Language of document : ECLI:EU:T:2022:276

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

zo 4. mája 2022 (*)

„Štátna pomoc – Letecká doprava – Podporné opatrenie prijaté Rumunskom – Pomoc na záchranu spoločnosti TAROM – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Žaloba o neplatnosť – Postavenie dotknutej osoby – Ochrana procesných práv – Prípustnosť – Usmernenia o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach s výnimkou finančných inštitúcií – Opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť sociálnym ťažkostiam alebo napraviť zlyhanie trhu – Zásada poskytnutia pomoci jedenkrát a naposledy – Vplyv predchádzajúcej pomoci poskytnutej pred pristúpením Rumunska k Únii – Vážne ťažkosti – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑718/20,

Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.), so sídlom v Budapešti (Maďarsko), v zastúpení E. Vahida, S. Rating a I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, V. Bottka a I. Barcew, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg, G. Hesse a D. Petrlík (spravodajca),

tajomník: I. Pollalis, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 6. decembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobkyňa Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.) navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie C(2020) 1160 final z 24. februára 2020 o štátnej pomoci SA.56244 (2020/N) – Rumunsko – Pomoc na záchranu TAROM (Ú. v. EÚ C 310, 2020, s. 3), ktorou Európska komisia na jednej strane nevzniesla námietky proti opatreniu pomoci, ktoré Rumunsko poskytlo spoločnosti Compania Nationala de Transporturi Aeriene Romane „TAROM SA“ (ďalej len „TAROM“) a ktoré tvorila pôžička vo výške 175 952 000 rumunských lei (RON) (približne 36 660 000 eur), splatná ku koncu obdobia šiestich mesiacov, a na druhej strane vyhlásila túto pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie

2        TAROM je rumunská letecká spoločnosť pôsobiaca z jediného letiskového uzla nachádzajúceho sa na medzinárodnom letisku OTP Henri‑Coandă v Bukurešti (Rumunsko). Predovšetkým vykonáva činnosť v oblasti leteckej prepravy cestujúcich, nákladu a pošty. Začiatkom roka 2020 TAROM zamestnávala 1 795 osôb a vlastnila flotilu 25 lietadiel. TAROM prevádzkovala tak vnútroštátne, ako aj medzinárodné linky.

3        Dňa 19. februára 2020 Rumunsko oznámilo Komisii plán pomoci na záchranu spoločnosti TAROM pozostávajúci z pôžičky na financovanie jej potreby likvidity vo výške 175 952 000 RON (približne 36 660 000 eur), ktorá mala byť splatená na konci obdobia šiestich mesiacov s možnosťou čiastočného predčasného splatenia (ďalej len „opatrenie pomoci“).

4        Komisia konštatovala, že finančná situácia spoločnosti TAROM sa v priebehu predchádzajúcich piatich rokov výrazne zhoršila, a zdôraznila, že kumulované straty za obdobie rokov 2004 – 2019 dosahovali výšku 3 362 130 000 RON (približne 715 350 000 eur), čím presiahli viac ako polovicu sumy základného imania spoločnosti TAROM.

5        Pokiaľ ide o situáciu dopravných sietí v Rumunsku, Komisia uviedla, že celkový stav a spoľahlivosť rumunskej železničnej a cestnej siete sú zlé a že letecká doprava je naďalej podstatná pre regionálny rozvoj v tejto krajine, najmä vnútroštátne linky prevádzkované spoločnosťou TAROM.

6        Komisia uviedla, že podľa Rumunska odchod spoločnosti TAROM z trhu by neumožňoval zabezpečiť lety týkajúce sa už uskutočnených rezervácií, pretože konkurenti spoločnosti TAROM by nemohli v krátkom čase prevziať dotknuté letecké spojenia, a že by ovplyvnil veľký počet podnikov, vrátane najmä domácich letísk.

7        Komisia v rámci svojho preskúmania opatrenia pomoci v prvom rade konštatovala, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

8        V druhom rade Komisia overila, či opatrenie pomoci bolo zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

9        Po prvé v odôvodneniach 52 až 57 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že TAROM bola podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach s výnimkou finančných inštitúcií (Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1, ďalej len „usmernenia“).

10      Po druhé v odôvodneniach 58 až 65 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že informácie poskytnuté Rumunskom preukazujú, že opatrenie pomoci spĺňa podmienku stanovenú v bodoch 43 až 52 usmernení, podľa ktorej musí štátna pomoc prispieť k cieľu spoločného záujmu.

11      Po tretie v odôvodneniach 66 až 77 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, že opatrenie pomoci bolo primerané na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým bolo zabrániť úpadku spoločnosti TAROM.

12      Po štvrté v odôvodneniach 78 až 85 tohto rozhodnutia Komisia usúdila, že opatrenie pomoci bolo primerané potrebám likvidity TAROM počas obdobia šiestich mesiacov.

13      Po piate v odôvodneniach 86 až 89 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že podmienka poskytnutia pomoci „jedenkrát a naposledy“, ktorej dodržanie požadujú body 70 až 74 usmernení, bola splnená.

14      V dôsledku toho sa Komisia rozhodla nevzniesť námietky voči opatreniu pomoci z dôvodu, že bolo zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

 Návrhy účastníkov konania

15      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

16      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny rámec

 O prípustnosti

17      Žalobkyňa tvrdí, že má aktívnu legitimáciu a záujem na konaní ako príslušná strana v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a ako zainteresovaná strana v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).

18      Komisia nespochybňuje prípustnosť žaloby.

19      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že keď Komisia, ako v prejednávanej veci, prijme rozhodnutie o nevznesení námietok na základe článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, nielen vyhlási predmetné opatrenia za zlučiteľné s vnútorným trhom, ale tiež implicitne odmietne začať konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ a v článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia (pozri analogicky rozsudok z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 42 a citovanú judikatúru). Ak Komisia po predbežnom preskúmaní konštatuje, že oznámené opatrenie vyvoláva pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom, v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589 je povinná prijať rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia. V zmysle posledného uvedeného ustanovenia sa takýmto rozhodnutím vyzve dotknutý členský štát a ostatné dotknuté osoby na predloženie pripomienok v určenej lehote, ktorá zvyčajne nepresahuje jeden mesiac (pozri analogicky rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 46).

20      Ak konanie vo veci formálneho zisťovania nebolo začaté, príslušné strany, ktoré mohli predložiť pripomienky počas tejto druhej fázy, strácajú túto možnosť. Na účely nápravy majú možnosť napadnúť rozhodnutie Komisie o nezačatí konania vo veci formálneho zisťovania na súde Európskej únie. Žaloba o neplatnosť rozhodnutia založeného na článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorú podala príslušná strana v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, je teda prípustná, ak chce žalobca chrániť svoje procesné práva, ktoré mu priznáva toto posledné uvedené ustanovenie [rozsudky z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C‑322/09 P, EU:C:2010:701, bod 56, a z 9. júna 2021, Ryanair/Komisia (Condor; Covid‑19), T‑665/20, EU:T:2021:344, bod 26].

21      Medzi takýmito zainteresovanými stranami sa vzhľadom na článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 nachádzajú najmä podniky konkurujúce príjemcovi opatrenia pomoci [pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, C‑817/18 P, EU:C:2020:637, bod 50, a z 9. júna 2021, Ryanair/Komisia (Condor; Covid‑19), T‑665/20, EU:T:2021:344, bod 28].

22      V prejednávanej veci treba uviesť, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou TAROM, ktorá je príjemcom opatrenia pomoci, existuje konkurenčný vzťah. Žalobkyňa totiž tvrdila bez toho, aby to bolo spochybnené, že v roku 2019 bola z hľadiska podielu kapacity sedadiel najväčšou leteckou spoločnosťou v Rumunsku. Predstavuje 40,8 % – zatiaľ čo TAROM má podiel kapacity sedadiel len 15,3 % –, pričom prepravuje približne 9,3 milióna cestujúcich ročne z Rumunska a do Rumunska, ako aj na vnútroštátnych spojeniach tejto krajiny. Poukázala tiež na to, že jej letový poriadok na leto 2020, zostavený pred začiatkom pandémie COVID‑19, obsahoval 163 liniek s odletom z 11 rumunských letísk.

23      Z toho vyplýva, že žalobkyňa je príslušnou stranou, ktorá má záujem na zabezpečení ochrany procesných práv, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

24      Treba teda uznať prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom žalobkyňa v jej rámci tvrdí, že došlo k porušeniu jej procesných práv.

25      Je totiž potrebné uviesť, že žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na zjavne nesprávnom posúdení prispenia opatrenia pomoci k riadne definovanému cieľu spoločného záujmu, druhý na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o dodržanie podmienky „jedenkrát a naposledy“, tretí na existencii vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, a štvrtý na porušení povinnosti odôvodnenia v zmysle článku 296 ZFEÚ.

26      Na úvod treba konštatovať, že svojím tretím žalobným dôvodom sa žalobkyňa výslovne snaží dosiahnuť rešpektovanie svojich procesných práv. V tejto súvislosti treba okrem iného uviesť, že žalobkyňa môže na účely zachovania svojich procesných práv uvádzať dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii vo fáze predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 81; z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 35, a z 9. júna 2021, Ryanair/Komisia (Condor; Covid‑19), T‑665/20, EU:T:2021:344, bod 31].

27      Treba preto konštatovať, že tretí žalobný dôvod je prípustný.

28      V súvislosti s prvým a druhým žalobným dôvodom treba spresniť, že žalobkyňa je na preukázanie porušenia jej procesných práv z dôvodu pochybností, ktoré malo opatrenie pomoci vyvolať, pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom, oprávnená uviesť tvrdenia, ktorými sa snaží preukázať, že konštatovanie zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom, ku ktorému dospela Komisia, je nesprávne, čo a fortiori môže viesť k preukázaniu, že Komisia mala mať pri posudzovaní zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom pochybnosti. Všeobecný súd je preto oprávnený preskúmať vecné tvrdenia predložené žalobkyňou v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu s cieľom overiť, či môžu podložiť ňou výslovne predložený žalobný dôvod týkajúci sa existencie pochybností odôvodňujúcich začatie konania uvedeného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júna 2013, Ryanair/Komisia, C‑287/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:395, bod 57 až 60; zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, T‑135/17, neuverejnený, EU:T:2019:287, bod 77, a z 9. júna 2021, Ryanair/Komisia (Condor; Covid‑19), T‑665/20, EU:T:2021:344, bod 32].

29      Pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia, treba zdôrazniť, že porušenie povinnosti odôvodnenia spadá pod porušenie podstatných formálnych náležitostí a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Únie zohľadniť ex offo, a netýka sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia z meritórneho hľadiska [rozsudok z 19. mája 2021, Ryanair/Komisia (TAP; Covid‑19), T‑465/20, EU:T:2021:284, bod 29; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 67].

 O veci samej

30      Vzhľadom na analýzu uvedenú v bodoch 25 až 29 vyššie treba najskôr preskúmať tretí žalobný dôvod.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na existencii vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania

31      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia vykonala nedostatočné a neúplné preskúmanie jednak dodržania podmienky týkajúcej sa prispenia záchrany TAROM k cieľu spoločného záujmu a jednak dodržania podmienky udelenia pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach jedenkrát a naposledy. V tejto súvislosti odkazuje na obsah prvých dvoch žalobných dôvodov a vyvodzuje z toho, že tieto nedostatky poukazujú na existenciu vážnych ťažkostí, ktoré mali Komisiu viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania.

32      Žalobkyňa tiež tvrdí, že výsledok konania o preskúmaní opatrenia pomoci by mohol byť iný, ak by Komisia dodržala jej procesné práva tým, že by jej ponúkla možnosť predložiť svoje pripomienky k tomuto opatreniu a oznámiť jej skutkové alebo iné informácie.

–       Úvodné úvahy

33      Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na argumentáciu žalobkyne Všeobecnému súdu prislúcha, aby v rámci preskúmania tejto žaloby overil, či boli zo strany Komisie dodržané dve z podmienok stanovených usmerneniami na to, aby sa pomoc na záchranu v prospech podniku v ťažkostiach mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a to podmienka týkajúca sa prispenia opatrenia pomoci k cieľu spoločného záujmu a podmienka poskytnutia pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach jedenkrát a naposledy.

34      Pokiaľ však ide o prvú z týchto podmienok, Všeobecný súd považuje za potrebné vzhľadom na rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia (C‑594/18 P, EU:C:2020:742), uviesť, že z bodu 43 usmernení vyplýva, že opatrenie štátnej pomoci musí na to, aby mohlo byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe usmernení, sledovať cieľ spoločného záujmu. Podľa toho istého bodu sa táto požiadavka prejavuje v podmienke, podľa ktorej takéto opatrenie musí mať za cieľ „zabrániť sociálnym ťažkostiam alebo riešiť zlyhanie trhu“. To potvrdzuje bod 44 týchto usmernení, podľa ktorého členské štáty musia preukázať, že úpadok príjemcu by mohol viesť k vážnym sociálnym ťažkostiam alebo závažnému zlyhaniu trhu. Obsah tejto požiadavky sa teda viaže na podmienku stanovenú v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, podľa ktorej opatrenie pomoci musí byť určené na uľahčenie hospodárskeho rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, ako to navyše účastníci konania uviedli na pojednávaní.

35      Z toho vyplýva, že samotná podstata požiadavky stanovenej v bodoch 43 a 44 usmernení nie je v rozpore s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, čo navyše nikto z účastníkov konania netvrdí, a že uložením tejto požiadavky usmernenia nenáležite neznižovali dosah tohto ustanovenia, pokiaľ ide o preskúmanie zlučiteľnosti opatrenia štátnej pomoci v zmysle rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia (C‑594/18 P, EU:C:2020:742, bod 24). Okrem toho z bodov 66 a 67 tohto rozsudku vyplýva, že okolnosť, že plánovaná pomoc umožňuje napraviť zlyhanie trhu, môže predstavovať relevantnú skutočnosť na posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

–       O pravidlách dôkazného bremena uplatniteľných pri skúmaní požiadaviek stanovených v bodoch 43 a 44 usmernení

36      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila požiadavky stanovené bodmi 8 a 43 usmernení. V podstate sa domnieva, že rumunský štát bol povinný preukázať existenciu negatívnych dôsledkov, ktoré sa opatrenie pomoci snaží napraviť. Napríklad tento štát bol povinný preukázať, že iné letecké spoločnosti nemôžu prevziať niektoré linky, ktoré v súčasnosti prevádzkuje TAROM. Komisia však nesprávne akceptovala, že Rumunsko iba preukazuje, že bolo pravdepodobné, že opatrenie pomoci zodpovedá požiadavkám stanoveným v bodoch 43 a 44 usmernení.

37      Komisia sa domnieva, že je potrebné zamietnuť argumentáciu žalobkyne.

38      V tejto súvislosti v prvom rade zo znenia bodu 43 usmernení vyplýva, že dotknutý členský štát musí preukázať, že pomoc „sleduje cieľ“ zabrániť sociálnym ťažkostiam alebo riešiť zlyhanie trhu.

39      Uvedený bod však treba vykladať v spojení s bodom 44 písm. b) usmernení, ktorý spresňuje, že členské štáty musia preukázať, že úpadok príjemcu „by zrejme“ viedol k vážnym sociálnym ťažkostiam alebo závažnému zlyhaniu trhu, konkrétne tým, že preukážu, že existuje „riziko“ narušenia dôležitej služby, ktorú je ťažké nahradiť a ktorú by akýkoľvek konkurent mohol namiesto príjemcu ťažko zabezpečiť.

40      Z toho vyplýva, že dotknutý členský štát nie je povinný preukázať, že v prípade neexistencie opatrenia pomoci by nevyhnutne nastali určité negatívne dôsledky z dôvodu úpadku príjemcu pomoci, ale len to, že by mohli nastať.

41      Ďalej dôkazy predložené v tomto zmysle členským štátom sa svojou povahou môžu týkať len budúcich udalostí, ktorých uskutočnenie nie je isté v čase oznámenia pomoci Komisii. Tieto skutočnosti teda musia Komisii umožniť vykonať perspektívnu analýzu negatívnych dôsledkov neprijatia opatrenia pomoci.

42      Nakoniec z judikatúry vyplýva, že zákonnosť rozhodnutia, ako je napadnuté rozhodnutie o nevznesení námietok založené na článku 4 ods. 3 nariadenia č. 2015/1589, závisí od toho, či posúdenie informácií a skutočností, ktorými Komisia disponovala v priebehu predbežného posudzovania oznámeného opatrenia, mohlo objektívne vyvolať pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou tohto opatrenia s vnútorným trhom, pretože v prípade takýchto pochybností treba začať konanie vo veci formálneho zisťovania, na ktorom sa môžu zúčastniť zainteresované strany v zmysle článku 1 písm. h) uvedeného nariadenia (rozsudky z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, C‑817/18 P, EU:C:2020:637, bod 80, a z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 38).

43      Dôkaz o existencii pochybností o zlučiteľnosti predmetnej pomoci s vnútorným trhom, ktorý sa musí hľadať tak v okolnostiach prijatia rozhodnutia o nevznesení námietok, ako aj v jeho obsahu, musí predložiť navrhovateľ zrušenia tohto rozhodnutia na základe súboru súhlasných nepriamych dôkazov (rozsudky z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, C‑817/18 P, EU:C:2020:637, bod 82, a z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 40).

44      Za týchto podmienok na účely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia nie je potrebné skúmať, či Komisia preukázala, že v prípade neexistencie opatrenia pomoci by nevyhnutne nastali sociálne ťažkosti alebo zlyhanie trhu a že toto opatrenie by im umožnilo zabrániť alebo ich napraviť určitým spôsobom. Naopak, je potrebné overiť, či žalobkyňa preukázala existenciu vážnych ťažkostí vzhľadom na informácie a dôkazy, ktorými Komisia disponovala alebo mohla disponovať, ktoré ju mali priviesť k pochybnostiam o existencii rizika, že v prípade neexistencie opatrenia pomoci dôjde k takýmto sociálnym ťažkostiam alebo k zlyhaniu trhu, alebo o tom, že cieľom opatrenia pomoci je zabrániť ich vzniku alebo ich napraviť.

45      V dôsledku toho treba argumentáciu žalobkyne zamietnuť.

–       O nepriamych dôkazoch o existencii vážnych ťažkostí týkajúcich sa požiadaviek stanovených v bodoch 43 a 44 usmernení

46      Prvou časťou svojho tretieho žalobného dôvodu, v rámci ktorej odkazuje aj na svoj prvý žalobný dôvod, žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybení pri preskúmaní požiadaviek stanovených v bodoch 43 a 44 usmernení. Po prvé uvádza, že Komisia mala mať pochybnosti, pokiaľ ide o význam TAROM na vnútroštátnom trhu. Po druhé sa domnieva, že Komisia neposúdila možnosť nahradenia TAROM na uvedených vnútroštátnych spojeniach. Po tretie uvádza, že Komisia pri svojom preskúmaní zlučiteľnosti opatrenia pomoci neposúdila malý podiel TAROM na medzinárodných spojeniach.

47      Komisia sa domnieva, že je potrebné zamietnuť argumentáciu žalobkyne.

48      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v odôvodneniach 58 až 65 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, či opatrenie pomoci spĺňa požiadavky stanovené v bodoch 43 a 44 usmernení, keď dospela k záveru, že v súlade s týmito bodmi usmernení bolo potrebné preukázať, že cieľom tohto opatrenia bolo zabrániť sociálnym ťažkostiam alebo napraviť zlyhanie trhu.

49      V odôvodneniach 59 a 60 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že bolo preukázané, že TAROM zohrávala rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní regionálneho prepojenia v rámci Rumunska, pretože táto spoločnosť ako jediná zabezpečovala niekoľko vnútroštátnych leteckých spojení. Okrem toho zastavenie činností spoločnosti TAROM sa dotýka 460 000 cestujúcich, ktorí si už rezervovali lety, z toho 63 000 na spojeniach, ktoré prevádzkuje výlučne táto spoločnosť. Pokiaľ ide o tieto posledné uvedené letecké spojenia, Komisia sa v odôvodneniach 61 a 62 tohto rozhodnutia domnievala, že sa zdá málo pravdepodobné, že by konkurenčné letecké spoločnosti zabezpečili ich prevádzku v plnej miere, čo by ovplyvnilo prepojenie rumunských regiónov vzhľadom na zlý stav cestnej a železničnej infraštruktúry, ktoré neposkytujú skutočné alternatívy platné pre cestujúcich uvedených leteckých spojení. V odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, že ukončenie činností spoločnosti TAROM by mohlo poškodiť hospodársku situáciu rumunských regiónov, najmä regionálnych letísk, do takej miery, že by to viedlo k zníženiu hospodárskej činnosti, čo by mohlo viesť k poklesu dopytu po cestovných službách. V odôvodnení 64 toho istého rozhodnutia na základe poskytnutých informácií konštatovala, že existovalo konkrétne riziko prerušenia služieb leteckej prepravy cestujúcich v Rumunsku, a v odôvodnení 65 uvedeného rozhodnutia v podstate dospela k záveru, že opatrenie pomoci tým, že zamedzí bezprostredne hroziacemu a potenciálne rušivému procesu likvidácie, by zabránilo vážnym sociálnym ťažkostiam a závažnému zlyhaniu trhu.

50      V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že analýzu Komisie nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne, podľa ktorého Komisia neposúdila veľkosť trhu a význam spoločnosti TAROM na vnútroštátnych a medzinárodných spojeniach.

51      Treba totiž uviesť, že bod 43 a bod 44 písm. b) usmernení neukladajú Komisii povinnosť zohľadniť veľkosť predmetného trhu pri skúmaní, či je predmetná služba „dôležitá“. Aj keď je teda predmetný trh relatívne obmedzený, nebráni to tomu, aby služba poskytovaná na tomto trhu mohla byť dôležitá v zmysle usmernení.

52      V tomto prípade analýza Komisie v prejednávanej veci v podstate spočíva na konštatovaní, že ukončenie činnosti spoločnosti TAROM by poškodilo prepojenie rumunských regiónov, ktoré zabezpečuje ona sama, ako aj ekonomickú situáciu týchto regiónov a že v takom prípade by existovalo konkrétne riziko prerušenia niektorých služieb leteckej prepravy cestujúcich v Rumunsku.

53      V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v kontexte neexistencie platných alternatív z dôvodu zlého stavu rumunskej cestnej a železničnej infraštruktúry, čo žalobkyňa nespochybňuje, regionálne prepojenie prostredníctvom vnútroštátnych leteckých spojení a medzinárodné prepojenie Rumunska mohla Komisia oprávnene považovať za dôležitú službu, ktorej prerušenie by mohlo spôsobiť vážne sociálne ťažkosti alebo predstavovať zlyhanie trhu v zmysle bodu 44 písm. b) usmernení.

54      Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na malú prítomnosť spoločnosti TAROM na trhu vnútroštátnej leteckej dopravy sa výška pomoci na cestujúceho zdá byť neprimeraná, v podstate spochybňuje primeranosť opatrenia pomoci.

55      V tejto súvislosti žalobkyňa nepreukázala, že zavedenie záväzkov služby vo verejnom záujme, ktorými by bola TAROM poverená, by sa mohlo, tak ako to žalobkyňa navrhuje, uskutočniť v dostatočne krátkej lehote, aby sa zabránilo odchodu spoločnosti TAROM z trhu, o ktorom sa nespochybňuje, že sa zdal byť bezprostredným. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že takéto záväzky služby vo verejnom záujme mohli zabrániť ukončeniu činnosti spoločnosti TAROM a dôsledkom, ktoré by z toho vyplynuli pre prepojenie a hospodársku činnosť dotknutých rumunských regiónov.

56      Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne týkajúce sa nahradenia spoločnosti TAROM na vnútroštátnych spojeniach, treba pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia o nevznesení námietok, ktoré bolo prijaté v rámci konania o predbežnom preskúmaní, musí súd Únie posúdiť nielen v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala, ale aj v závislosti od informácií, ktoré mohla mať k dispozícii (rozsudky z 29. apríla 2021, Achemos Grupė a Achema/Komisia, C‑847/19 P, neuverejnený, EU:C:2021:343, bod 41, a z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 42).

57      V tejto súvislosti, hoci pri preskúmaní existencie a zákonnosti štátnej pomoci môže byť nevyhnutné, aby Komisia prípadne išla nad rámec samotného preskúmania skutkových a právnych okolností, o ktorých sa dozvedela, nemožno z toho vyvodiť, že Komisia musí z vlastného podnetu a pri neexistencii akéhokoľvek nepriameho dôkazu v tomto zmysle vyhľadať všetky informácie, ktoré by mohli vykazovať spojitosť s vecou, ktorá jej bola predložená, aj keď by také informácie boli verejne dostupné (rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 45, a citovaná judikatúra).

58      V tomto kontexte treba najskôr uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia posúdila možnosť nahradenia spoločnosti TAROM jej konkurentmi na ňou výlučne prevádzkovaných vnútroštátnych spojeniach. Z obsahu tohto odôvodnenia, ktoré v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie 17 tohto rozhodnutia, totiž vyplýva, že Komisia sa domnievala, že bolo nepravdepodobné, že konkurenčné letecké spoločnosti pôsobiace na rumunskom trhu, ktoré sú prevažne nízkonákladovými spoločnosťami, vstúpia na tento trh, aby zabezpečili všetky tieto spojenia, keďže obchodný záujem týchto spoločností bol v tejto súvislosti údajne nízky. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že dopyt na týchto spojeniach bol z hľadiska cestujúcich na let nízky a že nebolo rentabilné uskutočňovať takéto letecké spojenia s lietadlami s podstatne vyššou kapacitou než s lietadlami, aké používa TAROM, čiže ako sú lietadlá, ktoré vo všeobecnosti prevádzkujú nízkonákladové spoločnosti. Poznamenala, že hospodársky model nízkonákladových spoločností sa zakladal na množstve a homogénnej flotile s cieľom minimalizovať náklady.

59      Ďalej, hoci žalobkyňa tvrdí, že aj letecké spoločnosti konkurujúce spoločnosti TAROM uskutočňovali tri zo siedmich vnútroštátnych spojení, ktoré však boli v tomto rozhodnutí prezentované ako výlučne prevádzkované spoločnosťou TAROM, nespochybňuje, že v každom prípade štyri ďalšie vnútroštátne spojenia prevádzkovala výhradne TAROM.

60      Okrem toho nepredložila dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia uvedené konkurenčné letecké spoločnosti prevádzkovali tieto tri vnútroštátne letecké spojenia.

61      Na jednej strane teda výpis z internetovej stránky leteckej spoločnosti predložený žalobkyňou umožňuje iba konštatovať, že táto letecká spoločnosť prevádzkovala tri predmetné vnútroštátne linky k 3. novembru 2020, teda po dátume prijatia napadnutého rozhodnutia. Preto nemožno spochybniť, že Komisia nemohla v tomto rozhodnutí zohľadniť informácie, ktoré vyplývajú z tohto dokumentu.

62      Na druhej strane, pokiaľ ide o ďalší dokument predložený Všeobecnému súdu žalobkyňou, podľa ktorého niektoré z vnútroštátnych a medzinárodných liniek, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí považovali za prevádzkované výlučne zo strany TAROM, boli prevádzkované tiež jej konkurentmi, žalobkyňa na pojednávaní spresnila, že ide o tabuľku, ktorú sama vypracovala a ktorá preberá informácie týkajúce sa leteckých spojení počas daného obdobia, pochádzajúce od spoločnosti špecializovanej na zber a spracovanie údajov o rôznych existujúcich leteckých spojeniach.

63      Preto aj za predpokladu, že by informácie uvedené v tejto tabuľke boli spoľahlivé, nič to nemení na skutočnosti, že potvrdzujú, že TAROM v čase prijatia napadnutého rozhodnutia sama prevádzkovala viaceré dotknuté letecké linky, ako to navyše pripúšťa aj žalobkyňa. Okrem toho, pokiaľ ide o ostatné dotknuté letecké spojenia, tieto informácie nespresňujú, že iné letecké spoločnosti ich tiež prevádzkovali v určitej periodicite – ročnej alebo sezónnej – a v určitej frekvencii – najmä každodennej alebo týždennej –, ktorá by ich umiestnila do konkurenčného postavenia voči spoločnosti TAROM. Ani uvedená tabuľka, ani písomné podania žalobkyne totiž neumožňujú identifikovať takéto informácie.

64      Preto okolnosť, že iné letecké spoločnosti v ktoromkoľvek okamihu roka 2019 prevádzkovali niektoré vnútroštátne a medzinárodné linky, aj za predpokladu, že by sa potvrdila, nemôže preukázať, že tieto spoločnosti boli schopné ľahko zabezpečiť službu poskytovanú spoločnosťou TAROM v prípade jej úpadku na všetkých linkách, ktoré prevádzkovala výlučne táto spoločnosť.

65      Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa v žalobe uvádza, že informácie figurujúce v uvedenej tabuľke pochádzajú z verejne dostupných zdrojov, ako sú internetové stránky leteckých spoločností, treba pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 57 vyššie, Komisia nie je povinná z vlastného podnetu a pri neexistencii akéhokoľvek nepriameho dôkazu v tomto zmysle vyhľadať všetky informácie, ktoré by mohli vykazovať spojitosť s vecou, ktorá jej bola predložená, aj keď by také informácie boli verejne dostupné.

66      Okrem toho žalobkyňa, ako navyše uznala na pojednávaní, pokiaľ ide o jej vlastný prípad, nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že letecké spoločnosti konkurujúce spoločnosti TAROM by boli pripravené prevziať všetky letecké spojenia prevádzkované výlučne touto spoločnosťou v prípade odchodu spoločnosti TAROM z trhu.

67      Napokon aj za predpokladu, že by nahradenie spoločnosti TAROM bolo na niektorých dotknutých vnútroštátnych alebo medzinárodných spojeniach možné, žalobkyňa nepreukázala ani to, že vzhľadom na pravdepodobné a bezprostredné ukončenie činnosti spoločnosti TAROM mohlo k tomuto nahradeniu dôjsť v krátkom čase, a to s cieľom čo najviac zabrániť akémukoľvek prerušeniu služby, a to za podmienok blízkych podmienkam, v ktorých sa tieto spojenia prevádzkovali.

68      Platí to o to viac, že je nesporné, že TAROM disponuje hviezdicovou sieťou, a teda je schopná ponúknuť spojenie s letiskom v Bukurešti cestujúcim prichádzajúcim z regionálnych letísk, zatiaľ čo jej konkurenti prítomní na iných vnútroštátnych linkách, než sú linky, ktoré prevádzkuje výlučne TAROM, disponujú sieťami s letmi z bodu do bodu. Žalobkyňa pritom nespochybnila, ako tvrdí Komisia, že pripojenie k vnútroštátnym alebo medzinárodným destináciám z letiska v Bukurešti je spôsobilé zabezpečiť mimoriadne uspokojivé regionálne pripojenie.

69      Okrem toho, pokiaľ ide o údajný nadbytok kapacít existujúci v Rumunsku ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa nespochybňuje, že ako uvádza Komisia, viac ako polovica lietadiel na zemi k tomuto dátumu patrila spoločnosti TAROM, ani že vo všeobecnosti letecké spoločnosti konkurujúce spoločnosti TAROM, ktoré sú všetky nízkonákladovými spoločnosťami, používajú lietadlá s vyššou kapacitou prepravy cestujúcich ako lietadlá, ktoré používa táto spoločnosť na zabezpečenie výlučne ňou prevádzkovaných spojení. Žalobkyňa však nevysvetľuje, v akom rozsahu by bolo rentabilné uskutočňovať s takýmito lietadlami predmetné vnútroštátne spojenia, ktoré sa týkajú len obmedzeného počtu cestujúcich.

70      V každom prípade vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 57 vyššie nie je úlohou Komisie, aby z vlastného podnetu a pri neexistencii akéhokoľvek nepriameho dôkazu v tomto zmysle vyhľadala nad rámec informácií, ktoré jej predložil členský štát, informácie, ktoré by mohli naznačovať, že letecké spoločnosti konkurujúce spoločnosti TAROM napriek ich charakteristikám uvedeným v bode 69 vyššie boli schopné prevádzkovať dotknuté vnútroštátne spojenia.

71      Z informácií, ktoré má Všeobecný súd k dispozícii, predovšetkým najmä nevyplýva, že počet lietadiel na zemi v čase prijatia napadnutého rozhodnutia ako nepriamy dôkaz o existencii nadbytku kapacít v Rumunsku k tomuto dátumu bol informáciou, ktorú mala Komisia vyhľadať z vlastnej iniciatívy.

72      Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého úpadok leteckej spoločnosti nemá vplyv na prepojenie členského štátu, to je špekulatívne tvrdenie a nemôže preukázať, že následkom ukončenia činnosti spoločnosti TAROM pre cestujúcich na vnútroštátnych a medzinárodných spojeniach prevádzkovaných výlučne touto spoločnosťou by sa dalo zabrániť, keďže žalobkyňa nepreukázala, že letecké spoločnosti konkurujúce spoločnosti TAROM mohli prevziať tieto spojenia v prípade úpadku tejto spoločnosti.

73      Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie, ktorým žalobkyňa vytýka Komisii, že neposúdila nízky trhový podiel spoločnosti TAROM na medzinárodných spojeniach, treba uviesť, že tento malý podiel na trhu, za predpokladu, že by sa preukázal, nemôže mať vplyv na konštatovanie, že situácia spoločnosti TAROM a riziko, že táto spoločnosť ukončí svoje činnosti v krátkom časovom horizonte, mohli negatívne ovplyvniť prepojenosť Rumunska ako celku a najmä prepojenie niektorých rumunských regiónov a poškodzovať cestujúcich, ktorí využívali jej služby leteckej dopravy, ako aj v širšom zmysle, hospodársku situáciu uvedených regiónov alebo niektorých infraštruktúr, ako sú regionálne letiská, ako to vyplýva z odôvodnenia 63 napadnutého rozhodnutia.

74      Vzhľadom na význam spoločnosti TAROM pre prepojenie rumunských regiónov a na dôsledky, ktoré by mal jej úpadok na tieto regióny, Komisia mohla bez toho, aby mala pochybnosti, dospieť len na tomto základe k záveru, že opatrenie pomoci zodpovedalo požiadavkám stanoveným v bodoch 43 a 44 usmernení.

75      Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepredložila nepriame dôkazy týkajúce sa preskúmania požiadaviek stanovených v bodoch 43 a 44 usmernení, ktoré by mohli preukázať existenciu vážnych ťažkostí, ktoré museli viesť Komisiu k tomu, aby mala pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom, najmä pokiaľ ide o riziko, že v prípade neexistencie opatrenia pomoci by došlo k sociálnym ťažkostiam alebo k zlyhaniu trhu, alebo pokiaľ ide o to, že cieľom opatrenia pomoci je zabrániť ich vzniku alebo ich napraviť.

76      V dôsledku toho treba zamietnuť prvý žalobný dôvod a prvú časť tretieho žalobného dôvodu.

–       O nepriamych dôkazoch existencie vážnych ťažkostí týkajúcich sa splnenia podmienky poskytnutia pomoci jedenkrát a naposledy

77      Druhou časťou svojho tretieho žalobného dôvodu, v rámci ktorej odkazuje na svoj druhý žalobný dôvod, žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že schválila opatrenie pomoci, porušila tzv. podmienku jedenkrát a naposledy stanovenú v bode 70 usmernení. Komisia nezohľadnila jednak skutočnosť, že TAROM mala prospech zo série zvýšení základného imania, ku ktorému došlo do roku 2019, ktoré realizovali pomoc na reštrukturalizáciu získanú touto spoločnosťou pred pristúpením Rumunska k Únii (ďalej len „pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM“), a jednak, že plán reštrukturalizácie, ktorý sa na ňu vzťahoval, bol realizovaný až do roku 2019, pretože samotná uvedená pomoc bola realizovaná až do toho roku. Okrem toho skutočnosť, že takúto pomoc možno považovať za existujúcu pomoc, nie je relevantná pre uplatnenie podmienky jedenkrát a naposledy.

78      Komisia sa domnieva, že je potrebné zamietnuť argumentáciu žalobkyne.

79      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa bodu 70 usmernení s cieľom zabrániť morálnemu hazardu, stimulom na prijatie nadmerného rizika a možným narušeniam hospodárskej súťaže by sa pomoc mala poskytovať iba podnikom v ťažkostiach a len na jednu reštrukturalizačnú operáciu.

80      Bod 71 uvedených usmernení v tomto kontexte stanovuje, že keď sa plánovaná pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu notifikuje Komisii, členský štát musí špecifikovať, či dotknutý podnik už dostal v minulosti pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie vrátane takej pomoci, ktorá bola udelená pred nadobudnutím účinnosti týchto usmernení, ako aj akejkoľvek nenotifikovanej pomoci. Ak je to tak a ubehlo menej ako desať rokov od poskytnutia pomoci, prípadne od skončenia obdobia reštrukturalizácie alebo pozastavenia plnenia plánu reštrukturalizácie (podľa toho, čo nastalo neskôr), Komisia ďalšiu pomoc podľa týchto usmernení neschváli.

81      V odôvodneniach 87 až 89 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že podmienka jedenkrát a naposledy stanovená v bodoch 70 až 75 usmernení bola dodržaná. Na tento účel preskúmala vplyv série zvýšení základného imania spoločnosti TAROM, ku ktorým došlo až do roku 2019. Domnievala sa, že tieto zvýšenia vykonávali pomoc na reštrukturalizáciu TAROM, a to pred pristúpením Rumunska k Únii. V tejto súvislosti uviedla, že táto pomoc, ktorá spočívala v pôžičke a záruke Rumunska týkajúcej sa pôžičiek, ktoré podpísala TAROM, bola poskytovaná až do roku 2019, pričom tento štát nahradil TAROM v splácaní uvedených pôžičiek, a že dlhy spoločnosti TAROM vyplývajúce z platieb vykonaných v tomto rámci boli zmenené na zvýšenie základného imania upísaného uvedeným štátom.

82      V prejednávanej veci žalobkyňa v podstate tvrdí, že podmienky poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM neumožňujú považovať podmienku jedenkrát a naposledy za splnenú. Napadnuté rozhodnutie totiž nerešpektuje lehotu menej ako desať rokov bez ohľadu na akúkoľvek hypotézu uvedenú v bode 71 usmernení, ktorá by bola zohľadnená.

83      V prvom rade, pokiaľ ide o prvú hypotézu uvedenú v bode 71 usmernení, a to uplynutie lehoty menej ako desať rokov odo dňa poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu, z judikatúry vyplýva, že od okamihu, keď bolo podľa vnútroštátnej právnej úpravy príjemcovi priznané právo na získanie pomoci poskytnutej zo štátnych prostriedkov, sa štátna pomoc musí považovať za priznanú, takže skutočný prevod predmetných prostriedkov nie je rozhodujúci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, C‑129/12, EU:C:2013:200, bod 40; z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., C‑385/18, EU:C:2019:1121, bod 36, a z 20. mája 2021, Azienda Sanitaria Provinciale di Catania, C‑128/19, EU:C:2021:401, bod 45).

84      Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a z odpovede Komisie na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM spočíva v pôžičke a vo viacerých zárukách za iné pôžičky poskytnuté rumunským štátom v prospech spoločnosti TAROM prostredníctvom piatich rozhodnutí a uznesení rumunskej vlády prijatých v rokoch 1997 až 2003. Pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM následne schválila Consiliul Concurenţei (Rada pre hospodársku súťaž, Rumunsko) v roku 2004.

85      Z toho vyplýva, že k poskytnutiu rôznych zložiek pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM došlo v rokoch 1997 až 2003, pričom treba spresniť, že ako vyplýva z vysvetlení poskytnutých Komisiou na pojednávaní, takto poskytnuté záruky za pôžičky boli všetky použité ihneď po ich poskytnutí.

86      Okrem toho z povahy opatrenia štátnej pomoci spočívajúceho v zabezpečení pôžičiek poskytnutých príjemcovi pomoci nevyhnutne vyplýva, že pokiaľ sa záruka použije, platby vykonané v tomto rámci sa môžu vzťahovať na celé obdobie pôžičky. To však nemá vplyv na dátum poskytnutia pomoci, takže všetky tvrdenia o platbách týkajúcich sa poskytnutých záruk vykonaných neskôr sú neúčinné.

87      Komisia navyše v odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia v podstate vysvetlila, že platby vykonané rumunským štátom na základe záruk, ktoré boli predmetom pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM, a premeny dlhov spoločnosti TAROM, ktoré z toho vyplývajú, na zvýšenie základného imania v prospech tohto štátu až do roku 2019 predstavovali len realizáciu tejto pomoci.

88      V tejto súvislosti žalobkyňa nespochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého podmienky použitia záruk za pôžičky, ako aj premena dlhov vzniknutých z platieb vykonaných rumunským štátom na základe týchto záruk na zvýšenie základného imania spoločnosti TAROM v prospech tohto štátu boli stanovené rôznymi rozhodnutiami a uzneseniami uvedenými v bode 84 vyššie, a teda dokonca pred pristúpením Rumunska k Únii.

89      Žalobkyňa sa totiž obmedzuje na tvrdenie, že Komisia sa mala ubezpečiť, že použitie záruk poskytnutých rumunským štátom bolo uskutočnené za podmienok, ktoré boli pôvodne dohodnuté pri ich poskytnutí. V rozpore s pravidlami dôkazného bremena pripomenutými v bode 43 vyššie však nepredložila nijaký dôkaz alebo indíciu, že tieto podmienky boli počas obdobia uplatňovania rôznych dotknutých záruk zmenené.

90      V tejto súvislosti žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že Komisia sa mala ubezpečiť o podmienkach, za ktorých sa uskutočňovala pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM, prostredníctvom preskúmania výročných správ, ktoré musia členské štáty vypracovať na základe článku 21 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie [článku 108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a článku 26 nariadenia 2015/1589, aby vylúčila akúkoľvek pochybnosť, pokiaľ ide o nerešpektovanie podmienky jedenkrát a naposledy.

91      V rozpore s pravidlami dôkazného bremena pripomenutými v bode 43 vyššie však žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz o tom, že Rumunsko si jednak nesplnilo svoju povinnosť vypracovať výročnú správu stanovenú v článku 21 nariadenia č. 659/1999 a v článku 26 nariadenia 2015/1589 počas obdobia vykonávania pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM a že jednak by z týchto výročných správ vyplývalo, že táto pomoc bola vykonávaná za podmienok odlišných od podmienok, ktoré schválila Rada pre hospodársku súťaž.

92      V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že Komisia mala mať pochybnosti o dodržaní lehoty menej ako desať rokov stanovenej v bode 71 usmernení, vypočítanej odo dňa poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM.

93      V druhom rade, pokiaľ ide o druhú a tretiu hypotézu uvedenú v bode 71 usmernení, a to uplynutie obdobia menej ako desať rokov od skončenia obdobia reštrukturalizácie a pozastavenia plnenia plánu reštrukturalizácie, žalobkyňa tvrdí, že platby uskutočnené v nadväznosti na použitie záruk poskytnutých v rámci pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM a premena dlhov, ktoré z toho vyplynuli, na zvýšenie základného imania spoločnosti TAROM až do roku 2019 preukazujú, že jednak obdobie reštrukturalizácie trvalo až do tohto roku a jednak plnenie plánu reštrukturalizácie sa ukončilo v tom istom roku.

94      Konkrétnejšie sa žalobkyňa v podstate domnieva, že realizácia pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM bola súčasťou plánu reštrukturalizácie, ktorého ukončenie sa zhoduje s koncom obdobia reštrukturalizácie.

95      Po prvé, pokiaľ ide o pojem „obdobie reštrukturalizácie“, treba uviesť, že bod 7 usmernení uvádza, že sa môže stať, že podnik v situácii úpadku môže byť schopný uskutočniť reštrukturalizáciu, ktorej výsledkom bude ukončenie určitých štrukturálne stratových činností, a umožní mu reorganizáciu zostávajúcich činností takou formou, ktorá zabezpečí primerané vyhliadky na dlhodobú životaschopnosť.

96      Podľa bodu 45 usmernení môže reštrukturalizácia zahŕňať jeden alebo viacero z týchto prvkov: reorganizáciu a racionalizáciu činností príjemcu na efektívnejšej báze, čo vo všeobecnosti predpokladá zanechanie stratových činností, reštrukturalizáciu takých existujúcich činností, ktoré sa môžu opäť stať konkurencieschopnými, a prípadne diverzifikáciu orientovanú na nové a životaschopné činnosti. Reštrukturalizácia obvykle zahŕňa aj finančnú reštrukturalizáciu vo forme kapitálových injekcií zo strany nových alebo existujúcich akcionárov a zníženie dlhu zo strany existujúcich veriteľov.

97      V tomto kontexte bod 47 usmernení spresňuje, že „obdobie reštrukturalizácie by malo byť čo najkratšie“, pričom tieto usmernenia – vrátane bodu 71 – sú založené na koncepcii krátkodobej reštrukturalizácie.

98      Z vyššie uvedeného vyplýva, že pojem „obdobie reštrukturalizácie“ odkazuje na obdobie, počas ktorého sa prijímajú opatrenia vymenované v bode 96 vyššie. V zásade je teda odlišné od obdobia, počas ktorého sa vykonáva opatrenie štátnej pomoci.

99      V rozpore s pravidlami dôkazného bremena pripomenutými v bode 43 vyššie však žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz alebo indíciu, podľa ktorých by sa obdobie reštrukturalizácie, ako je definované v bode 98 vyššie, skončilo po roku 2005, čo je v rozpore s tým, čo vyplýva z odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia, a v každom prípade menej ako desať rokov pred poskytnutím opatrenia pomoci.

100    Po druhé, pokiaľ ide o pojem „plán reštrukturalizácie“, treba pripomenúť, že na to, aby projekt pomoci na reštrukturalizáciu podniku v ťažkostiach mohol byť vyhlásený za zlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí súvisieť s plánom reštrukturalizácie na obmedzenie alebo preorientovanie jeho činností (rozsudky zo 14. septembre 1994, Španielsko/Komisia, C‑278/92 až C‑280/92, EU:C:1994:325, bod 67, a zo 6. apríla 2006, Schmitz‑Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T‑17/03, EU:T:2006:109, bod 43; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T‑68/03, EU:T:2007:253, bod 88).

101    Skutočnosť, že pomoc na reštrukturalizáciu súvisí s plánom reštrukturalizácie, teda neznamená, že táto pomoc je sama osebe súčasťou plánu reštrukturalizácie, keďže existencia tohto plánu je naopak nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa takáto pomoc mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2014, Westfälisch‑Lippischer Sparkassen‑ und Giroverband/Komisia, T‑457/09, EU:T:2014:683, bod 283).

102    Takýto výklad je podporený pojmom „plán reštrukturalizácie“, ako je uvedený v usmerneniach, ktorých body 45 až 52 definujú jeho ciele a obsah, vrátane jeho vzťahu k pomoci na reštrukturalizáciu.

103    Body 45 a 46 usmernení tak vyžadujú, aby v prípade takejto pomoci dotknutý členský štát predložil Komisii plán reštrukturalizácie, pričom poskytnutie pomoci musí byť podmienené vykonaním tohto plánu. Bod 45 uvedených usmernení uvádza prvky, ktoré môže obsahovať plán reštrukturalizácie, pričom žiadny z týchto prvkov sa netýka pomoci na reštrukturalizáciu. Pokiaľ ide o bod 47 usmernení, z tohto bodu vyplýva, že cieľom takéhoto plánu je obnoviť dlhodobú životaschopnosť príjemcu v prijateľnej časovej lehote a na základe realistických predpokladov.

104    Z toho vyplýva, že usmernenia rozlišujú pojem „vykonávanie opatrenia pomoci“ od pojmu „realizácia plánu reštrukturalizácie“.

105    Keď žalobkyňa tvrdí, že okolnosť, že pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM bola vykonaná do roku 2019 znamená, že plán reštrukturalizácie tiež trval až do roku 2019, nezohľadňuje tak dosah judikatúry citovanej v bodoch 100 a 101 vyššie, ako aj rozlišovanie medzi pojmom vykonanie opatrenia štátnej pomoci a pojmom realizácia plánu reštrukturalizácie.

106    V dôsledku toho argumentácia žalobkyne, ktorou sa snaží preukázať, že Komisia mala mať pochybnosti, pokiaľ ide o dátum skončenia obdobia reštrukturalizácie alebo dátum pozastavenia plnenia plánu reštrukturalizácie, musí byť zamietnutá.

107    Po tretie žalobkyňa kritizuje úvahy uvedené Komisiou v odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM predstavovala existujúcu pomoc vzhľadom na skutočnosť, že bola schválená Radou pre hospodársku súťaž pred pristúpením Rumunska k Únii. Komisia najmä neoverila, či pomoc na reštrukturalizáciu predstavovala existujúcu pomoc v zmysle bodu 4 hlavy 2 prílohy V Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203), ktorý vyžaduje, aby pomoc takejto povahy bola oznámená Komisii do štyroch mesiacov odo dňa pristúpenia, a obmedzuje účinky kvalifikácie existujúcej pomoci do konca tretieho roka od tohto dátumu.

108    Bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či kvalifikácia pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM ako existujúcej pomoci je relevantná pre uplatnenie podmienky jedenkrát a naposledy, však treba konštatovať, že Komisia nevychádzala z takejto kvalifikácie pri preskúmaní, či uvedená podmienka bola v prejednávanej veci opatrením pomoci splnená. Argumentácia žalobkyne teda nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

109    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepredložila nepriame dôkazy týkajúce sa dodržania podmienky jedenkrát a naposledy, ktoré by mohli preukázať existenciu vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť Komisiu k tomu, aby mala pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia pomoci s vnútorným trhom.

110    Druhú výhradu tretieho žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

–       O nepriamych dôkazoch o existencii vážnych ťažkostí týkajúcich sa porušenia procesných práv žalobkyne

111    V tretej časti tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že výsledok konania o preskúmaní opatrenia pomoci by mohol byť iný, ak by Komisia rešpektovala jej procesné práva tým, že by jej ponúkla možnosť predložiť svoje pripomienky k tomuto opatreniu a oznámiť jej skutkové alebo iné informácie.

112    Treba konštatovať, ako uvádza Komisia, že takáto argumentácia je irelevantná pre spochybnenie rozhodnutia, ktorým Komisia vyhlásila štátnu pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania.

113    Zákonnosť rozhodnutia nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania totiž závisí od otázky, či sa Komisia stretla so závažnými ťažkosťami pri skúmaní opatrenia štátnej pomoci, ktoré jej bolo oznámené.

114    Možnosť žalobkyne predložiť pripomienky k opatreniu pomoci a informovať Komisiu o skutkových alebo iných informáciách nemôže preukazovať existenciu vážnych ťažkostí, ktoré by mali viesť Komisiu k tomu, aby mala pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom.

115    Preto je potrebné zamietnuť tretiu časť tretieho žalobného dôvodu, a teda aj uvedený žalobný dôvod ako celok.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia v zmysle článku 296 ZFEÚ

116    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia, keďže neuviedla ani dôvod, pre ktorý by sa činnosť spoločnosti TAROM mala považovať za osobitne dôležitú pre Rumunsko, ani trhové podiely spoločnosti TAROM na vnútroštátnom a medzinárodnom segmente rumunského trhu. Napadnuté rozhodnutie navyše obsahuje neúplné vysvetlenia, pokiaľ ide o možnosť nahradiť služby poskytované spoločnosťou TAROM, a je rozporuplné a nedostatočné, pokiaľ ide o uplatnenie podmienky jedenkrát a naposledy.

117    Komisia sa domnieva, že je potrebné zamietnuť argumentáciu žalobkyne.

118    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu náležitosť (rozsudok z 18. júna 2015, Ipatau/Rada, C‑535/14 P, EU:C:2015:407, bod 37), musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu dotknutého aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt týka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedené v článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 79).

119    Okrem toho rozhodnutie prijaté po ukončení predbežnej fázy preskúmania a vyhlasujúce opatrenie štátnej pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom, ktoré sa musí prijať v krátkych lehotách, pritom musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá závažné ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci so spoločným trhom (rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 65, a z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 111).

120    V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o kritiku týkajúcu sa odôvodnenia súvisiaceho s osobitnou dôležitosťou služieb poskytovaných spoločnosťou TAROM pre Rumunsko, Komisia v odôvodneniach 60 až 64 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, že opatrenie pomoci zodpovedá požiadavkám stanoveným v bodoch 43 a 44 usmernení z dôvodu, že činnosť spoločnosti TAROM, teda služby leteckej prepravy cestujúcich, ktoré táto spoločnosť zabezpečovala, mala z dôvodov uvedených v bode 49 vyššie pre Rumunsko osobitnú dôležitosť.

121    Pokiaľ ide ďalej o to, že v napadnutom rozhodnutí neboli uvedené trhové podiely spoločnosti TAROM vo vnútroštátnom ani v medzinárodnom segmente rumunského trhu, z bodov 50 až 53 a 73 vyššie vyplýva, že takýto údaj nebol nevyhnutný na to, aby Komisia mohla pristúpiť k analýze škodlivých dôsledkov prípadného ukončenia činnosti spoločnosti TAROM pre celé odvetvie leteckej dopravy v Rumunsku, ako aj všeobecnejšie pre rumunskú ekonomiku, ani na to, aby mohla prijať záver, že opatrenie pomoci spĺňalo požiadavky stanovené v bodoch 43 a 44 usmernení.

122    Okrem toho, pokiaľ ide o výhradu týkajúcu sa odôvodnenia súvisiaceho s možnosťou nahradiť služby spoločnosti TAROM, treba uviesť, že v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, pričom sa opierala o odôvodnenia 17 až 19 tohto rozhodnutia, že sa zdá nepravdepodobné, že by letecké spoločnosti konkurujúce spoločnosti TAROM úplne prevzali vnútroštátne spojenia výlučne prevádzkované touto spoločnosťou, keďže ich vôľa vstúpiť na tento trh bola pravdepodobne nízka. V tejto súvislosti odôvodnenie 17 uvedeného rozhodnutia uvádza, že tieto vnútroštátne spojenia nie sú atraktívne pre uvedených konkurentov, ktorí sú nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, keďže dopyt po týchto leteckých spojeniach je nízky z hľadiska cestujúcich na let a nie je ziskové prevádzkovať ich väčšími lietadlami, než sú lietadlá používané spoločnosťou TAROM, ako sú lietadlá, ktoré prevádzkujú takéto spoločnosti. V odôvodnení 18 toho istého rozhodnutia sa zdôrazňuje, že neexistujú platné alternatívy pre spojenia prevádzkované spoločnosťou TAROM z hľadiska letísk v blízkosti, minimálneho cestovného času a počtu medzipristátí pre prílet do cieľa, keďže lety ponúkané jej konkurentmi na medzinárodné spojenia sú možné len s jedným alebo dvoma medzipristátiami. Napokon v odôvodnení 19 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že konkurenti spoločnosti TAROM nemôžu ponúknuť za niekoľko mesiacov dodatočnú kapacitu na prevzatie spojení, ktoré by boli zrušené, a že ak by tak urobili, ponúkané služby by neboli na rovnakej úrovni ako služby spoločnosti TAROM z hľadiska frekvencie letov a kvality služieb.

123    Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa odôvodnenia súvisiaceho s vykonávaním pomoci na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM až do roku 2019, stačí uviesť, že ako vyplýva z bodov 100 až 106 vyššie, takéto vykonávanie nemá vplyv na zásadu poskytnutia pomoci jedenkrát a naposledy, ktorej dodržanie sa vyžaduje v bodoch 70 až 75 usmernení, a teda na zlučiteľnosť opatrenia pomoci v tejto súvislosti. Komisia preto nebola povinná v napadnutom rozhodnutí poznamenať, že pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti TAROM bola vykonávaná až do roku 2019.

124    V dôsledku toho treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

125    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť.

 O trovách

126    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Papasavvas

Kornezov

Buttigieg

Hesse

 

      Petrlík

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. mája 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.