Predbežné znenie

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

z 20. decembra 2023 (*)

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Obmedzenia v oblasti vstupu na územie členských štátov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia v oblasti vstupu na územie členských štátov – Zaradenie a ponechanie mena žalobcu na zoznamoch – Pojem ‚poprední podnikatelia‘ – Článok 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145/SZBP – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Nesprávne posúdenie – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania – Právo vlastniť majetok – Sloboda podnikania – Právo na súkromný život – Uplatnenie obmedzení v oblasti vstupu na štátneho príslušníka členského štátu – Voľný pohyb občanov únie“

Vo veci T‑313/22,

Roman Arkadjevič Abramovič, bydliskom v Nemčinove (Rusko), v zastúpení: T. Bontinck, A. Guillerme, S. Bonifassi, M. Brésart, L. Burguin, J. Goffin, J. Bastien, R. Lööf, advokáti, a C. Zatschler, SC,

žalobca,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop a M.‑C. Cadilhac, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland, C. Giolito, L. Puccio a M. Carpus Carcea, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

v zložení: predseda D. Spielmann, sudcovia V. Valančius, R. Mastroianni (spravodajca), M. Brkan a I. Gâlea,

tajomník: H. Eriksson, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä:

–        žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 25. mája 2022,

–        rozhodnutie zo 16. augusta 2022, ktorým bolo Komisii povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu Rady,

–        návrhy na úpravu podané do kancelárie Všeobecného súdu 24. novembra 2022, 23. marca 2023 a 17. mája 2023,

po pojednávaní z 12. júla 2023,

so zreteľom na ukončenie výkonu funkcie sudcu Valančiusa 26. septembra 2023, článok 22 a článok 24 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou sa žalobca, pán Roman Arkadjevič Abramovič, domáha na jednej strane na základe článku 263 ZFEÚ zrušenia po prvé rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/429 z 15. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87I , 2022, s. 44), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/427 z 15. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87I , 2022, s. 1) (ďalej spoločne len „pôvodné akty“), po druhé rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/1530 zo 14. septembra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 149), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/1529 zo 14. septembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 1) (ďalej spoločne len „ponechávajúce akty zo septembra 2022“), po tretie rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/572 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 134), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/571 z 13. marca 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 1) (ďalej spoločne len „ponechávajúce akty z marca 2023“), a po štvrté rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/811 z 13. apríla 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 101, 2023, s. 67), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/806 z 13. apríla 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 101, 2023, s. 1) (ďalej spoločne len „ponechávajúce akty z apríla 2023“ a spolu s ponechávajúcicmi aktmi zo septembra 2022 a z marca 2023 len „ponechávajúce akty“), a to v rozsahu, v akom sa ho tieto akty (ďalej spoločne len „napadnuté akty“) týkajú, a na druhej strane na základe článku 268 ZFEÚ náhrady škody, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku prijatia pôvodných aktov.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobca je podnikateľ ruskej, izraelskej a portugalskej štátnej príslušnosti.

3        Dňa 17. marca 2014 Rada Európskej únie prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16). V ten istý deň prijala Rada na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6).

4        Dňa 21. februára 2022 podpísal prezident Ruskej federácie dekrét o uznaní nezávislosti a zvrchovanosti samozvanej „Doneckej ľudovej republiky“ a „Luhanskej ľudovej republiky“ a nariadil nasadenie ruských ozbrojených síl do týchto oblastí.

5        Dňa 22. februára 2022 vydal Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyhlásenie, v ktorom v mene Európskej únie odsúdil toto konanie ako závažné porušenie medzinárodného práva. Oznámil, že Únia bude reagovať na tieto najnovšie porušovania zo strany Ruskej federácie urýchleným prijatím dodatočných reštriktívnych opatrení.

6        Dňa 23. februára 2022 Rada prijala prvý balík reštriktívnych opatrení. Tieto opatrenia sa týkali po prvé obmedzení hospodárskych vzťahov s oblasťami Donecka a Luhanska, ktoré nie sú kontrolované vládou, po druhé obmedzení prístupu na kapitálový trh, a to najmä zákazom financovania Ruskej federácie, jej vlády a centrálnej banky, a po tretie zaradením členov vlády, bánk, podnikateľov, generálov a 336 poslancov Gosudarstvennaja Duma Federalnogo Sobrania Rossijskoj Federacii (Štátna duma Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie), do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

7        Dňa 24. februára 2022 prezident Ruskej federácie ohlásil vojenskú operáciu na Ukrajine a v ten istý deň ruské ozbrojené sily začali útočiť na Ukrajinu na viacerých miestach krajiny.

8        Dňa 25. februára 2022 Rada prijala druhý súbor reštriktívnych opatrení. Po prvé išlo o individuálne opatrenia zamerané na politikov a podnikateľov, ktorí sa podieľali na narúšaní celistvosti ukrajinského územia. Po druhé išlo reštriktívne opatrenia uplatniteľné v oblasti financií, obrany, energetiky, v odvetví letectva a kozmického priemyslu. Po tretie išlo o opatrenia, ktorými sa pozastavuje uplatňovanie niektorých ustanovení dohody o zjednodušení vízového režimu vo vzťahu k určitým kategóriám občanov Ruskej federácie žiadajúcim o krátkodobé víza.

9        V ten istý deň vzhľadom na vážnosť situácie na Ukrajine prijala Rada jednak rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1), a jednak nariadenie (EÚ) 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1), a to najmä s cieľom prispôsobiť kritériá, podľa ktorých sa na fyzické a právnické osoby, subjekty a orgány mohli vzťahovať predmetné reštriktívne opatrenia. Podľa odôvodnenia 11 rozhodnutia 2022/329 sa Rada domnievala, že kritéria označovania by sa mali zmeniť, aby zahŕňali osoby aj subjekty, ktoré podporujú ruskú vládu alebo z nej majú prospech, ako aj osoby a subjekty, ktoré jej poskytujú značné zdroje príjmov, a fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú spojené s osobami alebo subjektmi zaradenými do zoznamu.

10      Článok 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2014/145 v znení zmenenom rozhodnutím 2022/329 stanovuje:

„1.      Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:

…

d)      fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;

…

g)      popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny,

…

2.      Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.“

11      Podrobnosti tohto zmrazenia finančných prostriedkov sú uvedené v článku 2 ods. 3 až 6 rozhodnutia 2014/145 v znení zmien.

12      Článok 1 ods. 1 písm. b) a e) rozhodnutia 2014/145 v znení zmien zakazuje vstup na územie členských štátov alebo prechod cez ne fyzickým osobám, ktoré spĺňajú v podstate rovnaké kritériá, ako sú kritériá uvedené v článku 2 ods. 1 písm. d) a g) tohto rozhodnutia.

13      Nariadenie č. 269/2014 v znení zmenenom nariadením 2022/330 ukladá povinnosť prijať opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a vymedzuje podmienky tohto zmrazenia v podstate rovnakým spôsobom ako rozhodnutie 2014/145 v znení zmien. Článok 3 ods. 1 písm. a) až g) tohto nariadenia v znení zmien totiž v podstate preberá článok 2 ods. 1 písm. a) až g) uvedeného rozhodnutia.

14      V tomto kontexte Rada pôvodnými aktmi doplnila meno žalobcu do zoznamov osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedených v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 v znení zmien a v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 v znení zmien (ďalej len „predmetné zoznamy“).

15      Dôvody zaradenia mena žalobcu do predmetných zoznamov sú takéto:

„[Žalobca] je ruský oligarcha, ktorý má dlhé a úzke väzby s Vladimirom Putinom. Má k prezidentovi privilegovaný prístup a udržiava s ním veľmi dobré vzťahy. Toto spojenie s ruským vodcom mu pomohlo udržať si značné bohatstvo. Je majoritným akcionárom oceliarskej skupiny Evraz, ktorá je jedným z najväčších ruských daňovníkov.

Má teda prospech z väzieb na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny. Je tiež jedným z popredných ruských podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“

16      Dňa 16. marca 2022 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí 2014/145 v znení zmien a v nariadení č. 269/2014, vykonanom vykonávacím nariadením 2022/427 (Ú. v. EÚ L 87I , 2022, s. 1). V tomto oznámení sa okrem iného uvádzalo, že dotknuté osoby môžu predložiť Rade spolu s podpornou dokumentáciou žiadosť o opätovné posúdenie rozhodnutia, ktorým boli ich mená zaradené do predmetných zoznamov.

17      Listom z 13. apríla 2022 Rada postúpila žalobcovi informácie uvedené v súbore dôkazov s referenčným číslom WK 3624/2022 z 12. marca 2022 (ďalej len „prvý súbor WK“), na ktorom založila svoje rozhodnutie.

18      Dňa 25. mája 2022 podal žalobca žiadosť o opätovné posúdenie pôvodných aktov.

 Skutkové okolnosti po podaní tejto žaloby

19      Dňa 14. septembra 2022 Rada prijala ponechávajúce akty zo septembra 2022, ktorými sa platnosť reštriktívnych opatrení prijatých voči žalobcovi predĺžila do 15. marca 2023. V týchto aktoch Rada odôvodnila predĺženie platnosti uvedených opatrení zopakovaním všetkých dôvodov v pôvodných aktoch.

20      Listom z 22. decembra 2022, ku ktorému bol priložený súbor dôkazov s referenčným číslom WK 17693/2022 z 15. decembra 2022 (ďalej len „druhý súbor WK“), Rada žalobcovi oznámila, že zamýšľa predĺžiť platnosť reštriktívnych opatrení prijatých voči nemu, a vyzvala ho, aby predložil svoje pripomienky.

21      Listom z 19. januára 2023 žalobca predložil svoje pripomienky k novým dôkazom.

22      Ponechávajúcimi aktmi z marca 2023 bola platnosť reštriktívnych opatrení prijatých voči žalobcovi predĺžená do 15. septembra 2023. Listom zo 14. marca 2023 Rada informovala žalobcu o svojom rozhodnutí.

23      Ponechávajúcimi aktmi z apríla 2023 bola vykonaná zmena v niektorých jazykových verziách odôvodnenia týkajúceho sa žalobcu, ako aj v rubrike s názvom „identifikačné údaje“, ktorá sa ho týka.

24      Dôvody zaradenia mena žalobcu do predmetných zoznamov boli v ponechávajúcich aktoch z apríla 2023 zmenené takto:

„[Žalobca] je ruský oligarcha, ktorý má dlhé a úzke väzby s Vladimirom Putinom. Má k prezidentovi privilegovaný prístup a udržiava s ním veľmi dobré vzťahy. Toto spojenie s ruským vodcom mu pomohlo udržať si značné bohatstvo. Je významným akcionárom oceliarskej skupiny Evraz, ktorá je jedným z najväčších ruských daňovníkov.

Má teda prospech z väzieb na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny. Je tiež jedným z popredných ruských podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“

25      Listom z 11. mája 2023 Rada žalobcovi v odpovedi na jeho list zo 4. mája 2023 oznámila dôvody uvedenej zmeny.

 Návrhy účastníkov konania

26      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa ho týkajú,

–        uložil Rade povinnosť zaplatiť predbežne sumu 1 milión eur v prospech charitatívnej nadácie pre obete konfliktov, ktorá je zriaďovaná v rámci predaja klubu Chelsea FC, ako náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

27      Rada podporovaná Európskou komisiou navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

28      Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca štyri žalobné dôvody podporujúce jeho návrh na zrušenie, z ktorých prvý je formálne založený na „porušení práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia“, druhý na „zjavne nesprávnom posúdení“, tretí na „porušení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania“ a štvrtý na „porušení základných práv“. Okrem toho tvrdí, že protiprávnosť konania Rady mu spôsobila ujmu, ktorú treba nahradiť. V rámci svojich prvých dvoch návrhov na úpravu žalobca uvádza aj tvrdenia založené na „porušení práva na obhajobu“ a „porušení povinnosti opätovného posúdenia Radou v rámci prijímania ponechávajúcich aktov zo septembra 2022 a z marca 2023“, ktoré sú v podstate spojené s prvým žalobným dôvodom, takže budú analyzované ako jeho časť.

 O návrhu na zrušenie

 O prvom žalobnom dôvode

29      Prvý žalobný dôvod možno v podstate rozdeliť na dve časti, z ktorých prvá sa týka „porušenia práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia“ a druhú tvoria tvrdenia uvádzané žalobcom v rámci prvých dvoch návrhov na úpravu, ktoré osobitne smerujú proti ponechávajúcim aktom zo septembra 2022 a z marca 2023.

–       O prvej časti týkajúcej sa „porušenia práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia“

30      Žalobca tvrdí, že informácie poskytnuté Radou mu neumožňujú riadne sa brániť. Rade vytýka najmä to, že nespresnila povahu a rozsah „väzieb“ alebo „vzťahov“ udržiavaných s prezidentom Putinom.

31      Podľa žalobcu mu Rada neoznámila spoľahlivé a dôveryhodné informácie, ktoré by mu umožnili overiť dôvody zaradenia jeho mena do predmetných zoznamov a ponechania jeho mena na týchto zoznamoch, ako aj individuálne, osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré považovala napadnuté akty za odôvodnené.

32      V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že dôkazy obsiahnuté v spise, ktoré pozostávajú výlučne z novinových článkov alebo výňatkov a snímok obrazovky z internetových stránok, neumožňujú identifikovať akýkoľvek akt podpory alebo výhody získanej od prezidenta Putina.

33      Okrem toho žalobca vytýka Rade, že neidentifikovala ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou, z väzieb na ktorých mal mať prospech.

34      Žalobca ďalej tvrdí, že tvrdeniami Rady sa od neho vyžaduje, aby predložil negatívne dôkazy, čím dochádza k preneseniu dôkazného bremena.

35      V replike žalobca poukazuje na neexistenciu skutkového základu v čase prijatia predmetných reštriktívnych opatrení. Okrem toho Rade vytýka, že nezohľadnila kontext a okolnosti prejednávanej veci, keďže nepredložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať dostatočnú spojitosť medzi ním a „dotknutými situáciami“, t. j. konaniami narúšajúcimi alebo ohrozujúcimi územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

36      V návrhoch na úpravu žalobca tvrdí, že žiadna skutočnosť neumožňuje dospieť k záveru, že v prípade oceliarskej skupiny Evraz (ďalej len „Evraz“) mu jeho postavenie akcionára materskej spoločnosti umožňuje ovplyvňovať situácie dotknuté reštriktívnymi opatreniami. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že Rada sa už neopiera o dôkazy pripojené k listu z 22. decembra 2022, ktoré vo všeobecnosti odkazujú na obchodné vzťahy skupiny Evraz, a najmä na zmluvy, ktoré jej dcérske spoločnosti uzavreli s Národnou gardou Ruskej federácie. Okrem toho dôkazy obsiahnuté v druhom súbore WK – hoci z veľkej časti predchádzali ponechávajúcim aktom zo septembra 2022 – neboli pri prijímaní týchto aktov uplatnené.

37      Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobcu.

38      Podľa ustálenej judikatúry právo na účinnú súdnu ochranu, ktoré je zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), vyžaduje, aby dotknutá osoba mala možnosť zoznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, a to buď prostredníctvom prečítania samotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia týchto dôvodov na základe jej žiadosti (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 100 a citovanú judikatúru).

39      Povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu, ako je stanovená v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a jej cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, body 49 a 50, a z 22. apríla 2021, Rada/PKK, C‑46/19 P, EU:C:2021:316, bod 47 a citovanú judikatúru).

40      Odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ a článkom 41 ods. 2 písm. c) Charty musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah tohto aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Predovšetkým sa nevyžaduje, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, ani aby podrobne odpovedalo na úvahy dotknutého subjektu predložené vo fáze oboznamovania sa s týmto aktom pred jeho prijatím, keďže dostatočnosť odôvodnenia musí byť posúdená nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 53 a citovanú judikatúru, a z 22. apríla 2021, Rada/PKK, C‑46/19 P, EU:C:2021:316, bod 48 a citovanú judikatúru).

41      Na jednej strane je teda akt spôsobujúci ujmu dostatočne odôvodnený vtedy, ak bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého voči nej. Na druhej strane úroveň podrobnosti odôvodnenia aktu musí byť primeraná materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, za akých má byť prijatý (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 104 a citovanú judikatúru).

42      Okrem toho judikatúra spresnila, že odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladajú reštriktívne opatrenia, musí označovať nielen právny základ tohto opatrenia, ale aj presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada v rámci svojej diskrečnej právomoci pri posúdení domnieva, že na dotknutú osobu sa musia vzťahovať takéto opatrenia (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 105 a citovanú judikatúru).

43      Napokon je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia aktu je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky opodstatnenosti dôvodov, ktorá sa týka zákonnosti sporného aktu z vecného hľadiska. Odôvodnenie aktu je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých tento akt spočíva. Pokiaľ sú tieto dôvody chybné, znamená to, že je postihnutá zákonnosť tohto aktu z vecného hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada, T‑307/12 a T‑408/13, EU:T:2014:926, point 96 a citovanú judikatúru). To isté platí aj v prípade rozlišovania medzi otázkou odôvodnenia a otázkou preukázania tvrdeného správania, ktorá sa tiež týka zákonnosti dotknutého aktu z vecného hľadiska a zahŕňa overenie pravdivosti skutočností uvádzaných v tomto akte, ako aj kvalifikáciu týchto skutočností ako odôvodňujúcich uplatnenie reštriktívnych opatrení voči dotknutej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Chyzh a i./Rada, T‑276/12, neuverejnený, EU:T:2015:748, bod 111 a citovanú judikatúru).

44      Na úvod treba konštatovať, ako uznal žalobca na pojednávaní, že jeho tvrdenia týkajúce sa správnosti, neaktuálnej povahy tvrdení obsiahnutých v dôvodoch zaradenia do zoznamu a obsahu druhého súboru WK sa týkajú dôvodnosti napadnutých aktov a netýkajú sa existencie alebo dostatočnosti ich odôvodnenia. To isté platí aj pre jeho tvrdenie týkajúce sa údajného prenesenia dôkazného bremena, ktoré sa týka otázky opodstatnenosti dôvodov.

45      V prejednávanej veci treba v prvom rade uviesť, že všeobecný kontext, ktorý viedol Radu k prijatiu predmetných reštriktívnych opatrení, je jasne uvedený v odôvodneniach napadnutých aktov, ktoré odkazujú najmä na nevyprovokovanú a neopodstatnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Rovnako sú jasne uvedené právne základy, na ktorých je založené prijatie uvedených aktov, a to článok 29 ZEÚ a článok 215 ZFEÚ. Odôvodnením napadnutých aktov je odôvodnenie uvedené v bodoch 14 a 24 vyššie. Kontext a okolnosti, ktoré sprevádzali prijatie uvedených aktov, boli teda žalobcovi dobre známe.

46      V druhom rade zo znenia odôvodnenia napadnutých aktov dostatočne jasne vyplýva, že Rada zaradila meno žalobcu do predmetných zoznamov na základe dvoch kritérií, ktoré sú výslovne uvedené v dôvodoch zaradenia, a to kritérií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. d) a g) rozhodnutia 2014/145 v znení zmien [ďalej len „kritérium d)“ a „kritérium g)“] (pozri bod 10 vyššie), čo navyše žalobca nespochybňuje.

47      V treťom rade dôvody zaradenia uvedené v bodoch 15 a 24 vyššie umožnili žalobcovi pochopiť, že jeho meno bolo zaradené do predmetných zoznamov a ponechané na týchto zoznamoch najmä preto, že udržiaval úzke a dlhodobé väzby s prezidentom Putinom, ktoré mu bez ohľadu na ich povahu pomohli udržať si značné bohatstvo, takže mal prospech z väzieb na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny. Okrem toho je žalobca identifikovaný ako jeden z hlavných akcionárov materskej spoločnosti skupiny Evraz, ktorá patrí medzi najväčších ruských daňovníkov, v dôsledku čoho je označený za popredného podnikateľa pôsobiacieho v hospodárskom odvetví, ktoré poskytuje alebo predstavuje významný zdroj príjmov pre vládu Ruskej federácie.

48      V tejto súvislosti, pokiaľ ide konkrétnejšie o údajne vágnu a všeobecnú povahu odkazu na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou, treba uviesť, podobne ako Rada, že odkázaním na „ruského vodcu“ v jednotnom čísle, čo umožňuje ľahko identifikovať prezidenta Putina ako ruského činiteľa s rozhodovacou právomocou, z väzieb na ktorého mal žalobca prospech, je odôvodnenie dostatočne presné.

49      Napokon vzhľadom na to, že nedošlo k zmene dôvodov zaradenia mena žalobcu do predmetných zoznamov a jeho ponechania na týchto zoznamoch, žalobca nemôže Rade vytýkať, že v odôvodnení ponechávajúcich aktov neodkázala na dôkazy, ktoré mu postúpila listom z 22. decembra 2022.

50      So zreteľom na vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že napadnuté akty z právneho hľadiska dostatočne uvádzajú právne a skutkové okolnosti, ktoré sú podľa Rady základom týchto aktov.

51      Túto časť žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

–       O druhej časti založenej na „porušení práva na obhajobu“ a „porušení povinnosti opätovného posúdenia Radou v rámci prijímania ponechávajúcich aktov zo septembra 2022 a z marca 2023“

52      Žalobca v podstate vytýka Rade, že mu nedala možnosť byť vypočutý pred prijatím ponechávajúcich aktov zo septembra 2022 a z marca 2023 a že vecne neodpovedala na viaceré skutočnosti a tvrdenia, ktoré predložil.

53      Okrem toho žalobca vytýka Rade, že neprehodnotila potrebu zachovať platnosť predmetných reštriktívnych opatrení voči nemu, že odkázala na neaktuálne skutočnosti a nezohľadnila zmeny okolností, ktoré nastali od zaradenia jeho mena do predmetných zoznamov, najmä pokiaľ ide o úlohu, ktorú mal zohrávať v rôznych humanitárnych snahách a pri mediácii medzi stranami, ako aj o jeho vzťahy s prezidentom Putinom.

54      Žalobca sa domnieva, že ponechávajúce akty zo septembra 2022 a z marca 2023 by teda neboli prijaté, ak by Rada opätovne preskúmala jeho situáciu a vypočula ho.

55      Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobcu.

56      Právo byť vypočutý v každom konaní stanovené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou dodržiavania práva na obhajobu, zaručuje každému možnosť vyjadriť účinne a efektívne svoj názor v priebehu správneho konania a predtým, ako bude prijaté rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 75 a citovanú judikatúru).

57      V rámci konania týkajúceho sa najmä prijatia rozhodnutia o ponechaní mena osoby na zozname obsiahnutom v prílohe k aktu o reštriktívnych opatreniach si dodržanie práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu vyžaduje, aby príslušný orgán Únie oznámil dotknutej osobe skutočnosti, ktoré má k dispozícii na účely odôvodnenia svojho rozhodnutia a ktoré svedčia v jej neprospech, aby sa tejto osobe umožnilo brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na súd Únie. Pri tomto oznámení musí príslušný orgán Únie umožniť tejto osobe účinne sa vyjadriť, pokiaľ ide o dôvody použité proti nej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, body 111 a 112, a z 12. decembra 2006, Organisation des Modjahedines du peuple d’Iran/Rada, T‑228/02, EU:T:2006:384, bod 93).

58      Existencia porušenia práva na obhajobu sa musí preskúmať v závislosti od osobitných okolností každého jednotlivého prípadu, najmä v závislosti od povahy dotknutého aktu, kontextu, v ktorom bol prijatý, a právnych noriem upravujúcich danú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 102 a citovanú judikatúru).

59      Právo byť vypočutý pred prijatím aktov ponechávajúcich meno osoby alebo subjektu na zozname osôb alebo subjektov, na ktorých sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, musí byť dodržané, pokiaľ Rada v rozhodnutí, ktorým ponecháva meno osoby zapísané na tomto zozname, zohľadnila nové skutočnosti v neprospech tejto osoby, a to skutočnosti, ktoré neboli zohľadnené v pôvodnom rozhodnutí o zaradení jej mena do tohto zoznamu (pozri rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, bod 54 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, Central Bank of Iran/Rada, C‑266/15 P, EU:C:2016:208, bod 33).

60      Na úvod treba pripomenúť, že ani dotknutá právna úprava, ani všeobecná zásada dodržiavania práva na obhajobu nepriznávajú dotknutým osobám právo na vypočutie, keďže možnosť predložiť svoje písomné pripomienky je dostatočná (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 93, a zo 6. septembra 2013, Bank Melli Iran/Rada, T‑35/10 a T‑7/11, EU:T:2013:397, bod 105).

61      Ak teda dotknutá osoba predloží pripomienky týkajúce sa odôvodnenia, príslušný orgán Únie musí dôkladne a nestranne preskúmať opodstatnenosť uvádzaných dôvodov s prihliadnutím na tieto pripomienky a na prípadné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech dotknutej osoby a ktoré sú k týmto pripomienkam priložené (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 114).

62      V prejednávanej veci, pokiaľ ide o ponechávajúce akty zo septembra 2022, Rada 16. marca 2022 uverejnila oznámenie (pozri bod 16 vyššie) určené dotknutým osobám a subjektom, ktorým boli informované o možnosti podať žiadosť o opätovné posúdenie do 1. júna 2022. Žalobca tak mohol podať svoju prvú žiadosť o opätovné posúdenie 25. mája 2022, takže mal možnosť vyjadriť svoje stanovisko pred prijatím uvedených ponechávajúcich aktov.

63      Pokiaľ ide o posúdenie nevyhnutnosti zachovania opatrení voči žalobcovi, Rada vo svojom liste z 15. septembra 2022 nielen pripomenula tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe, keďže pripomienky obsiahnuté v žiadosti žalobcu o opätovné posúdenie boli podobné žalobným dôvodom uvedeným v žalobe, ale poskytla aj niekoľko doplňujúcich spresnení týkajúcich sa väzieb, ktoré žalobca udržiaval s prezidentom Putinom, ako aj jeho postavenia majoritného akcionára skupiny Evraz, ktoré odôvodňovali zachovanie predmetných reštriktívnych opatrení voči nemu. Okrem toho Rada mohla poukázať na neexistenciu zmeny okolností, o čom svedčí najmä prijatie ponechávajúcich aktov zo septembra 2022 na základe rovnakých dôkazov ako v prípade pôvodných aktov. V tomto ohľade zapojenie žalobcu do charitatívnych činností, humanitárnych snáh a mediácie nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za zmenu okolností.

64      Rada tak neporušila povinnosť opätovne posúdiť situáciu žalobcu pred prijatím ponechávajúcich aktov zo septembra 2022.

65      Pokiaľ ide o ponechávajúce akty z marca 2023, treba uviesť, že listom z 22. decembra 2022 Rada informovala žalobcu, že zamýšľa ponechať jeho meno na predmetných zoznamoch na základe rovnakého odôvodnenia a vyzvala ho, aby predložil pripomienky, čo žalobca urobil listom z 19. januára 2023.

66      Žalobca tak mohol predložiť svoje pripomienky k novým dôkazom, ktoré mu Rada postúpila listom z 22. decembra 2022 spolu s druhým súborom WK.

67      Z toho vyplýva, že Rada postúpila žalobcovi nové skutočnosti pred prijatím ponechávajúcich aktov z marca 2023 a že žalobca mohol vyjadriť svoje stanovisko k týmto skutočnostiam predtým, ako boli voči nemu zachované predmetné reštriktívne opatrenia.

68      Okrem toho treba uviesť, že hoci Rada zamietla druhú žiadosť o opätovné posúdenie a rozhodla o zachovaní platnosti uvedených predmetných opatrení voči žalobcovi, nemôže to dokazovať, že si nesplnila svoju povinnosť opätovného posúdenia. Na jednej strane totiž nedošlo k žiadnej zmene okolností vzhľadom na prijatie pôvodných aktov a na druhej strane žalobcovi nič nebránilo v tom, aby v rámci druhej žiadosti o opätovné posúdenie predložil nové dôkazy na podporu tvrdenia týkajúceho sa zmien okolností, ku ktorým údajne došlo od zaradenia jeho mena do predmetných zoznamov. Rada okrem toho v liste zo 14. marca 2023 spresnila dôvody opodstatňujúce ponechanie mena žalobcu na uvedených zoznamoch, a to jednak jeho činnosť popredného podnikateľa a jednak jeho väzby s prezidentom Putinom.

69      Pokiaľ ide o údajné neposkytnutie vecnej odpovede na niektoré tvrdenia žalobcu, treba uviesť, že hoci si dodržiavanie práva na obhajobu a práva byť vypočutý vyžaduje, aby inštitúcie Únie umožnili osobe dotknutej aktom spôsobujúcim ujmu účinne vyjadriť svoje stanovisko, nemôže ich nútiť, aby ho rešpektovali (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15, neuverejnený, EU:T:2017:478, bod 84, a z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada, T‑288/15, EU:T:2018:619, bod 330).

70      Samotná skutočnosť, že Rada nedospela k záveru, že predĺženie reštriktívnych opatrení je nedôvodné, ani nepovažovala za užitočné vykonať overenia s prihliadnutím na pripomienky predložené žalobcom, tak nemôže znamenať, že sa s takýmito pripomienkami neoboznámila (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada, T‑288/15, EU:T:2018:619, body 330 a 331).

71      Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa neaktuálnosti nových dôkazov, treba konštatovať, že v rozsahu, v akom sa týka nesprávneho posúdenia, nemôže byť účinne uplatnené na podporu tejto časti žalobného dôvodu.

72      So zreteľom na vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že Rada si splnila svoje povinnosti týkajúce sa dodržiavania práva žalobcu byť vypočutý v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu ponechávajúcich aktov zo septembra 2022 a z marca 2023. Preto treba zamietnuť túto časť žalobného dôvodu, a v dôsledku toho aj prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na „zjavne nesprávnom posúdení“

73      Žalobca v podstate tvrdí, že Rada nepredložila konkrétne, presné a zhodujúce sa dôkazy, ktoré by umožnili vytvoriť dostatočne pevný skutkový základ na podporu zaradenia a ponechania jeho mena na predmetných zoznamoch podľa kritérií d) a g).

74      Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobcu.

–       Úvodné poznámky

75      Na úvod treba uviesť, že druhý žalobný dôvod treba považovať za žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení, a nie na zjavne nesprávnom posúdení. Hoci je totiž pravda, že Rada disponuje určitou mierou voľnej úvahy, aby v každom jednotlivom prípade určila, či sú splnené právne kritériá, na ktorých sú založené predmetné reštriktívne opatrenia, nič to nemení na tom, že súdy Únie musia zabezpečiť v zásade úplné preskúmanie zákonnosti všetkých aktov Únie (pozri rozsudok z 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20, neuverejnený, EU:T:2022:674, bod 61 a citovanú judikatúru).

76      Účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty predovšetkým vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo ponechané v platnosti reštriktívne opatrenia a ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To zahŕňa overenie skutočností uvádzaných v odôvodnení, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119, a z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada, T‑307/12 a T‑408/13, EU:T:2014:926, bod 128).

77      Také posúdenie treba vykonať preskúmaním dôkazov a informácií nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria. Rada totiž uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúcha, ak súdu Únie predloží súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi osobou alebo subjektom, proti ktorým je namierené opatrenie o zmrazení finančných prostriedkov, a dotknutým režimom alebo vo všeobecnosti dotknutými situáciami (pozri rozsudok z 20. júla 2017, Badica a Kardiam/Rada, T‑619/15, EU:T:2017:532, bod 99 a citovanú judikatúru; rozsudok z 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20, neuverejnený, EU:T:2022:674, body 63 a 66).

78      V prípade spochybnenia prináleží príslušnému orgánu Únie, aby preukázal opodstatnenosť dôvodov použitých proti danej osobe alebo subjektu, a nie tejto osobe alebo subjektu, aby predkladali negatívny dôkaz o ich neopodstatnenosti. Nevyžaduje sa, aby Rada na tento účel predložila súdu Únie všetky informácie a dôkazy týkajúce sa dôvodov uvedených v akte, ktorého zrušenie sa žiada. Je potrebné, aby predložené informácie a dôkazy podporovali dôvody použité proti dotknutej osobe alebo subjektu (rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, body 121 a 122, a z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 67; pozri tiež rozsudok z 1. júna 2022, Prigožin/Rada, T‑723/20, neuverejnený, EU:T:2022:317, bod 73 a citovanú judikatúru).

79      V takomto prípade musí súd Únie overiť vecnú správnosť uvádzaných skutočností s prihliadnutím na tieto informácie alebo dôkazy a posúdiť ich dôkaznú hodnotu vzhľadom na okolnosti danej veci a vzhľadom na prípadné pripomienky, ktoré v súvislosti s nimi predložila najmä dotknutá osoba alebo subjekt (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 124).

80      Pokiaľ ide konkrétnejšie o preskúmanie zákonnosti aktov o ponechaní mena dotknutej osoby na predmetných zoznamoch, treba pripomenúť, že reštriktívne opatrenia majú zabezpečovaciu a pojmovo predbežnú povahu a ich platnosť vždy závisí od trvania skutkových a právnych skutočností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti na účely dosiahnutia cieľa, ktorý je s nimi spojený. Preto pri pravidelnom preskúmaní týchto opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie vplyvu takýchto opatrení s cieľom určiť, či tieto opatrenia umožnili dosiahnuť ciele sledované pôvodným zápisom mien dotknutých osôb a subjektov do sporného zoznamu, alebo či je stále možné vyvodiť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom rovnaký záver (pozri rozsudok z 27. apríla 2022, Ilunga Luyoyo/Rada, T‑108/21, EU:T:2022:253, bod 55 a citovanú judikatúru; rozsudok z 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20, neuverejnený, EU:T:2022:674, bod 67).

81      Z toho vyplýva, že na účely odôvodnenia ponechania mena osoby na zozname osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, nie je zakázané, aby Rada vychádzala z tých istých dôkazov, ktoré odôvodnili pôvodné zaradenie, opätovné zaradenie alebo predchádzajúce ponechanie mena žalujúcej strany na uvedenom zozname, pokiaľ sa jednak dôvody zaradenia nezmenili a jednak kontext sa nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsoletnými (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2020, Kaddour/Rada, T‑510/18, EU:T:2020:436, bod 99). V tomto ohľade vývoj kontextu zahŕňa zohľadnenie na jednej strane situácie krajiny, vo vzťahu ku ktorej bol zavedený systém reštriktívnych opatrení, ako aj osobitnej situácie dotknutej osoby (rozsudok z 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20, neuverejnený, EU:T:2022:674, bod 78; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2020, Kaddour/Rada, T‑510/18, EU:T:2020:436, bod 101), a na druhej strane všetkých relevantných okolnosti a najmä dosiahnutie cieľov sledovaných reštriktívnymi opatreniami (rozsudok z 27. apríla 2022, Ilunga Luyoyo/Rada, T‑108/21, EU:T:2022:253, bod 56; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, body 82 až 84 a citovanú judikatúru).

82      S prihliadnutím na tieto zásady je potrebné overiť, či sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia, keď rozhodla o zaradení mena žalobcu do predmetných zoznamov a následne o jeho ponechaní na týchto zoznamoch, pričom treba začať preskúmaním uplatnenia kritéria g) na žalobcu.

–       O uplatnení kritéria g) na žalobcu

83      Žalobca vo všeobecnosti spochybňuje, že skutočnosť, že je majoritným akcionárom skupiny Evraz, by mohla znamenať buď významný príspevok k daňovým príjmom Ruskej federácie v súvislosti s anexiou Krymu a destabilizáciou Ukrajiny, alebo úzke väzby na ruskú vládu.

84      V prvom rade žalobca spresňuje, že Evraz nepredstavuje významný zdroj príjmov pre Ruskú federáciu z dôvodu, že dane, ktoré odvádza, smerujú do regionálneho rozpočtu, ktorý je nezávislý od federálneho rozpočtu.

85      V druhom rade žalobca poukazuje na negatívne účinky, ktoré malo na Evraz konanie ruskej vlády na Ukrajine.

86      V treťom rade žalobca uvádza, že vlastní len 28,64 % základného imania materskej spoločnosti skupiny Evraz, čo mu nedáva postavenie majoritného akcionára ani možnosť určovať jej operácie.

87      Vo štvrtom rade žalobca tvrdí, že činnosti skupiny Evraz sa neobmedzujú na Rusko, ale sú vykonávané aj v Spojených štátoch a Kanade, ako aj v Českej republike a Kazachstane.

88      V piatom rade žalobca poznamenáva, že jeho osobné daňové príspevky v Rusku nie sú významné, a preto ho nemožno považovať za významného daňovníka pre Ruskú federáciu. V tejto súvislosti spochybňuje uplatnenie kritéria „odvetvie činnosti“, ktoré je podľa neho diskriminačné na účely určenia významného zdroja príjmov. Dodáva, že skutočnosť, že Evraz je dodávateľom ocele pre národnú železničnú spoločnosť, nemôže byť rozhodujúca pri preukazovaní poskytnutia významného zdroja príjmov ruskej vláde.

89      V šiestom a poslednom rade žalobca spochybňuje svoju kvalifikáciu ako „popredného podnikateľa“ v Rusku a pripomína, že jeho majetok bol investovaný z veľkej časti mimo uvedenej krajiny, a to najmä v Izraeli, Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch a Kanade, a že okrem toho vynikol ako uznávaný filantrop, ktorého charitatívne činnosti sa rozšírili do všetkých krajín, v ktorých pôsobí.

90      Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobcu.

91      V prejednávanej veci sa dôvod uplatnený voči žalobcovi, ktorý súvisí s kritériom g), týka skutočnosti, že vzhľadom na to, že je majoritným akcionárom alebo jedným z hlavných akcionárov skupiny Evraz, ktorá je jedným z najväčších ruských daňovníkov, je popredným podnikateľom pôsobiacim v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú alebo predstavujú významný zdroj príjmov pre vládu Ruskej federácie.

92      Kritérium g) používa pojem „poprední podnikatelia“ v súvislosti so „zapojen[ím] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov [ruskej] vláde“, bez ďalšej podmienky týkajúcej sa priamej alebo nepriamej väzby na uvedenú vládu. Účelom tohto kritéria je totiž vyvinúť maximálny tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje činnosti a politiky destabilizujúce Ukrajinu, ako aj vojenskú agresiu voči tejto krajine.

93      V tomto ohľade existuje logická súvislosť medzi zameraním sa na popredných podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú ruskej vláde významné zdroje príjmov, na jednej strane a cieľom predmetných reštriktívnych opatrení, ktorým je najmä zvýšiť tlak na Ruskú federáciu, ako aj zvýšiť náklady na jej konanie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, na strane druhej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14, neuverejnený, EU:T:2018:544, bod 157 a citovanú judikatúru).

94      Nič v odôvodneniach alebo ustanoveniach rozhodnutia 2014/145 v znení zmien a nariadenia č. 269/2014 v znení zmien však neumožňuje dospieť k záveru, že by Rade prináležalo preukázať existenciu úzkych väzieb alebo vzťahu vzájomnej prepojenosti medzi osobou, ktorej meno je zaradené do predmetných zoznamov, a ruskou vládou alebo jej konaním narúšajúcim územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

95      Takýto výklad by bol v rozpore nielen so znením kritéria g), ale aj so sledovaným cieľom.

96      Na jednej strane sa totiž vzhľadom na znenie kritéria g) treba domnievať, že dotknuté osoby musia byť považované za popredné z dôvodu ich významu v hospodárskom odvetví, v ktorom vykonávajú svoju činnosť, a významu tohto odvetvia pre ruské hospodárstvo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14, neuverejnený, EU:T:2018:544, bod 157 a citovanú judikatúru). Pojem „poprední podnikatelia“ teda treba chápať tak, že sa týka významu týchto podnikateľov vzhľadom na ich prípadné profesijné postavenie, významu ich hospodárskych činností, rozsahu ich kapitálovej účasti alebo ich funkcií v rámci jedného alebo viacerých podnikov, v ktorých tieto činnosti vykonávajú.

97      Na druhej strane cieľom predmetných reštriktívnych opatrení nie je sankcionovať určité osoby alebo subjekty z dôvodu ich väzieb na situáciu na Ukrajine alebo ich väzieb na ruskú vládu, ale – ako bolo pripomenuté v bode 93 vyššie – vyvinúť maximálny tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje činnosti a politiky destabilizujúce Ukrajinu, ako aj zvýšiť náklady na konanie Ruskej federácie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, a podporiť ukončenie krízy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 163 a citovanú judikatúru).

98      V konečnom dôsledku sa musí kritérium g) vykladať v tom zmysle, že na jednej strane sa má uplatňovať na „popredných podnikateľov“ v zmysle opísanom v bode 96 vyššie, a na druhej strane, že práve hospodárske odvetvia, v ktorých pôsobia tieto osoby, musia poskytovať ruskej vláde významný zdroj príjmov.

99      Opodstatnenosť dôvodov uvedených v napadnutých aktoch je teda potrebné posúdiť s hľadiska tohto výkladu kritéria g).

100    Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa dôvody zaradenia a ponechania mena žalobcu na predmetných zoznamoch nezmenili, netreba rozlišovať medzi pôvodnými aktmi na jednej strane a ponechávajúcimi aktmi na strane druhej, keďže overenie informácií uvádzaných v odôvodnení, ako aj v dôkazoch, ktoré sú obsiahnuté v prvom a druhom súbore WK, sa v podstate týka tých istých skutkových okolností.

101    Dôvody uplatnené voči žalobcovi, pokiaľ ide o kritérium g), sa týkajú skutočnosti, že v čase prijatia tak pôvodných aktov, ako aj ponechávajúcich aktov bol majoritným akcionárom alebo jedným z hlavných akcionárov skupiny Evraz, ktorá je jedným z najväčších ruských daňovníkov a pôsobí najmä v hospodárskom odvetví, ktoré poskytuje alebo predstavuje významný zdroj príjmov pre ruskú vládu.

102    Zo skutočností uvedených v spise vo veci pritom vyplýva, že žalobca vlastní priamo 28,64 % základného imania materskej spoločnosti skupiny Evraz a že iba traja ďalší akcionári tejto spoločnosti majú podiel vyšší ako 5 %.

103    Hoci žalobca spochybňuje svoje postavenie majoritného akcionára skupiny Evraz, ako aj svoju právomoc určovať operácie uvedenej skupiny alebo ju ovládať, je nesporné nielen to, že je jedným z najvýznamnejších akcionárov materskej spoločnosti skupiny Evraz, ale podľa prospektu tejto skupiny, ktorý do spisu založil žalobca, aj to, že je jej hlavným akcionárom.

104    Žalobca má totiž v materskej spoločnosti skupiny Evraz najvyšší percentuálny podiel na hlasovacích právach spomedzi štyroch hlavných akcionárov, vrátane jeho samotného, ktorí majú spolu 63,35 % podiel na týchto právach, pričom zvyšok základného imania je voľne obchodovateľný, a môžu vykonávať kontrolu nad voľbou členov predstavenstva, priznávaním dividend, vymenúvaním vedenia a ďalšími politickými rozhodnutiami uvedenej materskej spoločnosti.  V tejto súvislosti, ako zdôrazňuje Rada, treba uviesť, že predstavenstvo tejto materskej spoločnosti sa skladá z jedenástich členov, z ktorých šiesti sú nezávislí nevýkonní členovia, a že samotný žalobca má právo vymenovať až troch členov predstavenstva. V každom prípade treba uviesť, že hoci podiel žalobcu v dotknutej materskej spoločnosti ako obyčajného investora predstavuje menšinový podiel, ktorý mu neumožňuje vykonávať nad ňou akúkoľvek formu kontroly, nič to nemení na tom, že je významný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že Evraz je jednou z hlavných ruských skupín v oblasti oceliarstva a baní. Z toho vyplýva, že žalobcu ako hlavného akcionára dotknutej materskej spoločnosti počas niekoľkých rokov možno kvalifikovať ako popredného podnikateľa podľa kritéria g).

105    Pokiaľ ide konkrétnejšie o „popredné“ postavenie žalobcu, treba spresniť, že na to, aby spadal do kategórie „popredných podnikateľov“, ako bolo uvedené v bodoch 96 a 97 vyššie, kritérium g) nevyžaduje existenciu úzkych väzieb alebo vzťahu vzájomnej prepojenosti s ruskou vládou alebo prezidentom Ruskej federácie. Nezávisí ani od akejkoľvek pripísateľnosti rozhodnutia o pokračovaní invázie na Ukrajinu žalobcovi alebo priamej či nepriamej súvislosti s anexiou Krymu alebo destabilizáciou Ukrajiny, takže tvrdenie žalobcu týkajúce sa neexistencie prospechu z činností ruskej vlády na Ukrajine treba odmietnuť ako nedôvodné.

106    Z toho vyplýva, že Rada sa správne domnievala, že žalobca je popredným podnikateľom, a to najmä z dôvodu jeho profesijného postavenia, významu jeho hospodárskych činností, rozsahu jeho kapitálovej účasti v rámci skupiny Evraz a konkrétnejšie jeho postavenia hlavného akcionára materskej spoločnosti uvedenej skupiny spoločností (pozri bod 96 vyššie).

107    Okrem toho žalobca v podstate spochybňuje, že by pôsobil v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú ruskej vláde významný zdroj príjmov v zmysle kritéria g).

108    V tejto súvislosti treba podobne ako Rada uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ uvedený v kritériu g) odkazuje vzhľadom na znenie tohto kritéria na príjmy pochádzajúce z významných hospodárskych odvetví Ruskej federácie, a nielen na dane platené poprednými podnikateľmi. Hoci totiž znenie odôvodnenia 11 rozhodnutia 2022/329 uvádza, že kritéria označovania by sa mali zmeniť, aby zahŕňali „osoby a subjekty, ktoré [vláde Ruskej federácie] poskytujú značné zdroje príjmov“, nič to nemení na tom, že nemôže odôvodniť výklad uvedeného kritéria v zmysle odporujúcom jeho zneniu, ktoré je veľmi jasné. Ďalej treba uviesť, že výklad zastávaný žalobcom by bol v rozpore s cieľom sledovaným predmetnými reštriktívnymi opatreniami, ktorým je oslabiť schopnosť Ruskej federácie viesť svoju útočnú vojnu proti Ukrajine.

109    Okrem toho, hoci je pravda, že ani rozhodnutie 2014/145 v znení zmien, ani nariadenie č. 269/2014 v znení zmien nevymedzujú pojem „významný zdroj príjmov“, nič to nemení na tom, že použitie prídavného mena „významný“, ktoré sa vzťahuje na slovo „zdroj“, znamená, že tento zdroj musí byť značný, a teda nie zanedbateľný.

110    Navyše, aj keď vlastný príspevok skupiny Evraz do rozpočtu Ruskej federácie môže byť užitočný na určenie jej hospodárskeho významu, najmä s cieľom preukázať popredné postavenie podnikateľa, ktorý je hlavným akcionárom jej materskej spoločnosti, nie je rozhodujúci na účely odpovede na otázku, či hospodárske odvetvie, v ktorom žalobca pôsobí, poskytuje ruskej vláde významný zdroj príjmov.

111    V prejednávanej veci, pokiaľ ide o otázku, či hospodárske odvetvie, v ktorom žalobca pôsobí prostredníctvom skupiny Evraz, poskytuje ruskej vláde významný zdroj príjmov, nemožno platne tvrdiť, že v prípade oceliarskeho a banského odvetvia to tak nie je.

112    Takýto významný zdroj príjmov poskytnutý oceliarskym a ťažobným odvetvím ruskej vláde totiž možno vyvodiť z kontextu, ako aj z dokumentu č. 2 prvého súboru WK, v ktorom sa uvádza, že toto odvetvie predstavovalo v roku 2016 tretie najväčšie hospodárske odvetvie z hľadiska daňových príjmov v Rusku a že spomedzi 50 najväčších ruských daňovníkov patrilo 10, vrátane skupiny Evraz, do uvedeného odvetvia. Z uvedeného dokumentu tiež vyplýva, že zatiaľ čo celkové daňové zaťaženie ruského hospodárstva sa v roku 2016 znížilo, v prípade týchto daňovníkov sa zvýšilo z 12,4 % na 12,9 %.

113    Okrem toho z dokumentu č. 10 prvého súboru WK, ako aj z histórie skupiny Evraz, ktorú žalobca založil do spisu, vyplýva, že materská spoločnosť tejto skupiny spoločností je jedným z najväčších vertikálne integrovaných oceliarskych a banských podnikov na svete, ktorý zahŕňa viacero dcérskych spoločností.

114    Potvrdzuje to aj výročná správa materskej spoločnosti skupiny Evraz za rok 2021, ktorú do spisu založil žalobca a ktorá uvádza príjmy podľa odvetvia činnosti. Z tejto správy predovšetkým vyplýva, že oceliarske činnosti vykázali príjem 12,5 miliardy amerických dolárov (USD), pričom sa zohľadnili aj príjmy tohto odvetvia v regióne Severnej Ameriky (čo zodpovedá 2,3 miliardám USD). Konkrétne, hoci uvedená materská spoločnosť pôsobí vo viacerých odvetviach ruského hospodárstva, len príjmy z oceliarstva, ktoré sa v Rusku medzi rokmi 2020 a 2021 zvýšili o 48,3 %, predstavujú 66,3 % jej celkových príjmov. Podľa uvedenej správy je táto materská spoločnosť „lídrom na trhoch výstavby a železničných výrobkov v Rusku“. Má totiž 28 % podiel na ruskom trhu železničných kolies, ako aj 97 % podiel na trhu vlakov.

115    Okrem toho z prospektu týkajúceho sa skupiny Evraz vyplýva, že v roku 2018 bola táto spoločnosť štvrtým najväčším výrobcom surovej ocele v Rusku a najväčším výrobcom podľa objemu dlhých výrobkov pre výstavbu a železničný priemysel v tejto krajine a v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ). Vo výročnej správe materskej spoločnosti skupiny Evraz za rok 2021 sa tiež uvádza, že 94,8 % zo 71 210 zamestnancov skupiny Evraz je zamestnaných v Rusku a SNŠ.

116    Všetky tieto skutočnosti tak umožňujú preukázať, že dotknuté hospodárske odvetvie, konkrétne oceliarske a banské odvetvie, v ktorom Evraz najmä pôsobí, poskytuje ruskej vláde významný zdroj príjmov.

117    Okolnosť, aj keby sa preukázala, že daňové príjmy pochádzajúce z oceliarskeho a banského odvetvia v zásade smerujú do miestnych rozpočtov federálnych celkov, je irelevantná. Vzhľadom na cieľ predmetných reštriktívnych opatrení pripomenutý v bode 93 vyššie totiž na pojem „príjmy vláde Ruskej federácie“ nemožno uplatniť reštriktívny výklad, ktorý by odkazoval len na daňové príjmy smerujúce do federálneho rozpočtu tohto štátu. Okrem toho a v každom prípade, aj keby tento zdroj príjmov nebol určený do federálneho rozpočtu, ani nebol uvedenou vládou priamo použitý na podporu svojich vojenských výdavkov, nič to nemení na tom, že ako celok umožňuje tejto vláde bez toho, aby sa rozlišovalo, či tieto príjmy pochádzajú z federálneho rozpočtu alebo z regionálnych rozpočtov, mobilizovať viac zdrojov na svoje činnosti zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.

118    Okrem toho tvrdenia žalobcu založené na osobnejších kontextových prvkoch, konkrétne na jeho humanitárnej činnosti a jeho úlohe pri mierových rokovaniach, treba odmietnuť ako neúčinné. Takéto skutočnosti totiž nie sú relevantné na účely posúdenia, či sú v prejednávanej veci splnené podmienky kritéria g), ako je uvedené v bodoch 92 až 97 vyššie.

119    Napokon nemôže uspieť výhrada vznesená žalobcom v rámci druhého návrhu na úpravu, podľa ktorej sa Rada tým, že vychádzala z dôkazov obsiahnutých v druhom súbore WK, dopustila pri prijímaní ponechávajúcich aktov pochybení, pokiaľ ide o posúdenie zmlúv medzi dcérskymi spoločnosťami skupiny Evraz a Národnou gardou Ruskej federácie a existenciu návrhu zákona o vojnovom hospodárstve, ktorý by ukladal podnikom ako Evraz povinnosť poskytovať materiály a služby armáde. Treba totiž konštatovať, že Rada odkázala na tieto skutočnosti len pre úplnosť a že v rozsahu, v akom ich nepoužila na podloženie ponechávajúcich aktov, keďže priamo nesúvisia s kritériom g), treba uvedenú výhradu zamietnuť ako neúčinnú.

120    Treba teda dospieť k záveru, že Rada predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré umožňujú preukázať skutočnosť, že hospodárske odvetvie, v ktorom žalobca pôsobí, poskytuje ruskej vláde významný zdroj príjmov.

121    Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že dôvod zaradenia mena žalobcu do predmetných zoznamov založený na postavení popredného podnikateľa zapojeného do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú ruskej vláde významný zdroj príjmov, čo zodpovedá kritériu g), je dostatočne podložený, takže z hľadiska tohto kritéria sa Rada nedopustila nesprávneho posúdenia, keď rozhodla o zaradení mena žalobcu do predmetných zoznamov a následne o jeho ponechaní na týchto zoznamoch.

122    Pritom podľa judikatúry, pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prijatí reštriktívnych opatrení, ak sa súd Únie vzhľadom na ich preventívnu povahu domnieva, že aspoň jeden z uvádzaných dôvodov je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, skutočnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, nemôže odôvodniť zrušenie uvedeného rozhodnutia (pozri rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 72 a citovanú judikatúru).

123    Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmať dôvodnosť ostatných výhrad vznesených žalobcom, ktorých cieľom je spochybniť posúdenie Rady z hľadiska kritéria d), treba druhý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality

124    Tretí žalobný dôvod sa delí na dve časti založené na jednej strane na porušení zásady zákazu diskriminácie a zásady rovnosti zaobchádzania a na druhej strane na porušení zásady proporcionality.

–       O prvej časti založenej na porušení zásady zákazu diskriminácie a zásady rovnosti zaobchádzania

125    Žalobca v podstate tvrdí, že predmetné reštriktívne opatrenia sú diskriminačné. Podľa jeho názoru je po prvé výklad kritéria g) Radou príliš široký, pretože umožňuje sankcionovať všetkých podnikateľov bez ohľadu na ich pôvod, ktorí vykonávajú alebo vykonávali významnú hospodársku činnosť v Rusku a plnia svoje daňové povinnosti, len na tomto základe. Po druhé uplatnenie tohto kritéria Radou je diskriminačné v tom, že uvedené kritérium sa zameriava na podnikateľov a podniky ruskej štátnej príslušnosti, pričom nezohľadňuje zahraničné podniky, hoci tieto posledné uvedené podniky tiež pôsobia na ruskom území a platia peňažné sumy z titulu daní a poplatkov do rozpočtu Ruskej federácie. Po tretie sa žalobca domnieva, že je sankcionovaný z dôvodu skutočností, nad ktorými nemá nijakú kontrolu, či už ide o výšku splatných daní, rozdeľovanie príjmov z daní medzi regiónmi a federálnou vládou alebo použitie rozpočtu určeného tejto vláde. Keďže nemá nijaký nástroj na ovplyvňovanie ruskej daňovej politiky a prideľovania výnosov z činností skupiny Evraz, žiadne reštriktívne opatrenie, ktoré sa ho týka, nemôže zmeniť jeho povinnosti ako ruského daňovníka.

126    Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobcu.

127    Treba pripomenúť, že podľa judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je základnou zásadou práva, zakazuje, aby sa porovnateľné situácie posudzovali rozdielnym spôsobom a rozdielne situácie posudzovali rovnako, okrem prípadu, že by bolo takéto posudzovanie objektívne odôvodnené (pozri rozsudky z 31. mája 2018, Kaddour/Rada, T‑461/16, EU:T:2018:316, bod 152 a citovanú judikatúru, a z 13. septembra 2018, Vnesheconombank/Rada, T‑737/14, neuverejnený, EU:T:2018:543, bod 161 a citovanú judikatúru).

128    V prejednávanej veci v prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu založené na tom, že výklad kritéria g) Radou je príliš široký, pretože v podstate umožňuje sankcionovať všetkých podnikateľov bez ohľadu na ich pôvod, ktorí vykonávajú alebo vykonávali významnú hospodársku činnosť v Rusku a plnia svoje daňové povinnosti, len na tomto základe, treba uviesť, že žalobca nespresňuje, v čom alebo vo vzťahu ku ktorým osobám je tento údajne príliš široký výklad uvedeného kritéria diskriminačný. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, toto kritérium sa nevzťahuje na všetkých podnikateľov, ktorí vykonávajú významnú hospodársku činnosť v Rusku a na základe toho platia alebo platili dane v tejto krajine, pretože sa môže vzťahovať len na tých, ktorí pôsobia v hospodárskom odvetví poskytujúcom ruskej vláde významný zdroj príjmov. V každom prípade dôvody, z ktorých Rada vychádzala pri prijímaní napadnutých aktov, spočívajú na zistení, že žalobca je majoritným akcionárom skupiny Evraz, ktorá je jedným z najväčších daňovníkov Ruskej federácie. Na rozdiel od toho, čo tvrdí, sa tak na žalobcu vzťahovali predmetné reštriktívne opatrenia v nadväznosti na individuálne posúdenie založené na konkrétnych dôkazoch, ktoré sa ho týkali.

129    Navyše v rámci kritéria g) je to hospodárske odvetvie – a nie samotní podnikatelia alebo spoločnosti, ktorých sú akcionármi – ktoré je identifikované ako to, čo poskytuje ruskej vláde významný zdroj príjmov (pozri bod 98 vyššie). Platenie daní žalobcom alebo materskou spoločnosťou skupiny Evraz alebo jej dcérskymi spoločnosťami tak nie je samo osebe dotknuté. Uvedené kritérium odkazuje na všetky príjmy generované hospodárskym odvetvím, v ktorom dotknutý podnikateľ pôsobí, a teda zahŕňa najmä, ale nielen daňové príjmy plynúce z tohto odvetvia.

130    V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je uplatnenie kritéria g) Radou diskriminačné v tom, že uvedené kritérium sa zameriava na podnikateľov a podniky ruskej štátnej príslušnosti, pričom nezohľadňuje zahraničné podniky, stačí podobne ako Rada konštatovať, že toto kritérium sa netýka štátnej príslušnosti označených osôb, ale akejkoľvek fyzickej osoby, ktorá má postavenie popredného podnikateľa v zmysle uvedeného kritéria. V dôsledku toho osoby, na ktoré sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, môžu mať akúkoľvek štátnu príslušnosť, ak spĺňajú dotknuté kritérium.

131    Za týchto okolností, aj keby Rada neprijala opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov voči určitým osobám spĺňajúcim kritérium g) a nepreskúmala starostlivo a nestranne všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa týchto osôb, žalobca sa na takúto okolnosť nemôže platne odvolávať, keďže zásada rovnosti zaobchádzania a zásada zákazu diskriminácie musia byť v súlade so zásadou zákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2016, Post Bank Iran/Rada, T‑68/14, neuverejnený, EU:T:2016:263, bod 135 a citovanú judikatúru). V každom prípade treba uviesť, že z preskúmania druhého žalobného dôvodu vyplýva, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v rámci svojej diskrečnej právomoci, ktorou disponuje na účely stanovenia, či sú splnené kritériá označenia, rozhodla o zaradení a ponechaní mena žalobcu na predmetných zoznamoch.

132    V treťom rade treba uviesť, že žalobca nevysvetľuje dôvody, pre ktoré by údajná neexistencia jeho vplyvu na rozdeľovanie ruských príjmov z daní a prideľovanie výnosov z činností skupiny Evraz mohla predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, takže toto tvrdenie treba odmietnuť ako nepodložené.

133    Túto časť žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

–       O druhej časti založenej na porušení zásady proporcionality

134    Žalobca tvrdí, že predmetné reštriktívne opatrenia, ktoré boli voči nemu prijaté, sú nevhodné a neprimerané, keďže nevyvíjajú žiadny tlak na ruské orgány a nemôžu mať ani potrebný účinok, keďže sa nepodieľa na žiadnej činnosti spojenej s anexiou Krymu alebo destabilizáciou Ukrajiny.

135    V tejto súvislosti sa žalobca po prvé domnieva, že predmetné opatrenia, ktoré boli voči nemu prijaté, nie sú nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, keďže nebol zapojený do žiadneho rozhodnutia o anexii Krymu alebo destabilizácii Ukrajiny, ani sa s ním v tejto súvislosti nekonzultovalo.  Ďalej tvrdí, že vzhľadom na nepodstatný príspevok do federálneho rozpočtu sú uvedené opatrenia vzdialené od ich údajného cieľa ovplyvniť politiku Ruskej federácie na Ukrajine a môžu mať negatívny vplyv na jeho aktivity mimo Ruska.  Okrem toho žalobca uvádza, že tieto opatrenia boli prijaté z dôvodu jeho postavenia ako akcionára materskej spoločnosti skupiny Evraz, na ktorú sa nevzťahuje žiadne podobné opatrenie. Napokon tvrdí, že predmetné opatrenia sú neprimerané, keďže mu bránia v tom, aby účinne pôsobil ako komunikačný kanál v rámci mierových rokovaní.

136    Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobcu.

137    Zásada proporcionality, ktorá je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a ktorá je prevzatá do článku 5 ods. 4 ZEÚ, vyžaduje, aby prostriedky zavedené ustanovením práva Únie umožňovali dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov (rozsudky z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 122, a z 1. júna 2022, Prigožin/Rada, T‑723/20, neuverejnený, EU:T:2022:317, bod 133).

138    Preto, ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 178 a citovanú judikatúru).

139    Pokiaľ ide o súdne preskúmanie dodržiavania zásady proporcionality, normotvorcovi Únie je potrebné priznať široký rozsah voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa z jeho strany predpokladajú rozhodnutia politického, ekonomického alebo sociálneho charakteru a v rámci ktorých má vykonať komplexné posúdenia. Z toho vyplýva, že zákonnosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť takéhoto opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia zamýšľa sledovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 179 a citovanú judikatúru).

140    V prejednávanej veci treba uviesť, že vzhľadom na prvoradý význam cieľov sledovaných predmetnými reštriktívnymi opatreniami, konkrétne ochrana územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, ako aj podpora mierového riešenia krízy v tejto krajine, ktoré sú súčasťou širšieho cieľa zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilnenia medzinárodnej bezpečnosti v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti Únie uvedenými v článku 21 ods. 2 písm. c) ZEÚ, nie sú negatívne dôsledky vyplývajúce z ich uplatnenia na žalobcu zjavne neprimerané (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 150).

141    Treba tiež uviesť, že v odôvodneniach 2 až 10 rozhodnutia 2022/329 Rada poukázala na pokračujúce zhoršovanie situácie na Ukrajine, ktoré 24. februára 2022 vyvrcholilo agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorá zjavne narušila územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť tohto štátu. Práve z dôvodu zhoršenia situácie na Ukrajine, ktorá sa vyznačovala začatím útočnej vojny vedenej Ruskou federáciou, sa tak Rada domnievala, že na dosiahnutie sledovaných cieľov musí rozšíriť okruh osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia. Z takéhoto postupu založeného na progresii obmedzenia práv v závislosti od účinnosti opatrení pritom vyplýva, že je preukázaná aj ich primeranosť (pozri analogicky rozsudky z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 126, a z 25. januára 2017, Almaz‑Antey Air and Space Defence/Rada, T‑255/15, neuverejnený, EU:T:2017:25, bod 104).

142    Vzhľadom na vývoj situácie na Ukrajine, mohla Rada tým, že sa zamerala aj na podnikateľov s aktivitami v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú ruskej vláde významný zdroj príjmov, legitímne očakávať, že takéto aktivity budú ukončené alebo sa stanú nákladnejšími pre tých, ktorí ich vykonávajú, s cieľom podporiť ukončenie zjavného narušenia územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny (pozri analogicky rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14, neuverejnený, EU:T:2018:544, bod 157).

143    V prejednávanej veci bolo v rámci druhého žalobného dôvodu preukázané, že reštriktívne opatrenia voči žalobcovi boli odôvodnené tým, že jeho situácia umožňovala domnievať sa, že spĺňa podmienky na uplatnenie kritéria g). Označenie žalobcu ako hlavného akcionára materskej spoločnosti skupiny Evraz totiž zohľadňuje odvetvie činnosti, v ktorom táto spoločnosť pôsobí, bez ohľadu na to, či sa aj na ňu ako právnickú osobu vzťahujú individuálne sankcie a aký je daňový príspevok, z ktorého má prospech ruská vláda.

144    Okrem toho skutočnosť, že žalobca nie je zapojený do žiadneho rozhodnutia týkajúceho sa anexie Krymu alebo destabilizácie Ukrajiny, je irelevantná, keďže reštriktívne opatrenia mu neboli uložené z tohto dôvodu, ale najmä preto, že je popredným podnikateľom pôsobiacim v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov ruskej vláde zodpovednej za anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že význam cieľov sledovaných aktom Únie, ktorým sa zavádza režim reštriktívnych opatrení, môže odôvodniť hoci aj značné negatívne dôsledky pre niektoré subjekty, vrátane subjektov, ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť za situáciu, ktorá viedla k prijatiu daných opatrení (pozri analogicky rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461, bod 361, a z 28. marc 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 150).

145    Pokiaľ ide o vhodnosť reštriktívnych opatrení prijatých voči žalobcovi, treba uviesť, že vzhľadom na tak zásadné ciele všeobecného záujmu pre medzinárodné spoločenstvo, aké sú uvedené v bode 140 vyššie, nemožno uvedené opatrenia ako také považovať za neadekvátne (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 2. decembra 2020, Kalai/Rada, T‑178/19, neuverejnený, EU:T:2020:580, bod 171 a citovanú judikatúru).

146    V súvislosti s nevyhnutnosťou predmetných reštriktívnych opatrení treba konštatovať, že iné menej obmedzujúce opatrenia neumožňujú tak účinne dosiahnuť sledované ciele, t. j. vyvinutie tlaku na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za situáciu na Ukrajine, a to najmä vzhľadom na možnosť obchádzať uložené obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 182 a citovanú judikatúru). Navyše žalobca nepreukázal, že Rada mohla rozhodnúť o prijatí menej obmedzujúcich opatrení, avšak rovnako vhodných ako stanovené opatrenia.

147    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa dôsledkov pre jeho účasť na mierových rokovaniach, treba pripomenúť, že článok 2 ods. 3 a 4 rozhodnutia 2014/145 v znení zmien, ako aj článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v znení zmien stanovujú možnosť jednak povoliť používanie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo na splnenie určitých záväzkov, a jednak poskytnúť osobitné povolenia umožňujúce uvoľniť zmrazenie finančných prostriedkov, iných finančných aktív alebo iných hospodárskych zdrojov. V súlade s článkom 1 ods. 6 uvedeného rozhodnutia môže príslušný orgán členského štátu tiež povoliť vstup dotknutých osôb na svoje územie, a to najmä z naliehavých humanitárnych dôvodov alebo ak osoba cestuje, aby sa zúčastnila na medzivládnych zasadnutiach a na zasadnutiach, ktoré podporuje alebo organizuje Únia alebo ktoré organizuje členský štát vykonávajúci predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a na ktorých sa vedie politický dialóg, ktorým sa priamo podporujú strategické ciele reštriktívnych opatrení vrátane podpory územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.

148    Okrem toho, ako správne zdôrazňuje Rada, účasť na mierových rokovaniach a všeobecnejšie poskytovanie humanitárnej pomoci nemôžu ovplyvniť posúdenie Rady, pokiaľ ide o potrebu prijať reštriktívne opatrenia voči žalobcovi alebo iným popredným ruským podnikateľom s cieľom zvýšiť tlak na prezidenta Putina a jeho vládu.

149    Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že predmetné reštriktívne opatrenia nie sú ani diskriminačné ani neprimerané.

150    Preto treba zamietnuť túto časť žalobného dôvodu, ako aj tretí žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení základných práv

151    Podľa žalobcu predstavuje zaradenie a ponechanie jeho mena na predmetných zoznamoch neodôvodnené a neprimerané obmedzenie jeho základných práv, medzi ktoré patrí najmä právo vlastniť majetok, právo na rešpektovanie súkromného života a sloboda podnikania, ako aj právo na voľný pohyb na území členských štátov. Domnieva sa, že prijatie predmetných reštriktívnych opatrení viedlo tiež k porušeniu jeho práva na prezumpciu neviny a spôsobilo mu nemajetkovú ujmu z dôvodu poškodenia jeho dobrej povesti.

152    Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobcu.

153    Najskôr treba uviesť, že právo na rešpektovanie súkromného života, právo na slobodu podnikania, právo vlastniť majetok a právo na pohyb a pobyt sú súčasťou všeobecných zásad práva Únie a v príslušnom poradí sú zakotvené v článkoch 7, 16, 17 a 45 Charty.

154    Je pravda, že reštriktívne opatrenia obsiahnuté v napadnutých aktoch napriek svojej zabezpečovacej povahe vedú k obmedzeniam výkonu základných práv uvedených v bode 153 vyššie zo strany žalobcu.

155    Základné práva, ktorých sa dovoláva žalobca, však nepredstavujú absolútne výsady a ich výkon môže podliehať obmedzeniam, a to za podmienok uvedených v článku 52 ods. 1 Charty, podľa ktorého jednak „akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto [C]harte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd“ a jednak „za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných“.

156    Na to, aby bolo obmedzenie výkonu základných práv a slobôd v súlade s právom Únie, musí spĺňať štyri podmienky. Po prvé musí byť „ustanovené zákonom“ v tom zmysle, že inštitúcia Únie prijímajúca opatrenia, ktoré môžu obmedziť základné práva fyzickej alebo právnickej osoby, musí mať na tento účel istý právny základ. Po druhé musí rešpektovať podstatu týchto práv. Po tretie musí sledovať cieľ všeobecného záujmu, ktorý je ako taký uznaný Úniou. Po štvrté musí byť primerané (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, body 145 a 222 a citovanú judikatúru).

157    Treba pritom konštatovať, že tieto štyri podmienky sú v prejednávanej veci splnené.

158    V prvom rade sú dotknuté obmedzenia „ustanovené zákonom“, keďže sú uvedené v aktoch, ktoré majú najmä všeobecnú pôsobnosť a jasný právny základ v práve Únie, a sú dostatočne predvídateľné, čo navyše žalobca nespochybňuje.

159    V druhom rade, pokiaľ ide o to, či dotknuté obmedzenia rešpektujú „podstatu“ základných práv, na ktoré sa odvoláva žalobca, treba uviesť, že predmetné reštriktívne opatrenia sú časovo obmedzené a zvrátiteľné. Na jednej strane sa totiž uplatňujú počas šiestich mesiacov a neustále sa revidujú, ako je stanovené v článku 6 treťom odseku rozhodnutia 2014/145 v znení zmien, a na druhej strane možno udeliť výnimky z uplatňovaných reštriktívnych opatrení, a to tak v súvislosti so zmrazením finančných prostriedkov, ako aj s obmedzeniami v oblasti vstupu na územie členských štátov (pozri bod 147 vyššie).

160    V treťom rade dotknuté obmedzenia zodpovedajú cieľu všeobecného záujmu, ktorý je ako taký uznaný Úniou. Ich cieľom je totiž najmä vyvíjať priamo a nepriamo tlak na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou a ruskú vládu, ktorí sú zodpovední za inváziu na Ukrajinu, v záujme zníženia ich schopnosti pokračovať v činnostiach narušujúcich územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, a ukončenia týchto činností na účely zachovania európskej a svetovej stability. Ide pritom o cieľ, ktorý patrí medzi ciele sledované v rámci SZBP a uvedené v článku 21 ods. 2 písm. b) a c) ZEÚ, akými sú najmä zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti a ochrana civilného obyvateľstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 226).

161    Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o primeranosť dotknutých obmedzení, treba uviesť, že vzhľadom na ciele všeobecného záujmu, ktoré sú pre medzinárodné spoločenstvo tak zásadné ako ciele uvedené v bode 140 vyššie, nemožno opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov ako také považovať za neadekvátne. V súvislosti s nevyhnutnosťou predmetných reštriktívnych opatrení treba konštatovať, že iné menej obmedzujúce opatrenia by neumožnili tak účinne dosiahnuť sledované ciele, t. j. vyvinutie tlaku na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za situáciu na Ukrajine, a to najmä vzhľadom na možnosť obchádzať uložené obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 182 a citovanú judikatúru).

162    Ďalej treba pripomenúť, že článok 2 ods. 3 a 4 rozhodnutia 2014/145 v znení zmien, ako aj článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v znení zmien stanovujú možnosť jednak povoliť používanie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo na splnenie určitých záväzkov, a jednak poskytnúť osobitné povolenia umožňujúce uvoľniť zmrazenie finančných prostriedkov, iných finančných aktív alebo iných hospodárskych zdrojov.

163    Pokiaľ ide konkrétne o údajné porušenie – článkom 1 rozhodnutia 2014/145 v znení zmien – práva žalobcu ako portugalského občana, a teda občana Únie, na voľný pohyb na jej území, zakotveného v článku 21 ZFEÚ, ako aj v článku 45 ods. 1 Charty, treba uviesť, že žalobca nespochybňuje, že prijatie aktov v oblasti SZBP upravenej Zmluvami môže obmedziť právo na voľný pohyb občanov Únie. Žalobca sa totiž obmedzuje na tvrdenie, že obmedzenie jeho slobody pohybu je neprimerané.

164    Treba však konštatovať, že žalobca nevysvetľuje, v čom by takéto obmedzenie bolo neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu. Vo svojich písomných podaniach totiž iba všeobecne odkazuje na svoju argumentáciu v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení zásady proporcionality bez toho, aby uviedol dôvody, pre ktoré sú tvrdenia uvádzané v rámci uvedeného žalobného dôvodu relevantné na podporu neprimeraného zásahu do jeho slobody pohybu v rámci Únie. Preto treba argumentáciu žalobcu založenú na neprimeranom zásahu do voľného pohybu občanov Únie odmietnuť ako nepodloženú.

165    Pokiaľ ide o tvrdenie, v ktorom sa žalobca zaoberá možnosťou Rady prijať obmedzenie voľného pohybu na základe článku 215 ZFEÚ, aj keby takéto tvrdenie predstavovalo samostatnú argumentáciu, treba konštatovať, že ani toto tvrdenie nie je podložené, a preto ho treba odmietnuť. V každom prípade treba uviesť, že obmedzenia voľného pohybu sú stanovené len v článku 1 rozhodnutia 2014/145 v znení zmien a že nie sú obsiahnuté v nariadení č. 269/2014 v znení zmien. Ako pritom vyplýva z právneho základu uvedeného rozhodnutia, toto rozhodnutie nebolo prijaté na základe článku 215 ZFEÚ, ale na základe článku 29 ZEÚ.

166    Okrem toho treba tiež uviesť, že žalobca nijako nezdôvodnil v čom reštriktívne opatrenia prijaté voči nemu porušujú právo na rešpektovanie jeho súkromného života.

167    Napokon, pokiaľ ide o údajné porušenie práva žalobcu na prezumpciu neviny, ktoré uvádza vo svojich písomných podaniach bez toho, aby ho však podložil konkrétnymi tvrdeniami, treba uviesť, že keďže reštriktívne opatrenia prijaté voči nemu nemajú za následok zhabanie majetku žalobcu, ale skôr len jeho zmrazenie z titulu zabezpečenia, treba konštatovať, že takéto opatrenia nemajú trestnoprávnu povahu, a teda nemajú za následok zásah do práva na prezumpciu neviny, uznaného v článku 48 ods. 1 Charty, ktorý vyžaduje, aby sa každý, kto je obvinený, považoval za nevinného, kým jeho vina nie je preukázaná zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o údajnú nemajetkovú ujmu z dôvodu poškodenia jeho dobrej povesti, ktorá je tiež uvedená v rámci tejto výhrady, nemožno sa na ňu účinne odvolávať s cieľom preukázať porušenia práva žalobcu na prezumpciu neviny.

168    Treba dospieť k záveru, že dotknuté obmedzenia, ktoré vyplývajú z reštriktívnych opatrení prijatých voči žalobcovi v napadnutých aktoch, nie sú neprimerané a nemôžu spôsobiť protiprávnosť uvedených aktov.

169    Vzhľadom na vyššie uvedené treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť, a v dôsledku toho aj návrh na zrušenie v celom rozsahu.

 O návrhu na náhradu škody

170    Žalobca požaduje náhradu ujmy spôsobenej na jeho dobrej povesti, ktorá je predbežne odhadnutá na 1 milión eur.

171    Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobcu.

172    Z judikatúry vyplýva, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ za protiprávne konanie jej inštitúcií alebo orgánov je podmienený súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to existenciou dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti pôvodcu aktu a škodou, ktorú utrpela poškodená osoba (pozri rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P, EU:C:2019:694, bod 32 a citovanú judikatúru).

173    Podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie, ktoré súd Únie nie je povinný skúmať v konkrétnom poradí, sú kumulatívne, takže na zamietnutie žaloby v celom rozsahu stačí, ak chýba jedna z nich (rozsudok z 1. februára 2023, Klymenko/Rada, T‑470/21, neuverejnený, EU:T:2023:26, bod 62; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Európska únia/Kendrion (C‑150/17 P, EU:C:2018:1014, bod 118 a citovanú judikatúru).

174    Zo všetkého vyššie uvedeného pritom vyplýva, že tvrdenia, ktoré žalobca uviedol s cieľom preukázať protiprávnosť napadnutých aktov, ktorými bolo jeho meno zaradené do predmetných zoznamov, treba odmietnuť, takže podmienka týkajúca sa protiprávnosti konania vytýkaného Rade nie je v prejednávanej veci splnená. Keďže jedna z podmienok uvedených v bode 172 vyššie nie je splnená, zodpovednosť Únie tak nemôže vzniknúť.

175    Návrh na náhradu škody treba preto zamietnuť ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné preskúmať existenciu škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi touto škodou a porušením dotknutej povinnosti. V dôsledku toho treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

176    Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Rady.

177    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Pán Roman Arkadjevič Abramovič znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené Radou Európskej únie.

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Spielmann Mastroianni

Brkan      

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. decembra 2023.

Podpisy      

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Skutkové okolnosti po podaní tejto žaloby

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

O návrhu na zrušenie

O prvom žalobnom dôvode

– O prvej časti týkajúcej sa „porušenia práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia“

– O druhej časti založenej na „porušení práva na obhajobu“ a „porušení povinnosti opätovného posúdenia Radou v rámci prijímania ponechávajúcich aktov zo septembra 2022 a z marca 2023“

O druhom žalobnom dôvode založenom na „zjavne nesprávnom posúdení“

– Úvodné poznámky

– O uplatnení kritéria g) na žalobcu

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality

– O prvej časti založenej na porušení zásady zákazu diskriminácie a zásady rovnosti zaobchádzania

– O druhej časti založenej na porušení zásady proporcionality

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení základných práv

O návrhu na náhradu škody

O trovách

*      Jazyk konania: francúzština.