Language of document : ECLI:EU:F:2015:38

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 29. apríla 2015

Spojené veci F‑159/12 a F‑161/12

CJ

proti

Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Zmluva na dobu určitú – Výpoveď – Narušenie vzťahu dôvery – Právo byť vypočutý – Porušenie“

Predmet:      Žaloby podané podľa článku 270 ZFEÚ, ktorými CJ navrhuje v prvej žalobe zrušenie rozhodnutia riaditeľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) z 24. februára 2012 vypovedať jeho zmluvu zmluvného zamestnanca, ako aj náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená týmto rozhodnutím, a v druhej žalobe náhradu údajne spôsobenej nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Rozhodnutie riaditeľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb z 24. februára 2012 o vypovedaní zmluvy zmluvného zamestnanca, ktorú mal uzatvorenú CJ, sa zrušuje. Žaloba vo veci F‑159/12 sa v zostávajúcej časti zamieta. Žaloba vo veci F‑161/12 sa zamieta. Vo veci F‑159/12 každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania. Vo veci F‑161/12 CJ znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb. Vo veci F‑159/12 je CJ povinný zaplatiť Súdu pre verejnú službu sumu 2 000 eur, aby nahradil časť výdavkov, ktorým sa bolo možné vyhnúť, ale Súd pre verejnú službu ich musel vynaložiť.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Uvedenie dôvodov – Dodatočné dôvody uvedené iba v prílohách – Neprípustnosť

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 50 ods. 1 písm. e)]

2.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Predčasná výpoveď zmluvy na dobu určitú s výpovednou dobou – Voľná úvaha administratívy – Povinnosť začať disciplinárne konanie – Neexistencia

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. b) a článok 49 ods. 1]

3.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Predčasná výpoveď zmluvy na dobu určitú s výpovednou dobou – Právo byť vypočutý – Rozsah – Výpoveď bez upozornenia dotknutej osoby – Porušenie – Dôsledky

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a); podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. b) bod ii)]

4.      Úradníci – Zásady – Právo na prezumpciu neviny – Rozsah

5.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Vyšetrovanie pred začatím disciplinárneho konania – Voľná úvaha administratívy – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)

6.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Predčasná výpoveď zmluvy na dobu určitú s výpovednou dobou – Odôvodnenie založené na narušení vzťahu dôvery – Súdne preskúmanie – Hranice

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. b) bod ii)]

7.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého protiprávneho aktu – Primerané odškodnenie nemajetkovej ujmy – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Z článku 50 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vyplýva, že žalobca musí vo svojej žalobe uviesť presné výhrady, o ktorých má Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ako aj právne a skutkové okolnosti, na ktorých sa tieto výhrady zakladajú, a to aspoň stručne.

V tejto súvislosti platí, že hoci žaloba môže byť v konkrétnych bodoch podopretá a doplnená odkazmi na výňatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, prílohy majú výlučne dôkaznú a pomocnú funkciu a nemôžu slúžiť na vysvetlenie dôvodu, ktorý je len stručne uvedený v žalobe tým, že uvádzajú výhrady alebo tvrdenia, ktoré sa v žalobe nenachádzajú.

Výhrady, ktoré sú vysvetlené len v prílohách žaloby, sú preto neprípustné.

(pozri body 76 a 77)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Giannini/Komisia, F‑49/08, EU:F:2009:76, bod 86

2.      Z dôvodu širokej miery voľnej úvahy orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy nie je tento orgán v prípade previnenia, ktoré by mohlo odôvodniť prepustenie dočasného alebo zmluvného zamestnanca, povinný začať disciplinárne konanie voči danému zamestnancovi, ale môže využiť možnosť jednostrannej výpovede zmluvy upravenú v článku 47 písm. b) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Iba v prípade, keď chce orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy prepustiť dočasného alebo zmluvného zamestnanca bez výpovednej doby, pokiaľ závažným spôsobom porušil svoje povinnosti, treba v súlade s článkom 49 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov začať disciplinárne konanie upravené v prílohe IX služobného poriadku pre úradníkov, ktoré sa na základe analógie uplatňuje na dočasných a zmluvných zamestnancov.

(pozri bod 81)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Longinidis/Cedefop, T‑283/08 P, EU:T:2011:338, bod 100

Súd pre verejnú službu: rozsudky Gomes Moreira/ECDC, F‑80/11, EU:F:2013:159, bod 49, a CT/EACEA, F‑36/13, EU:F:2013:190, bod 54

3.      Podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie má každý právo byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať. Okrem toho dodržanie práva byť vypočutý sa vyžaduje aj v prípade, keď uplatniteľná právna úprava výslovne nestanovuje takúto formálnu požiadavku.

Keďže rozhodnutie vypovedať zmluvu zmluvného zamestnanca na dobu určitú s výpovednou dobou na základe článku 47 písm. b) bodu ii) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov je individuálnym opatrením, ktoré sa nepriaznivo dotýka daného zamestnanca, má tento zamestnanec právo byť vypočutý pred prijatím takéhoto rozhodnutia, aj keď uvedený článok osobitne takéto právo neupravuje.

Porušenie práva byť vypočutý treba konštatovať v prípade, keď dotknutá osoba nemala možnosť uviesť pripomienky k dôsledkom, ktoré orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy plánuje vyvodiť z jej správania, a najmä k tomu, že má v úmysle predčasne ukončiť jej zmluvu.

Aby však porušenie práva byť vypočutý mohlo viesť k zrušeniu rozhodnutia o výpovedi zmluvy, je ešte nevyhnutné, aby bez tejto vady konanie mohlo viesť k inému výsledku.

V tejto súvislosti rozhodnutie ukončiť zmluvu zmluvného zamestnanca pred uplynutím dohodnutej doby, aj keď môže byť odôvodnené, predstavuje mimoriadne závažný úkon tak pre inštitúciu alebo dotknutú agentúru, ktorá ho vybrala a prijala do zamestnania obvykle na záver vysoko konkurenčného výberového konania, a ešte viac pre zamestnanca, ktorý sa náhle ocitne bez práce a ktorého kariéra môže byť negatívne ovplyvnená počas mnohých rokov. Okrem toho, že ide o základné právo dotknutého zamestnanca, za to, že tento zamestnanec vykoná právo účinne sa vyjadriť k uvažovanému rozhodnutiu o prepustení, zodpovedá orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy, pričom ide o zodpovednosť, ktorú musí zabezpečovať veľmi starostlivo. Neprináleží súdu Únie, aby zaujímal stanovisko k možnosti zrealizovať iné riešenia, o ktorých bolo možné uvažovať v danom prípade. V každom prípade rozhodnúť, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy by bol prijal rovnaké rozhodnutie aj po vypočutí dotknutého zamestnanca, by zbavovalo základné právo byť vypočutý zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie jeho podstaty, keďže samotný obsah tohto práva predpokladá, aby dotknutá osoba mala možnosť ovplyvniť daný rozhodovací proces.

(pozri body 108 – 110, 122 – 124 a 129)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, bod 83, a Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics, C‑129/13 a C‑130/13, EU:C:2014:2041, body 39 a 79

Súd pre verejnú službu: rozsudky CH/Parlament, F‑129/12, EU:F:2013:203, body 34 a 38; Tzikas/AFE, F‑120/13, EU:F:2014:197, bod 46, a Wahlström/Frontex, F‑117/13, EU:F:2014:215, body 28 a 33, a tam citovaná judikatúra

4.      Právo na prezumpciu neviny je základným právom, ktorého dodržiavanie inštitúciami musia zabezpečovať súdy Únie. Toto právo je všeobecnou zásadou uplatniteľnou v administratívnych konaniach vzhľadom na povahu daných porušení, ako aj povahu a stupeň závažnosti opatrení, ktoré sa na ne vzťahujú. Z toho vyplýva, že právo na prezumpciu neviny sa dokonca aj vtedy, keď sa nevedie trestné stíhanie, vzťahuje na úradníka obvineného z nesplnenia povinností uložených služobným poriadkom, ktoré je dostatočne závažné na to, aby odôvodňovalo vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom, s prihliadnutím na ktoré bude môcť administratíva prijať akékoľvek, v prípade potreby aj prísne opatrenie, ktoré sa vyžaduje.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vypovedať zmluvu zmluvného zamestnanca na dobu určitú s výpovednou dobou kvôli narušeniu vzťahu dôvery, toto právo môže byť porušené, ak sa administratíva rozhodne vypovedať zmluvu dotknutého zamestnanca iba na základe obvinení, ktoré voči nemu formuloval jeho nadriadený, pričom dotknutej osobe nikdy nedá možnosť vyjadriť sa a neoverí, či výhrady voči nej sú dôvodné. Keď je však rozhodnutie prijaté až po uskutočnenom vyšetrovaní, počas ktorého dotknutá osoba mala možnosť vyjadriť sa, nemôže ísť o porušenie prezumpcie neviny.

(pozri body 154 a 155)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Apostolidis/Súdny dvor, T‑86/97, EU:T:1998:71, bod 47

Súd pre verejnú službu: rozsudok BD/Komisia, F‑36/11, EU:F:2012:49, bod 51, a tam citovaná judikatúra

5.      Inštitúcie majú širokú mieru voľnej úvahy pri výbere osôb, ktorým zveria vyšetrovanie obvinení z porušení disciplíny v administratívnej oblasti. V tejto súvislosti sú inštitúcie povinné vybrať osoby, ktoré sa hodia na citlivé úlohy, ktoré sú im zverené, pričom skúsenosť týchto osôb ako vyšetrovateľov nie je rozhodujúcim kritérium pri tomto výbere.

S prihliadnutím na túto širokú mieru voľnej úvahy nemôže dotknutá osoba s úspechom napadnúť na súde Únie výber, ktorý urobila jej administratíva tým, že sa oprie iba o údajný nedostatok skúsenosti vyšetrovateľov a ani sa nepokúsi preukázať, že orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy využil svoju voľnú úvahu zjavne nesprávne.

(pozri body 174 a 175)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok Tzirani/Komisia, F‑46/11, EU:F:2013:115, bod 121

6.      Predčasná výpoveď zmluvy zmluvného zamestnanca v súlade s článkom 47 písm. b) bodom ii) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov sa môže zakladať na správaní dotknutého zamestnanca, ktoré má za následok narušenie vzťahu dôvery medzi ním a orgánom oprávneným uzatvárať pracovné zmluvy. V tejto súvislosti má príslušný orgán širokú mieru voľnej úvahy, pričom preskúmanie súdu Únie sa obmedzuje na overenie, že nedošlo k zjavnému pochybeniu alebo zneužitiu právomoci.

V tejto súvislosti preukázanie, že sa administratíva dopustila pri posúdení skutkového stavu zjavného pochybenia, ktoré by mohlo odôvodniť zrušenie rozhodnutia prijatého na základe tohto posúdenie, predpokladá, že dôkazné prostriedky, ktoré musí predložiť žalobca, sú dostatočné na to, aby sa posúdenie zohľadnené administratívou stalo neprijateľným. Inými slovami, žalobný dôvod založený na zjavnom pochybení treba zamietnuť, ak napriek dôkazným prostriedkom predloženým žalobcom možno napádané posúdenie stále pripustiť ako opodstatnené a logické.

(pozri body 188 a 189)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok ETF/Michel, T‑108/11 P, EU:T:2013:625, bod 77

Súd pre verejnú službu: rozsudky Mocová/Komisia, F‑41/11, EU:F:2012:82, bod 44, a tam citovaná judikatúra, a CT/EACEA, EU:F:2013:190, bod 43, a tam citovaná judikatúra

7.      Samotné zrušenie protiprávneho aktu predstavuje primerané a v zásade dostatočné odškodnenie akejkoľvek nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením.

(pozri bod 234)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok CP/Parlament, F‑8/13, EU:F:2014:44, bod 105