ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 28. októbra 2010
Vec F‑92/09
U
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Úradníci – Rozhodnutie o prepustení – Povinnosť starostlivosti – Odborná nespôsobilosť – Zdravotné dôvody“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou žalobkyňa navrhuje zrušenie rozhodnutia Parlamentu zo 6. júla 2009, ktorým ju prepustil s účinnosťou od 1. septembra 2009, a zaplatenie sumy 15 000 eur, so všeobecnou výhradou, ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá jej údajne vznikla
Rozhodnutie: Rozhodnutie Parlamentu zo 6. júla 2009 o prepustení žalobkyne sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Parlament je povinný nahradiť všetky trovy konania.
Abstrakt
Úradník – Prepustenie pre odbornú nespôsobilosť – Povinnosť starostlivosti
Povinnosť starostlivosti ukladá administratíve v prípade existencie pochybnosti o tom, či ťažkosti úradníka pri vykonávaní úloh, ktoré mu prislúchajú, nie sú spôsobené zdravotnými dôvodmi, povinnosť prijať všetky opatrenia s cieľom rozptýliť túto pochybnosť pred prijatím rozhodnutia o prepustení tohto úradníka.
Táto požiadavka je vyjadrená v samotnom vnútornom predpise Parlamentu týkajúcom sa zlepšovacieho postupu uplatňovaného v rámci zisťovania, riešenia a nápravy potenciálnych prípadov odbornej nespôsobilosti úradníkov, keďže článok 8 tohto predpisu stanovuje, že konečný hodnotiteľ je za určitých okolností povinný obrátiť sa na lekársku službu Parlamentu, ak sa dozvie o skutočnostiach, ktoré môžu preukázať, že správanie vytýkané úradníkovi môže byť spôsobené zdravotnými dôvodmi.
Okrem toho povinnosti, ktoré administratíve vyplývajú z povinnosti starostlivosti, sú podstatne širšie pri posudzovaní konkrétnej situácie úradníka, v ktorého prípade existujú pochybnosti o jeho duševnom zdraví, a teda aj o jeho schopnosti primerane hájiť vlastné záujmy.
Ak úradník nie je schopný konať vo vlastnom mene a posúdiť samotnú existenciu svojej choroby, v tejto situácii môže mať inštitúcia v prípade potreby pozitívnu povinnosť, a to tým skôr, ak dotknutému úradníkovi hrozí prepustenie, a teda je zraniteľný. Za týchto konkrétnych okolností bola preto administratíva povinná trvať na tom, aby úradník súhlasil s podrobením sa doplňujúcemu lekárskemu vyšetreniu, pričom mala vychádzať najmä z práva inštitúcie dať úradníka vyšetriť svojím lekárom na základe článku 59 ods. 5 služobného poriadku, ktorý umožňuje nariadiť úradníkovi dovolenku ex offo, ak si to vyžaduje jeho zdravotný stav.
Také lekárske vyšetrenie dotknutej osoby sa má vykonať pred prijatím plánovaného rozhodnutia o prepustení, ktoré prípadne môže byť odôvodnené, ak lekár, ktorý vykonal toto vyšetrenie, skutočne vylúčil, že správanie vytýkané dotknutej osobe môže byť spôsobené akýmkoľvek zdravotným dôvodom.
(pozri body 65 – 67, 85 a 88)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 26. februára 2003, Latino/Komisia, T‑145/01, Zb. VS s. I‑A‑59 a II‑337, bod 93
Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2006, de Brito Sequeira Carvalho/Komisia, F‑17/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑149 a ňII‑A‑1‑577, bod 72