Vec T‑461/07
Visa Europe Ltd a
Visa International Service
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh služieb akvizície transakcií vykonaných kreditnými kartami alebo charge kartami – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Obmedzenie hospodárskej súťaže – Potenciálny konkurent – Pokuty – Poľahčujúce okolnosti – Primeraná lehota – Právna istota – Právo na obhajobu“
Abstrakt rozsudku
1. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti
[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu – Podniky, ktorým bolo umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam, námietkam a okolnostiam uvádzaným Komisiou
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 1)
3. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Preskúmanie podmienok hospodárskej súťaže na trhu – Zohľadnenie aktuálnej a potenciálnej konkurencie
(Článok 81 ods. 1 a 3 ES)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Rozhodnutie, ktoré si vyžaduje komplexné hospodárske alebo technické posúdenie – Súdne preskúmanie – Rozsah
(Článok 81 ods. 1 ES)
5. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Pojem
(Článok 81 ods. 1 ES)
6. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kvalifikácia podniku ako potenciálneho konkurenta – Kritériá – Podstatný prvok – Schopnosť podniku začleniť sa na relevantný trh
(Článok 81 ods. 1 ES)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz – Posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu – Kritérium – Vierohodnosť predložených dôkazov
(Článok 81 ods. 1 ES)
8. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kvalifikácia podniku ako potenciálneho konkurenta – Schopnosť rýchleho začlenenia sa na relevantný trh – Pojem rýchle začlenenie sa
(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2001/C 3/02)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Dohoda oznámená v rámci nariadenia č. 17 a chránená pred pokutou – Neplatnosť oznámenia a zánik ochrany pred pokutou od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1/2003
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 5, a nariadenie č. 1/2003, článok 34 ods. 1)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Miera voľnej úvahy vyhradená Komisii – Úprava výšky pokút
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Voľná úvaha Komisie – Posúdenie v závislosti od individuálneho správania podniku
(Článok 81 ods. 1 ES)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Uvedenie kritérií posúdenia, ktoré Komisii umožnili merať závažnosť a dĺžku trvania porušenia
(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C)
13. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Pojem – „Naznačujúce“ vyhlásenia Komisie – Vylúčenie
14. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Zrušenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie, z dôvodu neprimeranej dĺžky konania – Podmienka – Porušenie práva dotknutých podnikov na obhajobu
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Usmernenia prijaté Komisiou – Poľahčujúce okolnosti
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Kritériá posúdenia – Dopad na trh – Veľkosť geografického trhu
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Miera voľnej úvahy Komisie pri vykonaní celkového posúdenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
1. Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Na prípustnosť žaloby sa vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj keď text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa vyššie uvedených ustanovení tvorí náležitosť žaloby.
Okrem toho nie je povinnosťou Všeobecného súdu, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže funkcia príloh je čisto dôkazná a pomocná.
Kolektívny znalecký posudok nachádzajúci sa v prílohe žaloby, na ktorý žalobcovia odkazujú v rámci svojej kritiky analýzy Komisie, môže Všeobecný súd zohľadniť, len ak podporuje alebo dopĺňa dôvody alebo tvrdenia, ktoré žalobcovia výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je možné s presnosťou určiť v nich obsiahnuté skutočnosti, ktoré podporujú alebo dopĺňajú uvedené dôvody alebo tvrdenia.
(pozri body 50, 51, 53)
2. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže musí oznámenie o výhradách obsahovať opis výhrad vyjadrený hoci aj stručne, ale dostatočne jasne, aby umožnil dotknutým osobám skutočne sa oboznámiť s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Dodržiavanie práva na obhajobu v konaní, ktoré môže viesť k uloženiu takých sankcií, ako je predmetná sankcia, si totiž vyžaduje, aby sa dotknutým podnikom a združeniam podnikov už v štádiu správneho konania umožnilo oznámiť účinným spôsobom ich stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou. Táto požiadavka je dodržaná, ak rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES, nepripisuje dotknutým osobám iné porušenia, než sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.
Dotknuté podniky sa okrem toho na účely tvrdenia porušenia práv na obhajobu, pokiaľ ide o výhrady uvedené v napadnutom rozhodnutí, nemôžu uspokojiť s tým, že sa len odvolali na existenciu rozdielov medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím bez toho, aby uviedli presne a konkrétne, prečo každý z týchto rozdielov v predmetnom prípade predstavuje novú výhradu, vo vzťahu ku ktorej nemali príležitosť byť vypočuté. Pokiaľ Komisia v oznámení o výhradách vychádzala z určitých charakteristík trhu a najmä z jeho veľkej koncentrácie na účely záveru, že hospodárska súťaž na ňom bola obmedzená a v odpovedi na pripomienky žalobcov vo svojom rozhodnutí uviedla, že hospodárska súťaž na trhu nebola neefektívna a že by sa mohla ešte zintenzívniť, neuviedla novú výhradu ani nevychádzala z novej skutočnosti, ale iba skompletizovala svoju analýzu tým, že zohľadnila pripomienky žalobcov. Uvedený vývoj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda oproti tomu, ktorý bol pôvodne uvedený v oznámení o výhradách, vôbec nie je prejavom porušenia práv na obhajobu žalobcov, ale preukazuje naopak, že žalobcovia mohli uplatňovať svoje stanovisko k výhrade uvádzanej Komisiou.
(pozri body 56, 58 – 62)
3. Posúdenie dohody, rozhodnutia združenia podnikov alebo zosúladeného postupu na základe článku 81 ods. 1 ES musí zohľadniť konkrétny rámec, v ktorom nastanú ich účinky, a najmä ekonomický a právny kontext, v ktorom sú činné dotknuté podniky, povahu dotknutých výrobkov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry dotknutého trhu, iba žeby šlo o dohodu obsahujúcu zjavné obmedzenia hospodárskej súťaže ako stanovenie cien, rozdelenie trhu alebo kontrola odbytu. V poslednom uvedenom prípade možno totiž len v rámci článku 81 ods. 3 ES takéto obmedzenia vyvážiť s údajne priaznivými účinkami na hospodársku súťaž s cieľom priznať výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1 toho istého článku.
Podmienky hospodárskej súťaže na danom trhu sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky už prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu, aby sa zistilo, či vzhľadom na štruktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutočné a konkrétne možnosti, aby dotknuté podniky medzi sebou súťažili alebo aby nový účastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval už etablovaným podnikom.
Okrem toho, hoci dohoda, rozhodnutie o združení podnikov alebo zosúladený postup musia byť považované za zakázané z dôvodu zmien fungovania hospodárskej súťaže, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmať hospodársku súťaž v medziach, v akých by skutočne fungovala, ak by neexistovala predmetná dohoda, rozhodnutia o združení podnikov alebo zosúladený postup.
(pozri body 67 – 69, 81, 125, 130)
4. Aj keď súd Únie všeobecne vykonáva úplné preskúmanie toho, či podmienky uplatnenia článku 81 ods. 1 ES sú alebo nie sú splnené, preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, súdmi Únie sa nevyhnutne obmedzuje na overenie dodržiavania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci. To, že sa uzná, že Komisia má určitú mieru voľnej úvahy, však neznamená, že sa súd Únie musí zdržať preskúmania toho, ako Komisia vyložila údaje ekonomickej povahy. Súd Únie musí totiž nielen overiť vecnú správnosť uplatnených dôkazov, ich spoľahlivosť a spojitosť, ale musí preskúmať aj to, či tieto dôkazy obsahujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili.
Štruktúra akvizičného trhu transakcií vykonaných kreditnými kartami alebo charge kartami preto napriek faktorom, ktoré Komisia uznala ako priaznivé pre vstup nového trhového subjektu, spôsobuje malú pravdepodobnosť jeho integrácie na predmetnom trhu prostredníctvom fronting dohody, ktorá by ho od začiatku znevýhodňovala oproti jeho hlavným konkurentom usadeným na uvedenom trhu, takže záver Komisie odmietajúci hypotézu takého vstupu na trh je dostatočne odôvodnený úvahami o ťažkosti nájsť fronting partnera a úvahami o komplexnosti a dodatočných nákladoch vzniknutých fronting dohodami a nepredstavuje uplatnenie nesprávneho právneho kritéria.
(pozri body 70, 110, 111)
5. Okolnosť, že Komisia uznala, že hospodárska súťaž na predmetnom trhu nie je „neefektívna“, jej nebráni sankcionovať správanie, ktoré by mohlo vylúčiť potenciálneho konkurenta z tohto trhu. Jednak článok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v Zmluve, nielen k ochrane záujmov účastníkov hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej, takže Komisia sa mohla platne opierať o vysoký stupeň koncentrácie na relevantnom trhu. Jednak analýza účinkov sporného správania na potenciálnu hospodársku súťaž nemôže byť podmienená skúmaním stupňa aktuálne existujúcej hospodárskej súťaže na predmetnom trhu. Takéto odôvodnenie by bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá stanovuje, že podmienky hospodárskej súťaže na danom trhu sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky už prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu konkurenciu.
(pozri body 121 – 131)
6. Pokiaľ ide o právne kritériá, ktoré sa majú uplatňovať na účely preverenia, či podnik predstavoval potenciálneho konkurenta na predmetnom trhu, Komisia musí preveriť, či by v prípade neuplatnenia sporného pravidla na základe článku 81 ods. 1 ES existovali skutočné a konkrétne možnosti, aby sa táto spoločnosť začlenila do uvedeného trhu a súťažila s podnikmi, ktoré sú na ňom etablované. Takéto preukázanie nesmie spočívať v jednoduchom predpoklade, ale musí byť potvrdené skutkovými okolnosťami alebo analýzou štruktúry relevantného trhu. Podnik teda nemožno považovať za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá realistickej ekonomickej stratégii. Z toho nevyhnutne vyplýva, že hoci zámer podniku začleniť sa do trhu je eventuálne relevantný na účely preverenia, či ho možno považovať za potenciálneho konkurenta na uvedenom trhu, podstatný prvok, na ktorom sa musí zakladať takéto posúdenie, je jeho schopnosť začleniť sa do uvedeného trhu.
(pozri body 166 – 168)
7. Pokiaľ ide o dôkaznú silu, ktorú treba priznať dokumentom v rámci konštatovania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, je potrebné pripomenúť, že v práve Únie prevažuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom posúdenia predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Na účely posúdenia dôkaznej sily dôkazu je potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje. Je teda potrebné zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný.
(pozri bod 182)
8. Komisia sa nedopustí nesprávneho právneho posúdenia tým, že považuje hospodársky subjekt za potenciálneho konkurenta, pokiaľ jednak nie sú spochybňované posúdenia týkajúce sa schopnosti hospodárskeho subjektu začleniť sa do predmetného trhu a jednak prípad vstupu tohto subjektu na predmetný trh nie je čisto teoretický. Tento záver nevyvracia ani okolnosť, že Komisia neposkytne odhad dĺžky obdobia, aké by tento subjekt potreboval na začlenenie do predmetného trhu, a to v zjavnom rozpore s definíciou uvedenou v pravidlách uplatňovania článku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci, ktoré uvádzajú lehotu jeden rok. Zo znenia tejto definície, ktorá sa nachádza v poznámke pod čiarou 9 týchto pravidiel, totiž vyplýva, že podstatným prvkom je nevyhnutnosť, aby sa potenciálny vstup mohol vykonať dostatočne rýchlo, aby obmedzoval účastníkov trhu, pričom lehota jedného roka sa uvádza len orientačne.
(pozri body 187 – 189)
9. Možnosť Komisie uložiť pokutu v prípade dohody, ktorá bola oznámená v rámci nariadenia č. 17, vyplýva z článku 34 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, ktoré stanovuje, že oznámenia strácajú účinnosť od dátumu uplatniteľnosti tohto nariadenia. Z toho nevyhnutne vyplýva, že imunita v prípade pokuty v rámci dohôd oznámených podľa článku 15 ods. 5 nariadenia č. 17 končí v okamihu nadobudnutia platnosti nariadenia č. 1/2003. Komisia je preto v každom prípade oprávnená uložiť pokutu žalobcom za pokračovanie sporného správania po tom, ako nadobudlo platnosť nariadenie č. 1/2003.
(pozri bod 211)
10. Komisia má mieru voľnej úvahy pri stanovovaní sumy pokút, pretože tieto pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o okolnosť, že Komisia neuložila v minulosti pokuty v prípade obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska účinkov, táto okolnosť ju nemôže zbaviť možnosti uložiť pokutu, ak je to potrebné na zabezpečenie vykonania politiky hospodárskej súťaže. Naopak, efektívne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže totiž vyžaduje, aby Komisia mohla výšku pokút kedykoľvek prispôsobiť potrebám tejto politiky.
(pozri body 212, 213)
11. Komisia pri výkone svojej voľnej úvahy rozhoduje v osobitnom rámci každého konania, či uložiť pokutu s cieľom sankcionovať skonštatované porušenie a zachovať účinnosť práva hospodárskej súťaže. V každom prípade, aj keby bola pravda, že Komisia v minulosti nekonala správne, keď neuložila pokuty podnikom v podobných veciach, argumentácia, ktorá sa v prospech podnikov sankcionovaných za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže odvoláva na protiprávnosť spôsobenú v prospech iného, by bola v rozpore so zásadou zákonnosti.
(pozri body 218, 219)
12. Pokiaľ ide o stanovenie pokút z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže, Komisia splní svoju povinnosť odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia, bez toho, aby bola povinná v ňom uviesť podrobnejší opis alebo číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty. Také okolnosti, ktoré sa týkajú závažnosti a dĺžky trvania správania vytýkaného žalobcom, sa síce týkajú v prvom rade určenia výšky pokuty, ale sú takisto takej povahy, že umožňujú pochopiť dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že je potrebné uložiť pokutu.
(pozri body 221, 288)
13. V konaní týkajúcom sa konštatovania porušenia podľa článku 81 ES sa zásada ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán mu dal dôvody na vznik dôvodných očakávaní, pričom nikto nemôže odkazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia poskytnuté správnym orgánom, ktoré pochádzajú z oprávneného a dôveryhodného zdroja. „Vyhlásenia, z ktorých vyplývalo“, že Komisia túto vec nepovažuje za vec, v ktorej by uložila pokutu, nemožno považovať za presné uistenia.
(pozri body 223, 224)
14. Dodržanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej súťaže predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej rešpektovanie zabezpečujú súdy. Táto zásada je uvedená v článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Porušenie tejto zásady môže viesť k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES, a to pod podmienkou, že ovplyvnilo schopnosť predmetných podnikov obhajovať sa, čím malo dosah na ich práva na obhajobu. Nie je to tak však v prípade, ak jednak žalobcovia neuvádzajú, že by dĺžka správneho konania mala dosah na ich práva na obhajobu, a jednak obdobie, ktoré uplynulo medzi skončením porušenia a napadnutým rozhodnutím ukladajúcim pokutu, je teda oveľa kratšie ako premlčacie lehoty stanovené v článku 25 nariadenia č. 1/2003. Ak totiž existuje úplná a podrobná úprava lehôt, v rámci ktorých má Komisia právo uložiť pokuty podnikom, ktoré sú predmetom konaní na uplatnenie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže, bez toho, aby ohrozila základnú požiadavku právnej istoty, je potrebné vylúčiť akúkoľvek úvahu súvisiacu s povinnosťou Komisie vykonať právomoc uloženia pokút v primeranej lehote.
(pozri body 231 – 234, 238, 298)
15. V oblasti určenia výšky pokuty stanovenej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže sa Komisia nemôže odkloniť od pravidiel, ktoré si sama stanovila. Osobitne, ak Komisia prijme usmernenia určené na to, aby pri dodržaní Zmluvy spresnili kritériá, ktoré chce uplatňovať v rámci výkonu svojej voľnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodržovať indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila.
Na účely preverenia, či Komisia bola žalobcom povinná uznať poľahčujúcu okolnosť založenú na existencii dôvodnej pochybnosti, čo sa týka protiprávnej povahy správania, za ktoré sa ukladá sankcia, v prípade, že pokuta nebola uložená na základe celého obdobia porušenia, ale iba od dátumu oznámenia o výhradách, treba zohľadniť skutočnosť, že od tohto dátumu Komisia formulovala námietky proti spornému správaniu, pričom vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, že ním bol porušený článok 81 ES. Preto od tohto dátumu žalobcovia už nemôžu tvrdiť, že nevedeli o porušení článku 81 ES.
(pozri body 246, 250 –252, 297)
16. V oblasti hospodárskej súťaže sa závažnosť porušenia určuje s ohľadom na viacero faktorov, ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, vo vzťahu ku ktorým Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy. Pri posudzovaní závažnosti porušenia sa musí brať do úvahy jeho povaha, skutočný dosah na trh, ak ho možno merať, a veľkosť relevantného zemepisného trhu.
(pozri body 266, 268)
17. V oblasti hospodárskej súťaže sa primeraná povaha prípadného zníženia pokuty na základe poľahčujúcich okolností vyplývajúceho z bodu 3 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO musí posúdiť z globálneho hľadiska, zohľadňujúc všetky relevantné okolnosti. V prípade, že v uvedených usmerneniach nie je uvedená povinnosť, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, ktoré môžu byť zohľadnené, je potrebné sa domnievať, že Komisia si ponechala určitú voľnú úvahu pri celkovom posúdení významu prípadného zníženia sumy pokút z dôvodu poľahčujúcich okolností.
(pozri bod 303)