Language of document : ECLI:EU:T:2022:261

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 27. apríla 2022 (*)

„Mimozmluvná zodpovednosť – Spolupráca policajných orgánov a iných orgánov členských štátov presadzujúcich výkon práva – Boj proti trestnej činnosti – Poskytovanie informácií zo strany Europolu členskému štátu – Údajné nezákonné spracúvanie údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/794 – Článok 50 ods. 1 – Nemajetková ujma“

Vo veci T‑436/21,

Leon Leonard Johan Veen, bydliskom v Ossi (Holandsko), v zastúpení: T. Lysina, advokát,

žalobca,

proti

Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), v zastúpení: A. Nunzi, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Ziegenhorn a M. Kottmann, advokáti,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda komory J. Svenningsen (spravodajca), sudcovia R. Barents a C. Mac Eochaidh,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o prejednaní žaloby bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou podanou na základe článku 268 ZFEÚ sa žalobca, Leon Leonard Johan Veen, domáha náhrady škody, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku nezákonného spracúvania osobných údajov Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        V rámci vyšetrovania, ktoré nasledovalo po zaistení 1,5 tony metamfetamínu, slovenská polícia požiadala Europol o pomoc na základe článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 písm. a), b) a h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 2016, s. 53), pričom Europol najmä informovala, že žalobca je podozrivý z účasti na obchodovaní s touto látkou.

3        Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a spracovaných na základe článku 17 ods. 1 písm. a), článku 18 ods. 1, článku 18 ods. 2 písm. a), c) a d) a článku 31 nariadenia 2016/794 vykonal Europol krížovú kontrolu na základe článku 18 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia a následne vypracoval správu (ďalej len „správa“).

4        Správa, ktorej úroveň dôvernosti bola stanovená na „Europol neutajené – Základný stupeň ochrany“, bola určená iba Francúzskej republike, Holandskému kráľovstvu, Slovenskej republike a United States Drug Enforcement Administration (Úrad pre boj proti drogám, Spojené štáty americké).

5        V správe vypracovanej v angličtine je meno žalobcu uvedené v tomto odseku:

„Both, Leon Leonard Johan Veen and [A] came into noticed in several Dutch investigations concerning suspicious transactions. In addition, Leon Leonard Johan Veen had been reported also in a Swedish investigation concerning drugs trafficking and a Polish investigation concerning fraud.“ (Obidvaja, Leon Leonard Johan Veen a [A], boli spomenutí v rámci niekoľkých vyšetrovaní v Holandsku, ktoré sa týkali podozrivých transakcií. Okrem toho Leon Leonard Johan Veen bol nahlásený aj v rámci vyšetrovania vo Švédsku týkajúceho sa obchodovania s drogami a vyšetrovania v Poľsku týkajúceho sa podvodu.)

 Návrhy účastníkov konania

6        Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        uložil Europolu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50 000 eur,

–        uložil Europolu povinnosť nahradiť trovy konania.

7        Europol navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

8        Touto žalobou žalobca poukazuje na konania spôsobujúce škodu, ktorých sa dopustil Europol a ktoré vyplývajú z nezákonných operácií spracúvania údajov, pričom sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z týchto konaní vo výške 50 000 eur, a to na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ, ako aj článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794.

9        Podľa článku 50 ods. 1 nariadenia 2016/794 každá fyzická osoba, ktorá utrpela škodu v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania, má právo na náhradu spôsobenej škody, a to buď od Europolu v súlade s článkom 340 ZFEÚ alebo od členského štátu, v ktorom nastala udalosť, ktorá spôsobila škodu, v súlade s jeho vnútroštátnym právom.

10      Vzhľadom na to, že žalobca podal na Všeobecný súd žalobu proti Europolu, jeho žalobu treba preskúmať na základe článkov 268 a 340 ZFEÚ.

 prípustnosti

11      Europol sa domnieva, že žaloba je neprípustná z dôvodu nedostatku jasnosti a presnosti návrhu.

12      Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 53 prvým odsekom toho istého štatútu, ako aj podľa článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba obsahovať predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prípustná, nevyhnutné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali koherentne a zrozumiteľne zo znenia samotnej žaloby (pozri uznesenie z 11. marca 2021, Techniplan/Komisia, T‑426/20, neuverejnené, EU:T:2021:129, bod 19 a citovanú judikatúru).

13      Na splnenie týchto požiadaviek jasnosti a presnosti musí žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Európskej únie obsahovať skutočnosti, dôkazy alebo návrhy dôkazov, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca inštitúcii vytýka, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním a ujmou, ktorá mu bola údajne spôsobená, ako aj povahu a rozsah tejto ujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. októbra 2015, Accorinti a i./ECB, T‑79/13, EU:T:2015:756, bod 53 a citovanú judikatúru).

14      V prejednávanej veci zo žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady ujmy, ktorá mu bola údajne spôsobená v dôsledku dvoch konaní Europolu, a to jednak v dôsledku toho, že v správe boli uvedené osobné údaje, ktoré sa ho týkajú (prvý žalobný návrh), a jednak toho, že Europol založil túto správu do spisu týkajúceho sa slovenského trestného konania vedeného proti nemu (druhý žalobný návrh), pričom v prípade týchto konaní poukazuje na ich nezákonnú povahu vzhľadom na právne predpisy priznávajúce práva jednotlivcovi vrátane ustanovení zameraných na zaručenie ochrany jeho osobných údajov.

15      Preto treba konštatovať, že predmet žaloby a žalobné dôvody, ktoré žalobca uviedol v žalobe, vyplývajú dostatočne pochopiteľným spôsobom zo samotného znenia žaloby. Toto konštatovanie je potvrdené aj tým, že Europol bol schopný odpovedať na uvedené žalobné dôvody.

16      Okrem toho, pokiaľ ide o argumentáciu Europolu týkajúcu sa námietky neprípustnosti založenej na nedostatku dôkazov predložených žalobcom v súvislosti s údajným protiprávnym konaním a údajnou ujmou, treba konštatovať, že na takéto otázky sa nevzťahuje posúdenie prípustnosti návrhu na náhradu škody, ale posúdenie jeho dôvodnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2021, Kočner/Europol, T‑528/20, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:631, bod 39).

17      Preto treba konštatovať, že žaloba spĺňa požiadavky stanovené v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, a preto je prípustná.

 veci samej

18      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ v prípade mimozmluvnej zodpovednosti Únia v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií.

19      Na jednej strane z toho vyplýva, že článok 340 druhý odsek ZFEÚ priznáva právomoc súdu Únie len na náhradu škody spôsobenej inštitúciami Únie alebo ich zamestnancami pri výkone ich funkcií, to znamená na náhradu škody, ktorá môže viesť ku vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie (uznesenie z 9. júla 2019, Scaloni a Figini/Komisia, T‑158/18, neuverejnené, EU:T:2019:491, bod 19, a rozsudok z 29. septembra 2021, Kočner/Europol, T‑528/20, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:631, bod 59).

20      V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem „inštitúcia“ v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ zahŕňa nielen inštitúcie Únie vymenované v článku 13 ods. 1 ZEÚ, ale aj všetky orgány a úrady Únie zriadené Zmluvami alebo na ich základe, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie (pozri rozsudok zo 16. decembra 2020, Rada a i./K. Chrysostomides & Co. a i., C‑597/18 P, C‑598/18 P, C‑603/18 P a C‑604/18 P, EU:C:2020:1028, bod 80 a citovanú judikatúru), vrátane agentúr Únie, a teda aj Europolu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2021, Kočner/Europol, T‑528/20, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:631, bod 60).

21      Na druhej strane vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ je podmienený splnením troch kumulatívnych podmienok, ktorými sú protiprávnosť konania vytýkaného inštitúcii Únie, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním tejto inštitúcie a uvádzanou škodou (rozsudok zo 16. decembra 2020, Rada a i./K. Chrysostomides & Co. a i., C‑597/18 P, C‑598/18 P, C‑603/18 P a C‑604/18 P, EU:C:2020:1028, bod 79).

22      Keďže tieto tri podmienky vzniku zodpovednosti sú kumulatívne, postačuje na zamietnutie žaloby o náhradu škody nesplnenie jednej z nich (rozsudok z 25. februára 2021, Dalli/Komisia, C‑615/19 P, EU:C:2021:133, bod 42).

23      Práve vzhľadom na uvedené zásady treba preskúmať každý z oboch žalobných návrhov.

 O prvom žalobnom návrhu

24      Žalobca sa domáha náhrady ujmy, ktorá mu bola údajne spôsobená z dôvodu nepresnosti a nepreukázania informácií, ktoré Europol uviedol vo svojej správe, a to že žalobca mal byť údajne vyšetrovaný vo Švédsku vo veci obchodovania s drogami a v Poľsku vo veci podvodu, pričom žiadne vyšetrovanie týkajúce sa žalobcu v týchto štátoch v súčasnosti neprebieha ani neprebiehalo.

25      Uvedenie týchto nepresných a nepreukázaných informácií, ktoré sa týkajú žalobcu, predstavuje nezákonné spracúvanie osobných údajov porušujúce jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, jeho právo na ochranu osobných údajov, ako aj zásadu prezumpcie neviny, ktoré zaručuje Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Tieto informácie ho totiž prezentujú ako osobu, ktorá sa podieľala na obchodovaní s drogami alebo na podvode.

26      Podľa žalobcu je toto porušenie o to viac nezákonné, že sa nemohol vyjadriť k informáciám nachádzajúcim sa v správe, že tejto správe nepredchádzalo súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie nezávislého správneho orgánu a Europol nemal k dispozícii nijaký dôkaz potvrdzujúci pravdivosť informácií týkajúcich sa žalobcu.

27      Z tohto dôvodu v ňom bol vyvolaný pocit nespravodlivosti a došlo k poškodeniu jeho cti, dobrej povesti, ako aj súkromného života, najmä pokiaľ ide o jeho vzťahy s jeho partnerkou a s jeho synom.

28      Europol tieto tvrdenia žalobcu spochybňuje.

29      V prvom rade, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa protiprávnosti konania vytýkaného Europolu, treba uviesť, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého boli v správe protiprávne uvedené informácie o dvoch vyšetrovaniach vedených voči nemu vo Švédsku a v Poľsku, vychádza z nesprávneho pochopenia tejto správy.

30      Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, sa totiž v spornom odseku tejto správy napriek jazykovým nedostatkom v anglickom jazyku a napriek spôsobu, akým ho žalobca interpretuje, neuvádza, že by sa voči žalobcovi viedli dve vyšetrovania vo Švédsku a v Poľsku, ale len to, že jeho meno bolo nahlásené v rámci týchto dvoch vyšetrovaní, ako to vyplýva z nasledujúceho textu správy: „In addition, Leon Leonard Johan Veen had been reported also in a Swedish investigation concerning drugs trafficking and a Polish investigation concerning fraud.“ (Okrem toho Leon Leonard Johan Veen bol nahlásený aj v rámci vyšetrovania vo Švédsku týkajúceho sa obchodovania s drogami a vyšetrovania v Poľsku týkajúceho sa podvodu.) Navyše Europol vo vyjadrení k žalobe vysvetlil, že keď chce v správe určenej vnútroštátnym policajným orgánom uviesť, že osoba je alebo bola podozrivá v rámci vyšetrovania, urobí tak výslovne a jednoznačne najmä použitím výrazov ako „podozrivý“ alebo „predmet vyšetrovania“.

31      Žalobca teda nesprávne vytýka Europolu, že v správe protiprávne uviedol to, že bol predmetom dvoch vyšetrovaní vo Švédsku a v Poľsku, a teda že ho označil za osobu, ktorá sa podieľala na obchodovaní s drogami alebo na podvode.

32      V každom prípade to, že sa v správe Europolu uvedú osobné informácie týkajúce sa určitej osoby, ktorej priezvisko alebo osobné údaje boli zhromaždené alebo uložené touto agentúrou, nemôže samo osebe predstavovať protiprávnosť, ktorá by mohla viesť ku vzniku jej zodpovednosti.

33      Ako totiž vyplýva z článku 3 ods. 1 nariadenia 2016/794 v spojení s jeho odôvodneniami 12 a 13, Europol predstavuje centrum pre výmenu informácií v oblasti spravodajských informácií o trestných činoch medzi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za presadzovanie práva, pričom má podporovať a posilňovať činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov.

34      Na dosiahnutie týchto cieľov a v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia 2016/794 je úlohou Europolu najmä zhromažďovať, uchovávať, spracúvať, analyzovať a vymieňať informácie vrátane spravodajských informácií o trestných činoch, ako aj bezodkladne oznamovať členským štátom všetky informácie alebo súvislosti medzi trestnými činmi, ktoré sa ich týkajú, pričom toto oznamovanie môže byť podľa článku 22 uvedeného nariadenia povinné.

35      Na tento účel článok 18 ods. 1 a 2 nariadenia 2016/794 v spojení s jeho odôvodneniami 24 a 25 oprávňuje Europol na spracúvanie informácií vrátane osobných údajov, a to najmä tým, že vykonáva krížové kontroly určené na zistenie súvislostí alebo iných príslušných prepojení medzi informáciami, ktoré sa týkajú rôznych kategórií osôb.

36      Článok 18 ods. 4 nariadenia 2016/794 však ukladá Europolu povinnosť dodržiavať záruky ochrany údajov stanovené týmto nariadením. Ako vyplýva z kapitoly VI tohto nariadenia, nazvanej „Záruky v oblasti ochrany údajov“, ako aj z jeho odôvodnenia 40, táto ochrana je samostatná a prispôsobená osobitnému charakteru spracúvania osobných údajov v oblasti presadzovania práva, čo umožňuje vyhlásenie č. 21 o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, ktoré tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ a ktoré uznáva osobitý charakter spracúvania osobných údajov v oblasti presadzovania práva.

37      V tomto rámci článok 38 ods. 2, 4, 5 a 7 nariadenia 2016/794 v spojení s jeho odôvodnením 47 spresňuje rozdelenie zodpovednosti v oblasti ochrany osobných údajov najmä medzi Europol a členské štáty.

38      Europol tak preberá najmä zodpovednosť za dodržiavanie všeobecných zásad v oblasti ochrany údajov uvedených v článku 28 tohto nariadenia, s výnimkou požiadavky správnosti a aktualizácie týchto údajov, ako aj zodpovednosť za všetky operácie spracúvania údajov, ktoré uskutočňuje, okrem tých, ktoré vyplývajú z dvojstranných výmen údajov uskutočňovaných prostredníctvom jeho štruktúr. Členské štáty zodpovedajú za kvalitu osobných údajov, ktoré poskytujú Europolu, ako aj za zákonnosť ich prenosu.

39      V prejednávanej veci však žalobca nepredložil nijakú skutočnosť, ktorá by mohla preukázať, že Europol si v súvislosti s uvedením mena žalobcu alebo osobných údajov, ktoré sa ho týkajú, v správe nesplnil niektorú z povinností, ktoré mu vyplývajú z nariadenia 2016/794, za čo by mu mohla byť pripísaná zodpovednosť podľa článku 38 uvedeného nariadenia v spojení s jeho článkom 50 ods. 1.

40      V tomto zmysle žalobca netvrdí a tým skôr nepreukazuje, že Europol tým, že vykonal krížovú kontrolu informácií, ktoré má k dispozícii a týkajú sa žalobcu, a následne ich postúpil v rámci dôverného režimu obmedzenému počtu orgánov presadzujúcich výkon práva, konal nad rámec pôsobnosti nariadenia 2016/794, definovanej v článku 18 ods. 5, alebo prekročil právomoci, ktoré mu boli zverené najmä článkom 18 ods. 2 uvedeného nariadenia.

41      V rozsahu, v akom žalobca poukazuje na to, že informácie, ktoré sa ho týkajú a ktoré sa nachádzajú v správe, sú nepravdivé, treba uviesť, že vôbec netvrdil, že by sa jeho meno v rámci uvedených vyšetrovaní neobjavilo.

42      Aj za predpokladu, že by uvedené informácie boli nesprávne, žalobca vôbec nepreukázal, že zodpovednosť za túto nesprávnosť mohla byť pripísaná Europolu. Ako totiž bolo uvedené v bode 38 vyššie, Europol nemôže byť zodpovedný za prípadnú nesprávnosť údajov, ktoré poskytol členský štát. Žalobca však nepredložil nijaký dôkaz alebo dôkaz prima facie, na základe ktorého by bolo možné domnievať sa, že Europol zmenil informácie, ktoré poskytli švédske a poľské orgány.

43      Napokon v rozsahu, v akom žalobca vytýka Europolu, že ho predtým, než v správe uviedol osobné údaje, ktoré sa ho týkajú, nevypočul alebo že tieto údaje spracoval bez predchádzajúceho povolenia zo strany sudcu alebo nezávislého správneho orgánu, stačí uviesť, že nariadenie 2016/794 takéto povinnosti nestanovuje.

44      Konkrétne tým, že by bola Europolu uložená povinnosť vypočuť každú osobu predtým, než v správe určenej výlučne pre konkrétne policajné orgány a orgány presadzujúce výkon práva uvedie osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, by mohol byť spochybnený potrebný účinok nariadenia 2016/794, ako aj činnosť uvedených orgánov, ktorú má nariadenie podporovať a posilňovať.

45      Navyše tvrdenia založené na porušení článkov 7 a 8, ako aj článku 48 ods. 1 Charty, ktoré sa týkajú rešpektovania súkromného a rodinného života, ochrany osobných údajov a prezumpcie neviny, treba zamietnuť.

46      Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa porušenia článkov 7 a 8 Charty, treba pripomenúť, že jej článok 52 ods. 1 stanovuje, že každé obmedzenie výkonu práv a slobôd priznaných v Charte, musí byť stanovené zákonom, čo konkrétne predpokladá, že samotný právny základ, ktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí vymedzovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva a že právna úprava obsahujúca opatrenie umožňujúce takýto zásah musí stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré budú upravovať pôsobnosť a uplatnenie predmetného opatrenia a ukladať minimálne požiadavky tak, aby osoby, ktorých osobné údaje boli prenesené, mali dostatočné záruky umožňujúce účinne chrániť tieto údaje pred rizikom zneužitia [pozri rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely), C‑175/20, EU:C:2022:124, body 54 a 55, ako aj citovanú judikatúru].

47      Ako sa však uvádza v odôvodnení 76 nariadenia 2016/794, toto nariadenie bolo vypracované najmä s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov a práva na rešpektovanie súkromného života, tak ako sú zaručené článkami 8 a 7 Charty, pričom sa sleduje legitímny a nevyhnutný cieľ účinne bojovať proti závažným formám trestnej činnosti, ktoré sa dotýkajú dvoch alebo viacerých členských štátov, alebo dokonca presahujú vonkajšie hranice Únie.

48      V tomto rámci, ako to vyplýva najmä z kapitoly VI nariadenia 2016/794 v spojení s jeho odôvodnením 50, normotvorca Únie stanovil jasné a presné pravidlá týkajúce sa rozsahu právomocí zverených Europolu, stanovil minimálne požiadavky na činnosť Europolu v oblasti ochrany osobných údajov a zaviedol nezávislé, transparentné a zodpovedné kontrolné štruktúry.

49      Keďže žalobca nepreukázal, že by Europol porušil svoje povinnosti tým, že v správe uviedol osobné údaje, ktoré sa týkajú žalobcu, nemožno z tohto dôvodu konštatovať žiadne porušenie článkov 7 a 8 Charty.

50      Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa porušenia článku 48 ods. 1 Charty, ktorý upravuje prezumpciu neviny, toto tvrdenie nie je podporené nijakou argumentáciou. Nespĺňa teda požiadavky stanovené v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, a preto je neprípustné.

51      Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o prvý žalobný návrh, žalobca nepreukázal existenciu protiprávneho konania zo strany Europolu.

52      V druhom rade a v každom prípade, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa existencie údajnej škody a príčinnej súvislosti medzi touto škodou a konaním Europolu, treba uviesť, že žalobca poukázal len na to, že správa bola „prístupná“ prokurátorovi, vyšetrovateľovi, vnútroštátnemu súdu, ako aj účastníkom konania, ktorých vôbec neidentifikoval.

53      Keďže však žalobca nepreukázal, že by bol porušený režim dôvernosti, ktorému podliehala správa Europolu, alebo že by k tejto správe mali prístup iné osoby než tie, ktorých sa týka, nemôže tvrdiť, že by uvedením osobných údajov, ktoré sa ho týkajú, v uvedenej správe bola poškodená jeho dobrá povesť alebo česť.

54      Z podobných dôvodov a vzhľadom na neexistenciu dôkazu na podporu svojho tvrdenia žalobca nepreukázal ani to, že by uvedenie tých istých údajov v správe ovplyvnilo jeho vzťahy s jeho partnerkou a dieťaťom, ktoré vzhľadom na dôkazy predložené Všeobecnému súdu nemali k uvedenej správe prístup.

55      Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný návrh na náhradu škody treba zamietnuť ako nedôvodný.

 O druhom žalobnom návrhu

56      Žalobca sa domáha náhrady ujmy, ktorá mu bola údajne spôsobená tým, že Europol založil správu do spisu týkajúceho sa slovenského trestného konania vedeného voči nemu, a to v rozsahu, v akom tento úkon v ňom vyvolal pocit nespravodlivosti a poškodil jeho česť, povesť, ako aj jeho právo na rodinný život.

57      Europol spochybňuje tvrdenia žalobcu, pričom poukazuje najmä na to, že správu nezaložil do spisu týkajúceho sa predmetného trestného konania.

58      V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca nepredložil nijaký dôkaz, dokonca ani dôkaz prima facie, ktorý by umožnil preukázať, že to bol práve Europol, ktorý skutočne založil správu do spisu týkajúceho sa uvedeného trestného konania, a nie slovenské orgány činné v trestnom konaní.

59      Navyše z bodu 17 žaloby výslovne vyplýva, že podľa samotného žalobcu Europol postúpil správu slovenským policajným orgánom.

60      Toto konštatovanie je navyše potvrdené logikou nariadenia 2016/794 a úlohou, ktorá bola Europolu zverená v rámci systému spolupráce orgánov presadzujúcich výkon práva zavedeného týmto nariadením.

61      Z článku 3 ods. 1 nariadenia 2016/794 totiž vyplýva, že úlohou Europolu je podporovať a posilňovať činnosť príslušných orgánov členských štátov, ktoré sú definované v článku 2 písm. a) uvedeného nariadenia ako „všetky policajné orgány a iné orgány presadzujúce výkon práva existujúce v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“.

62      Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, a vzhľadom na dôkazy, ktoré predložil Všeobecnému súdu, založenie správy do spisu týkajúceho sa slovenského trestného konania vedeného voči nemu preto nemožno považovať za úkon, ktorý vykonal Europol.

63      V dôsledku toho škodu, ktorá údajne vyplýva zo založenia správy do spisu týkajúceho sa trestného konania, nemožno pripísať Europolu.

64      Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhý žalobný návrh na náhradu škody musí byť zamietnutý ako nedôvodný, pričom žalobu treba zamietnuť v celom rozsahu, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o návrhoch dôkazov žalobcu, ako aj o jeho návrhoch na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania, a najmä o prípustnosti týchto návrhov, keďže Všeobecný súd dospel k záveru, že na základe dôkazov založených do spisu má dostatok informácií na to, aby mohol rozhodnúť o spore.

 O trovách

65      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Europolu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Leon Leonard Johan Veen je povinný nahradiť trovy konania.

Svenningsen

Barents

Mac Eochaidh

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. apríla 2022.

Tajomník

 

Predseda

E. Coulon

 

S. Papasavvas


*      Jazyk konania: slovenčina.