Language of document : ECLI:EU:T:2020:606

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

zo 16. decembra 2020 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie Canoleum – Staršia medzinárodná slovná ochranná známka MARMOLEUM – Relatívny dôvod zamietnutia – Oneskorené podanie písomného odôvodnenia odvolania – Neprípustnosť odvolania podaného na odvolací senát – Žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu – Náhla choroba advokáta zastupujúceho žalobcu – Povinnosť náležitej starostlivosti – Dôkazná hodnota čestného vyhlásenia advokáta“

Vo veci T‑3/20,

Forbo Financial Services AG, so sídlom v Baare (Švajčiarsko), v zastúpení: S. Fröhlich, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: M. Fischer, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO:

Windmöller GmbH, so sídlom v Augustdorfe (Nemecko),

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 9. októbra 2019 (vec R 773/2019‑2), týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Forbo Financial Services a Windmöller,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda komory A. M. Collins (spravodajca), sudcovia Z. Csehi a G. De Baere,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 3. januára 2020,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 10. marca 2020,

so zreteľom na to, že hlavní účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Windmöller Flooring Products WFP GmbH, právna predchodkyňa spoločnosti Windmöller GmbH, ktorá bola ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), podala 17. mája 2017 na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), zmeneného a [nahradeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia Canoleum.

3        Výrobky, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do tried 19 a 27 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.

4        Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Európskej únie č. 2017/122 z 30. júna 2017.

5        Žalobkyňa, Forbo Financial Services AG, podala 27. septembra 2017 na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia 2017/1001) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky uvedené v bode 3 vyššie.

6        Námietka sa zakladala na medzinárodnom zápise slovnej ochrannej známky MARMOLEUM, zapísanom 11. septembra 1997 pod číslom 683531, s rozšírením ochrany v Európskej únii a súbore členských štátov Únie, a to pre tovary patriace do tried 19 a 27.

7        Na podporu námietky bol uvedený dôvod stanovený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001].

8        Námietkové oddelenie rozhodnutím z 12. februára 2019, oznámeným v ten istý deň, zamietlo túto námietku, a to v podstate z dôvodu, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistovala pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

9        Žalobkyňa podala 9. apríla 2019 na EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia na základe článkov 66 až 71 nariadenia 2017/1001.

10      Písomné odôvodnenie odvolania však žalobkyňa podala až 26. júna 2019, teda nie v lehote stanovenej v článku 68 ods. 1 poslednej vete nariadenia 2017/1001, ktorá uplynula 12. júna 2019 o polnoci. K tomuto písomnému odôvodneniu žalobkyňa pripojila žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu podľa článku 104 uvedeného nariadenia, v ktorej tvrdila v podstate, že advokát, ktorý ju zastupoval v konaní na EUIPO (ďalej len „pôvodný advokát“), uvedené odôvodnenie nemohol podať v stanovenej lehote z dôvodu vážnej choroby, ktorou sa nakazil nepredvídateľným spôsobom. Na podporu tohto tvrdenia predložila dve čestné vyhlásenia, pričom jedno pochádzalo od uvedeného advokáta a druhé od jeho manželky.

11      Rozhodnutím z 9. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát EUIPO rozhodol, že žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu je prípustná, ale zamietol ju ako nedôvodnú. V podstate sa domnieval, že pôvodný advokát „dostatočne nepreukázal, že vynaložil starostlivosť vyžadovanú okolnosťami“ (bod 16 napadnutého rozhodnutia).

12      Konkrétne po prvé odvolací senát po tom, čo pripustil, že vo výnimočných prípadoch náhla choroba môže predstavovať nepredvídateľnú príčinu odôvodňujúcu uvedenie do predchádzajúceho stavu (bod 18 napadnutého rozhodnutia), usúdil, že pôvodný advokát neposkytol dostatočné dôkazy o tom, na čo sa odvoláva, keďže jeho čestné vyhlásenie, ako aj vyhlásenie jeho manželky majú len obmedzenú dôkaznú hodnotu (bod 19 napadnutého rozhodnutia). Presnejšie mu vytýkal, že nepredložil lekárske potvrdenie (body 19 a 20 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti uviedol, že náhla choroba môže predstavovať nepredvídateľnú príčinu len vtedy, ak je natoľko vážna, že bráni dotknutej osobe prijať vhodné opatrenia na dodržanie lehoty, ako napríklad upovedomiť kolegu z dotknutej advokátskej kancelárie. V takom prípade však „treba predpokladať, že sa v zásade vyžaduje lekárske ošetrenie“ (bod 20 napadnutého rozhodnutia).

13      Po druhé odvolací senát pôvodnému advokátovi vytýkal, že nepredložil dostatočné dôkazy o tom, že „nemal ani možnosť požiadať svoju ženu o to, aby zatelefonovala [kolegovi z dotknutej advokátskej kancelárie], aby ho poverila podpísaním a odoslaním písomného odôvodnenia odvolania“ (bod 21 napadnutého rozhodnutia).

14      Po tretie odvolací senát uviedol, že neexistuje dostatočný dôkaz o tom, že 12. júna 2019 nebol v priestoroch dotknutej advokátskej kancelárie prítomný žiadny kolega pôvodného advokáta, ktorý by namiesto neho mohol podpísať a odoslať písomné odôvodnenie odvolania (bod 22 napadnutého rozhodnutia).

15      Po štvrté sa odvolací senát domnieval, že nebolo dostatočne preukázané, že 12. júna 2019 bolo písomné odôvodnenie odvolania už dokončené a schválené žalobkyňou a z tohto dôvodu bola choroba, na ktorú sa advokát odvoláva, skutočnou príčinou zmeškania lehoty (body 23 až 25 napadnutého rozhodnutia).

16      Odvolací senát preto zamietol odvolanie ako neprípustné na základe článku 23 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenie Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1).

 Návrhy účastníkov konania

17      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

18      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        žalobu zamietol,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

19      Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 104 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 97 ods. 1 písm. f) toho istého nariadenia.

20      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že pre pôvodného advokáta bolo nemožné podať písomné odôvodnenie odvolania v stanovenej lehote z dôvodu vážnej choroby, sprevádzanej symptómami akútnej otravy jedlom, ktorou sa nakazil nepredvídateľne, pričom skutočne konal s náležitou starostlivosťou vyžadovanou okolnosťami. Tvrdí, že dôkazy, ktoré v prejednávanej veci predložila, postačovali na odôvodnenie toho, aby jej uvedenie do predchádzajúceho stavu bolo priznané, a domnieva sa, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí uplatnil príliš prísne kritériá, pokiaľ ide o preukázanie relevantných skutočností. Konkrétne mu vytýka, že dostatočne nezohľadnil okolnosti prejednávanej veci a zamietol čestné vyhlásenia, ktoré predložila, „ako celok“.

21      V prvom rade žalobkyňa uvádza viacero tvrdení, ktoré majú preukázať, že pôvodný advokát konal s náležitou starostlivosťou vyžadovanou vzhľadom na okolnosti.

22      V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza po prvé, že pôvodný advokát sa špecializuje na oblasť práva ochranných známok a má viac než dvadsaťročnú skúsenosť v odbore. Uvádza rovnako, že advokátska kancelária, v ktorej pracuje, disponuje dostatočne spoľahlivým systémom kontroly a monitorovania lehôt. Spresňuje jednotlivé postupy a opatrenia, ktoré sú v tejto kancelárii v tejto súvislosti zavedené.

23      Žalobkyňa po druhé s odkazom na čestné vyhlásenia pôvodného advokáta a jeho manželky opisuje okolnosti, ktoré spôsobili zmeškanie lehoty na podanie písomného odôvodnenia odvolania. Uvádza, že táto lehota, ktorá uplynula 12. júna 2019 o polnoci, bola riadne zapísaná do kalendárov, elektronického aj fyzického, ktoré dotknutá advokátska kancelária používala na monitorovania lehôt, a že toto odôvodnenie bolo pred týmto dňom dokončené, potvrdené žalobkyňou a odoslané advokátom, ktorí ju zastupujú vo Švajčiarsku. Uvádza, že jedinými členmi personálu oddelenia práva ochranných známok predmetnej advokátskej kancelárie, ktorí boli v tento deň prítomní, boli pôvodný advokát a zamestnankyňa poverená vecami z oblasti ochranných známok, keďže ostatní advokáti patriaci do tohto oddelenia boli na dovolenke alebo mali pracovné stretnutia mimo priestorov kancelárie. Pôvodný advokát ráno požiadal túto zamestnankyňu o to, aby pripravila písomné odôvodnenie odvolania, a to s prílohami a ich zoznamom, a predložila mu ho na podpis. Hneď potom sa zúčastnil viacerých telefonických rozhovorov a následne relatívne neskoro obedoval v reštaurácii v blízkosti uvedenej advokátskej kancelárie. Pri odchode z kancelárie na konci pracovného dňa, okolo 17 hod., sa táto zamestnankyňa opýtala na toto písomné odôvodnenie pôvodného advokáta, ktorý ju informoval, že ho podpíše a sám odošle EUIPO. Okolo 18.30 hod. pôvodný advokát náhle ochorel, čo mu zabránilo podpísať uvedené písomné odôvodnenie a odoslať ho EUIPO, a z dôvodu vážnosti symptómov, ktorými trpel, rovnako aj myslieť na to to, aby týmito úlohami poveril tretiu osobu. V nasledujúci deň, teda 13. júna 2019, si uvedomil, že písomné odôvodnenie odvolania nezaslal EUIPO.

24      V druhom rade, pokiaľ ide o dôkazy určené na podporu skutočností uvedených v bode 23 vyššie, žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že dve čestné vyhlásenia, ktoré predložila, zamietol „ako celok“, teda bez toho, aby pristúpil k celkovému posúdeniu ich obsahu, bez toho, aby sformuloval akékoľvek pripomienky k otázke, do akej miery boli podrobné, zmysluplné a celkovo dôveryhodné, a bez toho, aby dostatočne vzal do úvahy okolnosti prejednávanej veci. Okrem toho tvrdí, že neexistoval nijaký iný dôkaz, ktorý by mohol podporiť obsah čestného vyhlásenia, ktorý by bolo možné v prejednávanej veci primerane požadovať. Konkrétne uvádza, že lekárske potvrdenie nebolo možné predložiť, keďže pôvodný advokát pre symptómy, ktorými trpel, keď sa jeho choroba náhle prejavila, nebol schopný poradiť sa s lekárom. Podľa žalobkyne nebolo možné takéto potvrdenie získať ani v nasledujúci deň, keďže žiadny lekár nemohol potvrdiť chorobu z predchádzajúceho dňa. Dodáva, že z pohľadu uvedeného advokáta v nasledujúci deň nemalo zmysel poradiť sa s lekárom, keďže symptómy choroby už boli slabšie.

25      Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie pochádzajúce od manželky pôvodného advokáta, žalobkyňa spochybňuje tvrdenie odvolacieho senátu uvedené v bode 19 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého má len obmedzenú dôkaznú hodnotu z dôvodu, že uvedená manželka nie je „nestrannou treťou osobou“. Tvrdí, že sa nemožno domnievať, že manželka má automaticky osobný záujem v otázkach týkajúcich sa pracovného života jej manžela, a zdôrazňuje, že predmetné vyhlásenie je potvrdeným písomným vyhlásením v zmysle článku 97 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001.

26      Žalobkyňa tiež spochybňuje, že choroba môže predstavovať výnimočnú okolnosť, ktorá môže viesť k uvedeniu do predchádzajúceho stavu len vtedy, ak je predmetom lekárskej starostlivosti. Podľa nej totiž potreba lekárskej starostlivosti nie je čisto objektívnou okolnosťou, o ktorej sa ľahko predkladajú dôkazy. Určité osoby sa z rôznych dôvodov, ako je vysoká odolnosť voči bolesti, alebo strach zo zdravotníckeho personálu, neradia s lekármi aj napriek tomu, že trpia vážnymi symptómami.

27      V odpovedi na konštatovanie odvolacieho senátu, podľa ktorého pôvodný advokát nepredložil dostatočné dôkazy o tom, že nemal ani možnosť požiadať svoju manželku, aby zatelefonovala jednému z jeho kolegov z advokátskej kancelárie, aby ho poverila podpísaním a zaslaním písomného odôvodnenia odvolania namiesto neho, žalobkyňa uvádza, že takýto dôkaz bolo možné predložiť len prostredníctvom čestných vyhlásení, ktoré boli v prejednávanej veci predložené.

28      Žalobkyňa sa okrem toho domnieva, že otázka, či vo chvíli, keď sa prejavila choroba pôvodného advokáta, mali kolegovia z dotknutej advokátskej kancelárie možnosť zaňho podpísať a odoslať písomné odôvodnenie odvolania, má „čisto hypotetickú povahu“ a nie je relevantná. Uvádza, že uvedený advokát z dôvodu svojho fyzického stavu totiž nebol vôbec schopný ich informovať o čomkoľvek.

29      Napokon žalobkyňa namieta proti tvrdeniu odvolacieho senátu, podľa ktorého nie je dostatočne preukázané, že choroba pôvodného advokáta bola skutočne príčinou zmeškania lehoty. Tvrdí, že na rozdiel od toho, čo naznačuje odvolací senát, písomné odôvodnenie odvolania už bolo dokončené a bolo ho treba len podpísať. Domnieva sa, že v tejto súvislosti neexistuje dôvod pochybovať o obsahu čestného vyhlásenia uvedeného advokáta, a tvrdí, že nebolo možné vyžadovať, ako to robí odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia, aby predložila svoju e‑mailovú komunikáciu s advokátmi, ktorí ju zastupujú vo Švajčiarsku, pretože ide o dôvernú korešpondenciu medzi advokátmi. V každom prípade platí, že o 18.30, v čase prejavenia sa choroby u pôvodného advokáta, zostávalo ešte takmer 6 hodín do uplynutia lehoty, počas ktorých bolo možné toto písomné odôvodnenie vypracovať a odoslať. Subsidiárne žalobkyňa v prílohe žaloby prikladá e‑mailovú komunikáciu medzi dotknutou advokátskou kanceláriou a advokátmi, ktorí žalobkyňu zastupujú vo Švajčiarsku, z ktorých vyplýva, že títo poslední uvedení advokáti schválili písomné odôvodnenie odvolania už 3. júna 2019.

30      V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že ostatné podmienky uvedenia do predchádzajúceho stavu boli splnené. V tejto súvislosti po prvé uvádza, že lehota na predloženie písomného odôvodnenia odvolania je lehotou, pri ktorej je možné uvedenie do predchádzajúceho stavu. Spresňuje, že keďže uvedenie do predchádzajúceho stavu jej nebolo priznané, zmeškanie lehoty na predloženie tohto vyjadrenia malo za priamy následok stratu jej práva na podanie odvolania, ktoré bolo zamietnuté ako neprípustné podľa článku 23 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia 2018/625. Po druhé uvádza, že v súlade s článkom 104 ods. 2 nariadenia 2017/1001 bola žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu podaná v písomnej podobe do dvoch mesiacov od odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty, ktoré spočívalo v uvedomení si, že nedošlo k odoslaniu uvedeného písomného odôvodnenia 13. júna 2019. Zmeškaný úkon, v danom prípade podanie odôvodnenia odvolania, bol vykonaný v rovnakej lehote. Po tretie uvádza, že žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu bola odôvodnená a poplatok za uvedenie do predchádzajúceho stavu bol zaplatený prostredníctvom povolenia inkasa z 25. júna 2019, ktoré bolo doručené EUIPO kuriérom 26. júna 2019. Po štvrté uvádza, že výnimočné prípady stanovené v článku 104 ods. 5 nariadenia 2017/1001 sa v prejednávanej veci neuplatnili.

31      EUIPO spochybňuje argumentáciu žalobkyne. Tvrdí, že odvolací senát zamietol žiadosť o uvedenie do predchádzajúceho stavu bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

32      EUIPO tvrdí, že náhla choroba môže predstavovať nepredvídateľný dôvod opodstatňujúci uvedenie do predchádzajúceho stavu len výnimočne, keďže podnik sa obyčajne musí zorganizovať takým spôsobom, aby mal v prípade choroby náhradné riešenie. Tvrdí, že v takomto prípade musia byť okolnosti, ktoré viedli k zmeškaniu lehoty, vysvetlené s osobitnou starostlivosťou a preukázané nevyvrátiteľným spôsobom. V prejednávanej veci sa však žalobkyňa obmedzila na predloženie dvoch čestných vyhlásení, z ktorých jedno navyše pochádzalo od dotknutej osoby a druhé od jej manželky.

33      EUIPO spochybňuje, že odvolací senát zamietol čestné vyhlásenie pôvodného advokáta ako celok alebo že zásadne spochybnil jeho dôveryhodnosť. EUIPO len poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry môže byť dôkazná hodnota vyhlásenia vzhľadom na zjavný osobný záujem jeho pôvodcu na úspechu žiadosti o uvedenie do predchádzajúceho stavu len obmedzená a vyhlásenie je teda nutné podoprieť dodatočnými dôkazmi. To isté platí aj v prípade čestného vyhlásenia manželky tohto advokáta, ktorá zjavne nie je nestrannou treťou osobou.

34      EUIPO sa domnieva, že takéto dodatočné dôkazy bolo ľahko možné poskytnúť.

35      Žalobkyňa tak mohla predložiť lekárske potvrdenie. S ohľadom na opis symptómov, ktorými trpel pôvodný advokát, by sa javilo ako samozrejmé okamžite vyhľadať pohotovostnú lekársku pomoc namiesto toho, čo bolo uvedené v jeho čestnom vyhlásení, „vrátiť sa domov taxíkom za vynaloženia množstva síl“. EUIPO priznáva, že uvedený advokát mal slobodou neuchýliť sa k zdravotníckej pomoci, ale domnieva sa, že v tom prípade mu prislúcha poskytnúť dôkazy s dôkaznou hodnotou porovnateľnou s lekárskym potvrdením, ktoré objektívne stanoví vážnosť údajnej choroby.

36      EUIPO, pripomínajúc urputnosť údajných symptómov, odmieta tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého by v nasledujúci deň lekár nebol schopný konštatovať chorobu, na ktorú sa pôvodný advokát odvolával, ako nerealistické.

37      EUIPO tvrdí rovnako, že by pre pôvodného advokáta bolo ľahké podporiť svoje tvrdenie, podľa ktorého v ten večer, keď uplynula lehota, už žiadny advokát, najmä žiadny advokát z oddelenia ochranných známok dotknutej advokátskej kancelárie, nebol prítomný v uvedenej kancelárii, a to prostredníctvom vyhlásenia, ktorým títo poslední potvrdia, že skutočne v tomto momente neboli prítomní. Spochybňuje, že táto otázka má čisto hypotetickú povahu.

38      Rovnako bolo podľa EUIPO jednoduché počas konania pred odvolacím senátom doložiť tvrdenie, podľa ktorého bolo písomné odôvodnenie odvolania už dokončené a potvrdené žalobkyňou alebo jej advokátmi, ktoré ju zastupujú vo Švajčiarsku, a to najmä prostredníctvom predloženia korešpondencie medzi pôvodným advokátom a týmito advokátmi, v prípade potreby s vyškrtaním dôverných častí. Okolnosť, že sa zdá, že korešpondencia predložená prvýkrát pred Všeobecným súdom potvrdzuje, že toto písomné odôvodnenie bolo schválené už 3. júna 2019, nič nemení na tom, že odvolací senát nemal možnosť prístupu k tomuto dôkazu.

39      EUIPO dodáva, že aj za predpokladu, že by okolnosti týkajúce sa oneskoreného podanie písomného odôvodnenia odvolania, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, boli dostatočne preukázané, nedostatok starostlivosti, ktorý jej vytýka odvolací senát, zostáva relevantným. Domnieva sa, že systém kontroly a monitorovania lehôt v rámci advokátskej kancelárie musí zohľadňovať takéto udalosti a zabezpečiť inštitucionálne dodržiavanie lehôt prostredníctvom organizačných opatrení. V prejednávanej veci došlo k nezabezpečeniu inštitucionálnej garancie najneskôr v momente, keď sa pôvodný advokát nachádzal v deň uplynutia lehoty v kancelárii sám.

40      EUIPO sa napokon domnieva, že samotná skutočnosť, že odoslanie písomného odôvodnenia odvolania bolo odložené na dobu po 18.30 hod. v samotný deň uplynutia lehoty bez zjavného dôvodu, hoci bolo pripravené už ráno, je v rozpore s povinnosťou náležitej starostlivosti. Rovnako považuje za úplne nevysvetliteľné, že toto vyjadrenie nebolo podané v nasledujúci deň, ale až dva týždne po uplynutí lehoty.

41      Podľa článku 68 ods. 1 poslednej vety nariadenia 2017/1001 sa písomné odôvodnenie odvolania má podávať do štyroch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolania. Podľa článku 23 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia 2018/625 odvolací senát zamietne odvolanie ako neprípustné, ak toto vyjadrenie nebolo podané v tejto lehote.

42      V prejednávanej veci zo spisu vyplýva a medzi účastníkmi je nesporné, že námietkové oddelenie rozhodlo 12. februára 2019 a že žalobkyňa v nadväznosti na odvolanie, ktoré podala 9. apríla 2019, predložila písomné odôvodnenie odvolania až 26. júna 2019, teda dva týždne po zmeškaní lehoty štyroch mesiacov, stanovenej v bode 41 vyššie, ktorá uplynula 12. júna 2019 o polnoci.

43      Článok 104 nariadenia 2017/1001 s názvom „Uvedenie do predchádzajúceho stavu“ stanovuje najmä toto:

„1.      Práva prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky EÚ, alebo iného účastníka konania pred úradom, ktorý napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami nebol schopný dodržať lehotu voči úradu, sa na základe jeho žiadosti obnovia, ak priamym následkom tohto zmeškania je podľa ustanovení tohto nariadenia strata práva alebo opravného prostriedku.

2.      Žiadosť sa podáva v písomnej podobe do dvoch mesiacov od odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty. V rovnakej lehote sa uskutoční zmeškaný úkon. Žiadosť je prípustná iba do jedného roka od uplynutia zmeškanej lehoty. V prípade nepodania žiadosti o obnovu zápisu alebo nezaplatenia poplatku za obnovu sa z lehoty jedného roka odpočíta ďalšie obdobie šiestich mesiacov uvedené v článku 53 ods. 3 tretej vete.

3.      Žiadosť musí byť odôvodnená a musí uvádzať skutočnosti uvedené na jej podporu. Nepovažuje sa za podanú, kým sa neuhradí poplatok za uvedenie do predchádzajúceho stavu.

4.      O žiadosti rozhodne oddelenie, ktoré je príslušné rozhodovať o predmetnom [zmeškanom – neoficiálny preklad] úkone.

5.      Tento článok sa nevzťahuje na lehoty uvedené v odseku 2 tohto článku, článku 46 ods. 1 a 3 a článku 105.“

44      Zo spisu vyplýva a medzi účastníkmi konania je nesporné, že medzi podmienkami na priznanie uvedenia do predchádzajúceho stavu, ktoré sú uvedené v bode 43 vyššie, je jedinou podmienkou, ktorú odvolací senát v prejednávanej veci považoval za nesplnenú, podmienka týkajúca sa skutočnosti, že účastník konania musel konať s náležitou starostlivosťou vyžadovanou okolnosťami.

45      Podľa článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001 má povinnosť náležitej starostlivosti najprv prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky Európskej únie alebo akýkoľvek iný účastník konania pred EUIPO. Ak sú však tieto osoby zastúpené, na zástupcu sa povinnosť náležitej starostlivosti vzťahuje rovnako ako na tieto osoby. Keďže totiž tento zástupca koná v mene a na účet prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky Európskej únie alebo akéhokoľvek iného účastníka konania pred EUIPO, jeho konanie sa musí považovať za konanie týchto osôb [pozri rozsudok z 5. apríla 2017, Renfe‑Operadora/EUIPO (AVE), T‑367/15, neuverejnený, EU:T:2017:255, bod 25 a citovanú judikatúru].

46      Okrem toho treba pripomenúť, že podľa judikatúry výraz „náležitá starostlivosť vyžadovaná okolnosťami“ vyžaduje zavedenie systému kontroly a vnútorného monitorovania lehôt, ktorý vo všeobecnosti vylučuje ich neúmyselné nedodržanie. Z toho vyplýva, že len výnimočné – a teda nepredvídateľné – udalosti môžu viesť k uvedeniu do predchádzajúceho stavu [rozsudky z 28. júna 2012, Constellation Brands/ÚHVT (COOK’S), T‑314/10, neuverejnený, EU:T:2012:329, bod 19, a z 5. apríla 2017, AVE, T‑367/15, neuverejnený, EU:T:2017:255, bod 26].

47      Okrem toho treba poznamenať, že podmienky uplatnenia článku 104 ods. 1 nariadenia 2017/1001 sa majú uplatňovať reštriktívne. Lehoty sa totiž dodržiavajú kogentne a uvedenie do predchádzajúceho stavu po ich uplynutí môže ohroziť právnu istotu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2015, H. P. Gauff Ingenieure/ÚHVT – Gauff (Gauff JBG Ingenieure), T‑585/13, neuverejnený, EU:T:2015:386, bod 25 a citovanú judikatúru].

48      V napadnutom rozhodnutí odvolací senát nijako nespochybnil relevantnosť spoľahlivosti systému kontroly a monitorovania lehôt používaný v dotknutej advokátskej kancelárii. EUIPO teda vo vyjadrení k žalobe márne vytýka tejto kancelárii, že v uvedenom systéme neposkytla „inštitucionálnu garanciu“, ktorá by v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, zabezpečila dodržanie lehôt, ak sa obeť náhlej udalosti ocitne sama v kancelárii v deň uplynutia lehoty (pozri bod 39 vyššie). Napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na takomto údajnom nedostatku starostlivosti.

49      Odvolací senát v napadnutom rozhodnutí navyše nekonštatoval, že skutočnosť, že pôvodný advokát neodoslal EUIPO písomné odôvodnenie odvolania pred 18.30 hod. v deň uplynutia lehoty napriek tomu, že bolo pripravené už ráno, alebo skutočnosť, že podal uvedené písomné odôvodnenie až dva týždne po uplynutí lehoty a nie v deň nasledujúci po incidente, predstavovala nedostatok starostlivosti. EUIPO teda márne uvádza vo vyjadrení k žalobe tieto okolnosti.

50      V skutočnosti v napadnutom rozhodnutí odvolací senát vychádzal z úplne správneho predpokladu, podľa ktorého vo výnimočných prípadoch náhle choroby môžu predstavovať nepredvídateľnú udalosť odôvodňujúcu priznanie uvedenia do predchádzajúceho stavu (pozri bod 18 napadnutého rozhodnutia). V podstate sa však domnieval, že žalobkyňa nepreukázala dostatočne existenciu a závažnosť choroby, na ktorú sa odvoláva pôvodný advokát, a v každom prípade ani to, že písomné odôvodnenie odvolania už bolo v čase prejavenia sa tejto choroby dokončené a potvrdené. Presnejšie, domnieval sa, že dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila na podporu svojej žiadosti o uvedenie do predchádzajúceho stavu, teda čestné vyhlásenia uvedeného advokáta a jeho manželky, neboli dostatočné na preukázanie týchto skutočností.

51      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že potvrdené písomné vyhlásenie predstavuje podľa článku 97 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001 prípustný dôkaz. Podľa ustálenej judikatúry je na posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu potrebné overiť vierohodnosť a pravdivosť informácie, ktorú obsahuje. Treba zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania a jeho adresáta a položiť si otázku, či sa podľa svojho obsahu javí ako zmysluplný a dôveryhodný [pozri rozsudok z 8. mája 2017, Les Éclaires/EUIPO – L’éclaireur International (L’ECLAIREUR), T‑680/15, neuverejnený, EU:T:2017:320, bod 72 a citovanú judikatúru].

52      Navyše, hoci z judikatúry, najmä z rozsudku zo 16. júna 2015, Gauff JBG Ingenieure (T‑585/13, neuverejnený, EU:T:2015:386, body 28 až 31), o ktorý sa opiera odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že vyhlásenie urobené v záujme jeho autora má len obmedzenú dôkaznú hodnotu a treba, aby bolo podporené dodatočnými dôkazmi, toto nijako nepovoľuje oddeleniam EUIPO v zásade sa domnievať, že takéto vyhlásenie samo osebe nemá nijakú dôveryhodnosť. Dôkazná hodnota, ktorú treba prisúdiť takémuto vyhláseniu, hodnotená samostatne alebo v kombinácii s inými dôkazmi, závisí najmä od okolností prejednávanej veci.

53      V prejednávanej veci však treba konštatovať, ako to správne tvrdí žalobkyňa, že odvolací senát v skutočnosti od počiatku poprel akúkoľvek dôveryhodnosť predmetných dvoch čestných vyhlásení a odmietol podrobné vysvetlenia, ktoré v nich boli uvedené, s odôvodnením, že pokiaľ ide o vyhlásenie pochádzajúce od pôvodného advokáta, tento advokát mal sám záujem na úspechu žiadosti o uvedenie do predchádzajúceho stavu, a že pokiaľ ide o vyhlásenie jeho manželky, nebola „nestrannou treťou osobou“ vzhľadom na jej „osobnú blízkosť“.

54      Týmto postupom odvolací senát riadne nezohľadnil okolnosti prejednávanej veci.

55      Predovšetkým, pokiaľ ide o vyhlásenie vypracované pôvodným advokátom, odvolací senát nezohľadnil, že advokát je právnym profesionálom, ktorý musí vykonávať svoje úlohy v súlade s pravidlami profesijnej etiky a morálnymi normami, čo mu najmä zakazuje, aby úmyselne uviedol orgány, a najmä súd, do omylu. Okrem toho, ak by sa dopustil nepravdivého čestného vyhlásenia, nielenže by sa vystavil trestnoprávnym sankciám, ale ohrozil by svoju profesijnú povesť a vážne by spochybnil svoju bezúhonnosť.

56      Treba sa domnievať, že čestné vyhlásenie advokáta predstavuje samo osebe spoľahlivý dôkaz o skutočnostiach, ktoré sú v ňom uvedené, ak je jednoznačné, neobsahuje protirečenia a je vnútorne koherentné a ak neexistuje žiadny dôkaz takej povahy, že by spochybňoval jeho pravdivosť.

57      Odvolací senát ďalej nezohľadnil skutočnosť, ktorá je ústrednou témou prejednávanej veci, že udalosť, o ktorej pôvodný advokát uviedol, že bola dôvodom zmeškania lehoty, patrí do jeho intímnej sféry a že on vie najlepšie poskytnúť informácie týkajúce sa uvedenej udalosti a najmä symptómov a ťažkostí, ktorými trpel. Odvolací senát sa sústredil len na skutočnosť, ktorá je určite pravdivá, ale nevylučuje sa so skutočnosťou uvádzanou vyššie, že uvedený advokát mal osobný záujem na tom, aby bolo uvedenie do predchádzajúceho stavu žalobkyni priznané, keďže nechal uplynúť lehotu na podanie písomného odôvodnenia odvolania.

58      Napokon, pokiaľ ide o čestné vyhlásenie pochádzajúce od manželky pôvodného advokáta, hoci je nespochybniteľné, že vzhľadom na manželský vzťah, ktorý ich spája, medzi nimi existuje „osobná blízkosť“, odvolací senát mal zohľadniť skutočnosť, ako to správne uvádza žalobkyňa, že osoby, ktoré sú svedkami udalosti, k akej došlo v prejednávanej veci, a ktorí teda môžu dosvedčiť skutočnosti, ktoré sa ich týkajú, patria najčastejšie do blízkeho okolia dotknutej osoby. Okrem toho manželka tohto advokáta, tak ako aj on, by sa vystavila trestnoprávnym sankciám, ak by urobila nepravdivé čestné vyhlásenie.

59      Odvolací senát rovnako nezohľadnil skutočnosť, že v prejednávanej veci dodatočné dôkazy, ktoré by mohli podporiť obsah dvoch čestných vyhlásení, nebolo možné rozumne vyžadovať alebo neboli k dispozícii. V tejto súvislosti treba uviesť, že ako veľmi správne poznamenala žalobkyňa v žalobe, prejednávaná vec sa týka jedinečnej a náhodnej udalosti patriacej do intímnej sféry dotknutej osoby, a teda sa odlišuje od situácií, na ktoré sa všeobecne vzťahuje judikatúra týkajúca sa dôkaznej hodnoty čestných vyhlásení, keď sú tieto vyhlásenia predložené s cieľom preukázať skutočnosti, ktoré sú čisto objektívne a nemajú osobnú povahu, ako je napríklad riadne používanie ochrannej známky [rozsudok z 12. marca 2020, Maternus/EUIPO – adp Gauselmann (Jokers WILD Casino), T‑321/19, neuverejnený, EU:T:2020:101, body 45 a 46], alebo skutočnosť, že ochranná známka nadobudla používaním rozlišovaciu spôsobilosť [rozsudok z 26. júna 2018, Jumbo Africa/EUIPO – ProSiebenSat.1 Licensing (JUMBO), T-78/17, neuverejnený, EU:T:2018:383, body 55 a 56].

60      Od pôvodného advokáta teda nemožno vyžadovať, aby sa poradil s lekárom v samotný večer, keď sa prejaví jeho choroba, a pri tejto príležitosti dostal lekárske potvrdenie. Vzhľadom na povahu symptómov vyvolaných touto chorobou je totiž celkom pochopiteľné, ako to uvádza vo svojom čestnom vyhlásení, že sa radšej okamžite taxíkom vrátil do svojho bydliska. Okrem toho, keďže vo väčšine prípadov sa osoby trpiace týmto druhom choroby skôr rýchlo vrátia domov bez toho, aby bola potrebná akákoľvek liečba, nie je prekvapivé, že uvedený advokát nepovažoval za potrebné nechať sa neskôr vyšetriť lekárom.

61      Treba uznať, že z dôvodu symptómov, ktorými sa vyznačoval, a najmä stavu zmätenosti, v ktorom sa ocitol, pôvodný advokát nemohol poveriť niektorého zo svojich kolegov z advokátskej kancelárie, aby namiesto neho podpísal a odoslal písomné odôvodnenie odvolania. Otázka, či vo chvíli, keď sa prejavila náhla choroba uvedeného advokáta, boli alebo neboli takíto kolegovia prítomní v priestoroch uvedenej kancelárie, teda nie je relevantná.

62      Z tých istých dôvodov nie je vôbec prekvapujúce, že pôvodný advokát nebol dostatočne duchaprítomný na to, aby svoju manželku po návrate domov požiadal, nech sa obráti na niektorého z jeho kolegov z dotknutej advokátskej kancelárie, aby ho poverila touto úlohou. Keďže túto skutočnosť je možné preukázať len čestnými vyhláseniami predloženými v prejednávanej veci, odvolací senát márne vytýka žalobkyni, že ho nepodporila dodatočnými dôkazmi.

63      Napokon sa treba domnievať, že odvolací senát navyše nemôže žalobkyni vytýkať, že v rámci správneho konania nepredložila dôkazy potvrdzujúce tvrdenie pôvodného advokáta, uvedené v jeho čestnom vyhlásení, podľa ktorého bolo písomné odôvodnenie odvolania v deň uplynutia lehoty už dokončené a schválené. Keďže totiž uvedený advokát je skúsený právny profesionál, nemohol s ohľadom na úvahy uvedené v bode 55 vyššie rozumne očakávať, že odvolací senát v takom rozsahu spochybní pravdivosť jeho vysvetlení. Okrem toho treba uviesť, že z korešpondencie medzi týmto advokátom a advokátmi, ktorí žalobkyňu zastupujú vo Švajčiarsku, ktorú žalobkyňa predložila v rámci tohto konania, vyplýva, že písomné odôvodnenie bolo skutočne dokončené a schválené už 3. júna 2019.

64      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že jedinému žalobnému dôvodu treba vyhovieť, a teda že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené.

 O trovách

65      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 9. októbra 2019 (vec R 773/2019‑2) sa zrušuje.

2.      EUIPO je povinný nahradiť trovy konania.

Collins

Csehi

De Baere

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2020.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.