ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 26. júla 2023 (*)
„Arbitrážna doložka – Rámcový program pre výskum a inovácie ‚Horizont 2020‘ (2014 – 2020) – Projekt ‚aDvanced sOcial enGineering And vulNerability Assessment Framework (Dogana)‘ – Dohoda o grante – Žaloba o neplatnosť – Konečná správa o audite – Oznámenie o dlhu – Akty, ktoré nie je možné napadnúť žalobou – Akty, ktoré patria výlučne do zmluvného rámca, od ktorého sú neoddeliteľné – Neprípustnosť – Označenie žalovaného – Nedostatok právomoci – Personálne náklady – Príplatky vypočítané v závislosti od obchodných cieľov – Neoprávnenosť – Legitímna dôvera“
Vo veci T‑222/22,
Engineering – Ingegneria Informatica SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: S. Villata, L. Montevecchi a C. Oncia, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: M. Ilkova a S. Romoli, splnomocnení zástupcovia,
a
Európskej výkonnej agentúre pre výskum (REA), v zastúpení: S. Payan‑Lagrou a V. Canetti, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci D. Gullo, advokát,
žalovaným,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predsedníčka komory K. Kowalik‑Bańczyk (spravodajkyňa), sudcovia E. Buttigieg a B. Ricziová,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania, najmä:
– námietku vznesenú Komisiou podľa článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2022,
– pripomienky k tejto námietke podané žalobkyňou do kancelárie Všeobecného súdu 22. augusta 2022,
so zreteľom na to, že žalobkyňa a REA nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku o prejednaní žaloby bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podľa článkov 263 a 272 ZFEÚ žalobkyňa, Engineering – Ingegneria Informatica SpA, v podstate navrhuje jednak zrušenie viacerých aktov Európskej komisie a Európskej výkonnej agentúry pre výskum (REA), týkajúcich sa vykonávania dohody o grante č. 653618 (ďalej len „dohoda o grante“), súvisiacej s projektom nazvaným „aDvanced sOcial enGineering And vulNerability Assessment Framework (Dogana)“ (rámec hodnotenia špičkového sociálneho inžinierstva a zraniteľnosti) (ďalej len „projekt“), a na druhej strane konštatovanie oprávnenosti určitých nákladov na financovanie na základe tejto dohody, a teda neexistenciu práva Komisie a REA pokračovať vo vymáhaní náhrady súm zodpovedajúcich týmto nákladom.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobkyňa je spoločnosť vykonávajúca činnosti výskumu a vývoja v oblasti technológií.
3 REA je výkonná agentúra zriadená na riadenie činnosti Európskej únie v oblasti výskumu. Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 235), má právnu subjektivitu, požíva v každom členskom štáte najširšiu spôsobilosť k právam a právnym úkonom a najmä môže mať procesnú spôsobilosť v súdnom konaní.
Dohoda o grante
4 V kontexte rámcového programu pre výskum a inováciu „Horizont 2020“ (2014 – 2020) (ďalej len „rámcový program Horizont 2020“), Engineering International Belgium SA, konajúca ako koordinátor a ďalší príjemcovia na jednej strane a REA na druhej strane uzavreli 28. apríla 2015 dohodu o grante. Na základe dvoch dodatkov podpísaných v decembri 2017 a v marci 2018 sa žalobkyňa stala príjemcom od 5. júla 2017 a nahradila Engineering International Belgium ako koordinátora od 15. decembra 2017.
5 V článku 2 dohody o grante sa stanovuje udelenie grantu na projekt (ďalej len „grant“). V súlade s článkom 3 tejto dohody sa realizácia tohto projektu mala začať 1. septembra 2015 a mala trvať 36 mesiacov.
6 Podľa článku 5.2 dohody o grante sa z grantu uhrádza najmä 70 % oprávnených nákladov príjemcov, ktorí sú právnickými osobami zriadenými na účely zisku. Tieto oprávnené náklady zahŕňajú najmä po prvé „priame personálne náklady“ a po druhé „nepriame náklady“ vypočítané na základe paušálnej sadzby. Samotné „priame personálne náklady“ sú rozdelené do dvoch kategórií, a to jednak „skutočne vynaložené náklady“ alebo „skutočné náklady“ a jednak „jednotkové náklady“ určené na základe jednotkovej sumy vypočítanej v súlade s bežnými postupmi účtovania nákladov príjemcu.
7 Podľa článku 6.1 písm. a) bodu iv) dohody o grante sú skutočné náklady oprávnené najmä pod podmienkou, že sú „vynaložené v súvislosti s [projektom] a nevyhnutné na jeho realizáciu“.
8 Podľa článku 6.2 písm. A.1 dohody o grante „personálne náklady sú oprávnené, ak sa týkajú zamestnancov, ktorí pracujú pre príjemcu na základe pracovnej zmluvy (alebo rovnocenného aktu prijatia do zamestnania) a pridelení [na projekt]“. Ten istý článok spresňuje, že personálne náklady „sa musia obmedziť na mzdy…, príspevky na sociálne zabezpečenie, dane a iné náklady zahrnuté do odmeny, ak vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov alebo pracovnej zmluvy (alebo z rovnocenného aktu prijatia do zamestnania)“.
9 V článku 6.5 dohody o grante sa vymedzujú a uvádzajú neoprávnené náklady. Tento článok uvádza pod písmenom a) najmä „náklady, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v článkoch 6.1 až 6.4 [tej istej dohody]“ a osobitne v písmene a) bode i) „náklady týkajúce sa návratnosti investovaného kapitálu“.
10 V článku 6.6 dohody o grante sa stanovuje, že vykázané náklady, ktoré sú neoprávnené, sa zamietajú.
11 Podľa článku 22.1.3 dohody o grante môže REA alebo Komisia vykonávať audity týkajúce sa správnej realizácie projektu a dodržiavania povinností stanovených v tejto dohode. Návrh správy o audite a následne audítorská správa sa potom vypracujú a oznámia príslušnému koordinátorovi alebo príjemcovi.
12 V článku 22.5.1 dohody o grante sa stanovuje, že zistenia z auditov môžu viesť okrem iného k vylúčeniu neoprávnených nákladov. Podľa toho istého článku, ak audity odhalia systematické alebo opakujúce sa chyby, môžu mať dôsledky pre iné granty udelené za podobných podmienok, a to aj v prípade takýchto grantov, a to aj v prípade zistení v súvislosti s grantom.
13 V článku 42.1 dohody o grante sa stanovuje, že REA zamietne všetky neoprávnené náklady, najmä v dôsledku auditov.
14 Článok 44.1 dohody o grante stanovuje, že REA vymáha akúkoľvek sumu, ktorá bola vyplatená, ale nie je splatná na základe tejto dohody. Článok 44.1.3 tej istej dohody, ktorý sa uplatňuje na vymáhanie súm po vyplatení zostatku, v podstate stanovuje, že REA zašle príjemcovi predbežný informačný list, potom potvrdzujúci list a oznámenie o dlhu. V prípade nezaplatenia môže REA pristúpiť k započítaniu, začať súdne konanie alebo prijať rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul na základe článku 299 ZFEÚ.
15 Článok 57.1 dohody o grante stanovuje, že dohoda sa riadi uplatniteľným právom Únie, v prípade potreby doplneným belgickým právom.
16 Článok 57.2 dohody o grante stanovuje, že len Všeobecný súd alebo v odvolacom konaní Súdny dvor majú právomoc rozhodovať spory týkajúce sa výkladu, uplatňovania alebo platnosti tejto dohody v súlade s článkom 272 ZFEÚ.
17 Na základe dohody o grante dostala žalobkyňa od REA grant vo výške 240 171,21 eura na základe deklarovanej sumy oprávnených nákladov vo výške 343 101,72 eura a 70 % sadzby preplatenia.
Konanie o audite
18 V priebehu roka 2021 Komisia vykonala audit týkajúci sa vykonávania troch dohôd o grante, ktoré žalobkyňa uzavrela v rámci rámcového programu Horizont 2020, vrátane dohody o grante, o ktorú ide v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o túto poslednú uvedenú dohodu, audit sa týkal obdobia od 1. septembra 2015 do 31. augusta 2018.
19 Dňa 30. júna 2021 Komisia zaslala žalobkyni návrh správy o audite.
20 Listom z 21. decembra 2021 (ďalej len „list o ukončení“) a záverečnou audítorskou správou z toho istého dňa Komisia informovala žalobkyňu o konečných výsledkoch auditu.
21 Počas auditu Komisia vykonala niekoľko úprav týkajúcich sa oprávnených nákladov podľa dohody o grante.
22 Komisia sa najmä domnievala, že niektoré príplatky alebo provízie (ďalej len „sporné príplatky“) vyplatené dvom zamestnancom žalobkyne (ďalej len „dvaja dotknutí zamestnanci“), ktoré žalobkyňa deklarovala ako personálne náklady, súviseli s dosahovaním rôznych cieľov obchodnej povahy. Z toho vyvodila, že náklady zodpovedajúce týmto príplatkom neboli vynaložené v rámci projektu a neboli potrebné na realizáciu tohto projektu, takže nespĺňali podmienky oprávnenosti stanovené v článku 6.1 písm. a) bode iv) dohody o grante a vysvetlené v anotovanej vzorovej dohode o grante pre rámcový program Horizont 2020 (ďalej len „anotovaná vzorová dohoda o grante“). Domnievala sa teda, že sporné príplatky vo výške 14 758,03 eura neboli oprávnené, a teda pristúpila k úprave.
23 V dôsledku toho vzhľadom na rôzne úpravy vykonané v prospech REA alebo žalobkyne Komisia znížila celkovú sumu oprávnených nákladov podľa dohody o grante o 12 927,34 eura.
24 Okrem toho sa Komisia domnievala, že niektoré chyby zistené počas auditu mali potenciálne systematickú alebo opakujúcu sa povahu. Komisia preto začala postup rozšírenia zistení auditu na ďalšie granty v súlade s článkom 22.5.1 dohody o grante.
25 Listom z 21. februára 2022 (ďalej len „spresnenie“) však Komisia informovala žalobkyňu, že zistenia auditu rozšírila len na prebiehajúce granty s vylúčením období alebo grantov, ktoré neboli predmetom auditu. Spresnila, že toto obmedzenie postupu rozšírenia zistení auditu bolo povolené výnimočne, pretože predchádzajúce audity nepreukázali neoprávnenosť sporných príplatkov založených na obchodných cieľoch.
Postup vymáhania
26 Listom zo 17. januára 2022 s názvom „predbežný informačný list“ REA informovala žalobkyňu, že na základe auditu vykonaného Komisiou a vzhľadom na 70 % sadzbu preplatenia má v úmysle pristúpiť k vymáhaniu sumy 9 049,14 eura.
27 Listom z 23. februára 2022 zaslaným žalobkyni (ďalej len „potvrdzujúci list“) REA potvrdila vymáhanie sumy 9 049,14 eura. K tomuto listu bolo pripojené oznámenie o dlhu na rovnakú sumu, ktoré v ten istý deň vydala REA (ďalej len „oznámenie o dlhu“).
Návrhy účastníkov konania
28 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil akty prijaté Komisiou a REA, a najmä list o ukončení, záverečnú správu o audite, potvrdzujúci list a oznámenie o dlhu, za „neplatné, protiprávne, zrušené a neúčinné“,
– vyhlásil sumy vylúčené z oprávnených nákladov za oprávnené, konštatoval jej právo na zohľadnenie týchto súm pri výpočte výšky grantu a konštatoval neexistenciu práva Komisie na vrátenie uvedených súm,
– uložil Komisii a REA povinnosť nahradiť trovy konania.
29 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
30 REA navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako úplne alebo čiastočne neprípustnú, alebo subsidiárne ako nedôvodnú v celom rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O predmete a rozsahu žaloby
31 Zo znenia a obsahu všetkých písomných podaní žalobkyne, a najmä z názvu žaloby a spresnení uvedených v replike, ako aj z okolnosti, že Komisia bola zodpovedná za audit, zatiaľ čo REA sa zaoberala postupom vymáhania, vyplýva, že žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– na jednej strane svojím prvým žalobným návrhom založeným na článku 263 ZFEÚ zrušil akty, ktoré voči nej prijala Komisia a REA, a najmä list o ukončení, záverečnú správu o audite, potvrdzujúci list a oznámenie o dlhu v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú vykonávania dohody o grante,
– na druhej strane svojím druhým žalobným návrhom založeným na článku 272 ZFEÚ konštatovať oprávnenosť sporných príplatkov, a teda neexistenciu práva Komisie a v dôsledku toho REA vymáhať sumy zodpovedajúce týmto príplatkom.
O právomoci Všeobecného súdu a prípustnosti žaloby
O návrhoch predložených podľa článku 263 ZFEÚ
32 Komisia vznáša námietku na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, v rámci ktorej najmä tvrdí, že návrhy žalobkyne smerujúce k zrušeniu sú neprípustné. Po prvé v podstate tvrdí, že tieto návrhy smerujú proti aktom, ktoré patria do zmluvného kontextu a ktoré nemajú záväzné právne účinky ani nezahŕňajú výkon právomocí verejnej moci. Navyše niektoré z týchto aktov, a to potvrdzujúci list a oznámenie o dlhu, prijala REA, takže Komisia nemala pasívnu legitimáciu, pokiaľ ide o tieto akty. Po druhé žaloba nespĺňa požiadavky článku 76 písm. d) a e) rokovacieho poriadku, keďže jasne neuvádza právny základ žaloby a zo skutkového a právneho hľadiska nerozvíja návrh na vyhlásenie napadnutých aktov za „neplatné, protiprávne, zrušené a neúčinné“.
33 REA bez toho, aby formálne vzniesla námietku v zmysle článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku, tiež navrhuje konštatovať neprípustnosť návrhov na zrušenie z dôvodov podobných tým, ktoré uviedla Komisia. V podstate najmä tvrdí, že na jednej strane žalobkyňa navrhuje zrušenie aktov zmluvnej, a nie administratívnej povahy, a na druhej strane, že žaloba nie je v súlade s požiadavkami článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, keďže nespresňuje žalobné dôvody uvedené na podporu návrhu na zrušenie.
34 Žalobkyňa spochybňuje argumentáciu Komisie a argumentáciu REA a tvrdí, že jej návrhy na zrušenie sú prípustné.
35 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry žalobou o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ možno vo všeobecnosti napadnúť všetky akty prijaté inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie, nech majú akýkoľvek charakter alebo akúkoľvek formu, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9; pozri tiež rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, bod 62 a citovaná judikatúra).
36 V tejto súvislosti napadnuteľnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré konečným spôsobom určujú postoj inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie na záver určitého správneho konania a majú vyvolávať záväzné právne účinky, s výnimkou dočasných opatrení, ktorých účelom je pripraviť konečné rozhodnutie a ktoré takéto účinky nemajú (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 10, a zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 42).
37 Okrem toho v prípade existencie zmluvy, ktorá zaväzuje žalobcu voči jednej z inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, možno na súd Únie podať žalobu na základe článku 263 ZFEÚ len vtedy, keď cieľom napadnutého aktu je vyvolať záväzné právne účinky, ktoré nepatria do zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami a ktoré zahŕňajú výkon verejných právomocí zverených zmluvnej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre ako správnemu orgánu (rozsudky z 9. septembra 2015, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, C‑506/13 P, EU:C:2015:562, bod 20; z 28. februára 2019, Alfamicro/Komisia, C‑14/18 P, EU:C:2019:159, bod 50, a zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, bod 65).
38 V prejednávanej veci treba v prvom rade uviesť, že všetky jednotlivé napadnuté akty patria do kontextu dohody o grante, od ktorej sú neoddeliteľné.
39 Na jednej strane sa totiž akty prijaté Komisiou, a najmä list o ukončení a záverečná správa o audite, zakladajú na ustanoveniach článkov 22.1.3 a 22.5.1 dohody o grante, z ktorých vyplýva, že táto inštitúcia môže vykonať audity, ktoré môžu viesť k zamietnutiu neoprávnených nákladov (pozri body 11 a 12 vyššie).
40 Na druhej strane akty prijaté REA, a najmä potvrdzujúci list a oznámenie o dlhu, sú založené na článkoch 42.1 a 44 dohody o grante, z ktorých vyplýva, že v nadväznosti na audit táto agentúra zamietne náklady, ktoré nie sú oprávnené, a požiada príjemcu o celú zaplatenú, ale neoprávnenú sumu (pozri body 13 a 14 vyššie).
41 V druhom rade žiadna skutočnosť v spise neumožňuje dospieť k záveru, že Komisia a REA konali v rámci výkonu svojich právomocí orgánu verejnej moci.
42 Na jednej strane totiž akty prijaté Komisiou, a najmä list o ukončení a záverečná správa z auditu, nezaväzujú ani neukladajú žalobkyni povinnosť vrátiť akúkoľvek sumu, a teda nemenia jej právne postavenie.
43 Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, ani zo znenia aktov prijatých Komisiou, ani z ich kontextu nevyplýva, že táto inštitúcia mala v úmysle uložiť REA povinnosť riadiť sa závermi záverečnej správy o audite a zakázať jej odchýliť sa od nich. Záverečná správa o audite tak spresňuje, že jej cieľom je vyjadriť „nezávislé stanovisko“ o skutočnej a oprávnenej povahe nákladov, na základe ktorých bol udelený grant. Pokiaľ ide o list o ukončení, spresňuje, že iba informuje žalobkyňu o výsledkoch auditu a že nevyjadruje konečné stanovisko k finančným dôsledkom auditu, pričom REA musí ešte analyzovať tieto dôsledky a informovať o nich žalobkyňu.
44 Z toho vyplýva, že akty prijaté Komisiou, a najmä list o ukončení a záverečná správa o audite, sú prípravnými aktmi a samy osebe nevyvolávajú žiadne záväzné právne účinky voči žalobkyni alebo REA (pozri analogicky uznesenia z 8. februára 2010, Alisei/Komisia, T‑481/08, EU:T:2010:32, body 67 a 75, a z 9. júna 2016, IREPA/Komisia a Dvor audítorov, T‑825/14, neuverejnené, EU:T:2016:345, bod 30). Prijatie týchto aktov a fortiori nepredstavuje výkon právomocí verejnej moci.
45 Na druhej strane akty prijaté REA, a najmä potvrdzujúci list a oznámenie o dlhu, iba vyzývajú žalobkyňu, aby zaplatila sumu 9 049,14 eura, a informovali ju, že v prípade nezaplatenia táto agentúra pristúpi k vymáhaniu tejto sumy, napríklad vykonaním započítania alebo prijatím vykonateľného rozhodnutia na základe článku 299 ZFEÚ.
46 Súdny dvor pritom spresnil, že oznámenie o dlhu alebo výzvu, ktoré obsahujú uvedenie dátumu splatnosti, ako aj podmienky zaplatenia zmluvnej pohľadávky, nemožno považovať za exekučný titul ako taký, aj keď uvádzajú vykonateľnosť článku 299 ZFEÚ ako jeden z možných spôsobov vymáhania v prípade, že dlžník nezaplatí k stanovenému dátumu splatnosti. V dôsledku toho oznámenie o dlhu alebo výzva nemá za cieľ vyvolať právne účinky vyplývajúce z výkonu právomocí verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2015, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, C‑506/13 P, EU:C:2015:562, body 23 a 24; z 28. februára 2019, Alfamicro/Komisia, C‑14/18 P, EU:C:2019:159, bod 52, a zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, bod 66).
47 Z toho vyplýva, že akty prijaté zo strany REA, a najmä potvrdzujúci list a oznámenie o dlhu, tiež nepredstavujú výkon právomocí verejnej moci.
48 Za týchto podmienok napadnuté akty nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ.
49 Návrhy žalobkyne na zrušenie sa preto musia zamietnuť ako neprípustné v súlade s námietkou neprípustnosti a námietkou prekážky konania, ktorú v tomto zmysle v uvedenom poradí vzniesli Komisia a REA. Za týchto okolností nie je potrebné skúmať argumentáciu Komisie a REA, podľa ktorej tieto návrhy navyše nespĺňajú požiadavky článku 76 písm. d) a e) rokovacieho poriadku.
O návrhoch predložených proti Komisii podľa článku 272 ZFEÚ
50 Komisia vo svojej námietke predloženej na základe článku 130 rokovacieho poriadku tvrdí, že návrhy formulované voči nej na základe článku 272 ZFEÚ sú „neprípustné“. Keďže totiž nebola zmluvnou stranou dohody o grante, nemá pasívnu legitimáciu.
51 Žalobkyňa spochybňuje argumentáciu Komisie a tvrdí, že Komisiu možno žalovať na základe článku 272 ZFEÚ.
52 Podľa ustálenej judikatúry len zmluvné strany dohody obsahujúcej rozhodcovskú doložku môžu byť účastníkmi žaloby podanej na základe článku 272 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 1976, Pellegrini/Komisia a Flexon‑Italia, 23/76, EU:C:1976:174, bod 31, a uznesenie zo 16. júna 2021, Green Power Technologies/Komisia a Entreprise commune ECSEL, T‑533/20, neuverejnené, EU:T:2021:375, bod 43 a citovanú judikatúru).
53 V prejednávanej veci je nepochybné, že dohoda o grante obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá udeľuje právomoc Všeobecnému súdu (pozri článok 57.2 tejto dohody, uvedenej v bode 16 vyššie).
54 Dohodu o grante však podpísali len žalobkyňa a REA, ktorá má právnu subjektivitu odlišnú od právnej subjektivity Únie (pozri bod 3 vyššie). REA je preto jedinou zmluvnou stranou žalobkyne a Komisia nemôže byť kvalifikovaná ako zmluvná strana tejto dohody.
55 Tento záver nemožno spochybniť skutočnosťou, že akty prijaté zo strany REA, a najmä potvrdzujúci list a oznámenie o dlhu, majú svoj pôvod v aktoch prijatých Komisiou, a najmä v liste o ukončení a záverečnej správe o audite. Ustanovenia dohody o grante, ktoré stanovujú, že Komisia môže vykonať audit (pozri článok 22.1.3 dohody o grante uvedenej v bode 11 vyššie) a že REA môže následne z tohto auditu vyvodiť dôsledky, najmä tým, že odmietne neoprávnené náklady (pozri články 22.5.1 a 42.1 dohody o audite, uvedené v bodoch 12 a 13 vyššie), sú totiž štandardné ustanovenia, bežne vkladané do dohôd o grante a nemajú za cieľ, ani za účinok udeliť Komisii postavenie zmluvnej strany dohody o grante (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. júna 2021, Green Power Technologies/Komisia a Spoločný podnik ECSEL, T‑533/20, neuverejnené, EU:T:2021:375, body 44 a 45).
56 Z toho vyplýva, že keďže Komisia nie je zmluvnou stranou dohody o grante, Všeobecný súd nie je príslušný vysloviť sa k návrhom žalobkyne podaným podľa článku 272 ZFEÚ a smerujúcim proti tejto inštitúcii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 1976, Pellegrini/Komisia a Flexon‑Italia, 23/76, EU:C:1976:174, bod 31, a uznesenie zo 16. júna 2021, Green Power Technologies/Komisia a Spoločný podnik ECSEL, T‑533/20, neuverejnené, EU:T:2021:375, bod 47 a citovanú judikatúru).
57 Návrhy žalobkyne podané proti Komisii na základe článku 272 ZFEÚ sa preto musia zamietnuť ako predložené súdu, ktorý nemá právomoc o nich rozhodovať.
58 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobu možno meritórne preskúmať len v rozsahu, v akom je podaná na základe článku 272 ZFEÚ a smeruje proti REA.
O dôvodnosti návrhov predložených proti REA podľa článku 272 ZFEÚ
59 Na podporu svojich návrhov podaných proti REA na základe článku 272 ZFEÚ žalobkyňa formálne uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na tom, že sporné príplatky nemajú obchodnú povahu, druhý na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery a tretí na nesprávnom výklade dohody o grante.
60 Vzhľadom na obsah týchto troch žalobných dôvodov treba najprv spoločne preskúmať prvý a tretí žalobný dôvod, ktoré sú v podstate založené na porušení dohody o grante, a následne druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.
O prvom a treťom žalobnom dôvode založených na porušení dohody o grante
61 Svojím prvým a tretím žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že sporné príplatky boli vyplatené v rámci projektu a že boli potrebné na jeho realizáciu, takže spĺňali podmienky oprávnenosti stanovené v článku 6.1 písm. a) bode iv) dohody o grante vykladané s prihliadnutím na anotovanú vzorovú dohodu o grante.
62 REA spochybňuje argumentáciu žalobkyne.
– Všeobecné úvahy
63 V prvom rade z ustanovení článku 6.1 písm. a) bodu iv) v spojení s článkom 6.2 bodu A.1 dohody o grante, citovaných v bodoch 7 a 8 vyššie, vyplýva, že skutočné a nepriame personálne náklady sú oprávnené najmä pod podmienkou, že sú „vynaložené v súvislosti s [projektom]“ a že sú „nevyhnutné na jeho realizáciu“.
64 V druhom rade žalobkyňa a REA tiež odkazujú na vysvetlenia uvedené v anotovanej vzorovej dohode o grante, pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti personálnych nákladov. Vo svojej verzii z 30. marca 2015, uplatniteľnej na skutkový stav veci samej (pozri stranu 46 uvedeného vzoru) tento dokument, ktorý komentuje článok 6 všeobecného vzoru dohody o grante vypracovaného Komisiou (ďalej len „všeobecný vzor dohody o grante“), spresňuje:
„… Vyplatenie dividend zamestnancom (rozdelenie zisku) je neoprávnené v zmysle článku 6.5 písm. a), bodu i) [všeobecného vzoru dohody o grante]. (Príplatky [k odmene] založené na celkovej finančnej výkonnosti organizácie (napr. rentabilita alebo prebytok) však môžu byť akceptované ako pohyblivé príplatky, ak spĺňajú podmienky uvedené nižšie.)
Príklady (akceptovateľné):
Ak zisk spoločnosti dosiahne na konci roka viac ako X [eur] (alebo viac ako X %), každý zamestnanec dostane príplatok vo výške z % svojej základnej mzdy (alebo fixný príplatok x [eur] ako časť svojej hrubej mzdy).
Príklady (neakceptovateľné):
Ak zisk spoločnosti na konci roka dosiahne viac ako X [eur] (alebo viac ako X %), z % tohto zisku sa zamestnancom rozdelí prostredníctvom dodatočnej odmeny.
Akýkoľvek podiel odmeny vypočítaný na základe obchodných cieľov (napr. x [eur] na dosiahnutie cieľa predaja, x % z predaja) alebo cieľov získavania finančných prostriedkov (napr. príplatok x [eur] za získaný projekt externého financovania, x % získaného externého financovania) je neoprávnený. Dôvodom je to, že [tieto náklady] nie sú vynaložené ani v súvislosti s [dotknutým projektom], ani nie sú nevyhnutné na jeho realizáciu.
Príklad (neoprávnený, pretože súvisí s cieľom získavania finančných prostriedkov): príplatok vyplatený ako odmena za získanie osobitného grantu je neoprávnená…“
65 Treba uviesť, že ako bolo spresnené v jej úvode, cieľom anotovanej vzorovej dohody o grante je vysvetliť všeobecný vzor dohody o grante a umožniť používateľom pochopiť a vykladať dohody o grante vypracované na základe tohto vzoru. Hoci nemá záväznú hodnotu, tento dokument, uverejnený a dostupný všetkým zmluvným stranám, patrí do kontextu, v ktorom bola uzavretá dohoda o grante a v dôsledku toho ho Všeobecný súd musí zohľadniť na účely výkladu tejto dohody (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. novembra 2017, Alfamicro/Komisia, T‑831/14, neuverejnený, EU:T:2017:804, body 68 a 104, a z 13. júla 2022, VeriGraft/Eismea, T‑457/20, EU:T:2022:457, bod 109).
66 V treťom rade rozdelenie dôkazného bremena, pokiaľ ide o oprávnenosť nákladov vynaložených žalobkyňou, sa riadi hmotným právom uplatniteľným na dohodu o grante, teda právom Únie, ktoré je v prípade potreby doplnené belgickým právom (pozri bod 15 vyššie). V prípade neexistencie ustanovenia práva Únie upravujúceho plnenie zmlúv treba uplatniť článok 1315 bývalého belgického code civil [Občiansky zákonník], ktorý je uplatniteľný ratione temporis na skutkové okolnosti prejednávanej veci. V tomto článku sa uvádza, že osoba, ktorá sa domáha splnenia záväzku, musí túto povinnosť preukázať a že naopak osoba, ktorá tvrdí, že bola zbavená záväzku, musí preukázať platbu alebo skutočnosť, ktorá spôsobila zánik jej záväzku. Z toho vyplýva, že žalobkyni, ktorá vykázala náklady na poskytnutie finančného príspevku Únie, prislúcha predložiť dôkaz, že tieto náklady spĺňajú podmienky oprávnenosti stanovené dohodou o grante (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2014, Isotis/Komisia, T‑59/11, EU:T:2014:679, bod 83 a citovanú judikatúru, a z 27. apríla 2022, Sieć Badawcza Łukasiewicz – Port Polski Ośrodek Rozwoju Technologii/Komisia, T‑4/20, EU:T:2022:242, body 113 a 114 a citovanú judikatúru).
– Opis systému príplatkov zavedeného žalobkyňou
67 Žalobkyňa zaviedla systém príplatkov vyplácaných svojim zamestnancom.
68 Z internej dokumentácie žalobkyne vyplýva, že suma týchto príplatkov vo všeobecnosti zohľadňuje rôzne účely alebo ciele, ako je i) marža na danej objednávke; ii) miera príspevku; iii) získanie nových objednávok; iv) priemerný čas prijatia platby; v) počet dní, ktoré zamestnanec strávil na danej objednávke; vi) faktúry, ktoré sa majú vystaviť; vii) príjmy získané z danej objednávky a viii) hrubý prevádzkový prebytok [ďalej len v uvedenom poradí „cieľ i)“, „cieľ ii)“, „cieľ iii)“, „cieľ iv)“, „cieľ v)“, „cieľ vi)“, „cieľ vii)“ a „cieľ viii)“].
69 V praxi sú tieto ciele spojené buď s osobitnou objednávkou [ciele i), v) a vii)], alebo s činnosťou oddelenia žalobkyne pre referenčnú oblasť počas roka [ciele ii) až iv) a vi)], alebo s celkovou finančnou výkonnosťou žalobkyne alebo jej skupiny [cieľ viii)]. Považujú sa za dosiahnuté, ak sa dosiahne prahová hodnota (minimálna alebo maximálna).
70 Princíp a výška príplatkov sa určujú podľa pravidiel prideľovania a výpočtu uvedených v individuálnych motivačných plánoch dojednaných medzi žalobkyňou a jej zamestnancami. Tieto motivačné plány vo všeobecnosti stanovujú, že príplatok sa poskytuje, ak sa dosiahne jeden z cieľov i) až vii) a že hrubá výška tohto príplatku sa vypočíta na základe výsledkov dosiahnutých v rámci príslušného cieľa. Prípadné príplatky vyplývajúce z rôznych zohľadnených cieľov sa potom sčítajú na účely získania celkového príplatku. V prípade „meškania pri ukončení nesúladu“ sa uplatní pokuta. Násobiaci koeficient spojený s cieľom viii) sa použije na úpravu celkového príplatku a na získanie príplatku splatného zamestnancovi, ktorý však nesmie prekročiť maximálnu sumu.
71 Konkrétne, pokiaľ ide o projekt, na ktorý sa vzťahuje dohoda o grante, motivačné plány, ktoré uzavreli dvaja dotknutí zamestnanci, boli založené do spisu. Z týchto motivačných plánov vyplýva, že výška príplatkov vyplatených týmto dvom zamestnancom sa vypočíta v závislosti po prvé od marže na danej objednávke [cieľ i), iba pre jedného z dvoch zamestnancov], po druhé od miery príspevku [cieľ ii)] a po tretie od hrubého prevádzkového prebytku [cieľ viii)]. Okrem toho príplatky priznané týmto dvom zamestnancom sú ohraničené na 9 450 eur a 20 250 eur ročne.
– Oprávnená alebo neoprávnená povaha sporných príplatkov
72 V priebehu auditu a vymáhania sa Komisia a REA v podstate domnievali, že sporné príplatky súviseli s dosahovaním cieľov obchodnej povahy a že z tohto dôvodu nepredstavovali oprávnené náklady (pozri bod 22 vyššie).
73 REA pred Všeobecným súdom spresňuje svoje stanovisko a najmä vysvetľuje, že ciele uvedené v bode 68 vyššie, a najmä ciele týkajúce sa marže na danej objednávke [cieľ i)] a miery príspevku [cieľ ii)], zodpovedajú vykonávaniu činností, ktoré majú zjavne obchodnú povahu. Pripomína tiež, že výška sporných príplatkov je priamo stanovená úmerne k obchodným cieľom. Napríklad príplatky spojené s dosiahnutými maržami sa priznajú v prípade prekročenia referenčnej marže a vynásobením dosiahnutých marží násobiacim koeficientom. REA na základe vysvetlení uvedených v anotovanej vzorovej dohode o grante z toho vyvodzuje, že sporné príplatky majú vzhľadom na ich vlastnosti komerčnú povahu a v dôsledku toho nezodpovedajú nákladom vynaloženým v súvislosti s projektom a nie sú potrebné na jeho realizáciu, takže nespĺňajú podmienky oprávnenosti stanovené v článku 6.1 písm. a) bode iv) dohody o grante.
74 Žalobkyňa uznáva, že v súlade s vysvetleniami uvedenými v anotovanej vzorovej dohode o grante nie je oprávnená akákoľvek odmena, ktorá sa vypočíta v závislosti od obchodných cieľov. Nespochybňuje ani konštatovanie REA, podľa ktorého sú sporné príplatky podmienené a primerané dosiahnutiu určitých cieľov (pozri bod 73 vyššie).
75 Žalobkyňa však spochybňuje komerčnú povahu sporných príplatkov. V podstate tvrdí, že napriek ich nesprávnej kvalifikácii ako „provízie“, sú sporné príplatky spojené s dosiahnutím celkových a kolektívnych hospodárskych cieľov definovaných na úrovni podniku alebo prinajmenšom na úrovni jeho časti, a nie s dosahovaním individuálnych obchodných cieľov (a najmä predaja) definovaných na úrovni každého zamestnanca. Tieto príplatky preto predstavujú „príplatky založené na celkovej finančnej výkonnosti organizácie“ a v dôsledku toho sú oprávnené v súlade s vysvetleniami uvedenými v anotovanej vzorovej dohode o grante.
76 Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že výška sporných príplatkov je obmedzená hornou hranicou, takže tieto príplatky nemožno považovať za neoprávnené „dividendy“ v zmysle anotovanej vzorovej dohody o grante.
77 Pred konkrétnym preskúmaním toho, či boli sporné príplatky oprávnené, a preskúmaním argumentácie žalobkyne, je potrebné pristúpiť k výkladu článku 6.1 písm. a) bodu iv) dohody o grante, s prihliadnutím na vysvetlenia uvedené v anotovanej vzorovej dohode o grante.
78 Na úvod treba uviesť, že výňatok z anotovanej vzorovej dohody o grante, na ktorý sa odvolávajú účastníci konania a ktorý je uvedený v bode 64 vyššie, vylučuje ako neoprávnené dve rôzne kategórie nákladov, a to na jednej strane dividendy a zisky vyplatené zamestnancom a na druhej strane príplatky k odmene vypočítané v závislosti od obchodných cieľov alebo cieľov výberu finančných prostriedkov. Tieto dve kategórie nákladov totiž nemožno kvalifikovať ako „náklady vynaložené v súvislosti s [dotknutým projektom] a nevyhnutné na jeho realizáciu“ v zmysle článku 6.1 písm. a) bodu iv) všeobecného vzoru dohody o grante.
79 Navyše je potrebné uviesť nasledujúce spresnenia.
80 Po prvé, pokiaľ ide o dividendy a zisky vyplatené zamestnancom, anotovaná vzorová dohoda o grante uvádza, že variabilné alebo fixné príplatky k odmene založené na celkovej finančnej výkonnosti organizácie môžu byť napriek tomu oprávnené za predpokladu, že spĺňajú určité podmienky.
81 V tejto súvislosti sa prvá podmienka týka spôsobu výpočtu príplatku k odmene. Z príkladov uvedených v anotovanej vzorovej dohode o grante vyplýva, že príplatok k odmene môže mať formu paušálnej sumy alebo určitej percentuálnej sadzby základnej odmeny. Naopak, uvedený príplatok nesmie mať formu určitej percentuálnej sadzby na zisku spoločnosti, pretože v tomto prípade by sa podobal na vyplatenie dividend.
82 Druhá podmienka sa týka vylúčenia príplatkov k odmene vypočítaných v závislosti od obchodných cieľov alebo cieľov výberu finančných prostriedkov (pozri bod 83 nižšie). Z toho vyplýva, že ako v podstate a správne uvádza REA, príplatok k odmene založený na celkovej finančnej výkonnosti organizácie je neoprávnený, ak je tiež neoddeliteľne založený na obchodných cieľoch alebo na cieľoch výberu finančných prostriedkov.
83 Po druhé, pokiaľ ide o príplatky k odmene vypočítané v závislosti od obchodných cieľov alebo cieľov výberu finančných prostriedkov, anotovaná vzorová dohoda o grante v podstate spresňuje, že fixné alebo variabilné príplatky poskytované ako protihodnota za realizáciu takýchto cieľov nie sú oprávnené. Tak je to najmä v prípade príplatkov vo forme paušálnej sumy podmienenej dosiahnutím cieľa predaja alebo výberu prostriedkov alebo cieľa určitého percenta predaja alebo vybratých finančných prostriedkov.
84 V tejto súvislosti z anotovanej vzorovej dohody o grante nevyplýva, že len ciele stanovené na úrovni zamestnanca možno kvalifikovať ako obchodné ciele alebo ciele výberu finančných prostriedkov, takže ciele stanovené na úrovni organizácie ako celku alebo na úrovni jej časti nemôžu mať zo svojej podstaty takúto obchodnú povahu alebo povahu výberu finančných prostriedkov. Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, príplatky k odmene založené na cieľoch stanovených na úrovni organizácie ako celku (alebo a fortiori na úrovni jej časti) nie sú nevyhnutne oprávnené. Oprávnené príplatky k odmene predpokladané v anotovanej vzorovej dohode o grante tak musia byť najprv stanovené na úrovni organizácie ako celku, ďalej založené na celkovej finančnej výkonnosti tejto organizácie a napokon nesmú odkazovať na obchodné ciele alebo ciele výberu finančných prostriedkov.
85 Práve vzhľadom na tieto úvahy treba vykladať ustanovenia dohody o grante a treba posúdiť, či sporné príplatky boli alebo neboli oprávnené.
86 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že systém príplatkov zavedený žalobkyňou spočíva na dvoch typoch cieľov.
87 V prvom rade prvých sedem cieľov vymenovaných v bode 68 vyššie je definovaných buď vzhľadom na osobitnú objednávku, alebo na činnosť oddelenia žalobkyne počas roka. Tak je to najmä v prípade marže na danej objednávke [cieľ i)] a miery príspevku [cieľ ii)], ktoré sú uvedené v motivačných plánoch dvoch dotknutých zamestnancov, pričom prvé z týchto kritérií súvisí s osobitnou objednávkou a druhá s činnosťou oddelenia žalobkyne počas roka (pozri bod 69 vyššie). Zdá sa teda, že tieto rôzne ciele majú obchodnú povahu a nesúvisia s celkovou finančnou výkonnosťou žalobkyne.
88 Navyše príplatky poskytované v súvislosti s prvými siedmimi cieľmi sú podmienené a primerané uskutočneniu uvedených cieľov. Najmä príplatky spojené s maržou na danej objednávke a s mierou príspevku, uvedené v motivačných plánoch dvoch dotknutých zamestnancov, sú priamo úmerné dosiahnutým maržiam (pozri body 73 a 74 vyššie).
89 Z toho vyplýva, že príplatky poskytnuté z dôvodu prvých siedmich cieľov majú obchodnú povahu tak z dôvodu svojho predmetu, ako aj spôsobu ich výpočtu.
90 V druhom rade ôsmy a posledný cieľ uvedený v bode 68 vyššie, teda hrubý prevádzkový prebytok, ktorý je tiež výslovne uvedený v motivačných plánoch dvoch dotknutých zamestnancov, je nepochybne spojený s celkovou finančnou výkonnosťou žalobkyne a ostatných spoločností jej skupiny.
91 Bez ohľadu na otázku, či je zohľadnenie finančnej výkonnosti iných spoločností skupiny žalobkyne prípustné, treba konštatovať, že hrubý prevádzkový prebytok sa v súlade s anotovanou vzorovou dohodou o grante nezohľadňuje na účely výpočtu samostatného príplatku vo forme paušálnej sumy alebo určitého percentuálneho podielu základnej odmeny. Tento cieľ sa totiž používa výlučne na účely úpravy sumy príplatkov poskytnutých v súvislosti s prvými siedmymi cieľmi (pozri bod 70 vyššie). Zásada a výška týchto cieľov však závisia od dosiahnutia obchodných cieľov (pozri bod 89 vyššie).
92 Za týchto podmienok sa zdá, že príplatky, ktoré žalobkyňa vypláca svojim zamestnancom, sú v podstate založené na obchodných cieľoch a že v dôsledku toho náklady zodpovedajúce týmto príplatkom nie sú ani vynaložené v súvislosti s projektom, ani nevyhnutné na realizáciu tohto projektu. Preto takéto príplatky nespĺňajú podmienky stanovené v článku 6.1 písm. a) bode iv) dohody o grante.
93 Na tomto závere nič nemení argumentácia žalobkyne uvedená v bodoch 75 a 76 vyššie.
94 Po prvé žalobkyňa sa odvoláva na skutočnosť, že ciele uvedené v bode 68 vyššie nesúvisia s individuálnou činnosťou zamestnanca, ale s kolektívnymi výsledkami dosiahnutými podnikom alebo jednou z jeho častí.
95 V tejto súvislosti aj za predpokladu, že by ciele uvedené v bode 68 vyššie nesúviseli s individuálnou činnosťou zamestnanca, zo zásad uvedených v bode 84 vyššie však vyplýva, že ciele stanovené na úrovni organizácie alebo jej časti môžu mať obchodnú povahu. To je prípad prvých siedmich cieľov (pozri bod 87 vyššie).
96 Po druhé sa žalobkyňa domnieva, že keďže nezahŕňajú činnosti „predaja“ tovaru alebo služieb, ciele uvedené v bode 68 vyššie nepredstavujú „obchodné“, ale „hospodárske“ ciele.
97 Žalobkyňa však nepredložila nijaké presvedčivé vysvetlenie, ktoré by umožnilo obmedziť pojem „obchodný cieľ“ len na činnosti „predaja“, definovať odlišný pojem „hospodársky cieľ“ a pripustiť oprávnenosť príplatkov založených na „hospodárskych cieľoch“, ktoré nesúvisia s celkovou finančnou výkonnosťou organizácie. Predovšetkým treba poznamenať, že v anotovanej vzorovej dohode o grante nie sú uvedené takéto „hospodárske ciele“. Tento dokument uvádza iba na jednej strane kategóriu za určitých podmienok oprávnených príplatkov, a to príplatky založené na celkovej finančnej výkonnosti organizácie, a na druhej strane dve kategórie za každých okolností neoprávnených príplatkov, a to príplatky vypočítané v závislosti od obchodných cieľov a príplatky vypočítané v závislosti od cieľov výberu finančných prostriedkov.
98 Po tretie žalobkyňa uvádza skutočnosť, že výška príplatku vyplácaného zamestnancovi je obmedzená na hornú hranicu.
99 Ako však správne uvádza REA, táto horná hranica nemá vplyv na oprávnenosť príplatku. Príplatok k odmene vypočítaný na základe obchodných cieľov je totiž zo svojej podstaty neoprávnený, a to bez ohľadu na spôsob jeho výpočtu, jeho pevnú alebo variabilnú povahu, ako aj jeho obmedzenú alebo neobmedzenú povahu.
100 Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že sporné príplatky nemožno postaviť na roveň dividendám, prostredníctvom ktorých zamestnanci dostávajú zisk organizácie.
101 Toto tvrdenie je irelevantné. Príplatok k odmene vypočítaný v závislosti od obchodných cieľov, aký žalobkyňa vypláca svojim zamestnancom, je totiž zo svojej podstaty neoprávnený, aj keď inak nemá znaky dividendy.
102 Po piate žalobkyňa poukazuje na správu vypracovanú nezávislou audítorskou spoločnosťou, v ktorej sa dospelo k záveru o oprávnenosti príplatkov vyplácaných žalobkyňou jej zamestnancom.
103 Na jednej strane však túto správu nemožno považovať za nestranný a nezávislý znalecký posudok, keďže bol vypracovaný na žiadosť žalobkyne. Z toho vyplýva, že nemá nespochybniteľnú dôkaznú hodnotu (pozri analogicky rozsudok z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, T‑110/07, EU:T:2011:68, bod 137). Na druhej strane uvedená správa sa obmedzuje na stručnú analýzu systému príplatkov zavedeného žalobkyňou a neuvádza žiadnu dodatočnú právnu alebo skutkovú okolnosť vo vzťahu k tým, ktoré už boli analyzované v tomto rozsudku.
104 Za týchto podmienok žalobkyňa nepreukázala oprávnenosť sporných príplatkov.
105 Preto musia byť prvý a tretí žalobný dôvod zamietnuté ako nedôvodné.
106 Za týchto okolností nie je potrebné preskúmať námietky neprípustnosti, ktoré vzniesla REA a ktoré sú založené jednak na tom, že žaloba nespĺňa požiadavky článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, a jednak na tom, že tvrdenie žalobkyne zhrnuté v bode 96 vyššie obsahuje nový žalobný dôvod uvedený po prvýkrát v štádiu repliky.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery
107 Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že spochybnenie oprávnenosti sporných príplatkov Komisiou a REA predstavuje porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery. Komisia totiž viackrát uznala dôvodnosť metódy určenia oprávnených nákladov a súhlasila so zohľadnením sporných príplatkov ako oprávnených nákladov.
108 REA spochybňuje argumentáciu žalobkyne.
109 Na úvod treba pripomenúť, že inštitúcie a orgány Únie pri plnení zmluvy naďalej podliehajú povinnostiam, ktoré im vyplývajú z Charty základných práv Európskej únie a zo všeobecných zásad práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, bod 86). Ak sa zmluvné strany rozhodnú vo svojej zmluve prostredníctvom arbitrážnej doložky zveriť súdu Únie právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa tejto zmluvy, tento súd bude mať právomoc posúdiť prípadné porušenia Charty základných práv a všeobecných zásad práva Únie bez ohľadu na uplatniteľné právo zakotvené v uvedenej zmluve (rozsudok zo 16. júla 2020, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P, EU:C:2020:575, bod 81).
110 Z toho vyplýva, že žalobkyňa sa tým, že na podporu svojich návrhov predložených podľa článku 272 ZFEÚ poukazuje na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, odvoláva na pravidlo, ktoré je administratíva Únie povinná dodržiavať v zmluvnom rámci.
111 Okrem toho v belgickom práve, ktoré sa uplatňuje v prejednávanej veci subsidiárne (pozri body 15 a 66 vyššie) je možné uplatniť určitú formu legitímnej dôvery, pokiaľ prispieva k splneniu povinnosti zmluvných strán plniť zmluvu v dobrej viere (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. novembra 2015, Synergy Hellas/Komisia, T‑106/13, EU:T:2015:860, body 72 a 73, a zo 4. mája 2017, Meta Group/Komisia, T‑744/14, neuverejnený, EU:T:2017:304, body 193 a 194).
112 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry právo domáhať sa uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá poskytnutie presných, bezpodmienečných a zhodujúcich sa záruk pochádzajúcich z oprávnených a spoľahlivých zdrojov dotknutému subjektu zo strany príslušných orgánov Únie. Naopak, nikto sa nemôže dovolávať porušenia tejto zásady, pokiaľ neexistujú tieto uistenia (pozri rozsudky zo 17. marca 2011, AJD Tuna, C‑221/09, EU:C:2011:153, bod 72 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, bod 75 a citovanú judikatúru).
113 V prejednávanej veci sa žalobkyňa na účely preukázania porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery odvoláva na tri stanoviská Komisie, ktoré treba preskúmať postupne a chronologicky.
114 V prvom rade žalobkyňa vysvetľuje, že v kontexte siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (ďalej len „siedmy rámcový program“) Komisia schválila metodiku použitú na výpočet jej personálnych nákladov a požiadala ju, aby oznámila akúkoľvek zmenu tejto metodiky.
115 V tejto súvislosti je nesporné, že 17. marca 2011 žalobkyňa predložila Komisii certifikačný formulár opisujúci metodiku použitú na výpočet jej personálnych nákladov (ďalej len „certifikát o metodike“). Tento dokument uvádzal systém variabilných príplatkov priznaných prostredníctvom „motivačných listov“ a stanovených v závislosti jednak od individuálnych výkonov zamestnanca a jednak od výkonnosti podniku a jeho časti, ku ktorej bol uvedený zamestnanec pridelený.
116 Listom z 1. júla 2011 Komisia schválila certifikát o metodike (ďalej len „list, ktorým sa schvaľuje certifikát o metodike“). V tomto liste sa okrem iného uvádzalo, že v prípade zmeny certifikovanej metodiky žalobkyňa musí Komisii oznámiť vykonané zmeny a predložiť nový certifikát o metodike.
117 Napriek tomu treba rovnako ako REA po prvé uviesť, že certifikát o metodike sa týka siedmeho rámcového programu. Bez ohľadu na existenciu prvkov podobnosti a kontinuity sa tento siedmy rámcový program odlišuje od rámcového programu Horizont 2020, ktorý ho nahradil a do ktorého patrí projekt. Okrem toho list, ktorým sa schvaľuje certifikát o metodike, uvádza, že tento certifikát je platný počas trvania siedmeho rámcového programu a nepredpokladá prípadné predĺženie tejto platnosti v rámci neskoršieho rámcového programu. Okrem toho anotovaná vzorová dohoda o grante (pozri stranu 155 uvedeného vzoru) výslovne spresňuje, že certifikát o metodike schválený v rámci siedmeho rámcového programu nie je platný v kontexte rámcového programu Horizont 2020.
118 Po druhé list, ktorým sa schvaľuje certifikát o metodike, má obmedzený rozsah pôsobnosti v rámci siedmeho rámcového programu. Na jednej strane sa totiž tento list obmedzuje na uvedenie toho, že zbavuje žalobkyňu povinnosti predložiť priebežné certifikáty týkajúce sa účtovnej závierky pri podávaní jej žiadostí o priebežné platby. Na druhej strane anotovaná vzorová dohoda o grante uvádza, že schválenie sa týka bežných postupov účtovania nákladov a že v dôsledku tohto schválenia Komisia nespochybňuje vykázané jednotkové náklady. Z ustanovení článku 5.2 dohody o grante, ktoré sú zhrnuté v bode 6 vyššie, však vyplýva, že „jednotkové náklady“ predstavujú kategóriu personálnych nákladov odlišnú od „skutočných nákladov“, do ktorých patria sporné príplatky. Okrem toho sú to „skutočné náklady“, a nie „jednotkové náklady“, ktoré podliehajú podmienke stanovenej v článku 6.1 písm. a) bode i) tejto dohody.
119 Po tretie na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, list, ktorým sa schvaľuje certifikát o metodike, ju nezaväzuje zachovať štruktúru svojich nákladov, aby bola zaručená ich oprávnenosť. Tak zo znenia tohto listu, ako aj z vysvetlení uvedených v anotovanej vzorovej dohode o grante totiž vyplýva, že uvedený list ukladal žalobkyni len povinnosť oznámiť Komisii zmeny jej metodiky a prípadne predložiť nový certifikát o metodike.
120 List, ktorým sa schvaľuje certifikát o metodike, teda neobsahoval žiadnu presnú a bezpodmienečnú záruku v tom zmysle, že príplatky, ktoré žalobkyňa vyplatila svojim zamestnancom, ako sú sporné príplatky, boli v kontexte rámcového programu Horizont 2020 a najmä v rámci dohody o grante oprávnené.
121 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že počas predchádzajúceho auditu týkajúceho sa projektov Festival, PATHway a WeLive (ďalej len „audit FPW“) Komisia súhlasila so zohľadnením príplatkov vyplatených jej zamestnancom ako oprávnených nákladov.
122 V tejto súvislosti je pravda, že v záverečnej správe o audite, ktorou sa ukončil audit FPW (ďalej len „správa o audite FPW“) z 18. marca 2018, Komisia najprv uviedla, že príplatky stanovené v motivačných plánoch zamestnancov žalobkyne „[boli] založené na celkovej finančnej výkonnosti organizácie, [zodpovedali] obvyklým postupom odmeňovania vnútroštátnych projektov, a teda [boli] oprávnené ako základná odmena“, ďalej, že „mohla potvrdiť presnosť, objektívnosť a existenciu variabilných príplatkov“ a napokon, že „exist[ovalo] dostatok dôkazov na potvrdenie oprávnenosti nákladov [zodpovedajúcich týmto príplatkom]“.
123 Po prvé však treba uviesť, ako to urobila REA, že audit FPW sa týkal iných projektov, než je projekt uvedený v dohode o grante.
124 Po druhé zo spisu nevyplýva, že by Komisia v rámci auditu FPW vykonala dôkladnú a vyčerpávajúcu analýzu systému príplatkov zavedeného žalobkyňou vzhľadom na všetky podmienky oprávnenosti stanovené v dohode o grante uplatniteľnej na dotknuté projekty. Naopak správa o audite FPW len veľmi všeobecne potvrdzuje oprávnenosť predmetných príplatkov a vyjadruje poľutovanie nad tým, že motivačné plány dohodnuté medzi žalobkyňou a jej zamestnancami neboli podpísané uvedenými zamestnancami.
125 Po tretie Komisia v správe o audite FPW výslovne uviedla, že ide o „správu na základe výnimky“ a že „ako taká nemôže obvykle vytvárať legitímne očakávania, pokiaľ ide o súlad vykázaných nákladov a použitých metód výpočtu“. Vysvetlila tiež, že „každý audit zo svojej podstaty pozostáva z overenia, ktoré nie je vyčerpávajúce a je založené na reprezentatívnych prvkoch a príkladoch“, že „určité riziko neodhalenia je… vlastné všetkým auditom“ a že v dôsledku toho „správy o audite nemôžu vytvárať očakávania, pokiaľ ide o súlad vykázaných nákladov a použitých metód výpočtu“. Takéto výhrady k rozsahu správy o audite FPW postačujú na zavedenie neistoty, ktorá bráni vzniku akejkoľvek legitímnej dôvery založenej na obsahu tejto správy (pozri analogicky rozsudok z 27. apríla 2022, Sieć Badawcza Łukasiewicz – Port Polski Ośrodek Rozwoju Technologii/Komisia, T‑4/20, EU:T:2022:242, bod 141).
126 Správa o audite FPW teda neobsahovala presné a bezpodmienečné ubezpečenie, pokiaľ ide o oprávnenosť príplatkov, ktoré žalobkyňa vyplatila svojim zamestnancom, akými sú sporné príplatky.
127 Po tretie žalobkyňa poznamenáva, že v liste obsahujúcom spresnenie Komisia upustila od rozšírenia zistení auditu na všetky dohody o grante z dôvodu, že predchádzajúce audity nezistili neoprávnenosť sporných príplatkov založených na obchodných cieľoch (pozri bod 25 vyššie). Podľa žalobkyne je toto obmedzenie rozšírenia zistení auditu jednak nedostatočné a jednak preukazuje, že Komisia si bola vedomá toho, že zjavne poškodzuje jej záujmy a legitímne očakávania.
128 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že tvrdenie žalobkyne založené na údajnej nedostatočnosti obmedzenia rozšírenia zistení auditu je v rámci tohto sporu úplne irelevantné. Neoprávnenosť sporných príplatkov bola totiž zistená počas samotného auditu, a nie počas rozšírenia konštatovaní tohto auditu.
129 Na druhej strane REA správne tvrdí, že rozhodnutie Komisie v prospech žalobkyne obmedziť rozšírenie zistení auditu patrí do právomoci posúdenia tejto inštitúcie na základe článku 22.5.1 dohody o grante, takže z tohto rozhodnutia nemožno v rámci tohto žalobného dôvodu vyvodiť nijaký záver. Je potrebné dodať, že vzhľadom na to, že list obsahujúci spresnenie je neskorší ako obdobie realizácie projektu, nemôže v žiadnom prípade predstavovať včas dané ubezpečenie, pokiaľ ide o oprávnenosť sporných príplatkov.
130 Za týchto podmienok žalobkyňa nepreukazuje, že Komisia jej poskytla presné, bezpodmienečné a zhodujúce sa záruky, pokiaľ ide o oprávnenosť sporných príplatkov. V dôsledku toho sa žalobkyňa v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 112 vyššie nemôže odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery.
131 Druhý žalobný dôvod treba preto zamietnuť.
132 Z toho vyplýva, že návrhy žalobkyne predložené proti REA na základe článku 272 ZFEÚ treba zamietnuť ako nedôvodné.
133 Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách
134 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
135 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť tak, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie a REA v súlade s ich návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Engineering – Ingegneria Informatica SpA je povinná nahradiť trovy konania.
Kowalik‑Bańczyk | Buttigieg | Ricziová |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. júla 2023.
Podpisy