Vec C‑761/18 P
Päivi Leino‑Sandberg
proti
Európskemu parlamentu
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 21. januára 2021
„Odvolanie – Prístup k dokumentom inštitúcií Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Článok 10 – Odmietnutie prístupu – Žaloba proti rozhodnutiu Európskeho parlamentu o odmietnutí prístupu k dokumentu, ktorá bola podaná na Všeobecný súd Európskej únie – Zverejnenie komentovaného dokumentu treťou osobu po podaní žaloby – Zastavenie konania Všeobecným súdom z dôvodu zániku záujmu na konaní – Nesprávne právne posúdenie“
Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu inštitúcie o odmietnutí prístupu k dokumentu – Zverejnenie komentovaného dokumentu treťou osobu po podaní žaloby – Existencia záujmu na konaní – Posúdenie z hľadiska hmotného práva uplatniteľného na vec samu – Nariadenie č. 1049/2001 – Považovanie sprístupnenia dokumentu treťou osobou za rovnocenné so sprístupnením zo strany dotknutej inštitúcie – Neprípustnosť – Zachovanie záujmu na konaní
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 10 ods. 1 a 2)
(pozri body 32 – 35, 40, 45 – 49)
Zhrnutie
Odvolateľka, univerzitná profesorka, predložila Európskemu parlamentu v rámci výskumných projektov týkajúcich sa transparentnosti v trialógoch žiadosť o prístup k rozhodnutiu tejto inštitúcie, ktorým bol určitej osobe odmietnutý prístup k určitým dokumentom obsahujúcim informácie vypracované v rámci trialógov.(1) Parlament rozhodnutím z 3. apríla 2017(2) odmietol odvolateľke prístup k požadovanému dokumentu.
Všeobecný súd rozhodol,(3) že konanie o žalobe odvolateľky, podanej proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu, sa zastavuje, keďže po zverejnení sporného dokumentu na internete zo strany jeho adresáta sa uvedená žaloba stala bezpredmetnou.
Súdny dvor, na ktorý odvolateľka podala odvolanie, ruší uznesenie Všeobecného súdu a vracia vec tomuto súdu.
Posúdenie Súdnym dvorom
Súdny dvor, vychádzajúc zo svojej judikatúry,(4) konštatuje, že hoci bol sporný dokument zverejnený treťou osobou, Parlament formálne nezrušil sporné rozhodnutie a predmet sporu tak zostal zachovaný.
Na účely overenia, či mal Všeobecný súd meritórne rozhodnúť, sa Súdny dvor zaoberá otázkou, či sa odvolateľka mohla napriek zverejneniu sporného dokumentu treťou osobou ešte dovolávať záujmu na konaní. Na úvod uvádza, že hoci je pravda, že záujem na konaní, ktorý musí pretrvávať až do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, inak sa konanie zastaví, predstavuje procesnú podmienku nezávislú od hmotného práva uplatniteľného na meritum veci, nemožno ho oddeliť od tohto práva. Súdny dvor teda vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť o prístup, podaná odvolateľkou, sa zakladala na nariadení č. 1049/2001(5), pripomína, že cieľom tohto nariadenia, ktoré sa zakladá na zásade otvorenosti, je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií. Spresňuje, že uvedené nariadenie tak stanovuje jednak v zásade právo každej osoby na prístup k dokumentom inštitúcie a jednak v zásade povinnosť inštitúcie umožniť prístup k svojim dokumentom. Výnimky z práva na prístup k dokumentom inštitúcií sú v ňom taxatívne vymenované.
Súdny dvor následne spresňuje, že hoci podľa ustanovení nariadenia č. 1049/2001(6) si orgán môže splniť svoju povinnosť poskytnúť prístup k dokumentu tak, že žiadateľa informuje o tom, ako môže požadovaný dokument získať, ak už dokument orgán sám uvoľnil na zverejnenie a je žiadateľovi ľahko prístupný, nejde o tento prípad, ak bol dokument inštitúcie zverejnený treťou osobou. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že dokument zverejnený treťou osobou nemožno považovať za úradný dokument ani za dokument vyjadrujúci oficiálne stanovisko inštitúcie, ak táto inštitúcia jednoznačne nepotvrdí, že to, čo bolo získané, pochádza od nej a vyjadruje jej oficiálne stanovisko.
Súdny dvor konštatuje, že v situácii, keď odvolateľka získa len prístup k spornému dokumentu sprístupnenému treťou osobou, a Parlament pokračuje v odmietaní prístupu k požadovanému dokumentu, sa nemožno domnievať, že odvolateľka získala prístup k uvedenému dokumentu v zmysle nariadenia č. 1049/2001 ani že by tak stratila záujem domáhať sa zrušenia rozhodnutia Parlamentu, ktorým jej bol odmietnutý prístup k tomuto dokumentu len z dôvodu tohto zverejnenia. V takejto situácii si žiadateľ naopak zachováva skutočný záujem na získaní prístupu k overenej verzii požadovaného dokumentu, ktorá zaručuje, že táto inštitúcia je jeho autorom a že tento dokument vyjadruje jej oficiálne stanovisko.
V dôsledku toho Súdny dvor dospel k záveru, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že považoval sprístupnenie dokumentu treťou osobou za rovnocenné so sprístupnením požadovaného dokumentu zo strany dotknutej inštitúcie a že z toho vyvodil, že je namieste zastaviť konanie o žalobe odvolateľky z toho dôvodu, že vzhľadom na to, že dokument bol zverejnený treťou osobou, odvolateľka mohla mať k nemu prístup a použiť ho rovnako zákonne, ako keby bolo vyhovené jej žiadosti podanej podľa tohto nariadenia.