ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 25. júna 2020 (*)
„Odrody rastlín – Žiadosť o zmenu dátumu uplynutia platnosti práva Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu Siberia z druhu Lilium L. – Odvolanie pred odvolacím výborom CPVO – Neprípustnosť – Povinnosť odôvodnenia – Článok 75 nariadenia (ES) č. 2100/94 – Účinná súdna ochrana – Článok 67 ods. 1 a článok 87 nariadenia č. 2100/94 – Oprava zjavných omylov – Článok 53 ods. 4 nariadenia (ES) č. 874/2009“
Vo veci T‑737/18,
Siberia Oriental BV, so sídlom v ’t Zande (Holandsko), v zastúpení: T. Overdijk, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), v zastúpení: M. Ekvad, F. Mattina a M. Lamberti, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu odvolacieho výboru CPVO z 15. októbra 2018 (vec A 009/2017) týkajúcemu sa žiadosti o zmenu dátumu uplynutia platnosti práva Spoločenstva k odrodám rastlín pre rastlinnú odrodu Siberia z druhu Lilium L.,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predsedníčka komory A. Marcoulli, sudcovia C. Iliopoulos (spravodajca) a R. Norkus,
tajomník: A. Juhász‑Tóth, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 17. decembra 2018,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 1. apríla 2019,
po pojednávaní z 23. januára 2020,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 28. júla 1995 podala žalobkyňa, Siberia Oriental BV, na Úrad spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) žiadosť o udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín podľa nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1994, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390). Táto žiadosť bola zapísaná pod číslom 1995/0101.
2 Odroda rastlín, pre ktorú sa o udelenie práva Spoločenstva žiadalo, bola odroda Siberia patriaca k druhu Lilium L.
3 Vo svojej žiadosti o udelenie práva Spoločenstva k odrode rastlín žalobkyňa uviedla, že táto odroda bola prvýkrát uvedená na trh na území Európskej únie v januári 1993. Prvé vnútroštátne osvedčenie o ochrane odrody bolo vydané 8. apríla 1993 v Holandsku pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 2100/94.
4 Vo svojom rozhodnutí z 2. augusta 1996 (ďalej len „rozhodnutie o udelení“) CPVO udelil právo Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu Siberia, pričom dátum uplynutia platnosti tejto právnej ochrany určil na 1. február 2018. Tento dátum uplynutia platnosti bol zapísaný do registra práv Spoločenstva k odrodám rastlín (ďalej len „register“) podľa článku 87 nariadenia č. 2100/94.
5 E‑mailom z 24. októbra 2011 žalobkyňa vyzvala CPVO, aby poskytol vysvetlenia k metóde, ktorú použil v roku 1996 pri výpočte trvania účinku práva Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu Siberia. E‑mailom zaslaným nasledujúci deň jej CPVO oznámil požadované informácie.
6 Od roku 2015 do roku 2017 CPVO a žalobkyňa pokračovali vo svojej komunikácii v súvislosti s metódou výpočtu trvania účinku práva k odrode Siberia.
7 Dňa 24. augusta 2017 žalobkyňa zopakovala svoj názor, že trvanie účinku práva k odrode Siberia malo byť najprv vypočítané na základe článku 19 nariadenia č. 2100/94. Podľa nej mal CPVO následne skrátiť trvanie účinku práva v súlade s článkom 116 ods. 4 tohto nariadenia odpočítaním obdobia medzi prvým uvedením odrody Siberia na trh a dátumom nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia. V dôsledku toho žalobkyňa požiadala CPVO, aby zmenil dátum uplynutia platnosti práva Spoločenstva k odrodám rastlín udeleného pre odrodu Siberia tak, že dátum 1. február 2018 nahradí dátumom 30. apríl 2020.
8 Vo svojom rozhodnutí z 23. októbra 2017 CPVO vyhlásil žiadosť o zmenu dátumu uplynutia platnosti práva Spoločenstva k odrodám rastlín zapísaného do registra pre odrodu Siberia za neprípustnú. Po prvé sa domnieval, že dvojmesačná lehota stanovená v článku 69 nariadenia č. 2100/94 na podanie odvolania proti rozhodnutiu o udelení už uplynula. Po druhé konštatoval, že článok 53 ods. 4 a 5 nariadenia Komisie (ES) č. 874/2009 zo 17. septembra 2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, pokiaľ ide o konanie pred CPVO (Ú. v. EÚ L 2009, 251, s. 3), sa v prejednávanej veci neuplatní, keďže rozhodnutie CPVO neobsahuje nijakú jazykovú chybu, pravopisnú chybu alebo zjavný omyl. Po tretie CPVO tvrdil, že neexistuje právny základ na zmenu dátumu zápisu práv Spoločenstva k odrodám rastlín do registra.
9 Dňa 23. novembra 2017 žalobkyňa podala na základe článku 67 nariadenia č. 2100/94 odvolanie na odvolací výbor CPVO proti rozhodnutiu z 23. októbra 2017. Toto odvolanie zahŕňalo aj návrh na autoremedúru podľa článku 70 nariadenia č. 2100/94.
10 Rozhodnutím z 8. decembra 2017 CPVO zamietol návrh na autoremedúru podľa článku 70 nariadenia č. 2100/94.
11 Ústne konanie pred odvolacím výborom sa konalo 24. septembra 2018. Na pojednávaní žalobkyňa najmä tvrdila, že jej žaloba bola prípustná, pretože bola založená na článkoch 67 a 87 nariadenia č. 2100/94. Ako právny základ svojej žaloby sa žalobkyňa odvolávala aj na článok 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 a povinnosť CPVO opraviť ex offo prípadné chyby uvedené v registri.
12 Rozhodnutím z 15. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolací výbor CPVO zamietol odvolanie žalobkyne ako neprípustné.
13 V prvom rade odvolací výbor uviedol, že odvolanie nemôže byť založené na článku 67 v spojení s článkom 87 nariadenia č. 2100/94, pretože podľa neho sa tieto ustanovenia týkajú prvého zápisu dátumu uplynutia platnosti práv Spoločenstva k odrodám rastlín do registra a nie zmeny takéhoto zápisu.
14 V druhom rade uviedol, že odvolanie nemôže byť založené ani na článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009. Podľa odvolacieho výboru totiž rozhodnutie CPVO z 23. októbra 2017, ktorým CPVO zamietol žiadosť o zmenu dátumu uplynutia platnosti, nie je rozhodnutím, ktoré možno napadnúť odvolaním podľa článku 67 ods. 1 nariadenia č. 2100/94. Najmä nie je rozhodnutím o zápise informácií do registra alebo ich výmaze z neho v zmysle článku 87 nariadenia č. 2100/94. Odvolací výbor uviedol, že to isté platí, pokiaľ ide o údajné odmietnutie CPVO vykonať právomoc, ktorá mu bola daná a ktorá mu umožňuje opraviť ex offo prípadné chyby uvedené v registri.
15 Po tretie odvolací výbor, ktorý potvrdil odôvodnenie rozhodnutia z 23. októbra 2017, uviedol, že údajný omyl pri výpočte dátumu uplynutia platnosti práv Spoločenstva k odrodám rastlín nemožno považovať za zjavný omyl v zmysle článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009. Dodal, že článok 116 ods. 4 štvrtá zarážka nariadenia č. 2100/94 môže byť prima facie vykladaný viacerými spôsobmi.
16 Po štvrté a napokon odvolací výbor dospel k záveru, že odvolanie je neprípustné z dôvodu, že bolo podané po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej v článku 69 nariadenia č. 2100/94. Keďže odvolací výbor považoval odvolanie za neprípustné, nevyjadril sa k výkladu článku 116 nariadenia č. 2100/94.
Návrhy účastníkov konania
17 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil CPVO povinnosť zapísať do registra namiesto dátumu uplynutia platnosti, ktorý je v ňom v súčasnosti uvedený, dátum 30. apríla 2020.
18 CPVO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré mu vznikli.
Právny stav
O prípustnosti
O prípustnosti druhého žalobného návrhu žalobkyne
19 V rámci druhého žalobného návrhu žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil CPVO zapísať do registra namiesto dátumu uplynutia platnosti, ktorý je v ňom uvedený, dátum 30. apríla 2020.
20 CPVO vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že tento druhý žalobný návrh je neprípustný.
21 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v rámci žaloby podanej na súd Únie proti rozhodnutiu odvolacieho výboru CPVO je CPVO povinný v súlade s článkom 73 ods. 6 nariadenia č. 2100/94 prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozsudku súdu Únie. Z tohto dôvodu neprináleží Všeobecnému súdu, aby ukladal príkazy CPVO, ktorý má vyvodiť dôsledky z výrokovej časti, ako aj z odôvodnenia rozsudku súdu Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. februára 2019, Mema/CPVO [Braeburn 78 (11078)], T‑177/16, EU:T:2019:57, bod 29; pozri tiež analogicky rozsudok z 11. júla 2007, El Corte Inglés/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T‑443/05, EU:T:2007:219, bod 20 a citovanú judikatúru].
22 Druhý žalobný návrh je preto neprípustný v rozsahu, v akom sa ním navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil CPVO zmeniť dátum uplynutia platnosti práva Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu Siberia, tak ako je tento dátum zapísaný do registra.
O prípustnosti odkazov na tvrdenia predložené pred orgánmi CPVO
23 CPVO tvrdí, že všeobecné odkazy žalobkyne na tvrdenia a vyjadrenia predložené v konaní pred odvolacím výborom CPVO sú neprípustné.
24 V tejto súvislosti, pokiaľ ide o odkaz v bode 5.24 žaloby na konkrétne body pripomienok, ktoré žalobkyňa predložila v priebehu správneho konania pred CPVO a ktoré navyše nepredložila ako prílohy k žalobe, je potrebné zamietnuť tieto odkazy na uvedené tvrdenia ako neprípustné.
25 Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 prvého odseku tohto štatútu a článku 177 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí totiž každá žaloba uvádzať najmä zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Uvedené údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe. To isté platí pre každý žalobný návrh, ku ktorému musia byť uvedené žalobné dôvody a tvrdenia umožňujúce tak žalovanému, ako aj súdu posúdiť ich dôvodnosť. Podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, musia teda aspoň stručne vyplynúť koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotnej žaloby. Hoci obsah žaloby možno v konkrétnych bodoch podložiť a doplniť odkazmi na výňatky z listín, ktoré sú k nej priložené, všeobecným odkazom na iné dokumenty sa nedá kompenzovať neuvedenie podstatných náležitostí právnej argumentácie, ktoré musí žaloba obsahovať. Podobné požiadavky sa uplatnia aj pre výhrady alebo tvrdenia uvádzané na podporu žalobného dôvodu [pozri rozsudok z 11. apríla 2019, Fomanu/EUIPO – Fujifilm Imaging Germany (Vyobrazenie motýľa), T‑323/18, neuverejnený, EU:T:2019:243, bod 17 a citovaná judikatúra]. Okrem toho Všeobecnému súdu neprináleží, aby nahrádzal účastníkov konania tým, že sa pokúsi nájsť relevantné údaje v dokumentoch, na ktoré odkazujú [pozri rozsudok z 9. marca 2018, Recordati Orphan Drugs/EUIPO – Laboratorios Normon (NORMOSANG), T‑103/17, neuverejnený, EU:T:2018:126, bod 24 a citovanú judikatúru].
26 V prejednávanej veci sa žalobkyňa v bode 5.24 žaloby obmedzila na odkaz „na bod 4.4 svojho vyjadrenia z 23. novembra 2017 týkajúci sa veci samej, ako aj na body 3 a 4 zo spisu prednesov z ústneho konania uvedené na pojednávaní 24. septembra 2018“ a zdôrazňuje, že tvrdenia predložené v rámci konania pred odvolacím výborom CPVO treba tiež považovať za súčasť argumentácie použitej v rámci tejto žaloby. Okrem skutočnosti, že vyjadrenie a spis prednesov, na ktoré odkazuje žalobkyňa, neboli pripojené k žalobe, uvedený odkaz navyše nemôže nahradiť neexistenciu základných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byť uvedené v žalobe.
27 Z vyššie uvedeného vyplýva, že odkaz v bode 5.24 žaloby na tvrdenia uvedené v dokumentoch predložených žalobkyňou v priebehu správneho konania pred CPVO nie je v rámci tejto žaloby prípustný.
O veci samej
28 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí v podstate z dôvodu nedostatku odôvodnenia a druhý na porušení nariadenia č. 2100/94 alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa jeho uplatňovania, vrátane Zmluvy EÚ a Zmluvy o FEÚ. Žalobkyňa najmä tvrdí, že jej odvolanie pred odvolacím výborom bolo prípustné.
29 Najskôr treba preskúmať druhý žalobný dôvod a potom prvý žalobný dôvod.
O druhom žalobnom dôvode založenom na tom, že odvolací výbor CPVO sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyhlásil odvolanie, ktoré mu bolo predložené, za neprípustné
30 Druhý žalobný dôvod sa delí na dve časti, ktorými žalobkyňa spochybňuje posúdenie CPVO, podľa ktorého bolo odvolanie neprípustné.
– O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej v podstate na porušení článku 67 v spojení s článkom 87 nariadenia č. 2100/94 a obmedzení opravných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii majitelia práv Spoločenstva k odrodám rastlín proti zjavným omylom
31 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací výbor sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že odvolanie nemôže byť založené na článku 67 v spojení s článkom 87 nariadenia č. 2100/94, pretože podľa odvolacieho výboru sa tieto ustanovenia týkajú prvého zápisu dátumu uplynutia platnosti práv Spoločenstva k odrodám rastlín do registra a nie zmeny takéhoto zápisu. Žalobkyňa namieta, že odôvodnenie odvolacieho výboru umelo rozlišuje medzi prvým zápisom dátumu uplynutia platnosti práv Spoločenstva k odrodám rastlín a zmenou takéhoto zápisu.
32 Podľa žalobkyne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o opravu dátumu uplynutia platnosti práv Spoločenstva k odrodám rastlín, tak ako je tento dátum uvedený v registri, jasne spadá pod pojem „zápis… alebo výmaz… informácií z registra“ podľa článku 87 nariadenia č. 2100/94. Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vedie k nespravodlivému obmedzeniu opravných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii nositelia práv Spoločenstva k odrodám rastlín proti zjavným omylom pri zápise informácií do registra.
33 CPVO spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
34 Treba pripomenúť, že zásada právnej istoty patrí medzi všeobecné zásady uznávané v práve Únie. Právoplatnosť správneho rozhodnutia, ktorá nastala uplynutím primeraných lehôt na podanie opravného prostriedku alebo vyčerpaním opravných prostriedkov, prispieva k tejto istote, v dôsledku čoho právo Únie nevyžaduje, aby bol správny orgán v zásade povinný zrušiť správne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným (rozsudky z 13. januára 2004, Kühne & Heitz, C‑453/00, EU:C:2004:17, bod 24; z 12. februára 2008, Kempter, C‑2/06, EU:C:2008:78, bod 37, a zo 4. októbra 2012, Biankov, C‑249/11, EU:C:2012:608, bod 76). Navyše cieľom lehôt na podanie žaloby je chrániť právnu istotu tým, že sa zamedzí časovo neobmedzenému spochybňovaniu aktov Únie, ktoré vyvolávajú právne účinky (rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C‑188/92, EU:C:1994:90, bod 16).
35 V prejednávanej veci treba konštatovať, že dostupné opravné prostriedky, ako aj lehoty, v ktorých možno podať odvolanie, sú uvedené v nariadení č. 2100/94.
36 Článok 67 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 totiž stanovuje, že „je možné odvolať sa proti rozhodnutiam [CPVO], ktoré boli prijaté podľa článkov 20, 21, 59, 61, 62, 63 a 66, ako aj proti… zápisu alebo výmazu informácií z registra podľa článku 87…“.
37 Podľa článku 69 nariadenia č. 2100/94 musí byť takéto odvolanie písomne podané „do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia, ak je toto rozhodnutie adresované osobe, ktorá sa odvoláva, alebo, v prípade jej neprítomnosti, do dvoch mesiacov od zverejnenia rozhodnutia…“.
38 Okrem toho podľa článku 87 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 2100/94 CPVO vedie register práv Spoločenstva k odrodám rastlín, v ktorom sa po udelení práva Spoločenstva k odrodám rastlín zapíše najmä dátum začatia a ukončenia výkonu práv Spoločenstva k odrodám rastlín.
39 Po prvé z týchto skutočností vyplýva, že článok 67 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 87 ods. 2 písm. e) toho istého nariadenia upravuje odvolanie len proti tým rozhodnutiam CPVO, ktoré v rámci udelenia práva Spoločenstva k odrodám rastlín stanovujú dátum začatia a ukončenia výkonu uvedeného práva. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na rozhodnutie CPVO napadnuté pred odvolacím výborom, ktorým sa zamieta žiadosť o opravu podaná žalobkyňou.
40 Po druhé treba pripomenúť, že CPVO rozhodnutím z 2. augusta 1996 udelil právo Spoločenstva k odrodám rastlín na odrodu Siberia, pričom určil dátum uplynutia platnosti tohto práva na 1. februára 2018. Ďalej je nesporné, že žalobkyňa vedela o rozhodnutí o udelení, ktoré stanovilo sporný dátum uplynutia platnosti, a že nepodala odvolanie do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia. Tak v bode 4.4 svojej žaloby, ako aj na pojednávaní pred Všeobecným súdom žalobkyňa výslovne uznala, že odvolanie nepodala v lehote stanovenej článkom 69 nariadenia č. 2100/94. Hoci mohla napadnúť toto rozhodnutie na základe článku 67 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 (pozri analogicky rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C‑188/92, EU:C:1994:90, bod 24), v príslušnej lehote nepodala opravné prostriedky, ktoré jej vyplývajú z nariadenia č. 2100/94. Rozhodnutie o udelení teda nadobudlo právoplatnosť po uplynutí stanovenej lehoty (pozri analogicky rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C‑188/92, EU:C:1994:90, bod 13).
41 V tomto rámci nemožno žalobkyni umožniť, aby opätovne začala plynúť lehota na podanie odvolania na základe tvrdenia, že jej žiadosť o opravu z 24. augusta 2017 spadá pod „zápis… alebo výmaz… informácií z registra podľa článku 87 [nariadenia č. 2100/94]“. Umožnenie žalobkyni podať odvolanie podľa článku 67 v spojení s článkom 87 nariadenia č. 2100/94 po tom, čo podala žiadosť o opravu dátumu uplynutia platnosti práv Spoločenstva k odrodám rastlín a CPVO túto žiadosť zamietol, by totiž malo za následok zásah do právoplatnosti potvrdeného rozhodnutia o udelení. Každý nositeľ práv Spoločenstva k odrodám rastlín by mohol obísť lehotu na podanie odvolania stanovenú v článku 69 nariadenia č. 2100/94 tak, že by rovnako ako žalobkyňa po uplynutí tejto lehoty požiadal o zmenu v registri a podal odvolanie proti zamietavému rozhodnutiu CPVO. Takéto obchádzanie lehoty na podanie odvolania je však neprípustné (pozri analogicky rozsudok z 21. marca 2014, Yusef/Komisia, T‑306/10, EU:T:2014:141, body 54 a 55).
42 Je pravda, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že existencia nových podstatných skutočností môže odôvodňovať podanie nového návrhu smerujúceho k opätovnému preskúmaniu rozhodnutia, ktoré nebolo napadnuté v lehote (pozri rozsudok z 21. marca 2014, Yusef/Komisia, T‑306/10, EU:T:2014:141, bod 60 a citovanú judikatúru). Žalobkyňa však nepoukazuje na existenciu takýchto nových podstatných skutočností, ktoré by mohli podporiť jej žiadosť o zmenu dátumu uplynutia platnosti práv Spoločenstva k odrodám rastlín.
43 V tejto súvislosti žalobkyňa nemôže účinne tvrdiť, že niekoľko rokov po rozhodnutí o udelení sa objavili pochybnosti o správnosti dátumu uplynutia platnosti. Informácie, ktoré poskytol CPVO na žiadosť žalobkyne o spôsoboch trvania účinku práva Spoločenstva k odrodám rastlín tiež nepredstavujú nové skutočnosti odôvodňujúce, aby žalobkyňa – ktorá nevyužila včas opravné prostriedky, ktoré jej poskytuje nariadenie č. 2100/94 – mohla podať odvolanie proti zamietnutiu CPVO zmeniť sporný dátum a mohla tak obísť lehotu na podanie odvolania proti rozhodnutiu o udelení (pozri analogicky rozsudok zo 14. júna 2018, Spagnolli a i./Komisia, T‑568/16 a T‑599/16, EU:T:2018:347, bod 131).
44 Okrem toho rozsudok z 20. decembra 2017, Incyte (C‑492/16, EU:C:2017:995), na ktorý sa žalobkyňa odvoláva na podporu svojich tvrdení, nevyvracia predchádzajúce konštatovania. Vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, sa totiž dátum uplynutia platnosti dodatkového ochranného osvedčenia vydaného vnútroštátnym orgánom pre liečivo ukázal ako nesprávny vzhľadom na vyhlásenie neskoršieho rozsudku Súdneho dvora vydaného na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania (rozsudok z 20. decembra 2017, Incyte, C‑492/16, EU:C:2017:995, body 23, 48 a 49). To znamená, že v uvedenej veci došlo k novej podstatnej skutočnosti, a to vyhláseniu rozsudku Súdneho dvora spresňujúceho spôsoby výpočtu doby platnosti práva. V prejednávanej veci nejde o taký prípad a judikatúra, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, sa teda nemôže uplatniť.
45 Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
– O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej v podstate na porušení článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009
46 Podľa žalobkyne odvolací výbor v bode II.A.3 napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatoval, že odvolanie sa nemôže zakladať na článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009. Na podporu svojho návrhu žalobkyňa uvádza viacero tvrdení.
47 V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že uvedené ustanovenie ukladá CPVO povinnosť opraviť zjavné omyly. Navyše odmietnutie CPVO splniť si túto povinnosť môže byť predmetom žaloby podľa článku 67 nariadenia č. 2100/94, pretože ide o rozhodnutie o zápise do registra alebo výmaze z neho podľa článku 87 uvedeného nariadenia. Podľa žalobkyne, aj keby sa malo doslovne uplatniť znenie článku 67 nariadenia č. 2100/94 a takéto rozhodnutie nemožno teda napadnúť odvolaním, musí existovať možnosť podať opravný prostriedok na základe všeobecnej zásady práva Únie, podľa ktorej „každý musí mať možnosť podať účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiam, ktoré môžu porušovať právo priznané Zmluvami“, pretože je potrebné dospieť k záveru, že táto formulácia zahŕňa taký nástroj, akým je nariadenie č. 2100/94.
48 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že zmena dátumu uplynutia platnosti práv Spoločenstva k odrodám rastlín, ako je tento dátum zapísaný do registra, môže porušovať zásadu právnej istoty menej, než podstatnejšie zmeny, ktoré môžu vyplynúť z preskúmania rozhodnutia. Na podporu svojho tvrdenia sa žalobkyňa odvoláva na rozsudok z 20. decembra 2017, Incyte (C‑492/16, EU:C:2017:995). Okrem toho podľa nej zápis základných informácií týkajúcich sa práv Spoločenstva k odrodám rastlín do registra má za cieľ vytvoriť spoľahlivý zdroj informácií a zabezpečiť tak právnu istotu potrebnú na ochranu záujmov tretích osôb. Preto treba opraviť chybu uvedenú v registri bez ohľadu na to, že už uplynulo určité časové obdobie.
49 Po tretie žalobkyňa tvrdí, že oprava zjavných omylov podľa článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 nepodlieha žiadnej lehote. Nariadenie č. 874/2009 totiž v tejto súvislosti neobsahuje žiadne ustanovenie. Na podporu svojho tvrdenia sa odvoláva na rozsudok Raad van State (Štátna rada, Holandsko) z 18. februára 2015 vo veci Syngenta proti Holandskému patentovému úradu. Uvádza, že vo veci, v ktorej bol vydaný daný rozsudok, relevantné ustanovenie práva Únie upravené v uplatniteľnom nariadení nestanovovalo žiadnu lehotu na opravu chyby, a tvrdí, že to isté platí pre článok 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009.
50 CPVO spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
51 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či proti rozhodnutiu CPVO podľa článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 možno podať odvolanie na základe článku 67 nariadenia č. 2100/94, treba konštatovať, že omyl, ktorý žalobkyňa namieta, nepatrí do pôsobnosti uvedeného článku 53 ods. 4.
52 Podľa článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 sa totiž musia v rozhodnutiach CPVO opraviť jazykové chyby, pravopisné chyby a zjavné omyly. Z tohto znenia vyplýva, že opravy uskutočnené na základe tohto ustanovenia môžu viesť len k oprave pravopisných a gramatických chýb, chýb pri prepise – ako sú chyby týkajúce sa mien účastníkov konania – alebo chýb, ktoré sú natoľko zrejmé, že nemožno očakávať žiadne iné znenie, než znenie, ktoré vyplýva z opravy [pozri analogicky rozsudok z 9. septembra 2011, dm‑drogerie markt/ÚHVT – Distribuciones Mylar (dm), T‑36/09, EU:T:2011:449, bod 73].
53 S ohľadom na význam, aký má záväzná povaha výroku konečného rozhodnutia, ktoré prijal príslušný orgán, a s ohľadom na zásadu právnej istoty ustanovenie, podľa ktorého je výnimočne možné vykonať dodatočné opravy takéhoto rozhodnutia, treba vykladať reštriktívne. Preto sa pojem „zjavný omyl“ obmedzuje na zjavné omyly formálneho charakteru, akými môže byť preklep, ktorých chybná povaha jasne vyplýva z obsahu samotného rozhodnutia a ktoré nemajú vplyv na význam a podstatu prijatého rozhodnutia, akými sú výrok a odôvodnenie rozhodnutia. Naopak, pojem „zjavný omyl“ v zmysle článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 sa nemôže vzťahovať na omyl ovplyvňujúci zákonnosť podstaty napadnutého rozhodnutia [pozri analogicky rozsudky zo 14. decembra 2006, Gagliardi/ÚHVT – Norma Lebensmittelfilialbetrieb (MANates MANU), T‑392/04, neuverejnený, EU:T:2006:400, bod 55, a z 18. októbra 2011, Reisenthel/ÚHVT – Dynamic Promotion (Prepravky a koše), T‑53/10, EU:T:2011:601, bod 35].
54 V prejednávanej veci žalobkyňa žiada zmenu dátumu uplynutia platnosti práva Spoločenstva k odrodám rastlín pre odrodu Siberia. Takáto zmena by však ovplyvnila rozsah a podstatu rozhodnutia o udelení, ktorým sa stanovilo trvanie účinku práva. Vykonanie takejto zmeny si totiž vyžaduje predchádzajúce určenie, ako sa má vykladať nariadenie č. 2100/94, najmä jeho relevantné ustanovenia na výpočet trvania účinku práva. Žalobkyňa a CPVO sa navyše nedokázali na tomto výklade dohodnúť, napriek ich korešpondencii trvajúcej viacero rokov. Z toho vyplýva, že žiadosť žalobkyne o zmenu nemožno považovať za žiadosť o opravu jazykovej chyby, pravopisnej chyby alebo zjavného omylu v zmysle článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009.
55 Keďže podmienky uplatnenia článku 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 neboli v prejednávanej veci splnené, tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých je jej žaloba podľa tohto ustanovenia prípustná, treba zamietnuť.
56 Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu ako nedôvodnú a v dôsledku toho druhý žalobný dôvod v celom rozsahu.
O prvom žalobnom dôvode založenom v podstate na porušení povinnosti odôvodnenia tým, že odvolací výbor CPVO neodpovedal na tvrdenie, ktoré mu bolo predložené
57 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací výbor CPVO porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že nepreskúmal jej tvrdenie týkajúce sa povinnosti CPVO opraviť ex offo chyby uvedené v registri.
58 CPVO spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
59 Treba pripomenúť, že podľa článku 75 nariadenia č. 2100/94 musia byť rozhodnutia CPVO odôvodnené. Táto povinnosť má rovnaký dosah ako povinnosť, ktorá je zakotvená v článku 296 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. februára 2019, Braeburn 78 (11078), T‑177/16, EU:T:2019:57, bod 43]. Podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa článku 296 ZFEÚ povinnosť odôvodnenia sleduje dvojaký cieľ, a to jednak umožniť dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva, a jednak súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. mája 2012, Rubinstein a L’Oréal/ÚHVT, C‑100/11 P, EU:C:2012:285, bod 111; z 30. júna 2010, Matratzen Concord/ÚHVT – Barranco Schnitzler (MATRATZEN CONCORD), T‑351/08, neuverejnený, EU:T:2010:263, bod 17, a z 27. marca 2014, Intesa Sanpaolo/ÚHVT – equinet Bank (EQUITER), T‑47/12, EU:T:2014:159, bod 24].
60 Povinnosť odôvodnenia môže byť splnená bez toho, aby bolo potrebné výslovne a obsiahlo odpovedať na všetky tvrdenia predložené odvolateľkou, pokiaľ CPVO uvedie všetky skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci štruktúry rozhodnutia zásadný význam [pozri rozsudok z 23. februára 2018, Schniga/CPVO (Gala Schnico), T‑445/16, EU:T:2018:95, bod 28 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].
61 Ako tiež vyplýva z ustálenej judikatúry, požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od okolností prejednávanej veci. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na znenie tohto aktu, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, bod 150, a z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, C‑131/15 P, EU:C:2016:989, bod 47).
62 V prejednávanej veci zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa odvolací výbor domnieval, že hoci má CPVO právomoc opraviť ex offo chyby uvedené v registri, proti odmietnutiu výkonu tejto právomoci nie je možné podať odvolanie v zmysle článku 67 nariadenia č. 2100/94. Odvolací výbor dodal, že takéto odmietnutie ani nepredstavuje rozhodnutie o zápise informácií do registra alebo výmaze z neho v súlade s článkom 87 uvedeného nariadenia. Dospel tiež k záveru, že článok 53 ods. 4 nariadenia č. 874/2009 sa na tento prípad neuplatní.
63 Z toho vyplýva, že odvolací výbor z právneho hľadiska dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
64 V dôsledku toho treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný, a teda zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
O trovách
65 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
66 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom CPVO.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Siberia Oriental BV znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO).
Marcoulli | Iliopoulos | Norkus |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. júna 2020.
Podpisy