Žaloba podaná 2. septembra 2010 - Duravit a i./Komisia

(vec T-364/10)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Duravit AG (Hornberg, Nemecko), Duravit SA (Bischwiller, Francúzsko), a Duravit BeLux BVBA (Overijse, Belgicko) (v zastúpení: R. Bechtold, U. Soltész a C. von Köckritz, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

zrušiť článok 1 ods. 1 a články 2 a 3 rozhodnutia Európskej Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39092 - Sanitárne zariadenia podľa článku 263 ods. 4 ZFEÚ, v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

subsidiárne, znížiť pokuty uložené žalobkyniam v článku 2 bode 9 vyššie uvedeného rozhodnutia,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne napádajú rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39092 - Sanitárne zariadenia. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyniam a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyne sa podľa Komisie zúčastnili na pokračujúcich dohodách alebo zosúladených postupoch v odvetví sanitárnych zariadení pre kúpeľne v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku.

Žalobkyne na odôvodnenie svojej žaloby uvádzajú deväť žalobných dôvodov.

Prvým žalobným dôvodom vytýkajú žalovanej, že nepredložila dostatočné dôkazy na preukázanie účasti žalobkýň na dohodách o cenách alebo iných postupoch porušujúcich pravidlá pre hospodársku súťaž. Komisia neuznala, že ona nesie dôkazné bremeno a nedodržala požiadavky na preukázanie porušenia článku 101 ZFEÚ v konaní pred Komisiou a žalobkyniam v tomto konaní uložila prehnané povinnosti týkajúce sa odôvodnenia a dôkaznej povinnosti.

Druhým žalobným dôvodom žalobkyne uplatňujú, že Komisia považovala žalobkyne za zodpovedné za celkový protiprávny postup týkajúci sa príslušných produktov z dôvodu ich účasti na údajných "schôdzkach kartelu" nemeckého zastrešujúceho zväzu pre príslušné produkty bez toho, že by bola preukázala ich účasť na dohodách týkajúcich sa týchto produktov. Žalobkyne v tomto smere uvádzajú, že Komisia kvalifikovala diskusie v nemeckom zastrešujúcom zväze neprávom a unáhlene, bez zohľadnenia ich konkrétnych hospodárskych a právnych súvislostí, ako úmyselné obmedzenie hospodárskej súťaže.

Ďalej žalobkyne ako tretí žalobný dôvod uvádzajú, že Komisia nepreukázala nijaké porušenia hospodárskej súťaže na nemeckom trhu so sanitárnou keramikou. Žalobkyne v tomto smere vytýkajú, že Komisia právne nesprávne považovala diskusie v nemeckom odbornom zväze pre keramiku za cenové dohody a úmyselné obmedzenie hospodárskej súťaže a že vyvodením neprípustných zaťažujúcich záverov zo zjavne irelevantných dôkazných prostriedkov porušila právo žalobkýň na spravodlivé a nestranné konanie.

Ako štvrtý žalobný dôvod žalobkyne uvádzajú, že sa nezúčastnili na dohodách o cenách vo Francúzsku a v Belgicku. Podľa názoru žalobkýň Komisia neprávom považovala diskusie v belgických a francúzskych keramických zväzoch za dohody o cenách a nesprávne posúdila dobu trvania údajných porušení, čím nesprávne použila článok 101 ZFEÚ.

Žalobkyne tvrdia v rámci piateho žalobného dôvodu, že Komisia nesprávne zaradila postupy na trhu s armatúrami, sprchovými stenami a keramikou medzi jediné a nepretržité porušenia, a tým nesprávne použila článok 101 ZFEÚ. Žalobkyne v tejto súvislosti vytýkajú, že neboli splnené kritériá stanovené v judikatúre na konštatovanie jediného a nepretržitého porušenia predpisov.

Ako šiesty žalobný dôvod žalobkyne uvádzajú, že Komisia príliš dlhým trvaním konania a tým, že po vykonaní vypočutia vymenila všetky osoby, ktoré sa podieľali v rámci Komisie na rozhodovacom procese, závažným spôsobom porušila ich právo na obhajobu a právo byť vypočutý podľa článkov 12 a 14 nariadenia (ES) č. 773/2004¹.

V rámci siedmeho žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú, že Komisia sa pri výpočte pokút nesprávne riadila svojimi usmerneniami na stanovenie pokút², pretože tieto usmernenia sú od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti neplatné z dôvodu porušenia článku 290 ods. 1 ZFEÚ a článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

V rámci ôsmeho žalobného dôvodu žalobkyne vytýkajú, že Komisia nesprávne vypočítala pokuty, pretože pri stanovení základnej výšky pokuty nezohľadnila malú závažnosť údajného podielu žalobkýň na protiprávnom postupe, ale posúdila závažnosť protiprávneho postupu jednotne pre všetky podniky. Podľa žalobkýň to porušuje zásadu osobnej zodpovednosti.

Nakoniec sa v rámci deviateho žalobného dôvodu vytýka, že výška uložených pokút porušuje zásadu proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pretože žalobkyne sa nepodieľali na najzávažnejších porušeniach hospodárskej súťaže.

____________

¹ - Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).

² - Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).