Vec T‑191/07

Anheuser‑Busch, Inc.,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva BUDWEISER – Skoršie medzinárodné slovné a obrazové ochranné známky BUDWEISER a Budweiser Budvar – Relatívne dôvody zamietnutia – Článok 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 40/94 – Riadne používanie skoršej ochrannej známky – Článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 – Porušenie práva na obranu – Odôvodnenie – Článok 73 nariadenia č. 40/94 – Oneskorené predloženie dokumentov – Voľná úvaha priznaná článkom 74 ods. 2 nariadenia (ES) č. 40/94“

Abstrakt rozsudku

1.      Ochranná známka Spoločenstva – Opravné prostriedky – Rozhodnutie o odvolaní – Rešpektovanie práva na obranu

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 73)

2.      Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Námietkové konanie

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 74 ods. 2)

3.      Ochranná známka Spoločenstva – Pripomienky tretích osôb a námietka – Preskúmanie námietky – Dôkaz o používaní skoršej ochrannej známky – Riadne používanie

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 43 ods. 2)

4.      Ochranná známka Spoločenstva – Pripomienky tretích osôb a námietka – Preskúmanie námietky – Dôkaz o používaní skoršej ochrannej známky – Riadne používanie

(Nariadenie Rady č. 40/94, článok 43 ods. 2)

5.      Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Odôvodnenie rozhodnutí

(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 40/94, článok 73)

1.      Podľa článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva odvolací senát Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) môže vychádzať pri svojom rozhodovaní len zo skutkových alebo právnych okolností, ku ktorým účastníci konania mohli predložiť svoje pripomienky.

Uvedené ustanovenie upravuje všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu v rámci práva ochranných známok Spoločenstva, podľa ktorej sa musí adresátom rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ich záujmy, účinne umožniť uviesť svoje stanovisko. Okrem toho právo byť vypočutý sa vzťahuje na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovacieho aktu, ale nie na konečné stanovisko, ktoré chce správny orgán prijať. Preto odvolací senát nie je povinný vypočuť žalobcu o posúdení skutkového stavu, ktoré patrí do jeho konečného stanoviska.

(pozri body 33 – 35)

2.      Zo znenia článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva vyplýva, že spravidla, a pokiaľ nie je uvedené inak, predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania zostáva možným po uplynutí lehôt, ktorým je podriadené takéto predloženie, za uplatnenia ustanovení nariadenia č. 40/94, a že nič nezakazuje Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zohľadniť skutočnosti a dôkazy takto oneskorene označené alebo predložené. Naopak, z predmetnej formulácie rovnako jasne vyplýva, že takéto oneskorené označenie alebo predloženie skutočností alebo dôkazov nedáva účastníkovi konania, ktorý ich predložil, bezpodmienečné právo na to, aby takéto skutočnosti alebo dôkazy boli zo strany Úradu zohľadnené. Upresňujúc, že Úrad sa „môže“ v podobných prípadoch rozhodnúť nebrať takéto skutočnosti alebo dôkazy do úvahy, článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 v skutočnosti udeľuje Úradu širokú mieru voľnej úvahy s cieľom rozhodovať, aj keď ten súčasne musí odôvodniť svoje rozhodnutie v tomto bode, či je alebo nie je potrebné zobrať tieto skutočnosti a dôkazy do úvahy. Takéto zohľadnenie zo strany Úradu, ak má rozhodovať v rámci námietkového konania, môže byť odôvodnené najmä vtedy, ak sa Úrad domnieva, že na jednej strane oneskorene uvedené skutočnosti môžu byť skutočne relevantné, pokiaľ ide o výsledok námietok, ktoré boli pred Úradom podané, a na druhej strane štádium konania, v ktorom došlo k tomuto oneskorenému predloženiu a okolnosti, ktoré ho sprevádzajú, nebránia tomuto zohľadneniu.

(pozri bod 82)

3.      Pri výklade pojmu riadne používanie v zmysle článku 43 ods. 2 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva treba brať do úvahy skutočnosť, že účelom požiadavky ratio legis, ktorá vyžaduje, aby sa skoršia ochranná známka pre spôsobilosť jej namietania proti prihláške ochrannej známky riadne používala, je obmedziť konflikty medzi dvoma ochrannými známkami do tej miery, kým neexistuje rozumný ekonomický dôvod vyplývajúci zo skutočnej úlohy ochrannej známky na trhu. Navyše toto ustanovenie nepredpokladá ani skúmanie obchodnej úspešnosti, ani kontrolovanie ekonomickej stratégie podniku alebo vyhradenie ochrany ochranných známok iba pre ich kvantitatívne významné obchodné používanie.

Ochranná známka je predmetom riadneho používania, ak sa používa v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu výrobkov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, s výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky. V tomto smere podmienka týkajúca sa riadneho používania ochrannej známky vyžaduje, aby sa táto ochranná známka chránená na relevantnom území navonok a verejne používala.

(pozri body 99, 100)

4.      Posúdenie riadnej povahy používania ochrannej známky v zmysle článku 43 ods. 2 nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva musí spočívať na základe súhrnu skutočností a okolností týkajúcich sa určenia jej skutočného obchodného používania, najmä na tom, či jej používanie v príslušnom ekonomickom odvetví možno považovať za dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov a služieb, vlastnostiach trhu, rozsahu a frekventovanosti používania ochrannej známky.

Čo sa týka rozsahu používania skoršej ochrannej známky, treba brať ohľad najmä na obchodný objem všetkých úkonov používania na jednej strane a na trvanie obdobia, počas ktorého sa úkony používania vykonávali, rovnako ako na frekventovanosť týchto úkonov na druhej strane.

Otázka, či je používanie kvantitatívne dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, závisí od viacerých skutočností a od posúdenia z prípadu na prípad. Vlastnosti týchto výrobkov alebo služieb, frekvencia a pravidelnosť používania ochrannej známky, skutočnosť, že ochranná známka sa používa pri uvedení všetkých zhodných výrobkov alebo služieb podniku, ktorý je jej majiteľom, na trh, alebo iba niektorých z nich, alebo aj dôkazy o používaní ochrannej známky, ktoré je schopný majiteľ predložiť, patria ku skutočnostiam, ktoré sa môžu zohľadniť.

Na účel skúmania riadnej povahy používania skoršej ochrannej známky je potrebné vykonať celkové posúdenie, berúc do úvahy všetky rozhodujúce okolnosti týkajúce sa daného prípadu.

Riadne používanie ochrannej známky medziiným nie je možné preukázať pravdepodobnosťou alebo domnienkami, ale musí byť založené na konkrétnych skutočnostiach a cieľoch, ktoré preukazujú skutočné a dostačujúce používanie ochrannej známky na predmetnom trhu.

(pozri body 101 – 105)

5.      Podľa článku 73 prvej vety nariadenia č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva musia byť rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) odôvodnené. Táto povinnosť má rovnaký dosah ako povinnosť, ktorú ukladá článok 253 ES.

Povinnosť odôvodnenia individuálnych rozhodnutí má dvojaký cieľ, a to jednak umožniť dotknutým osobám dozvedieť sa dôvody prijatého opatrenia na účely ochrany svojich práv a jednak umožniť súdu Spoločenstva vykonať svoje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Otázku, či odôvodnenie rozhodnutia tieto požiadavky spĺňa, treba posudzovať z hľadiska nielen jeho znenia, ale tiež jeho kontextu, ako aj všetkých právnych predpisov upravujúcich dotknutú oblasť.

Ak Úrad zamietne zápis označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, musí na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviesť absolútne alebo relatívne dôvody zamietnutia, ktoré nedovoľujú tento zápis, ako aj ustanovenie, na ktorom sa tento dôvod zakladá, a uviesť skutkové okolnosti, ktoré považoval za preukázané a ktoré podľa neho odôvodňujú uplatnenie uvedeného ustanovenia.

Od odvolacích senátov však nemožno požadovať, aby urobili podrobný výklad, ktorý by vyčerpávajúco rozoberal jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací senát k prijatiu rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania.

(pozri body 125 – 128)