Language of document : ECLI:EU:C:2022:29

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 13. januára 2022(1)

Vec C587/20

Ligebehandlingsnævnet, ako zástupca A,

proti

HK/Danmark,

HK/Privat,

za účasti:

Fagbevægelsens Hovedorganisation

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2000/78/CE – Zásada rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Zákaz diskriminácie na základe veku – Článok 3 ods. 1 písm. a) a d) – Pôsobnosť – Funkcia voleného predsedu organizácie zamestnancov – Stanovy tejto organizácie stanovujúce voliteľnosť za predsedu iba pre členov, ktorí ku dňu volieb nedosiahli vek 60 rokov alebo 61 rokov“






I.      Úvod

1.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2).

2.        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ligebehandlingsnævnet (Rada pre rovnaké zaobchádzanie, Dánsko) ako zástupcom A proti konfederácii HK/Danmark ako odborovému zväzu zamestnancov, ako aj federácii HK/Privat, vo veci ustanovenia stanov tejto federácie, podľa ktorého A nemohla kandidovať na jej predsedníčku z dôvodu veku, ktorý by dosiahla v deň volieb.

3.        Vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora na uplatniteľnosť smernice 2000/78 na takúto situáciu. V týchto návrhoch tvrdím, že článok 3 ods. 1 písm. a) a d) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že veková hranica stanovená v stanovách zamestnaneckej organizácie na účely voliteľnosti do funkcie predsedu tejto organizácie patrí do pôsobnosti uvedenej smernice.

II.    Právny rámec

A.      Smernica 2000/78

4.        Odsek 1 článku 3 smernice 2000/78 s názvom „Rozsah“ stanovuje:

„V rámci právomocí delegovaných na [Európsku úniu sa] táto smernica vzťah[uje] na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:

a)      podmienkam prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;

d)      členstvu a činnosti v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane výhod poskytovaných takými organizáciami.“

B.      Dánske právo

5.        Lov nr. 459 om forbud mod forskelsbehandling på arbejdsmarkedet m.v. (zákon č. 459 týkajúci sa najmä zákazu diskriminácie na trhu práce) z 12. júna 1996 bol novelizovaný zákonmi č. 253 zo 7. apríla 2004 a č. 1417 z 22. decembra 2004 s cieľom prebrať smernicu 2000/78.

6.        V §  1 ods. 1 tohto zákona v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej sa uvádza:

„Diskrimináciou na účely tohto zákona sa rozumie akákoľvek priama alebo nepriama diskriminácie na základe… veku…“

7.        § 2 ods. 1 uvedeného zákona stanovuje:

„Zamestnávateľ sa musí zdržať diskriminácie pri prijímaní do zamestnania, prepúšťaní, zmene pracovnej pozície, povyšovaní alebo odmeňovaní a pracovných podmienkach.“

8.        Článok 3 ods. 3 a 4 toho istého zákona stanovuje:

„3.      Zákaz akejkoľvek diskriminácie sa vzťahuje aj na každú osobu, ktorá stanovuje pravidlá a rozhoduje o prístupe k samostatnej zárobkovej činnosti.

4.      Zákaz akejkoľvek diskriminácie sa vzťahuje aj na každú osobu, ktorá rozhoduje o podmienkach členstva a účasti v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov, vrátane výhod, ktoré také organizácie poskytujú.“

III. Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

9.        Z  návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že A, narodená v roku 1948, bola v roku 1978 zamestnaná ako odborová funkcionárka v miestnej pobočke organizácie zamestnancov HK. V roku 1980 bola preradená do národnej konfederácie. Kongres federácie HK/Service (teraz HK/Privat) ju zvolil v roku 1992 za zástupkyňu predsedu, neskôr v roku 1993 za predsedníčku. Potom bola opätovne zvolená každé štyri roky a vykonávala funkciu predsedníčky tejto federácie do 8. novembra 2011, keď mala vek 63 rokov a prekročila vekovú hranicu stanovenú v § 9 stanov uvedenej federácie, aby mohla kandidovať vo voľbách, ktoré sa mali konať v tom istom roku. Odsek 1 tohto článku totiž stanovuje, že do funkcie predsedu môžu byť zvolení len členovia, ktorí v deň volieb nedosiahli vek 60 rokov, pričom táto veková hranica sa zvyšuje na 61 rokov pre členov, ktorí boli opätovne zvolení po kongrese v roku 2005.

10.      Na základe sťažnosti, ktorú podala A, Rada pre rovnaké zaobchádzanie vo svojom rozhodnutí z 22. júna 2016 konštatovala, že zákaz pre A kandidovať vo voľbách na predsedu HK/Privat na kongrese v roku 2011 z dôvodu jej veku bol v rozpore so zákonom týkajúcim sa najmä zákazu diskriminácie na trhu práce a nariadila HK/Danmark a HK/Privat zaplatiť A sumu 25 000 dánskych korún (DKK) (približne 3 460 EUR) (3) ako náhradu škody spolu s úrokmi.

11.      Keďže toto rozhodnutie nebolo vykonané, žalobkyňa vo veci samej(4)podala žalobu proti HK/Danmark a HK/Privat na Københavns Byret (Okresný súd v Kodani, Dánsko). Vzhľadom na to, že táto žaloba vyvolala zásadné otázky, bola postúpená na Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko).

12.      Vnútroštátny súd sa domnieva, že riešenie sporu, ktorý prejednáva, závisí od otázky, či A ako zvolená predsedníčka federácie HK/Privat a jej politická zamestnankyňa patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, keďže v prípade kladnej odpovede je nesporné, že článok 9 stanov tejto federácie predstavuje vo vzťahu k A podľa tejto smernice priamu diskrimináciu na základe veku.

13.      V tejto súvislosti tento súd poukazuje na to, že funkcia, ktorú vykonávala A ako predsedníčka HK/Privat, spočívala v zabezpečovaní bežného riadenia tejto federácie, určovaní jej politickej činnosti v jej profesijných odvetviach, uzatváraní a obnovovaní kolektívnych zmlúv, ako aj zabezpečovaní ich dodržiavania. Okrem toho musela vykonávať rozhodnutia kongresu a riadiaceho orgánu uvedenej federácie, ako aj riadiaceho orgánu konfederácie HK/Dánsko, kde mala tiež sídlo.

14.      Pokiaľ ide o podmienky zamestnania A, uvedený súd uvádza, že v súlade so „zmluvou pre zvolené osoby“ z 27. októbra 2009, ktorú podpísala, bola A zamestnaná v HK/Privat na plný úväzok a nevykonávala žiadnu inú činnosť. Poberala mesačný plat 69 548,93 DKK (približne 9 350 eur)(5), ktorý zodpovedá konkrétnej štátnej platovej triede. Nevzťahoval sa na ňu lov om retsforholdet mellem arbejdsgivere og funktionærer (zákon o právnych vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami)(6), keďže išlo o politickú funkciu. Nepodliehala ani kolektívnej zmluve, ale stanovám federácie HK. Naproti tomu sa na A vzťahoval lov om ferie (zákon o platenej dovolenke)(7) a bola viazaná povinnosťou mlčanlivosti.

15.      Vnútroštátny súd okrem toho zdôrazňuje, že A ako zvolená predsedníčka federácie nemala postavenie zamestnanca, ale zastávala dôvernú funkciu, keďže sa zodpovedala kongresu HK/Privat, ktorý ju zvolil. Jej funkcia predsedníčky však zahŕňala určité prvky charakteristické pre povolanie vo všeobecnosti.

16.      Tento súd sa domnieva, že Súdny dvor presne nedefinoval pojmy „zamestnanie“, „samostatná zárobková činnosť“ a „povolanie“ uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 a nevyjadril sa k tomu, či volené osoby zamestnaneckej organizácie, ktoré sú jej politickými zamestnancami, patria do pôsobnosti tejto smernice.

17.      Za týchto okolností Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa ustanovenia článku 3 ods. 1 písm. a) smernice [2000/78] vykladať v tom zmysle, že za okolností sporu vo veci samej osoba, ktorá je zvolená za predsedníčku federácie zamestnaneckej organizácie a ktorá je jej politickým zamestnancom, patrí do pôsobnosti [tejto] smernice?“

18.      Žalobkyňa vo veci samej, HK/Danmark a HK/Privat, Fagbevægelsens Hovedorganisation (Dánska konfederácia odborových zväzov, ďalej len „FH“), grécka vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky. Títo účastníci konania predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. októbra 2021.

IV.    Analýza

19.      Na úvod je potrebné uviesť, že vnútroštátny súd sa vo svojej prejudiciálnej otázke pýta Súdneho dvora len na to, či veková podmienka stanovená na účely voliteľnosti do funkcie predsedu zamestnaneckej organizácie patrí do vecnej pôsobnosti smernice 2000/78. Naproti tomu sa tento súd Súdneho dvora nepýta, či išlo o rozdielne zaobchádzanie na základe veku a na jeho možné odôvodnenie. V týchto návrhoch preto nebudem skúmať tieto aspekty.

20.      Uvedený súd žiada Súdny dvor, aby spresnil rozsah pôsobnosti smernice 2000/78, pokiaľ ide o ustanovenie stanov zamestnaneckej organizácie, podľa ktorého voliteľnosť do funkcie predsedu tejto organizácie závisí od podmienky, že osoba, ktorá sa o túto funkciu uchádza, nedosiahla vek 60 alebo 61 rokov.

21.      Je potrebné konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má pojem „podmienk[y] prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu“ uvedený v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že pod tento pojem spadá veková hranica stanovená v stanovách zamestnaneckej organizácie v prípade voliteľnosti do funkcie predsedu tejto organizácie.

22.      Rovnako ako grécka vláda sa domnievam, že s cieľom poskytnúť užitočnú a úplnú odpoveď vnútroštátnemu súdu treba otázku, ktorú položil tento súd, chápať v tom zmysle, že sa týka aj článku 3 ods. 1 písm. d) tejto smernice.

23.      Otázku, ktorú položil tento súd, budem preto postupne skúmať z hľadiska článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, a následne z hľadiska článku 3 ods. 1 písm. d) tejto smernice. Na záver uvediem pripomienky k zlučiteľnosti navrhovaného výkladu so slobodou združovania.

A.      O  rozsahu pôsobnosti smernice 2000/78, ako je uvedený v článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice

24.      Podľa samotného znenia názvu smernice 2000/78 sa táto smernica týka zamestnania a povolania. Pokiaľ členské štáty a sociálni partneri prijímajú opatrenia patriace do pôsobnosti tejto smernice, ktorá v zamestnaní a povolaní konkretizuje zásadu zákazu diskriminácie z dôvodu veku, ktorá je zakotvená v článku 21 Charty základných práv Európskej únie(8), musia konať v súlade s touto smernicou.(9)

25.      Z článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica sa vzťahuje „na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k… podmienkam prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní“.

26.      Ako už Súdny dvor uviedol, smernica 2000/78 neodkazuje na právo členských štátov na účely definície pojmu „podmienky prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu“. Z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie ako aj zásady rovnosti však vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii.(10)

27.      Okrem toho, keďže smernica 2000/78 nedefinuje výrazy „podmienky prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu“, treba tieto výrazy vykladať v súlade s ich obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používajú, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou.(11)

28.      Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, že slovné spojenie „podmienk[y] prístupu k zamestnaniu... alebo povolaniu“ sa v bežnom jazyku vzťahuje na okolnosti alebo skutočnosti, ktorých existencia sa musí nevyhnutne preukázať na to, aby určitá osoba mohla získať dané zamestnanie alebo prácu.(12)

29.      Súdny dvor tiež uviedol, že z článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica sa vzťahuje „na osoby uchádzajúce sa o zamestnanie, vrátane výberových kritérií a náborových podmienok na toto pracovné miesto“(13). Aby sa však osoba mohla domáhať ochrany, ktorú poskytuje táto smernica, musí sa okrem toho skutočne snažiť získať prácu, o ktorú sa formálne uchádza.(14)

30.      Na základe článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 patrí do jej pôsobnosti napríklad právna úprava, ktoré obmedzuje prijímanie hasičov do zamestnania na osoby mladšie ako 30 rokov,(15) ako aj právna úprava, ktorá stanovuje najvyšší vek pre výkon povolania zubného lekára na základe dohody v rámci systému zákonného zdravotného poistenia.(16)

31.      Vzhľadom na túto judikatúru Súdneho dvora sa domnievam, že keďže dodržanie vekovej hranice stanovenej v stanovách HK/Privat je nevyhnutné na to, aby osoba mohla získať miesto predsedu tejto zamestnaneckej organizácie, také pravidlo patrí medzi „podmien[ky] prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78.

32.      Na podporu tohto stanoviska poukazujem na to, že už samotné znenie tohto ustanovenia svedčí o vôli normotvorcu Únie poňať rozsah pôsobnosti tejto smernice ako mimoriadne široký. Podľa môjho názoru chcel totiž normotvorca tým, že použil popri sebe pojmy „zamestnanie“, „samostatná zárobková činnosť“ a „povolanie“(17), pokryť všetky pravidlá, ktoré stanovujú podmienky prístupu k akejkoľvek pracovnej činnosti bez ohľadu na jej povahu a charakteristické znaky. Uvedená smernica sa teda vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy vo verejnom a súkromnom sektore(18) bez ohľadu na povahu a podmienky týchto vzťahov. V tejto súvislosti poznamenávam, že podľa vysvetlenia týkajúceho sa článku 3 v dôvodovej správe k návrhu smernice Rady, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,(19)„rovnaké zaobchádzanie v oblasti prístupu k zamestnaniu alebo samostatným zárobkovým činnostiam (bod a) znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie vyplývajúcej z akéhokoľvek ustanovenia, ktoré bráni osobám v prístupe k akýmkoľvek formám zamestnania a povolania“(20).

33.      Je potrebné konštatovať, že zvolenie do funkcie predsedu zamestnaneckej organizácie, akou je HK/Privat, vedie k vykonávaniu pracovnej činnosti. Podľa môjho názoru niet pochýb o tom, že ak poukážeme na význam pojmu „zamestnanie“ v bežnom jazyku, A chcela na základe kandidatúry vo voľbách získať prístup k zamestnaniu v rámci zamestnaneckej organizácie, ktoré sa v tomto prípade vyznačuje vykonávaním riadiacich funkcií HK/Privat na plný úväzok, na základe čoho je vyplácaná mesačná odmena.(21)

34.      Podľa môjho názoru je jasné, že spojené použitie pojmov „zamestnanie“, „samostatná zárobková činnosť“ a „povolanie“ v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 preukazuje, že normotvorca Únie nemal vôbec v úmysle obmedziť pôsobnosť tejto smernice na zamestnania, ktoré priznávajú osobám v týchto zamestnaniach postavenie „pracovníka“ v zmysle článku 45 ZFEÚ, a početných noriem sekundárneho práva Únie, ktorých cieľom je ochrana pracovníkov ako slabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu. V tomto kontexte sa pojem „pracovník“ zvyčajne vzťahuje na osobu, ktorá vykonáva po určitú dobu v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré poberá odmenu.(22)

35.      To neznamená, že by definícia pojmu „pracovník“, aká vyplýva z práva Únie, bola v kontexte smernice 2000/78 irelevantná. Judikatúra Súdneho dvora obsahuje totiž niekoľko príkladov použitia tejto definície v oblasti boja proti diskriminácii.(23)Dôvodom je, že bez ohľadu na oblasť, ktorej sa rozsudky Súdneho dvora týkajú, špecifikujú tieto rozsudky pojem „pracovník“ s ohľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania,(24)čo nepriamo vedie k používaniu definície tohto pojmu vo všetkých oblastiach, v ktorých ide o túto zásadu. Inými slovami, definícia pojmu „pracovník“ v zmysle článku 45 ZFEÚ sa má prirodzene rozšíriť na všetky prípady, v ktorých ide o zásadu rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní.

36.      Aj keď však takto definovaní pracovníci nepochybne patria do pôsobnosti smernice 2000/78, táto pôsobnosť je podľa môjho názoru širšia a zahŕňa všetky situácie, v ktorých je stanovená podmienka, ktorá sa zakladá na jednom z dôvodov diskriminácie uvedených v tejto smernici, prístupu k pracovným činnostiam akejkoľvek povahy, či už ide konkrétne o zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť.(25)Stručne povedané, každá prekážka prijímania do zamestnania sa môže posudzovať s ohľadom na článok 3 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice.

37.      Ako grécka vláda správne uviedla na pojednávaní a ako sa uvádza v právnom základe smernice 2000/78(26), táto smernica nepredstavuje právnu úpravu ochrany pracovníkov ako najslabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu. Účelom tejto smernice je z dôvodu sociálneho a verejného záujmu odstrániť všetky prekážky založené na diskriminačných dôvodoch pri prístupe k existenčným prostriedkom a schopnosti prispievať do spoločnosti prostredníctvom práce, bez ohľadu na právnu formu, na základe ktorej je táto práca vykonávaná.

38.      Pôsobnosť uvedenej smernice sa teda neobmedzuje na činnosti, ktorých charakteristické znaky umožňujú, aby osoba, ktorá má záujem o prístup k týmto činnostiam, splnila všetky kritériá pojmu „pracovník“ v zmysle článku 45 ZFEÚ.

39.      Predovšetkým poznamenávam, že kritérium týkajúce sa existencie vzťahu podriadenosti voči zamestnávateľovi, ku ktorému zrejme smerujú pochybnosti vnútroštátneho súdu, nevyplýva zo znenia článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78. Práve naopak, zmienka o prístupe k „samostatnej zárobkovej činnosti“ v tomto ustanovení vyjadruje skutočnosť, že na to, aby situácia spadala do pôsobnosti tejto smernice, netreba nevyhnutne preukázať vzťah podriadenosti voči zamestnávateľovi. Okrem toho zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa týka „podmien[ok] prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu… na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie“(27), teda aj na najvyššej úrovni.

40.      Okrem toho poukazujem na to, že článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 sa týka „kritérií výberu a podmienok náboru“, čo podľa môjho názoru môže zahŕňať prístup k pracovnej činnosti organizovaný na základe volieb. Podľa môjho názoru skutočnosť, že sa prístup na miesto predsedu organizácie zamestnancov uskutočňuje hlasovaním, na ktorom sa môžu zúčastniť členovia, ktorí sú v tejto organizácií združení, nemôže vylučovať uplatnenie tejto smernice. Okrem skutočnosti, že táto smernica nerozlišuje, pokiaľ ide o spôsob, akým sa uskutočňuje prístup k zamestnaniu, Súdny dvor už rozhodol, že spôsob prijatia do zamestnania je irelevantný na účely uplatnenia uvedenej smernice.(28)

41.      Okrem toho okolnosť, ktorú uvádza vnútroštátny súd, že miesto predsedu organizácie zamestnancov zahŕňa výkon politickej funkcie, sa mi v súlade s tým, čo stanovuje článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, javí irelevantnou na účely určenia, či je táto smernica uplatniteľná. Aj keby totiž výkon takej funkcie mohol mať význam vo vnútroštátnom práve,(29) je potrebné zdôrazniť, že podľa znenia tohto ustanovenia sa táto smernica uplatňuje „bez ohľadu na oblasť činnosti“. Okrem toho je zrejmé, že pokiaľ členské štáty môžu stanoviť, že uvedená smernica sa nevzťahuje na konkrétne odvetvie činnosti, je to výslovne uvedené v tejto smernici. To je prípad ozbrojených síl, ktoré môžu byť v súlade s článkom 3 ods. 4 tej istej smernice vyňaté z jej pôsobnosti, pokiaľ ide o diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a veku.

42.      V  dôsledku toho podľa môjho názoru z jasného znenia článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 vyplýva, že do pôsobnosti tejto smernice patrí pravidlo zavádzajúce vekovú hranicu, akou je hranica vo veci samej, keďže toto pravidlo stanovuje podmienku pre prístup k funkcii predsedu organizácie zamestnancov.

43.      Výklad, ktorý možno vyvodiť zo znenia tohto ustanovenia, podporujú podľa môjho názoru ciele sledované touto smernicou.

44.      V  tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 2000/78 bola prijatá na základe článku 13 ES, teraz článku 19 ods. 1 ZFEÚ, ktorý zveruje Únii právomoc prijať opatrenia potrebné na boj proti akejkoľvek diskriminácii, najmä na základe veku. Táto smernica má teda za cieľ stanoviť všeobecný rámec na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s každou osobou „v zamestnaní a povolaní“ tým, že jej poskytuje účinnú ochranu pred diskrimináciou na základe jedného z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice(30), medzi ktorými je aj vek.

45.      Konkrétne v odôvodnení 9 smernice 2000/78 sa zdôrazňuje, že „zamestnanie a povolanie sú kľúčové prvky záruky rovnakých príležitostí pre všetkých a rozhodujúcou mierou prispievajú k plnej účasti občanov na ekonomickom, kultúrnom a sociálnom živote a na realizácii ich potenciálu“. V tomto zmysle sa aj v odôvodnení 11 tejto smernice uvádza, že „diskriminácia [najmä z dôvodu veku] môže sťažiť dosiahnutie cieľov zmluvy o [FEÚ], najmä dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, zvýšenie životnej úrovne a kvality života, ekonomickú a sociálnu súdržnosť a solidaritu a slobodný pohyb osôb“.

46.      Smernica 2000/78 teda v oblasti, na ktorú sa vzťahuje, konkretizuje všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je teraz zakotvená v článku 21 Charty(31).

47.      Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na tento cieľ a vzhľadom na povahu práv, ktoré má táto smernica chrániť, ako aj na základné hodnoty, z ktorých vychádza, pojem „podmienk[y] prístupu k zamestnaniu... alebo povolaniu“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ktorý definuje jej pôsobnosť, nemožno vykladať reštriktívne.(32)

48.      Cieľ sledovaný smernicou 2000/78 by nebolo možné dosiahnuť, pokiaľ by ochrana pred diskrimináciou v zamestnaní a povolaní závisela od formálnej kvalifikácie pracovnoprávneho vzťahu vo vnútroštátnom práve alebo od toho, či sa pri prijímaní osoby do zamestnania vyberie jeden alebo druhý typ zmluvy.(33) Tomuto cieľu by tiež bránilo, pokiaľ by taká ochrana závisela od povahy úloh vykonávaných v rámci konkrétneho zamestnania.

49.      Všetky tieto skutočnosti svedčia podľa môjho názoru v prospech prístupu, že veková hranica stanovená v stanovách zamestnaneckej organizácie pre zvoliteľnosť do funkcie predsedu tejto organizácie patrí do pôsobnosti smernice 2000/78 v súlade s tým, čo stanovuje článok 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice.

B.      O pôsobnosti smernice 2000/78, ako je uvedená v článku 3 ods. 1 písm. d) tejto smernice

50.      Domnievam sa, že na situáciu vo veci samej sa vzťahuje aj článok 3 ods. 1 písm. d) smernice 2000/78.

51.      Pripomínam, že toto ustanovenie sa vzťahuje na „členstv[o] a činnos[ť] v organizácii zamestnancov alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane výhod poskytovaných takými organizáciami“(34).

52.      Podľa môjho názoru, keď osoba, akou je A, chce kandidovať vo voľbách, aby sa stala predsedníčkou organizácie zamestnancov, ide z jej strany o formu „činnosti“(35)alebo inými slovami o účasť v takej organizácii v zmysle článku 3 ods. 1 písm. d) smernice 2000/78.

53.      Táto oblasť pôsobnosti tejto smernice je prevzatá z nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva.(36)

54.      Podľa článku 8 ods. 1 tohto nariadenia „pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu a ktorý je zamestnaný na území iného členského štátu, požíva rovnosť v zaobchádzaní, pokiaľ ide o členstvo v odboroch a výkon s ním súvisiacich práv vrátane hlasovacieho práva… Ďalej má právo stať sa členom orgánov zastupujúcich pracovníkov v podniku .(37)

55.      V  rámci uvedeného nariadenia právo na členstvo a činnosť zahŕňa právo voliť alebo byť volený.(38)

56.      Článok 8 prvý odsek nariadenia (EÚ) č. 492/2011 Európskeho parlamentu a Rady z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie(39) sa výslovne týka „prístupu k správnym alebo riadiacim postom v odborovej organizácii“.

57.      Tieto skutočnosti ma vedú k úvahe, že pojem „činnosť“ treba chápať tak, že sa týka najmä prístupu k administratívnym alebo riadiacim pozíciám v odborovej organizácii. Nevidím dôvody, prečo by sa zásada rovnakého zaobchádzania mala uplatňovať na takýto prístup v oblasti voľného pohybu pracovníkov a nie v oblasti boja proti diskriminácii na základe veku.

58.      Komisia na pojednávaní uviedla, že podľa nej sa článok 3 ods. 1 písm. d) smernice 2000/78 vzťahuje na prípad, keď zamestnávateľ stanoví obmedzenia účasti zamestnancov v zamestnaneckej organizácii. Podľa môjho názoru Komisia chápe toto ustanovenie reštriktívne, čo z jeho znenia vôbec nevyplýva. Domnievam sa totiž, že znenie uvedeného ustanovenia nevylučuje, aby opatrenie s takými obmedzeniami mohlo pochádzať od tejto samotnej organizácie, najmä z jej stanov.

C.      Záverečné poznámky o súlade navrhovaného výkladu so slobodou združovania

59.      Konfederácia FH na podporu svojho stanoviska vylučujúceho uplatniteľnosť smernice 2000/78 na voľbu na miesto predsedu organizácie zamestnancov na pojednávaní uviedla, že táto smernica sa má vykladať v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru č. 87 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) z 9. júla 1948 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, z ktorého vyplýva, že odborové organizácie si môžu slobodne vybrať svojich zástupcov.(40) FH však uvedením tohto tvrdenia zakrýva skutočnosť, že táto smernica predstavuje v práve Únie vyjadrenie všeobecnej zásady zákazu diskriminácie v zamestnaní a povolaní, ktorá je chránená iným dohovorom MOP, a to dohovorom č. 111 z 20. júna 1958 o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní), ktorý je spomenutý v odôvodnení 4 uvedenej smernice. Existencia týchto dvoch dohovorov svedčí o tom, že sloboda odborových organizácií voliť si svojich zástupcov musí byť v súlade so zákazom diskriminácie v zamestnaní a povolaní.

60.      Tvrdenie, ktoré uvádza konfederácia FH, však v skutočnosti znamená tvrdiť, že táto sloboda by mala mať prednosť pred zákazom diskriminácie v zamestnaní a povolaní. Inými slovami, prístup spočívajúci v zahrnutí voľby do funkcie predsedu organizácie zamestnancov do pôsobnosti smernice 2000/78 by bol nezlučiteľný so slobodou odborových organizácií voliť si svojich zástupcov, ktorá je súčasťou slobody združovania v odborovej oblasti zakotvenej v článku 12 ods. 1 Charty.(41)

61.      Taká argumentácia nemôže podľa môjho názoru uspieť. Sloboda odborových organizácií voliť si svojich zástupcov im totiž nemôže dať voľný priestor na to, aby do svojich stanov prijímali opatrenia, ktoré by mohli viesť k diskriminácii v zamestnaní a povolaní.

62.      Z tohto hľadiska zastávam názor, že Súdny dvor by mal analogicky uplatniť argumentáciu, ktorú prijal v súvislosti so slobodou prejavu vo svojom rozsudku z 23. apríla 2020, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI(42).

63.      Výklad, podľa ktorého voľba do funkcie predsedu organizácie zamestnancov patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, teda nemôže spochybniť prípadné obmedzenie výkonu slobody združovania, na ktoré poukázala konfederácia FH na pojednávaní a ku ktorému by takýto výklad mohol viesť.

64.      Ako totiž vyplýva z článku 52 ods. 1 Charty, sloboda združovania nie je absolútnym právom a jej výkon môže zahŕňať obmedzenia za podmienky, že sú stanovené zákonom a že sú v súlade s podstatným obsahom tohto práva ako aj zásadou proporcionality, teda ak sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou alebo potrebe chrániť práva a slobody iných.

65.      To je pritom prípad prejednávanej veci, keďže obmedzenia výkonu slobody združovania, ktoré môžu vyplývať zo smernice 2000/78, sú skutočne stanovené zákonom, keďže vyplývajú priamo z tejto smernice.

66.      Tieto obmedzenia sú okrem toho v súlade s podstatným obsahom slobody združovania, keďže sa uplatňujú len na dosiahnutie cieľov uvedenej smernice, a to zaručenie zásady rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní a dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany. Tieto obmedzenia sú teda odôvodnené týmito cieľmi.

67.      Také obmedzenia sú aj v súlade so zásadou proporcionality, keďže zakázané dôvody diskriminácie sú uvedené v článku 1 smernice 2000/78, ktorej vecná ako aj osobná pôsobnosť je vymedzená v článku 3 tejto smernice, a zásah do výkonu slobody združovania neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedenej smernice, keďže zakazuje iba ustanovenia stanov organizácie zamestnancov, ktoré predstavujú diskrimináciu v zamestnaní alebo povolaní.

68.      Okrem toho sú obmedzenia výkonu slobody združovania vyplývajúce zo smernice 2000/78 potrebné na zaručenie práv v zamestnaní a povolaní, ktoré majú osoby patriace do skupín, ktoré sa vyznačujú jedným z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice.

69.      Pokiaľ by konkrétne na rozdiel od výkladu článku 3 ods. 1 písm. a) a d) smernice 2000/78, ktorý navrhujem, ustanovenia brániace určitým kategóriám osôb zúčastniť sa volieb na miesto predsedu organizácie zamestnancov nepatrili do vecnej pôsobnosti tejto smernice najmä z dôvodu, že toto miesto zahŕňa politickú funkciu, obmedzenia prístupu na také miesto predsedu by boli možné z akéhokoľvek dôvodu chráneného uvedenou smernicou. To by vylúčilo celú časť povolaní vykonávaných v rámci organizácií zamestnancov z ochrany poskytovanej tou istou smernicou v zamestnaní a povolaní.

70.      Dodávam, že ak by sme súhlasili s takýmto poňatím, znamenalo by to, že vo vzťahu k osobe by bolo možné v stanovách odborovej organizácie spochybniť najmä jej náboženstvo alebo sexuálnu orientáciu s cieľom zakázať jej, aby bola voliteľná do funkcie predsedu tejto organizácie. Je teda zjavné, k akým krajnostiam by mohlo viesť reštriktívne poňatie rozsahu pôsobnosti smernice 2000/78.

71.      Nakoniec sa mi zdá byť prinajmenšom paradoxné, že práve organizácia, ktorej poslaním je chrániť práva zamestnancov, obhajuje reštriktívne poňatie rozsahu pôsobnosti normy zameranej na boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní.

72.      Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že ustanovenie stanov organizácie zamestnancov, ktoré obmedzuje voliteľnosť do funkcie predsedu tejto organizácie na osoby, ktoré nedosiahli určitý vek, nemôže byť vyňaté z režimu boja proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní vytvoreného smernicou 2000/78. Také ustanovenie teda patrí do vecnej pôsobnosti tejto smernice, ako je definovaná v článku 3 ods. 1 písm. a) a d) tejto smernice.

V.      Návrh

73.      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko), takto:

Článok 3 ods. 1 písm. a) a d) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že veková hranica stanovená v stanovách organizácie zamestnancov na účely voliteľnosti do funkcie predsedu tejto organizácie patrí do pôsobnosti tejto smernice.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.


3      Prepočítané výmenným kurzom z 22. júna 2016.


4      To znamená Rada pre rovnaké zaobchádzanie ako zástupca A v spore vo veci samej.


5      Prepočítané výmenným kurzom z 27. októbra 2009.


6      V znení vyplývajúcom z kodifikačnej vyhlášky č. 81 z 3. februára 2009 v znení zmien a doplnení.


7      V znení vyplývajúcom z kodifikačnej vyhlášky č. 1177 z 9. októbra 2015 v znení zmien a doplnení.


8      Ďalej len „Charta“.


9      Pozri najmä rozsudok z 19. júla 2017, Abercrombie & Fitch Italia (C‑143/16, EU:C:2017:566, bod 17 a citovaná judikatúra).


10      Pozri rozsudok z 23. apríla 2020, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI (C‑507/18, EU:C:2020:289, bod 31 a citovaná judikatúra).


11      Pozri rozsudok z 23. apríla 2020, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI (C‑507/18, EU:C:2020:289, bod 32 a citovaná judikatúra).


12      Pozri rozsudok z 23. apríla 2020, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI (C‑507/18, EU:C:2020:289, bod 33).


13      Pozri najmä rozsudok z 28. júla 2016, Kratzer (C‑423/15, EU:C:2016:604, bod 34 a citovaná judikatúra).


14      Pozri rozsudok z 28. júla 2016, Kratzer (C‑423/15, EU:C:2016:604, body 29 a 35). Článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 sa má teda vykladať v tom zmysle, že situácia, v ktorej osoba na základe podania svojej žiadosti o prijatie do zamestnania nechce získať toto zamestnanie, ale len formálne postavenie žiadateľa iba na účel požadovania odškodnenia, nepatrí pod pojem „prístup k zamestnaniu alebo k povolaniu“ v zmysle tohto ustanovenia, a pokiaľ sú splnené okolnosti požadované podľa práva Únie, možno ju kvalifikovať ako zneužitie práva (bod 44 a výrok tohto rozsudku).


15      Pozri rozsudok z 12. januára 2010, Wolf (C‑229/08, EU:C:2010:3).


16      Pozri rozsudok z 12. januára 2010, Petersen (C‑341/08, EU:C:2010:4). V tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že predmetná právna úprava sa týka aj „podmienok zamestnania a pracovných podmienok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 (bod 33).


17      Pojmy „zamestnanie“, „samostatná zárobková činnosť“ a „práca“ použité napríklad v španielskom jazyku sú „empleo“, „actividad por cuenta propia“, ako aj „ejercicio profesional“ a v anglickom jazyku „employment“, „self‑employment“, ako aj „occupation“.


18      Ohľadom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23) pozri rozsudok zo 16. júla 2015, Maïstrellis (C‑222/14, EU:C:2015:473, bod 42).


19      KOM(1999) 565 v konečnom znení.


20      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


21      Pozri body 13 a 14 vyššie.


22      Pozri najmä rozsudok zo 16. júla 2020, Governo della Repubblica italiana (Služobný poriadok talianskych zmierovacích sudcov) (C‑658/18, EU:C:2020:572, bod 94 a citovaná judikatúra).


23      Pozri najmä rozsudky z 1. októbra 2015, O (C‑432/14, EU:C:2015:643, body 22 až 27), ako aj z 19. júla 2017, Abercrombie & Fitch Italia (C‑143/16, EU:C:2017:566, body 19 až 23). Pozri tiež návrhy, ktoré prednieso generálny advokát Rantos vo veci HR Rail (C‑485/20, EU:C:2021:916, bod 48), ktorý, vychádzajúc z tohto posledného uvedeného rozsudku, poukazuje na to, že pojem „pracovník“ je v zmysle smernice 2000/78 rovnaký ako v zmysle článku 45 ZFEÚ.


24      Pozri rozsudok zo 14. decembra 1995, Megner a Scheffel (C‑444/93, EU:C:1995:442, bod 20).


25      V tejto súvislosti je zaujímavé uviesť analógiu s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej „všetky ustanovenia zmluvy týkajúce sa voľného pohybu osôb majú za cieľ uľahčiť vykonávanie zárobkovej činnosti akejkoľvek povahy štátnymi príslušníkmi členských štátov na území Únie“: pozri najmä rozsudok z 11. novembra 2021, MH a ILA (Práva na dôchodok v prípade úpadku) (C‑168/20, EU:C:2021:907, bod 86 a citovaná judikatúra). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


26      Konkrétne článok 13 ES, teraz článok 19 ods. 1 ZFEÚ.


27      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


28      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2013, Asociația Accept (C‑81/12, EU:C:2013:275, bod 45).


29      V dánskom práve zrejme existuje rozdiel medzi zamestnancami vykonávajúcimi politické funkcie a ostatnými zamestnancami odborovej organizácie, pričom na prvých uvedených zamestnancov sa nevzťahuje zákon o zamestnancoch.


30      Pokiaľ ide o zdravotné postihnutie, pozri rozsudok z 15. júla 2021,Tartu Vangla (C‑795/19, EU:C:2021:606, bod 26 a citovaná judikatúra).


31      Pozri najmä rozsudok z 23. apríla 2020, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI (C‑507/18, EU:C:2020:289, bod 38 a citovaná judikatúra).


32      Pozri najmä rozsudok z 23. apríla 2020, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI (C‑507/18, EU:C:2020:289, bod 39 a citovaná judikatúra). V bode 58 tohto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že „pojem ‚podmien[ky] prístupu k zamestnaniu... alebo povolaniu‘ obsiahnutý v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že pod tento pojem spadajú vyhlásenia urobené osobou počas audiovizuálnej relácie, podľa ktorých by nikdy nezamestnala osoby s určitou sexuálnou orientáciou, ani by s nimi nenadviazala spoluprácu vo svojom podniku, a to napriek tomu, že neprebiehalo ani nebolo plánované nijaké výberové konanie, pod podmienkou, že spojitosť medzi týmito vyhláseniami a podmienkami prístupu k zamestnaniu alebo povolaniu v tomto podniku nie je hypotetická“.


33      Pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 2010, Danosa (C‑232/09, EU:C:2010:674, bod 69), ktorý vysvetľuje skutočnosť, že ochrana, ktorú poskytujú smernice na boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní, je zameraná na jednotlivcov nad rámec ich samotného postavenia „pracovníka“ v zmysle práva Únie. Z bodu 64 a nasl. tohto rozsudku totiž vyplýva, že situácia osoby, ktorá je členom riadiaceho výboru kapitálovej spoločnosti, ktorá bola prepustená, keď bola tehotná, by sa mala skúmať z hľadiska zákazu diskriminácie na základe pohlavia v prípade, keď by sa taká osoba nemohla vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti a kontext, v ktorom sa táto činnosť vykonáva, domáhať postavenia „tehotnej pracovníčky“ v zmysle smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 1992, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110).


34      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


35      Respektíve „participación“, „Mitwirkung“ a „involvement“ v španielskom, nemeckom a anglickom jazyku.


36      Ú. v. ES L 257, 1968, s. 2. Pozri v tomto zmysle MARTIN, D.: Article 3 – Champ d’application. In: Directive 2000/78 portant création d’un cadre général en faveur de l’égalité de traitement en matière d’emploi et de travail: Commentaire article par article. Bruylant: Brusel, 2020, s. 85 až 106, najmä s. 98.


37      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


38      Pokiaľ ide o právnu úpravu členského štátu vylučujúcu pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov a ktorí sú zamestnaní v tomto členskom štáte, z práva voliť alebo byť volený vo voľbách organizovaných v profesijných komorách, pozri rozsudok z 18. mája 1994, Komisia/Luxembursko (C‑118/92, EU:C:1994:198). Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá zahraničným pracovníkom odopiera právo voliť vo voľbách členov profesijnej komory, v ktorej sú povinne združení, do ktorej musia prispievať, ktorá je zodpovedná za obranu záujmov združených pracovníkov a ktorá vykonáva poradnú úlohu v legislatívnej oblasti, pozri tiež rozsudok zo 4. júla 1991, ASTI (C‑213/90, EU:C:1991:291). Keď mal Súdny dvor podať výklad článku 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji pridruženia, ktoré prijala asociačná rada zriadená Dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, na základe týchto rozsudkov poňal právo byť volený do valného zhromaždenia zastupiteľského orgánu a právo na obranu záujmov pracovníkov ako týkajúce sa „pracovných podmienok“ tureckých pracovníkov: pozri rozsudok z 8. mája 2003, Wählergruppe Gemeinsam (C‑171/01, EU:C:2003:260), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Wählergruppe Gemeinsam (C‑171/01, EU:C:2002:758, body 42 až 46). Pozri tiež rozsudok zo 16. septembra 2004, Komisia/Rakúsko (C‑465/01, EU:C:2004:530). Keďže smernica 2000/78 zakotvuje v článku 3 ods. 1 písm. d) osobitné ustanovenie o činnosti v organizácii zamestnancov, nepovažujem za užitočné skúmať situáciu vo veci samej aj z hľadiska článku 3 ods. 1 písm. c) tejto smernice, z ktorého vyplýva, že uvedená smernica sa vzťahuje na „podmienk[y] zamestnania a pracovn[é] podmienk[y]“.


39      Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1.


40      Toto ustanovenie stanovuje, že „organizácie pracovníkov a zamestnávateľov majú právo vypracúvať svoje stanovy a pravidlá, úplne slobodne voliť svojich zástupcov, organizovať svoju správu a činnosť a formulovať svoj program“.


41      Právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie je zase zakotvené v článku 28 Charty.


42      (C‑507/18, EU:C:2020:289).