UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 3. mája 2012

Vec F‑44/05 RENV

Guido Strack

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Návrh na náhradu škody z dôvodu neprimeranej dĺžky súdneho konania – Nedostatok právomoci Súdu pre verejnú službu – Postúpenie veci Všeobecnému súdu Európskej únie “

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Strack v podstate navrhuje zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho kandidatúry na miesto vedúceho oddelenia pre verejné obstarávanie a zmluvy Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev a rozhodnutia o vymenovaní M. A. na toto miesto, ako aj zaviazanie Komisie na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel

Rozhodnutie: Návrh na náhradu škody z dôvodu neprimeranej dĺžky súdneho konania podaný žalobcom v bodoch 78 až 85 písomného vyjadrenia podaného 21. februára 2011 a uvedený v bode A.4 žalobných návrhov obsiahnutých v uvedenom vyjadrení sa postupuje Všeobecnému súdu Európskej únie. O trovách konania súvisiacich s týmto návrhom sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Pôvod – Služobný pomer – Právny základ

(Článok 270 ZFEÚ)

2.      Konanie – Rozdelenie právomocí medzi jednotlivé súdy Únie – Návrh na náhradu škody z dôvodu neprimeranej dĺžky súdneho konania – Nedostatok právomoci Súdu pre verejnú službu – Postúpenie Všeobecnému súdu

(Článok 256 ods. 1 prvý pododsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; Štatút Súdneho dvora, článok 51 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 73)

1.      Spor o náhradu škody medzi úradníkom a inštitúciou, v ktorej úradník pracuje nebo pracoval, patrí do pôsobnosti článku 270 ZFEÚ iba vtedy, ak má táto škoda pôvod v služobnom pomere, ktorý spája alebo spájal dotknutú osobu s inštitúciou.

(pozri bod 8)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 12. mája 2011, Missir Mamachi di Lusignano/Komisia, F‑50/09, bod 116 a tam citovaná judikatúra, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑401/11 P

2.      Súd pre verejnú službu zjavne nemá právomoc rozhodnúť o návrhu na náhradu škody, ktorý podal bývalý úradník z dôvodu neprimeranej dĺžky konania, pokiaľ sa tento návrh týka súdneho konania, čím nie sú dotknuté ostatné podané návrhy na náhradu škody. Uvádzaná ujma totiž nemá pôvod v služobnom pomere spájajúcom žalobcu s jeho inštitúciou, ale v prieťahoch pri rozhodovaní, ktoré možno údajne pripísať súdom Únie a ktoré predstavujú porušenie práva žalobcu na účinný právny prostriedok nápravy.

V tejto súvislosti podľa článku 73 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu platí, že ak je o návrhu príslušný rozhodnúť Súdny dvor alebo Všeobecný súd, návrh sa musí postúpiť týmto súdom, pokiaľ žaloba obsahuje iba súbor návrhov, pričom každý samostatný meritórny návrh možno považovať za návrh v zmysle tohto článku 73. Navyše z článku 256 ods. 1 prvého pododseku ZFEÚ a z článku 51 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že Všeobecný súd má právomoc rozhodovať na prvom stupni o žalobách o náhradu škody podaných jednotlivcami, ak tieto žaloby nemajú pôvod v služobnom pomere, ktorý spája alebo spájal dotknutú osobu s inštitúciou.

(pozri body 9 a 10)