Language of document : ECLI:EU:T:2019:815

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU

z 27. novembra 2019 (*)

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa námornej operácie, ktorú viedla Frontex v Stredozemnom mori v roku 2017 – Námorné lode – Zamietnutie prístupu – Článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 – Výnimka založená na ochrane verejného záujmu týkajúceho sa verejnej bezpečnosti“

Vo veci T‑31/18,

Luisa Izuzquiza, bydliskom v Madride (Španielsko),

Arne Semsrott, bydliskom v Berlíne (Nemecko),

v zastúpení: S. Hilbrans, R. Callsen, advokáti a J. Pobjoy, barrister,

žalobcovia,

proti

Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), v zastúpení: H. Caniard a T. Knäbe, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur a J. Currall, advokáti,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia agentúry Frontex CGO/LAU/18911c/2017 z 10. novembra 2017, ktorým sa odmieta prístup k informáciám týkajúcim sa názvu, vlajky a druhu každej lode, ktorú Frontex použila v Stredozemnom mori v rámci spoločnej operácie Triton v období od 1. júna 2017 do 30. augusta 2017,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: sudca P. Nihoul, vykonávajúci funkciu predsedu komory, sudcovia J. Svenningsen a U. Öberg (spravodajca),

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. júla 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“) bola založená v roku 2004 a v súčasnosti je upravená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 2016, s. 1).

2        V súlade s článkom 1 nariadenia 2016/1624 zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorý podľa článku 3 toho istého nariadenia tvorí Frontex a vnútroštátne orgány členských štátov zodpovedné za riadenie hraníc, má zabezpečiť európske integrované riadenie vonkajších hraníc, čo „zahŕňa… aj riešenie migračných výziev a prípadných budúcich hrozieb na týchto hraniciach, čím sa prispieva k riešeniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom v záujme zabezpečenia vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii pri plnom rešpektovaní základných práv so súčasným zabezpečením voľného pohybu osôb v rámci Únie“.

3        Frontex pomáha agentúram pre riadenie hraníc a pobrežným strážam členských štátov, najmä ich koordinovaním prostredníctvom „spoločných operácií“ vedených s hostiteľským členským štátom a inými členskými štátmi. Vykonávacie pravidlá, zdroje, zamestnanci, materiál a infraštruktúra používané účastníkmi sú stanovené operačným plánom vypracovaným pre každú operáciu.

4        Frontex začala operáciu Triton na začiatku novembra 2014 po tom, čo získala dodatočné rozpočtové prostriedky zo strany Európskej komisie.

5        Operácia Triton mala zlepšiť dozor a kontrolu bezpečnosti hraníc prostredníctvom spoločných stráži a vybavenia, ktoré dali členské štáty k dispozícii. Jej operačná oblasť sa vzťahovala na teritoriálne vody Talianska a Malty, ako aj na pátracie a záchranné oblasti týchto dvoch členských štátov až do 138 námorných míľ na juh od Sicílie.

6        Operácia Triton 2017 sa začala 1. januára 2017 a bola ukončená 31. januára 2018.

7        Podľa článku 74 ods. 1 nariadenia 2016/1624 „v súvislosti so spracovaním žiadostí o prístup k dokumentom, ktoré [Frontex] drží, sa na [Frontex] vzťahuje nariadenie [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 1049/2001 [z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331)]“.

8        Okrem toho článok 8 ods. 3 nariadenia 2016/1624 stanovuje:

„Agentúra sa z vlastného podnetu zapája do komunikačných činností v záležitostiach spadajúcich do rozsahu jej mandátu. Poskytuje verejnosti presné a komplexné informácie o svojich činnostiach.

Komunikačné činnosti nesmú mať negatívny vplyv na úlohy uvedené v odseku 1, a to najmä prezradením operačných informácií, zverejnenie ktorých by ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií. Komunikačné činnosti sa vykonávajú bez toho, aby to malo vplyv na článok 50, a v súlade s príslušnými plánmi oznamovania a šírenia informácií prijatými riadiacou radou.“

9        Napokon článok 74 ods. 2 nariadenia 2016/1624 uvádza:

„[Frontex] z vlastného podnetu poskytuje informácie o záležitostiach spadajúcich do rozsahu jej úloh. Agentúra zverejní príslušné informácie vrátane výročnej správy…, [a] predovšetkým zabezpečí, aby verejnosť a ktorákoľvek zainteresovaná strana rýchlo dostala objektívne, komplexné, spoľahlivé a ľahko zrozumiteľné informácie o jej činnosti. Urobí tak bez toho, aby boli prezradené operačné informácie, zverejnením ktorých by sa ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií.“

10      E‑mailom z 1. septembra 2017 žalobcovia, pani Luisa Izuzquizaová a pán Arne Semsrott, na základe článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) predložili agentúre Frontex žiadosť o prístup k dokumentom obsahujúcim informácie týkajúce sa názvu, druhu a vlajky všetkých lodí, ktoré agentúra použila od 1. júna do 30. augusta 2017 v Stredozemnom mori v rámci operácie Triton.

11      Listom z 8. septembra 2017, oznámeným žalobcom v ten istý deň, Frontex odmietla sprístupniť požadované dokumenty na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001, ktorá sa zakladá na ochrane verejného záujmu týkajúceho sa verejnej bezpečnosti.

12      V tomto liste Frontex uviedla:

„Na základe informácií obsiahnutých v požadovanom dokumente by bolo možné spolu s informáciami, ktoré sa stali dostupnými na internetovej stránke www.marinetraffic.com, zistiť aktuálnu polohu hliadkových lodí.

Ak by mali k dispozícii tieto informácie zločinecké siete zapojené do nedovoleného prevádzania migrantov a obchodovania s ľuďmi, mohli by sa dozvedieť o oblastiach a časových harmonogramoch stráže, čo by im umožnilo prispôsobiť ich spôsob realizácie tak, aby obišli hraničný dozor, a teda neoprávnene prekročili vonkajšiu hranicu a vstúpili na územie niektorého členského štátu Európskej únie.

Cieľom hraničného dozoru je boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a obrana proti akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti členských štátov a verejnej bezpečnosti.“

13      E‑mailom z 29. septembra 2017 žalobcovia na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 podali opakovanú žiadosť.

14      Vo svojej opakovanej žiadosti žalobcovia uviedli po prvé, že názov, vlajka a druh každej lode zapojenej do operácie ESVČ (Európska služba pre vonkajšiu činnosť) s názvom Sophia boli vopred uverejnené na internete a aktívne medializované, po druhé, že názov, vlajka a druh lode zapojenej do operácie Triton 2016 boli v tom čase dostupné na internete, a po tretie, že Frontex 12. septembra 2017 vopred zverejnila na Twitteri časť požadovaných informácií.

15      E‑mailom zo 17. októbra 2017 Frontex požiadala na základe článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 o dodatočnú lehotu pätnástich pracovných dní.

16      Rozhodnutím CGO/LAU/18911c/2017 z 10. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Frontex potvrdila odmietnutie sprístupnenia požadovaných dokumentov z dôvodu, že „zverejnenie podrobností o technickom vybavení použitom pri aktuálne prebiehajúcich operáciách by ohrozilo verejnú bezpečnosť“.

17      V napadnutom rozhodnutí Frontex opätovne uviedla:

–        „na základe informácií obsiahnutých v požadovaných dokumentoch [by mohlo] byť možné spolu s verejne dostupnými informáciami na niektorých námorných webových stránkach/nástrojoch, oboznámiť sa s aktuálnou polohou hliadkových lodí“,

–        „v prípade poskytnutia týchto informácií by sa zločinecké siete zapojené do nedovoleného prevádzania migrantov a obchodovania s ľuďmi mohli dozvedieť o oblastiach a časových harmonogramoch stráže“, čo „by im umožnilo prispôsobiť svoj spôsob realizácie tak, aby obišli hraničný dozor, a teda neoprávnene prekročili vonkajšiu hranicu a vstúpili na územie niektorého členského štátu Európskej únie“.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

18      Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. januára 2018 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

19      Dňa 27. marca 2018 Frontex predložila svoje vyjadrenie k žalobe.

20      Žalobcovia podali 30. mája 2018 repliku.

21      Dňa 20. júla 2018 podala Frontex dupliku.

22      Dňa 1. októbra 2018 Frontex podala žiadosť o vylúčenie verejnosti z pojednávania podľa článku 109 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Dňa 24. októbra 2018 žalobcovia predložili svoje pripomienky k žiadosti o vylúčenie verejnosti z pojednávania.

23      Rozhodnutím z 30. apríla 2019 Všeobecný súd zamietol žiadosť o vylúčenie verejnosti z pojednávania.

24      Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky. Účastníci konania na ne odpovedali v stanovenej lehote.

25      Na základe opatrenia na vykonanie dokazovania stanoveného v článku 91 písm. c) rokovacieho poriadku Všeobecný súd nariadil agentúre Frontex, aby predložila „každý dokument obsahujúci informácie o názve, vlajke a druhu lode pre všetky lode použité v rámci operácie Triton od 1. júna do 30. augusta 2017“, pričom spresnil, že v súlade s článkom 104 rokovacieho poriadku sa tieto dokumenty žalobcom neoznámia. Frontex v odpovedi na toto opatrenie predložila v stanovených lehotách len jeden dokument obsahujúci všetky požadované údaje.

26      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 2. júla 2019.

27      Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        v každom prípade uložil agentúre Frontex povinnosť nahradiť trovy konania.

28      Frontex navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

 O prípustnosti žaloby

29      Frontex sa domnieva, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že žiadosť o prístup k sporným dokumentom predchádzala a nasledovala po sérii žiadostí, ktoré žalobcovia podali samostatne (bod 33 vyjadrenia k žalobe), ktoré sa minimálne sčasti týkajú tých istých informácií. Touto žalobou sa žalobcovia v skutočnosti snažia obísť lehoty uplatniteľné na podanie žaloby, pretože rozhodnutia o zamietnutí týkajúce sa ostatných žiadostí sa stali konečnými z dôvodu, že neboli napadnuté pred Všeobecným súdom.

30      Podľa ustálenej judikatúry akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, sú opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky, ktoré svojou povahou ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9, a uznesenie z 2. septembra 2009, E.ON Ruhrgas a E.ON Földgáz Trade/Komisia, T‑57/07, neuverejnené, EU:T:2009:297, bod 30).

31      Naproti tomu žaloba o neplatnosť podaná proti rozhodnutiu, ktorým sa iba potvrdzuje skoršie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v lehotách, je neprípustná (pozri rozsudok z 11. januára 1996, Zunis Holding a i./Komisia, C‑480/93 P, EU:C:1996:1, bod 14 a citovanú judikatúru, a uznesenie zo 16. marca 1998, Goldstein/Komisia, T‑235/95, EU:T:1998:56, bod 41 a citovanú judikatúru).

32      V tejto súvislosti treba uviesť, že spomedzi podobných žiadostí citovaných v bode 33 vyjadrenia k žalobe len žiadosť z 19. júna 2017 viedla k vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo prijaté pred napadnutým rozhodnutím, teda 30. júna 2017. Napadnuté rozhodnutie teda môže mať potvrdzujúcu povahu iba vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu.

33      Napadnuté rozhodnutie však nie je potvrdením vo vzťahu k rozhodnutiu z 30. júna 2017.

34      Ako totiž zdôrazňujú žalobcovia, obe žiadosti o prístup sa týkajú odlišných informácií. Žiadosť z 19. júna 2017, ktorá viedla k rozhodnutiu z 30. júna 2017, sa týkala prístupu k zoznamu lodí, ktoré Frontex použila v rámci spoločných operácií Triton a Poseidon, obsahujúceho podrobné informácie o flotile, vrátane názvov lodí, ich volacích znakov, identifikácie námorných mobilných služieb (MSSI), domovských prístavov, námornej rýchlosti, druhu lode a objemu pohonných hmôt, zatiaľ čo žiadosť z 1. septembra 2017, ktorá viedla k prijatiu napadnutého rozhodnutia, sa týkala názvu, druhu a vlajky týchto lodí v období od 1. júna do 30. augusta 2017.

35      Hoci žiadosť z 19. júna 2017 zahŕňala rovnaké informácie ako tie, ktoré boli požadované od nasledujúceho 1. septembra, teda názvy, vlajky a druhy lodí použitých v rámci operácie Triton, obdobie, ktorého sa tieto žiadosti týkajú, je odlišné. Zatiaľ čo informácie požadované 19. júna 2017 sa týkali lodí, ktoré boli použité v deň podania tejto žiadosti, žiadosť z 1. septembra 2017 sa týkala lodí, ktoré boli použité v období od 1. júna do 30. augusta 2017, a teda obdobia, ktoré v čase podania uvedenej žiadosti už uplynulo. Navyše prvú z týchto žiadostí podal pán Semsrott, zatiaľ čo druhú podali obaja žalobcovia.

36      Preto je nutné konštatovať, že žiadosť z 1. septembra 2017 sa líši od žiadosti z 19. júna 2017, takže napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie potvrdzujúce rozhodnutie z 30. júna 2017.

37      Táto žaloba je preto prípustná.

 O veci samej

38      Žalobcovia uvádzajú päť žalobných dôvodov.

39      Prvý žalobný dôvod má dve časti. V prvej časti žalobcovia vyjadrujú názor, že Frontex porušila článok 4 ods. 1 písm. a) prvú zarážku nariadenia č. 1049/2001 tým, že nepreskúmala, či sa na každý požadovaný dokument vzťahuje výnimka založená na verejnej bezpečnosti, zatiaľ čo v druhej časti žalobcovia vytýkajú agentúre Frontex, že porušila povinnosť odôvodnenia.

40      Ďalšie štyri žalobné dôvody sa zakladajú na:

–        porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 v rozsahu, v akom sa rozhodnutie opiera o zjavne nesprávne skutočnosti: lode použité v rámci operácie Triton nemohli byť počas misií sledované prostredníctvom prostriedkov dostupných širokej verejnosti,

–        porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 tým, že sprístupnenie informácií týkajúcich sa lodí použitých počas uplynulého obdobia automaticky nepredstavuje pre hraničný dozor nevýhody,

–        porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 tým, že časť požadovaných informácií už bola zverejnená,

–        porušení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 tým, že prípadné riziko, že zločinecké siete obídu hraničný dozor, neodôvodňuje odmietnutie poskytnúť informácie týkajúce sa druhu alebo vlajky dotknutých lodí.

41      Druhá časť prvého žalobného dôvodu bude preskúmaná ako posledná.

 prvej časti prvého žalobného dôvodu založeného na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, pretože Frontex neskúmala, či sa na každý požadovaný dokument vzťahuje výnimka založená na verejnej bezpečnosti

42      Žalobcovia vytýkajú agentúre Frontex, že v napadnutom rozhodnutí individuálne nepreskúmala jednotlivé dokumenty obsahujúce požadované informácie, aby mohla určiť, či sa na ne vzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

43      Frontex sa domnieva, že prvá časť prvého žalobného dôvodu nie je dôvodná, a zdôrazňuje, že žalobcovia nepožiadali o prístup k osobitným dokumentom, ale k údajom obsiahnutým v neurčených dokumentoch.

44      V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobcovia vo svojom liste z 1. septembra 2017 požiadali o prístup k „dokumentom obsahujúcim informácie“ týkajúce sa názvu, druhu a vlajky všetkých lodí, ktoré použila Frontex v období od 1. júna do 30. augusta 2017 v oblasti Stredozemného mora v rámci operácie Triton 2017.

45      Pokiaľ ide o takúto žiadosť, treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 sa musia žiadosti o prístup týkať dokumentov a že podľa článku 6 ods. 1 toho istého nariadenia musia byť žiadosti formulované „dostatočne presným spôsobom, aby orgán [inštitúcia – neoficiálny preklad] moh[la] [požadovaný] dokument identifikovať“.

46      V súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 „ak žiadosť nie je dostatočne presná, orgán [inštitúcia – neoficiálny preklad] požiada žiadateľa, aby žiadosť spresnil, a žiadateľovi pri tom pomôže napríklad poskytnutím informácií o používaní verejných registrov dokumentov“.

47      Cieľom postupu stanoveného v článkoch 6 až 8 nariadenia č. 1049/2001 je predovšetkým umožniť rýchle a jednoduché vybavenie žiadostí o prístup k dokumentom a subsidiárne vyhnúť sa v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných neprimeranej pracovnej záťaži inštitúcie (rozsudok z 3. mája 2018, Malta/Komisia, T‑653/16, EU:T:2018:241, bod 77; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2014, Strack/Komisia, C‑127/13 P, EU:C:2014:2250, body 25, 27 a 28).

48      Navyše článok 11 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že „aby bolo uplatňovanie občianskych práv podľa tohto nariadenia efektívne, každý orgán [každá inštitúcia – neoficiálny preklad] zabezpečí prístup verejnosti k registru dokumentov“.

49      V prejednávanej veci Frontex nedisponovala registrom dokumentov v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001. Ani nevyzvala žalobcov, aby bližšie spresnili svoju žiadosť o prístup a ani im v tejto súvislosti nepomohla. Nezdá sa ani, že by Frontex poskytla iné prostriedky, ktoré by žalobcom pomohli nájsť, opísať alebo definovať relevantné dokumenty.

50      Frontex v odpovedi na opatrenie Všeobecného súdu na vykonanie dokazovania predložila dokument, ktorý obsahoval všetky informácie požadované žalobcami. Na pojednávaní uviedla, že predtým, než tieto informácie naformulovala v dokumente predloženom Všeobecného súdu, získala ich z elektronickej databázy.

51      V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že ak sa právo na prístup k dokumentom inštitúcií týka len existujúcich dokumentov, ktorými dotknutá inštitúcia disponuje, rozdiel medzi existujúcim dokumentom a novým dokumentom, pokiaľ ide o elektronické databázy, sa musí uskutočniť na základe kritéria prispôsobeného technickým špecifikáciám týchto databáz a v súlade s cieľom nariadenia č. 1049/2001, ktorým je – ako vyplýva z odôvodnenia 4 a článku 1 písm. a) uvedeného nariadenia – zabezpečiť čo najširší prístup k dokumentom (rozsudok z 11. januára 2017, Typke/Komisia, C‑491/15 P, EU:C:2017:5, body 31 a 35).

52      Za existujúci dokument sa musia teda považovať všetky informácie, ktoré možno získať z elektronickej databázy v rámci jej bežného používania pomocou vopred naprogramovaných vyhľadávacích nástrojov, aj keď tieto informácie ešte neboli zobrazené v tejto forme alebo nikdy neboli predmetom vyhľadávania zamestnancami inštitúcií (rozsudok z 11. januára 2017, Typke/Komisia, C‑491/15 P, EU:C:2017:5, bod 37).

53      Z tejto judikatúry vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, inštitúcie na účely plnenia požiadaviek nariadenia č. 1049/2001 môžu vytvoriť dokument z informácií obsiahnutých v databáze s použitím existujúcich vyhľadávacích nástrojov (rozsudok z 11. januára 2017, Typke/Komisia, C‑491/15 P, EU:C:2017:5, bod 38).

54      Keď je vytvorený dokument obsahujúci také informácie, dotknutá inštitúcia alebo agentúra nie je povinná individuálne preskúmať každý z dokumentov, z ktorých pochádzajú požadované údaje, pričom je dôležité, ako to bolo v prejednávanej veci, že predmetné informácie boli predmetom takéhoto preskúmania.

55      Prvú časť prvého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

 druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, pretože rozhodnutie sa údajne opieralozjavne nesprávne skutkové okolnosti

56      Žalobcovia spochybňujú, že, ako to tvrdila Frontex v liste z 8. septembra 2017 a v napadnutom rozhodnutí, je možné sledovať lode pôsobiace v rámci operácie Triton prostredníctvom námorných internetových stránok, ktoré sú dostupné verejnosti, ako je marinetraffic.com. Lode pôsobiace v rámci operácie Triton sú vybavené systémom automatickej identifikácie (SIA), na základe ktorej možno získať ich názov, pozíciu, rýchlosť a cestu prostredníctvom rádiového vysielania na stanice alebo satelity. Neposkytujú však svoje údaje systému SIA, ak sú na misii, aby sa zabránilo ich odhaleniu. Z dôvodu tejto praxe informácie týkajúce sa totožnosti použitých lodí nemôžu pomôcť tretím osobám dozvedieť sa o pozícii alebo zvykoch hliadky týchto lodí, ak sú na misii, a to najmä, ak ide o sledovanie hraníc. Podľa žalobcov dôvod, na ktorý sa odvoláva Frontex v napadnutom rozhodnutí, preto nezodpovedá skutočnosti.

57      Frontex sa domnieva, že tvrdenie nie je dôvodné.

58      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že cieľom nariadenia č. 1049/2001, ako uvádzajú jeho odôvodnenie 4 a článok 1, je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií (rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, C‑266/05 P, EU:C:2007:75, bod 61; pozri tiež rozsudok zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Komisia, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 34 a citovanú judikatúru).

59      Toto právo nepochybne podlieha určitým obmedzeniam založeným na dôvodoch verejného alebo súkromného záujmu (rozsudky z 1. februára 2007, Sison/Rada, C‑266/05 P, EU:C:2007:75, bod 62, a zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Komisia, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 35).

60      Konkrétnejšie a v súlade so svojím odôvodnením 11 nariadenie č. 1049/2001 vo svojom článku 4 stanovuje úpravu výnimiek, ktoré oprávňujú inštitúcie odmietnuť prístup k dokumentu v prípade, keď by jeho zverejnenie narušilo niektorý zo záujmov chránených týmto článkom (rozsudok zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Komisia, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 35).

61      Keďže takéto výnimky sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom, treba ich vykladať a uplatňovať doslovne (rozsudky z 1. februára 2007, Sison/Rada, C‑266/05 P, EU:C:2007:75, bod 63, a zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Komisia, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 36), takže samotná skutočnosť, že dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, nepostačuje na odôvodnenie tejto výnimky (rozsudky z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 64, a zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Komisia, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 36).

62      Ak dotknutá inštitúcia rozhodne odmietnuť prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola požiadaná, v zásade jej prináleží poskytnúť vysvetlenia v súvislosti s otázkou, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, na ktorú sa táto inštitúcia odvoláva. Okrem toho riziko takéhoto ohrozenia musí byť primerane predvídateľné, a nie len hypotetické (rozsudky z 3. júla 2014, Rada/in ’t Veld, C‑350/12 P, EU:C:2014:2039, bod 52, a zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Komisia, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 37).

63      Súdny dvor vo svojej judikatúre rozvinul osobitnú úpravu pre výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, ktoré sa týkajú ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, obranu a vojenské záležitosti, medzinárodné vzťahy, ako aj finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu.

64      Pokiaľ ide o tieto záujmy, Súdny dvor rozhodol, že mimoriadna citlivosť a dôležitosť verejných záujmov v spojení so záväznou povahou odmietnutia prístupu, na ktoré sa podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 musí inštitúcia odvolať, ak by zverejnenie dokumentu verejnosti mohlo poškodiť uvedené záujmy, priznávajú rozhodnutiu, ktoré má inštitúcia prijať, zložitý a citlivý charakter vyžadujúci si mimoriadny stupeň obozretnosti a že v takom prípade si také rozhodnutie vyžaduje určitú mieru voľnej úvahy (rozsudky z 1. februára 2007, Sison/Rada, C‑266/05 P, EU:C:2007:75, bod 35, a zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Rada, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 38).

65      Zásada doslovného výkladu výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 podľa Súdneho dvora nebráni tomu, pokiaľ ide o výnimky týkajúce sa verejného záujmu uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku, aby dotknutá inštitúcia disponovala širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či zverejnenie dokumentu môže poškodiť záujmy chránené týmto ustanovením, a zároveň, aby sa preskúmavanie zákonnosti zo strany Všeobecného súdu, pokiaľ ide o rozhodnutie inštitúcie o odmietnutí prístupu k dokumentu na základe niektorej z uvedených výnimiek, obmedzovalo na overenie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (rozsudky z 1. februára 2007, Sison/Rada, C‑266/05 P, EU:C:2007:75, bod 64, a zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Rada, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 40).

66      V dôsledku toho treba v prejednávanej veci určiť, či Komisia v napadnutom rozhodnutí predložila hodnoverné vysvetlenia, pokiaľ ide o zistenie, do akej miery by prístup k sporným dokumentom mohol konkrétne a skutočne narušiť právnu ochranu Únie, a či v rámci širokej miery voľnej úvahy agentúry Frontex na základe výnimiek uvedených v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 možno uvádzané porušenie považovať za primerane predvídateľné, a nie len hypotetické (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Komisia, T‑851/16, EU:T:2018:69, bod 41).

67      V prejednávanej veci žalobný dôvod spochybňuje vecnú správnosť tvrdenia agentúry Frontex vyjadreného v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého, ak by boli požadované informácie zverejnené, mohli by spolu s informáciami, ktoré sú dostupné na niektorých internetových stránkach alebo námorných nástrojoch, viesť k zisteniu pozície lodí pôsobiacich v rámci operácie Triton.

68      V tejto súvislosti žalobcovia osobitne tvrdia, že na internetovej stránke www.marinetraffic.com, ktorú Frontex citovala vo svojom liste z 8. septembra 2017, nie je možné sledovať pozíciu lodí pôsobiacich v rámci operácie Triton 2017, pretože tieto lode počas svojich misií vypínajú svoje vysielače, aby už nevyslali nijaký signál, ktorý by umožnil ich lokalizáciu prostredníctvom tejto internetovej stránky.

69      V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa vyhlásení agentúry Frontex uvedených na pojednávaní nie sú vysielače lodí, ktoré sa zúčastňujú na misiách organizovaných agentúrou Frontex, systematicky počas týchto období vypnuté.

70      Z vyhlásení agentúry Frontex naopak vyplýva, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v žalobe, vysielače umiestnené na lodiach sú niekedy aktívne, pričom rozhodnutie o ich aktivácii alebo vypnutí prináleží kapitánovi každej lode. Práve tomuto kapitánovi totiž prináleží, aby vzhľadom na osobitné okolnosti, za ktorých loď napreduje, určil, či je z bezpečnostných dôvodov potrebné zabrániť tomu, aby mohla byť loď lokalizovaná, alebo či naopak, aby sa napríklad v snahe vyhnúť sa kolízii alebo zachrániť osoby nachádzajúce sa v ohrození, loď objavila na radaroch ostatných plavidiel.

71      Navyše podľa agentúry Frontex informácie požadované žalobcami postačujú, a to aj vtedy, ak sa systém SIA nepoužíva, na lokalizáciu a následné sledovanie lode, ak sú kombinované jednak s prostriedkami hliadky nízkej technickej povahy (low‑tech), ako je sledovanie pohybu lodí z pobrežia alebo jedného alebo viacerých ďalších lodí, alebo jednak s prostriedkami hliadky vysokej technickej povahy (high‑tech), ako je napríklad používanie dronov, pričom používanie týchto dvoch druhov prostriedkov je rozšírené medzi zločineckými skupinami aktívnymi na šírom mori alebo v iných námorných oblastiach.

72      V prípade, že je známa poloha lodí, majú pašeráci k dispozícii informácie potrebné na to, aby sa vyhli kontrolám, ktoré bránia neoprávnenému vstupu na hranice.

73      Situácia, že by takéto lode mohli byť lokalizované pašerákmi, predstavuje riziko, na ktoré sa vzťahuje verejná bezpečnosť, vzhľadom na skutočnosť, že títo pašeráci neváhajú napadnúť lode, niekedy s vojenskými zbraňami, alebo uskutočniť manévre, ktoré by mohli ohroziť posádky a materiál.

74      Je teda nutné konštatovať, že napriek tvrdeniam uvádzaným žalobcami si vysvetlenia, ktoré poskytla Frontex v napadnutom rozhodnutí, zachovávajú svoju hodnovernosť a preukazujú, ako to vyžaduje judikatúra citovaná v bode 62 vyššie, existenciu predvídateľného rizika, a nie len rizika hypotetickej povahy pre verejnú bezpečnosť, ktorá odôvodňuje uplatnenie výnimky uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 v rámci širokej miery voľnej úvahy, ktorá sa podľa judikatúry citovanej v bodoch 63 až 65 tejto výnimky musí priznať agentúre Frontex, aby mohla uplatniť túto výnimku.

75      Druhý žalobný dôvod sa musí preto zamietnuť ako nedôvodný.

 treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, pretože sprístupnenie informácií týkajúcich sa lodí pôsobiacich počas minulého obdobia automaticky nepredstavuje pre hraničný dozor nevýhody

76      Žalobcovia sa domnievajú, že Frontex sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď im odmietla poskytnúť požadované informácie, pretože tieto informácie sa týkali obdobia od 1. júna do 30. augusta 2017, ktoré bolo už v čase podania ich žiadostí a a fortiori v čase prijatí napadnutého rozhodnutia ukončené.

77      Frontex tento žalobný dôvod spochybňuje.

78      V prejednávanej veci bola žiadosť o prístup podaná 1. septembra 2017 a vzťahovala sa na informácie týkajúce sa obdobia od 1. júna do 30. augusta 2017.

79      Je pravda, že obdobie, na ktoré sa vzťahujú požadované informácie, už v čase podania žiadosti uplynulo. Nič to však nemení na skutočnosti, že jej podanie spadá do dlhšieho časového obdobia, počas ktorého mala prebiehať operácia Triton 2017 a ktoré ako také uplynulo 31. januára 2018.

80      Keďže operácia Triton 2017 v čase podania žiadosti stále prebiehala, riziko, že by boli požadované informácie použité zločincami na lokalizáciu lodí, ktoré sa zúčastňujú na tejto operácii po 30. auguste 2017, stále existovalo.

81      V tejto súvislosti neexistuje nijaký dôvod domnievať sa, ako to naznačujú žalobcovia, že sa flotila lodí, ktoré sa zúčastnili na operácii Triton 2017, v období od 31. augusta 2017 do nasledujúceho 1. septembra zmenila.

82      Frontex sa v tejto súvislosti teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď odmietla prístup k sporným dokumentom.

83      Tretí žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť ako nedôvodný.

 štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, pretože časť požadovaných informácií  bola zverejnená

84      Žalobcovia sa domnievajú, že Frontex sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď im neposkytla čiastočný prístup k požadovaným informáciám, hoci tieto údaje už boli skôr zverejnené.

85      V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že po prvé Komisia 2. februára 2017 uverejnila v čísle 22 strategických poznámok Európskeho centra politickej stratégie (EPSC) námorné prostriedky, ktoré slúžili ktorý v rámci operácie Triton 2016, po druhé Komisia a ESVČ uverejnili v rokoch 2017 a 2016 v tom istom dokumente údaje týkajúce sa lodí použitých v rámci operácie Sophia EUNAVFOR MED a po tretie Frontex v roku 2017 uverejnila na Twitteri názov, vlajku a druh viacerých lodí, ktoré pôsobili v rámci spoločnej operácie Triton 2017.

86      V tejto súvislosti treba uviesť, že zverejnené údaje, ktoré citovali žalobcovia, nie sú porovnateľné s informáciami, ktoré požadovali 1. septembra 2017.

87      V prvom rade informácie, ktoré Komisia zverejnila 2. februára 2017 v strategických poznámkach EPSC, sa týkali operácie Triton 2016, ktorá už bola ukončená, kým informácie požadované žalobcami 1. septembra 2017 sa týkali operácie Triton 2017, ktorá stále prebiehala.

88      Ďalej operácia Sophia EUNAVFOR MED nie je operácia riadená agentúrou Frontex, ale politicky kontrolovaná a strategicky riadená politickým a bezpečnostným výborom, ktorému predsedá ESVČ, pod vedením Rady Európskej únie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

89      V každom prípade sa údaje uverejnené v súvislosti s touto misiou vzťahovali na informácie týkajúce sa roku 2016.

90      Napokon hoci je pravda, že niektoré údaje, ktoré Frontex uverejnila na Twitteri v roku 2017, sa týkali lodí pôsobiacich v rámci operácie Triton 2017, tieto údaje boli v obmedzenom množstve a týkali sa rôznych časov, takže ich nemožno porovnať so všetkými údajmi, po ktoré žalobcovia požiadali 1. septembra 2017 a ktoré sa týkali celej flotily pôsobiacej v rámci operácie Triton 2017 od 1. júna do 30. augusta 2017.

91      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci je Frontex povinná podľa článku 8 ods. 3 a článku 74 ods. 2 nariadenia 2016/1624 komunikovať s verejnosťou o otázkach patriacich do jeho úloh, nemôže odhaliť operatívne informácie, ktoré by mohli narušiť dosiahnutie ich cieľa.

92      V prejednávanej veci informácie, ktorých sa žalobcovia domáhajú, zverejnila Frontex v rámci svojej oznamovacej povinnosti, čo znamená, že vopred sa overilo, že ich zverejnenie je zlučiteľné so všetkými úlohami, ktoré vyplývajú z jej mandátu, a že pri toto prípadnom zverejnení boli zvážené potreby verejnej bezpečnosti.

93      Odoslanie krátkych správ agentúrou Frontex prostredníctvom Twitteru, ktoré obsahovali určité informácie vybrané v rámci jej oznamovacích povinností, nemožno teda považovať za precedens, ktorý by jej ukladal povinnosť oznamovať informácie, o ktorých sa domnieva, že ohrozujú verejnú bezpečnosť.

94      Žalobcovia okrem toho tvrdia, že verejnosť mohla na základe údajov uverejnených Komisiou v súvislosti s operáciou Triton 2016 presne predpokladať koľko a aký druh lodí bude použitých v nasledujúcom roku.

95      Toto tvrdenie sa musí odmietnuť. V čase, keď boli zverejnené informácie týkajúce sa roku 2016, nič totiž nedovoľovalo domnievať sa, že v roku 2017 bude operácia uskutočnená s rovnakým počtom a rovnakým druhom lodí. Verejnosť teda nemohla na základe informácií, ktoré boli zverejnené v roku 2016, disponovať presnými údajmi o spôsobe, akým by mala byť v roku 2017 organizovaná misia.

96      Navyše informácie požadované žalobcami sa netýkali len počtu a druhu lodí pôsobiacich v rámci operácie Triton 2017, ale aj ich názvu a vlajky, ktoré sú dôležitými informáciami pre identifikáciu plavidiel.

97      Treba teda konštatovať, že štvrtý žalobný dôvod nie je dôvodný a zamietnuť ho.

 piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, pretože prípadné riziko, že by sa zločinecké siete vyhli hraničnému dozoru, neodôvodňuje odmietnutie poskytnúť informácie týkajúce sa druhu alebo vlajky dotknutých lodí

98      Žalobcovia sa domnievajú, že Frontex porušila článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 tým, že im nesprístupnila informácie týkajúce sa vlajky a druhu lodí pôsobiacich v rámci operácie Triton 2017.

99      Podľa žalobcov totiž aj za predpokladu, že by v prípade, ak by boli požadované informácie zverejnené, existovalo riziko, že sa zločinecké siete vyhnú hraničnému dozoru, toto riziko neodôvodňuje neposkytnutie informácií týkajúcich sa vlajky a druhu dotknutých lodí. Identifikácia plavidiel na internetových stránkach sa totiž uskutočňuje pod názvom lode, takže poskytnutie informácií týkajúcich sa vlajky a druhu lodí by neumožňovalo ich identifikáciu.

100    V tejto súvislosti treba konštatovať, že nie je spochybnené, že na stránke www.marinetraffic.com, ktorú Frontex citovala vo svojom liste z 8. septembra 2017, sa identifikácia plavidiel uskutočňuje na základe názvu lode.

101    V duplike však Frontex uviedla, že existujú aj iné spôsoby, ako sledovať plavidlá, najmä použitím prostriedkov nízkej technickej povahy, ako je jednoduché sledovanie pohybu lodí z pobrežia alebo z jednej alebo viacerých iných lodí, alebo použitím prostriedkov hliadky vysokej technickej povahy, ako je napríklad používanie dronov.

102    Je jasné, že na používanie týchto iných prostriedkov predstavujú informácie, ako je vlajka a druh lodí, užitočné údaje.

103    Za týchto podmienok mohla Frontex v napadnutom rozhodnutí odmietnuť prístup k názvu lodí, ako aj k ďalším požadovaným informáciám, teda vlajke a druhu lodí použitých v rámci operácie Triton 2017.

104    Piaty žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

 druhej časti prvého žalobného dôvodu

105    Žalobcovia vytýkajú agentúre Frontex, že v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, ako by informácie o názve, druhu a vlajke lode umožnili tretím osobám sledovať túto loď na niektorých internetových stránkach.

106    Frontex sa domnieva, že druhá časť prvého žalobného dôvodu nie je dôvodná.

107    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie požadované článkom 296 ZFEÚ musí jasne a jednoznačne vyjadrovať dôvody inštitúcie, ktorá akt prijala, takým spôsobom, ktorý umožní dotknutej osobe pochopiť dôvody prijatých opatrení a príslušnému súdnemu orgánu ho preskúmať (pozri rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 50 a citovanú judikatúru).

108    Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posudzovať nielen vzhľadom na znenie aktu, ale aj vzhľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne normy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 53, a zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, EU:T:2009:401, bod 82).

109    V prejednávanej veci Frontex v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré požadované informácie nemohli byť zverejnené. V tejto súvislosti tvrdila, že ak by boli požadované informácie zverejnené, bolo by možné, že by spolu s informáciami dostupnými verejnosti na niektorých internetových stránkach alebo námorných nástrojoch, umožnili zistiť pozíciu hliadkových lodí a že ak by zločinecké siete, ktoré sa podieľajú na prevádzaní migrantov a obchodovaní s ľuďmi, disponovali týmito informáciami, boli by informované o oblastiach a harmonogramoch hliadkových lodí, čo by im umožnilo prispôsobiť spôsob realizácie tak, aby obišli hraničný dozor, a teda neoprávnene prekročili vonkajšiu hranicu a nelegálne vstúpili na územie členského štátu Únie.

110    Tieto vysvetlenia samy osebe umožňujú žalobcom pochopiť dôvody, pre ktoré im bol odopretý prístup k požadovaným informáciám, a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie, keďže zdôrazňujú, ako môžu byť požadované informácie spolu s ľahko dostupnými informáciami použité pašeráckymi sieťami na to, aby vznikla situácia, v ktorej by primerane predvídateľným, a nie len hypotetickým spôsobom bola ohrozená verejná bezpečnosť.

111    Žalobcovia však tvrdia, že v napadnutom rozhodnutí mala Frontex uviesť, ako mohli byť požadované informácie, ak by im boli poskytnuté, použité spoločne s internetovými stránkami a nástrojmi alebo inými verejne dostupnými zdrojmi na určenie budúcej pravdepodobnej polohy lodí zúčastnených na operácii Triton.

112    V tejto súvislosti treba uviesť, že ak žalovaná inštitúcia alebo agentúra rozhoduje o žiadosti o sprístupnenie určitých informácií, nie je povinná v odôvodnení napadnutého aktu odhaliť skutočnosti, ktoré by v prípade, ak by boli uvedené informácie zverejnené, viedli k poškodeniu verejného záujmu, na ktorý sa vzťahuje výnimka, na ktorú sa odvoláva táto inštitúcia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2018, Access Info Europe/Komisia, T‑852/16, EU:T:2018:71, bod 114 a citovanú judikatúru).

113    Ak by takáto povinnosť existovala, inštitúcia alebo agentúra tým, že poskytne tieto vysvetlenia o používaní, ktoré možno získať z požadovaných informácií, sama osebe vytvára situáciu, kde je jej konaním ohrozená verejná bezpečnosť, ktorú má za úlohu najmä chrániť.

114    Za týchto podmienok treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie spĺňa povinnosť odôvodnenia.

115    Prvú časť prvého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

116    Žalobu teda treba zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

 O trovách

117    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

118    Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom agentúry Frontex.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Luisa Izuzquiza a Arne Semsrott sú povinní nahradiť trovy konania.

Nihoul

Svenningsen

Öberg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. novembra 2019.

Podpisy


* Jazyk konania: angličtina.