Odvolanie podané 2. júna 2021: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 24. marca 2021 vo veci T-374/20, KM/Európska komisia

(vec C-341/21 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: T. S. Bohr a B. Mongin, Bevollmächtigte)

Ďalší účastníci konania: KM, Európsky parlament, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) vyhlásený 24. marca 2021 vo veci T-374/20, KM/Európska komisia,

zamietol návrh,

uložil žalovanej v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s prvostupňovým konaním,

uložil žalovanej v prvostupňovom konaní trovy konania súvisiace s týmto konaním o odvolaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody.

Vo svojom prvom odvolacom dôvode Komisia poukazuje na nesprávne právne posúdenie zákonnosti rozhodnutí prijatých normotvorcom a nesplnenie povinnosti odôvodnenia. Tvrdí, že Všeobecný súd sa odklonil od zásady, podľa ktorej posúdenie zákonnosti aktu Únie z hľadiska základných práv nemôže spočívať na tvrdeniach založených na dôsledkoch aktu v jednotlivom prípade, že zákonnosť ustanovenia služobného poriadku sa nemôže podľa nej zakladať na „neprimeranej“ povahe rozhodnutia normotvorcu, a domnieva sa, že Všeobecný súd nezohľadnil všetky skutočnosti charakterizujúce obe situácie, ktoré sa majú porovnať v rozpore s kritériami uvedenými v rozsudku z 19. decembra 2019 vo veci C-460/18 P¹ .

Vo svojom druhom odvolacom dôvode Komisia poukazuje na nesprávne právne posúdenie pri výklade zásady zákazu diskriminácie, podľa ktorej situácie uvedené v článkoch 18 a 20 prílohy VIII služobného poriadku sú porovnateľné. Zastáva názor, že dátum sobáša nie je jediným kritériom, ktorý rozlišuje články 18 a 20 prílohy VIII. Domnieva sa, že tento rozdiel spočíva na určitom množstve skutočností, ktoré Všeobecný súd odmietol zohľadniť, pričom ďalej usudzuje, že Všeobecný súd mal zohľadniť účel podmienky minimálnej dĺžky trvania manželstva stanovenej v článkoch 18 a 20 prílohy VIII, čo by jasne ukázalo na ich rozdielnosť, a že rovnaký záver sa podľa nej uplatňuje na diskrimináciu na základe veku.

Napokon Komisia vo svojom treťom odvolacom dôvode poukazuje na nesprávne právne posúdenie pri výklade článku 52 ods. 1 Charty základných práv² a viaceré nesplnenia povinnosti odôvodnenia. Jednak uvádza nesprávne právne posúdenie pri výklade článku 52 ods. 1 Charty základných práv, podľa ktorého dôsledky úmrtia úradníka musia byť v prípade pozostalého manželského partnera odlišované podľa toho, či bolo manželstvo uzavreté pred alebo po ukončení funkcií, a jednak sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade cieľa spočívajúceho v predchádzaní podvodom a nesplnil si povinnosť odôvodnenia.

____________

¹ Rozsudok z 19. decembra 2019, HK/Komisia (C-460/18 P, EU:C:2019:1119).

² Charta základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391).