ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 13. júna 2019 (*)
„Dizajn Spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva zobrazujúci držiak informačných letákov pre vozidlá – Skorší dizajn – Dôkaz o sprístupnení – Článok 7 nariadenia (ES) č. 6/2002 – Dôvod výmazu – Nedostatok osobitého charakteru – Informovaný užívateľ – Miera tvorivej voľnosti pôvodcu – Neexistencia odlišného celkového dojmu – Článok 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002“
Vo veci T‑74/18,
Visi/one GmbH, so sídlom v Remscheide (Nemecko), v zastúpení: H. Bourree a M. Bartz, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: S. Hanne a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO
EasyFix GmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO zo 4. decembra 2017 (vec R 1424/2016‑3), týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami EasyFix a Visi/one,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kănčeva (spravodajkyňa) a G. De Baere,
tajomník: E. Hendrix, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 6. februára 2018,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 25. apríla 2018,
so zreteľom na písomnú otázku Všeobecného súdu žalobkyni a jej odpoveď na túto otázku podané do kancelárie Všeobecného súdu 4. januára 2019,
po pojednávaní zo 7. februára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 28. novembra 2013 žalobkyňa, Visi/one GmbH, požiadala Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142) o zápis dizajnu Spoločenstva, pričom tento dizajn bol zapísaný pod č. 1391114‑0001 a je zobrazený takto:
2 Sporný dizajn sa má použiť na vyhotovenie „držiakov informačných letákov pre vozidlá, reklamných štítov pre vozidlá“ patriacich do triedy 20‑03 v zmysle Dohody o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov, podpísanej v Locarne 8. októbra 1968, v znení zmien. Tento dizajn bol uverejnený vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 2014/026 z 10. februára 2014.
3 Dňa 27. júla 2015 podala EasyFix GmbH návrh na výmaz sporného dizajnu na základe článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 5 a 6 uvedeného nariadenia z dôvodu, že mu chýbala novosť a osobitý charakter.
4 V prílohách A až E k návrhu na výmaz EasyFix najmä predložila dokumenty, ktoré EUIPO opísal takto:
5 Rozhodnutím z 3. júna 2016 výmazový odbor vyhovel návrhu na výmaz sporného dizajnu pre nedostatok osobitého charakteru.
6 Dňa 3. augusta 2016 podala žalobkyňa na EUIPO odvolanie podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002 proti rozhodnutiu výmazového odboru.
7 Rozhodnutím zo 4. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát EUIPO toto odvolanie zamietol. V podstate dospel k záveru, že sporný dizajn nemal osobitý charakter. Po prvé konštatoval, že dokumenty predložené v prílohách A až E k návrh na výmaz mohli preukázať sprístupnenie skoršieho dizajnu verejnosti. Po druhé poukázal na to, že informovaní užívatelia kolidujúcich dizajnov boli obchodníci, ktorí chceli označiť svoje výrobky etiketami, ako aj obchodníci zodpovední za nákup v spoločnostiach, ktorí nakupujú takéto tabuľky na zobrazenie cien. Po tretie dospel k záveru, že tvorivá voľnosť pôvodcu pri návrhu „držiakov informačných letákov pre vozidlá, reklamných štítov pre vozidlá“ bola vysoká, a to tak čo sa týka tvaru, ako aj použitého materiálu. Po štvrté uviedol, že rozdiely medzi týmito dizajnmi sú minimálne a nemenia rovnaký celkový dojem, ktorý vyvolávajú.
Návrhy účastníkov konania
8 Po vyjasnení svojich žalobných návrhov na pojednávaní, ako boli zaznamenané v zápisnici, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov vzniknutých v konaní pred odvolacím senátom.
9 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny rámec
10 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody založené po prvé na nesprávnom posúdení dôkazov o sprístupnení „skoršieho dizajnu“ v rozpore s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, po druhé na porušení práva byť vypočutý v súlade s článkom 62 druhou vetou uvedeného nariadenia, po tretie na porušení povinnosti odôvodnenia v súlade s článkom 62 prvou vetou tohto nariadenia a po štvrté na nesprávnom posúdením osobitého charakteru sporného dizajnu v rozpore s článkom 6 a článkom 25 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení dôkazov týkajúcich sa sprístupnenia „skoršieho dizajnu“ v rozpore s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002
11 V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu jeho konštatovanie, že dokumenty predložené v prílohách A až E k návrhu na výmaz boli dostatočné na preukázanie sprístupnenia „skoršieho dizajnu“ v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002. Na podporu tohto žalobného dôvodu uvádza sedem žalobných výhrad.
12 V rámci prvej žalobnej výhrady žalobkyňa tvrdí, že dokumenty predložené v prílohách A a D k návrhu na výmaz nepreukazujú žiadne sprístupnenie „skoršieho dizajnu“, pretože tieto dokumenty boli vytlačené až 20. júla 2015, t. j. po dátume podania prihlášky na zápis sporného dizajnu.
13 Žalobkyňa svojou druhou žalobnou výhradou odvolaciemu senátu vytýka, že v bode 17 napadnutého rozhodnutia potvrdil, že pokiaľ ide o katalóg uvedený v prílohe B k návrhu na výmaz, otázka, či titulná strana bola skutočne spojená s ostatnými stranami uvedenej prílohy, bola irelevantná. Naopak tvrdí, že vzhľadom na pochybnosti, pokiaľ ide o to, či táto titulná strana patrí ku zvyšnej časti tohto katalógu, by sa nemala brať do úvahy celá príloha B. Časti tohto katalógu, ktoré jej boli predložené, boli totiž len pospájaním samostatných strán. Číslovanie strán, ktoré nemá postupnosť, použitie rovnakého čísla strany 2 dvakrát a prítomnosť strany 31, ktorá bola vložená medzi dve strany 2 údajne stačili na preukázanie, že dôkazy v prílohe B netvorili jednotný katalóg a nikdy neboli takto uverejnené. Okrem toho skutočnosť, že ten istý katalóg odkazuje na rôzne názvy domén a e‑mailové adresy (niekde je názov domény www.easyfix.co.at a e‑mailová adresa info@easyfix.co.at, niekde názov domény www.easyfix.at a e‑mailová adresa info@easyfix.at) je v zjavnom rozpore s bežnou praxou. Okrem toho z výpisu z rakúskeho registra názvov domén (nic.at GmbH) je zrejmé, že názov domény „www.easyfix.co.at“ nebol vôbec zaregistrovaný. Žalobkyňa teda spochybňuje, že strana s názvom „Preisauszeichnung“ (cenník) a uvádzajúca tiež číslo strany 2 v uvedenom katalógu, bola skutočne uverejnená a sprístupnená pred dňom podania prihlášky na zápis sporného dizajnu.
14 Žalobkyňa v tretej žalobnej výhrade odvolaciemu senátu vytýka konštatovanie v bode 18 napadnutého rozhodnutia, že katalóg uvedený v prílohe B k návrhu na výmaz bol uverejnený v roku 2010, ku ktorému tento senát dospel na základe toho, že na stránke s názvom „Úvod“ sa uvádzalo, že uvedený katalóg bol „uverejnený včas na špecializovaný veľtrh Automechanika 2010“. Podľa žalobkyne toto nemohlo vôbec dokazovať, že daný propagačný dokument bol uverejnený, a už vôbec nie v akom zložení a k akému dátumu. Dodáva, že aj keby šlo o viazaný katalóg, z ktorého jej EUIPO zaslal neusporiadané kópie, nedokazuje to jeho skoršie uverejnenie s uvedeným obsahom.
15 Žalobkyňa vo svojej štvrtej žalobnej výhrade tvrdí, že odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia nesprávne považoval za preukázané skoršie uverejnenie dokumentu uvedeného v prílohe C k návrhu na výmaz, a to aj napriek skutočnosti, že ho výmazový odbor právom nebral do úvahy a že mohlo ísť o návrh katalógu, ktorý bol zaslaný spoločnosti prepojenej so spoločnosťou EasyFix a nebol sprístupnený verejnosti.
16 Pokiaľ ide o piatu žalobnú výhradu, žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol, že ilustrácie obsiahnuté v dokumentoch predložených v prílohách A až D k návrhu na výmaz obsahovali všetky tie isté údajové listy o BMW 520i Touring a nesprávne z toho vyvodil, že z tohto dôvodu bol na všetkých držiakoch informačných letákov pre vozidlá uvedených v bode 4 napadnutého rozhodnutia použitý skorší dizajn. Podľa nej použitie rovnakého šablónového textu neumožňuje zistiť, či propagačné dokumenty boli len uverejnené s príslušnou ilustráciou, či boli uverejnené v danom formáte, ktorý jej bol predložený, a kedy boli uverejnené. Žalobkyňa tvrdí, že ide o fiktívnu ponuku, ktorú používajú aj iné spoločnosti, a v prílohe ako príklad predložila kópiu textu tej istej ponuky, ktorú používa iný dodávateľ držiakov informačných letákov pre vozidlá pre inú značku automobilov.
17 Žalobkyňa vo svojej šiestej žalobnej výhrade tvrdí, že odvolací senát v bodoch 22 a 31 až 35 napadnutého rozhodnutia vychádzal z chybného predpokladu, podľa ktorého všetky dokumenty predložené v prílohách A až E k návrhu na výmaz zobrazovali jediný a ten istý „skorší dizajn“. Podľa nej sa príloha E líši od príloh B a C najmä v tom, že vyobrazený dizajn zobrazuje medzi časťou jazýčka a zobrazovacím panelom jasne viditeľnú spojovaciu časť, ktorá spája jazýček so zobrazovacím panelom.
18 Žalobkyňa svojou siedmou žalobnou výhradou odvolaciemu senátu vytýka, že v bode 33 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že kolidujúce dizajny mali priehľadný povrch. Hoci pripúšťa, že „skorší dizajn“ uvedený v prílohách A až D k návrhu na výmaz je úplne priehľadný, a to nielen v časti určenej pre údajový list, ale aj v časti, kde sa nachádza jazýček, ktorý tvorí jeho dolnú časť, tvrdí, že sporný dizajn naopak nie je priehľadný, ako to zobrazuje „pohľad 1“, najmä vzhľadom na použitie šrafovania.
19 EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta.
20 Znenie článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že „na účely uplatnenia článkov 5 a 6 [tohto nariadenia], sa [skorší] dizajn považuje, že bol sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní alebo inak sa zverejnil pred dňom [podania prihlášky na zápis sporného dizajnu] alebo [ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti], s výnimkou, ak sa tieto prípady počas bežného obchodovania nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci [Únie]“.
21 V nariadení č. 6/2002 ani v nariadení Komisie (ES) č. 2245/2002 z 21. októbra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 6/2002 (Ú. v. ES L 341, 2002, s. 28), sa nespresňuje povinná forma dôkazov, ktoré musí predložiť navrhovateľ na výmaz na preukázanie sprístupnenia skoršieho dizajnu pred dňom podania prihlášky na zápis sporného dizajnu. Z toho vyplýva, že na jednej strane osoba podávajúca návrh na výmaz má možnosť zvoliť si dôkaz, ktorý považuje za potrebné predložiť EUIPO na podporu svojho návrhu na výmaz, a že EUIPO je na druhej strane povinný preskúmať všetky predložené dôkazy na vyvodenie záveru, či sú naozaj dôkazom o sprístupnení skoršieho dizajnu verejnosti [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. marca 2012, Coverpla/ÚHVT – Heinz‑Glas (Fľaša), T‑450/08, neuverejnený, EU:T:2012:117, body 22 a 23 a citovanú judikatúru; zo 14. júla 2016, Thun 1794/EUIPO – Adekor (Dekoratívne grafické symboly), T‑420/15, neuverejnený, EU:T:2016:410, bod 26, a z 25. apríla 2018, Euro Castor Green/EUIPO – Netlon France (Tieniaca mreža), T‑756/16, neuverejnený, EU:T:2018:224, bod 32].
22 Okrem toho sprístupnenie skoršieho dizajnu verejnosti nie je možné preukázať na základe pravdepodobnosti alebo domnienok, ale musí byť založené na konkrétnych a objektívnych skutočnostiach a cieľoch, ktoré preukazujú skutočné sprístupnenie skoršieho dizajnu na trhu. Navyše dôkazy predložené navrhovateľom na výmaz sa musia posúdiť vo vzájomnej súvislosti. Hoci niektoré z týchto dôkazov môžu byť samy osebe nedostatočné na preukázanie sprístupnenia skoršieho dizajnu verejnosti, nič to nemení na skutočnosti, že ak sú navzájom prepojené alebo sú v spojení s inými dokumentmi alebo informáciami, môžu prispieť k získaniu dôkazov o sprístupnení. Napokon na účely posúdenia dôkaznej hodnoty dokumentu je potrebné overiť pravdepodobnosť a pravdivosť informácie, ktorú obsahuje. Treba zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania a jeho adresáta, ako aj položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (pozri rozsudok z 9. marca 2012, Fľaša, T‑450/08, neuverejnený, EU:T:2012:117, body 24 až 26 a citovanú judikatúru; rozsudky zo 14. júla 2016, Dekoratívne grafické symboly, T‑420/15, neuverejnený, EU:T:2016:410, bod 27, a z 25. apríla 2018, Tieniaca mreža, T‑756/16, neuverejnený, EU:T:2018:224, bod 33).
23 Dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, keď účastník konania, ktorý poukazuje na sprístupnenie, preukázal skutočnosti, na ktorých je toto sprístupnenie založené. Na vyvrátenie tejto domnienky musí naopak účastník konania, ktorý spochybňuje sprístupnenie, z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že okolnosti v prejednávanej veci mohli rozumne predstavovať prekážku toho, aby počas bežného obchodovania boli tieto skutočnosti známe v kruhoch, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v Európskej únii [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 2015, Senz Technologies/ÚHVT – Impliva (Dáždniky), T‑22/13 a T‑23/13, EU:T:2015:310, bod 26; z 15. októbra 2015, Promarc Technics/ÚHVT – PIS (Časť dverí), T‑251/14, neuverejnený, EU:T:2015:780, bod 26, a z 27. februára 2018, Gramberg/EUIPO – Mahdavi Sabet (Puzdro na mobilný telefón), T‑166/15, EU:T:2018:100, bod 22].
24 Na preukázanie sprístupnenia skoršieho dizajnu treba teda pristúpiť k postupnému dvojbodovému preskúmaniu spočívajúcemu v prvom rade v preskúmaní toho, či prvky uvedené v návrhu na výmaz preukazujú jednak skutočnosti predstavujúce sprístupnenie dizajnu a jednak skoršiu povahu tohto sprístupnenia pred dňom podania prihlášky alebo vznikom práva prednosti k spornému dizajnu, a v druhom rade – pokiaľ majiteľ sporného dizajnu tvrdil opak – či tieto skutočnosti mohli byť počas bežného obchodovania dôvodne známe v kruhoch, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v Únii, inak by sa sprístupnenie považovalo za neúčinné a nebude sa brať do úvahy.
25 Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné preskúmať, či v tomto prípade odvolací senát správne rozhodol, že prvky predložené spoločnosťou EasyFix v návrhu na výmaz mohli preukázať skutočnosti predstavujúce sprístupnenie skoršieho dizajnu a skoršiu povahu tohto sprístupnenia.
26 Na úvod treba uviesť, že za okolností tohto prípadu sa za relevantný dátum na posúdenie stavu predchádzajúceho sprístupneniu má považovať dátum podania prihlášky na zápis sporného dizajnu, t. j. ako bolo uvedené v bode 1 vyššie, dátum 28. novembra 2013 („relevantný dátum“).
27 Odvolací senát v bodoch 17 až 22 napadnutého rozhodnutia rozhodol, že dokument uvedený v prílohe B návrhu na výmaz bol originálom predajného katalógu a že otázka, či titulná strana tohto katalógu bola skutočne spojená s ostatnými stranami toho istého katalógu, nebola pre posúdenie skutkových okolností relevantná. Tento senát uviedol, že na strane 2 tohto katalógu bol pre porovnanie použitý dizajn, ako bol uvedený v bode 4 vyššie, a že v úvode daného katalógu nachádzajúceho sa na strane 1, a teda na tej istej strane ako obrázok, bolo vysvetlené, že príslušný katalóg bol uverejnený „včas na špecializovaný veľtrh Automechanika 2010“. Odvolací senát na základe toho dospel k záveru, že uvedený katalóg bol uverejnený v roku 2010, pričom spresnil, že stanovenie presného dátumu uverejnenia nebolo nevyhnutné, pretože prihláška sporného dizajnu na zápis bola podaná v novembri 2013. Uviedol tiež, že úvod sa navyše odvoláva na skutočnosť, že „nová a vylepšená internetová stránka www.easyfix.at [bola] prístupná online“ a že týmto sa tiež vysvetľuje nesúlad medzi názvom domény použitým na titulnej strane a názvom domény uvedeným na strane 2. Odvolací senát navyše dodal, že nepochyboval ani o tom, že dokument uvedený v prílohe C k návrhu na výmaz, a to čiastočná kópia katalógu, pochádzala z roku 2011; že schematický náčrt vypracovaný v prílohe E k tomuto návrhu týkajúci sa úžitkového vzoru bol uverejnený vo februári 2012 v nemeckom patentovom vestníku, a bol teda uverejnený najneskôr v ten deň; že všetky držiaky informačných letákov pre vozidlá uvedené v bode 4 vyššie sa týkali toho istého dizajnu; a že všetky ilustrácie uvedené v prílohách A až D k tomuto návrhu obsahovali rovnaký údajový list pre BMW 520i Touring. Odvolací senát na základe toho dospel k záveru, že dokumenty predložené v prílohách A až E k návrhu na výmaz boli dostatočné na preukázanie, že uvedený skorší dizajn bol sprístupnený v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002.
28 Všeobecný súd považuje za vhodné, aby najskôr preskúmal druhú až štvrtú žalobnú výhradu týkajúcu sa posúdenia dôkaznej hodnoty dokumentov predložených v prílohách B a C k návrhu na výmaz.
29 Pokiaľ ide o druhú žalobnú výhradu, v ktorej žalobkyňa spochybňuje dôkaznú hodnotu dokumentu predloženého v prílohe B k návrhu na výmaz, je potrebné uviesť tieto vysvetlenia k uvedenej prílohe, ktorú mohol Všeobecný súd preskúmať v originálnej papierovej verzii spisu, ktorou disponuje odvolací senát. V uvedenom spise sa v prílohe B v skutočnosti nenachádza jeden katalóg, ale dva katalógy: jednak ide o „katalóg 2010/11“ spoločnosti EasyFix obsahujúci 128 strán a dve obalové strany z tvrdého papiera a jednak katalóg „News 2010“ spoločnosti EasyFix zložený z 31 číslovaných strán a poslednej nečíslovanej strany. Žalobkyňa priložila k žalobe výňatky z týchto dvoch katalógov.
30 Z dokumentov v spise vyplýva, že EasyFix v návrhu na výmaz odkazovala na dva katalógy s názvami „EasyFix 2010/11“ a „EasyFix News 2010“, ktoré predložila ako svoje vlastné („unseren Katalogen“) a v prílohe k tomuto návrhu pripojila originály oboch katalógov. EUIPO zaslal žalobkyni uvedený návrh doporučeným listom spolu s kópiu naskenovaných dokumentov pozostávajúcou z 210 strán.
31 Isteže treba konštatovať, podobne ako konštatoval EUIPO v bode 26 svojho vyjadrenia k žalobe, že elektronický spis odvolacieho senátu, ako bol naskenovaný a predložený žalobkyni, nie je v prípade oboch katalógov uvedených v bodoch 29 a 30 z neznámeho dôvodu v správnom poradí strán.
32 Treba však uviesť, že naskenovaná kópia všetkých strán týchto dvoch katalógov bola tiež predložená žalobkyni. Navyše žalobkyňa vo vyjadrení, ktorým vysvetľuje dôvody odvolania pred odvolacím senátom citovala odkaz spoločnosti EasyFix na katalógy predložené v prílohe B k návrhu na výmaz, ktoré označila ako „jej katalógy“ „EasyFix 2010/11“ a „EasyFix News 2010“, takže nemohla dôvodne tvrdiť, že nevedela, že príloha B neobsahovala dva katalógy, a nie iba jeden.
33 Okrem tohto objasnenia je dôležité poznamenať, že na strane 2 „katalógu 2010/11“ spoločnosti EasyFix (a na strane 212 elektronického spisu odvolacieho senátu), nazvanej „Preisauszeichnung“ (cenník), sa nachádza obrázok vyobrazený v bode 4 napadnutého rozhodnutia, ako aj v bode 4 vyššie, o ktorom sa hovorí ako o sprístupnení skoršieho dizajnu.
34 V tejto súvislosti stačí v prvom rade uviesť, že pokiaľ ide o dôkaz o skutočnostiach tvoriacich sprístupnenie, strana 2 „katalógu 2010/11“, na ktorej sa nachádza zobrazenie držiaka informačného letáka pre vozidlá uvedeného v bode 4 napadnutého rozhodnutia, spolu s prílohou B k návrhu na výmaz, umožnili odvolaciemu senátu konštatovať sprístupnenie tohto dizajnu. Ďalej, pokiaľ ide o dôkaz o skoršej povahe tohto sprístupnenia, strana 1 toho istého katalógu, na ktorej zadnej strane je strana 2 obsahujúca úvod a dátumy, ktoré sú tam spomenuté, t. j. „Zum Start der Automechanika 2010“ (na začiatok Automechaniky 2010) a „Ab 2011 werden in Deutschland“ (od roku 2011 v Nemecku), umožnila odvolaciemu senátu dospieť k záveru bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení dôkazov, že k sprístupneniu daného dizajnu došlo v roku 2010 alebo najneskôr v roku 2011, ale v každom prípade pred relevantným dátumom 28. novembra 2013. Platí to tým viac, že dôkazy o skutočnostiach a skoršej povahe tohto sprístupnenia sú potvrdené na strane 3 katalógu „News 2010“ uvedeného v prílohe B a výňatkom z katalógu spoločnosti AHB z roku 2011, ktorý bol uvedený v prílohe C k návrhu na výmaz.
35 Okrem toho treba konštatovať, že podobne ako uviedol EUIPO v bode 29 svojho vyjadrenia k žalobe, nepožaduje sa predloženie každej strany katalógu ako dôkazu, ale je možné predložiť výňatky z takéhoto katalógu bez toho, aby sa nevyhnutne znížila dôkazná hodnota predložených strán. Preto vzhľadom na všetky predložené dôkazy, najmä strany 1 a 2 „katalógu 2010/11“, odvolací senát nebol povinný samostatne posúdiť titulnú stranu tohto katalógu.
36 Okrem toho treba uviesť, že grafické zobrazenie, farba a obsah jednotlivých strán sa zhodujú v tom zmysle, že možno dospieť k záveru, že boli zoskupené do zviazaných katalógov nazvaných „katalóg 2010/11“ a „News 2010“, ako to tvrdila EasyFix. Bez ohľadu na dôvod rozdielu medzi názvami domén uvedenými na strane 1 katalógu obsahujúcej úvod a strane 2 katalógu, na ktorej je vyobrazený skorší dizajn, t. j. doména „www.easyfix.at“, resp. „www.easyfix.co.at“, nevylučuje to, aby tieto dve strany pochádzali z toho istého „katalógu 2010/11“, keďže ide v skutočnosti o prednú a zadnú stranu toho istého listu. Výpis z rakúskeho registra doménových názvov, ktorý je uvedený v prílohe žaloby, nie je preto relevantný.
37 Keďže žalobkyňa na pojednávaní len uviedla pochybnosti o samotnej existencii a pravosti katalógov predložených spoločnosťou EasyFix, treba uviesť, že také pochybnosti nestačia na spochybnenie súboru zhodných nepriamych dôkazov, najmä katalógov spoločnosti EasyFix a katalógu spoločnosti AHB, ktoré predložila spoločnosť EasyFix a ktoré odvolací senát zohľadnil na vyvodenie záveru, že boli preukázané skutočnosti zodpovedajúce sprístupneniu, a to tým viac, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa možnej manipulácie s katalógmi predloženými spoločnosťou Easyfix sa nepreukázali a argument žalobkyne založený na tom, že neexistuje žiadne prísažné vyhlásenie, je v rozpore s voľnosťou pri výbere dôkazov, ktorú má navrhovateľ na výmaz [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2018, Basil/EUIPO – Artex (Košíky na bicykle), T‑760/16, EU:T:2018:277, body 47 až 49 a 53].
38 V každom prípade Všeobecný súd, ktorý má k dispozícii papierovú verziu spisu odvolacieho senátu, konštatuje, že číslovanie oboch originálov katalógov spoločnosti EasyFix, ktoré sa nachádzajú v prílohe B k návrhu na výmaz, je kontinuitné. Navyše žalobkyňa mohla na pojednávaní nahliadnuť do originálov oboch týchto katalógov. Na základe výzvy Všeobecného súdu potvrdila, že v origináli „katalógu 2010/11“ na strane 2 sa nachádzajú fotografie výrobku, na ktorý sa odvoláva EasyFix, a na prednej strane tohto listu, t. j. na strane 1 odkazy na roky 2010 a 2011, ako aj to, že sa na tom istom liste papiera nachádzajú z jednej a druhej strany doménové mená „www.easyfix.at“ a „www.easyfix.co.at“. Potvrdila aj to, že na strane 3 originálu druhého katalógu spoločnosti EasyFix nazvaného „News 2010“ sa nachádzal výrobok uvádzaný spoločnosťou EasyFix a dátum 31. august 2010 v dolnej časti stránky. Tieto tvrdenia boli zaznamenané do zápisnice z pojednávania.
39 Napokon, hoci je škoda, že útvary EUIPO predložili žalobkyni dva katalógy uvedené v prílohe B k návrhu na výmaz s číslovaním strán, ktoré nezodpovedalo poradiu strán pôvodných katalógov, takáto okolnosť nemôže v žiadnom prípade spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o dôkaz o skutočnostiach tvoriacich stav predchádzajúci sprístupneniu držiaka informačných letákov pre vozidlá, uvedeného v bode 4 napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k uvedenej prílohe B, a najmä nie dôkaznú hodnotu týchto dokumentov na účely preukázania sprístupnenia skoršieho dizajnu.
40 Druhá žalobná výhrada sa preto musí zamietnuť.
41 Pokiaľ ide o tretiu žalobnú výhradu, žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že na základe odkazu na medzinárodný veľtrh „Automechanika 2010“ v úvode „katalógu 2010/11“, nachádzajúcom sa v prílohe B k návrhu na výmaz, dospel k záveru, že tým, že tento úvod spomína daný medzinárodný veľtrh a nachádza sa na strane 1 daného katalógu, t. j. na prednej strane strany 2 tohto katalógu, na ktorej je vyobrazený obrázok držiaka informačných letákov pre vozidlá, uvedený v bode 4 napadnutého rozhodnutia, umožňuje vo vzťahu k danej prílohe B datovať sprístupnenie tohto dizajnu na rok 2010 alebo najneskôr na rok 2011. Okrem toho treba zdôrazniť, že každý z týchto dvoch katalógov, ktoré sú uvedené v prílohe B, sa musí posúdiť ako celok a v kombinácii so všetkými dôkazmi uvedenými v súlade s judikatúrou citovanou v bode 22 vyššie, a môže byť teda s určitosťou datovaný pred relevantným dátumom. Okrem toho žalobkyňa nepredložila žiadne nepriame dôkazy, ktoré by umožnili pochybovať o tom, že dané katalógy boli skutočne uverejnené v roku 2010 na účely tohto medzinárodného veľtrhu v prípade druhého katalógu, alebo najneskôr v roku 2011.
42 Pokiaľ ide o štvrtú žalobnú výhradu, ktorou žalobkyňa najmä tvrdí, že výmazový odbor nezohľadnil dokument predložený v prílohe C k návrhu na výmaz, treba v prvom rade uviesť, že výmazový odbor vo svojom rozhodnutí z 3. júna 2016 nerozhodol, že tento dokument bol nevhodný na to, aby prispel k preukázaniu sprístupnenia dotknutého držiaka informačných letákov pre vozidlá v celkovom posúdení, ale len rozhodol, že skutočnosti predstavujúce sprístupnenie a skoršiu povahu tohto sprístupnenia pred relevantným dátumom, boli už preukázané na základe iných dôkazov. Okrem toho treba uviesť, že pri celkovom posúdení dôkazov uvedený dokument predstavuje tiež relevantný dôkaz. Tento výňatok z katalógu spoločnosti AHB ukazuje na jednej a tej istej titulnej strane uvedený držiak informačných letákov pre vozidlá a zároveň rok 2011. Okrem toho neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by podložil tvrdenie žalobkyne, podľa ktorej je bežnou praxou vymieňať si neuverejnené katalógy v rámci skupiny spoločností, do ktorej patrila EasyFix.
43 Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je potrebné dospieť k záveru, že skutočnosti predstavujúce sprístupnenie držiaka informačných letákov pre vozidlá vyobrazeného na strane 2 „katalógu 2010/11“ spoločnosti EasyFix a uvedeného v bode 4 napadnutého rozhodnutia, spolu s prílohou B k návrhu na výmaz (pozri bod 4 vyššie) boli dostatočne preukázané v tomto katalógu, rovnako ako aj skoršia povaha tohto sprístupnenia. Tieto dôkazy sú potvrdené aj ďalšími faktami, ako je katalóg „News 2010“ spoločnosti EasyFix, ktorý sa takisto nachádza v prílohe B, a výňatok z katalógu spoločnosti AHB predložený v prílohe C k návrhu na výmaz. Odvolací senát preto správne rozhodol, že skutočnosti predstavujúce sprístupnenie dizajnu a skoršia povaha tohto sprístupnenia boli preukázané z hľadiska uvedených príloh B a C, ktoré obsahovali datované katalógy.
44 Z toho vyplýva, že prvá, piata, šiesta a siedma žalobná výhrada týkajúce sa dokumentov predložených v prílohách A, D a E k návrhu na výmaz alebo pohľadu 1 sporného dizajnu, sa musia zamietnuť ako neúčinné.
45 Vzhľadom na všetky uvedené dôvody treba rozhodnúť, že žalobné výhrady predložené žalobkyňou neumožňujú spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o posúdenie dôkazov týkajúcich sa skutočností, ktoré predstavujú sprístupnenie dizajnu a skoršej povahy tohto sprístupnenia s ohľadom na príslušný dátum. Navyše žalobkyňa nepreukázala, a ani netvrdila, že okolnosti v prejednávanej veci mohli rozumne predstavovať prekážku toho, aby počas bežného obchodovania boli tieto skutočnosti známe v kruhoch, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v Únii. Vzhľadom na neexistenciu nepriamych dôkazov, ktoré by svedčili o opaku a ktoré by viedli k záveru, že dané katalógy neboli medzi uvedenými špecializovanými kruhmi rozširované, odvolací senát sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru o sprístupnení skoršieho dizajnu.
46 Prvý žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení práva byť vypočutý podľa článku 62 druhej vety nariadenia č. 6/2002
47 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil jej právo byť vypočutý tým, že jej nedal možnosť vyjadriť sa k dokumentom predloženým v prílohách A a D k návrhu na výmaz predtým, než na nich založil svoje závery v napadnutom rozhodnutí (najmä v bodoch 31 až 35), a to v rozpore s výmazovým odborom, ktorý ich nevzal do úvahy, ako „nedatované fotografie“, pretože dátum ich vytlačenia bol neskorší ako deň podania prihlášky sporného dizajnu. Žalobkyňa tvrdí, že keby jej odvolací senát dal možnosť vyjadriť sa, mohla by poukázať na to, že neexistovalo žiadne skoršie skutočné sprístupnenie a mohla by sa navyše „brániť aj proti [týmto prílohám]“.
48 EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta.
49 Podľa článku 62 druhej vety nariadenia č. 6/2002 môžu rozhodnutia EUIPO vychádzať len z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali účastníci konania možnosť vyjadriť sa. Toto ustanovenie stanovuje v rámci práva dizajnov Spoločenstva všeobecnú zásadu rešpektovania práva na obranu. Podľa tejto všeobecnej zásady práva Únie sa musí adresátom rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ich záujmy, účinne umožniť uviesť svoje stanovisko. Právo byť vypočutý sa teda vzťahuje na všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovacieho aktu, ale nie na konečné stanovisko, ktoré má správny orgán v úmysle prijať [pozri rozsudok z 27. júna 2013, Beifa Group/ÚHVT – Schwan‑Stabilo Schwanhäußer (Písacie potreby), T‑608/11, neuverejnený, EU:T:2013:334, bod 42 a citovanú judikatúru; rozsudky z 9. februára 2017, Mast‑Jägermeister/EUIPO (Poháre), T‑16/16, EU:T:2017:68, bod 57, a z 21. júna 2018, Haverkamp IP/EUIPO – Sissel (Rohožka), T‑227/16, neuverejnený, EU:T:2018:370, bod 67].
50 V tomto prípade treba na úvod poznamenať, že výmazový odbor neoznačil dokumenty predložené v prílohách A a D k návrhu na výmaz za nerelevantné dôkazy z dôvodu, že išlo o „nedatované fotografie“. Výmazový odbor naopak konštatoval sprístupnenie skoršieho dizajnu na základe iných dôkazov, takže nebolo potrebné sa osobitne zaoberať týmito prílohami (pozri bod 43 vyššie).
51 Ďalej treba poznamenať, že odvolací senát bol oprávnený založiť napadnuté rozhodnutie na porovnaní medzi sporným dizajnom a dizajnom zobrazeným v dokumentoch predložených v prílohách A a D k návrhu na výmaz. Z článku 60 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 totiž vyplýva, že účinkom podania odvolania je, že odvolací senát je povolaný pristúpiť k novému úplnému preskúmaniu tak právneho, ako aj skutkového základu návrhu na výmaz. Toto konštatovanie implikuje, že odvolací senát môže vychádzať z ktoréhokoľvek zo skorších dizajnov uvedených subjektom navrhujúcim výmaz bez toho, aby bol viazaný obsahom rozhodnutia výmazového odboru, a bez toho, aby musel v tejto súvislosti uviesť špecifické dôvody [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2011, Sphere Time/ÚHVT – Punch (Hodinky pripevnené na šnúrke), T‑68/10, EU:T:2011:269, bod 13 a citovanú judikatúru]. V tomto prípade je však nesporné, že dokumenty predložené v prílohách A a D boli predložené spoločnosťou EasyFix na podporu návrhu na výmaz.
52 Z uvedených okolností a v súlade s právom žalobkyne byť vypočutý prináležalo odvolaciemu senátu, aby jej poskytol príležitosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutkovým a právnym skutočnostiam uvedeným v spise. Žalobkyňa mala dostatok príležitostí tak urobiť počas celého konania vrátane toho, čo sa týka dokumentov predložených v prílohách A a D k návrh na výmaz.
53 Na druhej strane v súlade s ustálenou judikatúrou citovanou v bode 49 vyššie, odvolací senát nebol pred prijatím napadnutého rozhodnutia povinný vypočuť žalobkyňu s ohľadom na konečné stanovisko, ktoré chcel prijať, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bolo aj posúdenie dokumentov predložených v prílohách A a D k návrhu na výmaz.
54 Druhý žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 62 prvej vety nariadenia č. 6/2002
55 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že bez akéhokoľvek odôvodnenia v bode 19 napadnutého rozhodnutia nepochyboval o tom, či dokument predložený v prílohe C k návrhu na výmaz pochádzal skutočne z roku 2011, hoci predtým spochybnil skoršie sprístupnenie dokumentov predložených v prílohách A až C k tomuto návrhu, a tiež poskytla nepriame dôkazy, ktoré takéto skoršie uverejnenie vyvracali. Vzhľadom na to, že odvolací senát založil napadnuté rozhodnutie (najmä v bodoch 22, 31, 32 a 35) na obrázku uvedenom v prílohe C, bol povinný vysvetliť, prečo sa v rozpore s pripomienkami žalobkyne domnieval, že dokument predložený v uvedenej prílohe bol predmetom skoršieho sprístupnenia a predstavoval dôkaz o skoršom sprístupnení.
56 EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta.
57 Podľa článku 62 prvej vety nariadenia č. 6/2002 musia byť rozhodnutia EUIPO odôvodnené. Táto povinnosť odôvodnenia má ten istý rozsah ako povinnosť, ktorá vyplýva z článku 296 ZFEÚ, podľa ktorej odôvodnenia autora aktu musia byť jasné a jednoznačné. Táto povinnosť má dvojaký cieľ, a to jednak umožniť dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva, a jednak súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia [pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Bell & Ross/ÚHVT – KIN (Puzdro náramkových hodiniek), T‑80/10, neuverejnený, EU:T:2013:214, bod 37 a citovanú judikatúru]. Otázka, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá týmto požiadavkám, sa má posudzovať nielen vo vzťahu k jeho zneniu, ale aj vo vzťahu k jeho kontextu, ako aj ku všetkým právnym pravidlám, ktoré sa vzťahujú na predmetnú oblasť [rozsudky z 9. februára 2017, Gobelets, T‑16/16, EU:T:2017:68, bod 58, a zo 14. marca 2018, Gifi Diffusion/EUIPO – Crocs (Topánky), T‑424/16, neuverejnený, EU:T:2018:136, bod 29].
58 Od odvolacích senátov však nemožno požadovať, aby vykonali podrobný rozbor, ktorý by sa vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal jednotlivo všetkými úvahami vyjadrenými účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací senát k prijatiu rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok podkladov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie [rozsudky z 25. apríla 2013, Puzdro náramkových hodiniek, T‑80/10, neuverejnený, EU:T:2013:214, bod 37; zo 4. júla 2017, Murphy/EUIPO – Nike Innovate (Elektronické náramkové hodinky), T‑90/16, neuverejnený, EU:T:2017:464, bod 19, a z 29. novembra 2018, Sata/EUIPO – Zhejiang Auarita Pneumatic Tools (Pištoľ na striekanie farby), T‑651/17, neuverejnený, EU:T:2018:855, bod 21]. Výslovne neuvedené dôvody možno teda zohľadniť v prípade, že sú zjavné pre zúčastnené osoby, ako aj pre príslušný súd (pozri rozsudok zo 14. marca 2018, Topánky, T‑424/16, neuverejnený, EU:T:2018:136, bod 28 a citovanú judikatúru).
59 V tomto prípade treba poznamenať, že príloha C k návrhu na výmaz zahŕňa kópiu obálky katalógu spoločnosti AHB z roku 2011, na ktorej je uvedený skorší dizajn a názov „Katalog 2011“ (katalóg 2011). Z tohto dôvodu odvolací senát opísal v bode 4 napadnutého rozhodnutia dokument nachádzajúci sa v uvedenej prílohe ako „kópia katalógu tretej spoločnosti z roku 2011 (výňatky)“, o ktorom žalobkyňa vedela a nespochybnila ho. To je dôvod, pre ktorý odvolací senát mohol v bode 19 napadnutého rozhodnutia konštatovať, že „nepochyb[oval] ani o tom, že [dokument uvedený v] prílohe C, ktorým bola čiastočná kópia katalógu, pochádzal z roku 2011“. Toto konštatovanie je zrejmé po nahliadnutí do uvedeného dokumentu, ktorý uvádza údaj „katalóg 2011“ a bol predložený žalobkyni. V tejto súvislosti sa nevyžadovalo nijaké ďalšie odôvodnenie. Navyše podľa judikatúry citovanej v bode 58 vyššie výslovne neuvedené dôvody možno zohľadniť, pokiaľ sú zjavné pre zúčastnené osoby, ako aj pre príslušný súd. To je zjavne prípad v prejednávanej veci, pokiaľ ide o údaj o roku 2011 na dokumente predloženom v prílohe C.
60 Okrem toho je potrebné pripomenúť, že odvolací senát nezaložil svoj záver o skoršom sprístupnení len na dokumente predloženom v prílohe C k návrhu na výmaz, ale že tento dokument predstavuje iba jeden z dôkazov v celkovom posúdení všetkých predložených dôkazov, najmä pokiaľ ide o moment daného sprístupnenia. V skutočnosti hlavným dôkazom o tomto sprístupnení bol dokument predložený v prílohe B návrhu na výmaz (pozri body 42 a 43 vyššie).
61 Tretí žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení osobitého charakteru sporného dizajnu v rozpore s článkom 6 a článkom 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002
62 V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka nesprávne posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu. Tento žalobný dôvod pozostáva z dvoch žalobných výhrad, pričom prvá sa týka miery tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu a druhá sa týka porovnania kolidujúcich dizajnov vzhľadom na pozornosť, ktorú informovaný užívateľ venuje rozdielom medzi nimi.
63 EUIPO tvrdenia žalobkyne odmieta.
64 V súlade s článkom 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 sa dizajn Spoločenstva môže vymazať iba v prípadoch stanovených v tomto ustanovení, najmä ak nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 4 až 9 toho istého nariadenia. Je potrebné spresniť, že na rozdiel od dôvodov výmazu uvedených v článku 25 ods. 1 písm. c) až g) tohto nariadenia sa dôvodov neplatnosti uvedených v písmenách a) a b) môže v zásade dovolávať ktokoľvek.
65 Podľa ustanovení článku 4 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 je dizajn chráneným dizajnom Spoločenstva, len ak je nový a má osobitý charakter. Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia má dizajn osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky alebo, ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti. Článok 6 ods. 2 tohto nariadenia dodáva, že pri posudzovaní daného osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu. Odôvodnenie 14 uvedeného nariadenia spresňuje, že pri posúdení osobitého charakteru dizajnu vo vzťahu k existujúcim dizajnom treba zohľadniť povahu výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselný sektor, do ktorého patrí.
66 Podľa judikatúry z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že posúdenie osobitého charakteru dizajnu sa v podstate vykoná preskúmaním v štyroch fázach. Toto preskúmanie pozostáva z určenia po prvé odvetvia výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený, alebo na ktorých má byť použitý, po druhé informovaného užívateľa uvedených výrobkov v závislosti od ich účelu a odvolaním sa na tohto informovaného užívateľa, určenia miery skorších znalostí, ako aj úrovne pozornosti pri porovnaní dizajnov, po tretie miery tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu, ktorá má priamo úmerný opačný vplyv na osobitý charakter, a po štvrté po prihliadnutí na tento osobitý charakter, určenia výsledku porovnania, pokiaľ možno priameho, celkových dojmov, ktoré u informovaného užívateľa vyvoláva sporný dizajn a samostatne každý skorší dizajn sprístupnený verejnosti [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2013, Budziewska/ÚHVT – Puma (Skáčuca mačkovitá šelma), T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 21 a citovanú judikatúru; z 10. septembra 2015, H&M Hennes & Mauritz/ÚHVT – Yves Saint Laurent (Kabelky), T‑525/13, EU:T:2015:617, bod 32, a z 21. júna 2018, Rohožka, T‑227/16, neuverejnený, EU:T:2018:370, bod 22].
67 V tomto prípade je nesporné, že odvetvie, ktorého sa týkajú kolidujúce dizajny, je odvetvie „držiakov informačných letákov pre vozidlá, reklamných štítov pre vozidlá“. Ďalej je potrebné postupne preskúmať pojem informovaný užívateľ a mieru tvorivej voľnosti pôvodcu, ako aj porovnať celkové dojmy, ktoré tieto dizajny vyvolávajú.
O informovanom užívateľovi
68 Žalobkyňa nepredložila žiadnu konkrétnu žalobnú výhradu s ohľadom na pojem informovaného užívateľa, ako ho definoval odvolací senát. V bodoch 49 a 55 návrhu však namieta proti konštatovaniu odvolacieho senátu, podľa ktorého informovaný užívateľ „nebude venovať osobitnú pozornosť“ niektorým rozdielom, čo nezohľadňovalo „mieru vedomostí“ tohto užívateľa. Preto je potrebné stanoviť mieru znalostí a stupeň pozornosti informovaného užívateľa, z ktorej vyplýva jeho schopnosť vnímať rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi.
69 Z judikatúry týkajúcej sa pojmu „informovaný užívateľ“ na jednej strane vyplýva, že „užívateľ“ znamená, že dotknutá osoba – či už ide o koncového používateľa alebo podnikateľa – používa výrobok, v ktorom je dizajn stelesnený, v súlade s účelom, na ktorý je ten istý výrobok určený. Na druhej strane prívlastok „informovaný“ tak naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká. Táto okolnosť však neznamená, že informovaný užívateľ je nad rámec skúseností, ktoré získal používaním predmetného výrobku, schopný rozlíšiť aspekty vzhľadu výrobku, ktoré sú diktované technickou funkciou výrobku, od aspektov vzhľadu, ktoré sú voliteľné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 59; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, EU:T:2010:248, body 46 až 48, a z 21. júna 2018, Rohožka, T‑227/16, neuverejnený, EU:T:2018:370, bod 37].
70 Pojem „informovaný užívateľ“ sa preto má chápať ako pojem nachádzajúci sa medzi pojmom „priemerný spotrebiteľ“ v oblasti ochranných známok, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý vzhľadom na svoju nedokonalú pamäť priamo neporovnáva kolidujúce ochranné známky, a pojmom „odborník v stave techniky“ v oblasti patentov, t. j. odborník s podrobnými technickými vedomosťami. Pojem informovaný užívateľ možno teda chápať ako pojem označujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti, alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti (rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 53, z 21. júna 2018, Rohožka, T‑227/16, neuverejnený, EU:T:2018:370, bod 36, a z 29. novembra 2018, Pištoľ na striekanie farby, T‑651/17, neuverejnený, EU:T:2018:855, bod 20). Pokiaľ ide o úroveň pozornosti informovaného užívateľa, hoci informovaný užívateľ nie je riadne informovaným a primerane pozorným a obozretným priemerným spotrebiteľom, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri posúdení jeho rôzne detaily, nie je ani odborníkom, ani špecialistom, akým je odborník v stave techniky, ktorý je schopný vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi kolidujúcimi dizajnmi existovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 59).
71 V prejednávanom prípade odvolací senát definoval informovaných užívateľov kolidujúcich dizajnov v bode 26 napadnutého rozhodnutia ako obchodníkov, ktorí chceli označiť svoje výrobky etiketami, ako aj obchodníkov zodpovedných za nákup v spoločnostiach, ktorí nakupujú takéto tabuľky na zobrazenie cien, t. j. držiaky informačných letákov pre vozidlá. Treba konštatovať, že táto definícia, ktorú navyše žalobkyňa nespochybnila, neobsahuje žiadne chyby.
72 Pokiaľ ide o mieru znalostí a úroveň pozornosti informovaného používateľa, z judikatúry citovanej v bodoch 69 a 70 vyššie, ako aj v bode 25 napadnutého rozhodnutia najmä vyplýva, že hoci táto referenčná osoba má určitú mieru znalostí o rôznych dizajnoch existujúcich v príslušnom sektore a pri jeho používaní vykazuje relatívne vysokú úroveň pozornosti a osobitnú ostražitosť, nie je odborníkom ani špecialistom, akým je odborník v stave techniky, ktorý je schopný vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi kolidujúcimi dizajnmi existovať.
O miere tvorivej voľnosti pôvodcu
73 Žalobkyňa svojou prvou žalobnou výhradou odvolaciemu senátu vytýka, že v bode 27 napadnutého rozhodnutia považoval mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe „tabuliek zobrazujúcich informácie [alebo držiakov informačných letákov pre vozidlá], reklamných štítov pre vozidlá“ za „vysokú“, a to tak pokiaľ ide o tvar, ako aj použitý materiál. Podľa nej je táto miera voľnosti veľmi nízka a vzťahujú sa na ňu obmedzenia v oblasti tvaru a veľkosti. Keďže papier, ktorý sa do takéhoto držiaka vkladá, obsahuje údaje týkajúce sa vozidla a informácie o cene, vyžaduje sa pravouhlý základný tvar. Pokiaľ ide o veľkosť a rozmery, treba tiež zabezpečiť, že veľkosť musí byť v rozmedzí minimálne formátu A4 pre viditeľnosť a nanajvýš formátu závisiaceho od príslušných rozmerov okien vozidla, pretože na jeho vnútornej strane bude držiak informačných letákov umiestnený. Miera tvorivej voľnosti pôvodcu bola teda vo veľkej miere obmedzená, a to jednak plánovaným použitím (vloženie listu papiera minimálne vo formáte A4, na ktorom sú uvedené údaje o vozidle a informácia o cene), a jednak príslušnými rozmermi okna vozidla.
74 Z judikatúry vyplýva, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu sa určuje najmä podľa obmedzení spojených so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku, alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok. Tieto obmedzenia vedú k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sa tak stali spoločnými pre viaceré dizajny používané na dotknutý výrobok [rozsudky z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 67; z 9. septembra 2011, Kwang Yang Motor/ÚHVT – Honda Giken Kogyo (Motor s vnútorným spaľovaním), T‑10/08, EU:T:2011:446, bod 32, a z 21. júna 2018, Rohožky, T‑227/16, neuverejnený, EU:T:2018:370, bod 54].
75 Všeobecný trend v oblasti dizajnu je však možné považovať za faktor obmedzujúci tvorivú voľnosť pôvodcu, keďže práve táto voľnosť pôvodcovi umožňuje objaviť nové tvary a nové trendy, ako aj inovovať v rámci existujúceho trendu [rozsudok z 13. novembra 2012, Antrax It/ÚHVT – THC (Radiátory), T‑83/11 a T‑84/11, EU:T:2012:592, bod 95]. Otázka, či dizajn sleduje všeobecný trend v oblasti dizajnu, je totiž relevantná nanajvýš vo vzťahu k estetickému vnímaniu predmetného dizajnu, a môže tak prípadne ovplyvniť obchodný úspech výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený. Naopak taká otázka je irelevantná v rámci skúmania osobitého charakteru predmetného dizajnu, ktoré spočíva v overení, či celkový dojem, ktorý tento dizajn vyvoláva, sa odlišuje od celkových dojmov, ktoré vyvolávajú skôr sprístupnené dizajny, bez ohľadu na estetické alebo obchodné úvahy [rozsudky z 22. júna 2010, Komunikačné zariadenie, T‑153/08, EU:T:2010:248, bod 58; zo 4. februára 2014, Sachi Premium‑Outdoor Furniture/ÚHVT – Gandia Blasco (Kreslo), T‑357/12, neuverejnený, EU:T:2014:55, bod 24, a zo 17. novembra 2017, Ciarko/EUIPO – Maan (Kuchynský digestor), T‑684/16, neuverejnený, EU:T:2017:819, bod 58].
76 Faktor, ktorý sa vzťahuje na mieru tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe sporného dizajnu, nemôže sám osebe určiť posúdenie individuálneho charakteru uvedeného dizajnu, ale umožňuje relativizovať toto posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. septembra 2015, Kabelky, T‑525/13, EU:T:2015:617, bod 35, a zo 4. júla 2017, Elektronické náramkové hodinky, T‑90/16, neuverejnený, EU:T:2017:464, bod 38). Jeho vplyv na osobitý charakter sa totiž mení podľa pravidla opačnej priamej úmery. Preto čím má pôvodca väčšiu voľnosť, tým menej sú dostačujúce malé rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkové odlišné dojmy. Naopak, čím je voľnosť pôvodcu obmedzenejšia, tým menšie rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi stačia na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkové odlišné dojmy. Inými slovami, vysoká miera voľnosti pôvodcu posilňuje záver, že dizajny, ktoré nemajú podstatné rozdiely, vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem, a preto sporný dizajn nemá žiadny osobitý charakter. Naopak, nízka miera voľnosti pôvodcu svedčí v prospech záveru, že dostatočne výrazné rozdiely medzi dizajnmi vyvolávajú u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem, a preto má sporný dizajn osobitý charakter (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2011, Motor s vnútorným spaľovaním, T‑10/08, EU:T:2011:446, bod 33; z 13. novembra 2012, Radiátory, T‑83/11 a T‑84/11, EU:T:2012:592, bod 45, a z 21. júna 2018, Rohožka, T‑227/16, neuverejnené, EU:T:2018:370, bod 54).
77 V prejednávanom prípade odvolací senát dospel v bodoch 27 až 29 k záveru, že tvorivá voľnosť pôvodcu pri návrhu „držiakov informačných letákov pre vozidlá, reklamných štítov pre vozidlá“ bola vysoká, a to tak čo sa týka tvaru, ako aj použitého materiálu. Podľa neho držiak informačných letákov pre vozidlá môže pozostávať z akéhokoľvek geometrického tvaru, pokiaľ umožňuje zobraziť informácie: môže byť nielen základného pravouhlého tvaru, ale aj štvorcového, kruhového alebo elipsovitého tvaru a obdĺžnikový tvar vznikol z dôvodu slobodnej voľby pôvodcu, ktorý nie je vopred určený ani trhom, ani inými dôvodmi či obmedzeniami. Domnieval sa, že to isté platilo aj pri výbere materiálu a že v tejto súvislosti použitie plastu už predstavovalo slobodnú voľbu pôvodcu, ktorá nebola vopred stanovená trhom, ani inými dôvodmi či obmedzeniami; podľa jeho názoru účastníci konania prinajmenšom neuviedli nič, čo by svedčilo o opaku.
78 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že opačné tvrdenia žalobkyne sú len ťažko presvedčivé. Pokiaľ ide o veľkosť alebo rozmery držiakov informačných letákov pre vozidlá, tieto aspekty nemohli obmedzovať tvorivú voľnosť pôvodcu v prejednávanom prípade. Konkrétne, nič v spise nenasvedčuje tomu, že technické špecifikácie nachádzajúce sa na týchto držiakoch informačných letákov museli byť vo formáte A4. Aj keby bol tento formát na trhu bežný, neznamená to, že by predstavoval relevantné obmedzenie tvorivej voľnosti pôvodcu. Podľa judikatúry citovanej v bode 75 vyššie všeobecná tendencia používať technické špecifikácie vo formáte A4 a podľa toho navrhovať výrobky, nie je relevantná v súvislosti s osobitým charakterom dizajnu. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala, a dokonca ani netvrdila, že by existovali obmedzenia spojené so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku, alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok.
79 Okrem toho treba pripomenúť, že súd Únie považuje mieru tvorivej voľnosti pôvodcu za vysokú alebo veľmi vysokú, pokiaľ je možné si predstaviť rôzne konfigurácie toho istého výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2012, Radiátory, T‑83/11 a T‑84/11, EU:T:2012:592, body 46 až 52), pokiaľ výrobok môže byť vyrobený vo veľmi širokej škále tvarov, farieb alebo materiálov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2017, Gamet/EUIPO – „Metal‑Bud II“ Robert Gubała (Kľučka dverí), T‑306/16, neuverejnený, EU:T:2017:466, body 45 až 47], pokiaľ je opis dotknutého výrobku veľmi široký a neobsahuje žiadne podrobnosti o svojom type alebo funkcii [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2015, Promarc Technics/ÚHVT – PIS (Časť dverí), T‑251/14, neuverejnený, EU:T:2015:780, bod 55], alebo pokiaľ funkčné obmedzenia týkajúce sa prítomnosti určitých základných prvkov nemôže mať významný vplyv na tvar a celkový vzhľad výrobku, ktorý môže mať rôzne tvary a byť usporiadaný rôznymi spôsobmi [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júna 2011, Hodinky pripevnené na šnúrke, T‑68/10, EU:T:2011:269, body 68 a 69; z 21. novembra 2013, El Hogar Perfecto del Siglo XXI/ÚHVT – Wenf International Advisers (Vývrtka), T‑337/12, EU:T:2013:601, body 36 až 39, a z 29. októbra 2015, Roca Sanitario/ÚHVT – Villeroy & Boch (Páková vodovodná batéria), T‑334/14, neuverejnený, EU:T:2015:817, body 45 až 52]. O taký prípad ide v podstate v prejednávanej veci, najmä pokiaľ ide o použité tvary a materiály.
80 Z toho vyplýva, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri návrhu „držiaka informačných letákov pre vozidlá, reklamných štítov pre vozidlá“ bola vysoká, a to tak čo sa týka tvaru, ako aj použitého materiálu, ako správne konštatoval odvolací senát v bodoch 27 až 29 napadnutého rozhodnutia.
81 Prvej žalobnej výhrade teda nemožno vyhovieť.
O porovnaní celkových dojmov
82 V druhej žalobnej výhrade žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka jeho konštatovanie uvedené v bodoch 33 a 34 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého informovaný užívateľ nevenuje osobitnú pozornosť rozdielu medzi pomerom dĺžky a šírky (v prejednávanej veci pomer 2:1 alebo 2,2:1 namiesto formátu A4), ako ani rozdielu v tvare jazýčka, ktorý sa nachádza v spodnej časti sporného dizajnu a jazýčka na dizajnoch, ktoré sa proti nemu uplatňujú. Podľa žalobkyne má sporný dizajn „podlhovastý vzhľad a takmer elegantný odmeraný efekt“, „ponúkajúci s prihliadnutím na obmedzenú mieru tvorivej voľnosti pôvodcu vzhľad vysokej kvality“, čo vyvoláva „elegantný dojem obdĺžnika“, ako aj „efekt krehkosti, odmeranosti, neútočnosti, na rozdiel od dizajnu predloženého v prílohe E“, pričom tento dizajn uvedený ako posledný vytvára „ťažký a mohutný dojem“, a že dizajny uvedené v prílohách A až E sú všetky „konštruované mohutným a mimoriadne neharmonickým spôsobom“, čo sa týka spojenia jazýčkovej časti s časťou zobrazovacieho panela, pričom toto spojenie dáva celku svoj tvar a vytvára „mohutný a remeselný dojem“ „bez akejkoľvek uhladenosti či elegancie“.
83 V súlade s ustálenou judikatúrou osobitý charakter dizajnu vyplýva z celkového dojmu rozdielu alebo absencie „déjà vu“ z pohľadu informovaného užívateľa vo vzťahu k existujúcim dizajnom bez zohľadnenia rozdielov, ktoré sú naďalej nedostatočne výrazné na to, aby ovplyvnili celkový dojem, hoci idú nad rámec nevýznamných detailov, avšak s prihliadnutím na rozdiely, ktoré sú dostatočne výrazné na to, aby vznikli odlišné celkové dojmy [pozri rozsudok zo 7. novembra 2013, Skáčuca mačkovitá šelma, T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 29 a citovanú judikatúru; rozsudky z 21. júna 2018, Rohožka, T‑227/16, neuverejnený, EU:T:2018:370, bod 72, a z 29. novembra 2018, Pištoľ na striekanie farby, T‑651/17, neuverejnený, EU:T:2018:855, bod 39].
84 Posúdenie osobitého charakteru dizajnu sa musí vykonať vo vzťahu k jednému alebo viacerým skorším dizajnom, braný jednotlivo spomedzi všetkých dizajnov, ktoré boli sprístupnené verejnosti, a nie vo vzťahu ku kombinácii skorších samostatných prvkov prevzatých z viacerých skorších dizajnov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions, C‑345/13, EU:C:2014:2013, body 25 a 35, a z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 61). Porovnanie celkových dojmov vyvolaných kolidujúcimi dizajnmi musí byť celkové a nemôže sa obmedziť na analytické porovnanie zoznamu podobností a rozdielov. Toto porovnanie sa zakladá na znakoch sprístupnených v spornom dizajne a musí sa vzťahovať len na znaky, ktoré sú chránené, bez prihliadnutia na znaky, najmä technické, ktoré sú z ochrany vylúčené. Takéto porovnanie sa vykoná v súvislosti so zapísaným dizajnom bez toho, aby sa mohlo požadovať od navrhovateľa na výmaz, aby predložil grafické znázornenie uvedeného dizajnu, ktoré je porovnateľné so znázornením v návrhu na zápis sporného dizajnu [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2013, Skáčuca mačkovitá šelma, T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 30 a citovanú judikatúru; z 13. júna 2017, Ball Beverage Packaging Europe/EUIPO – Crown Hellas Can (Plechovky), T‑9/15, EU:T:2017:386, bod 79, a zo 17. novembra 2017, Kuchynský digestor, T‑684/16, neuverejnený, EU:T:2017:819, bod 43].
85 Odvolací senát porovnal v tomto prípade tieto dizajny:
86 V bode 32 napadnutého rozhodnutia odvolací senát nezohľadnil informačný list, ktorý bol prevzatý v dokumentoch predložených v prílohách A až D návrhu na výmaz, pretože pre informovaného užívateľa bolo zrejmé, že držiaky informačných letákov pre vozidlá slúžia na individuálne zobrazenie cien, takže v celkovom dojme neprikladá konkrétnemu textu žiadny význam. V bode 33 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že tak sporný dizajn, ako aj skorší dizajn boli tvorené priesvitným povrchom, pod ktorý môže byť umiestnený list papiera; že ich základný tvar je obdĺžnikový, pričom v pomere medzi dĺžkou a šírkou existujú určité rozdiely; že oba dizajny majú na spodnom okraji jazýček v tvare paraboloidu, a že zatiaľ čo v skoršom dizajne parabola pretína obdĺžnik na jeho okrajoch, v spornom dizajne sa parabola dotýka obdĺžnika, pričom je z hľadiska šírky mierne mimo stredu. V bode 34 napadnutého rozhodnutia sa však odvolací senát domnieval, že tieto rozdiely sú minimálne a nemôžu zmeniť celkový dojem vyvolaný oboma dizajnmi. Podľa jeho názoru informovaný užívateľ nevenuje osobitnú pozornosť rozdielu v pomere medzi dĺžkou a šírkou obdĺžnika najmä preto, že jazýček má takmer totožný tvar, a skutočnosť, že na rozdiel od sporného dizajnu zaberá jazýček na skoršom dizajne celú spodnú časť, nie je príliš viditeľná.
87 V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieva, že postačuje zohľadniť skorší dizajn vyobrazený v dokumentoch predložených v prílohách B a C návrhu na výmaz.
88 V prvom rade je potrebné uviesť, že celkovému dojmu vyvolanému spornými dizajnmi u informovaného užívateľa prevláda obdĺžnikový tvar s priesvitným povrchom a trojuholníkovým jazýčkom na spodnom okraji. Kombinácia týchto troch základných znakov vyvoláva podobný celkový dojem.
89 Ďalej je nutné konštatovať, že rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi, ktoré spočívajú v pomere medzi dĺžkou a šírkou, keď je horná obdĺžniková časť mierne dlhšia, ako aj v mierne zakrivenom alebo paraboloidnom tvare trojuholníkového spodného jazýčka a jeho mierne umiestnenie mimo stredu z hľadiska šírky v spornom dizajne, sú relatívne minimálne.
90 Je pritom potrebné pripomenúť, že informovaný užívateľ aj napriek relatívne vysokej úrovni pozornosti nevníma rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu medzi kolidujúcimi dizajnmi existovať (pozri bod 72 vyššie).
91 Tieto rozdiely teda nemôžu odstrániť dojem „déjà vu“, ktorý vyvolávajú kolidujúce dizajny s ohľadom na ich spoločné prvky, ktoré patria medzi ich najviditeľnejšie a najdôležitejšie prvky [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. októbra 2015, Páková vodovodná batéria, T‑334/14, neuverejnený, EU:T:2015:817, bod 74, a z 28. septembra 2017, Rühland/EUIPO – 8 seasons design (Lampa v tvare hviezdy), T‑779/16, neuverejnený, EU:T:2017:674, bod 43].
92 Preto treba dospieť k záveru, že takéto rozdiely nie sú dostatočne výrazné na to, aby s prihliadnutím na vysokú mieru voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu vyvolali samy osebe u informovaného užívateľa celkový dojem odlišný od celkového dojmu vyvolaného skorším dizajnom. Z tohto dôvodu nie sú schopné dať spornému dizajnu osobitý charakter.
93 Odvolací senát sa preto nedopustil nesprávneho posúdenia, keď sa vo svojom posúdení na základe zohľadnenia rozdielov uvádzaných žalobkyňou domnieval, že kolidujúce dizajny vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem a že sporný dizajn nemá osobitý charakter.
94 Druhej žalobnej výhrade teda nemožno vyhovieť.
95 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je namieste zamietnuť štvrtý žalobný dôvod ako nedôvodný, a teda aj žalobu v celom jej rozsahu.
O trovách
96 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V zmysle článku 135 ods. 1 tohto poriadku však platí, že ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť iba časť trov konania druhého účastníka, resp. vôbec mu nemusí uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.
97 V prejednávanej veci žalobkyňa je neúspešným účastníkom konania a EUIPO výslovne navrhol, aby sa im uložila povinnosť nahradiť trovy konania. So zreteľom na okolnosti prípadu, najmä na komunikáciu zo strany EUIPO, ktorý zaslal neusporiadané poradie strán dvoch katalógov (pozri body 28 až 39 vyššie), sa v súlade so spravodlivým zaobchádzaním podľa článku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku sa vyžaduje, aby každý účastník konania znášal svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Visi/one GmbH a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) znášajú každý svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júna 2019.
Podpisy
Obsah