ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
z 21. septembra 2022 (*)
„EPZF a EPFRV – Výdavky vylúčené z financovania – Výdavky vynaložené Francúzskom – Dobrovoľná viazaná podpora – Podmienky oprávnenosti – Oprávnené sektory a oblasti výroby – Článok 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013“
Vo veci T‑475/21,
Francúzska republika, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères, F. Alabrune, T. Stéhelin, G. Bain a J.‑L. Carré, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: C. Perrin a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predsedníčka M. J. Costeira, sudcovia M. Kănčeva a I. Dimitrakopoulos (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o prejednaní žaloby bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Francúzska republika sa svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2021/988 zo 16. júna 2021, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 218, 2021, s. 9, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a to v rozsahu, v akom sa ním z financovania EPZF vylúčila suma 45 869 990,19 eura, ktorá zodpovedá výdavkom vzniknutým na základe opatrenia dobrovoľnej viazanej podpory na výrobu kŕmnych strukovín vzťahujúcich sa na rok podania žiadosti 2017.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Dňa 1. augusta 2016 francúzske orgány na základe článku 54 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608), oznámili Európskej komisii opatrenie viazanej podpory pre sektor bielkovinových plodín, nazvané „24. Pomoc na výrobu kŕmnych strukovín“ (ďalej len „opatrenie 24“). V bode 2.2.b) tohto oznámenia sa okrem iného uvádzalo, že na účely tohto režimu viazanej podpory sú oprávnenými plochami tie plochy, na ktorých sa pestujú čisto len kŕmne strukoviny, v zmesi medzi sebou navzájom alebo v zmesi s inými druhmi (obilniny, iné trávy, olejnaté semená), ak pri výsadbe obsahovala zmes minimálne 50 % semien kŕmnych strukovín.
3 Pokiaľ ide o roky podania žiadosti 2015 a 2016 (to znamená rozpočtové roky 2016 a 2017), Komisia vykonala prešetrovanie pod spisovou značkou NAC/2016/021/FR, na konci ktorého konštatovala, že podmienky oprávnenosti stanovené pre opatrenie 24 neboli v súlade s právom Európskej únie, a preto prijala vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1841 zo 16. novembra 2018, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci EPZF a v rámci EPFRV (Ú. v. EÚ L 298, 2018, s. 34), pričom na Francúzsku republiku uplatnila finančnú úpravu vo vzťahu k výdavkom vzniknutým na základe tohto opatrenia.
4 Nové prešetrovanie vykonala Komisia vo vzťahu k roku podania žiadosti 2017, ktoré bolo zaregistrované pod spisovou značkou NAC/2018/009/FR.
5 Listom zo 4. mája 2018 oznámila Komisia Francúzskej republike výsledky uvedeného prešetrovania, na základe článku 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 59). V tomto oznámení zo 4. mája 2018 Komisia uviedla, že podmienky oprávnenosti opatrenia 24 sa v porovnaní s podmienkami oprávnenosti platnými pre roky podania žiadostí 2015 a 2016 nezmenili, keďže zmesi strukovín s trávami naďalej patria medzi plochy oprávnené na viazanú podporu. Komisia tak francúzskym orgánom oznámila, že platby uskutočnené na základe opatrenia 24 od roku podania žiadosti 2017 považuje za protiprávne a neoprávnené na financovanie zo strany Únie. Komisia okrem toho vyzvala francúzske orgány na to, aby poskytli odhad rizika pre EPZF na rok podania žiadosti 2017 a aby zmenili podmienky oprávnenosti opatrenia 24.
6 Listom zo 6. novembra 2018 francúzske orgány jednak spochybnili uplatnenie finančnej úpravy rovnajúcej sa výške pomoci vyplatenej na základe plôch pokrytých zmesami strukovín a tráv, a jednak v podstate tvrdili, že žiadne regulačné ustanovenie nevylučuje trávy z viazanej podpory.
7 Listom zo 17. decembra 2019, zaslaným na základe článku 34 ods. 3 tretieho pododseku a článku 40 ods. 1 nariadenia č. 908/2014, Komisia formálne oznámila Francúzskej republike odhadovanú sumu navrhovanej úpravy za rok podania žiadosti 2017, a to sumu 45 869 990,19 eura.
8 Listom z 3. februára 2020 požiadali francúzske orgány o začatie zmierovacieho postupu na základe článku 40 ods. 1 nariadenia č. 908/2014. Zmierovací orgán vydal 2. augusta 2020 svoju správu, v ktorej dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nie je možné dosiahnuť zmier.
9 Listom z 5. marca 2021 zaslala Komisia francúzskym orgánom svoje konečné stanovisko v nadväznosti na správu zmierovacieho orgánu, v ktorom v podstate potvrdila, že vzhľadom na to, že trávy nie sú uvedené v zozname sektorov a oblastí výroby oprávnených na viazanú podporu, stanovenom v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, na zmesi strukovín a tráv, aj pokiaľ sú trávy v menšinovom podiele, takúto podporu nemožno využívať.
10 Napadnutým rozhodnutím Komisia okrem iného vylúčila z financovania Úniou výdavky, ktoré Francúzskej republike vznikli na základe opatrenia 24 a ktoré sa vzťahujú na rok podania žiadosti 2017, vo výške 45 869 990,19 eura.
Návrhy účastníkov konania
11 Francúzska republika v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom uplatňuje finančnú úpravu vo výške 45 869 990,19 eura na výdavky týkajúce sa opatrenia 24 vzťahujúceho sa na rok podania žiadosti 2017,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
12 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
13 Francúzska republika na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. Francúzska republika totiž tvrdí, že keď Komisia usúdila, že strukoviny pestované v zmesi s trávami nie sú oprávnené na režim viazanej podpory, vyložila si toto ustanovenie nesprávne.
14 V tejto súvislosti Francúzska republika tvrdí, že z doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 vyplýva, že pojem „sektor“ uvedený v tomto ustanovení má širší rozsah než pojem „oblasť výroby“, čo potvrdzuje najmä rozlišovanie medzi poľnohospodárskymi oblasťami výroby a poľnohospodárskymi sektormi, ktoré je obsiahnuté v článku 52 ods. 3 a článku 54 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1307/2013, v odôvodnení 49 uvedeného nariadenia a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671). Podľa Francúzskej republiky tak na základe článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 členské štáty môžu s cieľom zabrániť zhoršeniu existujúcich ťažkostí poskytnúť viazanú podporu buď konkrétnemu poľnohospodárskemu sektoru, to znamená pre viaceré typy výroby patriacimi hlavne alebo sekundárne do tohto sektora, alebo pre jediný konkrétny typ poľnohospodárskej výroby.
15 Pokiaľ ide osobitne o sektor bielkovinových plodín uvedený v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, Francúzska republika sa domnieva, že neoznačuje konkrétnu oblasť výroby, ale odkazuje na sektor rastlín patriacich do čeľade strukovín, ktoré sa pestujú pre svoj vysoký obsah bielkovín.
16 Za týchto okolností Francúzska republika tvrdí, že sektor bielkovinových plodín sa musí vykladať široko, tak aby zahŕňal všetky bežné postupy zavedené v členskom štáte na výrobu druhov strukovín pestovaných pre svoj vysoký obsah bielkovín.
17 Vo Francúzsku sa pritom strukoviny určené na kŕmenie zvierat bežne pestujú v zmesiach s inými druhmi, akými sú napríklad trávy. Pestovanie strukovín v zmesi s trávami má totiž nielen poľnohospodársky význam, keďže umožňuje chovateľom mať lepšie stráviteľné krmivo pre zvieratá, ale aj environmentálny význam, pretože strukoviny umožňujú viazať v pôde dusík zo vzduchu, a teda znižovať pridávanie dusíkatých hnojív. Francúzska republika okrem toho tvrdí, že sektor kŕmnych strukovín zaznamenal od 60‑tych rokov minulého storočia značný pokles. Preto poskytnutie viazanej podpory na pestovanie strukovín, ktoré zahŕňa kŕmne strukoviny v zmesi s inými druhmi, vrátane tráv, zodpovedá cieľu viazanej podpory, ktorým je podporiť sektor, ktorý má ťažkosti, prostredníctvom nabádania k bežným postupom prospešným pre zdravie zvierat a životné prostredie.
18 Napokon Francúzska republika v replike uvádza, že netvrdí, že strukoviny predstavujú hlavnú a trávy sekundárnu oblasť výroby v rámci sektora bielkovinových plodín, ale že zmesi strukovín a tráv s prevahou strukovín sú samostatným typom výroby v rámci uvedeného sektora.
19 Komisia voči tvrdeniam Francúzskej republiky namieta.
20 Hneď na úvod treba poznamenať, že Francúzska republika vo svojich písomných podaniach nespochybňuje, že trávy, posudzované samostatne, nepatria do sektorov alebo oblastí výroby, ktorých zoznam je uvedený v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, a že teda ako také nie sú oprávnené na viazanú podporu. Na druhej strane je medzi účastníkmi konania nesporné, že strukoviny sú oprávnené na viazanú podporu, keďže táto oblasť výroby je súčasťou sektora bielkovinových plodín, ktorý je výslovne uvedený v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013.
21 Účastníci konania sa však rozchádzajú v otázke, či zmesi obsahujúce jednak poľnohospodárske výrobky patriace do jedného zo sektorov alebo do jednej z oblastí výroby, ktorých zoznam je uvedený v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, akými sú napríklad strukoviny, a jednak poľnohospodárske výrobky, ktoré do týchto sektorov alebo oblastí výroby nepatria, ako sú napríklad trávy, sú oprávnené na viazanú podporu.
22 Na účely poskytnutia odpovede na túto otázku je potrebné uskutočniť doslovný, kontextuálny a teleologický výklad článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2015, Fínsko/Komisia, T‑124/14, EU:T:2015:955, bod 24).
O doslovnom výklade
23 V rámci doslovného výkladu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že právne predpisy Únie sú vypracované vo viacerých jazykoch a že všetky jazykové verzie sú autentické, čo si môže vyžadovať vzájomné porovnanie jazykových verzií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2015, Fínsko/Komisia, T‑124/14, EU:T:2015:955, bod 25 a citovanú judikatúru).
24 Článok 52 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, nazvaný „Všeobecné pravidlá“, je obsiahnutý v kapitole 1 s názvom „Dobrovoľná viazaná podpora“ hlavy IV s názvom „Viazaná podpora“ uvedeného nariadenia a v jeho odseku 1 sa uvádza, že členské štáty môžu za podmienok ustanovených v uvedenej kapitole poskytnúť poľnohospodárom viazanú podporu.
25 Podľa článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa viazaná podpora môže poskytnúť v týchto sektoroch a oblastiach výroby: obilniny, olejnaté semená, bielkovinové plodiny, strukoviny, ľan, konope, ryža, orechy, zemiaky na výrobu škrobu, mlieko a mliečne výrobky, osivo, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, trstina a čakanka, ovocie a zelenina a mladiny s krátkodobým striedaním.
26 Treba poznamenať, že v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa stanovuje zoznam sektorov a oblastí výroby oprávnených na viazanú podporu, o ktorého reštriktívnom a taxatívnom charaktere svedčí použitie prídavného mena „týchto“ (v angličtine „following“ a v taliančine „seguenti“), pričom nasleduje dvojbodka, za ktorou sú vymenované uvedené sektory a oblasti výroby.
27 Preto vzhľadom na to, že článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 jednak stanovuje reštriktívny zoznam sektorov a oblastí výroby oprávnených na viazanú podporu, a jednak neuvádza zmesi obsahujúce výrobky, ktoré patria do sektorov alebo oblastí výroby výslovne uvedených v tomto zozname, a výrobky, ktoré do týchto sektorov alebo oblastí výroby nepatria, zdá sa, že doslovný výklad tohto ustanovenia podporuje skôr tvrdenie Komisie, ktoré sa v podstate týka neoprávnenosti uvedených zmesí, než tvrdenie zastávané Francúzskou republikou.
O kontextuálnom výklade
28 Z použitia jednak prídavného mena „dobrovoľná“ v názve kapitoly 1 hlavy IV nariadenia č. 1307/2013 a jednak slovesa „môcť“ v článku 52 ods. 1 tohto nariadenia (pozri bod 24 vyššie), vyplýva, že režim viazanej podpory nie je povinný a že členské štáty sa tak môžu slobodne rozhodnúť, či takúto podporu poskytnú.
29 Okrem toho podľa článku 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť takúto podporu, musia tak urobiť pri dodržaní všetkých podmienok uvedených v kapitole 1 hlavy IV uvedeného nariadenia (pozri bod 24 vyššie).
30 V tejto súvislosti po prvé na základe článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sú na viazanú podporu oprávnené tie sektory a oblasti výroby, ktorých taxatívny zoznam je uvedený v tomto článku. Po druhé podľa článku 52 ods. 3 uvedeného nariadenia možno takúto podporu poskytnúť len tým sektorom alebo tým regiónom členského štátu, v ktorých „určité typy hospodárenia“ alebo „určité poľnohospodárske sektory“ jednak sú osobitne významné pre hospodárstvo, spoločnosť alebo životné prostredie, a jednak majú určité ťažkosti. V článku 52 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 1307/2013 a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 1), sa spresňuje, že uvedené ťažkosti znamenajú existenciu rizika ukončenia výroby alebo poklesu výroby okrem iného z dôvodu slabej výnosnosti vykonávanej činnosti, ktorá má negatívny dosah na hospodársku, sociálnu alebo environmentálnu rovnováhu v danom regióne alebo sektore. Po tretie v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1307/2013 sa stanovuje, že takáto podpora musí byť nevyhnutná na udržanie súčasnej úrovne produkcie v príslušných sektoroch alebo regiónoch.
31 Zo spoločného výkladu vyššie uvedených ustanovení tak vyplýva, že normotvorca mal v úmysle obmedziť možnosť členských štátov poskytovať viazanú podporu tým, že stanoví kumulatívne podmienky, ktoré výrazne obmedzujú okruh oprávnených príjemcov, a vo všeobecnosti aj jej vecnú pôsobnosť. Široký výklad uvedenej pôsobnosti by teda bol v rozpore s vyššie uvedenými podmienkami.
32 Okrem toho, hoci článok 52 ods. 3 nariadenia č. 1307/2013 priznáva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy na účely stanovenia toho, či sektory alebo oblasti výroby jednak sú osobitne významné pre hospodárstvo, životné prostredie alebo spoločnosť a jednak, či majú ťažkosti a či by viazaná podpora mohla zabrániť zhoršeniu týchto ťažkostí alebo ukončeniu výroby, z tohto článku ani zo žiadneho iného ustanovenia nariadenia č. 1307/2013 alebo nariadenia č. 639/2014 nijako nevyplýva, že by členské štáty mali obdobnú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o vymedzenie sektorov alebo oblastí výroby oprávnených na viazanú podporu, ktorých zoznam je uvedený v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. Takáto voľná úvaha by totiž bola v rozpore s taxatívnym charakterom zoznamu stanoveného v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, ktorý napokon Francúzska republika vo svojich písomných podaniach výslovne uznala.
33 Okrem toho treba poukázať na to, že v článku 1 písm. b) nariadenia č. 1307/2013 sa uvádza zoznam rôznych režimov podpory pre poľnohospodárov, ktoré sa riadia jeho ustanoveniami. Z prílohy 1 k uvedenému nariadeniu pritom vyplýva, že tieto režimy sú oddelené od výroby, s výnimkou režimu viazanej podpory a osobitnej platby na bavlnu, ktorá sa riadi ustanoveniami uvedenými v kapitole 2 hlavy IV tohto nariadenia.
34 V dôsledku uvedeného predstavuje viazaná podpora taký režim pomoci, ktorý je výnimkou vo vzťahu k ostatným režimom pomoci spravovaných nariadením č. 1307/2013, ktoré sú oddelené od výroby a ktoré sa v zásade netýkajú konkrétne poľnohospodárskych sektorov alebo oblastí výroby, ktoré majú ťažkosti.
35 Z toho vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že má viazaná podpora povahu výnimky, sa podmienky jej uplatnenia musia vykladať reštriktívne [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 13. decembra 2018, Sut, C‑514/17, EU:C:2018:1016, bod 28 a citovanú judikatúru, a z 22. januára 2020, Pensionsversicherungsanstalt (Ukončenie pracovnej činnosti po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku), C‑32/19, EU:C:2020:25, bod 38 a citovanú judikatúru].
36 So zreteľom na vyššie uvedené úvahy treba dospieť k záveru, že oprávnené sektory a oblasti výroby, ktorých zoznam je uvedený v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, sa musia vykladať reštriktívne.
37 Kontextuálny výklad článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 teda nepodporuje tvrdenie Francúzskej republiky, pokiaľ ide o oprávnenosť zmesí, ktoré obsahujú poľnohospodárske výrobky patriace do jedného zo sektorov alebo do jednej z oblastí výroby, ktorých zoznam je výslovne uvedený v uvedenom článku, a iné výrobky, ktoré do týchto sektorov alebo oblastí výroby nepatria.
O teleologickom výklade
38 Na účely teleologického výkladu článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je potrebné zohľadniť cieľ režimu viazanej podpory uvedený v odôvodnení 49 a článku 52 ods. 5 tohto nariadenia. Z uvedeného odôvodnenia a ustanovenia, vykladaných v spojení s článkom 52 ods. 3 nariadenia č. 1307/2013 a článkom 52 ods. 3 nariadenia č. 639/2014 (pozri bod 30 vyššie), vyplýva, že viazaná podpora nemá za cieľ podporovať poľnohospodársku výrobu vo všeobecnosti, ale je určená na vytvorenie stimulu na udržanie súčasných úrovní výroby v konkrétnych sektoroch alebo regiónoch členského štátu, v ktorých určité typy poľnohospodárstva alebo konkrétne poľnohospodárske sektory, ktoré sú osobitne významné pre hospodárstvo a spoločnosť, majú ťažkosti, ktoré môžu viesť k ukončeniu alebo poklesu výroby a môžu mať negatívy dosah na hospodársku, sociálnu alebo environmentálnu rovnováhu v danom regióne alebo sektore.
39 Z uvedeného vyplýva, že cieľom viazanej podpory je podporiť výrobu vzťahujúcu sa na konkrétne poľnohospodárske sektory alebo na určité konkrétne oblasti výroby, ktoré majú ťažkosti, s cieľom zabrániť ukončeniu alebo poklesu tejto výroby, ako aj negatívnemu dopadu, ktorý by to malo na hospodársku, sociálnu alebo environmentálnu rovnováhu v danom regióne alebo sektore.
40 V prejednávanej veci je potrebné pripomenúť, že opatrenie 24 s názvom „Pomoc na výrobu kŕmnych strukovín“ malo za cieľ stimulovať výrobu kŕmnych strukovín, pretože podľa oznámenia, ktoré uskutočnila Francúzska republika v súlade s článkom 52 ods. 4 nariadenia č. 1307/2013, sa od roku 2010 začala znižovať plocha, na ktorej sa pestujú kŕmne strukoviny, a plocha, na ktorej sa pestujú čisto len kŕmne strukoviny, zaznamenáva trvalý a výrazný pokles.
41 Francúzska republika v podstate tvrdí, že viazaná podpora na pestovanie strukovín bohatých na bielkoviny, ktorá by zahŕňala okrem iného zmesi strukovín a tráv, spĺňa cieľ podpory sektora v ťažkostiach, ktorý je mimoriadne dôležitý pre hospodárstvo, spoločnosť alebo životné prostredie, v zmysle článku 52 ods. 3 nariadenia č. 1307/2013.
42 V tejto súvislosti Francúzska republika po prvé tvrdí, že strukoviny majú tú osobitnú vlastnosť, že viažu dusík zo vzduchu v pôde, a tým zabraňujú pridávaniu dusíkatých hnojív, a že to je dôvodom, prečo sa strukoviny často a tradične vysievajú spolu s inými druhmi.
43 Z vyššie uvedeného tvrdenia pritom nevyplýva, že by sa strukoviny vysievali výlučne alebo hlavne s trávami. Tento argument teda nie je takej povahy, že by preukazoval, že cieľ sledovaný opatrením 24 v súlade s nariadením č. 1307/2013, ktorý spočíva v podpore výroby kŕmnych strukovín na účely zachovania jej súčasnej úrovne (pozri bod 40 vyššie), mohol byť efektívne dosiahnutý len vtedy, ak by uvedená výroba zahŕňala zmesi strukovín a tráv.
44 V každom prípade treba tak ako Komisia poukázať na to, že viazaná podpora nemá za cieľ podporovať opatrenia, ktoré majú priaznivé účinky na životné prostredie, a že existuje iný režim pomoci upravený nariadením č. 1307/2013, ktorý tento cieľ sleduje (pozri kapitolu 3, nazvanú „Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie“, hlavy III s názvom „Režim základných platieb, režim jednotnej platby na plochu a súvisiace platby“ uvedeného nariadenia).
45 Platí teda, že aj za predpokladu, že sú strukoviny prospešné pre životné prostredie, táto okolnosť neznamená, že by sa cieľ uvedený v bode 40 vyššie efektívne sledoval prostredníctvom viazanej podpory poskytovanej na zmesi strukovín a tráv. Tvrdenie Francúzskej republiky uvedené v bode 42 vyššie sa preto musí zamietnuť.
46 Okrem toho Francúzska republika v replike uvádza, že pestovanie zmesí strukovín s trávami má ako také environmentálny význam, pretože prítomnosť tráv núti strukoviny lepšie viazať dusík zo vzduchu a zabraňovať tak pridávaniu dusíkatých hnojív do pôdy. Na podporu tohto tvrdenia sa Francúzska republika odvoláva na štúdiu Národného výskumného inštitútu pre poľnohospodárstvo, potraviny a životné prostredie z roku 2010. Zo spisu vo veci však nevyplýva, že by uvedené tvrdenie a štúdia boli oznámené Komisii a že by boli prerokované počas správneho konania. Za týchto okolností v súlade s judikatúrou, podľa ktorej sa zákonnosť rozhodnutia Komisie musí posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mohla mať k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2020, Litva/Komisia, T‑19/18, neuverejnený, EU:T:2020:4, bod 42 a citovanú judikatúru), vyššie uvedené tvrdenie a štúdia musia byť zamietnuté ako tvrdenia, ktoré nemajú vplyv na dôvodnosť napadnutého rozhodnutia.
47 Po druhé Francúzska republika tvrdí, že zmesi strukovín a tráv umožňujú chovateľom mať kompletnejšie a lepšie stráviteľné krmivo pre zvieratá. Treba však rovnako ako Komisia usudzovať, že tento argument nie je relevantný, pretože v prejednávanej veci sa opatrenie 24 netýka sektora živočíšnej výroby, ale jeho cieľom je výroba kŕmnych strukovín. Tvrdenie Francúzskej republiky sa preto musí zamietnuť.
48 Z uvedeného vyplýva, že Francúzska republika nie je schopná preukázať, že by poskytnutie viazanej podpory na zmesi strukovín a tráv spĺňalo cieľ opatrenia 24 v súlade s nariadením č. 1307/2013.
49 So zreteľom na vyššie uvedené teleologický výklad článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 skôr potvrdzuje to, že zmesi obsahujúce poľnohospodárske výrobky patriace do jedného zo sektorov alebo jednej z oblastí výroby, ktorých zoznam je výslovne uvedený v uvedenom článku, a poľnohospodárske výrobky, ktoré do týchto sektorov alebo oblastí výroby nepatria, nie sú oprávnené na viazanú podporu.
50 Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, doslovný, kontextuálny a teleologický výklad článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 bráni širokému výkladu pojmu poľnohospodársky „sektor“ uvedeného v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, ktorý zastáva Francúzska republika.
51 Je však potrebné overiť, či tak, ako tvrdí Francúzska republika, treba na účely vymedzenia poľnohospodárskeho sektora v zmysle článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 zohľadniť všetky bežné postupy zavedené v členskom štáte pri pestovaní plodín patriacich do takéhoto sektora (pozri bod 16 vyššie).
52 V tejto súvislosti Francúzska republika tvrdí, že v súlade s článkom 52 ods. 2 nariadenia č. 639/2014 bežné postupy zavedené v členskom štáte sú relevantné na účely vymedzenia konkrétnych poľnohospodárskych sektorov uvedených v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013.
53 Komisia voči tvrdeniam Francúzskej republiky namieta.
54 V prvom rade treba na jednej strane rovnako ako Komisia uviesť, že nariadenie č. 639/2014 je delegovaným nariadením, ktorého cieľom je doplniť ustanovenia nariadenia č. 1307/2013. Na jeho ustanovenia sa teda nemožno odvolávať na účely odchýlenia sa od ustanovení nariadenia č. 1307/2013, na základe ktorého bolo prijaté, ani na účely výkladu týchto ustanovení v takom zmysle, ktorý je v rozpore s ich znením a štruktúrou.
55 Na druhej strane článok 52 ods. 2 nariadenia č. 639/2014 sa netýka definície sektorov a oblastí výroby oprávnených na viazanú podporu, ktorá je uvedená v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. Článok 52 ods. 2 nariadenia č. 639/2014 totiž výslovne odkazuje na článok 52 ods. 3 nariadenia č. 1307/2013, ktorý stanovuje podmienku, ktorá je kumulatívna a odlišná od podmienky stanovenej v článku 52 ods. 2 uvedeného nariadenia (pozri body 30 až 32 vyššie).
56 Zo znenia článku 52 ods. 2 nariadenia č. 639/2014 v spojení s článkom 52 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1307/2013 tak vyplýva, že členské štáty „zohľadňujú predovšetkým príslušné výrobné štruktúry a podmienky daného regiónu alebo sektora“ iba vtedy, keď v súlade s článkom 52 ods. 3 nariadenia č. 1307/2013 identifikujú „určité typy hospodárenia“ alebo „určité poľnohospodárske sektory“, ktoré jednak sú osobitne významné pre hospodárstvo, spoločnosť alebo životné prostredie, a jednak majú určité ťažkosti.
57 V druhom rade Francúzska republika v replike v podstate uviedla, že sa nesnaží preukázať, že bežné postupy zavedené v členskom štáte predstavujú kritérium oprávnenosti na viazanú podporu, ale že tieto postupy sú relevantné na vymedzenie určitých poľnohospodárskych sektorov uvedených v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013. V tejto súvislosti stačí uviesť, že toto rozlíšenie je umelé. V rozpore s tým, čo tvrdí Francúzska republika, je totiž vymedzenie sektorov, ktorých zoznam je uvedený v článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, otázkou, ktorá vzniká na účely určenia plodín a oblastí výroby oprávnených na viazanú podporu na základe uvedeného článku. Ako bolo pritom uvedené v bode 32 vyššie, tento článok nepriznáva členským štátom žiadnu mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o vymedzenie sektorov a oblastí výroby oprávnených na viazanú podporu.
58 V treťom rade s cieľom zabezpečiť právnu istotu a jednotný výklad ustanovení týkajúcich sa viazanej podpory v rámci Únie musí byť poľnohospodársky sektor v zmysle článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 vymedzený v závislosti od jasných a objektívnych kritérií vzťahujúcich sa na poľnohospodárske výrobky, ktoré patria do uvedeného sektora. Pojem „sektor“ teda nemožno vymedziť na základe bežných postupov zavedených v členskom štáte pri pestovaní plodín patriacich do takéhoto sektora, ktoré sa netýkajú samotných výrobkov a môžu sa líšiť v závislosti od podmienok existujúcich v každom členskom štáte. Okrem toho európske právne predpisy nestanovujú osobitné kritériá, na základe ktorých by sa mala skúmať existencia bežných postupov zavedených v členskom štáte. Výklad navrhovaný Francúzskou republikou je teda nezlučiteľný s požiadavkami jasnosti a predvídateľnosti uplatniteľnej právnej normy.
59 Preto aj za predpokladu, že zmesi strukovín a tráv predstavujú bežný postup zavedený vo Francúzsku v sektore bielkovinových plodín, nemožno ich považovať za súčasť uvedeného sektora v zmysle článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013.
60 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 vyložila v tom zmysle, že z viazanej podpory sú vylúčené jednak výrobky, ktoré nie sú uvedené v zozname stanovenom v tomto článku alebo ktoré nepatria do jedného zo sektorov, ktoré sú tiež uvedené v tomto zozname, ako sú napríklad trávy, a jednak zmesi obsahujúce vyššie uvedené výrobky a výrobky, ktoré patria do sektorov alebo oblastí výroby výslovne uvedených v tomto článku.
61 Preto je potrebné zamietnuť jediný žalobný dôvod uvádzaný Francúzskou republikou, a teda aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
62 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Francúzska republika nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.
Costeira | Kănčeva | Dimitrakopoulos |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. septembra 2022.
Podpisy