Stanovisko 1/15
Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ
„Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ – Návrh dohody medzi Kanadou a Európskou úniou – Prenos údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave z Únie do Kanady – Vhodný právny základ – Článok 16 ods. 2, článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ – Zlučiteľnosť s článkami 7 a 8, ako aj s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie“
Abstrakt – Stanovisko Súdneho dvora (veľká komora) z 26. júla 2017
1. Medzinárodné dohody – Uzavretie – Predbežné stanovisko Súdneho dvora – Cieľ – Otázky vecnej alebo formálnej platnosti dohody z hľadiska Zmluvy – Zlučiteľnosť dohody s Chartou základných práv Európskej únie
(Článok 6 ods. 1 ZEÚ, články 217 a 218 ZFEÚ)
2. Akty inštitúcií – Voľba právneho základu – Kritériá – Akt Únie sledujúci dvojaký účel alebo majúci dve zložky – Odkaz na hlavný alebo prevažujú účel alebo na hlavnú alebo prevažujúcu zložku – Neoddeliteľné účely alebo zložky – Kumulácia právnych základov – Obmedzenia – Nezlučiteľnosť postupov
3. Medzinárodné dohody – Dohody Únie – Uzavretie – Dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom – Právny základ – Vplyv protokolov č. 21 a 22 o postavení Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska, pripojených k Zmluvám o EÚ a FEÚ – Neuplatniteľnosť dohody na Dánsko
[Článok 16 ods. 2 ZFEÚ, článok 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ; protokoly č. 21 a 22 pripojené k Zmluvám o EÚ a FEÚ]
4. Medzinárodné dohody – Dohody Únie – Uzavretie – Dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom – Dohoda, ktorej cieľom je zaistiť verejnú bezpečnosť, ako aj chrániť údaje cestujúcich v leteckej doprave – Právny základ – Článok 16 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ
[Článok 39 ZEÚ, článok 16 ods. 2 ZFEÚ a článok 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ; protokoly č. 21 a 22 pripojené k Zmluvám o EÚ a FEÚ; vyhlásenie č. 21 pripojené k Zmluvám o EÚ a FEÚ]
5. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Pôsobnosť – Spracovanie údajov z osobného záznamu o cestujúcom vykonané na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej medzi Úniou a treťou krajinou – Zahrnutie – Potreba zaistiť úroveň ochrany slobôd a základných práv, ktorá je v zásade rovnocenná s ochranou zaručenou v rámci Únie – Rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8; smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 25 ods. 6)
6. Medzinárodné dohody – Dohody Únie – Uzavretie – Dohoda s tretím štátom o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom – Zásah do práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov – Povinnosť obmedziť zásah na to, čo je striktne nevyhnutné – Rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8)
7. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených v Charte – Podmienky – Požiadavka týkajúca sa zahrnutia obmedzenia do zákona – Rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, článok 52 ods. 1)
8. Základné práva – Ochrana osobných údajov – Spracovanie na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom legitímnom základe stanovenom zákonom – Pojem zákon – Dohoda s treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Zahrnutie
[Článok 218 ods. 6 písm. a) bod v) ZFEÚ a článok 294 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 8 ods. 2 a článok 52 ods. 1]
9. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Uzatvorenie dohody medzi Úniou a treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Zásah – Odôvodnenie – Ochrana verejnej bezpečnosti pred terorizmom a závažnou nadnárodnou trestnou činnosťou – Prípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/681, článok 6 ods. 4, článok 7 ods. 6 a článok 13 ods. 4)
10. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Uzatvorenie dohody medzi Úniou a treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Citlivé údaje – Potreba presného a solídneho odôvodnenia založená na iných dôvodoch, než je ochrana verejnej bezpečnosti pred terorizmom a závažnou nadnárodnou trestnou činnosťou
(Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8, 21 a článok 52 ods. 1)
11. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Uzatvorenie dohody medzi Úniou a treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Dodržiavanie zásady proporcionality – Automatizované spracúvanie údajov – Posúdenie vo vzťahu k vzorom, kritériám a databázam používaným na vykonanie tohto spracúvania
(Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8)
12. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Uzatvorenie dohody medzi Úniou a treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Dodržiavanie zásady proporcionality – Spracúvanie, ktoré je v súlade s cieľmi Chicagského dohovoru – Prípustnosť
13. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Uzatvorenie dohody medzi Úniou a treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Dodržiavanie zásady proporcionality – Potreba stanoviť jasné a presné pravidlá upravujúce prístup k údajom a ich využívanie – Rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8)
14. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Uzatvorenie dohody medzi Úniou a treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Dodržiavanie zásady proporcionality – Uchovávanie a využívanie údajov počas pobytu cestujúcich v tretej krajine – Minimálne požiadavky
(Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8)
15. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Uzatvorenie dohody medzi Úniou a treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Dodržiavanie zásady proporcionality – Uchovávanie údajov po odchode cestujúcich z tretej krajiny – Neprípustnosť – Výnimka – Cestujúci predstavujúci riziko v oblasti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti
(Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8)
16. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Rešpektovanie v rámci spracúvania osobných údajov – Povinnosť umožniť dotknutej osobe prístup k údajom, ktoré sa jej týkajú, s cieľom overiť ich presnosť a zákonnosť – Rozsah – Uzatvorenie dohody medzi Úniou a treťou krajinou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave – Potreba upraviť informovanie cestujúcich o prenose a využívaní ich údajov
(Charta základných práv Európskej únie, článok 7 a článok 47 prvý odsek)
17. Základné práva – Ochrana osobných údajov – Kontrolné orgány – Požiadavka nezávislosti – Cieľ
(Článok 16 ods. 2 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 8 ods. 3)
1. Ustanovenia medzinárodnej dohody uzavretej Úniou v súlade s článkami 217 a 218 ZFEÚ predstavujú neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody. Ustanovenia takejto dohody preto musia byť v celom rozsahu v súlade tak so Zmluvami, ako aj s ústavnými zásadami, ktoré z nich vyplývajú. V tomto ohľade je účelom článku 218 ods. 11 ZFEÚ predchádzať komplikáciám, ktoré by vyplývali zo súdnych sporov v súvislosti so súladom medzinárodných dohôd, ktorými je Únia viazaná, so Zmluvami. Súdne rozhodnutie, ktorým by sa po uzavretí medzinárodnej dohody zaväzujúcej Úniu prípadne konštatovalo, že táto dohoda je vzhľadom na svoj obsah alebo postup, na základe ktorého bola uzavretá, nezlučiteľná s ustanoveniami Zmlúv, by totiž nutne vyvolalo závažné ťažkosti nielen na úrovni Únie, ale aj na úrovni medzinárodných vzťahov a mohlo by spôsobiť ujmu všetkým dotknutým stranám, vrátane tretích štátov. Vzhľadom na funkciu postupu stanoveného v článku 218 ods. 11 ZFEÚ je na pripustenie podania žiadosti o stanovisko na Súdny dvor postačujúce už samotné riziko vyhlásenia neplatnosti aktu, ktorým bola uzatvorená medzinárodná dohoda.
V rámci postupu stanoveného v článku 218 ods. 11 ZFEÚ tak musí byť možné posúdiť všetky otázky, z ktorých by mohli vyplynúť pochybnosti, pokiaľ ide o vecnú alebo formálnu platnosť dohody z hľadiska Zmlúv. Rozsudok o zlučiteľnosti dohody so Zmluvami môže v tejto súvislosti najmä závisieť nielen na ustanoveniach, ktoré sa týkajú právomoci, konania alebo inštitucionálneho usporiadania Únie, ale aj na ustanoveniach hmotného práva. To isté platí v prípade otázky týkajúcej sa zlučiteľnosti medzinárodnej dohody s článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom ZEÚ, a v dôsledku toho so zárukami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie, keďže Charta má rovnakú právnu silu ako Zmluvy.
(pozri body 67, 69, 70, 74)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 76 – 78)
3. Použitie dvojakého právneho základu je vylúčené, ak sú postupy, ktoré boli stanovené pre jeden alebo druhý z týchto základov, nezlučiteľné. V tejto súvislosti môže odlišnosť pravidiel hlasovania v Rade viesť k nezlučiteľnosti dotknutých právnych základov.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Rady o uzavretí zamýšľanej medzinárodnej dohody na základe článku 16 ods. 2 ZFEÚ a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, takáto nezlučiteľnosť nevyplýva z protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktoré sú pripojené k Zmluvám o EÚ a o FEÚ. Pokiaľ totiž ide o protokol č. 21, keďže Írsko a Spojené kráľovstvo oznámili svoj zámer zúčastniť sa na prijatí uvedeného rozhodnutia, ustanovenia tohto protokolu v prípade spoločného uplatnenia článku 16 ods. 2 ZFEÚ a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ ako základu uvedeného rozhodnutia nemajú nijaký vplyv na pravidlá hlasovania v Rade.
Pokiaľ ide o protokol č. 22, jeho cieľom je založiť právny rámec umožňujúci členským štátom, aby pokračovali v rozvíjaní ich spolupráce v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti tým, že sa bez účasti Dánskeho kráľovstva prijmú opatrenia, ktoré nie sú pre tento členský štát záväzné, pričom sa tomuto členskému štátu poskytuje možnosť, aby sa zúčastňoval na prijímaní opatrení v tejto oblasti a aby boli preň záväzné za podmienok stanovených v článku 8 uvedeného protokolu. V tejto súvislosti vzhľadom na to, že sa rozhodnutie o uzavretí zamýšľanej dohody má zakladať tak na článku 16 ZFEÚ, ako aj na článku 87 ZFEÚ, takže spadá pod tretiu časť hlavu V kapitolu 5 Zmluvy o FEÚ, keďže sa musí zakladať na uvedenom článku 87 ZFEÚ, ani ustanovenia tohto rozhodnutia, a teda ani zamýšľaná dohoda, nebudú pre Dánske kráľovstvo podľa článkov 2 a 2a protokolu č. 22 záväzné. Okrem toho sa Dánske kráľovstvo v súlade s článkom 1 tohto protokolu nepodieľa na prijímaní tohto rozhodnutia. Protokol č. 22 teda nemôže v prejednávanej veci viesť k tomu, že by sa v prípade spoločného uplatnenia článku 16 ods. 2 ZFEÚ a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ použili odlišné pravidlá hlasovania v Rade.
(pozri body 78, 107, 109 – 111, 113, 117)
4. Zamýšľaná dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom teda vzhľadom na svoje účely, ako aj na svoj obsah zahŕňa dve zložky, a to zložku týkajúcu sa potreby zaistiť verejnú bezpečnosť a zložku týkajúcu sa ochrany údajov z osobného záznamu o cestujúcom. Tieto dve zložky sú neoddeliteľne prepojené, v dôsledku čoho treba obe tieto zložky považovať za podstatné. Obsah zamýšľanej dohody totiž vo veľkej miere tvoria podrobné pravidlá zabezpečujúce, aby sa prenos údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave do tretieho štátu s cieľom ich využitia na účely zaistenia verejnej bezpečnosti a ochrany uskutočňoval za podmienok, ktoré budú v súlade s ochranou osobných údajov.
Za týchto podmienok je rozhodnutie o uzavretí zamýšľanej dohody v prvom rade priamo prepojené s cieľom, ktorý sleduje článok 16 ods. 2 ZFEÚ. Toto ustanovenie totiž bez toho, aby tým bol dotknutý článok 39 ZEÚ, obsahuje vhodný právny základ v prípade, že ochrana osobných údajov predstavuje jeden z účelov alebo jednu z podstatných zložiek pravidiel prijatých normotvorcom Únie, vrátane pravidiel začlenených do rámca prijatia opatrení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, ako to potvrdzujú článok 6a protokolu č. 21 a článok 2a protokolu č. 22, ako aj vyhlásenie o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu.
V druhom rade sa uvedené rozhodnutie musí tiež zakladať na článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, ktorý stanovuje, že na účely článku 87 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého Únia rozvíja policajnú spoluprácu, do ktorej sú zapojené všetky príslušné orgány členských štátov, môžu Parlament a Rada prijať opatrenia týkajúce sa zhromažďovania, uchovávania, spracúvania, analýzy a výmeny príslušných informácií. Na jednej strane však príslušné informácie v zmysle článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ v oblastiach predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov môžu zahŕňať osobné údaje a na druhej strane výrazy „spracúvanie“ a „výmena“ takýchto údajov zahrnujú tak ich poskytovanie príslušným orgánom členských štátov, ako aj ich využívanie týmito orgánmi. V tomto ohľade skutočnosť, že údaje z osobného záznamu o cestujúcom sú v prvotnom štádiu zhromažďované leteckými dopravcami na obchodné účely a nie orgánmi, ktoré sú príslušné pre oblasť predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov, nemôže brániť tomu, aby aj toto ustanovenie predstavovalo vhodný právny základ rozhodnutia Rady o uzavretí zamýšľanej dohody.
(pozri body 90, 92, 94 – 96, 98, 99, 101)
5. Rôzne spôsoby spracovania údajov z osobného záznamu o cestujúcom v leteckej doprave, ktorý letecky cestuje medzi Úniou a touto treťou krajinou, podľa zamýšľanej medzinárodnej dohody, a to ich prenos z Únie do uvedenej tretej krajiny, prístup k týmto údajom na účely ich využitia alebo aj ich uchovanie, sa dotýkajú základného práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré je zaručené v článku 7 Charty základných práv Európskej únie. Toto právo sa totiž vzťahuje na všetky informácie o identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe. Okrem toho sa na spracúvanie údajov z osobného záznamu o cestujúcom tiež vzťahuje článok 8 Charty z dôvodu, že predstavuje spracúvanie osobných údajov v zmysle tohto článku, a teda nevyhnutne musí spĺňať požiadavky ochrany údajov, ktoré stanovuje uvedený článok.
V tomto ohľade právo na ochranu osobných údajov vyžaduje najmä to, aby bola v prípade prenosu osobných údajov z Únie do tretej krajiny zabezpečená kontinuita vysokej úrovne ochrany slobôd a základných práv, ktoré priznáva právo Únie. Aj keď prostriedky, ktorých cieľom je zabezpečiť takúto úroveň ochrany, môžu byť rozdielne od tých, ktoré boli v rámci Únie zavedené s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z práva Únie, musia byť tieto prostriedky v praxi efektívne, aby sa zaručila ochrana, ktorá je v podstate rovnocenná s ochranou zaručenou v rámci Únie.
Táto požiadavka týkajúca sa úrovne ochrany slobôd a základných práv, ktorá je v zásade rovnocenná s ochranou zaručenou v rámci Únie, platí takisto v prípade sprístupňovania údajov z osobného záznamu o cestujúcom z tretej krajiny do iných tretích krajín s cieľom zamedziť tomu, aby dochádzalo k obchádzaniu tejto úrovne ochrany stanovenej v tejto dohode prostredníctvom prenosu osobných údajov do iných tretích krajín, a zaručiť kontinuitu úrovne ochrany, ktorú poskytuje právo Únie. Za týchto podmienok je na takéto sprístupňovanie potrebná buď dohoda medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou, ktorá bude rovnocenná so zamýšľanou dohodou, alebo rozhodnutie Komisie na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, v ktorom sa bude konštatovať, že uvedená tretia krajina zaistí primeranú úroveň ochrany v zmysle práva Únie, a ktoré sa bude vzťahovať na orgány, ktorým sa majú údaje z osobného záznamu o cestujúcom poskytovať.
(pozri body 122, 123, 134, 214)
6. Poskytnutie osobných údajov takej tretej osobe, akou je orgán verejnej moci, predstavuje zásah do základného práva zakotveného v článku 7 Charty základných práv Európskej únie bez ohľadu na účel neskoršieho využitia poskytnutých informácií. To isté platí v prípade uchovávania osobných údajov, ako aj prístupu k uvedeným údajom na účely ich využitia orgánmi verejnej moci. V tejto súvislosti je irelevantné, či dotknuté informácie týkajúce sa súkromného života majú alebo nemajú citlivú povahu alebo či pre dotknuté osoby z dôvodu tohto zásahu vyplynuli alebo nevyplynuli prípadné nepriaznivé následky.
V súvislosti s medzinárodnou dohodou o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny, ktorú zamýšľa uzavrieť Únia, tak prenos uvedených údajov z Únie príslušnému orgánu tejto tretej krajiny, ako aj vymedzenie rámca, ktoré dojednala Únia s uvedenou treťou krajinou, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa uchovávania týchto údajov, ich využívania, ako aj ich prípadného následného poskytovania iným orgánom tej istej krajiny, Europolu, Eurojustu, justičným alebo policajným orgánom členských štátov alebo aj orgánom iných tretích krajín, teda predstavujú zásahy do práva zaručeného článkom 7 Charty. Tieto operácie tiež predstavujú zásah do základného práva na ochranu osobných údajov zaručeného článkom 8 Charty, pretože sú spracovaním osobných údajov.
Práva zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty tak nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti. V tejto súvislosti ochrana základného práva na rešpektovanie súkromného života na úrovni Únie vyžaduje, aby výnimky a obmedzenia v súvislosti s ochranou osobných údajov nepôsobili nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné. Na účely splnenia tejto požiadavky musí dotknutá právna úprava obsahujúca zásah stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať rozsah a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladať minimálne požiadavky, tak aby osoby, ktorých údaje boli prenesené, mali dostatočné záruky umožňujúce im účinne chrániť ich osobné údaje pred rizikami zneužitia. Táto právna úprava musí najmä vymedziť okolnosti a podmienky, za akých možno prijať opatrenie upravujúce spracovanie takýchto údajov, čím zaručí, aby zásah nešiel nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné. Nevyhnutnosť disponovať takými zárukami je o to dôležitejšia v prípade, keď sú osobné údaje spracúvané automaticky. Tieto úvahy platia konkrétne vtedy, keď ide o ochranu osobitnej kategórie osobných údajov, ktorú tvoria citlivé údaje.
(pozri body 124 – 126, 136, 140, 141)
7. Požiadavka stanovená v článku 52 ods. 1 prvej vete Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorej musí byť každé obmedzenie výkonu základných práv stanovené zákonom, predpokladá, že samotný právny základ, ktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí vymedzovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva.
(pozri bod 139)
8. Medzinárodná dohoda o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny, ktorú zamýšľa uzavrieť Únia, patrí pod pojem zákon v zmysle článku 8 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje článok 52 ods. 1 tejto Charty.
Článok 218 ods. 6 ZFEÚ totiž z vonkajšieho hľadiska odráža rozdelenie právomocí medzi inštitúciami, ktoré je uplatniteľné z vnútorného hľadiska, a stanovuje symetriu medzi postupom prijímania opatrení Únie z vnútorného hľadiska a postupom prijímania medzinárodných dohôd, aby sa zabezpečilo, že vo vzťahu k danej oblasti Parlament a Rada disponujú rovnakými právomocami pri dodržaní inštitucionálnej rovnováhy stanovenej v Zmluvách. Na uzatváranie medzinárodných dohôd, ktoré sa týkajú oblastí, na ktoré sa z vnútorného hľadiska uplatňuje riadny legislatívny postup stanovený v článku 294 ZFEÚ, je teda v súlade s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v) ZFEÚ potrebný súhlas Parlamentu, takže takúto dohodu možno považovať za dohodu, ktorá je z vonkajšieho hľadiska rovnocenná s tým, čo z vnútorného hľadiska predstavuje legislatívny akt.
Z toho vyplýva, že prenos údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny, aký sa zamýšľa v dotknutej medzinárodnej dohode, vychádza z iného základu, ktorý je ustanovený zákonom v zmysle článku 8 ods. 2 Charty.
(pozri body 145 – 147)
9. Zásahy do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyplývajú z medzinárodnej dohody o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny, ktorú zamýšľa uzavrieť Únia, môžu byť odôvodnené cieľom všeobecného záujmu Únie a nenarúšajú podstatu uvedených základných práv, pretože cieľom zamýšľanej dohody je najmä zaistiť verejnú bezpečnosť prostredníctvom prenosu údajov z osobného záznamu o cestujúcom a ich využívaním v rámci boja proti teroristickým trestným činom a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti. Tento cieľ totiž predstavuje cieľ všeobecného záujmu Únie, ktorý možno odôvodniť zásahmi, a to aj závažnými, do základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty. Okrem toho ochrana verejnej bezpečnosti tiež prispieva k ochrane práv a slobôd iných. Keďže posudzovanie rizík, ktoré predstavujú cestujúci v leteckej doprave, prostredníctvom analýzy týchto údajov pred ich príletom značne uľahčuje a urýchľuje vybavovanie bezpečnostných a hraničných kontrol, prenosom údajov z osobného záznamu o cestujúcich v leteckej doprave do tretej krajiny a ich následným spracúvaním možno zaručiť dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zaistení ochrany a verejnej bezpečnosti, ktorý sleduje zamýšľaná dohoda.
(pozri body 148, 149, 151 – 153)
10. Pokiaľ ide o medzinárodnú dohodu o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny, ktorú zamýšľa uzavrieť Únia, akékoľvek opatrenie vychádzajúce z predpokladu, podľa ktorého jeden alebo viac znakov uvedených v zamýšľanej dohode, akými sú napríklad rasový alebo etnický pôvod, politické názory, vierovyznanie alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odborovej organizácii, zdravotný stav alebo sexuálny život osoby, by sám osebe a bez ohľadu na individuálne správanie dotknutého cestujúceho mohol byť relevantný z hľadiska účelu spracúvania údajov z osobného záznamu o cestujúcom, by bolo v rozpore s právami zaručenými v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie v spojení s jej článkom 21. Vzhľadom na riziko, že spracúvanie údajov bude v rozpore s článkom 21 Charty, by bolo potrebné, aby bol prenos takýchto údajov do tretej krajiny presne a osobitne dôkladne odôvodnený, a to na základe iných dôvodov, než je ochrana verejnej bezpečnosti pred terorizmom a závažnou nadnárodnou trestnou činnosťou. V prípade absencie takéhoto odôvodnenia články 7, 8 a 21, ako aj článok 52 ods. 1 Charty bránia tak prenosu citlivých údajov do tretej krajiny, ako aj vymedzeniu rámca, ktoré dojednala Únia s týmto tretím štátom, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa využívania a uchovávania takýchto údajov orgánmi tohto tretieho štátu.
(pozri body 164 – 167)
11. V prípade medzinárodnej dohody, ktorú zamýšľa uzavrieť Únia a ktorá sa týka prenosu údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny a upravuje automatizované spracúvanie týchto údajov s cieľom chrániť verejnú bezpečnosť pred terorizmom a závažnou nadnárodnou trestnou činnosťou, rozsah zásahu do práv zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, ktorý vyplýva z automatizovaných analýz údajov z osobného záznamu o cestujúcom, v podstate závisí od vopred stanovených vzorov a kritérií, ako aj od databáz, z ktorých tento typ spracúvania údajov vychádza. Vopred stanovené vzory a kritériá tak musia byť na jednej strane konkrétne a spoľahlivé, aby umožnili dosiahnuť výsledky zamerané na jednotlivcov, vo vzťahu ku ktorým môže existovať dôvodné podozrenie z účasti na teroristických trestných činoch alebo na závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, a na druhej strane nediskriminačné. Takisto databázy, s ktorými sa údaje z osobného záznamu o cestujúcom porovnávajú, musia byť spoľahlivé a aktuálne, pričom by sa mali obmedzovať len na databázy, ktoré prevádzkuje tretia krajina v súvislosti s bojom proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti.
(pozri body 168, 172)
12. Medzinárodná dohoda o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny tým, že umožňuje prenos uvedených údajov do tejto tretej krajiny v prípade všetkých cestujúcich v leteckej doprave, nejde nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné, a to v rozsahu, v akom tieto údaje umožňujú uľahčiť a urýchliť vybavovanie bezpečnostných kontrol na hraniciach, ktorým sa v súlade s článkom 13 Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve musia podľa zákonov a pravidiel tretej krajiny podrobiť všetci cestujúci.
(pozri body 187 – 189)
13. V prípade medzinárodnej dohody o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny, ktorú zamýšľa uzavrieť Únia, na zabezpečenie toho, aby sa uchovávanie prenesených údajov, prístup k týmto údajom zo strany vnútroštátnych orgánov uvedených v zamýšľanej dohode, ako aj využívanie uvedených údajov týmito orgánmi obmedzovali na to, čo je striktne nevyhnutné, táto dohoda musí upravovať jasné a presné pravidlá stanovujúce, za akých okolností a podmienok môžu tieto orgány uchovávať uvedené údaje, mať k nim prístup a využívať ich.
Pokiaľ ide o uchovávanie osobných údajov, akt musí vždy zodpovedať najmä objektívnym kritériám, ktoré vymedzujú vzťah medzi osobnými údajmi, ktoré majú byť uchovávané, a sledovaným cieľom. Pokiaľ ide o využívanie oprávnene uchovaných osobných údajov zo strany určitého orgánu, opatrenie nemôže iba vyžadovať, aby prístup k uvedeným údajom zodpovedal jednému z jeho účelov, ale musí takisto stanoviť hmotnoprávne a procesné podmienky upravujúce toto využívanie.
(pozri body 190 – 192)
14. V prípade medzinárodnej dohody, ktorá stanovuje uchovávanie údajov z osobného záznamu o cestujúcom a ich využívanie až do okamihu, keď cestujúci opustia územie dotknutej tretej krajiny, najmä s cieľom uľahčiť bezpečnostné a hraničné kontroly, ich uchovávanie a využívanie na tento účel nemôžu byť vzhľadom na ich samotnú povahu obmedzené na určitú skupinu cestujúcich v leteckej doprave, ani nemôžu byť predmetom predchádzajúceho povolenia súdu alebo nezávislého správneho orgánu. Pokiaľ sa teda cestujúci v leteckej doprave nachádzajú na území tretej krajiny alebo túto krajinu opúšťajú, existuje nevyhnutný vzťah medzi týmito údajmi a cieľom, ktorý sleduje táto dohoda, takže táto dohoda nejde nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné, a to len preto, že umožňuje systematické uchovávanie a využívanie údajov z osobného záznamu o cestujúcom v prípade všetkých týchto cestujúcich. Takisto systematické využívanie uvedených údajov s cieľom overiť spoľahlivosť a aktuálnosť vopred stanovených vzorov a kritérií, ktoré sú základom pre automatizované spracúvanie týchto údajov, alebo vymedziť nové vzory a kritériá pre toto spracúvanie je priamo spojené s vykonávaním bezpečnostných a hraničných kontrol, a preto treba aj v jeho prípade usúdiť, že nejde nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné.
Čo sa však týka využívania údajov z osobného záznamu o cestujúcom počas pobytu cestujúcich v leteckej doprave v dotknutej tretej krajine, toto využívanie sa musí zakladať na nových okolnostiach, pokiaľ bol cestujúcim v leteckej doprave po overení ich údajov z osobného záznamu o cestujúcom povolený vstup na územie dotknutej tretej krajiny. Na uvedené využívanie sú potrebné pravidlá stanovujúce hmotnoprávne a procesné podmienky, ktoré budú upravovať to isté využívanie, a to najmä na účely ochrany uvedených údajov pred rizikom zneužitia. Takéto pravidlá musia vychádzať z objektívnych kritérií na účely vymedzenia okolností a podmienok, za ktorých orgány dotknutej tretej krajiny uvedené v zamýšľanej dohode môžu tieto údaje využívať.
Pokiaľ existujú objektívne skutočnosti umožňujúce prijať záver, že údaje z osobného záznamu o cestujúcom v prípade jedného alebo viacerých cestujúcich v leteckej doprave môžu účinne prispieť k splneniu cieľa spočívajúceho v boji proti teroristickým trestným činom a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, v tejto súvislosti sa nezdá, že by využívanie týchto údajov išlo nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné. Na to, aby sa v praxi zabezpečilo plné dodržiavanie týchto podmienok, je nevyhnutné, aby využívanie uchovávaných údajov z osobného záznamu o cestujúcom počas pobytu cestujúcich v leteckej doprave na území tretej krajiny v zásade podliehalo, s výnimkou náležite odôvodnených prípadov, predchádzajúcemu preskúmaniu buď zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu a aby rozhodnutie tohto súdu alebo orgánu bolo prijaté v nadväznosti na odôvodnenú žiadosť príslušných orgánov predloženú najmä v rámci konaní týkajúcich sa predchádzania trestným činom, ich odhaľovania a stíhania.
(pozri body 197 – 202)
15. V prípade medzinárodnej dohody, ktorú zamýšľa uzavrieť Únia a ktorá sa týka prenosu údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny a upravuje automatizované spracúvanie uvedených údajov po odchode cestujúcich v leteckej doprave z tejto tretej krajiny s cieľom chrániť verejnú bezpečnosť pred terorizmom a závažnou nadnárodnou trestnou činnosťou, pokiaľ ide o cestujúcich v leteckej doprave, v prípade ktorých nebolo riziko v oblasti terorizmu alebo závažnej nadnárodnej trestnej činnosti identifikované pri ich prílete do uvedenej tretej krajiny a až do chvíle, kým neopustili uvedenú tretiu krajinu, sa nezdá, že by po ich odlete existoval hoci len nepriamy vzťah medzi ich údajmi z osobného záznamu o cestujúcom a cieľom sledovaným zamýšľanou dohodou, ktorý by odôvodňoval uchovávanie týchto údajov. Pokračujúce uchovávanie údajov z osobného záznamu o cestujúcom v prípade všetkých cestujúcich v leteckej doprave po ich odchode z tretej krajiny sa teda nezdá byť obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné. Pokiaľ sú však v osobitných prípadoch identifikované objektívne skutočnosti, na základe ktorých možno prijať záver, že určití cestujúci v leteckej doprave by mohli aj po svojom odlete z tretej krajiny predstavovať riziko z hľadiska boja proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti, uchovávanie ich údajov z osobného záznamu o cestujúcom sa zdá byť prípustné aj po skončení ich pobytu v uvedenej tretej krajine. Využívanie takto uchovávaných údajov z osobného záznamu o cestujúcom by sa malo zakladať na objektívnych kritériách na účely vymedzenia okolností a podmienok, za ktorých môžu mať orgány tretej krajiny uvedené v zamýšľanej dohode prístup k týmto údajom. Rovnako by toto využívanie malo podliehať, s výnimkou náležite odôvodnených prípadov, predchádzajúcemu preskúmaniu buď zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, ktorý prijal rozhodnutie o povolení využívania v nadväznosti na odôvodnenú žiadosť týchto orgánov predloženú najmä v rámci konaní týkajúcich sa predchádzania trestným činom, ich odhaľovania a stíhania. Pokiaľ ide o obdobie uchovávania týchto údajov, nezdá sa, že by obdobie piatich rokov išlo nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné na účely boja proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti.
(pozri body 205 – 209)
16. So základným právom na rešpektovanie súkromného života, ktoré je zakotvené v článku 7 Charty základných práv Európskej únie, je spojená možnosť dotknutej osoby ubezpečiť sa, že jej osobné údaje sa spracovávajú presne a zákonne. Na to, aby táto osoba mohla vykonať potrebné overenia, musí disponovať právom na prístup k svojim údajom, ktoré sa spracovávajú.
V tomto ohľade v prípade medzinárodnej dohody o prenose údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny, ktorú zamýšľa uzavrieť Únia, je potrebné, aby cestujúci v leteckej doprave boli informovaní o prenose svojich údajov z osobného záznamu o cestujúcom do tretej krajiny a o využívaní týchto údajov od okamihu, keď týmto sprístupnením nebude možné ohroziť prebiehajúce vyšetrovania vedené štátnymi orgánmi, ktorých sa týka zamýšľaná dohoda. Takáto informácia sa totiž zdá byť skutočne nevyhnutná na to, aby cestujúci v leteckej doprave mohli uplatniť svoje právo žiadať o prístup k údajom z osobného záznamu o cestujúcom, ktoré sa ich týkajú, a prípadne o ich opravu, ako aj podať v súlade s článkom 47 prvým odsekom Charty účinný prostriedok nápravy pred súdom.
V prípadoch, v ktorých nastanú objektívne skutočnosti odôvodňujúce využitie údajov z osobného záznamu o cestujúcom na účely boja proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti a vyžadujúce predchádzajúce povolenie zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, sa tak individuálne informovanie cestujúcich v leteckej doprave zdá byť nevyhnutné. To isté platí v prípade, keď sa údaje z osobného záznamu o cestujúcom týkajúce sa cestujúcich v leteckej doprave sprístupňujú iným štátnym orgánom alebo jednotlivcom. K takémuto informovaniu však môže dôjsť až v okamihu, keď ním nebude možné ohroziť prebiehajúce vyšetrovania vedené štátnymi orgánmi, ktorých sa týka zamýšľaná dohoda.
(pozri body 219, 220, 223, 224)
17. Podľa článku 8 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie dodržiavanie požiadaviek v oblasti spracúvania osobných údajov vyplývajúcich z jej článku 8 ods. 1 a 2 podlieha preskúmaniu nezávislým orgánom. Záruka nezávislosti takéhoto dozorného orgánu, ktorého zriadenie je takisto upravené v článku 16 ods. 2 ZFEÚ, má zabezpečiť účinnosť a spoľahlivosť dohľadu nad dodržiavaním pravidiel v oblasti ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a má sa vykladať vo svetle tohto cieľa. Zriadenie nezávislého dozorného orgánu teda predstavuje základný prvok ochrany osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov.
(pozri body 228, 229)