Vec T‑202/13

Group’Hygiène

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Životné prostredie – Smernica 94/62/ES – Obaly a odpady z obalov – Smernica 2013/2/EÚ – Rúrky, tuby a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál – Profesijné združenie – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (prvá komora) zo 7. júla 2014

Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Smernica 2013/2, ktorou sa mení zoznam príkladov výrobkov predstavujúcich obaly v zmysle smernice 94/62 – Povinnosť členských štátov zaviesť systém spätného odberu, zberu a zhodnotenia odpadov pochádzajúcich z výrobkov predstavujúcich obaly – Žaloba podaná profesijným združením zastupujúcim záujmy výrobcov uvedených výrobkov – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 288 tretí odsek ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62, článok 3 bod 1, článok 7 a príloha I; smernica Komisie 2013/2)

Žalobu o neplatnosť môže profesijné združenie zastupujúce záujmy svojich členov podať len vtedy, ak osoby, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich majú samostatne aktívnu legitimáciu, alebo ak toto združenie môže uplatniť vlastný záujem.

Smernica je v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ určená členským štátom. Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ jednotlivci, ako sú členovia žalobkyne, môžu podať žalobu o neplatnosť smernice len pod podmienkou, že buď predstavuje regulačný akt, ktorý sa ich priamo týka a nevyžaduje vykonávacie opatrenia, alebo sa ich priamo a osobne týka.

Podmienka, podľa ktorej musí byť fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá aktom, ktorý je predmetom žaloby, vyžaduje, aby tento akt priamo ovplyvňoval jej právne postavenie a aby neponechával nijakú mieru voľnej úvahy osobám, ktorým je určený a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, pretože má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej dotknutej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení.

Žaloba podaná profesijným združením zastupujúcim záujmy svojich členov smerujúca k zrušeniu smernice 2013/2, ktorou sa mení príloha I smernice 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov, je neprípustná, pokiaľ členovia žalobkyne nie sú aktívne legitimovaní a profesijné združenie si neuplatnilo dotknutosť vlastného záujmu.

V prejednávanej veci treba konštatovať, že uvedená smernica je tak z hľadiska svojej formy ako aj obsahu všeobecne platný akt, ktorý sa vzťahuje na objektívne určené situácie a všeobecne aj abstraktne sa týka všetkých hospodárskych subjektov členských štátov, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti obalov predstavovaných výrobkami zaradenými napadnutou smernicou do prílohy I k smernici 94/92 vrátane obalov predstavovaných rúrkami, tubami a valcami, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál. Smernica nemôže sama osebe ukladať povinnosti jednotlivcovi, a teda sa voči nemu nemožno odvolávať na smernicu ako takú. Z toho vyplýva, že smernica, ktorá rovnako ako v prejednávanej veci zaväzuje členské štáty k tomu, aby považovali určité výrobky za odpady v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 94/62, sa nemôže sama osebe pred prijatím opatrení na jej vykonanie zo strany štátov a nezávisle od neho priamo dotýkať právneho postavenia hospodárskych subjektov v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Konkrétne povinnosť vyplývajúca z článku 7 smernice 94/92 vytvoriť systém spätného odberu, zberu a zhodnotenia odpadov z výrobkov označených smernicou 2013/2 ako výrobky predstavujúce obal, sa priamo nevzťahuje na členov žalobkyne. Táto povinnosť totiž vyžaduje akt zo strany dotknutého členského štátu, ktorým by spresnil, akým spôsobom zamýšľa splniť predmetnú povinnosť, pokiaľ ide konkrétne o rúrky, tuby a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál.

Členské štáty však stále disponujú mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o voľbu opatrení, ktoré prijmú s cieľom dosiahnuť ciele stanovené smernicou 94/62 v súvislosti s týmito výrobkami. Prípadné účinky na právne postavenie členov žalobkyne nevyplývajú z požiadavky dosiahnuť tento výsledok, ale z voľby opatrení, ktoré sa členský štát rozhodne prijať, aby bol tento výsledok dosiahnutý.

Na postavenie členov žalobkyne teda môžu mať právne účinky vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa preberá smernica 2013/2, a nie táto smernica. V dôsledku tohto smernicu 2013/2 nemožno považovať za priamo sa dotýkajúcu práv týchto členov alebo výkonu ich práv.

(pozri body 19, 23, 27, 29, 33, 37 – 39, 43, 51)