Žaloba podaná 6. mája 2010 - Deutsche Telekom/Komisia

(vec T-207/10)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deutsche Telekom AG (Bonn, Nemecko) (v zastúpení: A. Cordewener a J. Schönfeld, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

zrušiť opravené rozhodnutie Komisie K(2009) 8107 v konečnom znení z 28. októbra 2009 (opravené znenie z 8. decembra 2009) v časti týkajúcej sa systému ochrany legitímnej dôvery, ktorý zaviedol článok 1 ods. 2 a 3 v prospech niektorých španielskych investorov špecifikovaných v uvedenom článku 1,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda opravené rozhodnutie Komisie K(2009) 8107 v konečnom znení z 28. októbra 2009, v ktorom Komisia rozhodla, že schéma pomoci zavedená daňovým ustanovením zakotveným v článku 12 ods. 5 španielskeho zákona o dani z príjmu obchodných spoločností (ďalej len "TRLIS"), ktorá sa týka odpisovania finančného goodwilu na daňové účely pri nadobúdaní podstatného podielu v zahraničných subjektoch, je nezlučiteľná so spoločným trhom vzhľadom na pomoc poskytnutú príjemcom nadobúdajúcim obchodné podiely vo vnútri Spoločenstva. Rozhodnutie stanovuje, že niektorú pomoc Španielske kráľovstvo musí vrátiť.

Na podporu žaloby po prvé žalobkyňa uvádza, že daňové výhody spojené s uplatňovaním článku 12 ods. 5 TRLIS sú z formálneho hľadiska nezákonné, pretože Španielske kráľovstvo v rozpore s článkom 88 ods. 3 prvou vetou ES (teraz článok 108 ods. 3 prvá veta ZFEÚ) Komisii vopred neoznámilo sporný zákon a fakticky ich začalo uplatňovať napriek ustanoveniu o zastavení pomoci uvedenom v článku 88 ods. 3 tretej vete ES (teraz článok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ). Navyše článok 15 ods. 5 TRLIS treba považovať za nezákonný aj z materiálneho hľadiska, pretože toto ustanovenie nie je zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 1 ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ) a neprichádza do úvahy schválenie podľa článku 87 ods. 2 alebo 3 ES (teraz článok 107 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ).

Po druhé pokiaľ ide o následky vyvolané konštatovaním nezákonnosti vnútroštátneho opatrenia pomoci vo vzťahu k právu Spoločenstva, žalobkyňa tvrdí, že dotknutý členský štát je povinný žiadať od príjemcov vrátenie takejto pomoci. V tejto súvislosti uvádza, že táto absolútna základná zásada bola predovšetkým konkretizovaná v článku 14 ods. 1 prvej vete nariadenia (ES) č. 659/99¹.

Napokon žalobkyňa uplatňuje, že v danom prípade sa nemožno dovolávať výnimky z vrátenia pomoci z dôvodu chýbajúcej ochrany legitímnej dôvery španielskych príjemcov. V tejto súvislosti žalobkyňa okrem iného uvádza, že Komisia tým, že stanovila výnimku pre určitú skupinu španielskych investorov založenú na zásade ochrany legitímnej dôvery, nesprávne uplatnila všeobecné zásady primárneho práva, ako aj článok 14 ods. 1 druhú vetu nariadenia č. 659/99. Na jednej strane žalobkyňa namieta, že zásada ochrany legitímnej dôvery sa vôbec neuplatní na príjemcov pomoci vzhľadom na to, že Španielske kráľovstvo riadne neoznámilo článok 12 ods. 5 TRLIS. Na druhej strane uplatňuje, že neboli splnené podmienky uznania legitímnej dôvery príjemcov pomoci. Okrem toho podľa žalobkyne záujem Spoločenstva, akým je zavedenie spravodlivých podmienok trhu prostredníctvom vrátenia poskytnutej pomoci, prevažuje nad individuálnym záujmom príjemcu získať daňovú výhodu za minulé roky, ako aj za budúce roky.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001).