ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 20. septembra 2017 (*)
„Odvolanie – Štátna pomoc – Pojem ‚pomoc‘ – Pojem ‚hospodárska výhoda‘ – Kritérium súkromného veriteľa – Podmienky uplatniteľnosti – Uplatnenie – Vyšetrovacia povinnosť Európskej komisie“
Vo veci C‑300/16 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. mája 2016,
Európska komisia, v zastúpení: K. Walkerová, L. Armati, T. Maxian Rusche a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Frucona Košice a.s., so sídlom v Košiciach (Slovensko), v zastúpení: K. Lasok, QC, B. Hartnett, barrister, J. Holmes, QC, a O. Geiss, Rechtsanwalt,
žalobkyňa v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predsedníčka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia E. Regan, A. Arabadžiev (spravodajca), C. G. Fernlund a S. Rodin,
generálny advokát: N. Wahl,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. februára 2017,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. mája 2017,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa Európska komisia domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. marca 2016, Frucona Košice/Komisia (T‑103/14, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2016:152), ktorým uvedený súd zrušil rozhodnutie Komisie 2014/342/EÚ zo 16. októbra 2013 o štátnej pomoci SA.18211 (C 25/05) (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti Frucona Košice, a. s. (Ú. v. EÚ L 176, 2014, s. 38, ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Skutočnosti predchádzajúce sporu sú zhrnuté v bodoch 1 až 34 napadnutého rozsudku takto:
„Vývoj situácie [Frucony Košice] a vyrovnacie konanie“
1 … Frucona Košice a. s. je obchodnou spoločnosťou podľa slovenského práva, ktorá pôsobila najmä v oblasti výroby liehu a liehovín.
2 V období od novembra 2002 do novembra 2003 sa [spoločnosti Frucona Košice] umožnilo niekoľkokrát odložiť daňový dlh vzniknutý na spotrebnej dani, ktorú mala zaplatiť. Tieto odklady zaplatenia jej boli priznané po zriadení finančných záruk v prospech miestneho daňového úradu, do ktorého pôsobnosti patrila, t. j. daňového úradu Košice IV (‚ďalej len miestny daňový úrad‘).
3 Dňa 25. februára 2004 [Frucona Košice] z dôvodu finančných ťažkostí, ktorým musela čeliť, nebola schopná zaplatiť spotrebnú daň, ktorú dlhovala za január 2004. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004, už [Frucona Košice] nemohla dosiahnuť ďalšie odloženie tejto spotrebnej dane.
4 V dôsledku toho bola [spoločnosti Frucona Košice] odňatá licencia na výrobu liehu a liehovín a ich spracovanie. Odvtedy obmedzila svoju činnosť na distribúciu liehovín pod značkou Frucona, ktoré kupovala od spoločnosti O.H., ktorá ich v súlade s dohodou [so spoločnosťou Frucona Košice] vyrábala na základe licencie v jej závodoch na liehoviny.
5 [Frucona Košice] sa tiež dostala do predĺženia v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
6 Dňa 8. marca 2004 Frucona Košice podala na Krajský súd v Košiciach návrh na začatie vyrovnacieho konania, v ktorom navrhla svojim veriteľom, že každému zaplatí 35 % sumy svojho dlhu (ďalej len ‚návrh na vyrovnanie‘). Celkový dlh [spoločnosti Frucona Košice] dosahoval približne 644,6 milióna slovenských korún (SKK) [(približne 21,4 milióna eur)], z toho daňový dlh predstavoval 640,8 milióna SKK [(približne 21,3 milióna eur)].
7 Uznesením z 29. apríla 2004 Krajský súd v Košiciach povolil začatie vyrovnacieho konania.
8 Na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004 veritelia [spoločnosti Frucona Košice] vrátane miestneho daňového úradu súhlasili s návrhom na vyrovnanie. V rámci tohto vyrovnacieho konania mal miestny daňový úrad postavenie oddeleného veriteľa vzhľadom na zábezpeky zriadené v jeho prospech pri odložení platenia spotrebnej dane dlžné zo strany [spoločnosti Frucona Košice] (pozri bod 2 vyššie).
9 [Frucona Košice] uvádza, že na to, aby umožnila miestnemu daňovému úradu posúdiť výhody návrhu na vyrovnanie a konkurzu, pred 9. júlom 2004 mu predložila najmä správu vypracovanú nezávislou audítorskou spoločnosťou (ďalej len ‚správa E‘).
10 Dňa 21. júna 2004 vykonala slovenská daňová správa daňovú kontrolu v priestoroch [spoločnosti Frucona Košice]. Počas tejto kontroly bola určená jej finančná situácia k 17. júnu 2004.
11 Rozhodnutím zo 14. júla 2004 Krajský súd v Košiciach potvrdil vyrovnanie. V súlade s ním mala byť pohľadávka slovenskej daňovej správy uspokojená do výšky 35 %, teda zaplatená vo výške približne 224,3 milióna SKK [(približne 7,45 milióna eur)].
12 Listom z 20. októbra 2004 miestny daňový úrad oznámil [spoločnosti Frucona Košice], že podmienky vyrovnania, podľa ktorých nebude musieť byť zaplatená časť daňového dlhu, predstavujú nepriamu štátnu pomoc, ktorá podlieha schváleniu Európskej komisie.
13 Dňa 17. decembra 2004 [Frucona Košice] predovšetkým vyplatila miestnemu daňovému úradu sumu 224,3 milióna SKK [(približne 7,45 milióna eur)] zodpovedajúcu 35 % jej [celkového] daňového dlhu. Uznesením z 30. decembra 2004 Krajský súd v Košiciach vyhlásil vyrovnanie za skončené. Dňa 18. augusta 2006 Krajský súd v Košiciach upravil sumu, ktorá mala byť zaplatená miestnemu daňovému úradu, na 224,1 milióna SKK [(približne 7,44 milióna eur)].
Správne konanie
14 Dňa 15. októbra 2004 bola Komisii podaná sťažnosť týkajúca sa údajnej nezákonnej štátnej pomoci v prospech [spoločnosti Frucona Košice].
15 Listom zo 4. januára 2005 Slovenská republika po žiadosti Komisie o informácie informovala Komisiu o možnosti, že [Frucona Košice] prijala nezákonnú pomoc, a požiadala ju o schválenie tejto pomoci ako pomoci na záchranu spoločnosti v ťažkostiach.
16 Po zhromaždení doplňujúcich informácií Komisia listom z 5. júla 2005 oznámila Slovenskej republike svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania uvedené v článku 88 ods. 2 ES týkajúce sa sporného opatrenia. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 233, 2005, s. 47).
17 Listom z 10. októbra 2005 Slovenská republika oznámila Komisii svoje pripomienky k spornému opatreniu. Rovnako listom z 24. októbra 2005 [Frucona Košice] oznámila Komisii svoje pripomienky k spornému opatreniu. Tieto pripomienky boli zaslané Slovenskej republike, aby mala príležitosť reagovať, čo spravila listom zo 16. decembra 2005.
Pôvodné rozhodnutie
18 Dňa 7. júna 2006 Komisia prijala rozhodnutie 2007/254/ES týkajúce sa štátnej pomoci C 25/05 (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech Frucony Košice (Ú. v. EÚ L 112, 2007, s. 14, ďalej len ‚pôvodné rozhodnutie‘). Výrok tohto rozhodnutia uvádzal vo svojom článku 1, že štátna pomoc poskytnutá Slovenskou republikou v prospech [spoločnosti Frucona Košice] vo výške 416 515 990 SKK [(približne 13 900 000 eur)] je nezlučiteľná so spoločným trhom, a v článku 2 nariaďoval vymáhanie tejto pomoci.
Konanie pred Súdom prvého stupňa a Súdnym dvorom
19 Dňa 12. januára 2007 [Frucona Košice] podala na Súd prvého stupňa žalobu o neplatnosť pôvodného rozhodnutia.
20 Rozsudkom zo 7. decembra 2010, Frucona Košice/Komisia [(T‑11/07, EU:T:2010:498)], Všeobecný súd zamietol túto žalobu ako nedôvodnú.
21 Súdny dvor, na ktorý [Frucona Košice] podala odvolanie na základe článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, rozsudkom z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia [(C‑73/11 P, Zb., EU:C:2013:32)], zrušil rozsudok [zo 7. decembra 2010, Frucona Košice/Komisia (T‑11/07, EU:T:2010:498)]. V rámci posúdenia vecnej stránky sporu v prvostupňovom konaní Súdny dvor dospel k záveru, že Komisia tým, že v rámci posúdenia kritéria súkromného veriteľa nezohľadnila dĺžku konkurzného konania, vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, alebo že pokiaľ zohľadnila túto okolnosť, z právneho hľadiska nedostatočne odôvodnila pôvodné rozhodnutie. Súdny dvor napokon vrátil vec Všeobecnému súdu na nové konanie, aby rozhodol o žalobných dôvodoch vznesených v konaní pred ním, o ktorých nerozhodol.
22 V nadväznosti na rozsudok [z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, (C‑73/11 P, EU:C:2013:32)] a s cieľom napraviť vady zistené Súdnym dvorom Komisia prijala 16. októbra 2013 [sporné rozhodnutie], ktorého článok 1 stanovuje, že pôvodné rozhodnutie ‚sa zrušuje‘.
23 Všeobecný súd následne… [uznesením z 21. marca 2014, Frucona Košice/Komisia (T‑11/07 RENV, neuverejnené, EU:T:2014:173)] zastavil konanie o žalobe o neplatnosť pôvodného rozhodnutia.
[Sporné] rozhodnutie
…
25 Komisia v [sporom] rozhodnutí predovšetkým uviedla, že bolo nevyhnutné preskúmať v podstate otázku, či miestny daňový úrad tým, že súhlasil s návrhom na vyrovnanie a v dôsledku toho s odpustením 65 % svojej pohľadávky, sa voči [spoločnosti Frucona Košice] správal ako súkromný veriteľ v trhovom hospodárstve. V tejto súvislosti spresnila, že postavenie tohto úradu ako veriteľa [spoločnosti Frucona Košice] bolo nezvyčajne silné, keďže tento úrad sa nachádzal vo výhodnejšom právnom a hospodárskom postavení ako súkromní veritelia [spoločnosti Frucona Košice]. Miestny daňový úrad bol totiž veriteľom vyše 99 % zapísaných pohľadávok a bol oddeleným veriteľom, ktorého pohľadávky sa mohli uspokojiť kedykoľvek počas konkurzného konania predajom zabezpečeného majetku (odôvodnenie 80 [sporného] rozhodnutia).
26 V prvom rade pokiaľ ide o kritérium súkromného veriteľa, Komisia najmä poznamenala, že uplatnenie tohto kritéria závisí od toho, či dotknutý členský štát poskytol hospodársku výhodu podniku inak, než vo svojom postavení orgánu verejnej moci, a že ak sa členský štát odvoláva v priebehu správneho konania na toto kritérium, v prípade pochybností mu prislúcha preukázať jednoznačným spôsobom a na základe objektívnych a overiteľných dôkazov, že vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia súkromného hospodárskeho subjektu na trhu. V tejto súvislosti odkázala na rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF [(C‑124/10 P, EU:C:2012:318)], body 81 až 85) (odôvodnenie 82 [sporného] rozhodnutia).
27 V odôvodnení 83 [sporného] rozhodnutia Komisia uviedla:
‚V skratke, Slovenská republika tvrdí, že podľa jej názoru dané opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Uznáva, že v čase vyrovnania sa otázka štátnej pomoci jednoducho nebrala do úvahy, a požiadala, aby sa sporné opatrenie považovalo za pomoc na záchranu. Zdá sa preto, že požiadavky uvedenej judikatúry neboli v tomto prípade dodržané a sporné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.‘
28 V druhom rade po tom, čo v odôvodnení 84 [sporného] rozhodnutia poznamenala, že ‚[Frucona Košice] v tomto prípade tvrdil[a], že opatrenie nepredstavuje pomoc, a predkladá uvedené dokumenty, najmä správy dvoch audítorov‘, Komisia preverila, či sa Slovenská republika správala voči [spoločnosti Frucona Košice] ako súkromný veriteľ.
29 V tejto súvislosti Komisia po prvé porovnala vyrovnacie konanie a konkurzné konanie vzhľadom na dôkazy predložené [spoločnosťou Frucona Košice] (odôvodnenia 88 až 119 [sporného] rozhodnutia), po druhé porovnala vyrovnacie konanie a daňové exekučné konanie (odôvodnenia 120 až 127 [sporného] rozhodnutia) a po tretie vyhodnotila iné dôkazy predložené slovenskými orgánmi a [spoločnosťou Frucona Košice] (odôvodnenia 128 až 138 [sporného] rozhodnutia). Komisia v podstate usúdila, že z pohľadu miestneho daňového úradu bolo tak konkurzné konanie, ako aj daňové exekučné konanie výhodnejšou alternatívou než návrh na vyrovnanie (odôvodnenia 119, 124 a 127 [sporného] rozhodnutia).
30 V odôvodnení 139 [sporného] rozhodnutia Komisia uviedla, že nebolo splnené kritérium súkromného veriteľa a že Slovenská republika priznala [spoločnosti Frucona Košice] výhodu, ktorú by nemohla získať za trhových podmienok. V odôvodnení 140 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, že odpísanie dlhu odsúhlasené miestnym daňovým úradom v rámci vyrovnania predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Napokon v odôvodnení 182 rovnakého rozhodnutia Komisia uviedla, že táto pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.
31 Výrok [sporného] rozhodnutia sa skladá z piatich článkov.
32 Podľa článku 1 [sporného] rozhodnutia ‚[pôvodné] rozhodnutie sa zrušuje‘ (pozri bod 22 vyššie).
33 Podľa článku 2 [sporného] rozhodnutia štátna pomoc, ktorú Slovenská republika poskytla v prospech [spoločnosti Frucona Košice] vo výške 416 515 990 SKK [(približne 13 900 000 eur)], nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.
34 V článku 3 [sporného] rozhodnutia Komisia ukladá Slovenskej republike vymáhanie spornej pomoci, ktorá sa nezákonne poskytla [spoločnosti Frucona Košice], spolu s úrokmi z omeškania.“
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
3 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. februára 2014 podala Frucona Košice žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.
4 Na podporu svojej žaloby uviedla štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na porušení práva na obhajobu, druhý na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa odôvodnenia 83 sporného rozhodnutia, tretí na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení týkajúcom sa záveru, že konkurzné konanie bolo výhodnejšie než vyrovnanie, a štvrtý na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení týkajúcom sa záveru, že daňové exekučné konanie bolo výhodnejšie než navrhované vyrovnanie.
5 Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol prvý a druhý žalobný dôvod a vyhovel tretiemu a štvrtému žalobnému dôvodu. V dôsledku toho zrušil sporné rozhodnutie a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Návrhy účastníkov konania
6 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zamietol žalobu a uložil spoločnosti Frucona Košice povinnosť nahradiť trovy konania a
– subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu a určil, že o trovách sa rozhodne neskôr.
7 Frucona Košice navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
O odvolaní
8 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza šesť odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je založený na nesprávnom výklade sporného rozhodnutia, druhý a štvrtý na nedodržaní podmienok uplatniteľnosti kritéria súkromného veriteľa, tretí na nesprávnom poňatí zásad res iudicata a ne ultra petitum, piaty na nesprávnom uplatnení kritéria súkromného veriteľa a šiesty na nedodržaní hraníc jej povinnosti uskutočniť riadne a nestranné vyšetrovanie.
9 V prvom rade je potrebné preskúmať druhý a štvrtý odvolací dôvod, v druhom rade prvý odvolací dôvod, v treťom rade tretí odvolací dôvod a v poslednom rade piaty a šiesty odvolací dôvod.
O druhom a štvrtom dôvode týkajúcich sa uplatniteľnosti kritéria súkromného veriteľa
Argumentácia účastníkov konania
10 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 109 až 118 napadnutého rozsudku usudzoval, že príjemca pomoci môže účinne namietať kritérium súkromného veriteľa.
11 Podľa Komisie sa toto kritérium vzťahuje na subjektívny postoj verejného orgánu pri prijímaní rozhodnutia o prijatí sporného opatrenia. V dôsledku toho na jednej strane uvedenie alebo neuvedenie toho, aké boli jeho úmysly v danom okamihu, je podľa nej súčasťou voľby, ktorá je subjektívnym právom dotknutého členského štátu, v dôsledku čoho tretia osoba nemôže namietať toto právo. Na druhej strane podľa nej jedine tento členský štát pozná všetky relevantné okolnosti, na základe ktorých si vytvoril svoj postoj v okamihu, keď urobil rozhodnutie o prijatí sporného opatrenia. Uviesť kritérium súkromného veriteľa a predložiť požadované dôkazy teda podľa nej prislúchalo uvedenému členskému štátu.
12 Ako však vyplýva z odôvodnení 128 až 132 sporného rozhodnutia, v prejednávanej veci mala Komisia údajne k dispozícii dôkazy, ktoré preukazovali, že stanovisko Slovenskej republiky bolo jasné a koherentné, tak v odpovedi na sťažnosť, ako aj v samotnom okamihu schválenia vyrovnania, pričom tento členský štát údajne stále uvádzal, že podľa jeho názoru ide o štátnu pomoc.
13 Komisia dodáva, že ak by bolo správne domnievať sa, že príjemca pomoci môže uvádzať kritérium súkromného veriteľa, Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď neuložil spoločnosti Frucona Košice, aby rovnako ako členský štát preukázala jednoznačným spôsobom a na základe objektívnych a overiteľných dôkazov, že vykonané opatrenie vyplýva z postavenia uvedeného členského štátu ako súkromného veriteľa.
14 Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia v bode 247 napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že pokiaľ ide o uplatniteľnosť kritéria súkromného veriteľa, Komisia by nemala rozlišovať medzi rôznymi náhradnými riešeniami sporného opatrenia.
15 Keďže podľa nej uplatnenie kritéria súkromného veriteľa vychádza z dôkazov predložených na preukázanie jeho uplatniteľnosti, pochybenie Všeobecného súdu údajne spočíva v jeho rozhodnutí, že uplatnenie tohto kritéria je abstraktným úkonom, ktorého cieľom je z úradnej moci rekonštituovať správanie hypotetického ideálneho, racionálneho a úplne informovaného súkromného veriteľa.
16 Keďže bolo podľa nej jasné, že verejnoprávnemu veriteľovi nebola predložená nijaká informácia o konkrétnom spôsobe správania, akékoľvek porovnanie správania tohto subjektu so správaním súkromného veriteľa v podobnej situácii údajne nemá nijaký význam. Toto kritérium teda v prejednávanej veci údajne nebolo uplatniteľné.
17 Komisia uvádza, že v prejednávanej veci je nesporné, že v danom čase sa neuskutočnilo nijaké porovnanie návrhu na vyrovnanie a daňového exekučného konania z hľadiska kritéria súkromného veriteľa. Všeobecný súd sa preto podľa nej mal vyjadriť k otázke, či odôvodnenie 120 sporného rozhodnutia obsahovalo v skutočnosti implicitný záver, že kritérium súkromného veriteľa nie je uplatniteľné.
18 Frucona Košice spochybňuje dôvodnosť argumentácie Komisie.
Posúdenie Súdnym dvorom
19 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora ak sa má niečo kvalifikovať ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje sa, aby boli splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí ísť o zásah zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením (rozsudky z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C‑524/14 P, EU:C:2016:971, bod 40, ako aj z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group SA a i., C‑20/15 P a C‑21/15 P, EU:C:2016:981, bod 53).
20 Pojem „pomoc“ zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ako sú subvencie, ale aj opatrenia, ktoré rôznymi formami znižujú výdavky, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku, a tak síce nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, ale majú rovnakú povahu a účinky (rozsudok z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 30).
21 Podmienky, ktoré musí opatrenie splniť na to, aby patrilo pod pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, však nie sú splnené, ak prijímajúci podnik mohol získať rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola daná k dispozícii vo forme štátnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam (rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 70 a citovaná judikatúra).
22 Ak verejnoprávny veriteľ poskytuje úľavy pri platení dlhu, ktorý mu dlhuje podnik, toto posúdenie sa uskutočňuje v zásade uplatnením kritéria súkromného veriteľa (rozsudok z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 32).
23 Kritérium súkromného veriteľa preto však nepredstavuje výnimku, ktorá by sa uplatňovala len na žiadosť členského štátu, keď sú naplnené znaky tvoriace pojem štátna pomoc nezlučiteľná s vnútorným trhom, uvedený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Toto kritérium, keď je uplatniteľné, sa totiž nachádza medzi prvkami, ktoré je Komisia povinná zohľadniť na preukázanie existencie takejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 103, ako aj z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 32).
24 V dôsledku toho platí, že keď sa zdá, že kritérium súkromného veriteľa by sa mohlo uplatniť, Komisii prislúcha požiadať dotknutý členský štát, aby jej poskytol všetky relevantné informácie umožňujúce jej preveriť, či sú splnené podmienky uplatnenia tohto kritéria (rozsudok z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 33).
25 V prvom rade z tejto judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sa zdá, že by sa mohlo uplatniť kritérium súkromného veriteľa, Komisii prislúcha preskúmať tento predpoklad nezávisle od akejkoľvek žiadosti v tomto zmysle.
26 V dôsledku toho ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 72 a 76 svojich návrhov, na jednej strane nič nebráni tomu, aby mohol príjemca pomoci uviesť uplatniteľnosť tohto kritéria, a na druhej strane, ak uvedie toto kritérium, preskúmanie jeho uplatniteľnosti a prípadne jeho uplatnenie prislúcha Komisii.
27 Na druhej strane, pokiaľ ide o relevantnosť subjektívneho postoja členského štátu, je potrebné zdôrazniť, že ako uviedol generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, východiskom, na základe ktorého sa určí, či sa má uplatniť kritérium súkromného hospodárskeho subjektu, musí byť hospodárska povaha konania členského štátu, a nie to, ako si tento štát, subjektívne myslel, že koná, alebo aké alternatívne postupy zvážil pred prijatím sporného opatrenia.
28 V každom prípade je cieľom kritéria súkromného veriteľa preskúmanie, či prijímajúci podnik zjavne nemohol získať porovnateľné úľavy od súkromného hospodárskeho subjektu nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii verejnoprávneho veriteľa, a usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník vo finančných ťažkostiach (rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 72), a či tento podnik mohol získať rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá sa mu poskytla vo forme štátnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam (rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 70).
29 Z toho však vyplýva, že skúmanie, ktoré musí Komisia prípadne vykonať, sa nemôže obmedziť len na možnosti, ktoré príslušný orgán verejnej moci skutočne zohľadnil, ale musí sa nevyhnutne týkať všetkých možností, ktoré by v takejto situácii primerane zvažoval súkromný veriteľ.
30 Pokiaľ ide o argumentáciu Komisie uvedenú v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu, stačí konštatovať, že Všeobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 247 napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na to, že kritérium súkromného veriteľa ako také bolo uplatniteľné, Komisia nemôže v súvislosti s uplatniteľnosťou tohto kritéria rozlišovať medzi rôznymi náhradnými riešeniami sporného opatrenia.
31 Z toho vyplýva, že druhý a štvrtý odvolací dôvod sa musia zamietnuť ako nedôvodné.
O prvom dôvode založenom na nesprávnom výklade sporného rozhodnutia
Argumentácia účastníkov konania
32 Komisia svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd si nesprávne vyložil sporné rozhodnutie, keď v bodoch 101 až 104 napadnutého rozsudku uviedol, že táto inštitúcia sa v tomto rozhodnutí domnievala, že kritérium súkromného veriteľa bolo uplatniteľné na skutkový stav prejednávanej veci.
33 Všeobecný súd sa teda údajne nesprávne domnieval, že z poslednej vety odôvodnenia 80 tohto rozhodnutia bolo potrebné vyvodiť, že kritérium súkromného veriteľa bolo uplatniteľné na skutkový stav prejednávanej veci. Tento omyl vo výklade je údajne zrejmý pri zohľadnení nasledujúcich odôvodnení tohto rozhodnutia. Odôvodnenie 81 sa totiž údajne výslovne netýkalo podmienok uplatnenia tohto kritéria, odôvodnenie 82 údajne osobitne spresňovalo situáciu, pokiaľ ide o uplatniteľnosť uvedeného kritéria, a odôvodnenie 83, rovnako ako odôvodnenia 128 až 132 sa údajne týkali otázky, či je toto kritérium uplatniteľné.
34 Frucona Košice spochybňuje dôvodnosť argumentácie Komisie.
Posúdenie Súdnym dvorom
35 Najskôr je potrebné konštatovať, že sporné rozhodnutie výslovne neuvádza, že kritérium súkromného veriteľa nie je uplatniteľné v prejednávanej veci. Naopak, pristupuje k uplatneniu tohto kritéria, z ktorého výslovne vychádza záver uvedený v jeho bodoch 139 a 140, že sporné opatrenie predstavuje štátnu pomoc.
36 Následne za predpokladu, že by Komisia musela mať pochybnosti o uplatniteľnosti uvedeného kritéria, je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 24 tohto rozsudku, bola povinná požiadať Slovenskú republiku o informácie relevantné v tejto súvislosti a pristúpiť k celkovému posúdeniu týchto okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 86). Sporné rozhodnutie však neobsahuje nijakú zmienku o takejto žiadosti, ani o takomto preskúmaní.
37 Napokon je potrebné uviesť, že Komisia uplatnila kritérium súkromného veriteľa po tom, čo v bodoch 84 a 86 sporného rozhodnutia uviedla, že podľa vyjadrenia príjemcu vyjadrenie súhlasu s návrhom na vyrovnanie nepredstavovalo štátnu pomoc, lebo konkurzné konanie by bolo pre Slovenskú republiku menej výhodné.
38 Za týchto okolností sa prvý odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.
O treťom dôvode založenom na zásadách res iudicata a ne ultra petitum
Argumentácia účastníkov konania
39 Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nedodržal zásady res iudicata a ne eat iudex ultra petita partium, keď v bodoch 123 až 126 napadnutého rozsudku uviedol, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia (C‑73/11 P, EU:C:2013:32), implicitne, ale jednoznačne rozhodol, že na skutkový stav v prejednávanej veci je uplatniteľné kritérium súkromného veriteľa, a že by preto potvrdenie výkladu sporného rozhodnutia navrhnutého Komisiou viedlo k porušeniu zásady res iudicata.
40 Frucona Košice spochybňuje argumentáciu Komisie.
Posúdenie Súdnym dvorom
41 Keďže tretí odvolací dôvod sa týka nadbytočného odôvodnenia na podporu rozhodnutia Všeobecného súdu, podľa ktorého bolo kritérium súkromného veriteľa uplatniteľné na skutkový stav v prejednávanej veci, a prvý, druhý a štvrtý odvolací dôvod, ktorými bolo kritizované to isté rozhodnutie Všeobecného súdu, boli zamietnuté ako nedôvodné, tretí odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako neúčinný.
O piatom a šiestom dôvode týkajúcich sa uplatnenia kritéria súkromného veriteľa a povinnosti Komisie viesť riadne a nestranné vyšetrovanie
Argumentácia účastníkov konania
42 Svojím piatym odvolacím dôvodom Komisia v prvom rade tvrdí, že z kritéria súkromného veriteľa vyplýva, že musí určiť subjektívny postoj orgánu verejnej moci a porovnať tento subjektívny postoj s postojom, ktorý by mal za rovnakých okolností súkromný veriteľ. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora údajne vyplýva, že jedinými relevantnými dôkazmi sú skutočnosti, ktoré boli dostupné, a vývoj, ktorý bol predvídateľný v čase, keď tento orgán verejnej moci prijal rozhodnutie.
43 Komisia z toho vyvodzuje, že dotknutému členskému štátu prislúcha v súvislosti s prijatím svojho rozhodnutia preukázať, že skutočne zohľadnil takéto skutočnosti a takýto vývoj, pričom tieto musia byť porovnateľné so skutočnosťami a vývojom, ktorých poznanie by vyžadoval súkromný hospodársky subjekt pred prijatím takého istého rozhodnutia.
44 Z judikatúry Súdneho dvora totiž údajne vyplýva, že uplatnenie kritéria súkromného veriteľa vylučuje, aby mohol konať náhodne, ale naopak výlučne na základe dokonalej znalosti veci, keďže podľa tejto judikatúry ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konštatovanie efektívnej návratnosti investície vykonanej dotknutým členským štátom alebo neskoršie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôžu postačovať.
45 To napriek tomu údajne neznamená, že by dotknuté osoby nemohli predložiť užitočné informácie alebo dôkazy, aby objasnili Komisii napríklad povahu a predmet dotknutého opatrenia, jeho kontext alebo sledovaný cieľ. Týmto osobám však údajne neprislúcha, aby svojím vlastným posúdením nahrádzali posúdenie, ku ktorému skutočne pristúpil dotknutý členský štát v okamihu, keď prijal svoje rozhodnutie, rovnako ako Komisii údajne neprislúcha, aby z úradnej moci rekonštituovala správanie hypotetického ideálneho, racionálneho a úplne informovaného súkromného veriteľa.
46 Cieľom informácií, ktoré boli poskytnuté Komisii popri informáciách uvedených dotknutým členským štátom, by údajne mohlo byť preukázať na základe informácií, ktoré tento členský štát skutočne zohľadnil, že súkromný veriteľ by konal alebo nekonal určitým spôsobom. Cieľom týchto informácií by však údajne nemohlo byť opodstatniť rozhodnutie prijaté s odkazom na informácie alebo dôkazy, ktoré dotknutý členský štát v skutočnosti nezohľadňoval.
47 V druhom rade Komisia uvádza, že keď Všeobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku vymedzil svoje kritérium preskúmania, opomenul ohraničenie preverovacej povinnosti tejto inštitúcie na relevantné okolnosti, ktoré má k dispozícii. Toto opomenutie údajne viedlo Všeobecný súd ku konštatovaniu v bode 201 napadnutého rozsudku, že Komisia sa mala snažiť získať doplňujúce informácie s cieľom preveriť a potvrdiť svoje závery vyvodené dedukciou zo spisu správneho konania.
48 V uvedenom bode 201 tým Všeobecný súd údajne vytvoril novú požiadavku, podľa ktorej mala Komisia rekonštituovať správanie hypotetického ideálneho, racionálneho a úplne informovaného súkromného veriteľa, pričom mala vyhľadávať všetky „predstaviteľné“ dôkazy a informácie a pričom táto požiadavka je podľa nej v rozpore so samotnou filozofiou, z ktorej vychádza kritérium súkromného veriteľa, t. j. s posúdením subjektívneho postoja orgánu verejnej moci v okamihu jeho rozhodnutia.
49 Podľa názoru Komisie teda body 137 a 180 až 213 napadnutého rozsudku vychádzajú na jednej strane z nesprávneho pochopenia judikatúry Súdneho dvora ukladajúcej Komisii uskutočnenie objektívnej a úplnej analýzy výhod a úskalí konkurzného konania, nie analýzy vychádzajúcej zo subjektívnej situácie orgánu verejnej moci, a na druhej strane z nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia v tom zmysle, že z toho údajne vyplýva, že táto inštitúcia mala pristúpiť k takejto analýze.
50 V treťom rade Komisia uvádza, že sporné rozhodnutie vychádza zo stavu majetku spoločnosti Frucona Košice k 17. júnu 2004 a že podľa Všeobecného súdu bolo správne, že nezohľadnila metodiku správy E v súvislosti s určením koeficientov speňaženia uvedeného majetku. Keďže tieto informácie hospodárskej povahy boli jedinými informáciami, ktoré mal miestny daňový úrad k dispozícii, keď rozhodol o súhlase s návrhom na vyrovnanie, logickým dôsledkom týchto skutkových zistení by údajne malo byť, že súkromný veriteľ disponujúci jedine takýmito informáciami by nesúhlasil s vyrovnaním. Ak by totiž jeho správanie spočívalo vo vyžiadaní si ďalších informácií, takýto veriteľ by podľa nej nesúhlasil s návrhom na vyrovnanie.
51 Komisia sa domnieva, že vzhľadom na to, že jej prislúchalo uskutočniť svoje preverenie výlučne vo vzťahu k informáciám a dôkazom, ktoré mal verejnoprávny veriteľ skutočne k dispozícii alebo ktoré sú všeobecne známe, v spise správneho konania bol v každom prípade riadne podložený záver, že súkromný veriteľ by nesúhlasil s vyrovnaním. Všeobecný súd totiž údajne neuviedol nijakú dodatočnú okolnosť, ktorá by bola relevantná v čase skutkových okolností a ktorú by Komisia opomenula zohľadniť.
52 V dôsledku toho podľa nej Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 186 a 235 napadnutého rozsudku uviedol, že skutočnosti zo spisu nemôžu z právneho hľadiska dostatočne a jednoznačne podporiť závery vyvodené Komisiou v súvislosti s ocenením výťažku z predaja majetku v konkurznom konaní vo výške 435 miliónov SKK (približne 14,5 milióna eur). Komisia dodáva, že Všeobecný súd neuviedol rozsah dokazovania, ktoré mala Komisia vykonať, ani to, či sa domnieva, že tento štandard zaväzuje Komisiu jednoznačne preukázať, aký by bol výťažok predaja.
53 Vo štvrtom rade Komisia tvrdí, že viacnásobné nesprávne právne posúdenie, ktoré uviedla, takisto ovplyvnilo posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa dĺžky konkurzného konania, ako aj daňového exekučného konania. Aj tieto posúdenia sú údajne založené na tom istom nesprávnom kritériu a na odmietnutí Komisie zohľadniť ocenenie výťažku speňaženia majetku spoločnosti Frucona Košice.
54 Svojím šiestym odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, že body 191 až 195 napadnutého rozsudku možno vykladať tak, že Komisii sa vytýka porušenie povinnosti prešetrovať veci s náležitou starostlivosťou a nestranne. Ak by bol takýto výklad správny, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd prisúdil tejto povinnosti nesprávny obsah a uložil jej nadmernú záťaž.
55 V tejto súvislosti Komisia uvádza, že v bodoch 187 a 191 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia správne odmietla dôkaznú hodnotu správy E a že teda správne dedukovala z okolností, ktoré uviedla alebo nespochybnila Frucona Košice. Následne údajne rozhodol vytknúť Komisii, že si nevyžiadala doplňujúce informácie na preverenie a podloženie záverov, ktoré vyvodila z týchto dôkazov, pričom nevysvetlil druh dodatočných dôkazov, ktoré si táto inštitúcia prípadne mohla vyžiadať.
56 Komisia údajne založila svoje posúdenie na dôkazoch, ktoré mala skutočne k dispozícii v danom okamihu, a usúdila, že môže vychádzať zo sumy uvedenej príjemcom, ktorá bola prípustná pre daňový úrad a vychádzala z nezávislých posudkov, pričom nepožadovala predloženie ďalších posudkov. V každom prípade by verejnoprávny veriteľ údajne nesúhlasil, aby jeho dlžník dostatočne nepodložil ocenenie hodnoty svojho majetku, ktorý ponúka do zábezpeky, s cieľom dosiahnuť odklad svojej daňovej povinnosti. V prejednávanej veci mal miestny daňový úrad k dispozícii svoje vlastné závery o hodnote tohto majetku, ako údajne vyplýva z rozhodnutia o odklade dlhu.
57 Frucona Košice spochybňuje argumentáciu Komisie.
Posúdenie Súdnym dvorom
58 Najskôr je potrebné uviesť, že piaty a šiesty odvolací dôvod sa v podstate týkajú rozsahu vyšetrovacej povinnosti prislúchajúcej Komisii pri posudzovaní kritéria súkromného veriteľa, ako ho vymedzil Všeobecný súd pri svojom preskúmaní častí sporného rozhodnutia týkajúcich sa tak konkurzného konania, ako aj daňového exekučného konania.
59 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora pri uplatnení kritéria súkromného veriteľa Komisii prislúcha uskutočniť celkové posúdenie zohľadnením všetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umožnia určiť, či prijímajúci podnik zjavne nemohol získať úľavy porovnateľné s úľavami od takéhoto súkromného veriteľa (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 73, a z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 47).
60 V tejto súvislosti sa na jednej strane za relevantnú musí považovať akákoľvek informácia, ktorá môže nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veriteľa nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najbližšia možná situácii verejnoprávneho veriteľa, a usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach (rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 78, a z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 54).
61 Na druhej strane sú v súvislosti s uplatnením kritéria súkromného veriteľa relevantné jedine dostupné skutočnosti a predvídateľný vývoj v okamihu prijatia rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 105).
62 Takéto preskúmanie Komisie vo vzťahu k otázke, či dané opatrenia možno považovať za štátnu pomoc preto, lebo orgány verejnej moci údajne nekonali rovnako ako súkromný veriteľ, si teda vyžaduje komplexné ekonomické posúdenie (rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 74, a z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 48).
63 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že súdu Európskej únie neprináleží, aby v rámci preskúmania, ktoré uskutočňujú súdy Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti štátnej pomoci, nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 75, a z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 49).
64 Súd Únie však musí predovšetkým preveriť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 76, a z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 50).
65 V prejednávanej veci je v prvom rade potrebné preskúmať argumentáciu uvedenú Komisiou v rámci piateho a šiesteho odvolacieho dôvodu, ktorá smeruje proti časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa konkurzného konania.
66 V tejto súvislosti je po prvé potrebné odmietnuť tvrdenia uvedené Komisiou a založené na tom, že v prvom rade bolo údajne potrebné určiť subjektívny postoj príslušného orgánu verejnej moci a v druhom rade porovnať postoj tohto orgánu s postojom hypotetického súkromného veriteľa, keďže relevantnosť takéhoto uvažovania už bola odmietnutá v rámci preskúmania druhého a štvrtého odvolacieho dôvodu vzhľadom na to, že toto uvažovanie vychádza z nesprávneho obsahu kritéria súkromného veriteľa.
67 Po druhé, pokiaľ Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že predovšetkým opomenutím obmedzenia preverovacej povinnosti tejto inštitúcie na dôkazy, ktoré má k dispozícii, vytvoril novú požiadavku, ktorá jej ukladá nadmernú záťaž spočívajúcu v povinnosti vyhľadať všetky „predstaviteľné“ dôkazy a informácie, je potrebné konštatovať, že argumentácia Komisie vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku.
68 V tejto súvislosti je najskôr potrebné uviesť, že Všeobecný súd najmä v bodoch 134 až 137 napadnutého rozsudku uviedol, že posúdenie kritéria súkromného veriteľa sa musí uskutočniť vo vzťahu k situácii, ktorá je najbližšia možná situácii dotknutého orgánu verejnej moci.
69 Následne Všeobecný súd v bodoch 138 až 143 napadnutého rozsudku vysvetlil zásady, ktorými sa podľa neho riadi dôkazné bremeno zaťažujúce Komisiu, a v tejto súvislosti uviedol dôkazy, ktoré si táto inštitúcia musí prípadne zaobstarať a zohľadniť v rámci svojho preskúmania, ako aj všeobecné hranice jej vyšetrovacích povinností, ako sú vymedzené judikatúrou súdov Únie.
70 V tejto súvislosti je tiež potrebné pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci musí súd Únie posudzovať z hľadiska informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala (rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 91 a citovaná judikatúra).
71 Tieto informácie, ktoré Komisia „mohla mať k dispozícii“, pritom zahŕňajú informácie, ktoré sa javia ako relevantné na posúdenie, ktoré sa má uskutočniť v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 60 až 62 tohto rozsudku, a ktorých predloženie na svoju žiadosť mohla dosiahnuť počas správneho konania.
72 Všeobecný súd v bodoch 171 až 178 napadnutého rozsudku napokon pripomenul, že podľa judikatúry Komisia vôbec nie je vo všeobecnosti povinná prizvať si na pomoc externých znalcov a z tohto dôvodu odmietol tvrdenia spoločnosti Frucona Košice, že táto inštitúcia bola povinná zaobstarať si nové znalecké posudky.
73 Ak sa však body 180 až 213 a 235 napadnutého rozsudku, proti ktorým smeruje kritika Komisie uvedená v bode 64 tohto rozsudku, vykladajú v súlade s týmto právnym kontextom pripomenutým Všeobecným súdom, neobsahujú nové požiadavky nezlučiteľné s judikatúrou Súdneho dvora.
74 Skutkové zistenie uvedené v bode 185 napadnutého rozsudku, že Komisia určila koeficienty speňaženia odvodením zo skutočností uvedených v spise správneho konania, neuskutočnila žiadnu metodickú ani hospodársku analýzu a nevyžiadala si dodatočné informácie na preverenie a podloženie záverov, ktoré vyvodila z týchto skutočností, by sa teda nemalo vykladať tak, že obsahuje požiadavku, ktorá by išla nad rámec požiadaviek vyplývajúcich zo zásad pripomenutých Všeobecným súdom v bodoch 138 až 143 napadnutého rozsudku, alebo požiadavku, ktorá by bola nezlučiteľná s požiadavkami uvedenými v bodoch 59 a 60 tohto rozsudku.
75 Pokiaľ ide o skutkové zistenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 186, 196, 200 a 201 napadnutého rozsudku, podľa ktorých skutočnosti zo spisu nemôžu z právneho hľadiska dostatočne podporiť závery Komisie o koeficientoch speňaženia a že v dôsledku toho sa mala snažiť získať doplňujúce informácie s cieľom potvrdiť svoje závery, vôbec neprekračujú hranice súdneho preskúmania zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré mal uskutočniť Všeobecný súd v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 63 tohto rozsudku, a nemalo by sa na ne nazerať ani tak, že obsahujú požiadavku, ktorá by bola nezlučiteľná s požiadavkami uvedenými v bodoch 59 a 60 tohto rozsudku.
76 Pokiaľ Všeobecný súd v bode 186 napadnutého rozsudku uviedol, že skutočnosti zo spisu správneho konania by mali z právneho hľadiska podporiť závery vyvodené Komisiou nielen dostatočne, ale tiež jednoznačne, stačí uviesť, že z bodov 187 až 201 napadnutého rozsudku v každom prípade vyplýva, že Všeobecný súd neuskutočnil svoje posúdenie vzhľadom na takúto požiadavku a už ju viac neuviedol v rámci odôvodnenia nachádzajúceho sa bodoch 196, 200, 201 a 235 napadnutého rozsudku.
77 Ako totiž uviedol generálny advokát v bodoch 125 a 131 svojich návrhov, Všeobecný súd sa v bodoch 191 až 195, 198 a 199 napadnutého rozsudku obmedzil na uvedenie vnútorných protirečení sporného rozhodnutia a uvedenie skutkových zistení, podľa ktorých nič zo spisu správneho konania nemôže poskytnúť vysvetlenie týkajúce sa koeficientov speňaženia použitých Komisiou.
78 V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd neuplatnil nesprávne právne kritérium. Z toho vyplýva, že tvrdenia Komisie sa musia odmietnuť ako čiastočne neúčinné a čiastočne nedôvodné.
79 V druhom rade, pokiaľ Komisia tvrdí, že viacnásobné nesprávne právne posúdenie, ktoré identifikovala, poznačilo tiež posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa dĺžky konkurzného konania uvedené v bodoch 223 až 235 napadnutého rozsudku, ako aj dĺžky daňového exekučného konania uvedené v bodoch 277 až 284 napadnutého rozsudku, stačí konštatovať, že vzhľadom na to, že preskúmanie tvrdení Komisie neviedlo k zisteniu žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, táto argumentácia je zjavne neopodstatnená.
80 Okrem toho v bodoch 279, 282 a 283 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia opomenula najskôr zistiť si predvídateľnú dĺžku daňového exekučného konania, následne opomenula zohľadniť, že toto konanie by mohlo byť prerušené z dôvodu začatia konkurzného konania, a napokon opomenula zistiť si náklady, ktoré mohli byť spojené s takýmto konaním.
81 Keďže sa však takéto úvahy vzťahujú na informácie, ktoré by primerane opatrný a starostlivý súkromný veriteľ nachádzajúci sa v situácii, ktorá by bola najbližšia možná situácii miestneho daňového úradu, a priori nemohol nevedieť, samy osebe môžu opodstatniť rozhodnutie Všeobecného súdu, že Komisia nezohľadnila všetky relevantné okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, body 77, 78 a 81).
82 Okrem toho z bodov 69 až 84 tohto rozsudku vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, z napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd z právneho hľadiska dostatočne spresnil na jednej strane rozsah vyšetrovacej povinnosti prislúchajúcej tejto inštitúcii a na druhej strane druh dodatočných dôkazov, ktoré si táto inštitúcia mohla vyžiadať.
83 Z toho vyplýva, že piaty a šiesty odvolací dôvod sa musia zamietnuť ako nedôvodné.
84 Keďže všetky odvolacie dôvody uvedené Komisiou na podporu tohto odvolania boli zamietnuté, je potrebné zamietnuť odvolanie ako celok.
O trovách
85 Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.
86 Článok 138 tohto poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 vo svojom odseku 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
87 Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch a Frucona Košice navrhla zaviazať ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov tohto konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy