Žaloba podaná 27. januára 2011 - Castelnou Energía/Komisia
(vec T-57/11)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Castelnou Energía, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: E. Garayar, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobkyne
určiť, že žaloba o neplatnosť je prípustná,
zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli Castelnou Energía SL v tomto konaní.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza osem žalobných dôvodov:
prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), keďže prijatiu rozhodnutia nepredchádzalo začatie konania vo veci formálneho zisťovania napriek existencii vážnych pochybností týkajúcich sa zlučiteľnosti,
druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ, článku 107 ZFEÚ v spojení s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999, keďže Komisia uskutočnila neúplnú analýzu opatrenia, nakoľko neanalyzovala zlučiteľnosť predmetného opatrenia v jeho celosti, hoci toto opatrenie pozostáva z troch odlišných súčastí (a to finančnej náhrady vyplatenej výrobcom elektrickej energie, mechanizmu preferenčného vstupu a povinnosti nákupu domáceho uhlia),
tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, ktorá je upravená v článku 296 ZFEÚ, keďže Komisia nevysvetlila dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že neanalyzovala zlučiteľnosť všetkých súčastí opatrenia,
štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecných zásad práva na obranu a riadnej správy vecí verejných, ktorými sa má riadiť správne konanie, vzhľadom na to, že Castelnou bola odoprená možnosť uviesť svoje argumenty v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré mala Komisia začať,
piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ, rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (Ú. v. EÚ C 297, 29.11.2005, s. 4), ako aj článku 11 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37; Mim. vyd. 12/002, s. 211), vzhľadom na to, že: i) opatrenie nie je odôvodnené nebezpečenstvom týkajúcim sa dodávky elektrickej energie, ktoré je podmienkou, ako tvrdí Komisia, potreby služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ii) aj keby existovalo ohrozenie dodávky elektrickej energie (quod non), opatrenie je v každom prípade neprimerané vo vzťahu k cieľu zaručiť dodávku elektrickej energie a teda je protiprávne,
šiesty žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci Komisie, keďže napriek existencii objektívnych, relevantných a súhlasných dôkazov preukazujúcich, že opatrenie nie je určené na zaručenie dodávky elektrickej energie, ale práve na podporu banského priemyslu, Komisia založila svoje rozhodnutie o zlučiteľnosti opatrenia na dôvode, o ktorom vedela, že nie je skutočný, v dôsledku čoho tak prijala rozhodnutie z iných dôvodov, než boli uvedené,
siedmy žalobný dôvod je založený na protiprávnosti rozhodnutia, keďže jeho prijatie predstavuje zo strany Komisie porušenie ustanovení ZFEÚ, ktoré zaručujú voľný pohyb tovaru (články 28 a 34 ZFEÚ), ako aj slobodu usadiť sa (článok 49 ZFEÚ),
ôsmy žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, pretože schválenie opatrenia porušuje niektoré ustanovenia sekundárneho práva Únie, a to: smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, s. 63); smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 22) a nariadenie Rady (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (Ú. v. ES L 205, 2.8.2002, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 170).
____________