ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)
z 21. decembra 2022 (*)
„Štátna pomoc – Rámcová schéma, ktorej cieľom je poskytnúť podporu nekrytých fixných nákladov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID‑19 v Nemecku – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Dočasný rámec štátnej pomoci – Individuálne preskúmanie oznámenej schémy pomoci – Opatrenie určené na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu – Proporcionalita“
Vo veci T‑260/21,
E. Breuninger GmbH & Co., so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), v zastúpení: R. Velte a W. Meilicke, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: V. Bottka, G. Braga da Cruz a C. Kovács, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: P.‑L. Krüger a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),
na poradách v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia F. Schalin, P. Škvařilová‑Pelzl, I. Nõmm (spravodajca) a D. Kukovec,
tajomník: P. Cullen, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní zo 14. septembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, E. Breuninger GmbH & Co., domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2020) 8318 final z 20. novembra 2020 o štátnej pomoci SA.59289 (2020/N) – Nemecko COVID‑19 – Podpora nekrytých fixných nákladov [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 124, 2022, s. 1), zmeneného rozhodnutím Komisie C(2021) 1066 final z 12. februára 2021 o štátnej pomoci SA.61744 (2021/N) – Spoločné oznámenie o zmene týkajúcej sa úpravy schém pomoci povolených podľa dočasného rámca, najmä po piatej zmene dočasného rámca [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 77, 2021, s. 18) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobkyňa je prevádzkovou spoločnosťou skupiny E. Breuninger, ktorá pôsobí najmä v odevnom sektore a v oblasti distribúcie odevov, parfumov, kozmetických výrobkov a výrobkov v oblasti starostlivosti o telo, nábytku, domácich potrieb a dekorácií.
3 Európska komisia 19. marca 2020 prijala oznámenie s názvom „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID‑19“ (Ú. v. EÚ C 91I, 2020, s. 1, ďalej len „dočasný rámec“), ktoré bolo zmenené prvýkrát 3. apríla 2020 (Ú. v. EÚ C 112I, 2020, s. 1), druhýkrát 8. mája 2020 (Ú. v. EÚ C 164, 2020, s. 3), tretíkrát 29. júna 2020 (Ú. v. EÚ C 218, 2020, s. 3) a štvrtýkrát 13. októbra 2020 (Ú. v. EÚ C 340I, 2020, s. 1).
4 Bod 2 ods. 17 až 19 dočasného rámca s názvom „Uplatniteľnosť článku 107 ods. 3 písm. b) [ZFEÚ]“ znejú:
„17. Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ môže Komisia vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je určená ‚na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu‘. V tejto súvislosti súdy Únie rozhodli, že daná porucha musí mať vplyv na celé hospodárstvo daného členského štátu alebo jeho podstatnú časť, a nie iba na jeden z jeho regiónov alebo jednu z častí jeho územia. Toto je navyše v súlade s potrebou prísneho výkladu každého mimoriadneho ustanovenia, akým je aj článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ… Tento výklad Komisia dôsledne uplatňuje pri svojom rozhodovaní…
18. Vzhľadom na to, že nákaza COVID‑19 má vplyv na všetky členské štáty a že opatrenia na obmedzenie jej šírenia, ktoré členské štáty prijímajú, majú vplyv na podniky, sa Komisia domnieva, že štátna pomoc je odôvodnená a môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ počas obmedzeného obdobia s cieľom vyriešiť problém nedostatočnej likvidity, ktorému podniky čelia, a zabezpečiť, aby narušenia spôsobené nákazou COVID‑19 neohrozovali ich životaschopnosť, najmä pokiaľ ide o MSP.
19. Komisia v tomto oznámení stanovuje podmienky zlučiteľnosti, ktoré bude v zásade uplatňovať na pomoc poskytnutú členskými štátmi podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Členské štáty preto musia preukázať, že opatrenia štátnej pomoci notifikované Komisii v zmysle tohto oznámenia sú nevyhnutné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu a že boli v plnom rozsahu dodržané všetky podmienky stanovené v tomto oznámení.“
5 V oznámení, ktorým sa zavádza štvrtá zmena dočasného rámca, sa v odseku 11 uvádza:
„V dôsledku pandémie COVID‑19 mnohé podniky dočasne čelia nižšiemu dopytu, ktorý im neumožňuje pokryť časť ich fixných nákladov. V mnohých prípadoch sa očakáva, že dopyt sa v nadchádzajúcich mesiacoch vráti na predchádzajúcu úroveň, a pre tieto podniky nemusí byť efektívne redukovať stavy, ak by si to malo vyžadovať značné náklady na reštrukturalizáciu. Podpora týchto podnikov dočasným prispievaním k časti ich fixných nákladov môže byť účinným spôsobom na preklenutie prechodného obdobia, čím sa zabráni poklesu ich kapitálu, zachová sa ich podnikateľská činnosť a poskytne sa im silný odrazový mostík na obnovu.“
6 Oznámením, ktorým sa zavádza štvrtá zmena dočasného rámca, sa do dočasného rámca doplnil bod 3.12 s názvom „Pomoc vo forme podpory nekrytých fixných nákladov“ obsahujúci odseky 86 a 87, ktoré znejú:
„86. Členské štáty môžu zvážiť príspevok na nekryté fixné náklady tých podnikov, v prípade ktorých pandémia COVID‑19 viedla k pozastaveniu alebo obmedzeniu ich podnikateľskej činnosti.
87. V prípade, že takéto opatrenia predstavujú pomoc, Komisia ich bude považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ak budú splnené tieto podmienky:
a) pomoc sa poskytne najneskôr 30. júna 2021 a pokrýva nekryté fixné náklady, ktoré vznikli v období od 1. marca 2020 do 30. júna 2021, vrátane nákladov, ktoré vznikli v časti uvedeného obdobia (‚oprávnené obdobie‘);
b) pomoc sa poskytuje na základe schémy podnikom, ktoré počas oprávneného obdobia zaznamenali pokles obratu aspoň o 30 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019…;
c) nekryté fixné náklady sú fixné náklady vynaložené podnikmi počas oprávneného obdobia, ktoré nie sú kryté príspevkom zo zisku (t. j. výnosy mínus variabilné náklady) počas toho istého obdobia a ktoré nie sú kryté inými zdrojmi, ako je poistenie, dočasné opatrenia pomoci, na ktoré sa vzťahuje toto oznámenie, alebo podpora z iných zdrojov[;] intenzita pomoci nesmie presiahnuť 70 % nekrytých fixných nákladov s výnimkou mikropodnikov a malých podnikov (v zmysle prílohy I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách), v prípade ktorých intenzita pomoci nesmie presiahnuť 90 % nekrytých fixných nákladov[;] na účely tohto bodu sa straty podnikov z ich výkazov ziskov a strát počas oprávneného obdobia… považujú za nekryté fixné náklady[;] pomoc v rámci tohto opatrenia sa môže poskytnúť na základe predpokladaných strát, zatiaľ čo konečná výška pomoci sa určí po realizácii strát na základe auditovaných účtov alebo na základe daňových účtov (v tomto druhom prípade musí členský štát Komisii poskytnúť náležité odôvodnenie – napríklad v súvislosti s charakteristikami alebo veľkosťou určitých druhov podnikov)[;] každá platba presahujúca konečnú výšku pomoci sa musí vrátiť;
d) v každom prípade celková pomoc nesmie presiahnuť 3 milióny EUR na podnik[;] pomoc sa smie poskytnúť vo forme priamych grantov, záruk a úverov, a to za predpokladu, že celková nominálna hodnota takýchto opatrení nepresahuje celkový strop vo výške 3 miliónov EUR na podnik[;] všetky uvedené čísla musia byť vyjadrené ako hrubá suma, čiže pred odrátaním dane alebo iných nákladov;
e) pomoc v rámci tohto opatrenia nemožno kumulovať s inou pomocou na tie isté oprávnené náklady;
f) pomoc nemožno poskytnúť podnikom, ktoré už boli v ťažkostiach (v zmysle všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách…) k 31. decembru 2019[;] odchylne od uvedeného sa pomoc smie poskytnúť mikropodnikom alebo malým podnikom (v zmysle prílohy I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách), ktoré už boli v ťažkostiach k 31. decembru 2019, a to pod podmienkou, že nie sú predmetom kolektívneho konkurzného konania podľa vnútroštátneho práva a že nedostali pomoc na záchranu… ani pomoc na reštrukturalizáciu…“
7 Spolková republika Nemecko 17. novembra 2020 oznámila Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ schému pomoci na poskytnutie podpory na nekryté fixné náklady v súvislosti s pandémiou COVID‑19 na svojom území.
8 Komisia 20. novembra 2020 prijala rozhodnutie C(2020) 8318 final.
9 V rozhodnutí C(2020) 8318 final Komisia po prvé opísala základné črty oznámenej schémy pomoci, z ktorých vyplýva najmä to, že opatrenia individuálnej pomoci sa môžu poskytnúť len podnikom, ktoré utrpeli stratu obratu vo výške najmenej 30 % (odôvodnenie 17). Po druhé Komisia zdôraznila, že oznámená schéma spadá pod článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže poskytuje selektívnu výhodu svojim príjemcom, a tak narúša hospodársku súťaž (odôvodnenia 31 až 33). Po tretie Komisia zistila, že uvedená schéma pomoci je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a to s odkazom na kritériá stanovené v odseku 87 jej dočasného rámca (odôvodnenia 35 až 41). Preto voči tejto schéme pomoci nevzniesla žiadne námietky.
10 Schéma pomoci schválená rozhodnutím C(2020) 8318 final sa týkala pomoci do výšky 3 miliónov eur na podnik (odôvodnenie 20).
11 Komisia 28. januára 2021 vykonala piatu zmenu svojho dočasného rámca (Ú. v. EÚ C 34, 2021, s. 6), ktorou okrem iného zmenila jeho odsek 87 písm. d) zvýšením stropu pomoci na 10 miliónov eur na podnik. Zmenila aj odsek 87 písm. a), a to tak, že obdobie pôvodne vymedzené na 1. marca 2020 až 30. júna 2021 predĺžila do 31. decembra 2021.
12 Spolková republika Nemecko 2. februára 2021 oznámila Komisii zmenu svojej schémy pomoci, ktorou sa strop pomoci zvyšuje na 10 miliónov eur a trvanie schémy predlžuje do 31. decembra 2021.
13 Rozhodnutím C(2021) 1066 final Komisia schválila rôzne zmeny, ktoré Nemecko vykonalo v oznámených schémach pomoci vrátane schémy pomoci schválenej rozhodnutím C(2020) 8318 final (ďalej len „sporná schéma pomoci“).
14 V rozhodnutí C(2021) 1066 final Komisia predovšetkým jednak zopakovala analýzu zo svojich predchádzajúcich rozhodnutí s cieľom zdôrazniť existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (odôvodnenia 15 a 17) a jednak dospela k záveru, že predĺženie trvania schémy pomoci oznámenej a schválenej podľa dočasného rámca a zvýšenie jej stropu sú zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (odôvodnenie 18).
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
16 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
17 Na pojednávaní Komisia uviedla, že berie späť svoj návrh týkajúci sa neprípustnosti žaloby, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.
18 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
19 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody založené na porušení článku 107 ZFEÚ, respektíve článku 108 ods. 2 ZFEÚ.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 107 ZFEÚ
20 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia nesprávne usúdila, že sporná schéma pomoci môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti.
21 V prvej časti tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou proporcionality, keďže schvaľuje schému pomoci založenú na kritériu oprávnenosti, ktoré vychádza z obratu podniku (ďalej len „predmetné kritérium oprávnenosti“). V druhej časti tvrdí, že Komisia si nesplnila povinnosť vykonať individuálne preskúmanie oznámenej schémy pomoci a nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia.
22 Komisia, ktorú podporuje Spolková republika Nemecko, navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
23 Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ „za zlučiteľn[ú] s vnútorným trhom možno považovať… pomoc… na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.
24 Podľa judikatúry zo všeobecnej štruktúry Zmluvy vyplýva, že konanie stanovené v článku 108 ZFEÚ nemôže nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Komisia preto nemôže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom štátnu pomoc, ktorá je vzhľadom na určité podmienky v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy. Rovnako Komisia nemôže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom ani štátnu pomoc, ktorá je vzhľadom na určité podmienky v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, body 50 a 51, a z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P, EU:C:2020:742, bod 44).
25 Treba pripomenúť, že pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 ZFEÚ má Komisia širokú diskrečnú právomoc, ktorej výkon zahŕňa komplexné hospodárske a sociálne posúdenie (pozri rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, C‑654/17 P, EU:C:2019:634, bod 80 a citovanú judikatúru), takže súdne preskúmanie sa musí obmedziť na overenie dodržiavania procesných pravidiel a odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a neexistencie zneužitia právomoci (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 78 a citovanú judikatúru).
O prvej časti založenej na porušení zásady proporcionality
26 Žalobkyňa sa v podstate domnieva, že predmetné kritérium oprávnenosti je neprimerané a je príčinou nerovnakého zaobchádzania na úkor podnikov s viacerými činnosťami, z ktorých pandémia COVID‑19 zasiahla len niektoré. Pokiaľ by teda toto kritérium viedlo k ich vylúčeniu z využívania spornej schémy pomoci alebo zníženiu výhod z nej, nútilo by ich uchýliť sa ku krížovému financovaniu svojich dotknutých činností na rozdiel od konkurentov pôsobiacich výlučne v kamennom maloobchode, ktorí by mohli využívať výhody schémy naplno.
27 Komisia a Spolková republika Nemecko tvrdia, že táto časť žalobného dôvodu je nedôvodná. Komisia tiež predbežne tvrdí, že táto časť tohto žalobného dôvodu musí byť od začiatku zamietnutá, keďže žalobkyňa nevzniesla proti dočasnému rámcu, ktorého uplatnenie napadnuté rozhodnutie predstavuje, žiadnu námietku nezákonnosti v zmysle článku 277 ZFEÚ.
– O námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou a založenej na nevznesení námietky nezákonnosti proti dočasnému rámcu
28 Komisia po prvé zdôrazňuje, že napadnutým rozhodnutím sa správne uplatnilo predmetné kritérium oprávnenosti, ktoré je uvedené v odseku 87 dočasného rámca, po druhé tvrdí, že žalobkyňa nevzniesla proti tomuto rámcu námietku nezákonnosti, a po tretie z toho vyvodzuje, že platnosť tohto rámca sa musí predpokladať a nemôže byť spochybnená v prípade spochybnenia dôvodnosti napadnutého rozhodnutia.
29 S takýmto tvrdením nemožno súhlasiť.
30 V prvom rade, hoci je pravda, že žaloba neobsahuje výslovný odkaz na námietku nezákonnosti ani na článok 277 ZFEÚ, treba pripomenúť, že v práve Únie sa formálne vznesenie námietky nezákonnosti nevyžaduje. S ohľadom na judikatúru sa totiž možno domnievať, že námietka nezákonnosti bola vznesená implicitne v rozsahu, v akom zo žaloby pomerne jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v skutočnosti formuluje takúto výhradu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. novembra 2018, Mouvement pour une Europe des nations et des libertés/Parlament, T‑829/16, EU:T:2018:840, bod 66 a citovanú judikatúru).
31 Tak je to v prejednávanej veci.
32 Po prvé niektoré pasáže žaloby priamo spochybňujú platnosť odseku 87 dočasného rámca. Zdôrazňuje sa v nej, že „kritérium stanovené v [odseku] 87 písm. b) dočasného rámca v jeho štvrtej pozmenenej verzii… nie je vhodným kritériom na zníženie alebo odstránenie narušenia hospodárskej súťaže“. Podobne sa v nej tvrdí, že odsek 87 písm. c) dočasného rámca vedie k „neodôvodnenému rozdielu v zaobchádzaní“.
33 Po druhé vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci z celej argumentácie žalobkyne v rámci tejto časti žalobného dôvodu nevyhnutne vyplýva aj existencia incidenčnej námietky žalobkyne proti platnosti dočasného rámca. Sporná schéma pomoci, ako aj napadnuté rozhodnutie, ktorým sa táto schéma schvaľuje, totiž prevzali kritérium oprávnenosti, ktoré vyplýva z bodu 87 dočasného rámca. V dôsledku toho Komisia nemohla nepochopiť, že argumentácia žalobkyne, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu neprimeranosti tohto kritéria, zahŕňa aj spochybnenie platnosti uvedeného odseku.
34 V druhom rade a v každom prípade, pokiaľ Komisia tvrdí, že v prípade nevznesenia námietky nezákonnosti proti kritériu vyplývajúcemu z bodu 87 dočasného rámca nemôže žalobkyňa spochybniť dôvodnosť uvedeného kritéria, nesprávne chápe právne účinky aktov, ako je uvedený rámec, ktoré prijíma na účely obmedzenia svojej diskrečnej právomoci.
35 Podľa ustálenej judikatúry platí v prípade právnych aktov Únie domnienka zákonnosti, a preto majú byť právne účinky, až dokým nie sú odvolané, zrušené v rámci žaloby o neplatnosť alebo vyhlásené za neplatné na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania alebo námietky nezákonnosti alebo dokým sa nestanú predmetom odkladu výkonu rozhodnutia alebo iného predbežného opatrenia súdu Únie podľa článkov 278 a 279 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júna 2012, CIVAD, C‑533/10, EU:C:2012:347, bod 39 a citovanú judikatúru, a z 2. apríla 2020, Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika (Dočasný mechanizmus premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu), C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17, EU:C:2020:257, bod 140]. Dodržanie tejto domnienky zákonnosti môže brániť preskúmaniu dôvodnosti rozhodnutia, ktorým sa len uplatňuje všeobecne záväzný právny akt, ktorého platnosť nie je napadnutá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2021, P. Krücken Organic/Komisia, C‑586/20 P, neuverejnený, EU:C:2021:1046, bod 69, a z 2. februára 2012, Grécko/Komisia, T‑469/09, neuverejnený, EU:T:2012:50, bod 57). Táto domnienka sa teda vzťahuje len na akty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, ktoré sú konečné a majú právne účinky voči tretím osobám a ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť. To neplatí v prípade aktu, ktorým Komisia prijíma pravidlá správania s cieľom obmedziť výkon svojej diskrečnej právomoci.
36 Z toho, že Komisia sama obmedzila výkon svojej diskrečnej právomoci, nepochybne vyplýva, že sa v zásade nemôže odchýliť od pravidiel, ktoré si stanovila, bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako je rovnosť zaobchádzania (pozri rozsudok z 29. júla 2019 Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, C‑654/17 P, EU:C:2019:634, bod 82 a citovanú judikatúru). Prijatie takýchto pravidiel však Komisiu nezbavuje povinnosti individuálne skúmať okolnosti posudzovaného prípadu, čo ju môže viesť k tomu, že uvedené pravidlá neuplatní, ak si to špecifiká posudzovaného prípadu vyžadujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14, EU:C:2016:570, bod 41). Z toho vyplýva, že na rozdiel od právnych aktov uvedených v bode 35 vyššie akty, ktorými Komisia prijíma len pravidlo správania, nemajú samy osebe záväzné právne účinky.
37 Táto absencia právnych účinkov, ktoré by boli záväzné vo svojej podstate, je obzvlášť dôležitá vzhľadom na povahu právomocí udelených Komisii v oblasti kontroly štátnej pomoci. Pripustiť, že samotný dočasný rámec má záväzné právne účinky a vzťahuje sa naň domnienka zákonnosti, by znamenalo priznať, že má rovnakú právnu povahu ako nariadenie, teda akt, ktorý Komisia podľa oddielu ZFEÚ týkajúceho sa „pomoci poskytovanej štátmi“ nie je oprávnená prijať s výnimkou prípadov uvedených v článku 108 ods. 4 ZFEÚ.
38 Z toho vyplýva, že bez ohľadu na skutočnosť, že kritérium oprávnenosti uplatňované Komisiou vyplýva z odseku 87 dočasného rámca, a aj pri nevznesení námietky nezákonnosti proti tomuto odseku by žalobkyňa bola stále oprávnená napadnúť spôsob, akým Komisia v napadnutom rozhodnutí využila diskrečnú právomoc, ktorá jej vyplýva z článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, tým, že vyhlásila spornú schému pomoci za zlučiteľnú, a v tomto rámci aj dôvodnosť kritéria oprávnenosti, ktoré uplatnila.
– O rozsahu argumentácie žalobkyne
39 V prvej časti tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že kritérium oprávnenosti uvedené v odseku 87 písm. b) a c) dočasného rámca, uplatňované v spornej schéme pomoci a potvrdené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, je neprimerané. V tejto súvislosti uvádza niekoľko výhrad a poukazuje aj na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.
40 Konkrétne žalobkyňa spochybňuje to, že v odseku 87 písm. b) a c) dočasného rámca sa ako kritérium oprávnenosti pomoci na nekryté fixné náklady používa strata obratu posudzovaná na úrovni podniku, a nie len na úrovni činností zasiahnutých pandémiou COVID‑19.
41 V tejto súvislosti treba poznamenať, že zohľadnenie straty obratu na úrovni podniku vyplýva z odseku 87 písm. b) dočasného rámca, v ktorom sa uvádza, že pomoc sa poskytuje na základe schémy „podnikom, ktoré počas… obdobia [od 1. marca 2020 do 30. júna 2021] zaznamenali pokles obratu aspoň o 30 %“. Toto zohľadnenie straty vyplýva tiež z odseku 87 písm. c) uvedeného rámca, keďže z vymedzenia pojmu „nekryté fixné náklady“ vylučuje náklady kryté príspevkom zo zisku alebo inými zdrojmi.
42 V prvom rade je potrebné pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je uvedená v článku 5 ods. 4 ZEÚ, si vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou (rozsudok zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, EU:C:1984:183, bod 25), pričom keď je na výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom [rozsudok z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Kvóta na rybolov stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17, EU:C:2019:332, bod 55].
43 Súlad daného opatrenia so zásadou proporcionality teda zahŕňa tri zložky. Prvá zložka sa týka jeho vhodnosti, teda spôsobilosti dosiahnuť sledovaný legitímny cieľ. Druhá zložka sa týka jeho nevyhnutnosti a znamená, že uvedený legitímny cieľ nemožno dosiahnuť menej obmedzujúcimi, ale tiež vhodnými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2013, Dansk Jurist‑ og Økonomforbund, C‑546/11, EU:C:2013:603, bod 69). Napokon tretia zložka, niekedy označovaná ako „proporcionalita v užšom zmysle“, sa týka jej primeranosti, teda neexistencie nevýhod, ktoré by boli neprimerané k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 2013, Poľsko/Komisia, T‑370/11, EU:T:2013:113, bod 89, a z 26. septembra 2014, Romonta/Komisia, T‑614/13, EU:T:2014:835, bod 74).
44 V druhom rade sa zdá, že žalobkyňa predkladá aj výhradu založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Tvrdí, že predmetné kritérium oprávnenosti viedlo k rozdielom v zaobchádzaní na úkor podnikov, ktorých niektoré činnosti neboli pandémiou COVID‑19 postihnuté, keďže ich nútilo krížovo financovať ich postihnuté činnosti, pretože nemohli využívať spornú schému pomoci schválenú Komisiou alebo ju mohli využívať len v menšej miere.
45 Podľa ustálenej judikatúry si zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 66; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 5. júna 2018, Montero Mateos, C‑677/16, EU:C:2018:393, bod 49).
46 Okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie a tým ich porovnateľný charakter, je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej spadá dotknutý akt (rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 26).
47 Treba konštatovať, že takáto argumentácia namierená proti rozhodnutiu, ktorým sa uplatňuje článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, sa prelína s výhradami žalobkyne založenými na porušení zásady proporcionality v jej rôznych zložkách.
48 Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ skutočne umožňuje výnimku zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom stanovenej v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Z toho vyplýva jednak to, že jeho cieľom je umožniť vyhlásenie štátnej pomoci, ktorá z definície znamená poskytnutie selektívnej výhody určitým podnikom, čo možno kvalifikovať ako diskrimináciu, za zlučiteľnú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., C‑20/15 P a C‑21/15 P, EU:C:2016:981, body 54 a 55), a jednak to, že sa má vykladať reštriktívne (pozri rozsudok z 9. apríla 2014, Grécko/Komisia, T‑150/12, neuverejnený, EU:T:2014:191, bod 146 a citovanú judikatúru).
49 V dôsledku toho skutočnosť, že predmetné kritérium oprávnenosti vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v závislosti od toho, či pandémia COVID‑19 postihla všetky ich činnosti alebo len ich časť, sama osebe neznamená, že je nezákonné. Naopak je potrebné overiť, či je toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnené podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, čoho predpokladom je, aby bolo uvedené kritérium nevyhnutné, vhodné a primerané na nápravu vážneho narušenia hospodárstva dotknutého členského štátu.
– O výhrade spochybňujúcej vhodnosť predmetného kritéria oprávnenosti
50 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že predmetné kritérium oprávnenosti nie je vhodné na dosiahnutie cieľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pretože narúša hospodársku súťaž bez toho, aby zmiernilo účinky pandémie COVID‑19, a je v rozpore s odsekom 11 oznámenia, ktorým sa zavádza štvrtá zmena dočasného rámca, v ktorom sa uvádza potreba zabrániť poklesu kapitálu podnikov. V tejto súvislosti tvrdí, že účinky uvedenej pandémie na fyzický maloobchod boli také, že nemožno vylúčiť, že podniky nevyužívajúce spornú schému pomoci z dôvodu výkonu iných činností prestanú v tomto odvetví pôsobiť.
51 S takouto argumentáciou nemožno súhlasiť.
52 Po prvé je nesporné, že pandémia COVID‑19 spôsobila vážne narušenie nemeckého hospodárstva. Patrí teda do pôsobnosti článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.
53 Po druhé z odseku 18 dočasného rámca, ktorý je citovaný v bode 4 vyššie, vyplýva, že cieľom tohto rámca je zabezpečiť zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom, a to najmä pomoci vo forme podpory nekrytých fixných nákladov, ktorá je určená na vyriešenie problému nedostatočnej likvidity, ktorému podniky čelia v dôsledku pandémie COVID‑19, a na zabezpečenie toho, aby narušenia spôsobené touto pandémiou neohrozovali ich životaschopnosť.
54 Rovnako z odseku 11 oznámenia, ktorým sa zavádza štvrtá zmena dočasného rámca, ktorý je citovaný v bode 5 vyššie, vyplýva, že cieľom podpory pre podniky, ktoré dočasne nie sú schopné pokryť časť svojich fixných nákladov, je zabezpečiť preklenutie prechodného obdobia tým, že sa zabráni poklesu ich kapitálu, čo im umožní zachovať ich podnikateľskú činnosť poskytnutím silného odrazového mostíka na obnovu.
55 Po tretie treba uviesť, že takýto cieľ, ktorý zahŕňa zohľadnenie ťažkostí, ktoré môže mať podnik pri krytí svojich fixných nákladov v dôsledku pandémie COVID‑19, je v súlade s cieľom článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a je súčasťou uplatňovania širokej diskrečnej právomoci pripomenutej v bode 25 vyššie, ktorou Komisia disponuje na základe tohto ustanovenia.
56 Po štvrté treba konštatovať, že kritérium umožňujúce podnikom, ktorých obrat sa v dôsledku pandémie COVID‑19 znížil o viac než 30 %, získať finančnú pomoc, je plne v súlade s realizáciou cieľa pripomenutého v bodoch 53 a 54 vyššie, a to zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu podnikov počas uvedenej pandémie.
57 Tvrdenie žalobkyne, že niektoré podniky, ktoré spornú schému pomoci nevyužívajú alebo využívajú v menšej miere z dôvodu vykonávania činností, ktoré nie sú pandémiou COVID‑19 postihnuté, napríklad internetový obchod, by mohli byť nútené prestať pôsobiť v odvetví fyzického maloobchodu, tento záver nespochybňuje.
58 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nevyžaduje, aby sama predmetná schéma pomoci bola schopná napraviť vážnu poruchu fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu. Ak totiž Komisia konštatuje, že došlo k vážnej poruche fungovania v hospodárstve členského štátu, tento členský štát môže byť oprávnený, ak sú splnené ostatné podmienky stanovené v tomto článku, poskytnúť štátnu pomoc vo forme schém pomoci alebo individuálnej pomoci, ktoré prispievajú k náprave uvedenej vážnej poruchy fungovania. Mohlo by ísť teda o viaceré schémy pomoci, z ktorých každá prispieva na tento účel. Na to, aby bola schéma pomoci platne založená na tomto ustanovení, nemožno preto vyžadovať, aby sama odstraňovala vážnu poruchu v hospodárstve členského štátu.
59 Okrem toho Komisia mohla bez toho, aby porušila hranice širokej diskrečnej právomoci, ktorú má na základe judikatúry uvedenej v bode 25 vyššie, usúdiť, že treba zabezpečiť životaschopnosť podnikov, ktorých podstatná časť činnosti bola pandémiou COVID‑19 postihnutá, a nie všetkých činností, ktoré boli uvedenou pandémiou ovplyvnené, bez ohľadu na celkovú situáciu podniku.
60 Túto výhradu preto treba zamietnuť.
– O výhrade spochybňujúcej nevyhnutnosť predmetného kritéria oprávnenosti
61 Žalobkyňa tvrdí, že uplatnenie alternatívneho kritéria zohľadňujúceho straty v oblastiach činnosti zasiahnutých pandémiou COVID‑19, bez zohľadňovania situácie podniku ako celku, by bolo na dosiahnutie cieľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ vhodnejšie, pretože by nemalo účinok obmedzujúci hospodársku súťaž, ktorý vyplýva z predmetného kritéria oprávnenosti. Zdôrazňuje, že toto alternatívne kritérium Komisia zohľadnila v iných rozhodnutiach.
62 Komisia reaguje najmä tým, že nebola povinná abstraktne sa vysloviť ku všetkým alternatívnym opatreniam, ktoré by sa mohli uplatňovať namiesto spornej schémy pomoci. Dodáva, že porovnanie žalobkyne týkajúce sa niektorých rozhodnutí, ktoré prijala z dôvodu pandémie COVID‑19, je irelevantné, pretože tieto rozhodnutia nemajú rovnaký právny základ.
63 Je nesporné, že Komisia sa v zásade nemusí abstraktne vysloviť ku všetkým alternatívnym opatreniam, ktoré by mohli byť zamýšľané, pretože hoci dotknutý členský štát musí podrobne uviesť dôvody, ktoré viedli k prijatiu predmetnej schémy pomoci, najmä pokiaľ ide o použité kritériá oprávnenosti, nie je povinný pozitívne preukázať, že žiadne iné opatrenie, ktoré by bolo možné si predstaviť a z podstaty veci je hypotetické, nemohlo umožniť zabezpečenie sledovaného cieľa lepšie. Ak uvedený členský štát takúto povinnosť nemá, žalobca nemôže žiadať Všeobecný súd, aby Komisii uložil povinnosť nahradiť vnútroštátne orgány pri tejto úlohe normatívneho prieskumu s cieľom preskúmať akékoľvek alternatívne opatrenie, ktoré by prichádzalo do úvahy (pozri rozsudok zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, T‑135/17, neuverejnený, EU:T:2019:287, bod 94 a citovanú judikatúru).
64 Treba však konštatovať, že takáto judikatúra nie je za okolností prejednávanej veci relevantná. V skutočnosti vychádza z dvojitého predpokladu, že na jednej strane kritériá oprávnenosti schémy pomoci vypracúva príslušný členský štát a že na druhej strane má Komisia len preskúmať ich nevyhnutnosť na základe vysvetlení poskytnutých uvedeným štátom. V prejednávanej veci je pritom jednak nesporné, že kritérium oprávnenosti obsiahnuté v spornej schéme pomoci v skutočnosti pochádza z dočasného rámca Komisie, a jednak, že alternatívne kritérium navrhnuté žalobkyňou Komisia uplatnila v iných rozhodnutiach s cieľom vyhlásiť za zlučiteľné určité schémy pomoci, ktoré boli prijaté z dôvodu pandémie COVID‑19.
65 Nič to nemení na tom, že tejto výhrade nemožno vyhovieť.
66 Po prvé, ako sa uvádza v bodoch 25, 55 a 58 vyššie, Komisia má pri vykonávaní článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ širokú diskrečnú právomoc. Tejto výhrade by preto bolo možné vyhovieť len v prípade, ak by alternatívne kritérium predložené žalobkyňou jasne preukázalo, že predmetné kritérium oprávnenosti nie je potrebné.
67 Po druhé treba konštatovať, že alternatívne kritérium predložené žalobkyňou sa od predmetného kritéria oprávnenosti líši, pokiaľ ide o rozsah jeho vplyvu na rozpočet dotknutého členského štátu. Výsledkom by tak bolo poskytnutie verejných zdrojov každému podniku, ktorý utrpel v dôsledku pandémie straty, bez ohľadu na jeho celkovú finančnú situáciu. Predmetné kritérium oprávnenosti naopak obmedzuje vplyv takejto pomoci na rozpočet tým, že vylučuje alebo obmedzuje výhody predmetnej schémy pomoci pre podniky, ktorých celkovú finančnú situáciu pandémia COVID‑19 ovplyvnila v menšej miere z dôvodu iných zdrojov príjmov.
68 Po tretie a v dôsledku toho sa žalobkyňa mýli, keď v podstate tvrdí, že alternatívne kritérium, ktoré uvádza, predstavuje „tiež vhodné“ opatrenie v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 42 a 43 vyššie, čím chce preukázať, že predmetné kritérium oprávnenosti nebolo potrebné.
69 Tento záver nie vyvrátený argumentáciou žalobkyne, že Komisia vo dvoch rozhodnutiach, ktorými vyhlásila schémy pomoci za zlučiteľné na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, akceptovala uplatnenie kritéria založeného na oblastiach činnosti zasiahnutých pandémiou COVID‑19.
70 V tejto súvislosti stačí zdôrazniť, že skutočnosť, že Komisia mohla na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorý sa týka zo zákona zlučiteľnej pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami, schváliť schémy pomoci zahŕňajúce kompenzáciu strát utrpených v dôsledku povinného uzavretia v súvislosti s pandémiou COVID‑19 bez toho, aby zohľadnila celkovú finančnú situáciu príjemcov, neznamená, že bola povinná postupovať rovnako aj pri uplatňovaní svojej širokej diskrečnej právomoci, ktorú jej priznáva článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, s cieľom vyhlásiť za zlučiteľnú pomoc určenú na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu.
– O výhrade spochybňujúcej primeranosť predmetného kritéria oprávnenosti
71 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že sporné kritérium oprávnenosti je neprimerané vzhľadom na obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, ktoré spôsobilo podnikom, v prípade ktorých boli pandémiou COVID‑19 postihnuté len niektoré činnosti. Uvádza, že na rozdiel od svojich konkurentov, ktorí spornú schému pomoci využívali, musela tieto činnosti podporovať namiesto realizácie nových investícií. V podstate zdôrazňuje, že Komisia nemohla nevedieť o rozsahu obmedzujúcich účinkov na hospodársku súťaž vyplývajúcich z predmetného kritéria oprávnenosti po zvýšení stropu na 10 miliónov eur prostredníctvom oznámenia, ktorým sa zavádza piata zmena dočasného rámca.
72 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o tom, či Komisia pri vykonávaní článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ musela vyvážiť priaznivé účinky predmetnej schémy pomoci s jej negatívnymi účinkami na zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže, stačí konštatovať, že predmetné kritérium oprávnenosti v žiadnom prípade nespôsobuje obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, ktoré by boli zjavne neprimerané cieľu sledovanému spornou schémou pomoci, ktorým je zabezpečenie životaschopnosti podnikov postihnutých pandémiou COVID‑19.
73 Nemožno teda konštatovať, že skutočnosť, že žalobkyňa musela časť svojich zdrojov z činností, ktoré neboli pandémiou COVID‑19 postihnuté, venovať na financovanie činností postihnutých pandémiou, a nie na nové investície, ovplyvňuje jej konkurenčné postavenie takým spôsobom, že by sa nemohla uplatniť výnimka uvedená v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. V tejto súvislosti treba uviesť, že konkurenti žalobkyne, ktorí spornú schému pomoci využívajú v plnej miere, musia tiež znášať časť strát spôsobených uvedenou pandémiou, keďže v napadnutom rozhodnutí sa podľa bodu 87 písm. c) dočasného rámca stanovuje, že intenzita pomoci nesmie presiahnuť 70 % nekrytých fixných nákladov, s výnimkou mikropodnikov a malých podnikov, v prípade ktorých táto hranica predstavuje 90 % uvedených nákladov.
74 Okrem toho treba uviesť, že úvahy žalobkyne zrejme vychádzajú z predpokladu, že schéma pomoci by jej príjemcom umožnila investovať do rozvoja ich existujúcich činností alebo do nových činností, čím by im poskytla konkurenčnú výhodu oproti podnikom, ktorých obchodný model znamená, že ju nevyužívajú alebo ju využívajú len v menšej miere. Takýto predpoklad však nie je zo skutkového hľadiska podložený, pretože uvedená schéma umožňuje podnikom, ktoré boli na rozdiel od podnikov, v prípade ktorých podstatná časť činnosti nebola pandémiou COVID‑19 výrazne postihnutá, uvedenou pandémiou vážne oslabené, iba zabezpečiť prežitie. Nemožno teda dôvodne tvrdiť, že uvedená schéma im umožní rozvoj ich činností na úkor činností ich konkurentov.
75 Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné túto výhradu zamietnuť, a teda zamietnuť aj prvú časť prvého žalobného dôvodu.
O druhej časti založenej na absencii individuálneho preskúmania spornej schémy pomoci a na nedostatočnom odôvodnení
76 Žalobkyňa jednak pripomína, že prijatie dočasného rámca Komisiou ju nezbavuje povinnosti vykonať individuálne preskúmanie spornej schémy pomoci, a jednak tejto inštitúcii vytýka, že v prejednávanej veci takéto preskúmanie nevykonala. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je odôvodnené výlučne odkazom na uvedený rámec a že bolo prijaté len tri dni po oznámení uvedenej schémy pomoci. Dodáva, že uvedené rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, keďže Komisia v ňom iba odkázala na tento rámec.
77 Komisia, ktorú podporuje Spolková republika Nemecko, tvrdí, že preskúmanie predmetnej schémy pomoci vykonala, a jeho výsledkom bolo, že neexistuje dôvod na odchýlenie sa od dočasného rámca. Okrem toho odmieta akékoľvek nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
78 Z dôvodov uvedených už v bodoch 36 a 37 vyššie treba konštatovať, že žalobkyňa správne tvrdí, že prijatie dočasného rámca Komisiou ju nezbavuje povinnosti vykonať individuálne preskúmanie predmetnej schémy pomoci.
79 V prejednávanej veci však nemožno konštatovať, že by si Komisia svoju povinnosť vykonať individuálne preskúmanie spornej schémy pomoci nesplnila.
80 Po prvé z bodov 9 a 14 vyššie vyplýva, že Komisia v rozhodnutí C(2020) 8318 final, ako aj v rozhodnutí C(2021) 1066 final výslovne uviedla vlastnosti spornej schémy pomoci.
81 Po druhé žalobkyňa vo svojich podaniach nepreukázala existenciu výnimočných okolností špecifických pre spornú schému pomoci, ktoré by odôvodňovali neuplatnenie odseku 87 dočasného rámca Komisiou. Z preskúmania prvej časti tohto žalobného dôvodu totiž vyplýva, že rôzne predložené výhrady sa týkajú dôvodnosti predmetného kritéria oprávnenosti, ako je uvedené v uvedenom odseku a ako bolo uplatnené v napadnutom rozhodnutí, ale že nie sú špecifické pre túto schému pomoci.
82 V tejto súvislosti treba uviesť, že existencia podnikov s obchodným modelom, ktorý zahŕňa tak činnosti postihnuté pandémiou COVID‑19, ako aj iné činnosti, ktoré sú pred ňou chránené, nie je okolnosťou špecifickou pre spornú schému pomoci, ktorú mala Komisia v napadnutom rozhodnutí zohľadniť. To isté platí aj pre skutočnosť, že oznámením, ktorým sa zavádza piata zmena dočasného rámca, sa zvýšil maximálny strop pomoci na 10 miliónov eur na podnik.
83 Po tretie a v dôsledku vyššie uvedeného, keďže žalobkyňa nepreukázala žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by naznačovali, že sa Komisia odchýlila od pravidiel, ktoré si stanovila v dočasnom rámci, to, že dokázala prijať rozhodnutie do troch dní od oznámenia schémy pomoci, nemožno považovať za nepriamy dôkaz chýbajúceho individuálneho preskúmania spornej schémy pomoci.
84 Po štvrté vzhľadom na neexistenciu okolností špecifických pre spornú schému pomoci Komisia neporušila svoju povinnosť odôvodnenia, keď v napadnutom rozhodnutí odkázala na dôvody uvedené v dočasnom rámci, a tým vysvetlila dôvody svojho rozhodnutia vyhlásiť spornú schému pomoci za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.
85 Okrem toho zo všetkých predchádzajúcich posúdení vyplýva, že jednak žalobkyňa bola schopná pochopiť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jednak Všeobecný súd bol schopný preskúmať jeho dôvodnosť, takže treba konštatovať, že toto rozhodnutie bolo z právneho hľadiska odôvodnené dostatočne.
86 Vzhľadom na uvedené sa musí táto časť, a teda aj prvý žalobný dôvod ako celok, zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 108 ods. 2 ZFEÚ
87 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania, keďže otázka zlučiteľnosti spornej schémy pomoci s vnútorným trhom vyvolávala vážne ťažkosti, a že napadnuté rozhodnutie preto porušilo jej procesné práva podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. V podstate sa domnieva, že z prvého žalobného dôvodu vyplýva, že sa Komisia nezaoberala dôsledkami prístupu založeného na posúdení účinkov pandémie COVID‑19 na úrovni podnikov v prípade tých, ktoré pôsobia vo viacerých oblastiach činnosti. Po piatej zmene dočasného rámca si Komisia mala uvedomiť význam poskytovania pomoci veľkým podnikom, ale nevyvodila z toho žiadne dôsledky pri skúmaní zmeny pôvodnej schémy pomoci. To má naznačovať nedostatočné a neúplné preskúmanie, a teda existenciu vážnych ťažkostí, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o zlučiteľnosti sporného systému s vnútorným trhom. Napokon sa žalobkyňa domnieva, že tento žalobný dôvod má vo vzťahu k prvému žalobnému dôvodu samostatný obsah.
88 Komisia tvrdí, že tento žalobný dôvod vo vzťahu k prvému nemá samostatný obsah, takže zamietnutie prvého žalobného dôvodu má automaticky za následok zamietnutie tohto žalobného dôvodu.
89 Je potrebné konštatovať, že tento žalobný dôvod týkajúci sa ochrany procesných práv žalobkyne z dôvodu, že Komisia napriek údajnej existencii vážnych pochybností nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania, má v skutočnosti subsidiárny charakter v prípade, že by Všeobecný súd nepreskúmal dôvodnosť posúdenia pomoci ako takej. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že účelom takéhoto žalobného dôvodu je umožniť dotknutej osobe, aby sa v tomto postavení považovala za oprávnenú na podanie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ, čo by jej bolo inak zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 48, a z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 44). Pokiaľ však bol tento žalobný dôvod, ktorý sa týka dôvodnosti posúdenia pomoci ako takej, preskúmaný, je zbavený svojho uvádzaného účelu.
90 Navyše treba konštatovať, že tento žalobný dôvod nemá samostatný obsah. Žalobkyňa totiž môže na účely zachovania procesných práv, ktoré jej prináležia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, uvádzať len dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii v štádiu predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 81; z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 35, a z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59), ako je nedostatočnosť alebo neúplnosť preskúmania vykonaného Komisiou v rámci postupu predbežného preskúmania alebo existencia sťažností tretích osôb. Treba teda uviesť, že v tomto žalobnom dôvode sa súhrnne opakujú tvrdenia uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu bez toho, aby sa poukázalo na konkrétne skutočnosti týkajúce sa prípadných vážnych ťažkostí.
91 V dôsledku toho, keďže prvý žalobný dôvod bol vecne preskúmaný, nie je potrebné tento žalobný dôvod skúmať.
92 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné túto žalobu zamietnuť.
O trovách
93 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
94 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech a Komisia podala návrh v tomto zmysle, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.
95 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Spolková republika Nemecko teda znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. E. Breuninger GmbH & Co. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.
3. Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.
Tomljenović | Schalin | Škvařilová‑Pelzl |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. decembra 2022.
Podpisy