Predbežné znenie

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)

z 22. novembra 2023(*)

„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Riešenie krízovej situácie banky Banco Popular Español – Rozhodnutie SRB o zamietnutí vyplatenia náhrady akcionárom a veriteľom, v súvislosti s ktorými sa vykonali opatrenia na riešenie krízovej situácie – Právo vlastniť majetok – Právo byť vypočutý – Právo na účinný prostriedok nápravy – Ocenenie rozdielu v zaobchádzaní – Nezávislosť hodnotiteľa“

V spojených veciach T‑302/20, T‑303/20 a T‑307/20,

Antonio Del Valle Ruíz, bytom v Mexiku (Mexiko), a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe(1), v zastúpení: B. Fernández García, J. Álvarez González a P. Rubio Escobar, advokáti,

žalobcovia vo veci T‑302/20,

ktorých v konaní podporuje:

Aeris Invest Sàrl, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko), v zastúpení: R. Vallina Hoset a M. Varela Suárez, advokáti,

vedľajší účastník vo veci T‑302/20,

José María Arias Mosquera, bytom v Madride (Španielsko), a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe(2), v zastúpení: Fernández García, Álvarez González a Rubio Escobar,

žalobcovia vo veci T‑303/20,

Calatrava Real State 2015, SL, so sídlom v Madride, v zastúpení: Fernández García, Álvarez González a Rubio Escobar,

žalobkyňa vo veci T‑307/20,

proti

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: M. Fernández Rupérez, A. Lapresta Bienz, L. Forestier a J. Rius Riu, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.‑G. Kamann, F. Louis, V. Del Pozo Espinosa de los Monteros a L. Hesse, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastník v spojených veciach T‑302/20, T‑303/20 a T‑307/20,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia G. De Baere (spravodajca), G. Steinfatt, K. Kecsmár a S. Kingston,

tajomník: P. Nuñez Ruiz, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 7. septembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobcovia Antonio Del Valle Ruíz a 36 ďalších fyzických alebo právnických osôb, ktorých mená sú uvedené v prílohe, José María Arias Mosquera a 28 ďalších fyzických alebo právnických osôb, ktorých mená sú uvedené v prílohe, ako aj Calatrava Real State 2015, SL, sa svojimi žalobami podanými na základe článku 263 ZFEÚ domáhajú zrušenia rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/EES/2020/52 zo 17. marca 2020 o tom, či je potrebné vyplatiť náhradu akcionárom a veriteľom, v súvislosti s ktorými sa vykonali opatrenia na riešenie krízovej situácie týkajúce sa banky Banco Popular Español S.A. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobcovia sú fyzické a právnické osoby, ktoré boli akcionármi banky Banco Popular Español (ďalej len „Banco Popular“) pred prijatím programu riešenia jej krízovej situácie.

3        Dňa 7. júna 2017 bolo na výkonnom zasadnutí SRB prijaté rozhodnutie SRB/EES/2017/08 o prijatí programu riešenia krízovej situácie banky Banco Popular Español (ďalej len „program riešenia krízovej situácie“) na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

4        Pred prijatím programu riešenia krízovej situácie 23. mája 2017 uzatvorila SRB na základe verejného obstarávania zmluvu so spoločnosťou Deloitte Réviseurs d’Entreprises ako hodnotiteľom (ďalej len „hodnotiaca spoločnosť“) v rámci prípravy prípadného riešenia krízovej situácie banky Banco Popular. S hodnotiacou spoločnosťou bola na základe výberového konania uzatvorená osobitná zmluva podľa viacnásobnej rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú SRB podpísala so šiestimi spoločnosťami, vrátane hodnotiacej spoločnosti. V súlade s osobitnou zmluvou bolo úlohou hodnotiacej spoločnosti vykonať ocenenie banky Banco Popular pred prípadným riešením krízovej situácie, ako aj ocenenie rozdielu v zaobchádzaní stanoveného v článku 20 ods. 16 až 18 nariadenia č. 806/2014 po prípadnom riešení krízovej situácie.

5        Dňa 5. júna 2017 SRB schválila prvé ocenenie podľa článku 20 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 806/2014, ktorého cieľom bolo poskytnúť informácie na účely určenia, či sú splnené podmienky na uplatnenie postupu riešenia krízovej situácie, vymedzené v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014.

6        Dňa 6. júna 2017 hodnotiaca spoločnosť predložila SRB druhé ocenenie (ďalej len „ocenenie 2“) vypracované podľa článku 20 ods. 10 nariadenia č. 806/2014. Cieľom ocenenia 2 bolo odhadnúť hodnotu aktív a pasív banky Banco Popular, poskytnúť odhad zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo v prípade, že by Banco Popular bola subjektom bežného konkurzného konania, ako aj podložiť informáciami rozhodnutie o akciách a nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, pričom tieto informácie umožňovali SRB určiť komerčné podmienky na účely nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

7        V programe riešenia krízovej situácie sa SRB vzhľadom na to, že podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 boli splnené, rozhodla začať riešiť krízovú situáciu banky Banco Popular. SRB rozhodla o odpise a konverzii kapitálových nástrojov banky Banco Popular podľa článku 21 nariadenia č. 806/2014 a uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti podľa článku 24 nariadenia č. 806/2014 prevodom akcií na nadobúdateľa.

8        SRB rozhodla o zrušení 100 % akcií banky Banco Popular, o vykonaní konverzie a odpísaní celej výšky istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 vydaných bankou Banco Popular a o vykonaní konverzie celej výšky istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 2 vydaných bankou Banco Popular na „nové akcie II“. Na základe transparentného a otvoreného procesu predaja, ktorý uskutočnil španielsky orgán poverený riešením krízových situácií Fondo de Reestructuración Ordenada Bancaria (FROB, Fond pre riadenú reštrukturalizáciu bankových inštitúcií, Španielsko), boli „nové akcie II“ prevedené na banku Banco Santander SA za kúpnu cenu vo výške 1 eura. Banco Santander sa následne stala 28. septembra 2018 na základe zlúčenia univerzálnym právnym nástupcom banky Banco Popular.

9        Dňa 7. júna 2017 prijala Komisia rozhodnutie (EÚ) 2017/1246, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízovej situácie banky Banco Popular (Ú. v. EÚ L 178, 2017, s. 15).

10      Dňa 14. júna 2018 hodnotiaca spoločnosť predložila SRB ocenenie rozdielu v zaobchádzaní, upravené v článku 20 ods. 16 až 18 nariadenia č. 806/2014, ktoré vykonala s cieľom určiť, či by sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo lepšie, keby bola inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, subjektom bežného konkurzného konania (ďalej len „ocenenie 3“). Dňa 31. júla 2018 hodnotiaca spoločnosť zaslala SRB addendum k tomuto oceneniu, ktoré obsahovalo opravu určitých formálnych chýb.

11      Hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 odhadla zaobchádzanie, ktoré by sa na dotknutých akcionárov a veriteľov vzťahovalo, keby Banco Popular v čase prijatia programu riešenia krízovej situácie vstúpila do bežného konkurzného konania. Toto posúdenie vykonala v rámci scenára likvidácie na základe Ley 22/2003 Concursal (zákon č. 22/2003 o konkurze) z 9. júla 2003 (BOE č. 164 z 10. júla 2003, s. 26905).

12      Hodnotiaca spoločnosť uviedla, že hypotetický scenár likvidácie bol vypracovaný na základe neauditovaných finančných informácií zo 6. júna 2017, alebo ak neboli k dispozícii, z 31. mája 2017. Domnievala sa, že začatie bežného konkurzného konania voči banke Banco Popular dňa 7. júna 2017 by viedlo k neplánovanej likvidácii. Na účely posúdenia hodnoty speňaženia majetku zohľadnila hodnotiaca spoločnosť tri alternatívne časové scenáre likvidácie, a to 18 mesiacov, 3 roky a 7 rokov, pričom každý z nich zahŕňal najlepšiu a najhoršiu hypotézu. Dospela k záveru, že v prípade dotknutých akcionárov a podriadených veriteľov sa v rámci bežného konkurzného konania nebolo možné očakávať žiadne vymoženie ani v jednej z týchto hypotéz a teda neexistoval rozdiel v zaobchádzaní v porovnaní so zaobchádzaním vyplývajúcim z opatrenia na riešenie krízovej situácie.

13      Dňa 6. augusta 2018 uverejnila SRB na svojej internetovej stránke svoje stanovisko z 2. augusta 2018 k predbežnému rozhodnutiu o otázke, či je alebo nie je potrebné vyplatiť akcionárom a veriteľom, pri ktorých sa zmenili opatrenia na riešenie krízových situácií týkajúce sa banky Banco Popular náhradu, a o začatí konania vo veci práva byť vypočutý (SRB/EES/2018/132) (ďalej len „predbežné rozhodnutie“), ako aj nedôvernú verziu ocenenia 3. Dňa 7. augusta 2018 bolo oznámenie o stanovisku SRB uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 277 I, 2018, s. 1).

14      V predbežnom rozhodnutí SRB konštatovala, že z ocenenia 3 vyplýva, že neexistuje rozdiel v zaobchádzaní, ktoré sa na akcionárov a dotknutých veriteľov skutočne vzťahovalo z dôvodu riešenia krízovej situácie banky Banco Popular, a v zaobchádzaní, ktoré by sa na nich vzťahovalo, keby bola táto banka v čase riešenia krízovej situácie subjektom bežného konkurzného konania. SRB predbežne rozhodla, že nebola povinná vyplatiť náhradu dotknutým akcionárom a veriteľom podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014.

15      Aby mohla SRB prijať konečné rozhodnutie o tom, či je alebo nie je potrebné dotknutým akcionárom a veriteľom vyplatiť náhradu, vyzvala ich, aby ju informovali o svojom záujme uplatniť svoje právo byť vypočutý v súvislosti s predbežným rozhodnutím v súlade s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

16      SRB uviedla, že konanie týkajúce sa práva byť vypočutý bude prebiehať v dvoch fázach.

17      V prvej fáze, fáze registrácie, boli dotknutí akcionári a veritelia vyzvaní, aby vyjadrili svoj záujem uplatniť svoje právo byť vypočutý prostredníctvom osobitného online registračného formulára, ktorý bol k dispozícii do 14. septembra 2018. SRB mala následne overiť, či každá zo strán, ktorá prejavila svoj záujem, mala postavenie dotknutého akcionára alebo veriteľa. Dotknutí akcionári a veritelia museli predložiť dôkaz o svojej totožnosti a dôkaz o tom, že 6. júna 2017 vlastnili jeden alebo viac kapitálových nástrojov banky Banco Popular, ktoré boli odpísané alebo konvertované a prevedené v rámci riešenia krízovej situácie.

18      V druhej fáze, fáze konzultácie, mohli dotknutí akcionári a veritelia, ktorí počas prvej fázy vyjadrili záujem uplatniť svoje právo byť vypočutý a ktorých postavenie SRB overila, predložiť svoje pripomienky k predbežnému rozhodnutiu, ku ktorému bolo pripojené ocenenie 3.

19      SRB 16. októbra 2018 oznámila, že oprávnení akcionári a veritelia budú vyzvaní, aby od 6. novembra 2018 predložili písomné pripomienky k predbežnému rozhodnutiu. Dňa 6. novembra 2018 zaslala SRB oprávneným akcionárom a veriteľom jedinečný osobný internetový odkaz umožňujúci na internete prístup k formuláru, prostredníctvom ktorého mohli do 26. novembra 2018 predložiť pripomienky k predbežnému rozhodnutiu a k nedôvernej verzii ocenenia 3.

20      Po skončení fázy konzultácie SRB preskúmala relevantné pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov týkajúce sa predbežného rozhodnutia. Požiadala hodnotiacu spoločnosť, aby jej predložila dokument obsahujúci jej posúdenie relevantných pripomienok týkajúcich sa ocenenia 3, a preskúmala, či je ocenenie 3 vzhľadom na tieto pripomienky naďalej platné.

21      Dňa 18. decembra 2019 hodnotiaca spoločnosť poskytla SRB svoje posúdenie s názvom „Objasňujúci dokument k oceneniu rozdielu v zaobchádzaní“ (ďalej len „objasňujúci dokument“). V objasňujúcom dokumente hodnotiaca spoločnosť potvrdila, že stratégia a rôzne hypotetické scenáre likvidácie podrobne opísané v ocenení 3 a použité metodiky a vykonané analýzy sú naďalej platné.

22      SRB prijala 17. marca 2020 napadnuté rozhodnutie. Oznámenie o tomto rozhodnutí bolo uverejnené 20. marca 2020 v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 91, 2020, s. 2).

23      V napadnutom rozhodnutí SRB konštatovala, že hodnotiaca spoločnosť bola nezávislá v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 20 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 a v kapitole IV delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 184, 2016, s. 1).

24      V bode 5 napadnutého rozhodnutia s názvom „ocenenie 3“ SRB zhrnula obsah ocenenia 3 a konštatovala, že bolo v súlade s uplatniteľným právnym rámcom a bolo dostatočne odôvodnené a úplné, aby predstavovalo základ rozhodnutia podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014. Domnievala sa, že ocenenie 3 posudzovalo potrebné prvky stanovené v článku 20 ods. 17 nariadenia č. 8096/2014 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2018/344 zo 14. novembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá týkajúce sa metodík oceňovania rozdielu v zaobchádzaní pri riešení krízovej situácie (Ú. v. EÚ L 67, 2018, s. 3).

25      V bode 6 napadnutého rozhodnutia SRB predložila „pripomienky predložené dotknutými akcionármi a veriteľmi, ako aj ich posúdenie“. V bode 6.1 napadnutého rozhodnutia s názvom „posúdenie relevantnosti“ SRB vysvetlila, že niektoré z týchto pripomienok, ktoré sa netýkali ani jej predbežného rozhodnutia, ani ocenenia 3, neboli v rozsahu, v akom nespadali do rámca konania týkajúceho sa práva byť vypočutý, relevantné. V bode 6.2 napadnutého rozhodnutia „preskúmala relevantné pripomienky“ predložené dotknutými akcionármi a veriteľmi, ktoré sa týkali nezávislosti hodnotiacej spoločnosti a obsahu ocenenia 3 zoskupené podľa tém.

26      SRB dospela k záveru, že z ocenenia 3 v spojení s objasňujúcim dokumentom a závermi uvedenými v bode 6.2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že neexistuje rozdiel v zaobchádzaní, ktoré sa skutočne vťahovalo na dotknutých akcionárov a veriteľov, a v zaobchádzaní, ktoré by sa na nich vzťahovalo, keby Banco Popular vstúpila do bežného konkurzného konania v čase riešenia krízovej situácie.

27      V dôsledku toho SRB rozhodla:

„Článok 1

Ocenenie

S cieľom určiť, či sa má akcionárom a veriteľom dotknutým opatreniami na riešenie krízovej situácie týkajúce sa banky Banco Popular poskytnúť náhrada…, sa ocenenie rozdielu v zaobchádzaní v rámci riešenia krízovej situácie podľa článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014 stanovuje v súlade s prílohou I k tomuto rozhodnutiu v spojení s objasňujúcim dokumentom… uvedeným v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Vyplatenie náhrady

Akcionári a veritelia dotknutí opatreniami na riešenie krízovej situácie týkajúce sa banky Banco Popular nemajú podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014 nárok na vyplatenie náhrady z jednotného fondu na riešenie krízových situácií.

Článok 3

Adresát rozhodnutia

Toto rozhodnutie je určené FROB ako vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 3 nariadenia č. 806/2014.“

 Návrhy účastníkov konania

28      Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil SRB a Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

29      SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

30      Vo veci T‑302/20 vedľajší účastník konania, Aeris Invest Sàrl, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhovel žalobe,

–        uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

31      Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

32      Na podporu svojich žalôb uvádzajú žalobcovia päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 15 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 806/2014. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý zakotveného v článku 41 ods. 2 Charty. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení práva vlastniť majetok zakotveného v článku 17 a článku 52 ods. 1 Charty, ako aj v článku 1 protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).

33      Na úvod treba poukázať na to, že judikatúra obmedzila rozsah preskúmania zo strany Všeobecného súdu v situáciách, v ktorých je napadnutý akt založený na posúdení veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, ako aj vtedy, keď ide o komplexné ekonomické posúdenie.

34      Na jednej strane, čo sa týka situácií, v ktorých orgánom Európskej únie prináleží široká miera voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy na účely určenia povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijímajú, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej miery voľnej úvahy. V takomto kontexte totiž súd Únie nemôže nahradiť svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy posúdenie inštitúcií, ktorým Zmluva FEÚ zverila túto úlohu [pozri rozsudky z 21. júla 2011, Etimine, C‑15/10, EU:C:2011:504, bod 60 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 105 a citovanú judikatúru].

35      Na druhej strane pokiaľ ide o preskúmanie zložitých ekonomických posúdení orgánov Únie vykonávané súdmi Únie, má zúžený charakter a musí sa nevyhnutne obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci. V rámci tohto preskúmania teda súdu Únie neprislúcha ani to, aby nahradil ekonomické posúdenie príslušného orgánu Únie vlastným posúdením [pozri rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 66 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 106 a citovanú judikatúru].

36      Keďže rozhodnutia SRB, ktorých cieľom je určiť, či sa má poskytnúť náhrada akcionárom a veriteľom dotknutým opatreniami na riešenie krízovej situácie prijatými vo vzťahu k subjektu, sú založené na veľmi komplexnom ekonomickom a technickom posúdení, treba vychádzať z toho, že zásady vyplývajúce z judikatúry uvedenej v bodoch 34 a 35 vyššie sa uplatnia na preskúmanie zo strany súdu.

37      Hoci je SRB priznaná miera voľnej úvahy v ekonomickej a technickej oblasti, neznamená to, že súd Únie nesmie preskúmať, ako SRB interpretovala údaje ekonomickej povahy, z ktorých vychádza jej rozhodnutie. Ako totiž rozhodol Súdny dvor, aj v prípade komplexného posúdenia súd Únie musí overiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili [pozri rozsudky z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko, C‑933/19 P, EU:C:2021:905, bod 117 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 108 a citovanú judikatúru].

38      V tomto smere, na preukázanie, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia, musia byť totiž dôkazy predložené žalobcom dostatočné na to, aby sa posúdenie skutkového stavu zohľadnené v rozhodnutí stalo neprijateľným [pozri analogicky rozsudky zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia, C‑148/19 P, EU:C:2020:354, bod 72 a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 109 a citovanú judikatúru].

39      V dôsledku toho treba žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení zamietnuť, ak napriek dôkazom predloženým žalobcom možno sporné posúdenie stále považovať za správne alebo platné (pozri rozsudky z 27. septembra 2018, Spiegel‑Verlag Rudolf Augstein a Sauga/ECB, T‑116/17, neuverejnený, EÚ:T:2018:614, bod 39 a citovanú judikatúru a z 25. novembra 2020, BMC/Spoločný podnik Clean Sky 2, T‑71/19, neuverejnený, EU:T:2020:567, bod 76 a citovanú judikatúru).

40      Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade, keď inštitúciám Únie prináleží miera voľnej úvahy, má dodržiavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väčší význam. Medzi záruky priznané právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, ktorá je uvedená v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, ku ktorej sa viaže povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu. Len tak sú súdy Únie schopné overiť, či boli splnené skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí výkon miery voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14).

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 15 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 806/2014

41      Žalobcovia tvrdia, že ich znalecký posudok pripojený k žalobe preukazuje, že ocenenie 3 sa zakladá na nesprávnych predpokladoch a používa kritériá, ktoré nie sú vhodné na ocenenie banky Banco Popular. Uvádzajú, že analýza obsiahnutá v tomto posudku odôvodňuje 19 výhrad proti oceneniu 3, ktoré sú uvedené v žalobách.

42      Žalobcovia tvrdia, že znalecký posudok pripojený k žalobám, opierajúc sa o vlastné ocenenie, preukázal, že základné imanie banky Banco Popular predstavovalo v čase riešenia krízovej situácie približne 5,974 miliardy eur, a že by sa s nimi teda v rámci bežného konkurzného konania zaobchádzalo lepšie než v rámci riešenia krízovej situácie.

43      SRB tvrdí, že tento žalobný dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom žalobcovia poukazujú na 19 chýb uvedených v ocenení 3 vo forme 19 tvrdení v jedinej vete, pričom ide o veľmi všeobecné tvrdenia, ktoré samy osebe nie sú zrozumiteľné a možno ich pochopiť len na základe znaleckého posudku pripojeného k žalobám. Žaloby neobsahujú ani tvrdenia, ani skutočnosti na podporu týchto tvrdení.

44      Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších podporných informácií.

45      Podľa ustálenej judikatúry sa na prípustnosť žaloby vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj keď text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa vyššie uvedených ustanovení tvorí náležitosť žaloby. Navyše Všeobecnému súdu neprináleží, aby v prílohách vyhľadával a identifikoval žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú čisto dôkaznú a podpornú funkciu [pozri rozsudky z 3. marca 2022, WV/ESVČ, C‑162/20 P, EU:C:2022:153, body 68 a 70 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2018, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 299 a citovanú judikatúru].

46      Treba uviesť, že ako uvádza CRU, v prvom žalobnom dôvode žalobcovia uvádzajú len 19 veľmi všeobecných tvrdení týkajúcich sa určitých posúdení, ktoré vykonala hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3. Prvých šesť tvrdení sa týka scenára likvidácie banky Banco Popular a ostatné sa týkajú posúdenia rôznych kategórií aktív vykonaného v rámci ocenenia 3.

47      Žalobcovia len uvádzajú, že tieto tvrdenia sú odôvodnené analýzou uvedenou v znaleckom posudku pripojenom k žalobám. Vo všeobecnosti tak odkazujú na znalecký posudok pripojený k žalobám, ktorý má 87 strán a obsahuje 76 strán príloh a vôbec neodkazujú na časti znaleckého posudku, ktoré sú základom každého z týchto 19 tvrdení.

48      To isté platí pre záver žalobcov, podľa ktorého z ich znaleckého posudku vyplýva, že v rámci bežného konkurzného konania by sa s nimi zaobchádzalo lepšie ako v rámci riešenia krízovej situácie.

49      V súlade s judikatúrou citovanou v bode 45 vyššie však Všeobecnému súdu neprináleží, aby v tomto znaleckom posudku hľadal okolnosti odôvodňujúce každé z týchto tvrdení. Treba teda poukázať na to, že Všeobecný súd nemôže rozhodnúť na základe znenia tohto žalobného dôvodu bez ďalších podporných informácií, a ak by tieto prílohy mohli slúžiť na podrobné preukázanie tvrdenia, ktoré nebolo v žalobách uvedené dostatočne jasne a presne, bolo by to v rozpore s čisto dôkaznou a podpornou funkciou príloh. Vzhľadom na to treba argumentáciu, ktorá všeobecným spôsobom odkazuje na znalecký posudok uvedený v prílohe žalôb, zamietnuť ako neprípustnú.

50      Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nemôže na základe obsahu žalôb presne identifikovať tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ tohto žalobného dôvodu.

51      Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod je len uvedený, nie je však podložený argumentáciou, čo je v rozpore s pravidlom stanoveným v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, a musí byť zamietnutý ako neprípustný.

52      Okrem toho treba dodať, že tento záver nemá vplyv na prípustnosť znaleckého posudku pripojeného k žalobám, ani tvrdení uvedených žalobcami v iných žalobných dôvodoch, ktoré sú založené na tomto posudku a sú dostatočne podložené.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014

53      Žalobcovia tvrdia, že SRB porušila dve podmienky stanovené v článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014.

54      Článok 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014 stanovuje:

„Na účely posúdenia, či by sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo lepšie v prípade, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, bola subjektom bežného konkurzného konania, Jednotná rada zabezpečuje, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba uvedená v odseku 1 hneď po tom, ako sa vykoná opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie.“

55      V prvej časti žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje posúdenie, či by sa s bývalými akcionármi banky Banco Popular zaobchádzalo lepšie v rámci bežného konkurzného konania, pričom bežné konkurzné konanie zodpovedá likvidácii. V druhej časti tvrdia, že ocenenie 3 nevykonala nezávislá osoba.

 O prvej časti týkajúcej sa určenia kontrafaktuálneho scenára

56      Žalobcovia spochybňujú kontrafaktuálny scenár, konkrétne scenár likvidácie, použitý v ocenení 3 s cieľom preukázať zaobchádzanie, ktoré by sa na dotknutých akcionárov a veriteľov vzťahovalo, keby bola Banco Popular subjektom bežného konkurzného konania. V rámci prvej výhrady tvrdia, že uplatniteľná právna úprava uprednostňuje alternatívne riešenie pred likvidáciou. V rámci druhej výhrady uvedenej subsidiárne tvrdia, že za predpokladu, že by sa uplatnil scenár likvidácie, španielska právna úprava neukladá povinnosť odpredaja aktív jednotlivo alebo podľa portfólií.

–       O prvej výhrade smerujúcej k spochybneniu použitia scenára likvidácie

57      Žalobcovia, ktorých v konaní podporuje Aeris Invest tvrdia, že SRB sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že hypotetické zaobchádzanie v rámci bežného konkurzného konania vyžaduje zohľadnenie scenára likvidácie. Domnievajú sa, že podľa španielskej právnej úpravy je vyrovnanie prioritným výsledkom konkurzného konania.

58      Žalobcovia tvrdia, že v španielskej právnej úprave je vyrovnanie podporované súborom opatrení, ktorých cieľom je dosiahnuť uspokojenie veriteľov prostredníctvom dohody obsiahnutej v právnej transakcii. Domnievajú sa, že SRB vyložila túto právnu úpravu spôsobom, ktorý je najpriaznivejší z hľadiska jej vlastných záujmov, pretože ocenenie banky Banco Popular v scenári likvidácie je nižšie ako ocenenie, ktoré by vyplývalo z vyrovnania.

59      SRB v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podľa článku 15 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 806/2014 musí ocenenie 3 určiť, či sa s dotknutými akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo v rámci riešenia krízovej situácie horšie ako v prípade, ak by bola Banco Popular „zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania“. Rovnako ako hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente (bod 5.1.5) uviedla, že v Ley 11/2015 de recuperación y resolución de entidades de crédito y empresas de servicios de inversión (zákon 11/2015 o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií a podnikov poskytujúcich investičné služby) z 18. júna 2015 (BOE č. 146 z 19. júna 2015, s. 50797), ktorým sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190), sa konkrétne stanovuje, že ocenenie rozdielu v zaobchádzaní sa musí vykonať za predpokladu, že subjekt vstúpil do likvidácie.

60      V prvom rade, pokiaľ ide o relevantné ustanovenia nariadenia č. 806/2014, treba pripomenúť, že cieľom ocenenia stanoveného v článku 20 ods. 16 tohto nariadenia je posúdenie, či by sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo lepšie v prípade, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, bola subjektom bežného konkurzného konania.

61      Podľa článku 20 ods. 17 nariadenia č. 806/2014 sa v ocenení uvedenom v odseku 16 toho istého článku stanoví rozdiel v zaobchádzaní medzi tým, ako sa s akcionármi a veriteľmi skutočne zaobchádzalo v rámci riešenia krízovej situácie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši a zaobchádzaním, ktoré by sa na nich vzťahovalo, ak by subjekt vstúpil do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií.

62      Cieľom tohto ocenenia je vykonať zásadu, že s nijakým veriteľom sa nezaobchádza horšie, stanovenú v článku 15 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 806/2014, podľa ktorej „žiadny veriteľ nesmie utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, keby sa subjekt uvedený v článku 2 bol býval zlikvidoval v rámci bežného konkurzného konania v súlade s ochrannými opatreniami stanovenými v článku 29“.

63      V článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014 sa podľa tejto zásady uvádza, že SRB môže využiť jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) s cieľom „vyplateni[a] náhrady akcionárom alebo veriteľom, ak im na základe oceňovania podľa článku 20 ods. 5 vznikli väčšie straty, než aké by im na základe oceňovania podľa článku 20 ods. 16 vznikli pri likvidácii v rámci bežného konkurzného konania“.

64      Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia č. 806/2014 tak jasne vyplýva, že odkaz uvedený v článku 20 ods. 16 až 18 nariadenia č. 806/2014 na zaobchádzanie, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov subjektu vzťahovalo, ak by subjekt vstúpil do bežného konkurzného konania, sa vzťahuje na hypotetické zaobchádzanie v prípade likvidácie subjektu.

65      Okrem toho podľa článku 4 ods. 1 delegovaného nariadenia 2018/344 metodika vykonávania oceňovania zaobchádzania s akcionármi a veriteľmi, v súvislosti s ktorými sa vykonali opatrenia na riešenie krízovej situácie, ak by subjekt v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o opatrení na riešenie krízovej situácie, vstúpil do bežného konkurzného konania, je obmedzená na určenie diskontovanej sumy očakávaných peňažných tokov v rámci bežného konkurzného konania. Faktory, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní týchto peňažných tokov, stanovené v článku 4 ods. 4 a 5 delegovaného nariadenia 2018/344, sú zamerané na určenie hodnoty aktív podľa toho, či sú alebo nie sú obchodované na aktívnom trhu v rámci hypotetického odpredaja. V článku 4 ods. 8 delegovaného nariadenia 2018/344 sa tiež stanovuje, že hypotetické výnosy vyplývajúce z oceňovania sa prideľujú akcionárom a veriteľom v súlade s ich úrovňou priority v zmysle uplatniteľného konkurzného práva.

66      Z toho vyplýva, že metóda ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo v rámci hypotetického bežného konkurzného konania definovaného v delegovanom nariadení 2018/344 zodpovedá speňaženiu majetku inštitúcie, a teda likvidácii, ako je definovaná v článku 3 ods. 1 bode 42 nariadenia č. 806/2014.

67      Pokiaľ ide o mechanizmus poskytovania náhrad akcionárom a veriteľom subjektu, na ktorý sa vzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie, zavedený nariadením č. 806/2014, v odôvodnení 62 tohto nariadenia sa uvádza:

„Zasahovanie do práva vlastniť majetok by nemalo byť neprimerané. V dôsledku toho by dotknutým akcionárom a veriteľom nemali vzniknúť väčšie straty, než aké by im vznikli v prípade likvidácie subjektu v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie. V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu by sa zvyšná časť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. S cieľom chrániť akcionárov a veriteľov subjektu počas likvidácie by títo akcionári a veritelia mali mať nárok na to, aby im boli vyplatené ich pohľadávky aspoň v takej výške, akú by podľa odhadov boli bývali získali v prípade likvidácie subjektu ako celku v rámci bežného konkurzného konania.“

68      Podľa článku 20 ods. 18 písm. a) a b) nariadenia č. 806/2014 ocenenie rozdielu v zaobchádzaní stanoveného v článku 20 ods. 16 toho istého nariadenia vychádza z predpokladu, že inštitúcia uvedená v článku 2, ktorej krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorou sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie, vstúpila do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií, ako aj z predpokladu, že opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie sa nevykonali.

69      Treba tiež pripomenúť, že prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie subjektu predpokladá, že sú splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, a to, že daný subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, že neexistujú akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora alebo opatrenie dohľadu, ktoré by zabránili jeho zlyhaniu v primeranom časovom horizonte, a že opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme. Podľa článku 18 ods. 5 nariadenia č. 806/2014 sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie, pričom dané opatrenie je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a likvidáciou subjektu v rámci bežného konkurzného konania by sa v rovnakom rozsahu nedosiahlo splnenie týchto cieľov riešenia krízovej situácie.

70      Opatrenie na riešenie krízovej situácie tak predstavuje alternatívu k likvidácii subjektu, ak si to vyžaduje verejný záujem.

71      Podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014, ktorým sa vykonáva zásada uvedená v článku 15 ods. 1 písm. g) toho istého nariadenia, sa akcionárom a veriteľom priznáva v rámci riešenia krízovej situácie právo na vrátenie alebo náhradu ich pohľadávok, ktoré nie sú nižšie ako odhad toho, čo by získali späť, ak by sa celá dotknutá inštitúcia alebo spoločnosť likvidovala na základe bežného konkurzného konania [pozri analogicky rozsudok z 5. mája 2022, Banco Santander (Riešenie krízovej situácie banky Banco Popular), C‑410/20, EU:C:2022:351, bod 48].

72      Z toho vyplýva, že na účely preukázania rozdielu v zaobchádzaní sa porovnanie týka skutočného zaobchádzania s dotknutými akcionármi a veriteľmi v súvislosti s riešením krízovej situácie a posúdenia ich situácie v prípade, ak by opatrenie na riešenie krízovej situácie nebolo prijaté, t. j. v prípade likvidácie subjektu.

73      V druhom rade, pokiaľ ide o uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu, porovnanie so zaobchádzaním, ktoré by sa na dotknutých akcionárov a veriteľov vzťahovalo, ak by inštitúcia vstúpila do bežného konkurzného konania, odkazuje na vnútroštátne konanie, ktorému by inštitúcia podliehala, ak by sa v súvislosti s ňou neprijalo opatrenie na riešenie krízovej situácie.

74      V tejto súvislosti článok 4 ods. 3 delegovaného nariadenia 2018/344 stanovuje:

„Odhadca pri určovaní diskontovanej sumy očakávaných peňažných tokov v zmysle bežného konkurzného konania zohľadňuje:

a)      uplatniteľné konkurzné právo a prax v príslušnej jurisdikcii, ktoré môžu ovplyvniť faktory, akými sú očakávané obdobie odpredaja alebo miery návratnosti;

…“

75      Aeris Invest preto nemôže platne tvrdiť, že španielske právo nebolo uplatniteľné, pokiaľ ide o určenie kontrafaktuálneho scenára pre banku Banco Popular.

76      Ako však uvádza Španielske kráľovstvo, španielsky zákonodarca pri úprave posúdenia rozdielu v zaobchádzaní neuvažoval o inom prípade ako o likvidácii v rámci bežného konkurzného konania.

77      V tejto súvislosti Real Decreto 1012/2015 por el que se desarrolla la Ley 11/2015, y por el que se modifica el Real Decreto 2606/1996, de 20 de diciembre, sobre fondos de garantía de depósitos de entidades de crédito (kráľovský dekrét č. 1012/2015, ktorým sa vykonáva zákon č. 11/2015 a ktorým bol zmenený a doplnený kráľovský dekrét č. 2606/1996, z 20. decembra 1996 o fondoch na ochranu vkladov úverových inštitúcií) zo 6. novembra 2015 (BOE č. 267 zo 7. novembra 2015, s. 105911), ktorým sa preberá smernica 2014/59, obsahuje osobitné ustanovenia o posúdení rozdielu v zaobchádzaní.

78      Článok 10 ods. 2 kráľovského dekrétu č. 1012/2015 stanovuje, že pri ocenení sa musí určiť, ako by sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo, ak by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, bol v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie v likvidácii.

79      V tejto súvislosti sa v článku 10 ods. 3 písm. a) kráľovského dekrétu č. 1012/2015 stanovuje, že posúdenie vychádza z predpokladu, že subjekt, na ktorý sa uplatnili opatrenia na riešenie krízovej situácie, by bol v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie zlikvidovaný v rámci konkurzného konania.

80      V rámci posúdenia rozdielu v zaobchádzaní v nadväznosti na riešenie krízovej situácie, o ktorom rozhodol FROB, tak španielske právo stanovuje, že kontrafaktuálny scenár je scenárom likvidácie subjektu, ktorý zohľadňuje ustanovenia zákona č. 22/2003 týkajúce sa likvidácie.

81      V tejto súvislosti, ako uvádza Španielske kráľovstvo, pojem „likvidácia“ uvedený v článkoch 148 a 149 zákona č. 22/2003 spočíva v speňažení majetku a práv podniku v úpadku s cieľom uspokojiť veriteľov z výťažku, a zodpovedá definícii uvedenej v článku 3 ods. 1 bode 42 nariadenia č. 806/2014.

82      Okrem toho článok 100 zákona č. 22/2003 týkajúci sa vyrovnania je súčasťou hlavy V tohto zákona s názvom „Fázy likvidácie alebo vyrovnania“. Z toho vyplýva, že zákon č. 22/2003, všeobecný zákon o konkurze, stanovuje, že vyrovnanie s veriteľmi je alternatívnym riešením k likvidácii po skončení spoločnej fázy konkurzného konania. V tejto súvislosti žalobcovia pripúšťajú, že podľa ustanovení zákona č. 22/2003 predstavujú vyrovnanie a likvidácia dve vzájomne sa vylučujúce riešenia.

83      Preto kráľovský dekrét č. 1012/2015 tým, že výslovne stanovil, že rozdiel v zaobchádzaní sa musí posudzovať s prihliadnutím na predpoklad, že subjekt vstúpil do fázy likvidácie, vylúčil možnosť uplatnenia alternatívneho riešenia spočívajúceho vo vyrovnaní s veriteľmi.

84      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, uplatniteľné ustanovenia španielskej právnej úpravy stanovujú, že určenie rozdielu v zaobchádzaní musí vychádzať zo scenára likvidácie. Žalobcovia a Aeris Invest preto nesprávne tvrdia, že uplatniteľný právny rámec umožňoval predpokladať kontrafaktuálny scenár zohľadňujúci riešenie vyrovnaním s veriteľmi.

85      Tvrdenie žalobcov a spoločnosti Aeris Invest, že v bežnom konkurznom konaní v Španielsku by sa uprednostnilo riešenie vyrovnania s veriteľmi, je preto irelevantné.

86      Z toho vyplýva, že žalobcovia a Aeris Invest nesprávne tvrdia, že SRB sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že hypotetické zaobchádzanie v rámci bežného konkurzného konania vyžaduje zohľadnenie scenára likvidácie.

87      Prvú výhradu preto treba zamietnuť.

–       O druhej výhrade smerujúcej k spochybneniu odpredaja aktív jednotlivo alebo podľa portfólií

88      Žalobcovia tvrdia, že aj keby bolo potrebné uvažovať o scenári likvidácie, SRB porušila uplatniteľné právne predpisy, keďže uskutočnenie likvidácie nevyhnutne neznamená predaj aktív jednotlivo alebo podľa portfólií, čo je metodika, ktorú v ocenení 3 použila hodnotiaca spoločnosť. Zákon č. 22/2003 uprednostňuje zachovanie a kontinuitu podnikov, a teda ich odpredaj ako celku alebo jednotlivých organizačných zložiek.

89      Žalobcovia a Aeris Invest tvrdia, že Banco Popular mohla pokračovať vo svojej činnosti vzhľadom na svoj stav likvidity a skutočnosť, že jej nebola odňatá banková licencia.

90      Žalobcovia odkazujú na znalecký posudok pripojený k žalobám, podľa ktorého by výsledok likvidácie banky Banco Popular predajom inštitúcie ako celku alebo jednotlivých organizačných zložiek viedol k tomu, že jej základné imanie by bolo vyššie ako základné imanie, ktoré je uvedené v ocenení 3, a z ktorého vyplýva, že by sa s nimi zaobchádzalo lepšie v rámci bežného konkurzného konania ako v rámci riešenia krízovej situácie.

91      V prejednávanej veci treba pripomenúť, že v prípade neprijatia programu riešenia krízovej situácie bola alternatívou likvidácia banky Banco Popular v rámci bežného konkurzného konania [rozsudok z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 421].

92      V tejto súvislosti SRB v napadnutom rozhodnutí uviedla, že v súlade s ocenením 3 by vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a najmä na skutočnosť, že banka Banco Popular nebola schopná splácať svoje splatné dlhy, by začatie bežného konkurzného konania v čase riešenia krízovej situácie viedlo k likvidácii banky Banco Popular, ktorá by viedla k rýchlemu speňaženiu majetku bez záväznej minimálnej ceny a k zaplateniu čistého výnosu zo speňaženia veriteľom v súlade s hierarchiou stanovenou zákonom č. 22/2003.

93      Treba tiež uviesť, že tvrdenie žalobcov, že kontrafaktuálny scenár k opatreniu na riešenie krízovej situácie nemusí nevyhnutne zahŕňať predpoklad likvidácie banky Banco Popular, už bolo uplatnené niektorými dotknutými akcionármi a veriteľmi v rámci konania týkajúceho sa práva byť vypočutý.

94      V napadnutom rozhodnutí SRB uviedla, že žalobcovia buď tvrdili, že bolo možné nájsť riešenie pochádzajúce zo súkromného sektora, alebo že mal byť kontrafaktuálny scenár založený na predaji banky Banco Popular ako fungujúceho podniku, keďže ku dňu prijatia programu riešenia krízovej situácie ešte stále pokračovala v činnosti. SRB konkrétne uviedla, že niektorí dotknutí akcionári a veritelia tvrdili, že veritelia mohli uzavrieť dohodu (vyrovnanie), ktorá by zabránila likvidácii banky Banco Popular. Iní poznamenali, že španielske konkurzné konanie predpokladá možnosť vopred stanoveného konkurzného konania, v rámci ktorého sú životaschopné aktíva subjektu oddelené a predané ako podnik s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti. Tvrdili, že toto riešenie mala pri definovaní stratégie likvidácie zohľadniť hodnotiaca spoločnosť, pretože by umožnilo lepšie zachovať franšízovú hodnotu banky Banco Popular.

95      SRB uviedla, že bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené nariadením č. 806/2014 a uplatniteľným vnútroštátnym právom, hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente vysvetlila dôvody, pre ktoré v prípade banky Banco Popular nebolo možné uskutočniť predaj ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti (prostredníctvom vopred stanoveného konkurzného konania alebo inak), ani dohodnúť vyrovnanie. V tejto súvislosti hodnotiaca spoločnosť na jednej strane uviedla, že vzhľadom na likviditu banky Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie a na posúdenie Európskej centrálnej banky (ECB) týkajúce sa zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania banky Banco Popular, nemohla Banco Popular pokračovať v činnosti počas rokovaní, čo by viedlo k výraznému zníženiu jej hodnoty. SRB dodala, že list generálneho riaditeľa banky Banco Popular zo 6. júna 2017 potvrdzuje záver, podľa ktorého banke Banco Popular jej likvidita neumožňovala pokračovať vo svojich činnostiach. Na druhej strane sa hodnotiaca spoločnosť domnievala, že by bola banke Banco Popular odňatá banková licencia, keďže boli splnené podmienky na jej odňatie stanovené španielskou právnou úpravou. Uviedla, že banková licencia bola nevyhnutná na prijímanie vkladov klientov, ktoré boli zásadné na pokračovanie činnosti banky Banco Popular alebo na jej predaj ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti.

96      SRB dodala, že hodnotiaca spoločnosť v objasňujúcom dokumente uviedla, že zákon č. 22/2003 nestanovuje vytvorenie „dobrej banky“ a „zlej banky“ a že realizácia takéhoto riešenia by si v každom prípade vyžadovala čas, ktorý nebol k dispozícii.

97      SRB dospela k záveru, že hodnotiaca spoločnosť primerane posúdila scenár likvidácie použitý v ocenení 3.

98      Žalobcovia a Aeris Invest tvrdia, že kontrafaktuálny scenár likvidácie sa mal zakladať na predpoklade, že Banco Popular bola schopná pokračovať vo svojej činnosti.

99      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 20 ods. 17 a 18 nariadenia č. 806/2014 sa zaobchádzanie, ktoré by sa na dotknutých akcionárov a veriteľov vzťahovalo, ak by Banco Popular vstúpila do bežného konkurzného konania, musí určiť v čase prijatia programu riešenia krízovej situácie.

100    Kontrafaktuálny scenár likvidácie uvedený v ocenení 3 tak mal byť stanovený vzhľadom na situáciu Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie, teda zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania.

101    Treba pripomenúť, že SRB sa v programe riešenia krízových situácií domnievala, že sú splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, a keďže Komisia mala za to, že program riešenia krízovej situácie je v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 806/2014, tento program schválila. V čase prijatia programu riešenia krízovej situácie tak po prvé, Banco Popular zlyhávala alebo bolo jej zlyhanie pravdepodobné, po druhé, neexistujú iné opatrenia, ktoré mohli v primeranej lehote zabrániť zlyhaniu Banco Popular, a po tretie, vo verejnom záujme bolo nevyhnutné prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo forme nástroja odpredaja obchodnej činnosti Banco Popular.

102    Treba však uviesť, že tvrdenia žalobcov a spoločnosti Aeris Invest, podľa ktorých mala hodnotiaca spoločnosť zvážiť scenár likvidácie zohľadňujúci predpoklad, podľa ktorého by Banco Popular bola schopná pokračovať vo svojej činnosti, sú v rozpore so skutkovými okolnosťami zistenými v čase riešenia krízovej situácie, ako aj s rozhodnutím o začatí konania vo veci riešenia krízovej situácie banky Banco Popular.

103    Predpoklad, že Banco Popular by bola schopná v čase riešenia krízovej situácie pokračovať vo svojej činnosti, by totiž viedol k spochybneniu skutočnosti, že podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 boli ku dňu prijatia programu riešenia krízovej situácie splnené, a v dôsledku toho by znamenal spochybnenie jeho zákonnosti. Stačí však uviesť, že program riešenia krízovej situácie nie je predmetom tejto žaloby.

104    Z toho vyplýva, že žalobcovia nemôžu platne tvrdiť, že sa SRB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď schválila posúdenie hodnotiacej spoločnosti, podľa ktorého v čase riešenia krízovej situácie nebola Banco Popular schopná pokračovať vo svojej činnosti, keďže kontrafaktuálny scenár vychádzajúci z hypotézy podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti nebol možný.

105    V každom prípade nemôžu uspieť tvrdenia žalobcov a spoločnosti Aeris Invest, podľa ktorých mohla Banco Popular pokračovať vo svojich činnostiach v čase riešenia krízovej situácie vzhľadom na jej stav likvidity a skutočnosť, že jej nebola odňatá banková licencia.

106    V prvom rade žalobcovia a Aeris Invest tvrdia, že Banco Popular mohla vzhľadom na svoj stav likvidity pokračovať vo svojej činnosti.

107    V tejto súvislosti po prvé Aeris Invest tvrdí, že SRB porušila svoju povinnosť preskúmať dostupné informácie o núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity, ktorú schválila ECB a ktorá umožnila banke Banco Popular disponovať dostatočnou likviditou.

108    Treba pripomenúť, že v súlade s článkom 20 ods. 18 nariadenia č. 806/2014 ocenenie 3 na účely stanovenia kontrafaktuálneho scenára vychádza z predpokladu, že Banco Popular v čase prijatia programu riešenia krízovej situácie vstúpila do bežného konkurzného konania a že sa opatrenie na riešenie krízovej situácie nevykonalo a nepočíta s poskytnutím mimoriadnej verejnej finančnej podpory.

109    Stačí však konštatovať, že ku dňu prijatia programu riešenia krízovej situácie nebola banke Banco Popular poskytnutá zo strany Španielskej centrálnej banky núdzová pomoc na zvýšenie likvidity schválená ECB, ktorú spomenula Aeris Invest. Táto núdzová pomoc na zvýšenie likvidity preto nemohla byť zohľadnená v ocenení 3 na účely posúdenia situácie banky Banco Popular v prípade, že by bola v tom istom čase subjektom bežného konkurzného konania.

110    Po druhé sa žalobcovia Aeris Invest domnievajú, že SRB na účely tvrdenia, že Banco Popular nemohla pokračovať vo svojej činnosti, nesprávne vychádzala z posúdenia ECB o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní Banco Popular, keďže toto posúdenie nemalo záväzné účinky a nestanovovalo, že Banco Popular musí ukončiť svoju činnosť.

111    Treba pripomenúť, že 6. júna 2017, teda deň pred prijatím programu riešenia krízovej situácie, ECB prijala svoje posúdenie zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania banky Banco Popular. V tomto posúdení ECB mala za to, že existujú objektívne okolnosti naznačujúce, že Banco Popular nebude pravdepodobne v blízkej budúcnosti schopná uhrádzať svoje splatné dlhy alebo plniť ďalšie splatné záväzky, pričom zohľadnila najmä nadmerné výbery vkladov, rýchlosť akou banka stratila likviditu a jej neschopnosť generovať inú likviditu. ECB konštatovala, že sa dá vychádzať z toho, že Banco Popular zlyháva alebo v každom prípade v blízkej budúcnosti zlyhá v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. a) a s článkom 18 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 806/2014.

112    Stačí uviesť, zistenie ECB o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní Banco Popular predstavuje skutkovú okolnosť, ktorú hodnotiaca spoločnosť a SRB mohli zohľadniť pri posúdení situácie Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie. Okrem toho, ako uviedla hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3, toto konštatovanie bolo okrem toho potvrdené správnou radou Banco Popular, ktorá 6. júna 2017 informovala ECB, že dospela k záveru, že banka pravdepodobne zlyhá.

113    Napokon ani hodnotiaca spoločnosť, ani SRB netvrdili, že posúdenie ECB zaväzovalo banku Banco Popular ukončiť jej činnosť.

114    Po tretie Aeris Invest tvrdí, že kríza likvidity Banco Popular nebola taká, aby viedla k likvidácii, keďže sa nezačalo žiadne vyšetrovanie vo veci porušenia prudenciálnych požiadaviek.

115    V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že v programe riešenia krízovej situácie SRB konštatovala, že 12. mája 2017 klesla požiadavka na krytie likvidity (Liquidity Coverage Requirement, LCR) banky Banco Popular pod minimálnu hranicu 80 % stanovenú v článku 460, ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1). Aeris Invest však túto skutočnosť nespochybňuje.

116    Na druhej strane na konštatovanie, že Banco Popular vzhľadom na svoj stav likvidity a skutočnosť, že nemohla plniť svoje splatné záväzky, už nemohla v čase riešenia krízovej situácie pokračovať vo svojej činnosti, už nebolo potrebné, aby vnútroštátne orgány prijali konkrétne opatrenia z dôvodu porušenia požiadaviek na krytie likvidity.

117    Toto tvrdenie je preto neúčinné.

118    V druhom rade žalobcovia a Aeris Invest tvrdia, že banková licencia nebola banke Banco Popular odňatá.

119    V tejto súvislosti treba uviesť, že hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 a v objasňujúcom dokumente uviedla, že banková licencia banky Banco Popular by bola odňatá na základe článku 8 Ley 10/2014 de ordenación, supervisión y solvencia de entidades de crédito (zákon č. 10/2014 o organizácii, dohľade a solventnosti úverových inštitúcií) z 26. júna 2014 (BOE č. 156 z 27. júna 2014, s. 49412). Toto ustanovenie okrem iného stanovuje, že medzi prípady, v ktorých možno odňať licenciu udelenú úverovej inštitúcii, patrí po prvé skutočnosť, že u úverovej inštitúcie dochádza k ohrozeniu schopnosti vyplatiť finančné prostriedky, ktoré jej zverili vkladatelia, alebo neposkytuje záruku, že môže splniť svoje záväzky voči veriteľom, a po druhé skutočnosť, že bolo prijaté súdne rozhodnutie o začatí fázy likvidácie konkurzného konania. Hodnotiaca spoločnosť uviedla, že aj v málo pravdepodobnom prípade, že by Národná banka Španielska neprijala žiadne opatrenie na odňatie bankovej licencie banke Banco Popular, riziko úniku vkladov a rozhodnutie SRB neuplatniť jej právomoci riešiť krízové situácie by prinútili jej vedúcich pracovníkov podať návrh na začatie likvidácie, čo by viedlo k takémuto odňatiu.

120    Stačí pripomenúť, že v čase riešenia krízovej situácie sa tak ECB, ako aj správna rada banky Banco Popular domnievali, že Banco Popular zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čo podľa článku 18 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 806/2014 znamená, že Banco Popular nebola schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti, alebo že existovali objektívne okolnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že subjekt v blízkej budúcnosti nebude schopný uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti.

121    Žalobcovia len tvrdili, že situácia banky Banco Popular jej dovoľovala uhrádzať jej dlhy, pričom nepredložili nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Okrem toho z dôvodov uvedených v bode 109 vyššie nemôže Aeris Invest v súvislosti s tvrdením, že Banco Popular mohla plniť svoje záväzky, vychádzať z núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity schválenej ECB.

122    Z toho vyplýva, že žalobcovia a Aeris Invest nemôžu platne tvrdiť, že situácia Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie nezodpovedala prvému prípadu stanovenému v článku 8 zákona č. 10/2014, uvedenému v bode 119 vyššie, a že sa SRB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia keď sa domnievala, že banke Banco Popular bola odňatá banková licencia.

123    Preto treba ako neúčinné zamietnuť aj tvrdenie spoločnosti Aeris Invest, podľa ktorého vzhľadom na to, že Banco Popular nevstúpila do fázy likvidácie podľa španielskeho práva, jej situácia nezodpovedala druhému prípadu stanovenému v článku 8 zákona č. 10/2014, ktorý sa týka začatia fázy likvidácie.

124    Z toho vyplýva, že žalobcovia nemôžu tvrdiť, že hodnotiaca spoločnosť mala vykonať ocenenie spoločnosti Banco Popular na základe predpokladu predaja inštitúcie ako celku alebo jednotlivých organizačných zložiek, čo znamená pokračovanie činnosti podniku.

125    Žalobcovia teda nepreukázali, že by sa hodnotiaca spoločnosť dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď použila metodiku založenú na scenári likvidácie a na predaji aktív jednotlivo alebo podľa portfólií.

126    Okrem toho žalobcovia tvrdia, že platná vnútroštátna právna úprava povolila stratégiu „dobrá banka/zlá banka“ a že podľa znaleckého posudku pripojeného k žalobám išlo o najlepšiu stratégiu na uplatnenie zásady, že s nijakým veriteľom sa nezaobchádza horšie. Uvádzajú, že v tomto posudku ich znalec zvažoval likvidáciu banky po jednotlivých organizačných zložkách podľa podobného scenára ako je rozdelenie aktív prostredníctvom založenia dvoch nových spoločností, jednej spoločnosti, na ktorú je prevedená hlavná činnosť s bankovou licenciou, a spoločnosti vykonávajúcej správu aktív, na ktorú sú prevedené neproduktívne aktíva. Likvidácia spoločnosti po jednotlivých organizačných zložkách by znamenala, že sa uskutočňuje ako v prípade podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti s prevodom bankovej licencie, ktorá by podľa znaleckého posudku nemala byť odňatá a umožňovala by kratšie obdobie likvidácie, a teda zníženie nákladov.

127    Stačí konštatovať, že toto tvrdenie, ako aj znalecký posudok pripojený k žalobám v rozsahu, v akom obsahuje ocenenie banky Banco Popular ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, nie je relevantné, keďže sa opiera o nesprávny predpoklad, že Banco Popular mohla pokračovať vo svojej činnosti.

128    V každom prípade okolnosť, že výsledok odhadu hodnoty aktív banky Banco Popular v prípade hypotetického bežného konkurzného konania, uvedeného v znaleckom posudku žalobkýň, je v rozpore s posúdeniami uvedenými v ocenení 3, však okrem prípadu, keď žalobkyne tvrdia, že tieto posúdenia nie sú prijateľné, predstavuje spochybnenie, ktoré presahuje rámec obmedzeného preskúmania zo strany Všeobecného súdu stanoveného v judikatúre uvedenej v bodoch 34 a 35 vyššie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 25. novembra 2020, BMC/Spoločný podnik Clean Sky 2, T‑71/19, neuverejnený, EU:T:2020:567, bod 78).

129    Znalecký posudok pripojený k žalobám v rozsahu, v akom obsahuje ocenenie banky Banco Popular opierajúce sa o hypotézu podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, ktorá sa líši od predpokladu použitého v ocenení 3, totiž nemôže mať za následok neprijateľnosť hypotéz, ktoré použila hodnotiaca spoločnosť v tomto ocenení.

130    Z uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod, a v dôsledku toho aj prvá časť, musia byť zamietnuté.

 O druhej časti týkajúcej sa nezávislosti hodnotiacej spoločnosti

131    V žalobách žalobcovia tvrdia, že SRB porušila článok 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014 tým, že dostatočne nezabezpečila nezávislosť hodnotiacej spoločnosti. Tvrdia, že vzhľadom na to, že hodnotiaca spoločnosť bola poverená vypracovaním ocenenia 2, je dôvodné pochybovať, či sa v ocenení 3 mohla odchýliť od kritérií a záverov ocenenia 2 týkajúcich sa analýzy rozdielu v zaobchádzaní. Poznamenávajú, že veľká časť ocenenia 3 sa zhoduje s ocenením 2.

132    Na pojednávaní v odpovedi na otázky Všeobecného súdu žalobcovia spresnili rozsah svojej argumentácie. Žalobcovia pripustili, že ocenenie 3 a simulácia scenára likvidácie uvedeného v ocenení 2 sa zakladali na odlišných údajoch, ale uviedli, že záver, ku ktorému dospela hodnotiaca spoločnosť, bol rovnaký, a to, že dotknutí akcionári a veritelia nemali právo na náhradu. Uviedli, že pri ocenení 3 použila hodnotiaca spoločnosť rovnakú metodiku ako v druhej časti ocenenia 2, ktorá zahŕňala simuláciu scenára likvidácie, a to, že vykonala ocenenie aktív podľa portfólií, a nie ako v prípade podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti. Domnievali sa, že Banco Popular by mala veľmi vysokú hodnotu, ak by bola ocenená ako podnik s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti.

133    Z vysvetlení, ktoré žalobcovia poskytli na pojednávaní, tak vyplýva, že tvrdia, že je možné pochybovať o nezávislosti hodnotiacej spoločnosti v rozsahu, v akom táto v ocenení 3 ocenila aktíva banky Banco Popular rovnakou metódou, aká bola použitá v simulácii scenára likvidácie nachádzajúceho sa v ocenení 2, teda podľa kontrafaktuálneho scenára likvidácie.

134    Z analýzy prvej časti pritom vyplýva, že vzhľadom na uplatniteľné ustanovenia a situáciu Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie, odhad zaobchádzania, ktoré by sa na dotknutých akcionárov a veriteľov vzťahovalo, ak by bola Banco Popular subjektom bežného konkurzného konania, bolo možné vykonať len podľa scenára likvidácie a že ocenenie ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti nebolo možné.

135    Z toho vyplýva, že akýkoľvek iný hodnotiteľ, ktorého by SRB poverila vypracovaním ocenenia 3, by musel použiť tú istú metódu.

136    Žalobcovia preto nemôžu platne tvrdiť, že skutočnosť, že hodnotiaca spoločnosť použila pri oceneniach 2 a 3 rovnakú metódu, teda ocenenie banky Banco Popular podľa hypotetického scenára likvidácie, preukazuje nedostatok jej nezávislosti.

137    Druhá časť, a teda aj druhý žalobný dôvod, sa preto musia zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva byť vypočutý zakotveného v článku 41 ods. 2 Charty

138    Žalobcovia tvrdia, že hoci SRB skutočne umožnila dotknutým akcionárom a veriteľom, aby pred prijatím napadnutého rozhodnutia predložili prípadné pripomienky, obmedzila ich právo byť vypočutý tým, že stanovila formulár obsahujúci sedem uzavretých otázok s obmedzeným priestorom na odpoveď. Tvrdia, že SRB iba zdanlivo dodržala svoju povinnosť vypočuť dotknutých akcionárov a veriteľov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, keďže povinnosť odpovedať na formulár, ktorý bol pripravený SRB a bol prispôsobený jej záujmom, bránila účinnému výkonu práva byť vypočutý.

139    Domnievajú sa, že formulár vypracovaný SRB neumožňoval zaoberať sa mnohými otázkami a že skutočnosť, že mali možnosť predložiť akékoľvek dodatočné pripomienky k predbežnému rozhodnutiu v rozsahu maximálne 5 000 znakov, neumožňovala kritickú analýzu ocenenia 3 a predbežného rozhodnutia, najmä preto, že k nemu nebolo možné pripojiť dokumenty.

140    Treba pripomenúť, že článok 41 ods. 2 písm. a) Charty stanovuje, že právo na dobrú správu vecí verejných zahŕňa právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.

141    Právo byť vypočutý zaručuje každému možnosť účelne a efektívne oznámiť svoj názor v priebehu správneho konania, a to skôr, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy. Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo byť vypočutý sleduje dvojaký cieľ. Na jednej strane slúži na čo najpresnejšie a najsprávnejšie preverenie veci a zistenie skutkového stavu a na druhej strane umožňuje zabezpečiť účinnú ochranu dotknutej osoby. Právo byť vypočutý má predovšetkým zabezpečiť, aby každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu bolo prijaté s plnou znalosťou veci a jeho cieľom je predovšetkým umožniť príslušnému orgánu opraviť chybu alebo dotknutej osobe uviesť také okolnosti týkajúce sa jej osobného stavu, ktoré môžu ovplyvniť prijatie alebo neprijatie rozhodnutia alebo jeho obsah [pozri rozsudky z 21. októbra 2021, Parlament/UZ, C‑894/19 P, EU:C:2021:863, body 89 a 90 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 325 a citovanú judikatúru].

142    Ako vyplýva zo samotného znenia, toto ustanovenie má všeobecné uplatnenie. Z toho vyplýva, že právo byť vypočutý sa musí dodržať v každom konaní, ktoré môže viesť k prijatiu aktu spôsobujúceho ujmu, aj keď príslušná právna úprava túto formálnu požiadavku výslovne nestanovuje [pozri rozsudky z 18. júna 2020, Komisia/RQ, C‑831/18 P, EU:C:2020:481, bod 67 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 326 a citovanú judikatúru].

143    Vzhľadom na svoju povahu základnej a všeobecnej zásady práva Únie teda uplatnenie zásady práva na obhajobu, ktoré zahŕňa právo byť vypočutý, nemožno vylúčiť ani obmedziť ustanovením právnych predpisov, a preto jej dodržiavanie musí byť zabezpečené tak v prípade úplnej neexistencie osobitnej právnej úpravy, ako aj v prípade existencie právnej úpravy, ktorá sama osebe nezohľadňuje túto zásadu [pozri rozsudok z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 327 a citovanú judikatúru].

144    V prvom rade treba uviesť, že nariadenie č. 806/2014 nestanovuje osobitný postup, ktorý by zabezpečil, aby boli akcionári a veritelia dotknutí opatrením na riešenie krízovej situácie vypočutí pred prijatím rozhodnutia o tom, či sa im poskytne alebo neposkytne náhrada podľa článku 76 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia.

145    SRB však v prejednávanej veci zorganizovala konanie týkajúce sa práva byť vypočutý podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, ktorého sa mohli zúčastniť všetci akcionári a veritelia dotknutí riešením spoločnosti Banco Popular a ktorého cieľom bolo umožniť im predložiť pripomienky k oceneniu 3 a predbežnému rozhodnutiu pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

146    V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 143 vyššie, hoci dodržiavanie práva byť vypočutý musí byť zabezpečené aj v prípade neexistencie právnej úpravy, ktorá by výslovne stanovovala výkon tohto práva, faktom zostáva, že ani nariadenie č. 806/2014, ani článok 41 Charty nestanovujú osobitný postup na vykonanie práva byť vypočutý. SRB teda prináležala miera voľnej úvahy na účely zorganizovania postupu, ktorý považovala za vhodný na to, aby umožnila dotknutým akcionárom a veriteľom vykonať ich právo byť vypočutý, pod podmienkou, že títo veritelia mohli svoje právo vykonať účinným a užitočným spôsobom.

147    V prípade neexistencie osobitných ustanovení o konaní týkajúceho sa práva byť vypočutý tak rozhodnutie SRB použiť formulár na zhromaždenie pripomienok dotknutých akcionárov a veriteľov spadalo do jej miery voľnej úvahy v súvislosti s organizáciou tohto postupu.

148    Žalobcovia nespochybňujú, že cieľom tohto konania bolo zaručiť dotknutým akcionárom a veriteľom právo byť vypočutý pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Nespochybňujú voľbu použitia formulára ako metódy konzultácie. Ako vyplýva z bodov 17 a 100 žaloby vo veci T‑302/20 a z bodov 18 a 101 žalôb vo veciach T‑303/20 a T‑307/20, vytýkajú SRB, že obmedzila výkon ich práva byť vypočutý v rozsahu, v akom tento formulár obmedzoval obsah a dĺžku pripomienok, ktoré bolo možné predložiť k oceneniu 3 a predbežnému rozhodnutiu, a teda nemali pri výkone tohto práva „úplnú slobodu“.

149    Výkon práva byť vypočutý pritom môže podliehať obmedzeniam v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty, podľa ktorého:

„Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.“

150    V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že základné práva, ako je dodržiavanie práva na obhajobu, vrátane práva byť vypočutý, nie sú absolútnymi výsadami, ale môžu obsahovať obmedzenia pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa nie sú neprimeraným a neprípustným zásahom poškodzujúcim samotnú podstatu takto zabezpečených práv [pozri rozsudky z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov), C‑791/19, EU:C:2021:596, bod 207 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 337 a citovanú judikatúru].

151    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry porušenie práva na obhajobu, najmä práva byť vypočutý, vedie k zrušeniu rozhodnutia vydaného na konci predmetného správneho konania iba vtedy, ak by bez vady mohlo toto konanie dospieť k inému výsledku (pozri rozsudky z 18. júna 2020, Komisia/RQ, C‑831/18 P, EU:C:2020:481, bod 105 a citovanú judikatúru a zo 16. júna 2021, EK/Výbor regiónov, T‑355/19, EU:T:2021:369, bod 101 a citovanú judikatúru).

152    Je pravda, že od žalobcu nemožno požadovať, aby preukázal, že predmetné rozhodnutie by bolo iné, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže tento účastník konania by mohol lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade neexistencie procesnej vady (pozri rozsudok zo 4. mája 2022, CRIA a CCCMC/Komisia, T‑30/19 a T‑72/19, EU:T:2022:266, bod 242 a citovanú judikatúru).

153    V každom prípade existencia vady týkajúcej sa práva na obhajobu môže viesť k zrušeniu napadnutého aktu len vtedy, ak existuje možnosť, že by správne konanie mohlo z dôvodu tejto vady viesť k inému výsledku, čo by sa konkrétne dotklo práva žalobcu na obhajobu (pozri rozsudky zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 79 a citovanú judikatúru a zo 4. mája 2022, CRIA a CCCMC/Komisia, T‑30/19 a T‑72/19, EU:T:2022:266, bod 243 a citovanú judikatúru).

154    V rámci konania týkajúceho sa práva byť vypočutý, opísaného v bodoch 15 až 20 vyššie, dotknutí akcionári a veritelia, ktorí splnili kritériá fázy registrácie, boli vyzvaní, aby vyplnili formulár, ktorý bol dostupný na internetovej stránke SRB a ktorý obsahoval deväť všeobecných otázok, a to sedem hlavných otázok, z ktorých jedna bola rozdelená na tri podotázky, čo im umožnilo predložiť pripomienky k predbežnému rozhodnutiu, ako aj k nedôvernej verzii ocenenia 3. Konkrétne posledná otázka bola otvorenou otázkou, ktorá im umožňovala predložiť pripomienky k akejkoľvek téme týkajúcej sa predbežného rozhodnutia, ktorá ešte nebola zahrnutá vo formulári.

155    V prvom rade žalobcovia a Aeris Invest vytýkajú SRB, že nepreskúmala niektoré pripomienky z dôvodu, že „nespadali do rámca konania“.

156    V tejto súvislosti SRB v bode 6.1 napadnutého rozhodnutia s názvom „posúdenie relevantnosti“ uviedla, že vzhľadom na to, že dotknutí akcionári a veritelia uviedli niekoľko okolností, ktoré nesúviseli s predbežným rozhodnutím alebo jeho odôvodnením obsiahnutým v ocenení 3, preskúmala najprv relevantnosť týchto pripomienok. Mala za to, že takéto pripomienky nemohli mať vplyv na otázku, či by sa s dotknutými akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo lepšie, ak by bola Banco Popular subjektom bežného konkurzného konania, že nepatrili do rámca konania týkajúceho sa práva byť vypočutý a že by sa na ne neprihliadalo.

157    SRB tak vymenovala pripomienky, ktoré považovala za irelevantné, vrátane pripomienok týkajúcich sa situácie Banco Popular pred prijatím programu riešenia krízovej situácie a skutočnosti, že nespĺňala podmienky riešenia krízovej situácie, pripomienok týkajúcich sa iných prvkov programu riešenia krízových situácií a ocenenia 2, pripomienok týkajúcich sa nedostatku informácií týkajúcich sa programu riešenia krízovej situácie a posúdenia ECB o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní Banco Popular a pripomienok týkajúcich sa uplatnenia konania týkajúceho sa práva byť vypočutý, a najmä vlastností formulára.

158    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia a Aeris Invest, SRB preskúmala všetky prijaté pripomienky a v napadnutom rozhodnutí vysvetlila, z akého dôvodu niektoré z týchto pripomienok neboli relevantné na účely prijatia napadnutého rozhodnutia.

159    Treba však konštatovať, že ani žalobcovia, ani Aeris Invest neuvádzajú, ktoré pripomienky, zamietnuté zo strany SRB ako irelevantné, mali byť preskúmané. Nevysvetľujú, v akom rozsahu mohli mať tieto pripomienky vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia, keďže sa netýkajú ani ocenenia 3, ani predbežného rozhodnutia.

160    V každom prípade treba pripomenúť, že cieľom konania týkajúceho sa práva byť vypočutý bolo získať pripomienky k predbežnému rozhodnutiu a oceneniu 3 s cieľom umožniť SRB prijať rozhodnutie o prípadnom vyplatení náhrady dotknutým akcionárom a veriteľom. V súlade s článkom 20 ods. 17 nariadenia č. 806/2014, pripomenutým v bode 61 vyššie, sa toto rozhodnutie zakladá na porovnaní medzi zaobchádzaním, ktoré sa na akcionárov a veriteľov skutočne vzťahovalo v rámci riešenia krízovej situácie a zaobchádzaním, ktoré by sa na nich vzťahovalo v rámci hypotetickej likvidácie banky Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie.

161    Ako vyplýva z bodov 99 až 103 vyššie, situácia Banco Popular v čase riešenia krízovej situácie predstavuje skutkovú okolnosť, ktorú nemožno spochybniť v štádiu určenia práva na prípadné vyplatenie náhrady podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014. Pripomienky týkajúce sa situácie banky Banco Popular pred riešením krízovej situácie neboli preto na účely prijatia napadnutého rozhodnutia relevantné.

162    SRB preto nemožno vytýkať, že porušila právo žalobcov byť vypočutý z dôvodu, že zamietla irelevantné pripomienky.

163    V druhom rade žalobcovia tvrdia, že formulár vypracovaný SRB neumožňoval zaoberať sa mnohými témami, akými sú metodický prístup, nezávislosť hodnotiteľa, predpoklady formulované hodnotiacou spoločnosťou, makroekonomický kontext, vplyv likvidácie banky Banco Popular na iné spoločnosti skupiny a rozsah rezerv na právne riziká.

164    Na jednej strane však treba konštatovať, že témy uvádzané žalobcami boli obsiahnuté v otázkach formulára. Otázka č. 1 totiž odkazovala na body predbežného rozhodnutia, ktoré sa týkajú metodiky použitej pri ocenení 3, otázka č. 3 odkazovala na bod 3.2 predbežného rozhodnutia, ktorý sa týka uzatvorenia zmluvy s hodnotiacou spoločnosťou a najmä jej nezávislosti, otázka č. 4 sa výslovne týkala hypotéz formulovaných hodnotiacou spoločnosťou, otázka č. 6 sa týkala rezerv na právne riziká. Otázka č. 7 bola otvorenou otázkou umožňujúcou žalobcom zaoberať sa makroekonomickým kontextom a vplyvom likvidácie banky Banco Popular na iné spoločnosti skupiny.

165    Na druhej strane z napadnutého rozhodnutia a z objasňujúceho dokumentu vyplýva, že SRB a hodnotiaca spoločnosť analyzovali pripomienky dotknutých akcionárov a veriteľov týkajúce sa tém uvedených žalobcami. Žalobcovia teda nemôžu tvrdiť, že im formulár neumožnil zaoberať sa týmito otázkami.

166    V tejto súvislosti, pokiaľ ide o objasňujúci dokument, bod 5.1 reaguje na pripomienky týkajúce sa metodiky použitej hodnotiacou spoločnosťou, a najmä na pripomienky týkajúce sa predpokladov použitých v ocenení 3, bod 5.2 reaguje na pripomienky týkajúce sa makroekonomického kontextu, bod 5.3 reaguje na pripomienky týkajúce sa hypotetickej stratégie likvidácie použitej v ocenení 3 a najmä na rôzne použité hypotetické scenáre, bod 5.11 reaguje na pripomienky týkajúce sa rezerv na právne riziká a bod 5.3.4 reaguje na pripomienky týkajúce sa vplyvu likvidácie spoločnosti Banco Popular na jej dcérske spoločnosti. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, bod 6.2.1 reaguje na „pripomienky týkajúce sa nezávislosti hodnotiacej spoločnosti“ a bod 6.2.2 reaguje na „pripomienky týkajúce sa ocenenia 3“, najmä na pripomienky týkajúce sa metodiky použitej hodnotiacou spoločnosťou a na rôzne predpoklady uvedené v ocenení 3, najmä pokiaľ ide o scenáre likvidácie. Napríklad v tomto bode SRB reaguje na pripomienky týkajúce sa makroekonomického scenára, vplyvu likvidácie Banco Popular na iné subjekty skupiny a rezerv na právne riziká.

167    Z toho vyplýva, že žalobcovia nepreukázali, že nemohli predložiť pripomienky k témam, ktoré neboli uvedené v žiadnej z otázok obsiahnutých vo formulári a ktoré by mali vplyv na napadnuté rozhodnutie.

168    V treťom rade žalobcovia tvrdia, že SRB vypracovala formulár spôsobom, ktorý vyhovuje jej záujmom alebo že cieľom formulára bolo podporiť kritériá a závery ocenenia 3.

169    V tejto súvislosti Všeobecný súd môže len konštatovať, že vo formulári boli otázky formulované neutrálne vo forme stručnej prezentácie dotknutej témy a odkazu na uvedené časti predbežného rozhodnutia alebo ocenenia 3, po ktorom nasledovala výzva adresovaná akcionárom a dotknutým veriteľom, aby predložili svoje pripomienky alebo stanoviská k tejto téme.

170    V štvrtom rade žalobcovia a Aeris Invest tvrdia, že SRB porušila ich právo byť vypočutý tým, že obmedzila dĺžku ich pripomienok na 5000 znakov na otázku a neumožnila im pripojiť dokumenty.

171    V tejto súvislosti SRB v napadnutom rozhodnutí uviedla, že na formulár odpovedalo 2855 dotknutých akcionárov a veriteľov, čo predstavuje približne 23822 pripomienok.

172    Pripomienky predložené v odpovedi na formulár dotknutými akcionármi a veriteľmi počas konania týkajúceho sa práva byť vypočutý boli pritom podrobne analyzované v bode 6 napadnutého rozhodnutia a viedli hodnotiacu spoločnosť k prijatiu objasňujúceho dokumentu. Hoci teda dĺžka pripomienok bola formulárom obmedzená, SRB a hodnotiaca spoločnosť na nich podrobne odpovedali.

173    Okrem toho treba uviesť, že žalobcovia neuvádzajú, ktoré pripomienky, okrem tých, ktoré predložili dotknutí akcionári a veritelia v konaní týkajúcom sa práva byť vypočutý a na ktoré SRB a hodnotiaca spoločnosť odpovedali, nemohli z dôvodu rozsahu formulára predložiť. Nespresňujú ani, aké dokumenty chceli k formuláru pripojiť.

174    Z toho vyplýva, že tvrdenie žalobcov týkajúce sa obmedzenia dĺžky odpovedí vo formulári je čisto teoretické a nemôže z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že v prípade neexistencie takéhoto obmedzenia by konanie mohlo viesť k inému výsledku.

175    Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Aeris Invest, že v odpovedi na formulár nebolo možné navrhnúť alternatívnu metódu ocenenia, treba konštatovať, že je neúčinné. Cieľom konania týkajúceho sa práva byť vypočutý bolo totiž zhromaždiť pripomienky k predbežnému rozhodnutiu a oceneniu 3, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie, ktoré mala SRB prijať. Samotné predloženie inej metódy ocenenia ako bola metóda stanovená v ocenení 3, nemôže samo osebe spochybniť platnosť tohto ocenenia alebo v dôsledku toho ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

176    Tretí žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty

177    Žalobcovia tvrdia, že SRB porušila právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty tým, že vyhlásila podstatné časti ocenenia 3 za dôverné, čím im znemožnila podať túto žalobu s potrebnými zárukami a porušila ich právo na obhajobu. Vytýkajú SRB, že opomenula informácie týkajúce sa rezerv na právne riziká uvedené v ocenení 3.

178    Žalobcovia tvrdia, že okolnosti, ktoré viedli SRB k prijatiu programu riešenia krízovej situácie, zostávajú neznáme a že SRB naďalej zamlčuje informácie, ktoré sú podstatné na ich obhajobu, v dôsledku čoho boli nútení dať si vypracovať znalecký posudok v znevýhodnenej situácii v porovnaní s hodnotiacou spoločnosťou, ktorá mohla získať informácie, ktoré neboli zverejnené. SRB je teda vo vzťahu k žalobcom zvýhodnená a porušila zásadu rovnosti zbraní.

179    SRB a Španielske kráľovstvo tvrdia, že tento žalobný dôvod je neprípustný. SRB sa domnieva, že žalobcovia spochybňujú iné rozhodnutia ako napadnuté rozhodnutie, ktoré sú na účely tohto konania irelevantné. Španielske kráľovstvo sa domnieva, že tento žalobný dôvod je založený na všeobecnom tvrdení, ktoré nie je odôvodnené.

180    V prvom rade, pokiaľ ide o zásadu účinnej súdnej ochrany, článok 47 prvý odsek Charty stanovuje, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v uvedenom článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená týmto ustanovením najmä vyžaduje, aby dotknutá osoba mohla brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd so žalobou smerujúcou proti určitému subjektu (pozri rozsudok z 29. apríla 2021, Banco de Portugal a i., C‑504/19, EU:C:2021:335, bod 57 a citovanú judikatúru).

181    Ako bolo uvedené v bode 150 vyššie, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že základné práva nie sú absolútnymi právami, ale môžu obsahovať obmedzenia pod podmienkou, že skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa nie sú neprimeraným a neadekvátnym zásahom do samotnej podstaty takto zaručených práv (pozri rozsudok z 13. septembra 2018, UBS Europe a i., C‑358/16, EU:C:2018:715, bod 62 a citovanú judikatúru).

182    Takéto obmedzenia môžu predovšetkým mať za cieľ ochranu požiadaviek zachovania dôvernosti alebo profesijného tajomstva, ktoré môžu byť v dôsledku prístupu k niektorým informáciám a niektorým dokumentom porušené (pozri rozsudok z 13. septembra 2018, UBS Europe a i., C‑358/16, EU:C:2018:715, bod 63 a citovanú judikatúru).

183    V prípade konfliktu na jednej strane medzi záujmom osoby dotknutej aktom, ktorý jej spôsobuje ujmu, disponovať informáciami potrebnými na to, aby mohla v plnom rozsahu vykonávať svoje právo na obhajobu, a na druhej strane záujmami na zachovaní dôvernosti informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať profesijné tajomstvo, teda príslušným orgánom alebo súdom prislúcha hľadať z hľadiska okolnosti každého prejednávaného prípadu rovnováhu medzi týmito proti sebe stojacimi záujmami (pozri rozsudok z 13. septembra 2018, UBS Europe a i., C‑358/16, EU:C:2018:715, bod 69 a citovanú judikatúru).

184    Treba poznamenať, že článok 88 ods. 5 nariadenia č. 806/2014 stanovuje:

„Pred poskytnutím akýchkoľvek informácií Jednotná rada zabezpečí, aby neobsahovali dôverné informácie, najmä tým, že preskúma účinky, ktoré by poskytnutie týchto informácií mohlo mať na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, na obchodné záujmy fyzických a právnických osôb, na účel kontrol, na vyšetrovania a na audity. Postup overovania účinkov poskytnutia informácií zahŕňa aj osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek poskytnutia obsahu a podrobností plánov riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 8 a 9 [nariadenia č. 806/2014], výsledok akéhokoľvek posúdenia uskutočneného podľa článku 10 [tohto nariadenia] alebo programu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 18 [toho istého nariadenia].“

185    Po prvé, pokiaľ ide o neposkytnutie určitých informácií týkajúcich sa rezerv na právne riziká uvedených v ocenení 3, SRB v napadnutom rozhodnutí vysvetlila, že na účely uverejnenia nedôvernej verzie ocenenia 3 bolo toto ocenenie upravené v zmysle článku 88 ods. 5 nariadenia č. 806/2014 s cieľom chrániť dôverné informácie týkajúce sa banky Banco Popular, na ktoré sa vzťahuje profesijné tajomstvo. Uviedla, že úprava informácií sa obmedzila na konkrétne jednotlivé odhady a tvrdenia uvedené v bode 4.9 ocenenia 3 týkajúce sa rezerv na právne riziká, ale informácie týkajúce sa povahy a zdroja konkrétnych sťažností a súhrnných odhadovaných speňažení upravené neboli. SRB spresnila, že upravené informácie neboli ani zďaleka verejnými informáciami a boli do určitej miery výhľadové a ich poskytnutie by mohlo porušiť právo banky Banco Popular na obhajobu v rámci prebiehajúcich súdnych konaní. SRB uviedla, že na základe konzultácie s Banco Popular a zvážením záujmov dotknutých akcionárov a veriteľov a jej povinnosti neposkytnúť informácie, na ktoré sa vzťahuje profesijné tajomstvo, upravila niektoré obmedzené informácie uvedené v bode 4.9 ocenenia 3.

186    Treba však uviesť, že žalobcovia nespochybňujú posúdenie SRB, podľa ktorého boli upravené údaje týkajúce sa rezerv na právne riziká uvedené v ocenení 3 chránené profesijným tajomstvom a tieto údaje boli dôverné. Nespochybňujú povinnosť SRB chrániť dôverné údaje vyplývajúcu z článku 88 ods. 5 nariadenia č. 806/2014.

187    Okrem toho žalobcovia neuvádzajú žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že ich záujem na prístupe k týmto informáciám by mal mať prednosť pred dodržiavaním profesijného tajomstva a že utajené údaje v ocenení 3 týkajúce sa rezerv na právne riziká sú nevyhnutné na pochopenie napadnutého rozhodnutia alebo na výkon ich práva na účinný súdny prostriedok nápravy.

188    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa neposkytnutia určitých informácií o programe riešenia krízovej situácie, stačí uviesť, že žalobcovia nepreukázali, ktoré informácie považujú za „podstatné“.

189    Navyše žalobcovia nevysvetlili, v akom rozsahu sú informácie o programe riešenia krízovej situácie, o spise, ktorý sa ho týka alebo o okolnostiach, ktoré viedli k jeho prijatiu, relevantné na účely spochybnenia napadnutého rozhodnutia.

190    Z toho vyplýva, že tvrdenie žalobcov týkajúce sa porušenia práva na účinný prostriedok nápravy musí byť zamietnuté.

191    V druhom rade podľa judikatúry zásada rovnosti zbraní, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zásady účinnej súdnej ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie a ktorá je zakotvená v článku 47 Charty, keďže je rovnako ako najmä zásada kontradiktórnosti logickým dôsledkom samotného pojmu spravodlivý proces, znamená povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane (pozri rozsudky zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C‑189/18, EU:C:2019:861, bod 61 a citovanú judikatúru a z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 128 a citovanú judikatúru).

192    Cieľom tejto zásady je zabezpečiť procesnú rovnováhu medzi účastníkmi súdneho konania, ktorá zaručuje rovnosť práv a povinností týchto účastníkov konania, najmä pokiaľ ide o pravidlá upravujúce predkladanie dôkazov a konanie pred súdom, ako aj práva týchto účastníkov konania podať žalobu. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa účastníci konania oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania (pozri rozsudok zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C‑189/18, EU:C:2019:861, bod 62 a citovanú judikatúru).

193    Stačí však uviesť, že vzhľadom na to, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, nebolo súdnym, ale správnym konaním a SRB nie je súdom v zmysle článku 47 Charty, toto ustanovenie sa v prejednávanej veci neuplatní a žalobcovia sa nemôžu odvolávať na porušenie zásady rovnosti zbraní (pozri analogicky rozsudok z 11. mája 2017, Deza/ECHA, T‑115/15, EU:T:2017:329, bod 213).

194    V každom prípade žalobcovia nemôžu tvrdiť, že na to, aby mohli dať vypracovať ocenenie znalcom, potrebovali mať rovnaké informácie ako hodnotiaca spoločnosť. Ocenenie vykonané znalcom, ktorého určili žalobcovia, totiž nie je stanovené v nariadení č. 806/2014 a jeho výsledok nemôže byť pre SRB záväzný. Žalobcovia sa teda nemôžu domáhať rovnosti zaobchádzania s hodnotiacou spoločnosťou a ich znalcami, pokiaľ ide o prístup k dôverným informáciám, a nemôžu z toho vyvodiť záver, že SRB je v tomto konaní vo vzťahu k nim zvýhodnená.

195    Z vyššie uvedeného vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O piatom žalobnom dôvode, založenom na porušení práva vlastniť majetok zakotveného v článku 17 a článku 52 ods. 1 Charty a v článku 1 Protokolu č. 1 k EDĽP

196    Žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie porušuje právo vlastniť majetok bývalých akcionárov Banco Popular, keďže za svoju stratu nedostali spravodlivú náhradu. Tvrdia, že zásah do ich práva vlastniť majetok nebol v súlade s požiadavkami článku 17 Charty, keďže nebol stanovený v „prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon“. Domnievajú sa, že hoci zákon stanovuje právo na spravodlivú náhradu, nedostali ju, aj keď znalecký posudok pripojený k žalobám preukazuje, že s bývalými akcionármi banky Banco Popular by sa v bežnom konkurznom konaní zaobchádzalo lepšie ako v rámci riešenia krízovej situácie. Žalobcovia sa domnievajú, že bez vyplatenia primeranej sumy v pomere k hodnote majetku predstavuje zbavenie majetku zásah do práva vlastniť majetok zakotveného v článku 1 protokolu č. 1 k EDĽP.

197    Treba pripomenúť, že článok 17 ods. 1 Charty stanovuje:

„Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.“

198    Zásada, že s nijakým veriteľom sa nezaobchádza horšie, zakotvená v článku 15 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 806/2014, stanovuje, že nijaký veriteľ nesmie utrpieť vyššie straty, než sú straty, ktoré by utrpel, keby sa subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, zlikvidoval v rámci bežného konkurzného konania.

199    Ak sa v nadväznosti na ocenenie vykonané podľa článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014 preukáže, že akcionári alebo veritelia utrpeli v rámci riešenia krízovej situácie vyššie straty, než by im vznikli pri likvidácii v rámci bežného konkurzného konania, článok 76 ods. 1 písm. e) toho istého nariadenia stanovuje, že SRB sa môže obrátiť na SRF s cieľom poskytnúť im náhradu.

200    Z toho vyplýva, že nariadenie č. 806/2014 zavádza mechanizmus na zabezpečenie spravodlivej náhrady pre akcionárov alebo veriteľov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v súlade s požiadavkami článku 17 ods. 1 Charty [rozsudok z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 415].

201    V prejednávanej veci na účely preukázania prípadného porušenia ich práva vlastniť majetok vyplývajúceho z napadnutého rozhodnutia musia žalobcovia preukázať, že sa SRB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že na základe ocenenia 3 dospela k záveru, že s dotknutými akcionármi a veriteľmi spoločnosti Banco Popular by sa v rámci bežného konkurzného konania nezaobchádzalo lepšie ako v rámci riešenia krízovej situácie.

202    Zo zamietnutia prvých štyroch žalobných dôvodov však vyplýva, že žalobcovia existenciu takéhoto pochybenia nepreukázali.

203    Aeris Invest nemôže platne tvrdiť, že SRB porušila článok 17 Charty, keďže hodnota náhrady podľa zásady, že s nijakým veriteľom sa nezaobchádza horšie, bola vypočítaná na základe najhoršieho možného scenára pre akcionárov, a to likvidácie banky Banco Popular. Stačí totiž pripomenúť, že z analýzy prvej časti prvého žalobného dôvodu vyplýva, že uplatnenie kontrafaktuálneho scenára likvidácie je v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami.

204    Okrem toho v rámci piateho žalobného dôvodu sa žalobcovia obmedzujú na tvrdenie, že znalecký posudok pripojený k žalobám preukazuje, že s dotknutými akcionármi a veriteľmi by sa v rámci bežného konkurzného konania zaobchádzalo lepšie ako v rámci riešenia krízovej situácie.

205    V tejto súvislosti však stačí pripomenúť, že znalecký posudok pripojený k žalobám v rozsahu, v akom obsahuje ocenenie banky Banco Popular ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, nie je relevantný, keďže sa opiera o nesprávny predpoklad, že Banco Popular mohla pokračovať vo svojej činnosti. Tento posudok teda v žiadnom prípade nemôže preukázať, že v kontrafaktuálnom scenári likvidácie v rámci bežného konkurzného konania by sa s veriteľmi Banco Popular zaobchádzalo lepšie než v rámci riešenia krízovej situácie a následný rozdiel v zaobchádzaní by odôvodňoval vyplatenie náhrady.

206    Okrem toho Aeris Invest tvrdí, že na určenie, či je náhrada dostatočná v zmysle článku 17 Charty, treba preskúmať systém náhrad stanovený nariadením č. 806/2014 ako celok. Na jednej strane sa v článku 20 ods. 11 a 12 nariadenia č. 806/2014 stanovuje náhrada vypočítaná na základe čistej hodnoty aktív po konečnom ocenení. Na druhej strane sa v článku 20 ods. 16 a článku 76 ods. 1 písm. e) toho istého nariadenia stanovuje náhrada podľa zásady, že s nijakým veriteľom sa nezaobchádza horšie. Ide o dve doplňujúce etapy a náhrada podľa zásady, že s nijakým veriteľom sa nezaobchádza horšie, by nebola úplná bez náhrady vypočítanej na základe čistej hodnoty aktív. V prejednávanej veci však SRB vylúčila možnosť takejto náhrady vzhľadom na použitý nástroj riešenia krízovej situácie.

207    Ako uvádza SRB, toto tvrdenie spoločnosti Aeris Invest vychádza z nesprávneho pochopenia nariadenia č. 806/2014. Článok 20 ods. 12 nariadenia č. 806/2014 nestanovuje mechanizmus poskytovania náhrad, ale stanovuje zmenu opatrení na riešenie krízovej situácie, ak ex post ocenenie vykonané na základe článku 20 ods. 11 toho istého nariadenia vedie k inému výsledku, než je výsledok predbežného ocenenia. Vyplatenie náhrady podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014 a opatrenia stanovené v článku 20 ods. 12 toho istého nariadenia majú odlišné ciele a nepredstavujú doplňujúce sa opatrenia.

208    Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti, ktorý je nástrojom riešenia krízovej situácie prijatý voči Banco Popular, nepatrí medzi prípady uvedené v článku 20 ods. 12 nariadenia č. 806/2014, v ktorých možno vyplatiť náhradu v nadväznosti na konečné ex post ocenenie [rozsudky z 21. decembra 2021, Aeris Invest/SRB, C‑874/19 P, EU:C:2021:1040, bod 81 a z 21. decembra 2021, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/SRB, C‑934/19 P, EU:C:2021:1042, bod 92].

209    V každom prípade treba konštatovať, že spoločnosť Aeris Invest nevysvetľuje, do akej miery mohla neexistencia konečného ex post ocenenia podľa článku 20 ods. 11 nariadenia č. 806/2014 zmeniť posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o nevyplatenie náhrady z dôvodu rozdielu v zaobchádzaní stanoveného v článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014.

210    V dôsledku toho toto tvrdenie nemôže ovplyvniť platnosť napadnutého rozhodnutia a je neúčinné.

211    Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí Aeris Invest, výpočet prípadnej náhrady nebol vykonaný až k neskoršiemu dátumu, ktorý by bol značne vzdialený od dátumu vyvlastnenia. Podľa článku 20 ods. 18 nariadenia č. 806/2014 totiž hodnotiaca spoločnosť v ocenení 3 vychádzala z predpokladu, že ak by sa program riešenia krízovej situácie nevykonal, Banco Popular by v čase jeho prijatia vstúpila do bežného konkurzného konania. Hodnotiaca spoločnosť teda nevychádzala z hodnoty banky Banco Popular po riešení krízovej situácie.

212    Žalobcovia a Aeris Invest teda nepreukázali, že rozhodnutie SRB nepriznať im náhradu podľa článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 806/2014 predstavuje porušenie ich práva vlastniť majetok.

213    Z vyššie uvedeného vyplýva, že piaty žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O návrhu na nariadenie vykonania dokazovania

214    Žalobcovia vo svojich žalobách a v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania navrhli, aby Všeobecný súd nariadil vykonanie dokazovania podľa článku 88 ods. 1 rokovacieho poriadku s cieľom vypočuť autora znaleckého posudku pripojeného k žalobám.

215    Pokiaľ ide o návrhy na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania podané účastníkom konania, treba pripomenúť, že len Všeobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje [pozri rozsudky zo 4. marca 2021, Liaño Reig/Komisia, C‑947/19 P, EU:C:2021:172, bod 98 a citovanú judikatúru a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 435 a citovanú judikatúru].

216    Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že aj keď návrh na výsluch svedkov uvedený v žalobe presne označuje skutočnosti, s ohľadom na ktoré má byť vypočutý svedok alebo svedkovia, a dôvody odôvodňujúce ich výsluch, prináleží Všeobecnému súdu posúdiť dôležitosť návrhu vo vzťahu k predmetu konania a potrebe vykonať výsluch označených svedkov (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Mamoli Robinetteria/Komisia, C‑619/13 P, EU:C:2017:50, bod 118 a citovanú judikatúru; rozsudok z 22. októbra 2020, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia, C‑702/19 P, EU:C:2020:857, bod 29).

217    V prejednávanej veci treba poukázať na to, že informácie uvedené v spise, ako aj vysvetlenia poskytnuté na pojednávaní sú dostatočné na to, aby Všeobecný súd mohol rozhodnúť, keďže bol schopný prijať užitočné rozhodnutie na základe návrhov, žalobných dôvodov a tvrdení uvedených počas konania, ako aj s prihliadnutím na dokumenty predložené účastníkmi konania.

218    Z toho vyplýva, že návrh žalobcov na nariadenie vykonania dokazovania treba zamietnuť a rovnako treba žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

 O trovách

219    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila SRB, v súlade s jej návrhmi.

220    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo teda znáša svoje vlastné trovy konania.

221    Podľa článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže rozhodnúť, že svoje vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania než vedľajší účastníci konania uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto článku. V prejednávanej veci Aeris Invest, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu žalobcov vo veci T‑302/20, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloby sa zamietajú.

2.      Vo veci T‑302/20, Antonio Del Valle Ruíz a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, vo veci T‑303/20, José María Arias Mosquera a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe, a vo veci T‑307/20, Calatrava Real State 2015, SL, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB).

3.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

4.      Aeris Invest Sàrl znáša svoje vlastné trovy konania.

van der Woude De Baere Steinfatt

Kecsmár       Kingston

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. novembra 2023.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 15 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 806/2014

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 ods. 16 nariadenia č. 806/2014

O prvej časti týkajúcej sa určenia kontrafaktuálneho scenára

– O prvej výhrade smerujúcej k spochybneniu použitia scenára likvidácie

– O druhej výhrade smerujúcej k spochybneniu odpredaja aktív jednotlivo alebo podľa portfólií

O druhej časti týkajúcej sa nezávislosti hodnotiacej spoločnosti

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva byť vypočutý zakotveného v článku 41 ods. 2 Charty

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty

O piatom žalobnom dôvode, založenom na porušení práva vlastniť majetok zakotveného v článku 17 a článku 52 ods. 1 Charty a v článku 1 Protokolu č. 1 k EDĽP

O návrhu na nariadenie vykonania dokazovania

O trovách

*      Jazyk konania: španielčina.

1      Zoznam ďalších žalobcov je pripojený iba k zneniu doručenému účastníkom konania.

2      Zoznam ďalších žalobcov je pripojený iba k zneniu doručenému účastníkom konania.