Vec T‑526/19
Nord Stream 2 AG
proti
Rade Európskej únie
a
Európskemu parlamentu
Uznesenie Všeobecného súdu (ôsma komora) z 20. mája 2020
„Žaloba o neplatnosť – Energetika – Vnútorný trh so zemným plynom – Smernica (EÚ) 2019/692 – Uplatňovanie smernice 2009/73/ES na plynovody do tretích krajín a z nich – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť – Predloženie protiprávne získaných dokumentov“
1. Súdne konanie – Prekážka konania – Žiadosť o vyňatie dokumentov zo spisu vo veci – Kritériá posúdenia – Právne stanovisko a odporúčania Komisie pre Radu na účely medzinárodných rokovaní – Vplyv klasifikácie dokumentov a predchádzajúceho zamietnutia prístupu
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 130; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 a 2; rozhodnutie Rady 2013/488, článok 2 ods. 2 písm. d)]
(pozri body 30, 31, 38 – 45, 48 – 56, 60 – 64)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Pozmeňujúca smernica, ktorá časť plynárenskej prepravnej siete potenciálne podriaďuje pravidlám pre vnútorný trh so zemným plynom – Žaloba prevádzkovateľa plynovodov, ktorý môže spadať do rozšírenej pôsobnosti pravidiel práva Únie – Smernica vyžadujúca vnútroštátne vykonávacie opatrenia a umožňujúca udeľovanie výnimiek vnútroštátnymi regulačnými orgánmi – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73, článok 9 ods. 8, články 36 a 49a, a 2019/692, článok 1)
(pozri body 102 – 115)
Zhrnutie
Všeobecný súd uzneseniami Nord Stream 2/Parlement a Rada (T‑526/19) a Nord Stream/Parlament a Rada (T‑530/19), prijatými 20. mája 2020, zamietol ako neprípustné žaloby o neplatnosť podané v príslušnom poradí spoločnosťami Nord Stream 2 AG a Nord Stream AG proti smernici 2019/692(1).(2)
Nord Stream AG je spoločnosť založená podľa švajčiarskeho práva, v ktorej 51‑percentný podiel vlastní ruská spoločnosť PJSC Gazprom a ktorá vlastní a prevádzkuje plynovod „Nord Stream“ (všeobecne známy ako „Nord Stream 1“) zabezpečujúci prepravu plynu medzi mestami Vyborg (Rusko) a Lubmin (Nemecko) v blízkosti mesta Greifswald (Nemecko). Výstavba tohto plynovodu bola dokončená v roku 2012, pričom jeho prevádzka je plánovaná na obdobie 50 rokov.
Nord Stream 2 AG je spoločnosť založená podľa švajčiarskeho práva, ktorej jediným vlastníkom je ruská verejná akciová spoločnosť Gazprom. Je poverená plánovaním, výstavbou a prevádzkou plynovodu „Nord Stream 2“, ktorý je vedený paralelne s plynovodom „Nord Stream 1“.
Dňa 17. apríla 2019 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali smernicu 2019/692, ktorou sa mení smernica 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom(3). Táto smernica nadobudla účinnosť 23. mája 2019 a členským štátom, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v jej článku 2, medzi ktoré patrí najmä Spolková republika Nemecko, uložila povinnosť prijať vnútroštátne opatrenia potrebné na jej prebratie najneskôr do 24. februára 2020.
Od nadobudnutia účinnosti pozmeňujúcej smernice je časť prepravných potrubí prevádzkovateľov plynovodov, akými sú aj Nord Stream AG a Nord Stream 2 AG, v týchto veciach časť, ktorá sa nachádza medzi členským štátom a tretím štátom až po územie členských štátov alebo časť v pobrežnom mori členského štátu, potenciálne podriadená smernici 2009/73 a vnútroštátnym vykonávacím ustanoveniam. Z uvedeného vyplýva pre týchto prevádzkovateľov najmä povinnosť oddelenia prepravných sietí a prevádzkovateľov prepravných sietí, ako aj zavedenie systému nediskriminačného prístupu tretích strán do prepravných a distribučných sietí plynu na základe uverejnených taríf.
Všeobecný súd svojimi uzneseniami vyhovel námietkam neprípustnosti, ktoré vzniesli Parlament a Rada na základe článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, a preto zamietol žaloby ako neprípustné, čím sa návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania podané Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Európskou komisiou stali bezpredmetnými.
Všeobecný súd v prvom rade rozhodol, že Nord Stream 2 AG a Nord Stream AG neboli priamo dotknuté pozmeňujúcou smernicou.
Všeobecný súd v tejto súvislosti uviedol, že prostredníctvom vnútroštátnych opatrení na prebratie napadnutej smernice mali členské štáty najneskôr do 24. februára 2020 schváliť, že subjekty, akými sú tie, ktoré podali predmetné žaloby, budú podliehať alebo podliehajú povinnostiam podľa smernice 2009/73 za podmienok stanovených týmito členskými štátmi. V týchto veciach po prvé, pokiaľ ide o Spolkovú republiku Nemecko, na ktorej území sa nachádzajú dotknuté úseky plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2, takéto vnútroštátne vykonávacie opatrenia v čase podania týchto žalôb chýbali. Po druhé členské štáty mali pri vykonávaní ustanovení pozmeňujúcej smernice priestor na voľnú úvahu.
Pozmeňujúca smernica totiž vnútroštátnym regulačným orgánom umožňuje udeliť výnimky z uplatňovania niektorých ustanovení smernice 2009/73 v znení zmien jednak novým významným plynárenským infraštruktúram a jednak prepravným plynovodom medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré boli dokončené pred 23. májom 2019. Všeobecný súd poznamenal, že úlohou členských štátov bolo prijať vnútroštátne opatrenia umožňujúce dotknutým subjektom požiadať o tieto výnimky tým, že presne určia podmienky na získanie týchto výnimiek z hľadiska všeobecných kritérií stanovených v článku 49a smernice 2009/73 v znení zmien, a upravia postup tak, aby sa umožnilo ich vnútroštátnym regulačným orgánom rozhodnúť o takýchto žiadostiach v lehote stanovenej pozmeňujúcou smernicou, teda do 24. mája 2020. Okrem toho vnútroštátne regulačné orgány disponovali na účely zavedenia týchto podmienok širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o udeľovanie takýchto výnimiek a prípadné osobitné podmienky, ktorým tieto výnimky môžu podliehať.
Všeobecný súd ďalej spresnil, že ak sa činnosti žalobkýň v súčasnosti čiastočne riadia právom Únie, konkrétne v týchto veciach smernicou 2009/73 v znení zmien, táto okolnosť je v každom prípade len dôsledkom ich rozhodnutia rozvíjať a udržiavať svoju činnosť na území Únie, v týchto veciach v pobrežnom mori jedného z členských štátov Únie. Pozmeňujúca smernica však sama osebe a od nadobudnutia jej účinnosti nemala bezprostredné a konkrétne účinky na právnu situáciu subjektov, akými sú žalobkyne, a najmä nie pred uplynutím lehoty na jej prebratie.
Vo veci T‑530/19 Všeobecný súd v druhom rade rozhodol, že Nord Stream AG nebola ani osobne dotknutá pozmeňujúcou smernicou.
V tejto súvislosti Všeobecný súd predovšetkým uviedol, že Nord Stream AG nemala právo prevádzkovať a/alebo pokračovať v prevádzkovaní siete dvoch potrubí plynovodu „Nord Stream“ bez akýchkoľvek regulačných obmedzení Únie, prinajmenšom pokiaľ ide o časť tohto prepravného plynovodu nachádzajúceho sa na území Únie, v tomto prípade v pobrežnom mori členského štátu.
Všeobecný súd z toho vyvodil, že skutočnosť, na ktorú poukázala Nord Stream AG, že pri prijímaní napadnutej smernice bola táto spoločnosť súčasťou úzkeho, identifikovaného alebo identifikovateľného okruhu subjektov dotknutých rozšírením územnej a/alebo vecnej pôsobnosti smernice 2009/73, neumožňuje konštatovať, že je osobne dotknutá pozmeňujúcou smernicou, keďže uplatňovanie tejto smernice podlieha objektívnym kritériám vymedzeným normotvorcom Únie, a to najmä kritériu, podľa ktorého sú kandidátmi na určité výnimky prepravné plynovody, ktoré boli dokončené a funkčné ku dňu nadobudnutia jej účinnosti, teda 23. mája 2019.
Vo veci T‑526/19 Všeobecný súd v odpovedi na argumentáciu založenú na porušení práva na účinné súdne preskúmanie ďalej spresnil, že dotknutý subjekt môže požiadať príslušný regulačný orgán, v tomto prípade nemecký regulačný orgán, o výnimku, a prípadne napadnúť rozhodnutie tohto orgánu na nemeckom súde, pričom bude namietať neplatnosť pozmeňujúcej smernice v úmysle doviesť tento súd k tomu, aby sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami.
V tej istej veci Všeobecný súd tiež vyhovel námietke vznesenej Radou na základe článku 130 ods. 2 rokovacieho poriadku a doplňujúcej žiadosti tejto inštitúcie, ktoré smerovali k tomu, aby boli zo spisu vo veci vyňaté dokumenty, ktoré predložila Nord Stream 2 AG v rámci svojej žaloby bez povolenia dotknutej inštitúcie ako autora alebo adresáta. Išlo o stanovisko právneho servisu Rady, odporúčania Komisie adresované Rade na účely prijatia rozhodnutia v súvislosti s medzinárodnými rokovaniami s treťou krajinou, a pokiaľ ide o druhú prekážku konania, komentáre Spolkovej republiky Nemecko zaslané stálym zástupcom v Rade v rámci legislatívneho postupu prijímania pozmeňujúcej smernice.
Všeobecný súd v rámci rozhodovania o týchto prekážkach konania v tejto veci vyhovel žiadostiam Rady, pričom vychádzal z ustanovení nariadenia č. 1049/2001(4), keďže neuplatniteľnosť týchto ustanovení nebráni tomu, aby im bola v súlade s nedávnou judikatúrou Súdneho dvora(5) priznaná určitá orientačná hodnota.
Všeobecný súd tak predovšetkým konštatoval, pokiaľ ide o dokumenty, ku ktorým Rada zamietla prístup požadovaný zamestnancom spoločnosti Nord Stream 2, že Rada sa správne odvolávala jednak na ochranu právnych stanovísk a jednak na to, že sa domnievala, že zverejnenie vyššie uvedených odporúčaní by konkrétne a skutočne poškodilo ochranu verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov Únie.
Pokiaľ ide o komentáre Spolkovej republiky Nemecko predložené v rámci legislatívneho postupu, Všeobecný súd uviedol, že hoci žalobkyňa naznačila, že tieto dokumenty dostala od stáleho zástupcu členského štátu v Rade, neuviedla však od ktorého, a neodvolávala sa ani na súhlas stáleho zástupcu Spolkovej republiky Nemecko ako autora uvedených dokumentov. Napokon nebolo zrejmé ani to, že by uvedený členský štát v zmysle nariadenia č. 1049/2001 mlčky alebo výslovne súhlasil s tým, aby boli uvedené komentáre zaslané žalobkyni Nord Stream 2, a to buď pred čiastočným zamietnutím žiadostí zamestnanca žalobkyne zo strany Rady, alebo po ňom.