Žaloba podaná 14. mája 2010 - Autogrill España/Komisia

(vec T-219/10)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Autogrill España, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, M. Muñoz de Juan a R. Calvo Salinera, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

uznať dôvody zrušenia uvedené v žalobe za prípustné a vyhovieť im,

zrušiť článok 1 ods. 1 rozhodnutia Komisie z 28. októbra 2009 (štátna pomoc C 45/07, ex NN 51/2007, ex CP 9/2007) o odpisovaní finančného goodwillu na daňové účely pri nadobúdaní podstatného podielu v zahraničných subjektoch v rozsahu, v akom stanovuje, že článok 12 ods. 5 Texto Refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (TRLIS) (španielsky zákon o dani z príjmov právnických osôb) vykazuje znaky štátnej pomoci,

subsidiárne zrušiť článok 4 v rozsahu, v akom sa príkaz na vymáhanie pomoci vzťahuje na operácie uskutočnené pred uverejnením konečného rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto žaloby, v Úradnom vestníku Európskej únie,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto žaloby, je schéma pomoci zavedená Španielskom v súlade s článkom 12 ods. 5 TRLIS nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ide o pomoc poskytovanú príjemcom pri nadobúdaní podielov v obchodných spoločnostiach v rámci Spoločenstva. Vyššie uvedené ustanovenie umožňuje daňové odpisy goodwillu vzniknutého nadobudnutím podielov väčších ako 5 % v spoločnostiach nerezidentoch.

Na podporu svojich tvrdení uvádza žalobkyňa nasledujúce dôvody:

1.    Porušenie článku 107 ods. 1 ZFÉU tým, že napadnuté rozhodnutie považuje dotknuté opatrenie za štátnu pomoc. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že komisia nepreukázala, že dotknuté daňové opatrenie zvýhodňuje "určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru", ako to požaduje článok 107 ods. 1 SFEÚ. Komisia len predpokladá, že toto daňové opatrenie je selektívne vzhľadom na to, že sa vzťahuje len na nadobudnutie podielov v zahraničných spoločnostiach a nie na nadobudnutie podielov vo vnútroštátnych spoločnostiach. Žalobkyňa zastáva názor, že uvedený záver je nesprávny a nepodložený: skutočnosť, že uplatnenie predmetného opatrenia - ako ktoréhokoľvek iného daňového predpisu - je založené na splnení určitých objektívnych požiadaviek, z tohto opatrenia nerobí právne ani fakticky selektívne opatrenie. Automatická povaha argumentácie Komisie totiž znamená, že každé daňové opatrenie je prima facie považované za selektívne.

Navyše tak právna analýza, ako aj štatistické údaje Španielskeho kráľovstva ukazujú, že článok 12 ods. 5 TRLIS je všeobecné opatrenie otvorené, právne aj fakticky, všetkým podnikom podliehajúcim španielskej dani z príjmov právnických osôb bez ohľadu na ich veľkosť, povahu, odvetvie či pôvod.

Okrem toho na prvý pohľad rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z článku 12 ods. 5 TRLIS rozhodne nepredstavuje selektívnu výhodu, ale slúži na to, aby sa z daňového hľadiska rovnako zaobchádzalo so všetkými operáciami nadobudnutia akcií, či už vnútroštátnych alebo zahraničných, vzhľadom na to, že pokiaľ z dôvodu nemožnosti uskutočnenia cezhraničných fúzií možno vykonať daňové odpisy goodwillu len na vnútroštátnej úrovni, keďže existujú daňové ustanovenia, ktoré ich povoľujú, článok 12 ods. 5 TRLIS v skutočnosti iba rozširuje túto možnosť na kúpu aktív v zahraničných spoločnostiach.

Subsidiárne je rozhodnutie Komisie neprimerané vzhľadom na to, že jeho uplatnenie na prípady prevzatia kontroly nad zahraničnými podnikmi by malo byť aspoň porovnateľné s prípadmi vnútroštátnych fúzií, a teda odôvodnenými štruktúrou a logikou španielskeho systému.

2.    Porušenie článku 107 ods. 1 ZFÉU vyplývajúce z nesprávneho právneho posúdenia pri určení príjemcu pomoci.

Subsidiárne, a hoci Komisia zastáva názor, že článok 12 ods. 5 TRLIS vykazuje znaky štátnej pomoci, mala vykonať úplnú ekonomickú analýzu na účely určenia toho, kto je príjemcom podpory. Žalobkyňa sa domnieva, že príjemcami pomoci (vo forme prehnanej ceny za podiely) sú v každom prípade tí, čo podiely predávajú a nie, ako tvrdí Komisia, španielske podniky, ktoré uvedené opatrenie využili.

3.    Žalobkyňa sa napokon odvoláva na porušenie zásady legitímnej dôvery, pokiaľ ide o časovú pôsobnosť príkazu na vymáhanie pomoci.

____________