Vec T‑456/11

International Cadmium Association (ICdA) a i.

proti

Európskej komisii

„REACH – Prechodné opatrenia týkajúce sa obmedzení výroby, uvádzania na trh a používania kadmia a jeho zlúčenín – Príloha XVII nariadenia (ES) č. 1907/2006 – Obmedzenia používania pigmentov kadmia v plastových materiáloch – Zjavne nesprávne posúdenie – Analýza rizík“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. novembra 2013

1.      Žaloba o neplatnosť – Späťvzatie podstaty napadnutého aktu v priebehu konania – Nezrušenie napadnutého aktu – Napadnutý akt, ktorý mohol vytvoriť právne účinky – Žaloba zachovávajúca si predmet – Odôvodnenie prípadnej žaloby o náhradu škody – Zachovanie záujmu na konaní

(Článok 263 ZFEÚ)

2.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Obmedzenia uplatniteľné na niektoré látky – Zavedenie nových obmedzení a zmena existujúcich obmedzení – Voľná úvaha orgánov Únie – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 68 ods. 1 a príloha XVII)

3.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Obmedzenia uplatniteľné na niektoré látky – Zavedenie nových obmedzení a zmena existujúcich obmedzení – Podmienky – Hodnotenie rizík

[Naradenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 68 ods. 1, článok 137 ods. 1 a príloha XVII; nariadenie Rady č. 793/93, článok 11]

1.      Späťvzatie obmedzení používania niektorých výrobkov zavedených napadnutým nariadením stanovené v tomto nariadení, a to s retroaktívnym účinkom odo dňa uplatnenia napadnutého nariadenia, neznamená, že v žalobe o neplatnosť zanikol predmet konania, pretože napadnutý akt nebol formálne zrušený Komisiou.

Okrem toho toto späťvzatie samo osebe neznamená, že súd Únie je povinný rozhodnúť o zastavení konania z dôvodu zániku predmetu konania alebo záujmu na konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku. Zrušenie napadnutého aktu, ktoré už bolo vykonané, stále môže žalobcovi priniesť prospech, hoci dotknuté obmedzenia zavedené týmto aktom boli medzičasom vzaté späť s retroaktívnym účinkom odo dňa uplatnenia uvedeného aktu. Napadnutý akt totiž mohol mať právne účinky v období, počas ktorého riadil obmedzenia uplatniteľné na dotknuté výrobky, a teda odo dňa jeho uplatnenia až do dňa nadobudnutia platnosti nariadenia, ktoré tieto obmedzenia vzalo späť.

Napokon treba konštatovať, že počas tohto obdobia napadnutý akt zakazoval určité používania dotknutých výrobkov. V tomto kontexte si žalobca zachováva záujem na konštatovaní čiastočnej nezákonnosti tohto aktu, pretože toto konštatovanie bude jednak zaväzovať súd Únie v súvislosti so žalobou o náhradu škody a jednak môže predstavovať základ prípadného mimosúdneho rokovania medzi Komisiou a žalobcom vedeného s cieľom nahradiť ujmu, ktorú tento žalobca údajne utrpel.

(pozri body 36 – 38)

2.      Na to, aby sa mohli účinne sledovať ciele nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) v technicky zložitom a neustále sa vyvíjajúcim rámci, majú orgány Únie širokú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, ktoré sú veľmi komplexné, na určenie povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijímajú, pričom preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takom kontexte súd Únie nemôže nahradiť svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy posúdenie inštitúcií, ktorým výlučne zverila Zmluva o FEÚ túto úlohu.

Široká miera voľnej úvahy orgánov Únie, ktorá zahŕňa obmedzené súdne preskúmanie ich výkonu, sa však nevzťahuje len na povahu a dosah ustanovení, ktoré treba prijať, ale v určitej miere aj na určenie východiskových údajov. Aj keď však má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli tieto orgány, autori predmetného aktu, schopné súdu Únie preukázať, že akt bol prijatý na základe skutočného výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktoré mal tento akt upravovať.

Vedecké preskúmanie rizík, uskutočnené vedeckými expertmi, musí Komisii poskytnúť dostatočne spoľahlivé a solídne informácie, aby jej umožnilo pochopiť celý rozsah položenej vedeckej otázky a určiť svoju politiku so znalosťou veci. V dôsledku toho okrem prijatia svojvoľných opatrení, ktoré nemôžu byť v žiadnom prípade legitímne z dôvodu zásady obozretnosti, musí Komisia dohliadať, aby ňou prijaté opatrenia, aj keď ide o opatrenia preventívne, boli založené na čo najširšom vedeckom hodnotení rizík so zohľadnením osobitných okolností veci samej.

Pokiaľ teda zo spisu nevyplýva, že Komisia posúdila všetky skutočnosti a okolnosti relevantné v situácii, ktorú napadnuté nariadenie zamýšľalo spravovať, Komisia sa tým, že na základe nedostatočných vedeckých podkladov zastávala názor, že existuje riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré vyžaduje konanie na úrovni Únie, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

(pozri body 45, 46, 52, 71)

3.      Hoci bolo napadnuté nariadenie zavádzajúce obmedzenia týkajúce sa niektorých látok prijaté s odkazom na prechodné opatrenia stanovené v článku 137 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), vyplýva z neho, že prílohu XVII uvedeného nariadenia možno meniť alebo doplniť iba vtedy, keď sú splnené podmienky stanovené v článku 68 tohto nariadenia.

Zavedenie nových obmedzení týkajúcich sa niektorých látok napadnutým nariadením predpokladá, že podmienky stanovené v článku 68 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 boli splnené. Prijatie napadnutého nariadenia následne predpokladá, že Komisia musí oprávnene zastávať názor, že používanie dotknutých látok v iných plastových materiáloch ako tých, pre ktoré bolo toto používanie obmedzené pred prijatím napadnutého nariadenia, predstavuje neprijateľné riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktoré si vyžaduje konanie na úrovni Únie.

Aj keby sa predpokladalo, že opatrenia prijaté podľa článku 137 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1907/2006 nemusia splniť vecné podmienky stanovené v článku 68 tohto nariadenia, ale pravidlá platné pred uvedeným nariadením, čiže v článku 11 nariadenia č. 793/93 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok, treba konštatovať, že tento článok 11 nariadenia č. 793/93 tiež stanovuje, že reštrikčné opatrenia sa môžu prijať iba na základe hodnotenia rizík.

(pozri body 47 – 50)