ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
zo 16. júla 2015 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 96/34/ES – Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke – Doložka 2 bod 1 – Individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodu narodenia dieťaťa – Vnútroštátna právna úprava, ktorá odopiera právo na takúto dovolenku úradníkovi, ktorého manželka nie je zamestnaná – Smernica 2006/54/ES – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami vo veciach zamestnanosti a povolania – Článok 2 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 1 písm. c) – Pracovné podmienky – Priama diskriminácia“
Vo veci C‑222/14,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) z 20. marca 2014 a doručený Súdnemu dvoru 7. mája 2014, ktorý súvisí s konaním:
Konstantinos Maïstrellis
proti
Ypourgos Dikaiosynis, Diafaneias kai Anthropinon Dikaiomaton,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory L. Bay Larsen, sudcovia K. Jürimäe, J. Malenovský, M. Safjan (spravodajca) a A. Prechal,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– K. Maïstrellis, osobne, za právnej pomoci K. Daktylidi, dikigoros,
– grécka vláda, v zastúpení: V. Karageorgos, I. Bakopoulos a S. Lekkou, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Patakia a D. Roussanov, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 16. apríla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Ú. v. ES L 10, 1998, s. 24; Mim. vyd. 05/003, s. 263, ďalej len „smernica 96/34“), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, s. 23).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi K. Maïstrellisom a Ypourgos Dikaiosynis, Diafaneias kai Anthropinon Dikaiomaton (minister spravodlivosti, transparentnosti a ľudských práv) vo veci odmietnutia priznať dotknutej osobe nárok na rodičovskú dovolenku z dôvodu, že jeho manželka nie je zamestnaná.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 96/34
3 Smernica 96/34, ktorá bola podľa článku 4 smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34 (Ú. v. EÚ L 68, s. 13), zrušená s účinnosťou od 8. marca 2012, mala podľa svojho článku 1 za cieľ vykonať Rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke uzavretú 14. decembra 1995 všeobecnými medziodvetvovými organizáciami, a to Európskym zväzom priemyselných a zamestnávateľských konfederácií (UNICE), Európskym centrom podnikov s verejnou účasťou a podnikov všeobecného hospodárskeho záujmu (CEEP) a Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC), pričom táto rámcová dohoda bola prílohou uvedenej smernice (ďalej len „rámcová dohoda“).
4 Preambula rámcovej dohody vo svojom prvom odseku stanovovala:
„… rámcová dohoda predstavuje záväzok UNICE, CEEP a ETUC stanoviť minimálne požiadavky na rodičovskú dovolenku… ako dôležitého prostriedku na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života a podporu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.“
5 Body 4, 7 a 8 všeobecných úvah rámcovej dohody zneli:
„4. keďže Charta základných sociálnych práv [pracovníkov] spoločenstva [prijatá na zasadnutí Európskej rady v Štrasburgu 9. decembra 1989] v bode 16 upravujúcom rovnaké zaobchádzanie stanovuje, že je potrebné tiež rozvíjať opatrenia, umožňujúce mužom a ženám zosúladiť ich pracovné a rodinné povinnosti;
…
7. keďže rodinná politika by sa mala posudzovať v kontexte demografických zmien, účinkov starnutia obyvateľstva, preklenutia generačnej priepasti a podpory účasti žien na trhu práce;
8. keďže mužov treba povzbudzovať k tomu, aby preberali rovnaký diel rodinných povinností, napríklad povzbudzovať ich na využívanie rodičovskej dovolenky prostredníctvom opatrení, ako sú programy na zvyšovanie ich uvedomenia“.
6 Doložka 1 rámcovej dohody stanovovala:
„1. Táto dohoda stanovuje minimálne požiadavky, ktorých cieľom je uľahčiť zosúladenie rodičovských a pracovných povinností pracujúcich rodičov.
2. Táto dohoda sa vzťahuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah vymedzený zákonom, kolektívnymi zmluvami alebo existujúcou praxou v danom členskom štáte.“
7 Doložka 2 rámcovej dohody stanovovala:
„1. Podľa doložky 2.2 táto dohoda poskytuje pracovníkom a pracovníčkam individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo umožnené starať sa o toto dieťa počas obdobia najmenej troch mesiacov až do veku, ktorý určia členské štáty a/alebo sociáln[i] partneri, najviac však do veku 8 rokov.
2. Účastníci tejto dohody zastávajú názor, že právo na rodičovskú dovolenku podľa doložky 2.1 by sa malo v zásade poskytovať ako neprenosné, aby sa podporili rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami.
3. Podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej poskytovania vymedzí zákon a/alebo kolektívna zmluva v členských štátoch, pričom sa musia rešpektovať minimálne požiadavky uvedené v tejto dohode. Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu najmä:
a) rozhodnúť, či sa rodičovská dovolenka poskytuje v rozsahu maximálneho pracovného času alebo jeho časti, po častiach alebo v podobe systému ‚časového kreditu‘;
b) podmieniť nárok na rodičovskú dovolenku odpracovaním určitého času a/alebo určitou dĺžkou zamestnania, ktorá nesmie presiahnuť jeden rok;
c) prispôsobiť podmienky vzniku nároku na rodičovskú dovolenku a podrobné pravidlá jej poskytovania osobitným okolnostiam súvisiacim s adopciou;
d) určiť časový predstih, s akým musí pracovník podať žiadosť zamestnávateľovi pri uplatňovaní svojho práva na poskytnutie rodičovskej dovolenky, v ktorej stanoví začiatok tejto dovolenky a jej skončenie;
e) vymedziť okolnosti, za akých zamestnávateľ, po poradách uskutočnených v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a praxou, môže odložiť poskytnutie rodičovskej dovolenky z opodstatnených dôvodov súvisiacich s prevádzkou podniku (napr. ak má práca sezónny charakter, ak v lehote od podania žiadosti nemožno nájsť náhradu, ak v rovnakom čase požiada o rodičovskú dovolenku veľký počet pracovníkov, ak konkrétna funkcia má strategický význam). Akýkoľvek problém súvisiaci s uplatňovaním tohto ustanovenia by sa mal riešiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a praxou;
f) popri bode e) navyše povoliť osobitné dohody zamerané na uspokojenie prevádzkových a organizačných potrieb malých podnikov.“
Smernica 2006/54
8 Podľa odôvodnení 2, 11 a 22 smernice 2006/54:
„(2) Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou práva Spoločenstva podľa článku 2 a článku 3 ods. 2 [ES] a judikatúry Súdneho dvora. Tieto ustanovenia zmluvy vyhlasujú rovnosť medzi mužmi a ženami ako ‚úlohu‘ a ‚cieľ‘ Spoločenstva a ukladajú mu konštruktívny záväzok podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami pri všetkých svojich činnostiach.
…
(11) Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi naďalej riešiť problém, ktorý sa týka pretrvávajúceho rozdielu v príjmoch z rodového hľadiska a rodovej segregácie na trhu práce, a to napríklad prostredníctvom pružnej pracovnej doby, ktorá mužom aj ženám umožní lepšie zosúladiť rodinné a pracovné povinnosti. Toto by mohlo tiež zahŕňať primerané ustanovenia o rodičovskej dovolenke, ktorú si môže nárokovať každý z rodičov…
…
(22) V súlade s článkom 141 ods. 4 [ES] na účely zabezpečenia úplnej rovnosti medzi mužmi a ženami v pracovnom živote v praxi nebráni zásada rovnakého zaobchádzania členským štátom zachovaniu alebo prijatiu opatrení poskytujúcich špecifické výhody, aby sa nedostatočne zastúpenému pohlaviu uľahčil výkon povolania alebo aby sa zabránilo alebo nahradilo znevýhodnenie v profesionálnej kariére. Vzhľadom na súčasnú situáciu a berúc do úvahy vyhlásenie č. 28 Amsterdamskej zmluvy členské štáty by sa mali v prvom rade zamerať na zlepšenie situácie žien v pracovnom živote.“
9 Článok 1 tejto smernice stanovuje:
„Účelom tejto smernice je zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania.
V tomto ohľade smernica obsahuje ustanovenia na vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o:
…
b) pracovné podmienky vrátane odmeny;
…“
10 Článok 2 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice obsahuje nasledujúcu definíciu:
„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a) ‚priama diskriminácia‘: keď sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu pohlavia, než sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii“.
11 Článok 3 tej istej smernice, nazvaný „Pozitívne opatrenia“, stanovuje:
„Členské štáty môžu zachovať alebo prijať opatrenia v zmysle článku 141 ods. 4 [ES] s cieľom zabezpečiť v praxi úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v pracovnom živote.“
12 Článok 14 smernice 2006/54, nazvaný „Zákaz diskriminácie“, vo svojom odseku 1 písm. c) stanovuje:
„Nesmie dochádzať k žiadnej priamej alebo nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia vo verejnom alebo súkromnom sektore vrátane orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o:
…
c) zamestnanie a pracovné podmienky vrátane prepustenia, ako aj odmien, ako je stanovené v článku 141 [ES]“.
13 Článok 28 tejto smernice, nazvaný „Vzťah k ustanoveniam Spoločenstva a vnútroštátnym ustanoveniam“, vo svojom odseku 2 stanovuje:
„Táto smernica sa taktiež nedotýka ustanovení smernice 96/34… a smernice [Rady] 92/85/EHS [z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110)].“
Grécke právo
14 § 44 zákona o organizácii súdnictva a o postavení sudcov v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o postavení sudcov“) vo svojich odsekoch 20 a 21 stanovuje:
„20. Tehotná sudkyňa má nárok na dovolenku pred pôrodom a po pôrode v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na úradníkov v štátnej správe.
21. Sudkyni, ktorá je matkou, môže byť na základe žiadosti a po rozhodnutí Ypourgos Dikaiosynis, Diafaneias kai Anthropinon Dikaiomaton poskytnutá platená dovolenka v trvaní deväť (9) mesiacov na účel starostlivosti o dieťa…“
15 § 53 ods. 3 tretí pododsek zákona o úradníkoch v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o úradníkoch“) znie:
„… ak manželka úradníka nie je zamestnaná alebo nevykonáva nijaké povolanie, manžel nemá nárok na úľavy podľa odseku 2 [vrátane priznania platenej rodičovskej dovolenky na účel starostlivosti o dieťa], s výnimkou prípadu, ak sa jeho manželka považuje za nespôsobilú plniť úlohy súvisiace so starostlivosťou o dieťa z dôvodu závažného ochorenia alebo postihnutia, osvedčeného lekárskou komisiou druhého stupňa, pod ktorú tento úradník patrí“.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
16 Dňa 7. decembra 2010 podal K. Maïstrellis, sudca v Grécku, na Ypourgos Dikaiosynis, Diafaneias kai Anthropinon Dikaiomaton žiadosť o poskytnutie platenej rodičovskej dovolenky v trvaní deväť mesiacov na účel starostlivosti o svoje dieťa, narodené 24. októbra 2010. V postavení sudcu sa na K. Maïstrellisa vzťahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa tohto povolania, a to zákon o postavení sudcov.
17 Ypourgos Dikaiosynis, Diafaneias kai Anthropinon Dikaiomaton rozhodnutím z 18. januára 2011 zamietol žiadosť K. Maïstrellisa z dôvodu, že podľa § 44 ods. 21 tohto zákona sa požadovaná dovolenka priznáva len sudkyniam, ktoré sú matkami.
18 K. Maïstrellis podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada). Tento súd rozsudkom zo 4. júla 2011 tejto žalobe vyhovel, pričom uviedol, že v súlade s jeho judikatúrou sa § 44 ods. 21 zákona o postavení sudcov, vykladaný z hľadiska smernice 96/34, nemá uplatňovať len na sudkyňu, ktorá je matkou, ale aj na sudcu, ktorý je otcom. Vec bola vrátená správnemu orgánu.
19 Rozhodnutím z 26. septembra 2011 Ypourgos Dikaiosynis, Diafaneias kai Anthropinon Dikaiomaton opätovne zamietol žiadosť K. Maïstrellisa z dôvodu, že podľa § 53 ods. 3 tretieho pododseku zákona o úradníkoch nemá nárok na dovolenku podľa § 44 ods. 21 zákona o postavení sudcov. Hoci sudca, ktorý je otcom, v zásade má nárok na rodičovskú dovolenku na účel starostlivosti o svoje dieťa, nemôže ju dostať, ak jeho manželka nie je zamestnaná ani nevykonáva nijaké povolanie. V tomto prípade manželka K. Maïstrellisa bola bez zamestnania, ako to uviedol aj sám K. Maïstrellis.
20 Dňa 10. októbra 2011 podal K. Maïstrellis proti tomuto novému rozhodnutiu žalobu na Symvoulio tis Epikrateias. Tento súd zdôraznil, že pokiaľ ide o otázky, ktoré právne predpisy neupravujú osobitne vo vzťahu k sudcom, podľa jeho judikatúry sa na sudcov komplementárne vzťahujú ustanovenia zákona o úradníkoch, najmä § 53 ods. 3 tretí pododsek tohto zákona.
21 V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či je toto ustanovenie zákona o úradníkoch v súlade so smernicami 96/34 a 2006/54.
22 Za týchto podmienok Symvoulio tis Epikrateias rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Majú sa ustanovenia smerníc 96/34 a 2006/54, v znení uplatniteľnom na prejednávanú vec, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym ustanoveniam, ako je sporné ustanovenie § 53 ods. 3 tretieho pododseku zákona o úradníkoch, podľa ktorého ak manželka úradníka nie je zamestnaná alebo nevykonáva nijaké povolanie, tento úradník nemá nárok na rodičovskú dovolenku, s výnimkou prípadu, keď sa jeho manželka považuje za nespôsobilú plniť úlohy súvisiace so starostlivosťou o dieťa z dôvodu závažného ochorenia alebo postihnutia?“
O prejudiciálnej otázke
23 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú ustanovenia smerníc 96/34 a 2006/54 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej úradník nemá nárok na rodičovskú dovolenku, ak jeho manželka nie je zamestnaná alebo nevykonáva nijaké povolanie, s výnimkou prípadu, keď sa považuje za nespôsobilú plniť úlohy súvisiace so starostlivosťou o dieťa z dôvodu závažného ochorenia alebo postihnutia.
Úvodné pripomienky
24 V tomto prípade sa na K. Maïstrellisa ako na sudcu v zásade vzťahuje zákon o postavení sudcov. Vnútroštátny súd však zdôrazňuje, že podľa jeho judikatúry sa v prípadoch, keď sa na postavenie sudcov nevzťahujú osobitné ustanovenia, na sudcov komplementárne vzťahujú ustanovenia zákona o úradníkoch, najmä § 53 ods. 3 tretí pododsek tohto zákona, ktorý je výslovne uvedený v znení položenej otázky.
25 V tejto súvislosti K. Maïstrellis tvrdí, že Ypourgos Dikaiosynis, Diafaneias kai Anthropinon Dikaiomaton vychádzal z § 53 ods. 3 tretieho pododseku zákona o úradníkoch, a to bez toho, aby boli splnené podmienky stanovené pre uplatnenie tohto ustanovenia na sudcov.
26 Je však potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti (rozsudky Melki a Abdeli, C‑188/10 a C‑189/10, EU:C:2010:363, bod 27, ako aj Stanley International Betting a Stanleybet Malta, C‑463/13, EU:C:2015:25, bod 26).
27 V tejto súvislosti je však potrebné osobitne zdôrazniť, že Súdnemu dvoru neprináleží vykladať vnútroštátne ustanovenia, pretože takýto výklad patrí výlučne do právomoci vnútroštátnych súdov. Súdny dvor, na ktorý sa vnútroštátny súd obrátil s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, sa musí pridŕžať výkladu vnútroštátneho práva, ktorý mu uvedený súd predložil (rozsudok ČEZ, C‑115/08, EU:C:2009:660, bod 57 a citovaná judikatúra).
28 Za týchto podmienok je potrebné odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Symvoulio tis Epikrateias.
O smernici 96/34
29 Na úvod je potrebné zdôrazniť, že smernica 96/34 a rámcová dohoda sa majú uplatňovať na úradníka (pozri rozsudok Chatzi, C‑149/10, EU:C:2010:534, body 27 až 30).
30 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o výklad ustanovení práva Únie, je potrebné zohľadniť nielen ich znenie, ale aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou, a ich kontext (pozri rozsudky Adidas, C‑223/98, EU:C:1999:500, bod 23; SGAE, C‑306/05, EU:C:2006:764, bod 34, ako aj Hoštická a i., C‑561/13, EU:C:2014:2287, bod 29).
31 Pokiaľ ide o znenie rámcovej dohody, podľa doložky 2 bodu 1 tejto dohody sa pracovníkom a pracovníčkam poskytuje „individuálne právo“ na rodičovskú dovolenku z dôvodu narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo umožnené starať sa o toto dieťa počas obdobia najmenej troch mesiacov.
32 Navyše podľa doložky 2 bodu 2 rámcovej dohody, s cieľom podporiť rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami, toto právo na rodičovskú dovolenku „by sa malo v zásade poskytovať ako neprenosné“.
33 Z týchto ustanovení vyplýva, že každý z rodičov dieťaťa má individuálne právo na rodičovskú dovolenku počas obdobia najmenej troch mesiacov (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Luxembursko, C‑519/03, EU:C:2005:234, bod 33).
34 Toto právo na rodičovskú dovolenku každého z rodičov dieťaťa predstavuje jednu z minimálnych požiadaviek stanovených rámcovou dohodou v zmysle doložky 1 bodu 1 tejto dohody.
35 Doložka 2 bod 3 rámcovej dohody teda stanovuje, že podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej poskytovania vymedzí zákon a/alebo kolektívna zmluva v členských štátoch, pričom sa musia rešpektovať minimálne požiadavky uvedené v tejto dohode. To isté ustanovenie stanovuje podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej poskytovania, ktoré členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu prijať.
36 Ako uviedla generálna advokátka v bode 42 svojich návrhov, tieto podmienky a podrobné pravidlá neumožňujú, aby bolo jednému z rodičov odňaté právo na rodičovskú dovolenku, najmä z dôvodu pracovnej situácie jeho manžela alebo manželky.
37 Tento doslovný výklad doložiek 1 a 2 rámcovej dohody podporujú ciele a kontext uvedenej rámcovej dohody.
38 Cieľom rámcovej dohody je totiž podľa jej doložky 1 bodu 1 uľahčiť zosúladenie pracovných a rodinných povinností pracujúcich rodičov, čo je cieľ stanovený bodom 16 Charty základných sociálnych práv pracovníkov spoločenstva, ako to pripomína bod 4 všeobecných úvah uvedenej dohody (rozsudok Chatzi, C‑149/10, EU:C:2010:534, bod 36).
39 S rovnakým cieľom bolo právo na rodičovskú dovolenku zahrnuté do článku 33 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie medzi základné sociálne práva zoskupené v rámci hlavy IV tejto charty, nazvanej „Solidarita“ (rozsudok Chatzi, C‑149/10, EU:C:2010:534, bod 37). Toto ustanovenie stanovuje, že na účely zosúladenia rodinného a pracovného života má každý právo najmä na rodičovskú dovolenku po narodení alebo osvojení dieťaťa.
40 V tom istom zmysle body 7 a 8 všeobecných úvah rámcovej dohody stanovujú, že rodinná politika by sa mala posudzovať v kontexte „podpory účasti žien na trhu práce“ a že mužov treba povzbudzovať k tomu, aby preberali „rovnaký diel rodinných povinností“, najmä tým, že budú využívať rodičovskú dovolenku.
41 Preto zo znenia rámcovej dohody, jej cieľov a kontextu vyplýva, že každý z rodičov má právo na rodičovskú dovolenku, čo implikuje, že členské štáty nemôžu prijať právnu úpravu, podľa ktorej úradník, ktorý je otcom, nemá na takúto dovolenku nárok, ak jeho manželka nie je zamestnaná alebo nevykonáva nijaké povolanie.
O smernici 2006/54
42 Na úvod je potrebné na jednej strane uviesť, ako je pripomenuté v odôvodnení 2 smernice 2006/54, že zásada rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami, ktorú vykonáva táto smernica, má všeobecný dosah. Naproti tomu uvedená smernica sa vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy tak vo verejnom, ako aj súkromnom sektore, ako to vyplýva najmä z jej článku 14 ods. 1 a judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok Napoli, C‑595/12, EU:C:2014:128, bod 39).
43 Podľa odôvodnenia 11 tejto smernice by mali členské štáty, s cieľom umožniť mužom a ženám lepšie zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti, prijať najmä „primerané ustanovenia o rodičovskej dovolenke, ktorú si môže nárokovať každý z rodičov“.
44 Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice je priamou diskrimináciou situácia, v ktorej sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu jej pohlavia, než sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii.
45 Poskytnutie rodičovskej dovolenky, ktorá umožňuje novým rodičom prerušiť ich pracovnú činnosť, aby sa mohli venovať rodičovským povinnostiam, má vplyv na výkon pracovnej činnosti dotknutých úradníkov. Podmienky priznania rodičovskej dovolenky preto patria pod podmienky zamestnania a pracovné podmienky v zmysle článku 14 ods. 1 písm. c) smernice 2006/54.
46 V tomto prípade sa rodičovská dovolenka, ako ju upravuje § 53 ods. 3 tretí pododsek zákona o úradníkoch, týka úradníkov, ktorí sú rodičmi.
47 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o starostlivosť o deti, situácia pracovníka, ktorý je rodičom, je porovnateľná so situáciou pracovníčky, ktorá je tiež rodičom (pozri rozsudky Komisia/Francúzsko, 312/86, EU:C:1988:485, bod 14; Griesmar, C‑366/99, EU:C:2001:648, bod 56, a Komisia/Grécko, C‑559/07, EU:C:2009:198, bod 69).
48 Zatiaľ čo § 53 ods. 3 tretí pododsek zákona o úradníkoch stanovuje, že úradník, ktorý je otcom, nemá nárok na rodičovskú dovolenku na účel starostlivosti o svoje dieťa, ak jeho manželka nie je zamestnaná alebo nevykonáva nijaké povolanie, s výnimkou prípadu, keď sa považuje za nespôsobilú plniť úlohy súvisiace so starostlivosťou o dieťa z dôvodu závažného ochorenia alebo postihnutia, toto ustanovenie neodopiera uvedené právo úradníčke, ktorá je matkou, s ohľadom na pracovné postavenie jej manžela. Navyše rozhodnutie vnútroštátneho súdu neodkazuje na žiadne ďalšie ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by vo vzťahu k úradníčkam, ktoré sú matkami, obsahovalo takúto podmienku.
49 Z toho vyplýva, že podľa vnútroštátneho práva matky, ktoré sú úradníčkami, si môžu vždy uplatniť nárok na rodičovskú dovolenku, zatiaľ čo otcovia, ktorí sú tiež úradníkmi, si ho môžu uplatniť, iba ak je matka ich dieťaťa zamestnaná alebo vykonáva pracovnú činnosť. Mužom úradníkom teda samotná skutočnosť, že sú rodičmi, nepostačuje na to, aby si mohli uplatniť nárok na túto dovolenku tak, ako to môžu urobiť ženy v rovnakom postavení (pozri analogicky rozsudok Roca Álvarez, C‑104/09, EU:C:2010:561, bod 23).
50 Navyše vzhľadom na článok 3 smernice 2006/54 ustanovenie, o aké ide vo veci samej, ktoré je ďaleko od toho, aby v praxi zabezpečovalo úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v pracovnom živote, svojou povahou skôr zachováva tradičné rozdelenie rolí medzi mužmi a ženami, a to tým, že zachováva podporné postavenie mužov vo vzťahu k postaveniu žien, pokiaľ ide o výkon ich rodičovských úloh (pozri v tomto zmysle rozsudky Lommers, C‑476/99, EU:C:2002:183, bod 41, a Roca Álvarez, C‑104/09, EU:C:2010:561, bod 36).
51 Napokon je potrebné pripomenúť, že podľa článku 28 ods. 2 smernice 2006/54 sa táto smernica nedotýka ustanovení smerníc 96/34 a 92/85. Také ustanovenie, akým je § 53 ods. 3 tretí pododsek zákona o úradníkoch, však nemôže spadať do ochrany smernice 92/85. Ako to zdôraznila generálna advokátka v bode 50 svojich návrhov, odopretie práva otcovi dieťaťa na rodičovskú dovolenku z dôvodu pracovného postavenia jeho manželky v žiadnom prípade nepredstavuje opatrenie na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok pri práci.
52 Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že ustanovenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia v zmysle článku 14 ods. 1 smernice 2006/54 v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. a) tejto smernice, a to vo vzťahu k úradníkom, ktorí sú otcami, pokiaľ ide o poskytnutie rodičovskej dovolenky.
53 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že ustanovenia smerníc 96/34 a 2006/54 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej úradník nemá nárok na rodičovskú dovolenku, ak jeho manželka nie je zamestnaná alebo nevykonáva nijaké povolanie, s výnimkou prípadu, keď sa považuje za nespôsobilú plniť úlohy súvisiace so starostlivosťou o dieťa z dôvodu závažného ochorenia alebo postihnutia.
O trovách
54 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Ustanovenia smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej úradník nemá nárok na rodičovskú dovolenku, ak jeho manželka nie je zamestnaná alebo nevykonáva nijaké povolanie, s výnimkou prípadu, keď sa považuje za nespôsobilú plniť úlohy súvisiace so starostlivosťou o dieťa z dôvodu závažného ochorenia alebo postihnutia.
Podpisy