Vec T‑201/11

(uverejnenie výňatkov)

Si.mobil telekomunikacijske storitve d.d.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Slovinský trh s mobilnými komunikačnými službami – Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Zaoberanie sa orgánu hospodárskej súťaže členského štátu vecou – Nedostatok záujmu Únie“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) zo 17. decembra 2014

1.      Hospodárska súťaž – Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže – Právo Komisie zamietnuť sťažnosť týkajúcu sa veci, ktorou sa zaoberá orgán hospodárskej súťaže členského štátu – Podmienky

(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, odôvodnenie 18 a článok 13 ods. 1)

2.      Hospodárska súťaž – Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže – Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku súťaž – Právo podnikov, aby ich veci posúdil konkrétny orgán hospodárskej súťaže – Neexistencia

(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, odôvodnenie 18 a článok 13 ods. 1; oznámenie Komisie 2004/C 101/03, body 4 a 31)

3.      Hospodárska súťaž – Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže – Právo Komisie zamietnuť sťažnosť týkajúcu sa veci, ktorou sa zaoberá orgán hospodárskej súťaže členského štátu – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, odôvodnenie 18 a článok 13 ods. 1)

4.      Hospodárska súťaž – Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže – Právo Komisie zamietnuť sťažnosť týkajúcu sa veci, ktorou sa zaoberá orgán hospodárskej súťaže členského štátu – Pojem „zaoberanie sa“ – Rozsah

(Články 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a článok 105 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, odôvodnenia 1, 6, 8, 18 a 35 a článok 13 ods. 1)

5.      Hospodárska súťaž – Rozdelenie právomocí medzi Komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže – Právo Komisie zamietnuť sťažnosť týkajúcu sa veci, ktorou sa zaoberá orgán hospodárskej súťaže členského štátu – Pojem „ten istý postup“ – Rozsah – Hranice

(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, odôvodnenie 18 a článok 13 ods. 1)

1.      Zo znenia článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že Komisia má právomoc zamietnuť sťažnosť na základe tohto ustanovenia, ak dospeje k záveru, že orgán hospodárskej súťaže členského štátu „sa zaoberá“ vecou, v ktorej jej bol predložený návrh, a že táto vec sa týka „tej istej dohody“, „toho istého rozhodnutia združenia“ alebo „toho istého postupu“.

Inak povedané, splnenie týchto dvoch podmienok predstavuje pre Komisiu „dostatočný dôvod“ na to, aby zamietla sťažnosť, v ktorej jej bol návrh predložený. Uplatnenie článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 teda nemožno podmieniť inými podmienkami, ako sú tie, ktoré sú uvedené vyššie.

Podľa článkov 4 a 5 nariadenia č. 1/2003 Komisia a orgány hospodárskej súťaže členských štátov majú súbežné právomoci na uplatnenie článkov 81 [ES] alebo 82 [ES] a štruktúra nariadenia č. 1/2003 spočíva v úzkej spolupráci medzi týmito orgánmi a Komisiou. Naopak ani nariadenie č. 1/2003, ani oznámenie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku súťaž nestanovuje nijaké pravidlo rozdelenia právomoci medzi Komisiu a orgány hospodárskej súťaže členských štátov. Aj za predpokladu, že by Komisia mala osobitne právomoc konať vo veci a že vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže by takú právomoc nemal, teda dotknutý podnik nedisponuje nijakým právom na preskúmanie veci Komisiou.

(pozri body 33, 34, 36, 37, 40)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 39)

3.      Článok 13 a odôvodnenie 18 nariadenia č. 1/2003 odzrkadľujú širokú mieru voľnej úvahy priznanú vnútroštátnym orgánom združeným v rámci siete orgánov hospodárskej súťaže na účely zabezpečenia optimálneho zadelenia vecí v rámci tejto siete. Komisia vzhľadom na úlohu, ktorú jej priznáva Zmluva a nariadenie č. 1/2003, pri uplatňovaní článku 13 nariadenia č. 1/2003 tiež a fortiori disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy na účely uplatnenia článku 13 nariadenia č. 1/2003, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na overenie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkových zistení, a na overenie toho, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu a zneužitiu právomoci.

(pozri body 43, 44)

4.      Výraz „zaoberať sa“, uvedený v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, nemôže jednoducho znamenať, že iný orgán rozhoduje o sťažnosti alebo že rozhoduje o veci na vlastný podnet. Začatie konania na podnet sťažovateľa alebo na podnet orgánu hospodárskej súťaže členského štátu je totiž úkonom, ktorý sám osebe nepotvrdzuje uplatnenie právomoci orgánom hospodárskej súťaže členského štátu ani a fortiori preskúmanie skutkových a právnych okolností súvisiacich s dotknutou vecou. Komisia by si tak neplnila svoju všeobecnú kontrolnú úlohu vyplývajúcu z článku 105 ods. 1 ZFEÚ, ak by bola oprávnená zamietnuť sťažnosť len z dôvodu, že orgán hospodárskej súťaže členského štátu rozhoduje o sťažnosti alebo že na vlastný podnet začala konanie bez toho, aby tieto úkony viedli k akémukoľvek posúdeniu dotknutej veci.

Ak však Komisia uplatní článok 13 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 na konkrétnu prejednávanú vec, toto ustanovenie jej vôbec neukladá povinnosť posúdiť dôvodnosť usmernení prijatých orgánom hospodárskej súťaže členského štátu, ktorý sa vecou zaoberá.

Za týchto podmienok, ak Komisia zamietne sťažnosť podľa článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, táto inštitúcia sa musí na základe informácií, ktorými disponuje ku dňu vydania svojho rozhodnutia, najmä ubezpečiť, že orgán hospodárskej súťaže členského štátu sa vecou zaoberá.

Okrem toho z dôvodov nariadenia č. 1/2003 a predovšetkým z jeho odôvodnení 1, 6, 8 a 35 vyplýva, že cieľom užšej účasti orgánov hospodárskej súťaže členských štátov na uplatňovaní článkov 81 [ES] a 82 [ES] a povinnosti týchto orgánov uplatňovať tieto ustanovenia v prípade, že by mohlo dôjsť k narušeniu obchodu medzi členskými štátmi, je zabezpečiť cieľ sledovaný uvedeným nariadením, ktorý spočíva v efektívnosti. Aby teda nedošlo k spochybneniu pôsobnosti článku 13 nariadenia č. 1/2003, požiadavka efektívnosti nemôže viesť k uloženiu povinnosti Komisii, aby v rámci uplatnenia tohto osobitného ustanovenia skúmala, či dotknutý orgán hospodárskej súťaže disponuje inštitucionálnymi, finančnými a technickými prostriedkami na to, aby si splnil úlohu, ktorú mu zveruje nariadenie č. 1/2003.

(pozri body 47 – 50, 56, 57)

5.      Z článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že Komisia môže zamietnuť sťažnosť z dôvodu, že rozhoduje o „tom istom postupe“, ako je postup, ktorým sa zaoberá orgán hospodárskej súťaže členského štátu, pokiaľ sa tento postup týka „tých istých vytýkaných porušení, ku ktorým došlo v tom istom čase na tom istom trhu“, ako sú porušenia, v súvislosti s ktorými má Komisia rozhodnúť.

Okrem toho, ak sa Komisia rozhodne zamietnuť sťažnosť na základe článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, musí sa predovšetkým ubezpečiť, že vec, ktorou sa zaoberá orgán hospodárskej súťaže členského štátu, sa týka tých istých skutkových okolností, ako sú uvedené v tejto sťažnosti. Komisia naopak nemôže byť viazaná predmetom a príčinou návrhov podaných sťažovateľom ani kvalifikáciou, ktorú títo sťažovatelia dajú skutočnostiam, ktoré napádajú.

(pozri body 69, 73, 75, 76)