ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
zo 16. septembra 2013 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpeľňovými doplnkami a príslušenstvom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP – Koordinácia zvyšovania cien a výmena citlivých obchodných informácií – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 – Závažnosť porušenia – Koeficienty – Poľahčujúce okolnosti – Zníženie pokuty – Značná pridaná hodnota“
Vo veci T‑408/10,
Roca Sanitario, SA, so sídlom v Barcelone (Španielsko), v zastúpení: J. Folguera Crespo a M. Merola, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Castilla Contreras, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 – Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) a subsidiárne návrh na zníženie pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená v tomto rozhodnutí,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a M. van der Woude,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. marca 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
Konanie a návrhy účastníkov konania
29 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. septembra 2010 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
30 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu písomne položil obom účastníkom konania otázky, na ktoré účastníci konania odpovedali v stanovených lehotách.
31 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní zo 6. marca 2013.
32 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– čiastočne zrušil články 1, 2 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,
– subsidiárne znížil pokutu, ktorá jej bola uložená,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
33 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
[omissis]
2. O subsidiárnych návrhoch smerujúcich k zníženiu pokuty uloženej žalobkyni
[omissis]
O druhom tvrdení týkajúcom sa akéhokoľvek prípadného zníženia priznaného dcérskej spoločnosti žalobkyne
189 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd na ňu uplatnil akékoľvek prípadné zníženie pokuty priznané jednej z jej dcérskych spoločností v konaniach o ich žalobách, ktoré boli podané vo veciach T‑411/10, Laufen Austria/Komisia, a T‑412/10, Roca/Komisia. Ako tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí, ak by totiž zodpovednosť žalobkyne vyplývala z jedinej skutočnosti, že s jej dcérskymi spoločnosťami Roca France a Laufen Austria tvorí jeden podnik, malo by sa na ňu uplatniť akékoľvek prípadné zníženie pokuty, ktorá bola uložená spoločne a nerozdielne, priznané uvedenej dcérskej spoločnosti v konaní o žalobe, ktorú podala.
190 Komisia bez toho, aby sa formálne dovolávala neprípustnosti tohto tvrdenia, v podstate tvrdí, že žalobkyňa sa nemôže uspokojiť s odkazom na tvrdenia, ktoré uviedli jej dcérske spoločnosti Roca France a Laufen Austria v konaniach o ich žalobách, aby sa na ňu uplatnilo akékoľvek prípadné zníženie pokuty priznané týmto dcérskym spoločnostiam.
191 Komisia v odpovedi na otázky, ktoré Všeobecný súd položil na pojednávaní v súvislosti s vplyvom rozsudku Súdneho dvora z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins (C‑286/11 P) na posúdenie tohto tvrdenia, uviedla, že podľa uvedeného rozsudku môže Všeobecný súd uplatniť zníženie pokuty priznané dcérskej spoločnosti takisto na materskú spoločnosť iba vtedy, keď materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť uvedú vo svojich žalobách rovnaké žalobné dôvody. Naproti tomu z uvedeného rozsudku nevyplýva nijaké automatické uplatnenie zníženia pokuty priznaného dcérskej spoločnosti v konaní o žalobe, ktorú podala, na materskú spoločnosť.
192 Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania treba preskúmať najskôr prípustnosť druhého tvrdenia, ktoré uviedla žalobkyňa na podporu svojich návrhov smerujúcich k zníženiu pokuty, a potom dôvodnosť uvedeného tvrdenia.
O prípustnosti druhého tvrdenia
193 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Únie a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená.
194 Podľa judikatúry musí byť toto uvedenie dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe. To isté platí aj v prípade každého návrhu, ktorý musí byť sprevádzaný dôvodmi a tvrdeniami, ktoré umožňujú tak žalovanému, ako aj súdu posúdiť jeho dôvodnosť (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T‑43/92, Zb. s. II‑441, bod 183). Na prípustnosť žaloby sa tak vyžaduje, aby z jej samotného znenia aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom, vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj keď v tejto súvislosti možno hlavnú časť návrhu vo vzťahu ku konkrétnym otázkam podporiť a doplniť odkazmi na výňatky z dokumentov, ktoré sú k nemu pripojené, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keby boli pripojené k návrhu, nemôže napraviť neexistenciu základných prvkov právnej argumentácie, ktoré sa v zmysle ustanovení uvedených vyššie musia nachádzať v žalobe (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, Zb. s. II‑3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru).
195 V prejednávanom prípade treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, žalobkyňa sa svojím druhým tvrdením na podporu svojich návrhov smerujúcich k zníženiu pokuty neuspokojuje s odkazom na písomné podania, ktoré predložili jej dcérske spoločnosti Roca France a Laufen Austria v rámci svojich žalôb. Naopak žalobkyňa výslovne podporila uvedené tvrdenia s poukázaním na to, že solidárna pokuta, ktorá jej bola uložená, je odrazom tejto solidárnej zodpovednosti, keďže jej bola pripísaná zodpovednosť za protisúťažné konanie, ktorého sa dopustili uvedené dcérske spoločnosti, iba z dôvodu, že je materskou spoločnosťou. Žalobkyňa tak uviedla vlastnú argumentáciu, na základe ktorej sa domnieva, že sa na ňu ako na materskú spoločnosť môže uplatniť prípadné zníženie pokuty priznané jej dcérskym spoločnostiam, a to bez toho, aby podobne ako tieto dcérske spoločnosti musela preukázať pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia pri stanovení tejto pokuty.
196 Za týchto podmienok treba zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého je druhé tvrdenie, ktoré uviedla žalobkyňa na podporu svojich návrhov smerujúcich k zníženiu pokuty, neprípustné.
O dôvodnosti druhého tvrdenia
197 V prvom rade treba uviesť, že Všeobecný súd rozsudkom z dnešného dňa, vyhláseným vo veci T‑411/10, Laufen Austria/Komisia, zamietol návrh spoločnosti Laufen Austria smerujúci k zníženiu pokuty uloženej tejto spoločnosti v článku 2 ods. 4 písm. a) a c) napadnutého rozhodnutia.
198 Za týchto podmienok musí byť druhé tvrdenie, ktoré uviedla žalobkyňa na podporu svojich návrhov smerujúcich k zníženiu pokuty, zamietnuté ako neúčinné, keďže smeruje k uplatneniu prípadného zníženia pokuty priznaného spoločnosti Laufen Austria.
199 V druhom rade treba uviesť, že Všeobecný súd rozsudkom z dnešného dňa, vyhláseným vo veci T‑412/10, Roca/Komisia, znížil pokutu, ktorá bola spoločne a nerozdielne uložená spoločnosti Roca France a žalobkyni podľa článku 2 ods. 4 písm. b) napadnutého rozhodnutia, z dôvodu pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia pri posudzovaní dokumentov predložených spoločnosťou Roca France v rámci jej žiadosti o zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Za týchto podmienok Všeobecný súd po tom, čo priznal zníženie pokuty o 6 %, stanovil sumu pokuty uloženú spoločne a nerozdielne spoločnosti Roca France a žalobkyni v článku 2 ods. 4 písm. b) napadnutého rozhodnutia na 6 298 000 eur.
200 Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania, tak ako sa uvádzajú v bodoch 189 až 191 vyššie, treba preto overiť, či má žalobkyňa, tak ako tvrdí, nárok na priznanie takého istého zníženia pokuty z jediného dôvodu, že je materskou spoločnosťou, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie pokuty uvedenej v bode 199 vyššie.
201 V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa judikatúry, ak sa materská spoločnosť materiálne nezúčastnila na karteli a jej zodpovednosť sa zakladá iba na účasti jej dcérskej spoločnosti na tomto karteli, potom je zodpovednosť materskej spoločnosti v danom prípade úplne odvodená, vedľajšia a závisí od zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tomkins, už citovaný v bode 191 vyššie, bod 39), a preto nemôže ísť nad rámec zodpovednosti tejto dcérskej spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia, T‑382/06, Zb. s. II‑1157, bod 38, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Komisia/Tomkins, už citovaným v bode 191 vyššie, bod 39).
202 V prejednávanom prípade treba pripomenúť, že žalobkyňa sa materiálne nezúčastnila na konštatovanom porušení. Zodpovednosť za konanie spoločnosti Roca France sa jej totiž pripisuje iba z dôvodu, že je materskou spoločnosťou vlastniacou celé základné imanie svojej dcérskej spoločnosti.
203 Za týchto podmienok, keďže jej zodpovednosť sa za okolností prejednávaného prípadu považuje za zodpovednosť, ktorá je úplne odvodená, vedľajšia a závisí od zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti, a podľa judikatúry citovanej v bode 201 vyššie teda nemôže ísť nad rámec zodpovednosti tejto dcérskej spoločnosti, treba v súlade s návrhmi žalobkyne vyhovieť jej žiadosti o zníženie pokuty, ktoré bolo priznané spoločnosti Roca France.
204 Tento záver nemožno spochybniť tvrdeniami Komisie.
205 Po prvé Komisia, ktorá sa odvoláva na rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (C‑310/97 P, Zb. s. I‑5363), a z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. (C‑201/09 P a C‑216/09 P, Zb. s. I‑2239, bod 142), tvrdí, že ak žalobkyňa neuviedla nijaké tvrdenie v súvislosti s pokutou, ktorá jej bola spoločne a nerozdielne uložená, napadnuté rozhodnutie sa v rozsahu, v akom sa ním žalobkyni ukladá pokuta, stalo vo vzťahu k žalobkyni právoplatným, a to bez ohľadu na akékoľvek prípadné zníženie pokuty priznané jednej z dcérskych spoločností žalobkyne v konaniach o ich žalobách.
206 V tejto súvislosti treba uviesť, že v rozsudkoch uvedených v bode 205 vyššie Súdny dvor rozhodol, že ak sa adresát rozhodnutia rozhodne podať žalobu o neplatnosť, súdu Únie sa predložia len časti rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú. Na druhej strane časti rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných adresátov, ktoré neboli napadnuté, nie sú predmetom sporu, v ktorom má súd Únie rozhodnúť (rozsudky Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., už citovaný v bode 205 vyššie, bod 53, a ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., už citovaný v bode 205 vyššie, bod 142).
207 Na jednej strane však treba uviesť, že táto judikatúra nie je v prejednávanej veci relevantná. Týka sa totiž účinkov čiastočného zrušenia rozhodnutia. Preto nemôže spochybniť úvahu, podľa ktorej v prípade, že je zodpovednosť materskej spoločnosti úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti, zodpovednosť prvej spoločnosti nemôže ísť nad rámec zodpovednosti druhej spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tomkins, už citovaný v bode 191 vyššie, body 46 až 50). Za týchto podmienok môže Všeobecný súd v rámci žaloby podanej materskou spoločnosťou a v rozsahu, v akom to táto spoločnosť navrhla, uplatniť na uvedenú materskú spoločnosť akékoľvek prípadné zníženie pokuty priznané jej dcérskej spoločnosti v konaní o žalobe, ktorú táto dcérska spoločnosť podala.
208 Na druhej strane, keďže tvrdenie Komisie treba chápať v tom zmysle, že smeruje k preukázaniu, že Všeobecný súd tým, že vyhovel druhému tvrdeniu, ktoré uviedla žalobkyňa na podporu svojich návrhov smerujúcich k zníženiu pokuty, rozhodol ultra petita, je potrebné pripomenúť, ako už bolo konštatované v bode 195 vyššie, že žalobkyňa v rámci druhej časti návrhov smerujúcich subsidiárne k zníženiu pokuty, ktorá jej bola uložená, uviedla argumentáciu na podporu uvedeného tvrdenia. V dôsledku toho Všeobecný súd v prejednávanom prípade priznáva žalobkyni zníženie pokuty práve vzhľadom na uvedenú argumentáciu a nie na základe dôvodov uvedených ex offo.
209 Po druhé Komisia v odpovedi na ústnu otázku Všeobecného súdu v podstate tvrdí, že uplatnenie zníženia pokuty priznaného dcérskej spoločnosti v konaní o jej žalobe na materskú spoločnosť podlieha, ako vyplýva z bodu 56 rozsudku Komisia/Tomkins, už citovaného v bode 191 vyššie, podmienke, aby materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť uviedli vo svojich žalobách rovnaké žalobné dôvody. Žalobkyňa však v prejednávanom prípade nepoukázala na pochybenie, ktorého sa Komisia dopustila pri stanovení pokuty, ktorá bola spoločne a nerozdielne uložená žalobkyni a jej dcérskym spoločnostiam.
210 V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor v bode 56 rozsudku Komisia/Tomkins, už citovaného v bode 191 vyššie, potvrdil, že keďže spoločnosť Tomkins plc vo svojej žalobe nepoukázala na pochybenie v súvislosti s uplatnením násobiteľa na účely zabezpečenia odstrašujúceho účinku, Všeobecný súd, hoci v prípade žaloby podanej spoločnosťou Pegler Ltd, ktorá je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Tomkins, znížil pokutu po tom, čo konštatoval také pochybenie (rozsudok Všeobecného súdu z 24. marca 2011, Pegler/Komisia, T‑386/06, Zb. s. II‑1267, body 134 a 144), rozhodol správne, keď neuplatnil toto zníženie pokuty na materskú spoločnosť v konaní o žalobe, ktorú podala.
211 Hoci je nesporné, že žalobkyňa nepoukázala na nijaké pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia pri stanovení pokuty, ktorá jej a spoločnosti Roca France bola uložená spoločne a nerozdielne, treba v tomto prípade uviesť, že na rozdiel od okolností uvedených v bode 56 rozsudku Komisia/Tomkins, už citovaného v bode 191 vyššie, žalobkyňa formálne uviedla tvrdenie, v ktorom navrhla, aby na ňu Všeobecný súd uplatnil akékoľvek prípadné zníženie pokuty priznané jednej z jej dcérskych spoločností. Úvahy, ktoré sa nachádzajú v bode 56 rozsudku Komisia/Tomkins, už citovanom v bode 191 vyššie, preto nemožno použiť na prejednávanú vec.
212 Za týchto podmienok treba vyhovieť druhému tvrdeniu, ktoré uviedla žalobkyňa na podporu svojich návrhov smerujúcich k zníženiu pokuty, a to v rozsahu, v akom žalobkyňa navrhuje, aby sa na ňu uplatnilo zníženie pokuty priznané spoločnosti Roca France.
213 V dôsledku toho treba znížiť sumu pokuty, ktorá bola spoločne a nerozdielne uložená žalobkyni a spoločnosti Roca France v článku 2 ods. 4 písm. b) napadnutého rozhodnutia, o 6 %, t. j. o 402 000 eur. Všeobecný súd preto stanovuje uvedenú sumu na 6 298 000 eur.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Suma pokuty uloženej spoločne a nerozdielne spoločnosti Roca Sanitario, SA, v článku 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 – Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo) je 6 298 000 eur.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Európska komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania, ktoré vynaložila spoločnosť Roca Sanitario.
4. Roca Sanitario znáša dve tretiny vlastných trov konania.
Pelikánová | Jürimäe | van der Woude |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013.
Podpisy