Vec T‑27/02
Kronofrance SA
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Štátna pomoc – Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Nedostatok aktívnej legitimácie – Dôvod týkajúci sa verejného poriadku – Dôsledky
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie adresované členskému štátu a konštatujúce zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania – Žaloba dotknutých osôb v zmysle článku 88 ods. 2 ES – Prípustnosť
(Článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 230 štvrtý odsek ES; nariadenie Rady č. 659/1999, články 4 a 6)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Preskúmanie Komisiou – Predbežná fáza a kontradiktórna fáza – Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Ťažkosti s posúdením – Povinnosť Komisie začať kontradiktórne konanie
(Článok 88 ods. 2 a 3 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 4)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Voľná úvaha Komisie – Možnosť prijať usmernenia – Pomoc týkajúca sa multisektorálneho rámca – Záväzný účinok – Súdne preskúmanie
(Článok 87 ods. 3 ES)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Plánovaná pomoc – Preskúmanie Komisiou – Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty – Výpočet intenzity maximálnej prípustnej pomoci – Posúdenie stavu hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia
(Článok 87 ES; multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty, body 3.4 a 3.10.1)
1. Dôvod neprípustnosti žaloby založený na nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý môže a aj musí preskúmať súd Spoločenstva ex offo a ktorého sa preto žalovaný môže dovolávať v každom štádiu konania.
(pozri bod 30)
2. V rámci kontroly štátnej pomoci Komisiou treba rozlišovať medzi predbežným preskúmaním pomoci zavedeným článkom 88 ods. 3 ES a bližšie upraveným v článku 4 nariadenia č. 659/1999, ktorého predmetom je len umožniť Komisii vytvoriť si prvotný názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a konaním vo veci formálneho zisťovania stanoveným v článku 88 ods. 2 ES a bližšie upraveným v článku 6 nariadenia č. 659/1999, ktoré má Komisii umožniť získanie úplnej informácie o všetkých skutočnostiach veci. Len v rámci tohto konania stanovuje Zmluva povinnosť Komisii vyzvať dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky.
Keď Komisia na základe článku 88 ods. 3 ES zistí bez toho, aby začala konanie podľa ods. 2 tohto článku, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, môžu osoby, v ktorých prospech stanovuje tento odsek 2 procesné záruky, dosiahnuť ich dodržiavanie len vtedy, ak majú možnosť napadnúť toto rozhodnutie Komisie pred súdnymi orgánmi Spoločenstva. Ak sa preto žalobca žalobou o neplatnosť rozhodnutia Komisie prijatého po skončení predbežného preskúmania domáha dodržiavania procesných záruk stanovených v článku 88 ods. 2 ES, samotná skutočnosť, že má podľa tohto ustanovenia postavenie dotknutej osoby, postačuje na to, aby bol považovaný za osobu priamo a osobne dotknutú v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES. Dotknutými osobami sú každý členský štát, osoby, podniky alebo združenia podnikov, ktorých záujmy môžu byť dotknuté poskytnutím pomoci, najmä príjemca podpory, konkurujúce si podniky a obchodné združenia.
(pozri body 32 – 34, 37)
3. Účelom predbežného preskúmania zavedeného článkom 88 ods. 3 ES a bližšie upraveného v článku 4 nariadenia č. 659/1999 je len priznať Komisii lehotu na úvahu a na prešetrenie dostatočnú na vytvorenie prvotného názoru na oznámené plány pomoci, aby mohla bez nutnosti dôkladného preskúmania rozhodnúť, že sú zlučiteľné so Zmluvou, alebo naopak konštatovať, že ich obsah vyvoláva v tomto smere pochybnosti.
Formálna časť preskúmania, ktorá Komisii umožňuje byť plne informovanou o všetkých skutočnostiach veci pred prijatím svojho rozhodnutia, sa stáva nevyhnutnou, ak má Komisia závažné ťažkosti pri posudzovaní, či je pomoc zlučiteľná so spoločným trhom. Komisia sa preto pred prijatím rozhodnutia o tom, že nemá námietky voči pomoci, môže obmedziť na predbežné preskúmanie len vtedy, ak je pri skončení tohto preskúmania presvedčená o tom, že tento plán je zlučiteľný so Zmluvou. Naopak, ak toto prvotné preskúmanie vedie Komisiu k získaniu opačného presvedčenia alebo neumožňuje prekonať všetky ťažkosti pri posúdení zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom, je Komisia povinná získať všetky potrebné stanoviská a začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES.
(pozri body 49 – 52)
4. Aj keď má Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 ES širokú diskrečnú právomoc, ktorej výkon zahŕňa ekonomické a sociálne hodnotenia, ktoré sa musia vzťahovať na celé Spoločenstvo, môže sa pri výkone tejto diskrečnej právomoci viazať opatreniami, akými sú usmernenia, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má inštitúcia riadiť, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy. Ak Komisia prijme v súlade so Zmluvou usmernenia určené na spresnenie kritérií, ktoré bude používať v rámci výkonu svojej diskrečnej právomoci, táto právomoc sa obmedzí, pretože je povinná držať sa týchto pravidiel, ku ktorým sa zaviazala. V tomto kontexte prináleží Súdu prvého stupňa preskúmať, či Komisia tieto pravidlá dodržala.
Pri posúdení zlučiteľnosti pomoci týkajúcej sa multisektorálneho rámca so spoločným trhom je určenie uplatniteľného opravného koeficientu na stav hospodárskej súťaže výsledkom analýzy štruktúry a konjunktúry trhu, ktoré má vykonať Komisia v čase prijatia svojho rozhodnutia na základe objektívnych kritérií uvedených v multisektorálnom rámci. Toto posúdenie Komisie týkajúce sa osobitného uplatniteľného koeficientu podmieňuje výška pomoci, ktorú možno vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom.
(pozri body 79, 102)
5. Ak má Komisia uplatniť multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty, vykonáva posúdenie faktora týkajúceho sa „stavu hospodárskej súťaže“, ktorý je potrebné zohľadniť od prípadu po prípad pre určenie intenzity maximálnej prípustnej pomoci pre plány, ktoré podliehajú povinnosti oznámenia, a prvou analýzou, ktorá by mala byť vykonaná, je a priori analýza, ktorou sa má určiť, či v predmetnom sektore je nadbytočná štrukturálna kapacita. Z bodu 3.10.1 uvedeného rámca však vyplýva, že táto prednosť určenia prítomnosti alebo neprítomnosti nadbytočnej štrukturálnej kapacity neznamená, že sa Komisia môže v každom prípade obmedziť na túto jedinú analýzu, ak má údaje o stupni využívania kapacít dotknutého sektora. Predpokladom uplatnenia najvyššieho opravného koeficientu, ktorý maximalizuje výšku pomoci, ktorú možno označiť za zlučiteľnú so spoločným trhom, je, že v predmetnom sektore nie je prítomná ani nadbytočná štrukturálna kapacita, ani trh v poklese, pretože inak by sa dalo usudzovať, že neprítomnosť takejto nadbytočnej kapacity nevyhnutne implikuje neprítomnosť poklesu predmetného trhu, čím by sa poprela osobitosť obidvoch kritérií posudzovania faktora týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže.
Za týchto okolností sa má bod 3.4 multisektorálneho rámca vykladať v tom zmysle, že v prípade, kde sa údaje týkajúce sa využívania kapacít dotknutého sektora, ktoré jej neumožňujú kladné zistenie prítomnosti nadbytočnej štrukturálnej kapacity, Komisia musí preskúmať, či predmetný trh je v poklese. Tento výklad multisektorálneho rámca je jediným, ktorý je v súlade s článkom 87 ES a s cieľom nenarušenej hospodárskej súťaže, sledovaným týmto ustanovením.
(pozri body 90, 91, 96 – 98)