú však sú pri uplatnení zásady ochrany obchodného tajomstva, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je konkretizovaná najmä v článku 339 ZFEÚ, v zásade povinné nesprístupniť konkurentom súkromného subjektu dôverné informácie, ktoré im súkromný subjekt poskytol (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 109 a citovanú judikatúru).

265    Po tretie domnievať sa, že odôvodnenie rozhodnutia SRB, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, musí inštitúciám nevyhnutne umožniť overiť správnosť výpočtu ich príspevku ex ante, by nevyhnutne vyžadovalo zakázať normotvorcovi Únie zaviesť spôsob výpočtu tohto príspevku zahŕňajúci údaje, ktorých dôverná povaha je chránená právom Únie, a preto neprimerane obmedziť širokú mieru voľnej úvahy, ktorou musí na tento účel disponovať normotvorca Únie tým, že by sa mu najmä zabránilo zvoliť si metodiku, ktorá môže zabezpečiť dynamické prispôsobenie financovania SRF vývoju finančného sektora, a to komparatívnym posúdením najmä finančnej situácie každej inštitúcie povolenej na území členského štátu, ktorá je účastníkom SRF (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 118).

266    Po štvrté, hoci z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosť odôvodnenia, ktorú má SRB, musí byť vyvážená, z dôvodu logiky systému financovania SRF a metódy výpočtu stanovenej normotvorcom Únie, s povinnosťou SRB dodržiavať obchodné tajomstvo dotknutých inštitúcií, nič to nemení na tom, že túto neskôr uvedenú povinnosť nemožno v tomto ohľade vykladať tak široko, aby zbavila povinnosť odôvodnenia svojej podstaty (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 120).

267    V rámci hľadania rovnováhy medzi povinnosťou odôvodnenia a všeobecnou zásadou ochrany obchodného tajomstva sa však nemožno domnievať, že odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa súkromnému subjektu ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu bez toho, aby sa mu poskytli všetky informácie umožňujúce s presnosťou overiť výpočet výšky tejto peňažnej sumy, vo všetkých prípadoch porušuje podstatu povinnosti odôvodnenia (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 121).

268    Pokiaľ ide o rozhodnutie SRB, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, musí byť povinnosť odôvodnenia považovaná za splnenú vtedy, keď osoby dotknuté týmto rozhodnutím, hoci im neboli poskytnuté údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo, majú prístup k metodike výpočtu použitej SRB a informáciám, ktoré sú dostatočné na pochopenie toho, akým spôsobom bola v zásade ich konkrétna situácia zohľadnená na účely výpočtu ich príspevku ex ante vzhľadom na situáciu všetkých ostatných dotknutých inštitúcií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122).

269    V takom prípade sú totiž tieto osoby schopné overiť, či bol ich príspevok ex ante určený svojvoľne bez zohľadnenia reality ich ekonomickej situácie, alebo s použitím údajov týkajúcich sa zvyšku finančného sektora, ktoré nie sú dôveryhodné. Uvedené osoby teda môžu porozumieť dôvodom rozhodnutia, ktorým sa stanovuje ich príspevok ex ante, a posúdiť, či je vhodné podať žalobu proti tomuto rozhodnutiu, takže by bolo neprimerané vyžadovať od SRB, aby oznámila každý číselný údaj, o ktorý sa opiera výpočet príspevku každej dotknutej inštitúcie (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 123).

270    Z vyššie uvedeného vyplýva, že SRB najmä nie je povinná poskytnúť inštitúcii údaje, ktoré by jej umožnili úplne overiť presnosť hodnoty koeficientu úpravy zohľadňujúceho riziko, ktorý jej bol priznaný na účely výpočtu jej príspevku do SRF, pretože toto overenie predpokladá, že bude mať k dispozícii údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo a ktoré sa týkajú ekonomickej situácie každej z ostatných dotknutých úverových inštitúcií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 135).

271    Na druhej strane je SRB povinná zverejniť alebo zaslať dotknutým inštitúciám v agregovanej a anonymizovanej forme informácie týkajúce sa týchto inštitúcií použité na výpočet tohto príspevku, keďže tieto informácie môžu byť sprístupnené bez narušenia obchodného tajomstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 166).

272    Medzi informáciami, ktoré majú byť takto poskytnuté inštitúciám sa nachádzajú najmä hraničné hodnoty každého intervalu a hodnoty príslušných ukazovateľov rizika, na základe ktorých bol príspevok ex ante inštitúcií upravený podľa ich rizikového profilu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 167).

273    Práve vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať tvrdenia žalobkyne uvedené v rámci druhého žalobného dôvodu.

b)      O prvej časti týkajúcej sa záväzného jazykového znenia napadnutého rozhodnutia

274    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neexistuje v jazyku, ktorý si výslovne vybrala podľa článku 81 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, a to v nemčine. Okrem toho údajne existujú podstatné rozdiely medzi anglickým znením napadnutého rozhodnutia, ktoré je záväzné, a jeho prekladom do nemčiny.

275    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

276    Pokiaľ ide po prvé o námietku, že napadnuté rozhodnutie neexistovalo v jazyku, ktorý si vybrala žalobkyňa, táto námietka sa v podstate prekrýva s prvým žalobným dôvodom, takže ju treba zamietnuť z dôvodov uvedených v bodoch 242 až 257 vyššie. Pokiaľ ide na druhej strane o výhradu založenú na rozdieloch medzi jazykovými zneniami tohto rozhodnutia, žalobkyňa uvádza len jeden bod tohto rozhodnutia, v ktorom sa záväzné anglické znenie odlišuje od jeho prekladu do nemčiny, a to odôvodnenie 114 týkajúce sa vytvorenia troch intervalov pre ukazovateľ rizika SIZ. Aj za predpokladu, že by takýto jazykový rozdiel existoval, žalobkyňa nevysvetľuje, v čom jej tento rozdiel bráni pochopiť dôvody, pre ktoré SRB vytvorila tri intervaly v súvislosti s ukazovateľom rizika SIZ.

277    V dôsledku toho treba prvú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

c)      O druhej časti týkajúcej sa zložitosti odôvodnenia výpočtu príspevku ex ante

278    Žalobkyňa po prvé tvrdí, že vysvetlenia poskytnuté SRB v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú rozdelené do štyroch samostatných dokumentov, sú príliš zložité a neprehľadné.

279    Ďalej nástroj na výpočet, ktorý SRB použila na výpočet príspevkov ex ante, nemá k dispozícii ani žalobkyňa, ani Všeobecný súd.

280    Napokon sú vady odôvodnenia napadnutého rozhodnutia navyše potvrdené skutočnosťou, že SRB podrobnejšie odôvodnila rozhodnutie, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante na príspevkové obdobie 2022.

281    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

282    V prvom rade žalobkyňa z právneho hľadiska dostatočne nevysvetľuje, prečo skutočnosť, že je napadnuté rozhodnutie rozdelené do štyroch dokumentov, spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť, a teda predstavuje vadu odôvodnenia.

283    Rovnako, hoci žalobkyňa tvrdí, že dokumenty tvoriace napadnuté rozhodnutie sú vzájomne prepojené mnohými odkazmi a krížovými odkazmi, takže nie je možné úplne pochopiť všetky skutočnosti súvisiace s výpočtom, neuvádza žiadny príklad takej skutočnosti, ktorá by sa z tohto dôvodu stala nezrozumiteľnou.

284    Pokiaľ ide ďalej o nástroj na výpočet, ktorý SRB použila na výpočet príspevkov ex ante, treba uviesť, že výhrada žalobkyne sa podľa jej vysvetlení poskytnutých na pojednávaní týka nástroja na výpočet vo forme softvéru používaného interne SRB na výpočet príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021 všetkých inštitúcií.

285    Žalobkyňa však nemôže vytýkať SRB, že jej k takémuto nástroju neposkytla prístup, keďže Všeobecnému súdu nepredložila nijaký konkrétny dôkaz, ktorý by vysvetľoval dôvody, pre ktoré bol tento prístup nevyhnutný na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z judikatúry citovanej v bodoch 268, 271 a 272 vyššie.

286    Napokon samotná skutočnosť, že SRB údajne podrobnejšie odôvodnila rozhodnutie, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante na príspevkové obdobie 2022, nie je relevantná na účely posúdenia, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené. Odôvodnenie uvedeného rozhodnutia nemožno skúmať vo vzťahu ku odôvodneniu aktu prijatého takmer rok po napadnutom rozhodnutí.

287    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

d)      O šiestej časti týkajúcej sa uchovávania údajov ostatných inštitúcií

288    Podľa žalobkyne je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné, keďže SRB nesprístupnila údaje ostatných inštitúcií, ktoré predstavujú základ výpočtu príspevkov ex ante, v dôsledku čoho si nie je istá presnosťou výpočtu jej príspevku ex ante. SRB tak nevytvorila spravodlivú rovnováhu medzi povinnosťou odôvodnenia a obchodným tajomstvom.

289    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

290    V odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia SRB uviedla, že „obchodné tajomstvo inštitúcií, t. j. všetky informácie týkajúce sa obchodnej činnosti inštitúcií, ktoré by v prípade ich zverejnenia konkurentovi a/alebo širšej verejnosti mohli vážne poškodiť záujmy inštitúcií, sa považujú za dôvernú informáciu“. Dodala, že „[v] súvislosti s výpočtom príspevkov ex ante… sa jednotlivé informácie poskytnuté inštitúciami prostredníctvom formulárov na [vykazovanie údajov]…, z ktorých [SRB] vychádza pri výpočte ich príspevkov ex ante, považujú za obchodné tajomstvo“.

291    Okrem toho SRB v bodoch 90 až 92 napadnutého rozhodnutia uviedla, že jej bolo zakázané „sprístupniť údaje o každej inštitúcii, ktoré tvoria základ výpočtov v [uvedenom rozhodnutí]“, hoci bola oprávnená „sprístupniť súhrnné a spoločné údaje v rozsahu, v akom [boli] tieto údaje kumulované“. Podľa uvedeného rozhodnutia však mali inštitúcie k dispozícii „úplne transparentný výpočet ich [základného ročného príspevku] a ich koeficientu úpravy“ vo vzťahu k jednotlivým krokom výpočtu tohto príspevku, ako sú definované v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63, ktoré sa týkali „výpočtu hrubých ukazovateľov“ (krok 1), „prepočítania ukazovateľov“ (krok 3) a „výpočtu zloženého ukazovateľa“ (krok 5). Inštitúcie by tiež mohli získať „spoločné údaje, ktoré SRB používa bez rozdielu pre všetky inštitúcie, ktoré boli upravené podľa ich rizikového profilu“ v krokoch výpočtu týkajúcich sa „diskretizácie ukazovateľov“ (krok 2), „zahrnutia priradeného znamienka“ (krok 4) a „výpočtu ročných príspevkov“ (krok 6).

292    V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že samotný princíp metodiky výpočtu príspevkov, ako vyplýva zo smernice 2014/59 a nariadenia č. 806/2014, vyžaduje zo strany SRB použitie údajov, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo, ktoré nemožno prevziať do odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 114).

293    Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, povinnosť odôvodnenia neukladá SRB povinnosť uviesť v napadnutom rozhodnutí podrobné úvahy preukazujúce dôvernú povahu každej kategórie údajov poskytnutých inštitúciami.

294    Ako totiž vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 262 vyššie, nevyžaduje sa, aby odôvodnenie aktu konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť a konkrétne na záujem, ktorý môžu mať osoby dotknuté týmto aktom na získaní takýchto vysvetlení.

295    Na jednej strane z úvah uvedených v odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB sa domnievala, že na všetky údaje oznámené každou inštitúciou sa vzťahuje v plnom rozsahu povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo, pretože sprístupnenie týchto údajov konkurentovi alebo širšej verejnosti by mohlo vážne poškodiť záujmy dotknutej inštitúcie.

296    Na druhej strane, keďže žalobkyňa poskytla svoje vlastné údaje na účely výpočtu príspevkov ex ante v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia 2015/63, bola si plne vedomá povahy a všeobecných vlastností každej kategórie takýchto údajov. Bola teda najmä schopná posúdiť, v akom rozsahu mohla každá z týchto kategórií údajov obsahovať dôverné informácie.

297    Za týchto okolností mala žalobkyňa dostatok informácií, aby pochopila a v prípade potreby spochybnila dôvody, na základe ktorých sa SRB domnievala, že na individuálne údaje ostatných inštitúcií sa vzťahuje obchodné tajomstvo. Vzhľadom na povahu a všeobecné vlastnosti každej kategórie týchto údajov mohla najmä spochybniť posúdenie SRB uvedené v odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sú uvedené údaje tajné a ich zverejnenie by mohlo vážne poškodiť záujmy dotknutej inštitúcie. Mala teda k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby mohla spochybniť dodržanie požiadaviek stanovených Súdnym dvorom zo strany SRB, týkajúcich sa vyváženia povinnosti odôvodnenia a zásady ochrany obchodného tajomstva, ako sú uvedené v bodoch 268, 271 a 272 vyššie.

298    Žalobkyňa však nepredložila dôkazy, ktoré by spochybnili posúdenie SRB, podľa ktorého sa na individuálne údaje ostatných inštitúcií vzťahuje obchodné tajomstvo.

299    Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa nemôže tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom neposkytuje individuálne údaje o ostatných inštitúciách, ktoré by umožnili overiť výpočet jej príspevku ex ante.

300    Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne, podľa ktorého jej SRB na to, aby splnila svoju povinnosť odôvodnenia, musí poskytnúť zoznam všetkých údajov inštitúcií, ktoré sa nachádzajú v tom istom intervale, v anonymizovanej forme.

301    Na jednej strane by uloženie takejto požiadavky SRB išlo nad rámec požiadaviek stanovených judikatúrou, ktoré boli uvedené v bodoch 268, 271 a 272 vyššie.

302    Na druhej strane SRB tvrdila bez toho, aby bolo jej tvrdenie v tomto ohľade vážne spochybnené, že aj zoznam s anonymizovanými údajmi týkajúcimi sa konkrétneho intervalu by mohol umožniť hospodárskym subjektom pôsobiacim v bankovej oblasti, ktoré sú obozretnými subjektmi, oboznámiť sa s obchodným tajomstvom niektorých inštitúcií. V tejto súvislosti žalobkyňa najmä nespochybnila, že takéto subjekty vedia, ktoré inštitúcie majú tendenciu mať vysoké hodnoty určitých ukazovateľov rizika. Ak by však každý rok získavali zoznamy s takýmito údajmi, mohli by sledovať vývoj ukazovateľov rizika týchto inštitúcií, aj keď sú zložené z citlivých obchodných údajov. Takéto riziko existuje najmä v prípade veľkých inštitúcií a tých, ktoré sú usadené v členských štátoch, v ktorých existuje len obmedzený počet inštitúcií povinných platiť príspevok ex ante. Nie je totiž vylúčené, že za týchto okolností by obozretný hospodársky subjekt mohol zistiť totožnosť takýchto zariadení, aj keby boli anonymizované. SRB tak nemožno vytýkať, že nevypracovala zoznam všetkých anonymizovaných údajov inštitúcií nachádzajúcich sa v tom istom intervale.

303    Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba šiestu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

e)      O tretej časti týkajúcej sa odôvodnenia ročnej cieľovej úrovne

304    Podľa žalobkyne určenie ročnej cieľovej úrovne nie je v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené. SRB mala najmä vysvetliť, v akom rozsahu zohľadnila prípadný vplyv procyklických príspevkov na finančnú situáciu dotknutých inštitúcií. Navyše SRB neoznámila konečnú predpokladanú cieľovú úroveň, ani svoj výklad hornej hranice uvedenej v článku 70 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 806/2014. Ako však vyplýva z rozhodnutia, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante na príspevkové obdobie 2022, SRB sa údajne domnieva, že je oprávnená ľubovoľne zvýšiť ročnú cieľovú úroveň uplatnením koeficientu, ktorý nie je stanovený uplatniteľnou právnou úpravou, a stanoviť tak inštitúciám neprimerané zaťaženie.

305    SRB odpovedá, že z odôvodnení 35 až 48 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že splnila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2021.

306    Konkrétne z odôvodnení 43 až 48 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB zohľadnila pandémiu COVID‑19 v rámci analýzy fázy hospodárskeho cyklu, ako aj možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú situáciu prispievajúcich inštitúcií. V tejto súvislosti SRB vysvetlila, že očakáva oživenie hospodárstva v priebehu roka 2021, aj keď je toto oživenie ťažko predvídateľné.

307    SRB ďalej na svojej internetovej stránke zverejnila predpokladanú konečnú cieľovú úroveň a žalobkyňa o tomto zverejnení vedela. Údajné nesprístupnenie výkladu SRB týkajúceho sa hornej hranice 12,5 % stanovenej v článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 nemôže ovplyvniť zákonnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

308    Na úvod je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 musia na konci úvodného obdobia finančné prostriedky dostupné v SRF dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň, ktorá predstavuje minimálne 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

309    Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 sa počas úvodného obdobia príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň uvedená v bode 308 vyššie, ale s náležitým ohľadom na fázu hospodárskeho cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií.

310    Článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 spresňuje, že každoročne príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahnu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne.

311    Pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante sa v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 stanovuje, že SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku vypočítavanej každý štvrťrok všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

312    Podobne podľa článku 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81 SRB vypočíta príspevok ex ante pre každú inštitúciu na základe ročnej cieľovej úrovne, ktorá sa stanoví podľa konečnej cieľovej úrovne a v súlade s metodikou stanovenou v delegovanom nariadení 2015/63.

313    V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, SRB určila ročnú cieľovú úroveň príspevku na obdobie 2021 na 11 287 677 212,56 eura.

314    V bodoch 36 a 37 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB v podstate vysvetlila, že ročná cieľová úroveň musí byť stanovená na základe analýzy vývoja krytých vkladov v predchádzajúcich rokoch, akéhokoľvek relevantného vývoja ekonomickej situácie a na základe analýzy ukazovateľov týkajúcich sa fázy hospodárskeho cyklu a vplyvov procyklických príspevkov na finančnú situáciu inštitúcií. SRB preto považovala za vhodné stanoviť koeficient na základe tejto analýzy a finančných prostriedkov dostupných v SRF (ďalej len „koeficient“). Tento koeficient potom uplatnila na jednu osminu priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, aby sa dosiahla ročná cieľová úroveň.

315    SRB opísala postup pri určení koeficientu v bodoch 38 až 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

316    V bode 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB konštatovala nepretržitý rastúci trend krytých vkladov pri všetkých inštitúciách v zúčastnených členských štátoch. Konkrétne priemer týchto vkladov na rok 2020 vypočítavaný každý štvrťrok predstavoval 6,689 bilióna eur.

317    V bodoch 40 a 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB prezentovala predpokladaný vývoj krytých vkladov na zostávajúce tri roky úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Odhadovala, že ročná miera rastu krytých vkladov bude na konci úvodného obdobia 4 % až 7 %.

318    V odôvodneniach 42 až 45 napadnutého rozhodnutia SRB predložila posúdenie fázy hospodárskeho cyklu a možného procyklického vplyvu príspevkov ex ante na finančnú situáciu inštitúcií. Na tento účel uviedla, že zohľadnila viaceré ukazovatele, ako napríklad prognózu Komisie týkajúcu sa rastu hrubého domáceho produktu a prognózy ECB v tejto súvislosti alebo tok úverov do súkromného sektora vyjadrený ako percento hrubého domáceho produktu.

319    V bode 46 odôvodnenia tohto rozhodnutia SRB dospela k záveru, že hoci možno odôvodnene očakávať ďalší rast krytých vkladov v bankovej únii, tempo rastu bude nižšie ako v roku 2020. V tejto súvislosti SRB v bode 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, že zaujala „konzervatívny prístup“, pokiaľ ide o mieru rastu krytých vkladov v nasledujúcich rokoch až do roku 2023.

320    Vzhľadom na tieto úvahy SRB v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia stanovila hodnotu koeficientu na 1,35 %. Následne vypočítala ročnú cieľovú úroveň vynásobením priemernej sumy krytých vkladov v roku 2020 týmto koeficientom a výsledok tohto výpočtu vydelila ôsmimi podľa nasledujúceho matematického vzorca uvedeného v bode 48 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia:

„Úroveň0 [výška ročnej cieľovej úrovne] = Celková výška krytých vkladov2020 * 0,0135 * ⅛ = 11 287 677 212,56 eura“.

321    SRB však na pojednávaní uviedla, že určila ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2021 nasledujúcim spôsobom.

322    Po prvé na základe analýzy budúceho vývoja SRB stanovila predpokladanú výšku krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov na konci úvodného obdobia približne na 7,5 bilióna eur. K tejto sume dospela na základe zohľadnenia priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, konkrétne 6,689 bilióna eur, ročnej miery rastu krytých vkladov vo výške 4 % a počtu príspevkových období zostávajúcich do konca úvodného obdobia, teda troch príspevkových období.

323    Po druhé v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 SRB vypočítala 1 % z týchto 7,5 bilióna eur, aby dospela k odhadovanej výške konečnej cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2023, t. j. približne 75 miliárd eur.

324    Po tretie SRB od tejto sumy odpočítala finančné zdroje, ktoré už boli dostupné v SRF v roku 2021, t. j. približne 42 miliárd eur, aby dospela k sume, ktorá zostala na výber počas zostávajúcich príspevkových období do konca úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Táto suma bola vo výške približne 33 miliárd eur.

325    Po štvrté túto sumu vydelila tromi a následne ju rovnomerne rozdelila medzi tri zostávajúce príspevkové obdobia. Ročná cieľová úroveň pre príspevkové obdobie 2021 bola teda stanovená vo výške uvedenej v bode 313 vyššie, t. j. približne na 11,287 miliardy eur.

326    Na pojednávaní SRB tiež uviedla, že zverejnila informácie, na ktorých bola založená metodika opísaná v bodoch 322 až 325 vyššie, a ktoré umožnili žalobkyni pochopiť metodiku, na základe ktorej bola stanovená ročná cieľová úroveň. Najmä spresnila, že v máji 2021, t. j. po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale pred podaním tejto žaloby, zverejnila na svojich internetových stránkach informačný list s názvom „Fact Sheet 2021“ (ďalej len „informačný list“), ktorý uvádzal odhadovanú výšku konečnej cieľovej úrovne. SRB tiež uviedla, že výška finančných prostriedkov dostupných v SRF bola dostupná aj na jej internetovej stránke, ako aj v rámci iných verejných zdrojov, a to dávno pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

327    Na účely preskúmania, či SRB splnila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne, treba najprv pripomenúť, že chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí, zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 34 a citovanú judikatúru). Všeobecný súd teda môže, či dokonca musí zohľadniť aj iné vady odôvodnenia, ako sú tie, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, najmä ak tieto vady vyjdú najavo v priebehu konania.

328    Na tento účel boli počas ústnej časti konania účastníci konania vypočutí v súvislosti so všetkými prípadnými nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne. Na základe viacerých výslovných otázok SRB predovšetkým opísala po jednotlivých krokoch metodiku, ktorú skutočne použila na určenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2021, ako bola opísaná v bodoch 321 až 325 vyššie.

329    Okrem toho, pokiaľ ide o obsah povinnosti odôvodnenia, z judikatúry vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia prijatého inštitúciou alebo orgánom Únie musí byť najmä bez vnútorných rozporov, aby dotknuté osoby mohli byť informované o skutočných dôvodoch tohto rozhodnutia s cieľom brániť svoje práva pred príslušným súdom a aby tento súd mohol uskutočniť preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 169 a citovanú judikatúru; z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 20 a 45 až 47, a zo 16. decembra 2015, Grécko/Komisia, T‑241/13, EU:T:2015:982, bod 56).

330    Podobne, ak autor napadnutého rozhodnutia poskytne v priebehu konania pred súdom Únie určité vysvetlenia týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s odôvodnením tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03, EU:T:2005:336, body 45 až 47, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15, EU:T:2016:722, body 54 a 55).

331    Ak nie sú úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí v súlade s vysvetleniami poskytnutými v priebehu súdneho konania, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa funkcie uvedené v bodoch 261 a 262 vyššie. Takýto nesúlad predovšetkým bráni jednak dotknutým osobám, aby sa pred podaním žaloby oboznámili so skutočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pripravili si k nemu svoju obhajobu, a jednak súdu Únie, aby identifikoval dôvody, ktoré boli skutočným právnym základom tohto rozhodnutia, a preskúmal ich súlad s uplatniteľnými pravidlami.

332    Napokon treba pripomenúť, že keď SRB prijme rozhodnutie, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, musí dotknutým inštitúciám oznámiť metodiku výpočtu týchto príspevkov (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 122).

333    To isté musí platiť aj pre metodiku určenia ročnej cieľovej úrovne, pretože táto suma má v štruktúre takéhoto rozhodnutia zásadný význam. Ako totiž vyplýva z článku 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81, spôsob výpočtu príspevkov ex ante spočíva v rozdelení uvedenej sumy medzi všetky dotknuté inštitúcie, takže zvýšenie alebo zníženie tejto sumy vedie k zodpovedajúcemu zvýšeniu alebo zníženiu príspevku ex ante každej z týchto inštitúcií.

334    Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci je SRB povinná poskytnúť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia vysvetlenia týkajúce sa metodiky určenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu konania, a musia sa týkať skutočne použitej metodiky.

335    V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.

336    V prvom rade treba totiž uviesť, že v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia sa uvádza matematický vzorec, ktorý údajne pre SRB slúžil ako základ na určenie ročnej cieľovej úrovne. Ako bolo vysvetlené na pojednávaní, ukázalo sa však, že tento vzorec neobsahuje prvky metodiky, ktorú SRB skutočne použila. Ako totiž vyplýva z bodov 322 až 325 vyššie, SRB podľa tejto metodiky určila výšku ročnej cieľovej úrovne tak, že od konečnej cieľovej úrovne odpočítala finančné prostriedky dostupné v SRF, aby vypočítala sumu, ktorú mala dostať až do konca úvodného obdobia, a túto sumu vydelila tromi. Tieto dva kroky výpočtu však nie sú zohľadnené v uvedenom matematickom vzorci.

337    Je pravda, že z argumentácie žalobkyne v rámci tohto žalobného dôvodu vyplýva, že žalobkyňa vedela o informačnom liste a v dôsledku toho aj o prípadných sumách konečnej cieľovej úrovne uvedených v rozpätí, ktoré v ňom bolo zahrnuté. Aj za predpokladu, že by poznala aj výšku dostupných finančných prostriedkov SRF, jej však tieto okolnosti samy osebe neumožňovali pochopiť, že SRB skutočne uplatnila obe operácie uvedené v bode 336 vyššie, pričom navyše treba uviesť, že matematický vzorec stanovený v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia ich dokonca ani nespomína.

338    Podobné nezrovnalosti sa týkajú aj spôsobu určenia koeficientu vo výške 1,35 %, napriek tomu, že v matematickom vzorci uvedenom v bode 337 vyššie zohráva zásadnú úlohu. Tento koeficient možno totiž chápať tak, že je okrem iných parametrov založený na predpokladanom raste krytých vkladov počas zostávajúcich rokov úvodného obdobia. Ako však SRB uznala na pojednávaní, tento koeficient bol stanovený tak, aby mohol odôvodniť výsledok výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne, t. j. po tom, čo SRB vypočítala túto sumu na základe štyroch krokov uvedených v bodoch 322 až 325 vyššie, najmä vydelením sumy vyplývajúcej z odpočítania finančných prostriedkov dostupných v SRF od konečnej cieľovej úrovne tromi. Tento postup však z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva.

339    Okrem toho treba pripomenúť, že podľa informačného listu sa odhadovaná konečná cieľová úroveň pohybovala v rozmedzí 70 až 75 miliárd eur. Toto rozpätie pritom zjavne nie je v súlade s rozpätím miery rastu krytých vkladov od 4 % do 7 % uvedeným v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. SRB totiž na pojednávaní uviedla, že na účely stanovenia ročnej cieľovej úrovne zohľadnila mieru rastu krytých vkladov vo výške 4 %, čo je najnižšia miera z tohto druhého rozpätia, a že tak dospela k odhadovanej konečnej cieľovej úrovni vo výške 75 miliárd eur, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu prvého rozpätia. Zdá sa teda, že medzi týmito dvoma rozpätiami existuje nesúlad. Po prvé rozpätie týkajúce sa miery vývoja krytých vkladov zahŕňa aj hodnoty vyššie ako 4 %, ktorých použitie by však viedlo k vyššej odhadovanej konečnej cieľovej úrovni, ako sú hodnoty zahrnuté v rozpätí týkajúcom sa tejto cieľovej úrovne. Po druhé žalobkyňa nemôže pochopiť, prečo SRB zahrnula do rozpätia týkajúceho sa uvedenej cieľovej úrovne sumy nižšie ako 75 miliárd eur. Na dosiahnutie tejto cieľovej úrovne by bolo totiž potrebné uplatniť mieru nižšiu ako 4 %, ktorá však nie je zahrnutá v rozpätí týkajúcom sa miery rastu krytých vkladov. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná určiť spôsob, akým SRB použila rozpätie týkajúce sa miery rastu týchto vkladov na výpočet odhadovanej konečnej cieľovej úrovne.

340    Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, metodika skutočne použitá SRB, ako bola vysvetlená na pojednávaní, nie je v súlade s metodikou opísanou v napadnutom rozhodnutí, takže ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli na základe napadnutého rozhodnutia zistiť skutočné dôvody stanovenia tejto cieľovej úrovne.

341    Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje vady odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne.

342    Tretej časti druhého žalobného dôvodu preto treba vyhovieť. Vzhľadom na právny a hospodársky význam prejednávanej veci je však v záujme riadneho výkonu spravodlivosti potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody.

f)      O štvrtej časti týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia základného ročného príspevku

343    Žalobkyňa tvrdí, že SRB neuviedla všetky konkrétne skutočnosti týkajúce sa výpočtu základného ročného príspevku, pokiaľ ide o žalobkyňu. Individuálny výkaz neobsahuje najmä menovateľ, ktorý sa má uplatniť na tento príspevok, teda súčet čistých záväzkov všetkých dotknutých inštitúcií upravený v súlade s článkom 5 delegovaného nariadenia 2015/63, ani „výšku… základného príspevku žalobkyne po uplatnení vzorca uvedeného v [napadnutom] rozhodnutí“.

344    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

345    Na úvod treba pripomenúť, že pokiaľ ide o inštitúcie, ktoré musia platiť príspevok ex ante upravený podľa ich rizikových profilov, výpočet tohto príspevku sa v podstate uskutočňuje v dvoch krokoch.

346    V prvom kroku SRB vypočíta základný ročný príspevok v závislosti od čistých záväzkov dotknutej inštitúcie v súlade s článkom 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 a článkom 103 ods. 2 smernice 2014/59. Podľa článku 5 delegovaného nariadenia 2015/63 sa od týchto čistých záväzkov odpočítajú určité záväzky.

347    V druhom kroku SRB upraví základný ročný príspevok podľa rizikového profilu dotknutej inštitúcie v súlade s článkom 70 ods. 2 druhým pododsekom písm. b) nariadenia č. 806/2014 a článkom 103 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2014/59.

348    Štvrtá časť druhého žalobného dôvodu sa týka prvého kroku výpočtu príspevkov ex ante.

349    V odôvodneniach 62 až 65 napadnutého rozhodnutia SRB vysvetlila metodiku určenia čitateľa a menovateľa, na ktorých sa tento výpočet zakladá.

350    Okrem toho SRB na strane 1 individuálneho výkazu v časti „Základný ročný príspevok (CAB): čitateľ“ uviedla hodnotu čitateľa, ktorá bola zohľadnená pri výpočte základného ročného príspevku žalobkyne, a údaje, na základe ktorých bol vypočítaný.

351    Okrem toho na strane 2 individuálneho výkazu s názvom „Výpočet hrubého príspevku ([delegované nariadenie 2015/63], príloha 1, „krok 6“)“ bola v napadnutom rozhodnutí uvedená hodnota menovateľa, ktorá bola zohľadnená pri tomto výpočte.

352    Z toho vyplýva, že žalobkyňa mala k dispozícii dostatočné informácie na to, aby v podstate pochopila, akým spôsobom bola v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 268 vyššie zohľadnená jej individuálna situácia.

353    Je pravda, že SRB ani v texte napadnutého rozhodnutia, ani v jeho prílohách nerozčlenila menovateľ základného ročného príspevku na jeho zložky, a to na súčet čistých záväzkov všetkých dotknutých inštitúcií upravených v súlade s článkom 5 delegovaného nariadenia 2015/63.

354    Ako však žalobkyňa pripustila na pojednávaní, tieto zložky zahŕňajú individualizované údaje všetkých dotknutých inštitúcií.

355    Takéto skutočnosti sa však nezdajú byť nevyhnutné na to, aby žalobkyňa mohla v podstate pochopiť, akým spôsobom bola zohľadnená jej individuálna situácia na účely výpočtu jej príspevku ex ante s ohľadom na situáciu všetkých ostatných dotknutých inštitúcií.

356    V dôsledku toho by uloženie povinnosti SRB oznámiť uvedené skutočnosti išlo nad rámec požiadaviek stanovených judikatúrou uvedenou v bodoch 268, 271 a 272 vyššie.

357    Štvrtá časť druhého žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.

g)      O piatej časti týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia úpravy základného ročného príspevku podľa rizika

358    Piata časť druhého žalobného dôvodu obsahuje v podstate tri výhrady.

1)      O prvej výhrade týkajúcej sa nemožnosti overiť, či všetky dotknuté inštitúcie podliehajú povinnosti platiť príspevok upravený podľa rizikového profilu

359    Podľa žalobkyne nie je možné overiť, či všetky inštitúcie skutočne podliehali úprave podľa rizika, keďže existuje rozdiel medzi počtom inštitúcií nachádzajúcich sa v štatistikách uverejnených na internetovej stránke SRB na jednej strane a počtom inštitúcií uvedeným v informačnom liste na druhej strane.

360    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

361    Na úvod treba uviesť, že v súlade s článkom 9 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 určuje SRB koeficient úpravy pre všetky inštitúcie okrem tých, ktoré spĺňajú podmienky na zaplatenie paušálneho príspevku podľa článku 10 tohto delegovaného nariadenia a inštitúcií uvedených v článku 11 uvedeného delegovaného nariadenia, pričom tento koeficient vypočíta tak, že skombinuje ukazovatele rizika uvedené v článku 6 delegovaného nariadenia 2015/63 v súlade so vzorcom a postupmi stanovenými v prílohe I k tomuto delegovanému nariadeniu.

362    Ďalej, keďže argumentáciu žalobkyne treba chápať v tom zmysle, že SRB vytýka, že v napadnutom rozhodnutí menovite neidentifikovala všetky inštitúcie zúčastnené na SRM, ktorých príspevok ex ante bol upravený podľa ich rizikového profilu, treba uviesť, že žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že táto informácia je relevantná na pochopenie spôsobu, akým bola jej individuálna situácia zohľadnená na účely výpočtu jej príspevku ex ante vzhľadom na situáciu všetkých ostatných dotknutých inštitúcií podľa judikatúry citovanej v bode 268 vyššie.

363    Napokon, pokiaľ by mala byť argumentácia žalobkyne chápaná tak, že SRB má oznámiť len počet inštitúcií, ktorých príspevok ex ante bol upravený podľa ich rizikového profilu na príspevkové obdobie 2021, treba uviesť, že príloha II k napadnutému rozhodnutiu umožňuje počet takýchto inštitúcií identifikovať. Pokiaľ totiž ide o časť príspevkov ex ante vypočítaných na vnútroštátnom základe, tento počet možno overiť pre každý členský štát v rubrike „N“ na stranách 6 až 131 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu. To isté platí pre časť príspevkov ex ante vypočítaných na základe únie, ktorých štatistiky sú uvedené na stranách 132 až 137 prílohy II k tomuto rozhodnutiu. Z týchto štatistík vyplýva, že celkovo 1 627 inštitúcií bolo v príspevkovom období 2021 povinných platiť príspevok ex ante upravený podľa ich rizikového profilu.

364    Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú výhradu piatej časti druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

2)      O druhej výhrade týkajúcej sa zohľadnenia ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“

365    Žalobkyňa tvrdí, že SRB neuviedla dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o určenie ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“, pričom najmä neuviedla svoju analýzu skutočností, ktoré vedú k zvýšeniu rizikového profilu inštitúcií a ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 6 písm. a) bodoch i) až iv) delegovaného nariadenia 2015/63. SRB však predložila takúto analýzu v prípade skutočností, ktoré vedú k zníženiu rizikového profilu inštitúcií a ktoré sú vymedzené v článku 6 ods. 6 písm. b) bodoch i) a ii) tohto delegovaného nariadenia.

366    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

367    V prvom rade treba uviesť, že čiastkové ukazovatele týkajúce sa ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ určuje SRB v súlade s podmienkami stanovenými v článku 6 ods. 6 delegovaného nariadenia 2015/63.

368    V druhom rade SRB v odôvodneniach 98 až 100 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ako určila čiastkové ukazovatele rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“. SRB do nich zahrnula najmä zoznam týchto čiastkových ukazovateľov spolu s ich definíciami a vysvetlila, po prvé, aké konkrétne údaje tvoria tieto čiastkové ukazovatele, a po druhé akým spôsobom pridelila uvedeným čiastkovým ukazovateľom váhu na účely výpočtu tohto piliera rizika.

369    Takéto odôvodnenie umožňuje žalobkyni pochopiť spôsob, akým SRB uplatnila ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“, a spĺňa tak požiadavky stanovené judikatúrou citovanou v bodoch 268, 271 a 272 vyššie.

370    Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú výhradu piatej časti druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

3)      O tretej výhrade týkajúcej sa odôvodnenia krokov 1 až 6 úpravy základného ročného príspevku podľa rizikového profilu žalobkyne

371    Žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie krokov 1 až 6 úpravy základného ročného príspevku podľa jej rizikového profilu, ako sú opísané v individuálnom výkaze, je nedostatočné.

372    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

373    Na účely posúdenia tejto výhrady treba preskúmať, či žalobkyňa mala k dispozícii metodiku výpočtu použitú SRB a dostatočné informácie na pochopenie, akým spôsobom bola v podstate zohľadnená jej individuálna situácia na účely výpočtu jej príspevku ex ante vzhľadom na situáciu všetkých ostatných dotknutých inštitúcií, a to v rôznych krokoch tohto výpočtu, ako sú definované v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

i)      Krok 1

374    SRB v rámci kroku 1 vypočíta „hrubý ukazovateľ“ pre každý ukazovateľ a čiastkový ukazovateľ rizika. Pokiaľ ide o prvé tri piliere rizika, hrubý ukazovateľ sa vypočíta na základe definícií a operácií uvedených v tabuľke v oddiele „Krok 1“ v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63. Pokiaľ ide o pilier rizika IV, hrubý ukazovateľ sa vypočíta na základe definícií a operácií uvedených v odôvodneniach 98 až 101 napadnutého rozhodnutia. Všetky hrubé ukazovatele sa vypočítajú s prihliadnutím na informácie poskytnuté každou inštitúciou. Tieto hrubé ukazovatele, ktoré SRB použila na účely výpočtu príspevku ex ante každej inštitúcie, boli následne uvedené v individuálnom výkaze.

375    Keďže individuálny výkaz bol žalobkyni poskytnutý, mala dostatok informácií na to, aby si mohla v podstate overiť výpočet hrubých ukazovateľov, ktoré sa jej týkali.

376    Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne, podľa ktorého SRB v rámci piliera rizika „dôležitosť inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva“ neuviedla menovateľa na výpočet ukazovateľa rizika „podiel medzibankových úverov a vkladov v Európskej únii“, ako je uvedený v siedmom riadku oddielu „Krok 1“ v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

377    V tejto súvislosti žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu žiadny dôkaz, ktorý by vysvetľoval, ako by jej vedomosť o tomto údaji v podstate umožnila pochopiť, akým spôsobom bola na účely výpočtu jej príspevku ex ante zohľadnená jej individuálna situácia vo vzťahu k situácii všetkých ostatných dotknutých inštitúcií. Pokiaľ ide o tento ukazovateľ rizika, žalobkyňa totiž môže overiť svoje postavenie vo vzťahu k ostatným inštitúciám na základe vlastného podielu medzibankových pôžičiek a vkladov, ktorý je uvedený v oddieloch 4C6 a 4C7 „Iné vykazované údaje použité pri výpočte“ na strane 3 individuálneho výkazu. Túto hodnotu môže následne porovnať s limitnými hodnotami intervalu, do ktorého bola zaradená pre uvedený ukazovateľ rizika, pričom o týchto limitných hodnotách bola informovaná na strane 31 (pokiaľ ide o vnútroštátny základ) a na strane 133 (pokiaľ ide o základ únie) prílohy II k napadnutému rozhodnutiu.

378    Okrem toho a v každom prípade žalobkyňa dokázala určiť výšku menovateľa vzorca, ktorý SRB použila na výpočet uvedeného ukazovateľa rizika, t. j. súčet všetkých medzibankových pôžičiek a vkladov inštitúcií v každom členskom štáte alebo v bankovej únii, pričom celkový počet inštitúcií (N) vynásobila priemernou hodnotou tohto ukazovateľa [Moy. ()]. Údaje na vykonanie tohto výpočtu sa nachádzajú aj na stranách 31 a 133 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu.

ii)    Krok 2

379    V kroku 2 vykoná SRB pre každý hrubý ukazovateľ vypočítaný v kroku 1 pre každý z ukazovateľov a čiastkových ukazovateľov rizika a s výnimkou ukazovateľa „rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, nasledujúce operácie. Najprv vypočíta počet intervalov s cieľom porovnať hrubé ukazovatele inštitúcií. V druhom rade SRB zaradí rovnaký počet inštitúcií do každého intervalu, pričom najprv zaraďuje do prvého intervalu inštitúcie s najnižšími hodnotami hrubého ukazovateľa. Takto má každý interval hraničné hodnoty, ktoré sú určené najnižším a najvyšším hrubým ukazovateľom. V treťom rade SRB prideľuje všetkým inštitúciám nachádzajúcim sa v určitom intervale „diskretizovaný ukazovateľ“ pre tento interval, ktorý sa nazýva a ktorý predstavuje hodnotu poradia tohto intervalu zľava doprava, tak, aby bol diskretovaný ukazovateľ definovaný tak, že sa rovná 1, 2, 3 a až po číslo posledného intervalu.

380    Pokiaľ ide v prvom rade o výpočet počtu intervalov, tento výpočet vychádza zo vzorca stanoveného v oddiele 2 „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63. Tento vzorec sa skladá z troch nasledujúcich zložiek:

–        počet inštitúcií prispievajúcich do SRF, označovaný N,

–        hodnota , ktorá sa vypočíta na základe tohto počtu inštitúcií N, a

–        hodnota ktorá sa vypočíta na základe tohto počtu inštitúcií N, priemeru príslušného hrubého ukazovateľa, označený a hrubých ukazovateľov každej inštitúcie, označených .

381    Ako vyplýva z bodu 363 vyššie, žalobkyňa sa mohla oboznámiť s počtom inštitúcií N, prispievajúcich do SRF.

382    SRB ďalej na stranách 30 až 34 a 132 až 136 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu oznámila hodnoty a , ako aj priemer hrubých ukazovateľov pre každý ukazovateľ a čiastkový ukazovateľ rizika.

383    Napokon z úvah uvedených v bodoch 292 až 302 vyššie vyplýva, že SRB nebola povinná oznámiť inštitúciám hrubé ukazovatele všetkých ostatných dotknutých inštitúcií.

384    Z tohto dôvodu, pokiaľ ide o výpočet počtu intervalov, poskytla SRB inštitúciám čo najväčšiu transparentnosť v medziach vyplývajúcich z jej povinnosti dodržiavať obchodné tajomstvo týchto inštitúcií, takže žalobkyňa mala k dispozícii dostatok informácií na to, aby v podstate pochopila spôsob, akým SRB vykonala tento výpočet.

385    V druhom rade mala žalobkyňa na jednej strane prístup k minimálnym a maximálnym hodnotám každého intervalu pre každý z ukazovateľov alebo čiastkových ukazovateľov rizika, pretože tieto hodnoty sú uvedené na stranách 30 až 34 a 132 až 136 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu. Na druhej strane mala vedomosť o hrubých ukazovateľoch, ktoré SRB použila na výpočet jej príspevku ex ante, pričom sú tieto ukazovatele uvedené v jej individuálnom výkaze. Žalobkyňa tak mohla overiť, či sa hrubé ukazovatele, ktoré jej boli priradené, nachádzajú medzi minimálnymi a maximálnymi hodnotami intervalov, do ktorých bola zaradená.

386    Po tretie inštitúcie môžu v individuálnom výkaze overiť diskretizovaný ukazovateľ, ktorý im bol pridelený pre daný ukazovateľ alebo čiastkový ukazovateľ rizika.

387    Za týchto okolností mala žalobkyňa k dispozícii dostatočné informácie na to, aby v podstate porozumela operáciám uskutočneným v kroku 2.

388    Tvrdenia žalobkyne tento záver nespochybňujú.

389    Žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že v rámci uplatnenia oddielu 3 prílohy I „Krok 2“ k delegovanému nariadeniu 2015/63 nie je možné overiť, či inštitúcie s rovnakým hrubým ukazovateľom boli skutočne zaradené do toho istého intervalu. SRB tak mala predložiť zoznam obsahujúci zaradenie všetkých inštitúcií, aby žalobkyňa mohla overiť, či bolo ich rozdelenie do jednotlivých intervalov správne. Okrem toho, keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje podrobnosti týkajúce sa tretieho štádia kroku 2, teda pridelenia diskretizovaného ukazovateľa inštitúciám, žalobkyňa nemohla overiť diskretizovaný ukazovateľ, ktorý jej bol priradený pre rôzne ukazovatele rizika.

390    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry uvedenej v bode 265 vyššie povinnosť odôvodnenia nevyžaduje, aby žalobkyňa mala prístup ku všetkým skutočnostiam, ktoré jej umožnia overiť správnosť výpočtu jej príspevku ex ante.

391    Konkrétne, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 270 vyššie, SRB nie je povinná poskytnúť žalobkyni údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo a ktoré sa týkajú ekonomickej situácie každej z ostatných dotknutých inštitúcií.

392    SRB sa však mohla oprávnene domnievať, že na diskretizovaný ukazovateľ pridelený inštitúcii sa vzťahuje obchodné tajomstvo. SRB sa totiž mohla domnievať, že prípadné zverejnenie tejto informácie by mohlo odhaliť hospodársku situáciu takejto inštitúcie, a najmä úroveň rizika, ktorému je vystavená v súvislosti s určitými finančnými činnosťami, a to tým, že by umožnila vykonať priame porovnanie tejto úrovne rizika s úrovňou rizika, ktorému sú vystavené ostatné inštitúcie.

iii) Krok 3

393    SRB v kroku 3 prepočíta pre každý ukazovateľ a čiastkový ukazovateľ rizika diskretizované ukazovatele vyplývajúce z kroku 2 v rozmedzí 1 – 1 000 s cieľom získať takzvaný „prepočítaný ukazovateľ“, označený ako .

394    Na výpočet tohto prepočítaného ukazovateľa SRB používa vzorec, ktorý obsahuje tieto tri prvky:

–        diskretizovaný ukazovateľ pridelený príslušnej inštitúcii v kroku 2,

–        argument funkcie na výpočet maxima, ktorého hodnota zodpovedá poslednému intervalu príslušného ukazovateľa alebo čiastkového ukazovateľa rizika, a

–        argument funkcie na výpočet minima, ktorého hodnota zodpovedá hodnote prvého intervalu pre príslušný ukazovateľ alebo čiastkový ukazovateľ rizika.

395    Žalobkyňa mala k týmto prvkom prístup. Na jednej strane je diskretizovaný ukazovateľ výsledkom operácie kroku 2, ktorá je opísaná v bode 379 vyššie. Na druhej strane hodnoty argumentov funkcií na výpočet maxima a minima uvedené v bode 394 vyššie sú uvedené na stranách 30 až 34 a 132 až 136 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu v riadkoch „Bin min“ a „Bin max.“.

396    V dôsledku toho mala žalobkyňa k dispozícii dostatočné informácie na to, aby porozumela operácii uskutočnenej v kroku 3 a získala tak prepočítaný ukazovateľ.

iv)    Krok 4

397    V kroku 4 pre každý ukazovateľ a čiastkový ukazovateľ rizika SRB vypočíta „transformovaný prepočítaný ukazovateľ“ označený ako .

398    V tejto súvislosti priradí podľa oddielu 1 „Krok 4“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 každému ukazovateľu rizika buď kladné alebo záporné znamienko. V prípade ukazovateľov rizika s kladným znamienkom platí, že čím vyššie sú ich hodnoty, tým vyšší je rizikový profil inštitúcie. V prípade ukazovateľov so záporným znamienkom platí, že čím sú ich hodnoty vyššie, tým je rizikový profil inštitúcie nižší.

399    Po použití znamienka SRB vypočíta transformované prepočítané ukazovatele podľa vzorca uvedeného na tento účel v oddiele 2 „Krok 4“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

400    Tento výpočet sa vykoná pomocou transformovaného prepočítaného ukazovateľa získaného v kroku 3. Ak je teda znamienko použité na príslušný ukazovateľ rizika záporné, transformovaný prepočítaný ukazovateľ má rovnakú hodnotu ako prepočítaný ukazovateľ. Na druhej strane, ak je znamienko použité na príslušný ukazovateľ rizika kladné, prepočítaný ukazovateľ sa odpočíta od čísla 1001 podľa vzorca .

401    Vzhľadom na povahu operácií uvedených v bode 400 vyššie, ktoré buď nezahŕňajú žiadny výpočet, alebo sa obmedzujú na jednoduché výpočty bez použitia dodatočných údajov, žalobkyňa nemôže tvrdiť, že nemala k dispozícii dostatočné informácie na overenie uvedených operácií vykonaných SRB.

402    Ďalej treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého SRB v rámci kroku 4 nevysvetlila dôvody, pre ktoré systematicky uplatňovala kladné znamienko na ukazovatele rizika v pilieri rizika IV.

403    V tejto súvislosti SRB v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia spresnila, že použitie záporného alebo kladného znamienka závisí od povahy daného ukazovateľa rizika. Ďalej uviedla, že v prípade ukazovateľov s kladným znamienkom platí, že čím vyššie boli ich hodnoty, tým vyšší bol rizikový profil inštitúcie. SRB tak teda použila kladné znamienko na všetky ukazovatele rizika, ktoré tvorili pilier rizika IV, s výnimkou ukazovateľa rizika SIZ, pretože čím vyššie boli hodnoty týchto ukazovateľov, tým vyšší bol rizikový profil inštitúcie.

404    Okrem toho žalobkyňa nesprávne tvrdí, že nemôže overiť operácie uskutočnené v kroku 4, pretože sú založené na hodnotách vyplývajúcich z kroku 3, o ktorých nemôže mať vedomosť.

405    Ako totiž bolo uvedené v bodoch 393 až 395 vyššie, žalobkyňa môže sama vypočítať prepočítané ukazovatele, ktoré na ňu boli uplatnené, takže môže tiež overiť, či je výsledok ich transformácie v kroku 4, uvedený v stĺpci „Hodnotenie intervalu (TRI)“ jej individuálneho výkazu, správny.

406    Žalobkyňa sa napokon domnieva, že v rámci kroku 4 SRB neodôvodnila svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o stanovenie váhy ukazovateľa rizika SIZ. SRB najmä neuviedla, akým spôsobom zohľadnila v súlade s článkom 7 ods. 4 druhým pododsekom delegovaného nariadenia 2015/63 relatívnu váhu ukazovateľa „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ na účely uplatnenia ukazovateľa rizika SIZ. Rovnako nevysvetlila dôvody rozdelenia inštitúcií do troch intervalov, priradenie faktorov úpravy 7/9 a 5/9 dvom z týchto intervalov, kritériá, podľa ktorých boli inštitúcie zaradené do uvedených intervalov, a dôvody, pre ktoré bola žalobkyňa zaradená do jedného z týchto konkrétnych intervalov.

407    V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že SRB v odôvodnení 114 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že hoci článok 7 ods. 4 druhý pododsek delegovaného nariadenia 2015/63 ukladá SRB povinnosť stanoviť váhu ukazovateľa rizika SIZ podľa ukazovateľov rizika, ktoré sú v ňom uvedené, mala sa ubezpečiť, že aj inštitúcie s najrizikovejším profilom budú môcť mať pri výpočte príspevkov ex ante výhody vyplývajúce z ich členstva v SIZ. Z tohto hľadiska SRB v odôvodneniach 114 až 116 napadnutého rozhodnutia a v bode 131 prílohy III k tomuto rozhodnutiu uviedla, že na dosiahnutie tohto cieľa vytvorila tri intervaly na stanovenie váhy ukazovateľa rizika SIZ a inštitúcie s najnižším rizikovým profilom zaradila do tretieho intervalu, pre ktorý nebola stanovená žiadna úprava tohto ukazovateľa. Z uvedených vysvetlení tiež vyplýva, že SRB podľa rovnakej logiky zaradila inštitúcie, ktoré majú priemerný rizikový profil a tie, ktoré majú najvyšší rizikový profil, do druhého a prvého intervalu, pričom na ne uplatnila pre uvedený ukazovateľ faktor úpravy 7/9 a 5/9.

408    V tejto poslednej uvedenej súvislosti SRB v bode 131 prílohy III k napadnutému rozhodnutiu dodala, že uplatnením takýchto faktorov úpravy uvedených v bode 407 vyššie aj inštitúcie s najvyšším rizikovým profilom stále využívali viac ako 50 % maximálnej výhody, ktorú mohli získať z dôvodu svojho členstva v SIZ, pokiaľ ide o výpočet príspevkov ex ante.

409    Takéto vysvetlenia umožňujú žalobkyni pochopiť dôvody, ktorými sa SRB riadila pri stanovení váhy ukazovateľa rizika SIZ, a umožňujú Všeobecnému súdu vykonať jeho súdne preskúmanie.

410    Pokiaľ ide na druhej strane o dôvody, pre ktoré bola žalobkyňa vo vzťahu k ukazovateľu rizika SIZ zaradená do daného intervalu, stačí konštatovať, že v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia SRB vysvetlila, že klasifikovala dotknuté inštitúcie na základe spravodlivo váženého aritmetického priemeru transformovaných prepočítaných ukazovateľov deviatich rizikových čiastkových ukazovateľov piliera rizika IV.

411    Takéto odôvodnenie je dostatočné, takže argumentácia žalobkyne nemôže uspieť.

v)      Krok 5

412    V kroku 5 Jednotná rada vykonáva nasledujúce operácie.

413    SRB v prvom rade agreguje ukazovatele rizika i v rámci každého piliera rizika j prostredníctvom váženého aritmetického priemeru, pričom uplatňuje vzorec stanovený na tento účel v oddiele 1 „Krok 5“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

414    Tento vzorec sa rieši jednak na základe váhy príslušného ukazovateľa rizika v rámci daného piliera rizika, označeného ako a jednak na základe transformovaného prepočítaného ukazovateľa. Tieto váhy sú pritom uvedené nielen v článku 7 ods. 2 až 4 delegovaného nariadenia 2015/63, ale aj v individuálnom výkaze žalobkyne a na strane 5 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu. Okrem toho bol transformovaný prepočítaný ukazovateľ získaný v kroku 4.

415    Za týchto okolností žalobkyňa nemôže tvrdiť, že nemala prístup k údajom potrebným na výpočet uvedeného vzorca.

416    V druhom rade SRB agreguje piliere rizika j s cieľom získať „zložený ukazovateľ“, označený ako , prostredníctvom váženého geometrického priemeru podľa vzorca stanoveného na tento účel v oddiele 2 „Krok 5“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

417    Tento vzorec je vypočítaný na základe váhy pilierov rizika, označenej ako , a stanovenej v článku 7 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 a hodnôt získaných agregáciou ukazovateľov rizika v rámci každého piliera rizika na základe operácie opísanej v bodoch 413 a 414 vyššie. Tieto hodnoty sú žalobkyni oznámené v jej individuálnom výkaze.

418    V treťom rade SRB upraví zložený ukazovateľ podľa vzorca stanoveného na tento účel v oddiele 3 „Krok 5“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63, a to 1000, čím získa „konečný zložený ukazovateľ“, označený ako . Inštitúcie s vyšším rizikovým profilom preto získajú vyšší konečný zložený ukazovateľ.

419    V tomto kontexte žalobkyňa tvrdí, že SRB mala v kroku 5 vysvetliť jednak postup agregácie ukazovateľov rizika v rámci každého piliera rizika s prihliadnutím najmä na relatívne váhy ukazovateľov stanovených v článku 7 delegovaného nariadenia 2015/63 a vysvetliť, ako dospela k agregácii uvedených ukazovateľov, a jednak spôsob, akým bol získaný zložený ukazovateľ. To platí o to viac, že počas príspevkového obdobia 2021 SRB niektoré z týchto ukazovateľov neuplatnila, a preto bolo potrebné ich váhu rozdeliť.

420    V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že ako vyplýva z bodov 412 až 418 vyššie, postup agregácie ukazovateľov rizika je založený na vzorcoch stanovených v oddieloch 1 až 3 „Krok 5“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

421    Z tých istých bodov ďalej vyplýva, že žalobkyňa mala k dispozícii všetky informácie potrebné na výpočet uvedených vzorcov.

422    Napokon SRB v odôvodnení 94 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že vzhľadom na to, že niektoré ukazovatele rizika neboli počas príspevkového obdobia 2021 uplatnené, váhy dostupných ukazovateľov rizika boli proporcionálne prepočítané tak, aby súčet ich váh dosiahol 100 %, pričom je tento prepočet stanovený v článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.

423    Vzhľadom na vyššie uvedené mala žalobkyňa k dispozícii dostatočné informácie na pochopenie operácií stanovených v kroku 5 a vykonaných SRB.

vi)    Krok 6

424    V kroku 6 SRB vykonáva tieto dve operácie.

425    V prvom rade vypočíta koeficient úpravy, označený ako , a to prepočítaním konečného zloženého ukazovateľa, ktorý je výsledkom kroku 5 na stupnici od 0,8 do 1,5, podľa vzorca stanoveného oddiele 1 „Krok 6“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

426    SRB vychádza pri výpočte tohto vzorca z troch typov údajov:

–        konečný zložený ukazovateľ príslušnej inštitúcie,

–        argument funkcie na výpočet minima konečného zloženého ukazovateľa, označený ako , ktorý zodpovedá minimálnej hodnote tohto ukazovateľa pre všetky inštitúcie prispievajúce do SRF, pre ktoré sa takýto ukazovateľ vypočítava, a

–        argument funkcie na výpočet maxima konečného zloženého ukazovateľa, označený ako , a ktorý zodpovedá maximálnej hodnote tohto ukazovateľa pre uvedené inštitúcie.

427    Konečný zložený ukazovateľ príslušnej inštitúcie je výsledkom kroku 5. Okrem toho funkcie na výpočet minima a maxima uvedené v bode 426 vyššie sú údaje, ktoré sú rovnaké pre všetky inštitúcie, ktorých základný ročný príspevok je upravený podľa ich rizikového profilu. Tieto údaje sú uvedené v individuálnom výkaze každej inštitúcie, ako aj vo štvrtom a piatom stĺpci s názvom „k“ a „l“ tabuľky uvedenej na strane 4 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu. V dôsledku toho mala žalobkyňa prístup k údajom potrebným na vypočítanie vzorca stanoveného v oddiele 1 „Krok 6“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

428    V druhom rade SRB vypočíta konečný príspevok dotknutej inštitúcie, označený ako , podľa vzorca uvedeného v oddiele 2 „Krok 6“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

429    Tento výpočet sa vykonáva na základe piatich údajov, ktorými sú:

–        ročná cieľová úroveň upravená v súlade s oddielom 2 „Krok 6“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63, označená ako „Cieľ“,

–        čisté záväzky danej inštitúcie upravené podľa článku 5 delegovaného nariadenia 2015/63, ktoré predstavujú čitateľ základného ročného príspevku, označené ako ,

–        súčet základných ročných príspevkov upravených podľa rizika pre všetky dotknuté inštitúcie, označený ako ,

–        celkové čisté záväzky všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov, ktoré predstavujú menovateľ základného ročného príspevku, označené ako ,

–        koeficient úpravy danej inštitúcie.

430    Čisté záväzky žalobkyne upravené podľa článku 5 delegovaného nariadenia 2015/63 a jej koeficient úpravy, ako aj celkové čisté záväzky všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov boli žalobkyni oznámené v jej individuálnom výkaze. Ďalej sa na strane 4 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu uvádza upravená ročná cieľová úroveň – v prvom stĺpci s názvom „h“ tabuľky, ktorá sa v ňom nachádza –, ako aj súčet základných ročných príspevkov upravených podľa rizika všetkých dotknutých inštitúcií, pričom tento súčet je uvedený v treťom stĺpci tej istej tabuľky s názvom „j“.

431    SRB napokon poskytla dodatočné vysvetlenia týkajúce sa kroku 6 v odôvodneniach 118 až 121 napadnutého rozhodnutia.

432    Za týchto okolností mala žalobkyňa k dispozícii dostatočné informácie na to, aby pochopila výpočty v kroku 6.

433    Argumentácia žalobkyne tento záver nevyvracia.

434    Pokiaľ ide o výpočet koeficientu úpravy, v priebehu kroku 6 uvedeného v bodoch 425 a 426 vyššie žalobkyňa nesprávne tvrdí, že v prípade neoznámenia konečných zložených ukazovateľov všetkých inštitúcií by nemohla vedieť, či hodnoty funkcií na výpočet minima a maxima konečných zložených ukazovateľov uvedených v bode 426 vyššie nepredstavujú výnimky vedúce k skresleniu koeficientov úprav.

435    V tejto súvislosti z judikatúry citovanej v bode 263 vyššie vyplýva, že povinnosť odôvodnenia nevyžaduje, aby žalobkyňa mala prístup ku všetkým skutočnostiam, ktoré by jej umožnili overiť správnosť výpočtu jej príspevku ex ante. Medzi skutočnosti, ktoré SRB nie je povinná oznámiť žalobkyni, patria aj konečné zložené ukazovatele všetkých inštitúcií. Ich hodnoty totiž môžu predstavovať informácie o hospodárskej situácii dotknutých inštitúcií a najmä o úrovni rizika, ktorému sú vystavené na trhoch, pričom inštitúcie s vyšším rizikovým profilom získajú vyšší konečný zložený ukazovateľ. Za týchto okolností sa SRB mohla oprávnene domnievať, že zverejnenie konečných zložených ukazovateľov všetkých inštitúcií by porušilo jej povinnosť chrániť obchodné tajomstvo dotknutých inštitúcií. V dôsledku toho vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 265 vyššie možno vysvetlenia poskytnuté SRB v odôvodnení 118 napadnutého rozhodnutia a údaje poskytnuté prostredníctvom individuálneho výkazu a na strane 4 prílohy II k tomuto rozhodnutiu považovať za dostatočné.

436    Rovnako žalobkyňa nemôže v súvislosti s výpočtom konečného príspevku v rámci kroku 6 uvedeného v bodoch 428 a 429 vyššie tvrdiť, že napriek tomu, že SRB v napadnutom rozhodnutí uviedla vzorec na tento výpočet a vysvetlila jeho jednotlivé zložky, údajne nevysvetlila ako dospela, pokiaľ ide o žalobkyňu, k výsledku výpočtu uvedenému v individuálnom výkaze.

437    Na jednej strane, ako vyplýva z odôvodnení 119 až 121 napadnutého rozhodnutia, konečný príspevok žalobkyne bol vypočítaný podľa vzorca uvedeného v oddiele 2 „Krok 6“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63. Na druhej strane, ako bolo uvedené v bode 430 vyššie, žalobkyňa mohla nájsť údaje potrebné na výpočet tohto vzorca vo svojom individuálnom výkaze ako aj v stĺpcoch h a j tabuľky na strane 4 prílohy II k napadnutému rozhodnutiu.

438    Z vyššie uvedeného vyplýva, že použitím vzorcov stanovených v prílohe I k delegovanému nariadeniu 2015/63 na jednej strane a údajov uvedených v prílohách I a II k napadnutému rozhodnutiu na strane druhej je žalobkyňa skutočne schopná po jednotlivých krokoch overiť výpočet jej príspevku ex ante zo strany SRB.

439    V dôsledku toho treba tretiu výhradu piatej časti druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

h)      O siedmej časti týkajúcej sa existencie neuverejnených predbežných rozhodnutí

440    Žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočné, pretože SRB prijala predbežné rozhodnutia, ktoré neboli uverejnené a neboli jej oznámené.

441    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

442    Z judikatúry vyplýva, že odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, sa musí považovať za nedostatočné, ak toto odôvodnenie spočíva, pokiaľ ide o určité skutočnosti, ktoré musí SRB odôvodniť, len na iných právnych aktoch, ako sú predbežné rozhodnutia, ktoré SRB prijala na účely spresnenia a v určitých prípadoch doplnenia určitých aspektov stanovenia uvedených príspevkov, ale neboli uverejnené, ani neboli iným spôsobom inštitúciám oznámené (pozri rozsudky z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB, T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823, body 194 a 199, a z 28. novembra 2019, Portigon/SRB, T‑365/16, EU:T:2019:824, body 171 a 176).

443    V prejednávanej veci SRB v odpovedi na opatrenie Všeobecného súdu na vykonanie dokazovania z 9. novembra 2022 predložila predbežné rozhodnutia, ktoré boli relevantné na výpočet príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021. Tieto rozhodnutia, ktoré boli následne doručené žalobkyni v nedôvernom znení, obsahujú najmä interné stanoviská, ktoré boli určené zamestnancom SRB s cieľom usmerniť ich v procese výpočtu príspevkov ex ante.

444    Ako však vyplýva zo zhrnutia napadnutého rozhodnutia v bodoch 5 až 18 vyššie, toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie týkajúce sa stanovenia príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021.

445    Okrem toho žalobkyňa neuviedla žiadnu skutočnosť nachádzajúcu sa v predbežných rozhodnutiach, ktorá by nebola obsiahnutá v samotnom napadnutom rozhodnutí a ktorá by bola zohľadnená na účely stanovenia príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021.

446    V dôsledku toho nič nenasvedčuje tomu, že existencia predbežných rozhodnutí mala akýkoľvek vplyv na rozsah informácií, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii, aby mohla overiť zákonnosť stanovenia jej príspevku ex ante a napadnúť ho na súde Únie. Konkrétne, ako vyplýva z preskúmania prvej až šiestej časti druhého žalobného dôvodu, žalobkyňa mohla pochopiť všetky prvky výpočtu príspevku ex ante, s výnimkou stanovenia ročnej cieľovej úrovne, len na základe napadnutého rozhodnutia.

447    Napadnuté rozhodnutie sa preto odlišuje od rozhodnutia SRB, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante, ktoré bolo predmetom vecí, v ktorých boli vydané rozsudky z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB (T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823) a z 28. novembra 2019, Portigon/SRB (T‑365/16, EU:T:2019:824). Toto posledné uvedené rozhodnutie totiž neobsahovalo najmä údaje týkajúce sa určenia piliera rizika IV zo strany SRB, keďže takéto údaje sú uvedené len v predbežných rozhodnutiach, o ktoré išlo v týchto veciach (rozsudky z 28. novembra 2019, Hypo Vorarlberg Bank/SRB, T‑377/16, T‑645/16 a T‑809/16, EU:T:2019:823, bod 195, a z 28. novembra 2019, Portigon/SRB, T‑365/16, EU:T:2019:824, bod 172).

448    Napokon žalobkyňa nevysvetlila, ako by jej vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 444 až 446 vyššie uverejnenie predbežných rozhodnutí umožnilo, aby uplatnila svoje práva na súdoch Únie za lepších podmienok, ani ako by takéto uverejnenie umožnilo týmto súdom účinnejšie vykonávať ich preskúmanie.

449    Za týchto okolností samotné neuverejnenie alebo neoznámenie predbežných rozhodnutí nemohlo samo osebe spôsobiť nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

450    Vzhľadom na vyššie uvedené treba siedmu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

i)      Záver k druhému žalobnému dôvodu

451    Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretej časti druhého žalobného dôvodu vyhovieť. Ostatné časti tohto žalobného dôvodu treba zamietnuť.

3.      O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na účinnú súdnu ochranu z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

452    Žalobkyňa tvrdí, že SRB porušila zásadu účinnej súdnej ochrany, pretože súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia je prakticky nemožné. Na jednej strane ani Všeobecný súd, ani žalobkyňa nemajú k dispozícii údaje týkajúce sa iných inštitúcií, než je žalobkyňa, hoci sú tieto údaje potrebné na overenie výpočtu príspevku ex ante, ktorý žalobkyňa zaplatila. Na druhej strane, aj keby Všeobecný súd získal prístup k predmetným údajom, nemohol by ich využiť, pretože nedisponuje softvérom používaným SRB na výpočet príspevkov ex ante, aby mohol postupovať podľa jednotlivých krokov výpočtu v súlade s prílohou I k delegovanému nariadeniu 2015/63.

453    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

454    Ako bolo uvedené v bode 43 vyššie, bolo povinnosťou Rady a Komisie, aby pri zavádzaní systému výpočtu príspevkov ex ante delegovaným nariadením 2015/63 a vykonávacím nariadením 2015/81 zosúladili dodržiavanie obchodného tajomstva a zásadu účinnej súdnej ochrany tak, aby údaje, na ktoré sa vzťahuje toto tajomstvo, nemohli byť oznámené dotknutým osobám a najmä nemohli byť zahrnuté do odôvodnenia rozhodnutí stanovujúcich výšku príspevkov ex ante.

455    Okrem toho podľa článku 339 ZFEÚ a článku 88 nariadenia č. 806/2014 bola SRB tiež povinná pri oznámení napadnutého rozhodnutia dbať na to, aby inštitúciám nesprístupnila údaje, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo.

456    Súdu Únie však prináleží overiť opodstatnenosť dôvodov, ktoré SRB uviedla s cieľom namietať proti oznámeniu údajov použitých na účely výpočtu uvedených príspevkov, ako to bolo uvedené v bode 48 vyššie.

457    V prejednávanej veci z preskúmania vykonaného v bodoch 292 až 302 vyššie vyplýva, že SRB bola oprávnená odmietnuť sprístupnenie individuálnych údajov týkajúcich sa ostatných inštitúcií žalobkyni.

458    Okrem toho z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bode 54 vyššie, treba zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého použitie softvéru zo strany SRB na výpočet príspevkov ex ante bráni následnému súdnemu preskúmaniu.

459    Vzhľadom na tieto okolnosti musí byť tretí žalobný dôvod zamietnutý.

4.      O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení viacerých ustanovení primárneho a sekundárneho práva z dôvodu uplatnenia koeficientu na ukazovateľ rizika SIZ na žalobkyňu

460    Šiesty žalobný dôvod sa delí na štyri časti.

a)      O prvej časti založenej na porušení článku 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013 a článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59

461    Žalobkyňa pripomína, že pokiaľ ide o ukazovateľ rizika SIZ, napadnuté rozhodnutie na neho uplatnilo faktor úpravy [dôverné]. Uplatnenie takéhoto faktora však nespĺňa požiadavky článku 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013 alebo článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59. SIZ, ktorej členom je žalobkyňa, by totiž rovnakým spôsobom chránila všetky inštitúcie, ktoré sú jej súčasťou, takže rozlišovanie medzi týmito inštitúciami, pokiaľ ide o ukazovateľ rizika SIZ, by bolo v rozpore so znením a zmyslom týchto ustanovení.

462    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

463    Na jednej strane, ako vyplýva z bodov 132 a 139 vyššie, nič v znení článku 103 ods. 7 smernice 2014/59 alebo článku 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013 nezakazovalo Komisii, aby v článku 7 ods. 4 druhom pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 stanovila, že SRB musí pri uplatňovaní ukazovateľa rizika SIZ zohľadniť pomernú váhu ukazovateľa „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

464    Na druhej strane z odôvodnení 114 až 116 napadnutého rozhodnutia a z bodu 131 prílohy III k tomuto rozhodnutiu vyplýva, že SRB splnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63, ktorého protiprávnosť navyše nebola preukázaná.

465    Prvú časť šiesteho odvolacieho dôvodu teda treba zamietnuť.

b)      O druhej časti týkajúcej sa porušenia článku 16 Charty a zásady proporcionality

466    Žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ide o ukazovateľ rizika SIZ, jej zaradenie do [dôverné], a teda priradenie faktora úpravy [dôverné], ktorý viedol k [dôverné], sú neprimerané a porušujú jej slobodu podnikania zakotvenú v článku 16 Charty, ako aj zásadu proporcionality zakotvenú v jej článku 52 ods. 1.

467    Priradenie takéhoto faktora úpravy v prípade ukazovateľa rizika SIZ je zjavne neodôvodnené a svojvoľné, pretože žalobkyňa má dobrú kapitalizáciu a pozitívny rizikový profil, takže pravdepodobnosť riešenia jej krízovej situácie je nízka. Vyplýva to najmä zo znenia výsledkov vlastnej analýzy ukazovateľov rizika, ako aj štatistík ECB, ktoré vykonala žalobkyňa na základe informácií dostupných v roku 2019.

468    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

469    Na úvod treba uviesť, že žalobkyňa len poukazuje na porušenie slobody podnikania zakotvenej v článku 16 Charty a zásady proporcionality, pričom nerozvíja žiadnu cielenú argumentáciu týkajúcu sa týchto zásad.

470    Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 217 vyššie treba výhrady žalobkyne zamietnuť v rozsahu, v akom sa týkajú porušenia týchto zásad.

471    Okrem toho, hoci argumentáciu žalobkyne treba chápať v tom zmysle, že v skutočnosti tvrdí, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď jej priradila [dôverné] v prípade ukazovateľa rizika SIZ, treba uviesť nasledujúce skutočnosti.

472    Pokiaľ ide o ukazovateľ rizika SIZ, SRB a Komisia uviedli, že zlyhanie inštitúcie s rozsiahlou a zložitou súvahou, ako je žalobkyňa, by mohlo úplne vyčerpať finančné prostriedky SIZ, na rozdiel od zlyhania inštitúcie s menšou a jednoduchšou súvahou. V dôsledku toho riziko, že sa žalobkyňa bude musieť obrátiť na SRF, nie je nevyhnutne pokryté jej členstvom v SIZ. Žalobkyňa však nepredložila dôkazy na spochybnenie tohto tvrdenia.

473    Žalobkyňa sa ďalej nemôže opierať o svoju vlastnú analýzu ukazovateľov rizika alebo o štatistiky ECB, aby spochybnila posúdenie ukazovateľa rizika SIZ zo strany SRB.

474    Na jednej strane sa táto analýza a tieto štatistiky netýkajú všetkých inštitúcií, ktorých údaje boli zohľadnené pri výpočte ukazovateľa rizika SIZ žalobkyne. Vo svojej vlastnej analýze sa totiž žalobkyňa porovnáva len so šiestimi ďalšími nemeckými inštitúciami. Na druhej strane, ako vyplýva z prílohy II k napadnutému rozhodnutiu, SRB zohľadnila údaje 1627 inštitúcií na účely vytvorenia intervalov týkajúcich sa ukazovateľa rizika SIZ na základe únie a údaje 776 inštitúcií na vytvorenie intervalov týkajúcich sa ukazovateľa rizika SIZ na vnútroštátnom základe.

475    To isté platí aj pre štatistiku ECB. Tieto ustanovenia sa týkajú len 113 inštitúcií, t. j. zlomku inštitúcií, ktorých údaje SRB zohľadnila pri tvorbe intervalov týkajúcich sa ukazovateľa rizika SIZ.

476    Na druhej strane vlastná analýza žalobkyne a štatistiky ECB sa týkajú faktorov, ktoré nie sú relevantné vo vzťahu k stanoveniu váhy ukazovateľa rizika SIZ.

477    Podľa článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 pri stanovení váhy ukazovateľa rizika SIZ musí SRB zohľadniť kritérium „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“, ktoré sa uplatňuje na dotknutú inštitúciu v zmysle článku 6 ods. 5 písm. a) tohto delegovaného nariadenia.

478    Jednotlivé faktory vo vlastnej analýze ukazovateľov rizika žalobkyne, a to podiel vlastného kapitálu Tier 1, celkový podiel vlastného kapitálu, podiel kapitálu TIER 1, pomer nesplácaných úverov [non‑performing loan quote (NPL)], ukazovateľ krytia, miera odkladu (forbearance) a podiel problémových expozícií [non‑performing exposures (NPE)], ani faktory v štatistikách ECB, teda celkový podiel vlastného kapitálu, podiel kapitálu Tier 1 a ukazovateľ finančnej páky, nie sú zahrnuté v článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63, ani v článku 6 ods. 5 písm. a) tohto delegovaného nariadenia.

479    Druhá časť šiesteho žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.

c)       O tretej časti týkajúcej sa porušenia článku 20 Charty a zásady rovnosti zaobchádzania

480    Žalobkyňa tvrdí, že faktor úpravy [dôverné], ktorý bol na ňu uplatnený v prípade ukazovateľa rizika SIZ, vedie k neodôvodnenému rozdielu v zaobchádzaní vo vzťahu k inštitúciám, ktoré dostanú [dôverné] pre ukazovateľ rizika SIZ, takže napadnuté rozhodnutie porušuje článok 20 Charty a zásadu rovnosti zaobchádzania.

481    Konkrétne členstvo v SIZ je okolnosťou, ktorá spôsobuje, že všetky dotknuté inštitúcie sú porovnateľné a neexistuje objektívne kritérium, ktoré by mohlo odôvodniť rozdiel v zaobchádzaní s rôznymi inštitúciami, ktoré sú členmi SIZ. Ako je uvedené v rámci piateho žalobného dôvodu, ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ nie je vhodným kritériom.

482    Okrem toho priradenie faktora úpravy [dôverné] žalobkyni predstavuje zjavne neprimerané rozlišovanie vzhľadom na pravdepodobnosť jej zlyhania, riešenia jej krízovej situácie a využitia SRF.

483    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

484    Na jednej strane, ako bolo uvedené v bodoch 160 až 163 vyššie, žalobkyňa nemôže tvrdiť, že sa všetky inštitúcie, ktoré sú členmi SIZ, nachádzajú v porovnateľnej situácii.

485    Na druhej strane, ako bolo konštatované v bode 165 vyššie, skutočnosti týkajúce sa kritéria „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ použité na stanovenie váhy ukazovateľa rizika SIZ medzi jednotlivými inštitúciami, ktoré sú členmi SIZ, predstavujú objektívne kritériá, ktoré sú okrem toho v súlade s jedným z cieľov SRM, konkrétne s motiváciou inštitúcií, aby fungovali na základe menej rizikového modelu.

486    Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 159 vyššie treba tretiu časť šiesteho žalobného dôvodu zamietnuť.

d)      O štvrtej časti týkajúcej sa porušenia zásady riadnej správy vecí verejných

487    Štvrtá časť obsahuje dve výhrady.

1)      O prvej výhrade, podľa ktorej SRB napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnila

488    Žalobkyňa tvrdí, že SRB v napadnutom rozhodnutí z právneho hľadiska dostatočne nevysvetľuje na jednej strane dôvody, pre ktoré je vhodné vytvoriť tri intervaly na stanovenie váhy ukazovateľa rizika SIZ namiesto napríklad dvoch alebo piatich intervalov, a na druhej strane, prečo musí byť faktor úpravy prvého intervalu 5/9 a faktor úpravy druhého intervalu 7/9 s cieľom „diverzifikovať účinky členstva v [SIZ] podľa dodatočných faktorov súvisiacich so stupňom rizika inštitúcií“.

489    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

490    Treba uviesť, že žalobkyňa v podstate opakuje časť tvrdení, ktoré uviedla v súvislosti s krokom 4 na podporu tretej výhrady piatej časti druhého žalobného dôvodu.

491    Preto sa prvá výhrada štvrtej časti šiesteho žalobného dôvodu musí zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 407 až 409 vyššie.

2)      O druhej výhrade, podľa ktorej SRB porušila svoju povinnosť vykonať dokazovanie

492    Žalobkyňa tvrdí, že SRB tým, že ju pre ukazovateľ rizika SIZ zaradila do intervalu [dôverné], nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti úplne, dôsledne a nestranne. Nepreskúmala totiž, akú výhodu majú členovia SIZ, ktorým je aj žalobkyňa, z ochrany, ktorú im poskytuje. Rovnako neoverila, či a v akom rozsahu môže článok 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63 odôvodniť vytvorenie intervalu a rozlišovanie založené na riziku vo vzťahu k ostatným členom SIZ, do ktorej patrí žalobkyňa. To isté platí pre posúdenie otázky, či a v akom rozsahu rizikový profil žalobkyne a iné okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú zaradenie, ktoré by bolo pre ňu priaznivejšie.

493    V tomto kontexte sa SRB tiež dopustila nesprávneho posúdenia. Postup zaraďovania do intervalov totiž vedie k nesprávnym výsledkom, najmä v prípade zlúčenia dvoch inštitúcií, ktoré sú členmi SIZ. V takom prípade by bolo zaradenie ostatných inštitúcií do intervalov zmenené, pretože by existovalo menej inštitúcií, ktoré by boli zaraďované do jednotlivých intervalov, zatiaľ čo rozhodujúce kritériá na uznanie ukazovateľa rizika SIZ uvedené v článku 6 ods. 7 delegovaného nariadenia 2015/63 by zostali nezmenené.

494    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

495    Zásada riadnej správy vecí verejných zakotvená v článku 41 Charty ukladá inštitúciám a orgánom Únie povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti daného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14, a z 23. septembra 2009, Estónsko/Komisia, T‑263/07, EU:T:2009:351, bod 99 a citovanú judikatúru).

496    V prejednávanej veci treba po prvé uviesť, že SRB môže pri stanovení váhy ukazovateľa rizika SIZ zohľadniť len skutočnosti uvedené v článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63, a to kritérium „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ v zmysle článku 6 ods. 5 písm. a) tohto delegovaného nariadenia.

497    Po druhé, SRB je povinná vypočítať ukazovateľ rizika SIZ na základe údajov poskytnutých inštitúciami v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia 2015/63.

498    Za týchto okolností nemožno SRB vytýkať, že pri výpočte príspevku ex ante žalobkyne nezohľadnila skutočnosti, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, akými sú skutočnosti uvedené v bode 492 vyššie, ktoré nie sú stanovené v článku 7 ods. 4 ani v článku 14 delegovaného nariadenia 2015/63.

499    Po tretie treba zamietnuť výhradu založenú na tom, že sa SRB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď stanovila intervaly na stanovenie váhy ukazovateľa rizika SIZ.

500    V prvom rade z bodov 159 až 165 vyššie vyplýva, že SRB môže rozlišovať medzi členmi SIZ, aby posúdila rizikový profil jednotlivých inštitúcií na účely výpočtu ich príspevku ex ante.

501    Ďalej, ako vyplýva z preskúmania piateho žalobného dôvodu vyššie, SRB mohla tieto rozlíšenia uskutočniť na základe kritéria uvedeného v článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia 2015/63, podľa ktorého SRB váži ukazovateľ rizika SIZ na základe kritéria „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“.

502    Napokon žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by spochybňovali uplatnenie tohto kritéria.

503    Po štvrté, ako SRB v podstate vysvetlila bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila, ak dôjde k zlúčeniu dvoch inštitúcií, ktoré sú členmi SIZ, táto okolnosť vedie k zníženiu počtu inštitúcií, ktoré musia byť zaradené do intervalov vytvorených na účely stanovenia váhy ukazovateľa rizika SIZ, a táto skutočnosť bude automaticky zohľadnená pri konečnom výpočte tohto ukazovateľa rizika pod podmienkou, že k tomuto zlúčeniu došlo pred koncom referenčného roka uvedeného v článku 14 delegovaného nariadenia 2015/63.

504    Štvrtá časť šiesteho žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.

e)      Záver týkajúci sa šiesteho žalobného dôvodu

505    Vzhľadom na vyššie uvedené treba šiesty žalobný dôvod zamietnuť.

5.      O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 16 a 52 Charty z dôvodu neprimeranosti koeficientu úpravy

506    Žalobkyňa tvrdí, že koeficienty úpravy, ktoré boli na ňu uplatnené – t. j. koeficient, ktorý bol na ňu uplatnený pri výpočte jej príspevku ex ante na základe únie a koeficient na výpočet tohto príspevku na vnútroštátnom základe – nie sú v súlade s jej rizikovým profilom, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie porušuje článok 16 Charty, ako aj zásadu proporcionality zakotvenú v jej článku 52 ods. 1.

507    Žalobkyňa najmä tvrdí, že má dobrú kapitalizáciu a pozitívny rizikový profil. Pravdepodobnosť riešenia jej krízovej situácie je teda nízka. To vyplýva najmä z výsledkov jej vlastnej analýzy, ako aj zo štatistík ECB na základe informácií dostupných v roku 2019.

508    Navyše, pokiaľ ide o ukazovateľ rizika SIZ, SRB neposkytla žalobkyni žiadny objektívny dôvod na jej zaradenie do intervalu [dôverné], a to napriek celkovej ochrane zo strany SIZ, ktorej je členom. To znamená príspevok ex ante [dôverné], takže napadnuté rozhodnutie porušuje článok 16 Charty, zásadu proporcionality a článok 20 Charty.

509    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

510    Na úvod treba konštatovať, že žalobkyňa uvádza len porušenia zásad zakotvených v článkoch 16 a 20 Charty a zásady proporcionality, pričom nerozvíja žiadnu cielenú argumentáciu týkajúcu sa týchto zásad.

511    Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 217 vyššie preto treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne v rozsahu, v akom sa odvoláva na porušenie týchto zásad.

512    Ďalej, hoci túto argumentáciu treba chápať v tom zmysle, že žalobkyňa v skutočnosti tvrdí, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výpočte jej koeficientov úprav, treba uviesť nasledujúce skutočnosti.

513    Pokiaľ ide po prvé o výhradu založenú na tom, že SRB zaradila žalobkyňu do nesprávneho intervalu pre ukazovateľ rizika SIZ, treba ju zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 500 až 502 vyššie.

514    Po druhé žalobkyňa sa pri spochybnení výpočtu jej koeficientov úprav nemôže odvolávať na svoju vlastnú analýzu ukazovateľov rizika. Na jednej strane z odôvodnenia 112 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB pri výpočte príspevkov ex ante zohľadnila šestnásť ukazovateľov rizika. Analýza žalobkyne sa však týka len jedného z týchto šestnástich ukazovateľov, a to podielu vlastného kapitálu Tier 1. Na druhej strane sa žalobkyňa v tejto analýze porovnáva so šiestimi ďalšími nemeckými inštitúciami. Naopak, ako vyplýva z prílohy II k napadnutému rozhodnutiu, SRB zohľadnila údaje 1627 inštitúcií na účely výpočtu jej príspevku ex ante na základe únie a údaje 776 inštitúcií na účely výpočtu tohto príspevku na vnútroštátnom základe.

515    Žalobkyňa sa tiež nemôže na účely spochybnenia výpočtu jej koeficientov úprav opierať o štatistiky ECB. Na jednej strane sa tieto štatistiky týkajú len dvoch zo šestnástich ukazovateľov rizika, ktoré SRB zohľadnila pri výpočte príspevkov ex ante, a to „podielu vlastného kapitálu Tier 1“ a ukazovateľa finančnej páky. Na druhej strane sa uvedené štatistiky týkajú len 113 inštitúcií, teda časti inštitúcií, ktorých údaje SRB pri tomto výpočte zohľadnila.

516    Vzhľadom na vyššie uvedené treba ôsmy žalobný dôvod zamietnuť.

6.      O deviatom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 16, 20, 41 a 52 Charty z dôvodu zjavne nesprávnych posúdení

517    Žalobkyňa tvrdí, že SRB nezohľadnila svoju voľnú úvahu, a preto porušila články 16, 20 a 41 Charty, ako aj zásadu proporcionality zakotvenú v jej článku 52 z dôvodu viacerých zjavne nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila pri výpočte jej príspevku ex ante.

518    V prvom rade SRB riadne nezohľadnila ani neurčila:

–        možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií pri určovaní ročnej cieľovej úrovne stanovenej v článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014,

–        ukazovateľ rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“,

–        ukazovateľ rizika SIZ,

–        prepočítanie váh ukazovateľov rizika v rámci piliera rizika v prípade neuplatnenia určitých ukazovateľov rizika.

519    V druhom rade ukazovatele rizika, ako aj stanovenie váhy na základe delegovaného nariadenia 2015/63 povoľujú vytváranie intervalov a zoskupovanie v intervaloch, ktoré vedú k zaťaženiu žalobkyne, ktoré je z vecného hľadiska zjavne neodôvodnené, neprimerané a diskriminačné. Ako bolo uvedené v rámci siedmeho žalobného dôvodu, príloha I k tomuto delegovanému nariadeniu vedie k situácii, keď je rozsah maximálnych a minimálnych hodnôt pre prvý a posledný interval neprimerane široký, viaceré intervaly sú prázdne a iné intervaly majú zjavne príliš vysoký počet inštitúcií. V tejto súvislosti SRB nezohľadnila svoju voľnú úvahu a nevykonala úpravy príspevkov ex ante, ktoré sú vyžadované zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality.

520    SRB túto argumentáciu spochybňuje.

521    Na úvod treba konštatovať, že žalobkyňa uvádza len porušenia zásad zakotvených v článkoch 16, 20 a 41 Charty, ako aj zásady proporcionality zakotvenej v jej článku 52 bez toho, aby vo vzťahu k týmto zásadám rozvinula samostatnú a cielenú argumentáciu.

522    Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 217 vyššie preto treba zamietnuť argumentáciu žalobkyne v rozsahu, v akom sa odvoláva na porušenie týchto zásad.

523    Ďalej v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že SRB sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení pri vytváraní intervalov a pri zaraďovaní inštitúcií do týchto intervalov, nie je táto výhrada podložená konkrétnymi tvrdeniami. Žalobkyňa konkrétne nespresňuje, ako súvisí voľná úvaha priznaná SRB s faktormi uvedenými v bode 518 vyššie, ani akým presným spôsobom mala SRB tieto faktory zohľadniť.

524    Rovnako, hoci žalobkyňa vytýka SRB, že nevykonala „potrebné individuálne úpravy“ výsledkov použitia matematického vzorca uvedeného v oddiele 2 „Krok 2“ prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a proporcionality, nespresňuje povahu takýchto úprav.

525    Napokon žalobkyňa predložila nejednoznačnú argumentáciu týkajúcu sa metodiky binning. Na jednej strane s odkazom na svoje tvrdenia uvedené v rámci siedmeho žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka SRB, že neuznala, že uplatnenie kroku 2 viedlo k neprimerane širokému rozpätiu hodnôt prvého a druhého intervalu, že rôzne intervaly boli prázdne a že prvé intervaly obsahovali zjavne príliš vysoký počet inštitúcií. Svojou výhradou tak žalobkyňa naznačuje, že sa domnieva, že metodika binning nie je v súlade s normami vyššej právnej sily, pričom však v rámci tohto žalobného dôvodu nevzniesla námietku nezákonnosti. Takúto námietku však treba vzniesť jasným spôsobom, aby autor aktu mohol obhájiť jeho zákonnosť (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. januára 2009, Sack/Komisia, C‑38/08 P, EU:C:2009:21, body 21 a 22). Na druhej strane žalobkyňa vytýka SRB, že z tých istých dôvodov porušila požiadavky prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63. Za týchto okolností nemôže Všeobecný súd presne zistiť rozsah tvrdení, ktoré žalobkyňa v tomto ohľade predložila a posúdiť ich opodstatnenosť.

526    Vzhľadom na vyššie uvedené treba deviaty žalobný dôvod zamietnuť.

7.      O jedenástom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a nezlučiteľnosti článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 s normami vyššej právnej sily

527    Je nesporné, že žalobkyňa po prvýkrát uviedla jedenásty žalobný dôvod až v replike. Napriek tomu sa domnieva, že tento žalobný dôvod je prípustný v rozsahu, v akom je založený na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu súdneho konania. Skutočnosť potrebná na pochopenie toho, či ročná cieľová úroveň presahuje hornú hranicu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne, ktorá je stanovená v článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014, jej bola totiž oznámená prostredníctvom rozhodnutia SRB/ES/2022/18 SRB z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do SRF.

528    SRB na jednej strane tvrdí, že tento žalobný dôvod je neprípustný z dôvodu uplynutia lehoty, a na druhej strane, že by mal byť zamietnutý z vecného hľadiska.

529    Podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania alebo predstavujú rozšírenie skôr uvedeného dôvodu, či už priamo alebo implicitne, v návrhu na začatie konania a ktoré úzko súvisia s týmto dôvodom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17, EU:T:2020:471, bod 87 a citovanú judikatúru)

530    Na jednej strane je pritom nesporné, že SRB v informačnom liste spomenutom v bode 326 vyššie uviedla výšku konečnej cieľovej úrovne, ktorú predpokladala, vo forme rozpätia od 70 do 75 miliárd eur na účely stanovenia príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2021. Na druhej strane zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa mohla s týmto listom oboznámiť pred podaním svojej žaloby, pretože sa na neho odvolala v rámci svojej argumentácie uvedenej na podporu svojho druhého žalobného dôvodu.

531    Za týchto okolností žalobkyňa nemôže tvrdiť, že skutkové okolnosti, ktoré uviedla na podporu jedenásteho žalobného dôvodu a ktoré by odôvodňovali predloženie tohto žalobného dôvodu v štádiu repliky, jej neboli známe už v čase podania žaloby.

532    Okrem toho žalobkyňa netvrdila, že tento žalobný dôvod predstavuje rozšírenie skôr uvedeného žalobného dôvodu.

533    Za týchto okolností treba jedenásty žalobný dôvod zamietnuť ako neprípustný.

534    Okrem toho, aj keby bol jedenásty žalobný dôvod prípustný, Všeobecný súd by nemohol posúdiť jeho opodstatnenosť. Ako totiž vyplýva z bodov 308 až 340 vyššie, napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2021 a z tohto dôvodu musí byť zrušené. Takýto nedostatok odôvodnenia však bráni Všeobecnému súdu preskúmať dôvodnosť jedenásteho žalobného dôvodu.

C.      Záver

535    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretia časť druhého žalobného dôvodu je dôvodná, zatiaľ čo ostatné časti tohto žalobného dôvodu, ako aj všetky ostatné uvádzané žalobné dôvody musia byť zamietnuté. Keďže tretia časť druhého žalobného dôvodu môže sama osebe odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia, treba toto rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.

V.      O časovom obmedzení účinkov rozsudku

536    SRB navrhuje, aby Všeobecný súd v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia zachoval účinky tohto rozhodnutia až do jeho nahradenia alebo aspoň počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

537    Žalobkyňa na pojednávaní v podstate uviedla, že nenamieta proti tomuto návrhu v rozsahu, v akom by napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu porušenia podstatnej formálnej náležitosti.

538    Treba pripomenúť, že podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže súd Únie, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré účinky aktu vyhláseného za neplatný sa musia považovať za konečné.

539    V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že vzhľadom na dôvody súvisiace s právnou istotou možno účinky takéhoto aktu zachovať najmä v prípade, keby okamžité účinky jeho zrušenia mali závažné negatívne následky a keď zákonnosť napadnutého aktu nie je napadnutá z dôvodov jeho cieľa alebo obsahu, ale z dôvodov porušenia podstatných formálnych náležitostí (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 175 a citovanú judikatúru).

540    V prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v rozpore s podstatnými formálnymi náležitosťami. Na druhej strane Súdny dvor v tomto konaní nezistil žiadne pochybenie, ktoré by malo vplyv na materiálnu zákonnosť tohto rozhodnutia.

541    Okrem toho, podobne ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB (C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 177), treba konštatovať, že zrušenie sporného rozhodnutia bez toho, aby sa zachovali jeho účinky až do jeho nahradenia novým aktom, by mohlo ohroziť vykonanie smernice 2014/59, nariadenia č. 806/2014 a delegovaného nariadenia 2015/63, ktoré tvoria podstatnú časť bankovej únie, ktorá prispieva k stabilite eurozóny.

542    Za týchto okolností treba zachovať účinky napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, až do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia SRB, ktorým sa žalobkyni stanoví príspevok ex ante do SRF na príspevkové obdobie 2021, a to počas primeranej lehoty, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.

VI.    O trovách

543    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže SRB nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené žalobkyňou v súlade s jej návrhmi.

544    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex  ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Landesbank Baden Württemberg.

2.      Účinky sporného rozhodnutia SRB/ES/2021/22 zostávajú zachované v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Landesbank Baden‑Württemberg, až do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia SRB, ktorým sa stanoví príspevok ex  ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií tejto inštitúcie na príspevkové obdobie 2021, a to počas primeranej lehoty, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.

3.      SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úverovej inštitúcii Landesbank Baden Württemberg.

4.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Kornezov De Baere Petrlík

Kecsmár       Kingston

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. decembra 2023.

Podpisy

Obsah

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

II. Napadnuté rozhodnutie

III. Návrhy účastníkov konania

IV. Právny stav

A. O námietkach nezákonnosti článkov 4 až 9 a 20, ako aj prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63

1. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článkov 4 až 9, ako aj prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 v rozsahu, v akom porušujú zásady účinnej súdnej ochrany a právnej istoty

a) O prvej časti týkajúcej sa údajného porušenia zásady účinnej súdnej ochrany

b) O druhej časti týkajúcej sa údajného porušenia zásady právnej istoty

1) O prvej výhrade založenej na tom, že články 4 až 9, ako aj príloha I k delegovanému nariadeniu 2015/63 neumožňujú inštitúciám vopred vypočítať svoje príspevky ex ante

2) O druhej výhrade založenej na tom, že Komisia mohla stanoviť inú metodiku výpočtu príspevkov ex ante

3) O tretej výhrade založenej na porušení článku 12 nariadenia 2016/1011

c) Záver k štvrtému žalobnému dôvodu

2. O piatom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 v rozsahu, v akom porušuje viaceré normy vyššej právnej sily

a) O prvej časti týkajúcej sa nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 s článkom 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59 a článkom 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013

b) O druhej časti týkajúcej sa nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 so „zásadou výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“ a so zásadou rovnosti zaobchádzania

1) O prvej výhrade založenej na porušení „zásady výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“

2) O druhej výhrade týkajúcej sa porušenia zásady rovnosti zaobchádzania

c) O tretej časti týkajúcej sa nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 so zásadou právnej istoty

d) O štvrtej časti týkajúcej sa nezlučiteľnosti článku 7 ods. 4 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2015/63 so zásadou úplného zohľadnenia skutkových okolností

e) Záver k piatemu žalobnému dôvodu

3. O siedmom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článkov 6, 7 a 9, ako aj prílohy I k delegovanému nariadeniu 2015/63 v rozsahu, v akom porušujú viaceré normy vyššej právnej sily

4. O desiatom žalobnom dôvode založenom na námietke nezákonnosti článku 20 ods. 1 prvej a druhej vety delegovaného nariadenia 2015/63 v rozsahu, v akom porušuje článok 103 ods. 7 smernice 2014/59 a „zásadu výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“

B. O žalobných dôvodoch týkajúcich sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia

1. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1

2. O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

a) Úvodné poznámky

b) O prvej časti týkajúcej sa záväzného jazykového znenia napadnutého rozhodnutia

c) O druhej časti týkajúcej sa zložitosti odôvodnenia výpočtu príspevku ex ante

d) O šiestej časti týkajúcej sa uchovávania údajov ostatných inštitúcií

e) O tretej časti týkajúcej sa odôvodnenia ročnej cieľovej úrovne

f) O štvrtej časti týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia základného ročného príspevku

g) O piatej časti týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia úpravy základného ročného príspevku podľa rizika

1) O prvej výhrade týkajúcej sa nemožnosti overiť, či všetky dotknuté inštitúcie podliehajú povinnosti platiť príspevok upravený podľa rizikového profilu

2) O druhej výhrade týkajúcej sa zohľadnenia ukazovateľa rizika „obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“

3) O tretej výhrade týkajúcej sa odôvodnenia krokov 1 až 6 úpravy základného ročného príspevku podľa rizikového profilu žalobkyne

i) Krok 1

ii) Krok 2

iii) Krok 3

iv) Krok 4

v) Krok 5

vi) Krok 6

h) O siedmej časti týkajúcej sa existencie neuverejnených predbežných rozhodnutí

i) Záver k druhému žalobnému dôvodu

3. O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na účinnú súdnu ochranu z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

4. O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení viacerých ustanovení primárneho a sekundárneho práva z dôvodu uplatnenia koeficientu na ukazovateľ rizika SIZ na žalobkyňu

a) O prvej časti založenej na porušení článku 113 ods. 7 nariadenia č. 575/2013 a článku 103 ods. 7 písm. h) smernice 2014/59

b) O druhej časti týkajúcej sa porušenia článku 16 Charty a zásady proporcionality

c) O tretej časti týkajúcej sa porušenia článku 20 Charty a zásady rovnosti zaobchádzania

d) O štvrtej časti týkajúcej sa porušenia zásady riadnej správy vecí verejných

1) O prvej výhrade, podľa ktorej SRB napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnila

2) O druhej výhrade, podľa ktorej SRB porušila svoju povinnosť vykonať dokazovanie

e) Záver týkajúci sa šiesteho žalobného dôvodu

5. O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 16 a 52 Charty z dôvodu neprimeranosti koeficientu úpravy

6. O deviatom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 16, 20, 41 a 52 Charty z dôvodu zjavne nesprávnych posúdení

7. O jedenástom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a nezlučiteľnosti článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 s normami vyššej právnej sily

C. Záver

V. O časovom obmedzení účinkov rozsudku

VI. O trovách

*      Jazyk konania: nemčina.

1Dôverné údaje, pri ktorých sa neuviedli identifikačné znaky.