Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojskowy Sąd Okręgowy w Warszawie (Poľsko) 9. novembra 2023 – trestné konanie proti R.S.
(vec C-661/23, Jeszek 1 )
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Wojskowy Sąd Okręgowy w Warszawie.
Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom
R.S., Prokuratura Rejonowa Warszawa-Ursynów w Warszawie
Prejudiciálne otázky
Má sa právo Únie – vrátane článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a hodnoty právneho štátu v ňom vyjadrenej a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie – vykladať tak, že bráni takým vnútroštátnym ustanoveniam, akými sú:
a) článok 233 ustawa z dnia 11 marca 2022 r o obronie Ojczyzny (zákon z 11. marca 2022 o obrane vlasti) v znení ustawa z dnia 28 lipca 2023 r. o zmianie ustawy – Kodeks cywilny oraz niektórych innych ustaw (zákon z 28. júla 2023 o zmene zákona – Občiansky zákonník a niektorých ďalších zákonov) (Dz. U. z roku 2023, položka 1615), podľa ktorého bolo zrušené právo sudcu krajowy sąd wojskowy (vnútroštátny vojenský súd) vykonávať funkciu sudcu na danom súde po prepustení tohto sudcu z profesionálnej vojenskej služby (aj z toho dôvodu, že bol uznaný za trvalo nespôsobilého na výkon profesionálnej vojenskej služby), čo zahŕňa aj právo tohto sudcu zasadať v rozhodujúcom zložení tohto súdu vo veciach, ktoré mu boli pridelené pred nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení;
b) článok 13 ustawa z dnia 28 lipca 2023 r. o zmianie ustawy – Kodeks cywilny oraz niektórych innych ustaw (zákon z 28. júla 2023 o zmene zákona – Občiansky zákonník a niektorých ďalších zákonov) (Dz. U. z roku 2023, položka 1615), podľa ktorého nadobudnutím účinnosti ustanovení uvedených v písm. a) sudca vnútroštátneho vojenského súdu, ktorý je z dôvodu vyššie uvedených okolností prepustený z výkonu profesionálnej vojenskej služby, odchádza do núteného dôchodku zo zákona?
Je pre odpoveď na túto otázku dôležité, že adresátom ustanovenia uvedeného v prvej otázke písm. b) je a bude len jeden sudca zasadajúci v zložení vnútroštátneho súdu (tzv. právo ad hominem) a že zároveň zostalo zachované obdobné právo priznané prokurátorom, podľa ktorého môžu zostať vo funkcii prokurátora pre vojenské veci aj napriek prepusteniu z výkonu profesionálnej vojenskej služby?
Má sa právo Únie – vrátane ustanovení uvedených v prvej otázke – vykladať tak, že odchod sudcu vnútroštátneho vojenského súdu na nútený dôchodok zo zákona na základe okolností uvedených v prvej otázke je neúčinný – v dôsledku čoho môže sudca naďalej zasadať v rozhodovacom zložení vnútroštátneho súdu a všetky štátne orgány vrátane orgánov súdu majú povinnosť umožniť mu pokračovanie zasadať v tomto zložení podľa doterajších pravidiel?
Má sa právo Únie – vrátane na jednej strane článku 2 ZEÚ a hodnoty právneho štátu v ňom vyjadrenej, článku 4 ods. 3 ZEÚ a zásady lojálnej spolupráce v ňom vyjadrenej, článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článku 267 ZFEÚ a zásady efektivity a zásady prednosti a na druhej strane článku 2 ZEÚ a hodnoty demokracie v ňom vyjadrenej, článku 4 ods. 2 ZEÚ a zásady deľby moci – vykladať tak, že právo alebo povinnosť vnútroštátneho súdu pozastaviť uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vrátane ustanovení s právnou silou zákona, vyplýva priamo z práva Únie?
Je pre odpoveď na túto otázku dôležité, že vnútroštátne právo nestanovuje možnosť vnútroštátneho súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pozastaviť uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení a že rozhodnutie o takomto pozastavení do času, kým vnútroštátny súd nezohľadní prvky výkladu práva Únie obsiahnuté v odpovedi na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, je na základe okolností v konaní vo veci samej nevyhnutné?
____________
1 Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.