Language of document : ECLI:EU:F:2016:77

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 12. apríla 2016

vec F‑135/15

Laurent Beiner

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Výberové konanie – Podmienky pripustenia – Odborná prax – Rozhodnutie komisie nepripustiť žalobcu do výberového konania – Zjavne nesprávne posúdenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Laurent Beiner v podstate navrhol zrušenie rozhodnutia o jeho nepripustení do všeobecného výberového konania EPSO/AST/130/14 (AST 3) organizovaného na výber asistentov platovej triedy AST 3 v oblasti správy budov

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná. Pán Laurent Beiner znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Obsah

1.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie prijaté po preskúmaní skoršieho rozhodnutia – Rozhodnutie výberovej komisie výberového konania prijaté po preskúmaní spisu uchádzača, ktorý nebol pripustený do výberového konania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 1)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Podmienky pripustenia – Podmienky úspešného absolvovania – Posúdenie odbornej praxe uchádzačov výberovou komisiu – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III články 2 a 5)

1.      Pokiaľ uchádzač, ktorého žiadosť o pripustenie do výberového konania bola zamietnutá, požiada o preskúmanie tohto rozhodnutia, na základe presného ustanovenia, záväzného pre administratívu, rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní je aktom spôsobujúcim ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 alebo prípadne článku 91 ods. 1 služobného poriadku.

Žaloba je zjavne neprípustná, ak smeruje proti pôvodnému rozhodnutiu.

(pozri body 21 a 33)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudky z 24. septembra 2009, Brown/Komisia, F‑37/05, EU:F:2009:121, bod 28, a zo 4. februára 2010, Wiame/Komisia, F‑15/08, EU:F:2010:7, bod 20

2.      Výberová komisia výberového konania je zodpovedná za posúdenie každého jednotlivého prípadu, či odborná prax uvedená každým uchádzačom zodpovedá úrovni vyžadovanej v oznámení o výberovom konaní. Výberová komisia má na tento účel v rámci ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa výberových konaní širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie povahy a dĺžky predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov, ako aj pokiaľ ide o viac alebo menej užší vzťah, ktorý môže mať s požiadavkami na pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť. Súd pre verejnú službu sa v rámci svojho preskúmania zákonnosti teda musí obmedziť na overenie toho, či pri výkone tejto právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. V rámci tohto preskúmania musí súd Únie zohľadniť skutočnosť, že uchádzačovi o výberové konanie prislúcha, aby výberovej komisii poskytol všetky informácie a dokumenty, ktoré považuje za užitočné na účely posúdenia jeho prihlášky, aby jej umožnil overiť, či spĺňa podmienky stanovené v oznámení o výberovom konaní a fortiori, ak bol na to výslovne a formálne vyzvaný. Výberová komisia je teda pri rozhodovaní o pripustení uchádzačov vo výberovom konaní oprávnená obmedziť svoje preskúmanie iba na prihlášky a doklady, ktoré sú k nim priložené.

Okrem toho vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanej výberovej komisii na účely preukázania, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie prijatého rozhodnutia, musia byť dôkazné prostriedky, ktoré je povinný predložiť žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenia dotknutej komisie javili ako nepravdepodobné.

(pozri body 35 – 38)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 12. júla 1989, Belardinelli a i./Súdny dvor, 225/87, EU:C:1989:309, body 13 a 14

Súd prvého stupňa: rozsudky z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, EU:T:1996:195, bod 59; z 13. marca 2002, Martínez Alarcón/Komisia, T‑357/00, T‑361/00, T‑363/00 a T‑364/00, EU:T:2002:66, bod 76; z 25. marca 2004, Petrich/Komisia, T‑145/02, EU:T:2004:91, bod 37, a z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, EU:T:2008:29, bod 221

Súd pre verejnú službu: rozsudky z 25. novembra 2008, Iordanova/Komisia, F‑53/07, EU:F:2008:148, bod 34 a tam citovaná judikatúra, a z 24. apríla 2013, Demeneix/Komisia, F‑96/12, EU:F:2013:52, body 42 až 45 a tam citovaná judikatúra