Žaloba podaná 22. januára 2024 – CC/Parlament

(vec T-36/24)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: CC (v zastúpení: J. Martínez Gimeno, X. Codina García-Andrade, F. Díaz-Grande Rojo a S. Fernández Tourné, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil výmer týkajúci sa žalobcu [ďalej len „sporný výmer“] z dôvodu a) nezákonnosti článku 76 ods. 1 alebo 1a, Vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu, v ich znení vyplývajúcom z rozhodnutia Predsedníctva Európskeho parlamentu z 12. júna 2023, ktorým sa menia vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu¹ a b) nezákonnosti článku 76 ods. 2a uvedených pravidiel v ich znení vyplývajúcom z rozhodnutia Predsedníctva Európskeho parlamentu z 10. decembra de 2018² , a zrušil tiež všetky výmery dôchodkových práv z doplnkového dobrovoľného dôchodkového systému žalobcu neskoršie ako sporný výmer, z toho istého dôvodu,

uložil Európskemu parlamentu povinnosť vystaviť nové výmery dôchodkových práv z doplnkového dobrovoľného dôchodkového systému žalobcu do výšky sumy, ktorá bola uplatniteľná v súlade so znením článku 76 Vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu predchádzajúcim rozhodnutiam z rokov 2023 a 2018, tak vo vzťahu k spornému výmeru, ako aj k výmerom vystaveným po tomto dátume.

uložil Európskemu parlamentu v súlade s týmito novými výmermi zachovať sumy už vyplatené žalobcovi z dôvodu dôchodkových práv z doplnkového dobrovoľného dôchodkového systému a zaplatiť rozdiel medzi sumou sporného výmeru (a výmermi, ktoré budú vystavené, až kým nebude vyhlásený rozsudok) a sumou, ktorá by bola uplatniteľná v súlade so znením článku 76 Vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu predchádzajúcim rozhodnutiam z rokov 2023 a 2018, to všetko s príslušnými zákonnými úrokmi od dátumu, keď mal byť tento rozdiel vyplatený, až do jeho úplného splatenia a

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 27 ods. 2 rozhodnutia 2005/684/ES¹ , Euratom: Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len „štatút“), a článku 25 ods. 2 vnútorného predpisu Európskeho parlamentu, ktoré v uvedenom poradí stanovujú, že nadobudnuté práva alebo budúce nároky v doplnkovom dobrovoľnom dôchodkovom systéme zostávajú zachované v plnom rozsahu a že Predsedníctvo Európskeho parlamentu môže stanoviť predpoklady a podmienky nadobudnutia len vo vzťahu k nadobudnutiu nových práv a budúcich nárokov.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty a ochrany žalobcom nadobudnutých práv alebo jeho budúcich nárokov pred prijatím rozhodnutia z roku 2023, bez akéhokoľvek odôvodnenia, ani vyváženia prítomných záujmov, ktoré by umožňovalo takú zmenu.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení základného obsahu vlastníckeho práva zakotveného v článku 17 Charty základných práv Európskej únie, základnej zásady parlamentnej nezávislosti a zásady rovnosti. Opatrenia prijaté rozhodnutím z roku 2023 zbavujú právo žalobcu na dôchodok, chránené článkom 17 Charty, jeho obsahu, pretože nerešpektujú minimum vyžadované judikatúrou v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, a okrem toho poškodzujú minimálny základný obsah práva žalobcu na dôchodok, ktoré vyplýva z doplnkového dobrovoľného dôchodkového systému. Vyššie uvedené opatrenia tiež poškodzujú všeobecnú zásadu parlamentnej nezávislosti, ktorá sa konkretizuje v práve žalobcu na dôchodok, a zásadu rovnosti, keďže nestanovuje podobné opatrenia pokiaľ ide o dôchodkové práva aktuálnych členov Európskeho parlamentu.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže opatrenia prijaté rozhodnutím z roku 2023 úplne opomínajú vyváženie prítomných odporujúcich si záujmov; sledujú abstraktný cieľ všeobecného záujmu, ktorý nie je legitímnym vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu spojené s doplnkovým dobrovoľným dôchodkovým systémom, vytvoreným samotným Európskym parlamentom a v každom prípade, ide o opatrenia, ktoré sú oveľa viac obmedzujúce, než ktoré bolo možné prijať.

Piaty žalobný dôvod je založený na poškodení legitímnej dôvery, pretože Európsky parlament dával žalobcovi sústavne presné, bezpodmienečné a súhlasné uistenia, že nadobudnuté dôchodkové práva alebo budúce nároky budú rešpektované a že Európsky parlament prevezme svoju právnu zodpovednosť po vyčerpaní aktív fondu doplnkového dobrovoľného dôchodkového systému.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že dôchodok žalobcu je dôchodkom vyplývajúcim zo skoršieho dôchodku bývalého člena Európskeho parlamentu, ktorý tento dôchodok poberal pred rozhodnutím z roku 2018 a dokonca pred nadobudnutím účinnosti štatútu poslancov, a v dôsledku toho využíval právo, ktoré plne získal dávno pred rozhodnutím z roku 2018. Rovnakým spôsobom žalobca disponoval v zmysle uplatniteľnej judikatúry „budúcimi nárokmi“ nadobudnutými pred rozhodnutím z roku 2018. Okrem toho odvod vo výške 5% stanovený rozhodnutím z roku 2018 predstavuje porušenie práv a zásad uvedených v treťom až piatom žalobnom dôvode (základný obsah vlastníckeho práva, zásada proporcionality a zásada legitímnej dôvery).

____________

¹ Rozhodnutie Predsedníctva Európskeho parlamentu z 12. júna 2023, ktorým sa menia vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ C 227, 2023, s. 5).

¹ Rozhodnutie Predsedníctva Európskeho parlamentu z 10. decembra 2018, ktorým sa menia vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ C 466, 2018, s. 8).

¹ Ú. v. EÚ L 262, 2005, s. 1.