Language of document :

Spojené veci T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00

JFE Engineering Corp. a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Kartely – Trh s bezšvíkovými oceľovými rúrami a rúrkami – EZVO – Právomoc Komisie – Porušenie – Pokuty“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc sudcu Spoločenstva – Nahradenie adresáta rozhodnutia inštitúcie Spoločenstva novým adresátom – Vylúčenie v prípade neexistencie zániku alebo úmrtia určeného adresáta

(Článok 229 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)

2.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba podaná fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej bol doručený napadnutý akt – Postúpenie žaloby na tretiu osobu – Neprípustnosť

(Článok 229 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)

3.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Fyzická alebo právnická osoba prevádzkujúca podnik v čase porušovania – Prevzatie zodpovednosti inou osobou, ktorá prevzala prevádzku – Prípustnosť – Rozsah

4.      Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov – Požadovaný stupeň dôkaznej sily, pokiaľ ide o nepriame dôkazy vzaté jednotlivo

(Článok 81 ods. 1 ES)

6.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia pozostávajúceho z uzavretia protisúťažnej dohody – Rozhodnutie opierajúce sa o listinné dôkazy – Dôkazná povinnosť podnikov, ktoré popierajú existenciu porušenia

(Článok 85 ods. 1 ES)

7.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný predmet – Dostatočné zistenie

[Článok 81 ods. 1 písm. c) ES]

8.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení – Hranice

[Článok 81 ods. 1 písm. c) ES]

9.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz – Odpoveď podniku na žiadosť Komisie o informácie – Vyhlásenie podniku napadnuté inými podnikmi – Výpoveď urobená pred prokurátorom – Dôkazná hodnota – Posúdenie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 11)

10.    Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Predloženie dokumentu Komisiou bez odhalenia jeho zdroja – Prípustnosť

11.    Hospodárska súťaž – Kartely – Účasť podnikov na stretnutiach s protisúťažným predmetom – Okolnosť umožňujúca pri chýbajúcom dištancovaní vo vzťahu k prijatým rozhodnutiam dôjsť k záveru o účasti na následnom karteli

(Článok 81 ods. 1 ES)

12.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia – Dôkazy, ktoré treba predložiť – Stupeň presnosti požadovaný vo vzťahu k druhom výrobkov, na ktoré sa vzťahuje porušenie

(Článok 81 ods. 1 ES)

13.    Konanie – Dôkaz – Dôkazné bremeno – Prenos zo žalobcu na žalovanú v osobitnom prípade – Neschopnosť Komisie upresniť dátum skončenia platnosti ňou uzatvorenej zmluvy s tretím štátom

14.    Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porušenie – Podniky, ktorým sa vytýka ich účasť na celkovom karteli – Kritériá

(Článok 81 ods. 1 ES)

15.    Hospodárska súťaž – Kartely – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Kritériá

(Článok 81 ods. 1 ES)

16.    Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

(Článok 253 ES)

17.    Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Porušenie práva na obhajobu – Subjektívna povaha porušenia vylučujúca preskúmanie sudcom ex offo

(Článok 230 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 48 ods. 2)

18.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia – Rozhodnutie nezhodujúce sa s oznámením o výhradách – Porušenie práva na obhajobu – Podmienka – Nemožnosť podniku brániť sa vo vzťahu k nakoniec vznesenej výhrade

(Nariadenie Rady č. 17, článok 19 ods. 1)

19.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah

(Nariadenie Rady č. 17, článok 19 ods. 1)

20.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právomoci Komisie a Dozorného úradu Európskeho združenia voľného obchodu – Zásada „one-stop-shop“ – Začatie konania na základe ustanovení Zmluvy ES a zároveň na základe ustanovení Dohody o Európskom hospodárskom priestore – Prípustnosť – Podmienka – Nemožnosť, v tomto štádiu, určiť príslušný orgán na zistenie a sankcionovanie predpokladaného porušenia

(Článok 81 ES; Dohoda EHP, články 56 a 109; nariadenie č. 17)

21.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty ako výmena za spoluprácu dotknutého podniku – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

22.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Spolupráca podniku počas správneho konania – Pojem – Jednoduché poskytnutie požadovaných informácií bez uznania existencie porušenia – Vylúčenie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

23.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

24.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Priestor pre voľnú úvahu vyhradený Komisii – Hranice – Dodržiavanie usmernení prijatých Komisiou – Dodržiavanie pravidiel a všeobecných právnych zásad Spoločenstva

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

25.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Voľná úvaha Komisie – Súdna kontrola – Plná rozhodovacia právomoc – Podmienka výkonu – Rozsah

(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17)

1.      Právny nástupca zomretej fyzickej osoby alebo zaniknutej právnickej osoby nahrádza ipso iure tohto adresáta rozhodnutia inštitúcie a môže teda pokračovať v podanej žalobe o neplatnosť.

Na druhej strane nemá sudca Spoločenstva právomoc vo veciach žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES, a to dokonca ani pri výkone svojej plnej rozhodovacej právomoci podľa článku 229 ES, aby zmenil rozhodnutie inštitúcie Spoločenstva, pokiaľ ide o pokuty, tým, že nahradí tohto adresáta inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak tento adresát naďalej existuje. Táto právomoc prináleží predovšetkým tomu orgánu, ktorý dané rozhodnutie prijal. Preto ak príslušný orgán už rozhodol, a tým potvrdil totožnosť osoby, ktorej má byť rozhodnutie adresované, neprináleží Súdu prvého stupňa, aby túto osobu nahradil inou.

(pozri body 46 – 47)

2.      Žalobu podanú osobou ako adresátom rozhodnutia s cieľom domáhať sa svojich práv v rámci žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES a/alebo návrhu na zmenu tohto rozhodnutia podľa článku 229 ES nemožno previesť na tretiu osobu, ktorá nie je týmto adresátom. Ak by takýto prevod bol povolený, existoval by nesúlad medzi stavom, na základe ktorého bola žaloba podaná, a stavom, v akom sa v nej bude pokračovať. Takýto prevod by navyše vyvolal nesúlad medzi totožnosťou adresáta aktu a totožnosťou osoby vystupujúcou v konaní ako adresát.

(pozri bod 48)

3.      Osoba, ktorá nesie zodpovednosť za podnik, môže v štádiu správneho konania pred Komisiou na základe vyhlásenia prevziať zodpovednosť za skutky, ktoré sa vytýkajú osobe, ktorá je skutočne zodpovedná, aj keď v podstate zodpovednosť nesie právnická alebo fyzická osoba, ktorá viedla predmetný podnik v čase porušenia. Takéto vyhlásenie však nemôže mať vplyv na zmenu totožnosti adresáta rozhodnutia Komisie, ak takéto rozhodnutie už bolo prijaté, alebo na zmenu žalobcu v konaní o neplatnosť takéhoto rozhodnutia, ak takáto žaloba už bola podaná.

(pozri bod 50)

4.      Zásada prezumpcie neviny tak, ako vyplýva osobitne z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je jedným zo základných práv, ktoré sú okrem iného potvrdené preambulou Európskeho jednotného aktu a článkom 6 ods. 2 Zmluvy o založení Európskej únie, ako aj článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ktoré sú na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora chránené v rámci právneho poriadku Spoločenstva. So zreteľom na povahy daných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti ukladaných sankcií sa aplikuje zásada prezumpcie neviny osobitne v konaniach týkajúcich sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže použiteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo k pravidelne sa opakujúcim platbám.

Z toho vyplýva, že ak však existuje pochybnosť, musí byť táto pochybnosť daná v prospech podnikov obvinených z porušenia. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia právne dostatočne, ako je povinná, preukázala existenciu daného porušenia, ak pochybnosť v tomto ohľade naďalej trvá.

(pozri body 173, 177 – 178)

5.      V oblasti hospodárskej súťaže je Komisia na účel odôvodnenia tvrdenia, že došlo k porušeniu, ktoré určila, povinná predložiť dostatočne presné a zhodujúce sa dôkazy.

Každý dôkaz predložený Komisiou však nemusí so zreteľom na každý bod porušenia nutne zodpovedať týmto kritériám. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto požiadavke. Skutočnosť, že dokument odkazuje len na niektoré z dovolávaných skutočností v iných dôkazoch, preto nepostačuje na to, aby zaviazala Komisiu odstrániť tento dokument zo súboru obviňujúcich dôkazov.

(pozri body 179 – 180, 238, 263)

6.      Keďže sa Komisia na dokázanie porušenia, ktoré sa rozhodla sankcionovať, konkrétne uzavretie dohody s protisúťažným predmetom, predmetom zakázaným podľa článku 81 ods. 1 písm. c) ES, opiera o listinné dôkazy, podniky obvinené z účasti na dohode môžu spochybniť existenciu porušenia len preukázaním toho, že použité dôkazy sú nedostatočné na preukázanie existencie nezákonnej dohody. Nemôžu sa úspešne brániť dôkazom, že uzavretie dohody nebolo v ich obchodnom záujme alebo že ich skutočné správanie na trhu sa môže vysvetliť inak ako existenciou dohody s protisúťažným predmetom.

(pozri body 181 – 187)

7.      Keďže má Komisia za úlohu sankcionovať porušenia článku 81 ods. 1 ES a že dohody, ktorých cieľom je „rozdelenie trhu alebo dodávateľských zdrojov“, sú výslovne uvedené v článku 81 ods. 1 písm. c) ES ako dohody zakázané na základe tohto ustanovenia, stačí jej dokázať, že cieľom alebo účinkom dohody medzi podnikmi, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, bolo rozdelenie trhov Spoločenstva s jedným alebo viacerými výrobkami medzi seba tak, že táto dohoda mohla založiť porušenie.

(pozri bod 202)

8.      Pokiaľ je pre Komisiu nutné dokázať, ak chce sankcionovať porušenie podľa článku 81 ods. 1 písm. c) ES, že nezákonná dohoda o rozdelení trhu bola uzavretá, je prehnané žiadať, aby okrem toho predložila dôkaz o špecifickom mechanizme, ktorým mal byť tento cieľ dosiahnutý. Okrem toho by bolo pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, veľmi jednoduché uniknúť potrestaniu, ak by mohol zakladať svoje tvrdenia na vágnych informáciách o fungovaní nezákonnej dohody za okolností, v ktorých existencia dohody a jej protisúťažný cieľ boli dostatočne preukázané. Podniky sa môžu za týchto okolností riadne obhajovať, ak majú možnosť vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré predložila Komisia v ich neprospech.

(pozri body 203, 317)

9.      Odpovede poskytnuté na žiadosť o informácie Komisie podľa článku 11 nariadenia č. 17 v mene podniku ako takého sú vierohodnejšie než odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohľadu na jeho skúsenosti alebo názor.

Vyhlásenie podniku obvineného z účasti na dohode, že sa zúčastnil na dohode porušujúcej hospodársku súťaž, ktorého správnosť je napadnutá niekoľkými ostatnými podnikmi, ktoré sú tiež obvinené z účasti na dohode, nemožno považovať za postačujúci dôkaz existencie porušenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi.

Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade považovať za zvlášť vierohodné dôkazy. Osobitne, zo skutočnosti, že osoba, ktorá bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k dokumentom, priznala, že sa dopustila porušenia, a tak priznala existenciu iných skutočností, ako sú skutočnosti, ktorých existencia môže byť priamo vyvodená z predmetných dokumentov, možno a priori vyvodiť pri absencii osobitných okolností naznačujúcich opak, že táto osoba sa rozhodla povedať pravdu.

Napokon, ak totiž výpoveď urobená pred prokurátorom nemá rovnakú hodnotu ako svedectvá urobené pod prísahou pred súdom, je potrebné uviesť, že nátlak vyplývajúci z vyšetrovacích právomocí, ktoré má prokurátor, a negatívne následky, ktoré môžu vyplynúť z výšky trestu svedka, ktorý počas vyšetrovania nepravdivo vypovedal, sú okolnosťami, ktoré robia takúto výpoveď vierohodnejšou, než je len obyčajné vyhlásenie.

(pozri body 205, 211 – 212, 219, 296, 312)

10.    Zásadou prevládajúcou v právnom systéme Spoločenstva je zásada voľného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom na posúdenie predložených dôkazov je jeho vierohodnosť. Túto vierohodnosť nemožno uprieť dokumentu z dôvodu, že Komisia, ktorá ho predložila, odmieta zverejniť zdroj, pretože pre Komisiu môže byť nevyhnutné chrániť anonymitu svojich informátorov.

(pozri bod 273)

11.    Ak sa podnik zúčastnil na stretnutiach medzi podnikmi s protisúťažným predmetom a verejne sa nedištancuje od obsahu týchto stretnutí, vo vzťahu k ostatným účastníkom to vyvoláva dojem, že súhlasí s výsledkami tohto stretnutia a že bude konať v súlade s nimi a že sa teda predmetného kartelu zúčastní.

(pozri bod 327)

12.    Ak rozhodnutie brané ako celok, ktoré sankcionuje dohodu, ukazuje, že predmetné porušenie sa týkalo zvláštneho druhu výrobkov, a uvádza dôkazy na podporu tohto záveru, skutočnosť, že toto rozhodnutie neobsahuje presný a úplný zoznam všetkých druhov výrobkov dotknutých porušením, nemôže sama osebe postačovať na jeho zrušenie. Ak by nešlo o takýto prípad, mohol by sa podnik vyhnúť všetkým sankciám aj napriek skutočnosti, že Komisia s istotou preukázala, že sa dopustil porušenia za okolností, za ktorých nebola preukázaná zhoda špecifických výrobkov uvedených v oblasti podobných výrobkov predávaných predmetnými podnikmi.

(pozri bod 336)

13.    Hoci v zásade žalobca nemôže preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, opierajúc sa o okolnosti, ktoré nie je schopný preukázať, v danom prípade sa dôkazné bremeno nemôže, ak sa Komisia rozhodla nebrať do úvahy existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže v období, počas ktorého boli v platnosti samoobmedzujúce dohody uzavreté medzi tretími krajinami a Spoločenstvom zastúpeným Komisiou, uplatniť v prospech Komisie, pokiaľ ide o dátum skončenia platnosti týchto dohôd. Nevysvetliteľná neschopnosť Komisie predložiť dôkazy týkajúce sa okolností, ktoré sa jej priamo dotýkajú, pokiaľ ide o tento dátum skončenia platnosti, znemožňuje totiž Súdu prvého stupňa rozhodnúť s celkovou znalosťou veci a bolo by v rozpore so zásadou spravodlivého konania, keby podniky, ktorým bolo určené napadnuté rozhodnutie a ktoré na rozdiel od Komisie nie sú schopné predložiť chýbajúci dôkaz, mali niesť následky tejto neschopnosti Komisie.

(pozri body 342 – 344)

14.    Podnik môže byť zodpovedný za celý kartel, dokonca aj vtedy, ak je preukázané, že sa priamo zúčastnil iba jednej alebo viacerých častí tvoriacich dohodu, ak vedel alebo musel vedieť, že dohoda, na ktorej sa zúčastňuje, osobitne prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných počas niekoľkých rokov, ho začlení do celkového plánu určeného na narušenie normálneho fungovania hospodárskej súťaže a tiež, že tento plán pokrýva súbor častí tvoriacich kartel.

Podobne aj skutočnosť, že rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy v sledovaní spoločného cieľa, neznamená, že preukázanie protisúťažného cieľa, a teda porušenia určuje, že každý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spoločného cieľa.

(pozri bod 370)

15.    Aby rozhodnutie, dohoda alebo postup boli schopné ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi, musia umožniť predvídať s dostatočným stupňom pravdepodobnosti a na základe objektívnych právnych skutočností alebo skutočností, že môžu mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na určitý model obchodovania medzi členskými štátmi. Z toho vyplýva, že Komisia nie je povinná preukázať skutočnú existenciu takéhoto ovplyvnenia obchodu, preukázanie potenciálneho vplyvu je postačujúce. Je však dôležité, aby tento skutočný alebo potenciálny vplyv nebol nepatrný.

(pozri bod 392)

16.    Povinnosť uviesť dôvody, na ktorých je opatrenie založené, totiž nemožno spájať s povinnosťou inštitúcie, ktorá je jeho autorom, aby odôvodňovala skutočnosť, že neprijala iné podobné opatrenia adresované tretím osobám.

(pozri bod 414)

17.    Porušenie práv na obhajobu je subjektívnej povahy, nespôsobuje porušenie základných procesných požiadaviek, a preto nesmie byť prejednávané z úradnej moci. V dôsledku toho musí byť žalobný dôvod na základe článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku zamietnutý ako neprípustný, ak bol po prvýkrát vznesený účastníkom konania v replike.

(pozri bod 425)

18.    Práva na obhajobu sú porušené nesúladom medzi oznámením o výhradách a konečným rozhodnutím len vtedy, ak výhrada uvedená v konečnom rozhodnutí nebola v oznámení o výhradách uvedená spôsobom dostatočným na to, aby sa jeho adresáti mohli brániť.

Z toho vyplýva, že v zásade nemožno Komisii vytýkať, že obmedzila rozsah svojho konečného rozhodnutia vo vzťahu k oznámeniu o výhradách, ktoré mu predchádzalo, keďže Komisia musí vypočuť jeho adresátov a prípadne zobrať do úvahy ich pripomienky uvedené v ich odpovediach na dané výhrady práve na účel dodržania ich práv na obhajobu.

(pozri body 429 – 430)

19.    Povinnosť Komisie v štádiu oznámenia o výhradách je obmedzená na vysvetlenie jej výhrad a na jasné vyjadrenie skutočností, o ktoré sa opiera, ako aj o ich posúdenie, aby sa jeho adresáti mohli účinne obhajovať. Komisia nie je povinná uviesť závery, ktoré odvodzuje zo skutočností, dokumentov a právnych tvrdení.

(pozri bod 453)

20.    Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (EHP), osobitne jej články 56 a 109, zakladá systém „jedného miesta“ („one-stop-shop“) na použitie pravidiel hospodárskej súťaže, použiteľný už v štádiu vyšetrovania tak, že obidva tieto orgány sú povinné upustiť od konania vo veci a postúpiť svoj spis druhému orgánu, ak zistí, že druhý orgán je v tejto veci príslušný.

Koncept „one-stop-shop“ však nemožno použiť od začiatku vyšetrovania, ak v tomto štádiu nie je možné určiť, ktorý orgán je príslušný, inak by sa v prípade, kde koná Dozorný úrad Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) a nakoniec sa ukáže, že príslušná je Komisia, porušila vyššie opísaná zásada, na základe ktorej ustanovenia Zmluvy EHP nemôžu zbaviť Komisiu jej právomoci vykonať vyšetrovanie protisúťažných konaní, ktoré ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi Spoločenstva.

Preto nemožno vyčítať Komisii, že začala šetrenie v osobitnom sektore, stanovujúc ako právny základ článok 81 ES, nariadenie č. 17 a zároveň článok 53 EHP, ako aj rozhodnutie Dozorného úradu EZVO, ktoré povoľuje zaslať Komisii žiadosť o poskytnutie pomoci, ak v čase tohto začatia nemôže s istotou vedieť, aký je správny právny základ, pričom odpoveď na túto otázku závisí presne od výsledku podniknutého šetrenia.

(pozri body 489 – 490, 492)

21.    Pokiaľ podniky dodajú Komisii v rovnakom štádiu správneho konania a za obdobných okolností podobné informácie týkajúce sa skutku, ktorý sa im vytýka, stupeň poskytnutej spolupráce sa musí hodnotiť ako porovnateľný s tým dôsledkom, že s týmito podnikmi sa musí zaobchádzať rovnakým spôsobom, pokiaľ ide o určenie výšky pokuty, ktorá je im uložená.

(pozri body 501, 573)

22.    Na účel odôvodnenia zníženia výšky pokuty z titulu spolupráce je potrebné, aby konanie podniku uľahčilo úlohu Komisie spočívajúcu v skonštatovaní a sankcionovaní porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva.

Úlohu Komisie neuľahčuje významným spôsobom podnik, ktorý sa obmedzí na poskytnutie skutkových informácií, o ktoré ho Komisia požiadala a ktorých užitočnosť spočíva výlučne v skutočnosti, že v určitom rozsahu potvrdzujú iné vyhlásenia, ktoré Komisia už mala k dispozícii, zatiaľ čo zároveň odmietal akýkoľvek výklad schopný preukázať existenciu porušenia z jeho strany, a ani raz neinformoval Komisiu, že uznáva hmotnoprávnu stránku skutkových zistení, pričom stále pokračuje v ich popieraní pred Súdom.

(pozri body 499, 503 – 505)

23.    Výška pokuty uložená inému podniku na základe porušenia vo veci hospodárskej súťaže musí byť pomerná porušeniu hodnotenému ako celok, osobitne berúc do úvahy jeho závažnosť.

Na účel posúdenia tejto závažnosti je nutné zobrať do úvahy veľké množstvo faktorov, ktorých povaha a význam sa mení podľa druhu daného porušenia a jeho osobitných okolností.

(pozri bod 532)

24.    Ak aj má Komisia diskrečnú právomoc pri stanovovaní výšky pokút vo veciach týkajúcich sa hospodárskej súťaže, nemôže sa odchýliť od pravidiel, ktoré si sama stanovila, a musí brať zreteľ osobitne na tie skutočnosti, ktoré sú podľa usmernení povinné v usmerneniach. Keďže však usmernenia ju nezaväzujú k tomu, aby systematicky brala do úvahy danú okolnosť, Komisia si môže určiť, ktoré faktory by sa mali na tento účel brať do úvahy, čo jej umožňuje prispôsobiť svoje posúdenie osobitným prípadom. Jej posúdenie pritom musí byť v každom prípade v súlade s právom Spoločenstva, ktoré zahŕňa nielen ustanovenia Zmluvy, ale tiež základné právne zásady.

(pozri body 537, 553, 572)

25.    Ak podnik, ktorý podal žalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa mu uložila pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, vo svojej žalobe požiadal sudcu Spoločenstva, aby vykonal svoju plnú rozhodovaciu právomoc, vrátane žiadosti o zníženie pokuty, je Súd prvého stupňa na účel úpravy výšky uloženej pokuty oprávnený opraviť napadnutý akt bez toho, aby ho zrušil, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu. Plná rozhodovacia právomoc udelená sudcovi Spoločenstva článkom 17 nariadenia č. 17 v súlade s článkom 229 ES výslovne zakotvuje právomoc zvýšiť uloženú pokutu tam, kde je to potrebné.

Zástupcovia Komisie môžu okrem určitých výslovných protikladných pokynov ich nadriadených v súlade s právom žiadať, aby sudca Spoločenstva vykonal svoju plnú rozhodovaciu právomoc na účel zvýšenia výšky pokuty stanovenej členmi Komisie. Skutočnosť, že zástupca Komisie žiada sudcu Spoločenstva, aby vykonal právomoc, ktorú má, a predkladá tvrdenia, ktoré prípadne môžu odôvodniť takéto konanie, nemôže znamenať, že koná v zastúpení členov Komisie.

(pozri body 575, 577)