ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 18. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 376/2014 – Monitorovanie udalostí ohrozujúcich bezpečnosť letectva – Článok 15 – Dôvernosť údajov o týchto udalostiach – Rozsah tejto dôvernosti – Charta základných práv Európskej únie – Článok 11 – Sloboda prejavu a prijímania informácií – Sloboda médií – Žiadosť o poskytnutie informácií týkajúcich sa zničenia lietadla prelietajúceho nad východom Ukrajiny, ktorú podali podniky pôsobiace v sektore informačných médií – Článok 52 ods. 1 – Obmedzenie – Podmienky“
Vo veci C‑451/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Raad van State (Štátna rada, Holandsko) z 29. júna 2022 a doručený Súdnemu dvoru 7. júla 2022, ktorý súvisí s konaním:
RTL Nederland BV,
RTL Nieuws BV,
za účasti:
Minister van Infrastructuur en Waterstaat,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, vykonávajúca funkciu predsedníčky druhej komory, sudcovia F. Biltgen, N. Wahl, J. Passer (spravodajca) a M. L. Arastey Sahún,
generálny advokát: A. M. Collins,
tajomník: A. Lamote, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. marca 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman, J. M. Hoogveld a C. S. Schillemans, splnomocnení zástupcovia,
– Rada Európskej únie, v zastúpení: F. Naert a N. Rouam, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: pôvodne P.‑J. Loewenthal, A. Nijenhuis, B. Sasinowska a G. Wilms, neskôr P.‑J. Loewenthal, A. Nijenhuis a B. Sasinowska, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 15. júna 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 (Ú. v. EÚ L 122, 2014, s. 18), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 (Ú. v. EÚ L 212, 2018, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 376/2014“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami RTL Nederland BV a RTL Nieuws BV (ďalej spoločne len „spoločnosti RTL“) na jednej strane a minister van Infrastructuur en Waterstaat (minister infraštruktúry a vodného hospodárstva, Holandsko) na druhej strane, vo veci rozhodnutia, ktorým toto ministerstvo zamietlo žiadosť týchto dvoch podnikov o poskytnutie informácií týkajúcich sa zničenia lietadla, ku ktorému došlo 17. júla 2014, keď toto lietadlo prelietalo nad východom Ukrajiny.
Právny rámec
Právo Únie
Všeobecná právna úprava týkajúca sa civilného letectva
3 Hlavným cieľom nariadenia 2018/1139 je podľa jeho článku 1 ods. 1 dosiahnuť a udržať vysokú a jednotnú úroveň bezpečnosti civilného letectva v Európskej únii.
4 Na tento účel je cieľom ustanovení kapitoly IV tohto nariadenia zaviesť „spoločný systém osvedčovania, dohľadu a presadzovania predpisov“. Medzi týmito ustanoveniami článok 72 uvedeného nariadenia s názvom „Zhromažďovanie, výmena a analýza informácií“ stanovuje:
„1. [Európska k]omisia, [Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA)] a príslušné vnútroštátne orgány si v kontexte uplatňovania tohto nariadenia a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých na jeho základe vymieňajú všetky pre ne dostupné informácie, ktoré sú dôležité pre ostatné strany pri plnení ich úloh podľa tohto nariadenia. …
…
5. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobné pravidlá výmeny informácií podľa odseku 1 tohto článku medzi Komisiou, [EASA] a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi…
V podrobných pravidlách uvedených v prvom pododseku tohto odseku sa zohľadní potreba:
…
b) obmedziť šírenie a využívanie informácií na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 1;
…
6. Komisia, [EASA] a príslušné vnútroštátne orgány… prijmú v súlade s právom Únie a s vnútroštátnym právom opatrenia potrebné na zabezpečenie príslušnej dôvernosti informácií, ktoré im boli poskytnuté podľa tohto článku. Týmto odsekom nie sú dotknuté akékoľvek prísnejšie požiadavky na dôvernosť stanovené v [nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES (Ú. v. EÚ L 295, 2010, s. 35), nariadení (EÚ) č. 376/2014] alebo iných právnych predpisoch Únie.
…“
5 Článok 119 nariadenia 2018/1139 s názvom „Transparentnosť a poskytovanie informácií“, v odseku 1 stanovuje:
„Na dokumenty, ktoré má [EASA] v držbe, sa vzťahuje nariadenie [Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331)]. Nie sú tým dotknuté pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám uvedené v nariadení (EÚ) č. 376/2014 a vo vykonávacích aktoch prijatých na základe článkov 72 ods. 5… tohto nariadenia.“
Právna úprava týkajúca sa vyšetrovania nehôd a incidentov v civilnom letectve
6 Článok 5 nariadenia č. 996/2010, zmeneného nariadením 2018/1139 (ďalej len „nariadenie č. 996/2010“), nazvaný „Vyšetrovacia povinnosť“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Každá nehoda alebo vážny incident, na ktorých sa podieľalo lietadlo, na ktoré sa uplatňuje nariadenie [2018/1139], sú predmetom bezpečnostného vyšetrovania v členskom štáte, v ktorom došlo k nehode alebo vážnemu incidentu.
2. Ak sa lietadlo, na ktoré sa uplatňuje nariadenie [2018/1139] a ktoré je registrované v členskom štáte, podieľalo na nehode alebo vážnom incidente na mieste, ktoré sa nedá s konečnou platnosťou určiť ako územie niektorého štátu, bezpečnostné vyšetrovanie vedie orgán bezpečnostného vyšetrovania členského štátu registrácie.“
7 Článok 14 nariadenia č. 996/2010, nazvaný „Ochrana citlivých bezpečnostných informácií“, stanovuje:
„1. Nasledujúce záznamy sa sprístupnia alebo použijú len na účely bezpečnostného vyšetrovania:
a) všetky výpovede, ktoré od osôb získa orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie počas bezpečnostného vyšetrovania;
b) záznamy prezrádzajúce totožnosť osôb, ktoré poskytli dôkazy v rámci bezpečnostného vyšetrovania;
c) informácie zhromaždené orgánom pre bezpečnostné vyšetrovanie, ktoré majú osobitne citlivú a osobnú povahu vrátane informácií týkajúcich sa zdravotného stavu jednotlivcov;
d) materiály následne vypracované v priebehu vyšetrovania ako napr. poznámky, návrhy a stanoviská vypracované vyšetrovateľmi, ako aj názory vyjadrené pri analýze informácií vrátane informácií z letových zapisovačov;
e) informácie a dôkazy poskytnuté vyšetrovateľmi z iného členského štátu alebo tretích krajín v súlade s medzinárodnými normami a odporúčanými postupmi v prípade, že to požaduje ich orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie;
f) pracovné verzie počiatočnej alebo záverečnej správy alebo predbežné vyhlásenia;
g) hlasové a obrazové záznamy z kabíny a ich prepisy, ako aj hlasové záznamy zvnútra stanovíšť riadenia letovej prevádzky, zaisťujúc, že informácie, ktoré nesúvisia s bezpečnostným vyšetrovaním, najmä informácie týkajúce sa súkromného života, sa primerane chránia bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 3.
2. Nasledujúce záznamy sa sprístupnia alebo použijú len na účely bezpečnostného vyšetrovania alebo iné účely zamerané na zvýšenie bezpečnosti letectva:
a) celá komunikácia medzi osobami zúčastnenými na prevádzke lietadla;
b) písomné alebo elektronické záznamy a prepisy záznamov zo stanovíšť riadenia letovej prevádzky vrátane správ a výsledkov na vnútorné účely;
c) sprievodné listy na zaslanie bezpečnostných odporúčaní od orgánov pre bezpečnostné vyšetrovanie adresátovi, ak to požaduje orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie, ktorý toto odporúčanie vydáva;
d) hlásenia udalostí poskytnuté podľa smernice [Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2003/42/ES z 13. júna 2003 o hlásení udalostí v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 167, 2003, s. 23; Mim. vyd. 07/007, s. 331).
Záznamy z letového zapisovača sa sprístupňujú a používajú len na účely bezpečnostného vyšetrovania, letovej spôsobilosti alebo údržby s výnimkou prípadov, keď sa tieto údaje anonymizujú alebo zverejnia zabezpečenými postupmi.
3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 orgán zodpovedný za výkon spravodlivosti alebo orgán príslušný rozhodnúť o zverejnení záznamov podľa vnútroštátneho práva však môže rozhodnúť, že prínos zverejnenia záznamov uvedených v odsekoch 1 a 2 na akékoľvek iné právne povolené účely prevažuje nad nepriaznivým vnútroštátnym a medzinárodným dosahom, ktorý tento krok môže mať na aktuálne alebo ktorékoľvek budúce bezpečnostné vyšetrovanie. Členské štáty môžu rozhodnúť, že obmedzia prípady, v ktorých sa môže o takomto zverejnení rozhodnúť, pričom rešpektujú právne akty Únie.
Poskytovanie záznamov uvedených v odsekoch 1 a 2 inému členskému štátu na iné účely, ako je bezpečnostné vyšetrovanie, a v súvislosti s odsekom 2 aj na iné účely ako tie, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti letectva, sa môže schváliť, ak to povoľuje vnútroštátne právo poskytujúceho členského štátu. Spracovanie a zverejnenie záznamov získaných prostredníctvom takéhoto poskytnutia orgánmi prijímajúceho členského štátu je prípustné len po predchádzajúcej konzultácii s poskytujúcim členským štátom a v súlade s vnútroštátnym právom prijímajúceho členského štátu.
4. Môžu sa zverejniť iba údaje, ktoré sú výslovne potrebné na účely uvedené v odseku 3.“
8 Článok 15 tohto nariadenia s názvom „Odovzdávanie informácií“ v odsekoch 3 až 5 stanovuje:
„3. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti ustanovené v článkoch 16 a 17, orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie poverený bezpečnostným vyšetrovaním… poskytuj[e] agentúre EASA a vnútroštátnym orgánom civilného letectva príslušné faktické informácie, ktoré sa získali počas bezpečnostného vyšetrovania, okrem informácií, na ktoré sa odkazuje v článku 14 ods. 1, alebo informácií vedúcich ku konfliktu záujmov. Informácie, ktoré získa agentúra EASA a vnútroštátne orgány civilného letectva, sa chránia v súlade s článkom 14 a uplatniteľnými právnymi aktmi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.
4. Orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie poverený bezpečnostným vyšetrovaním je oprávnený informovať obete a ich príbuzných alebo ich združenia alebo zverejniť akékoľvek informácie o faktických zisteniach, postupe bezpečnostného vyšetrovania, prípadne predbežné správy alebo závery a/alebo bezpečnostné odporúčania za predpokladu, že sa takýmito informáciami neohrozia ciele bezpečnostného vyšetrovania a že je to plne v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov.
5. Pred zverejnením informácií uvedených v odseku 4 pošle orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie poverený bezpečnostným vyšetrovaním tieto informácie obetiam a ich príbuzným alebo ich združeniam spôsobom, ktorým sa neohrozia ciele bezpečnostného vyšetrovania.“
9 Podľa článku 16 uvedeného nariadenia, nazvaného „Správa z vyšetrovania“:
„1. Na záver každého bezpečnostného vyšetrovania sa vypracuje správa vo forme primeranej druhu a závažnosti nehody alebo vážneho incidentu. V správe sa uvedie, že jediným cieľom bezpečnostného vyšetrovania je prevencia vzniku nehôd a incidentov v budúcnosti bez toho, aby sa určovali vinníci alebo zodpovednosť. Správa obsahuje, ak je to vhodné, bezpečnostné odporúčania.
2. V správe sa chráni anonymita všetkých jednotlivcov, ktorí boli účastníkmi nehody alebo vážneho incidentu.
3. Ak sa počas bezpečnostných vyšetrovaní vypracujú správy ešte pred ich uzavretím, orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie môže pred ich uverejnením požiadať o pripomienky dotknuté orgány vrátane agentúry EASA a cez ne od dotknutého držiteľa typového osvedčenia, výrobcu a prevádzkovateľa. Títo sú v súvislosti s obsahom konzultácií viazaní platnými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na služobné tajomstvo.
4. Pred uverejnením záverečnej správy orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie požiada o pripomienky dotknuté orgány vrátane agentúry EASA a cez ne od dotknutého držiteľa typového osvedčenia, výrobcu a prevádzkovateľa. Títo sú v súvislosti s obsahom konzultácií viazaní platnými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na služobné tajomstvo. Keď orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie žiada o pripomienky, postupuje podľa medzinárodných noriem a odporúčaných postupov.
5. Informácie, na ktoré sa vzťahuje článok 14, sa zaradia do správy iba vtedy, ak sú relevantné z hľadiska analýzy nehody alebo vážneho incidentu. Informácie alebo súčasti informácií, ktoré pre analýzu nemajú žiadny význam, sa neuverejňujú.
6. Orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie uverejní záverečnú správu v čo najkratšom čase, a ak je to možné, do 12 mesiacov odo dňa nehody alebo vážneho incidentu.
7. Ak nie je možné záverečnú správu uverejniť do 12 mesiacov, orgán pre bezpečnostné vyšetrovanie uverejní predbežné vyhlásenie aspoň pri príležitosti každého výročia nehody alebo vážneho incidentu a podrobne v ňom opíše postup vyšetrovania a všetky bezpečnostné otázky, ktoré sa vyskytli.
…“
Právna úprava týkajúca sa udalostí v civilnom letectve
10 Smernica 2003/42 bola zrušená a nahradená nariadením č. 376/2014.
11 Odôvodnenia 6, 12, 16, 20, 32 až 34, 40 a 50 nariadenia č. 376/2014 stanovujú:
„6. S cieľom zvýšiť bezpečnosť letectva by sa mali relevantné informácie o bezpečnosti civilného letectva ohlasovať, zhromažďovať, uchovávať, chrániť, vymieňať, šíriť a analyzovať a na základe zhromaždených informácií by sa mali prijímať príslušné bezpečnostné opatrenia. …
…
12. Orgány bezpečnostného vyšetrovania a všetky orgány poverené reguláciou bezpečnosti civilného letectva v Únii by mali mať úplný prístup k zhromaždeným údajom o udalostiach a hláseniam o udalostiach uchovávaným ich členskými štátmi s cieľom rozhodovať, ktoré incidenty vyžadujú bezpečnostné vyšetrovanie, ako aj určiť, z čoho sa možno poučiť v záujme bezpečnosti letectva a plnenia svojich povinností v oblasti dohľadu.
…
16. S cieľom uľahčiť výmenu informácií by sa hlásenia o udalostiach mali uchovávať v databázach, ktoré by mali byť kompatibilné s Európskym koordinačným strediskom pre systémy podávania ohlasovania udalostí (ECCAIRS) (softvérom, ktorý používajú všetky členské štáty a európsky centrálny register na uchovávanie hlásení o udalostiach)…
…
20. Cieľom výmeny informácií o udalostiach by mala byť prevencia leteckých nehôd a incidentov. Táto výmena by sa nemala používať na zisťovanie viny alebo zodpovednosti ani na stanovenie referenčného porovnávania výkonnosti bezpečnosti.
…
32. Verejnosti by sa mali poskytovať všeobecné súhrnné informácie o úrovni bezpečnosti letectva v členských štátoch a Únii. Tieto informácie by mali zahŕňať najmä trendy a analýzy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia členskými štátmi, ako aj informácie v súhrnnej forme o obsahu európskeho centrálneho registra, a možno ich poskytovať uverejňovaním ukazovateľov výkonnosti bezpečnosti (safety performance indicators – SPI).
33. Systém bezpečnosti civilného letectva je založený na spätnej väzbe a poznatkoch získaných z nehôd a incidentov. Ohlasovanie udalostí a využívanie informácií o udalostiach na účely zlepšenia bezpečnosti je závislé od vzťahu dôvery medzi ohlasovateľom a subjektom zodpovedným za zhromažďovanie a posudzovanie informácií. To si vyžaduje prísne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa dôvernosti. Účelom ochrany informácií o bezpečnosti pred nevhodným používaním a obmedzeného prístupu do európskeho centrálneho registra iba pre zainteresované strany zapojené do zvyšovania úrovne bezpečnosti civilného letectva je zaistenie nepretržitej dostupnosti informácií o bezpečnosti, aby sa mohli prijímať vhodné a včasné preventívne opatrenia a aby sa zvyšovala bezpečnosť letectva. V tejto súvislosti by sa mali náležite chrániť citlivé informácie o bezpečnosti a ich zhromažďovanie by sa malo zabezpečiť zaručením ich dôvernosti, ochranou ich zdroja a zabezpečením dôvery zamestnancov pracujúcich v civilnom letectve v systémy ohlasovania udalostí. Mali by sa zaviesť primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie dôvernosti informácií zhromaždených prostredníctvom systémov ohlasovania udalostí a obmedziť prístup do európskeho centrálneho registra. V rámci vnútroštátnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám by sa mala zohľadniť potrebná dôvernosť takýchto informácií. Zhromaždené informácie by mali byť náležite chránené pred neoprávneným použitím alebo zverejnením. Mali by sa používať výlučne na účel udržiavania alebo zvyšovania úrovne bezpečnosti letectva a nemali by sa používať na určovanie viny alebo zodpovednosti.
34. S cieľom zaistiť dôveru zamestnancov či zmluvného personálu v systém ohlasovania udalostí organizácie by sa informácie obsiahnuté v hláseniach o udalostiach mali vhodne chrániť a nemali by sa používať na iné účely než udržanie alebo zvyšovanie úrovne bezpečnosti letectva. …
…
40. Aby sa zvýšila dôvera jednotlivcov v systém, malo by sa zaobchádzanie s hláseniami o udalostiach organizovať tak, aby sa primerane chránila dôvernosť totožnosti ohlasovateľa a iných osôb uvedených v hláseniach o udalostiach…
…
50. Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali v plnej miere dodržiavať pravidlá týkajúce sa spracúvania údajov a ochrany jednotlivcov… Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali v plnej miere dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom ustanovené v nariadení [č. 1049/2001] s výnimkou prípadov, ktoré sa týkajú šírenia údajov a informácií z európskeho centrálneho registra, ktoré sú chránené podľa prísnejších pravidiel stanovených v tomto nariadení.“
12 Článok 1 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Ciele“ znie takto:
„1. Cieľom tohto nariadenia je zvýšiť bezpečnosť letectva tým, že sa zabezpečí, aby sa príslušné informácie o bezpečnosti týkajúce sa civilného letectva ohlasovali, zhromažďovali, uchovávali, chránili, vymieňali, rozširovali a analyzovali.
Týmto nariadením sa zabezpečí, aby:
a) sa na základe analýzy zhromaždených informácií včas prijalo prípadné bezpečnostné opatrenie;
b) bola zaručená nepretržitá dostupnosť informácií o bezpečnosti prostredníctvom zavedenia pravidiel dôvernosti a primeraného využívania informácií a prostredníctvom harmonizovanej a posilnenej ochrany ohlasovateľov a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach a
c) sa zvažovali riziká pre bezpečnosť letectva a zaoberalo sa nimi tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni.
2. Jediným cieľom ohlasovania udalostí je prevencia nehôd a incidentov, a nie určovanie viny alebo zodpovednosti.“
13 Podľa článku 2 tohto nariadenia:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
3. ‚incident‘ je incident v zmysle nariadenia [č. 996/2010];
4. ‚vážny incident‘ je vážny incident v zmysle nariadenia [č. 996/2010];
5. ‚nehoda‘ je nehoda v zmysle nariadenia [č. 996/2010];
6. ‚informácie bez identifikačných údajov‘ sú informácie pochádzajúce z hlásení o udalostiach, z ktorých sa odstránili všetky osobné údaje, ako sú mená alebo adresy fyzických osôb;
7. ‚udalosť‘ je každá udalosť súvisiaca s bezpečnosťou, ktorá ohrozuje alebo by v prípade, že nedôjde k jej náprave alebo vyriešeniu, mohla ohroziť lietadlo, osoby v ňom alebo akúkoľvek inú osobu a ktorá zahŕňa predovšetkým nehodu alebo vážny incident;
…
9. ‚anonymizácia‘ je úkon, ktorým sa z hlásení o udalostiach odstránia všetky osobné údaje, ktoré súvisia s ohlasovateľom a osobami uvedenými v hláseniach o udalostiach, a všetky údaje vrátane názvu organizácie či organizácií zúčastnených na udalosti, na základe ktorých by sa dala odhaliť totožnosť ohlasovateľa alebo tretej strany alebo z ktorých by sa uvedená informácia dala na základe hlásenia o udalosti vyvodiť;
…“
14 Článok 3 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 uvádza:
„Toto nariadenie ustanovuje pravidlá:
a) ohlasovania udalostí, ktoré ohrozujú alebo ktoré by za podmienky, že nebudú napravené alebo vyriešené, ohrozili lietadlo, osoby v ňom, akúkoľvek inú osobu, vybavenie alebo zariadenie, ktoré ovplyvňujú prevádzku lietadla, a ohlasovania iných príslušných informácií súvisiacich s bezpečnosťou v uvedenom kontexte;
b) analýzy ohlásených udalostí a iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou a na ne nadväzujúcich opatrení;
c) ochrany osôb pracujúcich v letectve;
d) vhodného využívania zhromaždených informácií o bezpečnosti;
e) začlenenia informácií do európskeho centrálneho registra a
…“
15 Podľa článku 4 tohto nariadenia, nazvaného „Povinné ohlasovanie“:
„1. Osoby uvedené v odseku 6 hlásia prostredníctvom systémov povinného ohlasovania udalostí podľa tohto článku udalosti, ktoré môžu predstavovať značné riziko pre bezpečnosť letectva a ktoré patria do týchto kategórií:
a) udalosti súvisiace s prevádzkou lietadla, ako sú:
…
iv) udalosti počas letu;
…
2. Každá organizácia usadená v členskom štáte zriadi systém povinného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie údajov o udalostiach uvedených v odseku 1.
3. Každý členský štát zriadi systém povinného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie údajov o udalostiach vrátane zhromažďovania údajov o udalostiach zhromaždených organizáciami na základe odseku 2.
…
6. Každá nižšie uvedená fyzická osoba podáva hlásenie o udalostiach uvedených v odseku 1 prostredníctvom systému zriadeného v súlade s odsekom 2 organizáciou, ktorá zamestnáva, najíma alebo využíva služby ohlasovateľa, alebo ak to nie je možné, prostredníctvom systému zriadeného v súlade s odsekom 3 členským štátom, v ktorom je ich organizácia usadená, alebo štátom, ktorý vydal, potvrdil alebo zmenil preukaz spôsobilosti pilota, alebo prostredníctvom systému zriadeného agentúrou [EASA] v súlade s odsekom 4:
a) veliaci pilot alebo v prípade, že veliaci pilot nemôže udalosť ohlásiť, ktorýkoľvek ďalší člen posádky v hierarchii velenia lietadla registrovaného v členskom štáte alebo lietadla registrovaného mimo Únie, ale používaného prevádzkovateľom, pre ktorého zabezpečuje dohľad nad leteckou prevádzkou členský štát alebo ktorý je usadený v Únii;
b) osoba zapojená do navrhovania, výroby, pravidelného monitorovania letovej spôsobilosti, údržby alebo úpravy lietadla alebo akéhokoľvek jeho vybavenia alebo časti pod dohľadom členského štátu alebo agentúry [EASA];
c) osoba, ktorá podpisuje osvedčenie o overení letovej spôsobilosti alebo uvoľnenie lietadla alebo akéhokoľvek jeho vybavenia alebo časti do prevádzky pod dohľadom členského štátu alebo agentúry [EASA];
d) osoba, ktorá vykonáva funkciu, pre ktorú je potrebné mať od členského štátu oprávnenie ako zamestnanca poskytovateľa letových prevádzkových služieb povereného povinnosťami súvisiacimi s leteckými navigačnými službami…
e) osoba, ktorá plní funkciu spojenú s riadením bezpečnosti letiska…
…
7. Osoby uvedené v odseku 6 ohlasujú udalosti do 72 hodín od nadobudnutia vedomosti o udalosti, pokiaľ im v tom nezabránia výnimočné okolnosti.
8. Každá organizácia usadená v členskom štáte, na ktorú sa nevzťahuje odsek 9, bezodkladne po ohlásení udalosti, avšak najneskôr do 72 hodín od nadobudnutia vedomosti o udalosti, ohlási údaje o udalostiach zhromaždené v súlade s odsekom 2 tohto článku príslušnému orgánu daného členského štátu uvedenému v článku 6 ods. 3.
…“
16 Článok 5 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Dobrovoľné ohlasovanie“ v odsekoch 1 až 3 stanovuje, že každá organizácia usadená v členskom štáte, každý členský štát a [EASA] zriadi systém dobrovoľného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie jednak údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania stanovený v článku 4 tohto nariadenia, a jednak iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva. Článok 5 ods. 7 uvedeného nariadenia stanovuje, že organizácie, členské štáty a [EASA] môžu zriadiť ďalšie systémy zhromažďovania a spracúvania informácií o bezpečnosti s cieľom zhromažďovať údaje o udalostiach, ktoré by nemuseli zachytiť systémy ohlasovania uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, ako aj v článku 4 toho istého nariadenia.
17 Článok 6 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Zhromažďovanie a uchovávanie informácií“ stanovuje:
„…
3. Každý členský štát určí jeden alebo niekoľko príslušných orgánov, ktoré zriadia mechanizmus nezávislého zhromažďovania, hodnotenia, spracúvania, analýzy a uchovávania údajov o udalostiach hlásených podľa článkov 4 a 5.
S hláseniami sa zaobchádza tak, aby sa zabránilo používaniu informácií na iné ako bezpečnostné účely, a primerane sa pri tom chráni dôvernosť totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach s cieľom podporovať ‚kultúru spravodlivosti‘.
…
6. Príslušné orgány uvedené v odseku 3 uchovávajú hlásenia o udalostiach vypracované na základe údajov o udalostiach zhromažďovaných v súlade s článkami 4 a 5 vo vnútroštátnej databáze.
…“
18 Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Kvalita a obsah hlásení o udalostiach“, v odseku 4 stanovuje:
„V databázach uvedených v článku 6 ods. 5, 6 a 8 sa musia používať formáty, ktoré sú:
a) normalizované na uľahčenie výmeny informácií a
b) kompatibilné so softvérom ECCAIRS…
…“
19 Článok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný „Európsky centrálny register“, v odsekoch 1 a 2 najmä stanovuje, že Komisia spravuje európsky centrálny register na účely uchovávania všetkých hlásení o udalostiach zhromaždených v Únii a že každý členský štát aktualizuje tento register prenosom do tohto registra všetkých informácií o bezpečnosti uchovávaných vo vnútroštátnych databázach uvedených v článku 6 ods. 6 toho istého nariadenia.
20 Článok 9 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Výmena informácií“ v odseku 1 uvádza:
„Členské štáty a [EASA] sa zúčastňujú na výmene informácií tak, že prostredníctvom európskeho centrálneho registra sprístupňujú všetky informácie o bezpečnosti uchovávané vo svojich príslušných databázach hlásení príslušným orgánom iných členských štátov, [EASA] a Komisii.
Hlásenia o udalostiach sa prevedú do európskeho centrálneho registra najneskôr do 30 dní od ich uloženia vo vnútroštátnej databáze.
Hlásenia o udalostiach sa aktualizujú dodatočnými informáciami o bezpečnosti vždy, keď je to potrebné.
…“
21 Článok 10 tohto nariadenia s názvom „Šírenie informácií uchovávaných v európskom centrálnom registri“, v odseku 1 uvádza:
„K informáciám o udalostiach obsiahnutým v európskom centrálnom registri má zabezpečený úplný online prístup každý subjekt poverený reguláciou bezpečnosti civilného letectva alebo akýkoľvek orgán bezpečnostného vyšetrovania v Únii.
Informácie sa využívajú v súlade s článkami 15 a 16.“
22 Článok 13 uvedeného nariadenia s názvom „Analýza udalostí a na ne nadväzujúce opatrenia na vnútroštátnej úrovni“ znie:
„…
9. Prípadné informácie týkajúce sa analýzy a opatrenia nadväzujúce na jednotlivé udalosti alebo skupiny udalostí získané podľa tohto článku sa v súlade s článkom 8 ods. 2 a 3 včas ukladajú do európskeho centrálneho registra, najneskôr však dva mesiace po ich uložení do vnútroštátnej databázy.
10. Informácie získané z analýzy hlásení o udalostiach využívajú členské štáty s cieľom určiť prípadné nápravné opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci národného bezpečnostného programu.
11. S cieľom informovať verejnosť o úrovni bezpečnosti civilného letectva uverejňuje každý členský štát aspoň raz ročne prehľad o bezpečnosti. Prehľad o bezpečnosti:
a) obsahuje súhrnné a anonymizované informácie o druhu udalostí a iných informáciách súvisiacich s bezpečnosťou ohlásených prostredníctvom ich vnútroštátnych systémov povinného a dobrovoľného ohlasovania;
b) určuje trendy;
c) určuje opatrenie, ktoré prijal.
12. Členské štáty môžu uverejňovať aj anonymizované hlásenia o udalostiach a výsledky analýzy rizika.“
23 Článok 15 toho istého nariadenia, nazvaný „Dôvernosť a náležité používanie informácií“, stanovuje:
„1. Členské štáty a organizácie v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a [EASA] prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie primeranej úrovne dôvernosti údajov o udalostiach, ktoré dostali podľa článkov 4, 5 a 10.
Každý členský štát, každá organizácia usadená v členskom štáte alebo [EASA] spracúvajú osobné údaje iba v rozsahu potrebnom na účely tohto nariadenia a bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne akty, ktorými sa vykonáva smernica [Európskeho parlamentu a Rady] 95/46/EHS [z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355)].
2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa ochrany informácií o bezpečnosti podľa článkov 12, 14 a 15 nariadenia [č. 996/2010], sa informácie vyplývajúce z hlásení o udalostiach používajú iba na účel, na aký boli zhromaždené.
Členské štáty, [EASA] a organizácie nesprístupnia ani nepoužijú informácie o udalostiach:
a) na určovanie viny alebo zodpovednosti, alebo
b) na žiadny iný účel, iba na udržiavanie alebo zvyšovanie bezpečnosti letectva.
…“
24 Článok 16 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Ochrana informačného zdroja“ v odseku 3 uvádza:
„Každý členský štát zaistí, aby sa žiadne osobné údaje nikdy nezaznamenávali do vnútroštátnej databázy uvedenej v článku 6 ods. 6 Takéto informácie bez identifikačných údajov sa sprístupnia všetkým príslušným stranám napríklad preto, aby mohli plniť svoje povinnosti, pokiaľ ide o zvyšovanie bezpečnosti letectva.“
25 Článok 20 tohto nariadenia s názvom „Prístup k dokumentom a ochrana osobných údajov“ obsahuje odsek 1, ktorý znie:
„S výnimkou článkov 10 a 11, v ktorých sa stanovujú prísnejšie pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám obsiahnutým v európskom centrálnom registri, sa toto nariadeni[e] uplatňuje bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie [č. 1049/2001].“
Holandské právo
Zákon o transparentnosti verejnej správy
26 Právo verejnosti na prístup k správnym dokumentom, pokiaľ ide o spor vo veci samej, upravoval Wet houdende regelen betreffende de openbaarheid van bestuur (zákon o pravidlách týkajúcich sa transparentnosti verejnej správy) z 31. októbra 1991 (Stb. 1991, č. 703, ďalej len „zákon o transparentnosti verejnej správy“).
27 Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o transparentnosti verejnej správy stanovovalo:
„Správny orgán pri plnení svojich povinností poskytuje informácie v súlade s týmto zákonom bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia stanovené inými zákonmi, a riadi sa v tomto ohľade všeobecným záujmom na otvorenom prístupe k informáciám.“
28 Ustanovenie § 3 tohto zákona uvádzalo:
„1. Každý sa môže obrátiť so žiadosťou o informácie obsiahnuté v dokumentoch týkajúcich sa správnej veci na správny orgán alebo na inštitúciu, útvar alebo spoločnosť pôsobiacu pod správnym orgánom.
2. V žiadosti žiadateľ uvedie správnu vec alebo dokument, ktorý sa jej týka, o ktorom chce získať informácie.
3. Žiadateľ nemusí pri podávaní žiadosti deklarovať žiadny záujem.
…
5. Žiadosti o informácie sa vyhovie s výhradou ustanovení článkov 10 a 11.“
29 Ustanovenie § 10 ods. 2 uvedeného zákona znelo takto:
„Poskytovanie informácií podľa tohto zákona sa neuskutočňuje ani vtedy, keď záujem na ich poskytnutí neprevažuje nad týmito záujmami:
a. vzťahy Holandského kráľovstva s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami;
…
d. inšpekcie, kontroly a dohľad zo strany správnych orgánov;
e. rešpektovanie súkromného života;
…“
Zákon o leteckej doprave
30 Ustanovenie § 7.1. Wet houdende algemene regeling met betrekking tot het luchtverkeer (zákon o všeobecnej právnej úprave leteckej dopravy) z 18. júna 1992 (Stb. 1992, č. 368), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o leteckej doprave“), stanovovalo:
„Udalosti sa oznámia ministrovi infraštruktúry a životného prostredia.“
31 Ustanovenie § 7.2 ods. 1 zákona o leteckej doprave znelo takto:
„Údaje získané z oznámenia uvedeného v § 7.1 ods. 1 alebo prijaté od členského štátu Európskej únie v nadväznosti na podobné oznámenie v tomto členskom štáte nie sú verejné.“
Okolnosti predchádzajúce sporu a prejudiciálne otázky
32 Listom z 10. januára 2018 spoločnosti RTL adresovali Minister van Justitie en Veiligheid (minister spravodlivosti a bezpečnosti, Holandsko) podľa zákona o transparentnosti verejnej správy žiadosť o sprístupnenie súboru informácií týkajúcich sa zničenia lietadla prenajatého spoločnosťou Malaysia Airlines, ktoré uskutočnilo let s kódom IATA (International Air Transport Association) MH17 a letelo z Amsterdamu (Holandsko) do Kuala Lumpur (Malajzia) (ďalej len „MH17“). K tomuto zničeniu došlo 17. júla 2014, keď MH17 prechádzal časťou ukrajinského vzdušného priestoru nachádzajúcou sa nad oblasťou Donecka, ktorá sa nachádza vo východnej časti Ukrajiny. Svojou žiadosťou, ktorá sa týkala najmä kategórie dokumentov identifikovaných ako „hlásenia zaregistrované v ECCAIRS [počas] roku 2014 [a] týkajúce sa Ukrajiny“ (ďalej len „hlásenia ECCAIRS“), sa spoločnosti RTL snažili získať informácie o tom, čo holandské orgány vedeli v súvislosti s touto udalosťou.
33 Minister spravodlivosti a bezpečnosti postúpil časť tejto žiadosti týkajúcu sa hlásení ECCAIRS ministrovi infraštruktúry a vodného hospodárstva. Po vykonaní vyhľadávania v holandskej databáze tento minister zistil, že príslušný holandský orgán tam uložil tri hlásenia o udalostiach, ku ktorým došlo v ukrajinskom vzdušnom priestore v roku 2014. Naproti tomu nezisťoval, či príslušné orgány iných členských štátov uložili v tejto súvislosti ďalšie hlásenia vo svojej príslušnej vnútroštátnej databáze, ako aj v európskom centrálnom registri.
34 Rozhodnutím zo 17. apríla 2018 minister infraštruktúry a vodného hospodárstva zamietol uvedenú žiadosť v rozsahu, v akom sa týkala hlásení ECCAIRS. Toto rozhodnutie odôvodnil v podstate odkazom na existenciu osobitného režimu zákazu uverejňovania, ktorý vyplýva z nariadenia č. 376/2014 a ktorý je ako jediný uplatniteľný na predmetné informácie, s výnimkou všeobecného režimu prístupu verejnosti k správnym dokumentom zavedeného zákonom o transparentnosti verejnej správy. Podľa neho má tento osobitný režim za právny následok, že informácie, ktoré sú uložené vo vnútroštátnych databázach, môžu byť na jednej strane poskytnuté len zainteresovaným osobám, ako sú definované v prílohe II tohto nariadenia, a na druhej strane môžu byť použité len na účely udržiavania alebo zvyšovania bezpečnosti letectva.
35 Spoločnosti RTL podali proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie v správnom konaní.
36 Rozhodnutím zo 17. októbra 2018 minister infraštruktúry a vodného hospodárstva potvrdil svoje rozhodnutie zo 17. apríla 2018, pričom doň doplnil dôvod založený v podstate na § 7.2 zákona o leteckej doprave, ktorého cieľom je zabezpečiť správne uplatňovanie nariadenia č. 376/2014 vo vnútroštátnom práve, a teda bráni tomu, aby sa právnickej osobe, akou sú spoločnosti RTL, poskytli informácie týkajúce sa zničenia MH17 počas letu.
37 Spoločnosti RTL teda podali žalobu na Rechtbank Midden‑Nederland (Okresný súd pre centrálne Holandsko, Holandsko).
38 Rozsudkom zo 7. novembra 2019 uvedený súd žalobu spoločností RTL zamietol ako nedôvodnú.
39 V rámci odvolaní, ktoré podali na Raad van State (Štátna rada, Holandsko), ktorá je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, spoločnosti RTL najmä tvrdia, že nariadenie č. 376/2014 a § 7.2 zákona o leteckej doprave nemožno vykladať v tom zmysle, že zavádzajú osobitný režim dôvernosti alebo zákazu uverejnenia, ktorého právnym následkom je to, že ich úplne a absolútne zbavuje možnosti, ktorou disponujú na základe všeobecného režimu prístupu verejnosti k správnym dokumentom, stanoveného zákonom o transparentnosti verejnej správy, a to získať informácie týkajúce sa zničenia MH17 počas letu. Je pravda, že z analýzy znenia článku 15 tohto nariadenia, kontextu, do ktorého tento článok patrí, a cieľov, ktoré sleduje, vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle zaviesť osobitný režim dôvernosti v oblasti bezpečnosti letectva. Tento režim dôvernosti však neukladá úplný a absolútny zákaz uverejnenia informácií, na ktoré sa vzťahuje.
40 Spoločnosti RTL subsidiárne zastávajú názor, že aj keby sa pripustilo, že uvedený režim dôvernosti je uplatniteľný s vylúčením akéhokoľvek iného režimu, napriek tomu by sa mal vykladať v súlade s právom na slobodu prejavu a na informácie, zakotveným v článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“). Pre podniky pôsobiace v odvetví informačných médií je teda naďalej možné získať poskytnutie určitých informácií, ktoré sa týkajú dôležitého všeobecného záujmu, ako je to v prípade informácií týkajúcich sa katastrofickej udalosti, ktorú predstavovalo zničenie MH17 počas letu.
41 V tomto kontexte sa vnútroštátny súd v prvom rade pýta na rozsah režimu dôvernosti zavedeného článkom 15 nariadenia č. 376/2014, na zlučiteľnosť osobitného režimu zákazu uverejňovania zavedeného zákonom o leteckej doprave s týmto režimom, ako aj na prepojenie týchto dvoch režimov so všeobecným režimom prístupu verejnosti k správnym dokumentom, ktorý vo vnútroštátnom práve stanovuje zákon o transparentnosti verejnej správy.
42 V tejto súvislosti sa tento súd najmä domnieva, že analýza smernice 2003/42 a nariadenia č. 376/2014 neumožňuje určiť, či tieto akty ukladajú, umožňujú alebo naopak vylučujú úplný a absolútny zákaz uverejnenia informácií, na ktoré sa uplatňujú rôzne režimy dôvernosti, ktoré tieto predpisy zavádzajú. Ich ustanovenia, ako aj odôvodnenia, ktoré môžu objasniť ich dosah, totiž vo svojej holandskej jazykovej verzii uvádzajú potrebu zabezpečiť „primeranú“ alebo „náležitú“ dôvernosť týchto informácií. Okrem toho niekedy odkazujú na „informácie“ prijaté príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, niekedy na „citlivé informácie“, ktorými tieto orgány disponujú, a niekedy na „údaje o udalostiach“, ktoré môžu predstavovať riziko pre bezpečnosť letectva, bez toho, aby výslovne spresnili, čo tieto rôzne pojmy zahŕňajú, ani ako navzájom súvisia.
43 Uvedený súd sa okrem toho domnieva, že tieto odlišné režimy sa majú vykladať jednak z hľadiska práva na slobodu prejavu a na informácie, ktoré článok 11 Charty a článok 10 EDĽP vo všeobecnosti zaručujú každému, a jednak z hľadiska práv a osobitnej úlohy „strážnej služby“, ktoré druhý z týchto článkov priznáva tlačovým orgánom, ako to pripomenul Európsky súd pre ľudské práva najmä vo svojom rozsudku z 8. novembra 2016, Magyar Helsinki Bizottság v. Maďarsko (CE:ECHR:2016:1108JUD001803011).
44 V druhom rade sa vnútroštátny súd v podstate pýta na dôsledky, ktoré treba vyvodiť z prípadnej nezlučiteľnosti zákona o leteckej doprave s nariadením č. 376/2014, vykladaným z hľadiska článku 11 Charty. V tejto súvislosti sa domnieva, že ak by sa osobitný režim zákazu uverejňovania stanovený týmto zákonom mal považovať za nezlučiteľný s nariadením č. 376/2014 a v dôsledku toho za neuplatniteľný, zákonnosť rozhodnutia, ktorým minister infraštruktúry a vodného hospodárstva zamietol žiadosť spoločností RTL, by sa musela posudzovať z hľadiska zákona o transparentnosti verejnej správy. Hoci cieľom tohto zákona nie je zabezpečiť prebratie alebo uplatňovanie právnej úpravy sekundárneho práva Únie a aj keď toto právo vo všeobecnosti neharmonizuje právo verejnosti na prístup k správnym dokumentom v členských štátoch, tento zákon by sa predsa len mal vykladať v čo najväčšej možnej miere s prihliadnutím na režim dôvernosti zavedený nariadením č. 376/2014, ako to bolo navyše pripomenuté v odôvodnení 33 tohto nariadenia.
45 Za týchto podmienok Raad van State (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Čo sa má rozumieť pod ‚údajmi o udalostiach‘ a ‚dôvernosťou‘ v zmysle článku 15 ods. 1 [nariadenia č. 376/2014] a v kontexte slobody prejavu a prijímania informácií zakotvených v článku 11 [Charty] a článku 10 EDĽP?
2. Má sa článok 15 ods. 1 [nariadenia č. 376/2014] v kontexte slobody prejavu a prijímania informácií zakotvených v článku 11 [Charty] a v článku 10 EDĽP vykladať v tom zmysle, že je zlučiteľný s takou vnútroštátnou právnou úpravou, o akú ide v konaní vo veci samej, podľa ktorej o ohlásených udalostiach nesmie byť zverejnená vôbec žiadna informácia?
3. V prípade zápornej odpovede na druhú otázku: Smie príslušný vnútroštátny orgán uplatňovať všeobecnú vnútroštátnu právnu úpravu zverejňovania, podľa ktorej sa informácie nesprístupňujú, pokiaľ záujem na ich sprístupnení neprevažuje nad záujmami, ktoré súvisia napríklad so vzťahmi s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami, inšpekciou, kontrolou a dohľadom prostredníctvom štátnych orgánov, rešpektovaním súkromia a zabránením neprimeranému zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu fyzických alebo právnických osôb?
4. Záleží pri uplatňovaní všeobecnej vnútroštátnej právnej úpravy zverejňovania na tom, či ide o informácie z národnej databázy alebo o informácie z hlásení, ktoré sú obsiahnuté v iných dokumentoch, napríklad v politických dokumentoch, alebo o informácie o takýchto hláseniach?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej a druhej otázke
46 Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 nariadenia č. 376/2014 v spojení s právom na slobodu prejavu a na informácie zakotveným v článku 11 Charty má vykladať v tom zmysle, že informácie, ktoré majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány v súvislosti s „udalosťou“ týkajúcou sa bezpečnosti letectva v zmysle článku 2 bodu 7 tohto nariadenia, podliehajú režimu dôvernosti, v dôsledku ktorého ani verejnosť, ani dokonca informačno‑mediálny podnik nemajú právo na prístup k nim.
47 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že tak z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad. Tento výklad treba hľadať, zohľadňujúc nielen znenie ustanovenia, ktoré sa má vykladať, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. januára 1984, Ekro, 327/82, EU:C:1984:11, bod 11, ako aj z 15. novembra 2022, Senatsverwaltung für Inneres und Sport, C‑646/20, EU:C:2022:879, bod 40).
48 Okrem toho, akýkoľvek akt Únie sa má vykladať v čo najväčšom možnom rozsahu spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnosť, a v súlade s celým primárnym právom, okrem iného s ustanoveniami Charty. V prípade, že sa ustanovenie takého aktu môže vykladať viac ako jedným spôsobom, treba dať prednosť tomu výkladu, podľa ktorého je toto ustanovenie v súlade s primárnym právom, pred výkladom, ktorý vedie k zisteniu, že ustanovenie je s primárnym právom nezlučiteľné [rozsudky zo 14. mája 2019, M a i. (Odňatie postavenia utečenca), C‑391/16, C‑77/17 a C‑78/17, EU:C:2019:403, bod 77, ako aj z 26. apríla 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑401/19, EU:C:2022:297, bod 70].
49 V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 15 nariadenia č. 376/2014, treba na jednej strane uviesť, že odsek 1 tohto článku okrem iného ukladá členským štátom povinnosť prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie dôvernosti údajov o udalostiach, ktoré dostali podľa článkov 4, 5 a 10 tohto nariadenia.
50 Ako vyplýva z článku 4 ods. 1 až 3 a 6 až 8 nariadenia č. 376/2014, ako aj z článku 5 ods. 1 až 3 a 7 tohto nariadenia v spojení s definíciami uvedenými v článku 2 bodoch 3 až 5 a 7 uvedeného nariadenia, „údaje“ v zmysle toho istého nariadenia zahŕňajú všetky „informácie“, ktoré sa zhromažďujú v akejkoľvek forme, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi prostredníctvom systémov ohlasovania a vypracovania hlásení stanovených v prvých dvoch z týchto troch článkov o udalostiach, ktoré ohrozujú alebo môžu ohroziť lietadlo, osoby v ňom alebo akúkoľvek inú osobu, či už ide o incidenty, vážne incidenty alebo nehody. Ako vyplýva z článku 10 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 376/2014, tieto údaje v širšom zmysle zahŕňajú aj všetky „informácie o [týchto] udalostiach“, ktoré sú v akejkoľvek forme uložené v európskom centrálnom registri a vo vnútroštátnych databázach uvedených v článku 8 a článku 6 ods. 6 tohto nariadenia, najmä tie, ktoré sa týkajú „hodnotenia“, „analýzy“ a „monitorovania“, ktoré majú vykonať príslušné vnútroštátne orgány podľa článku 6 ods. 3 prvého pododseku a článku 13 ods. 9 uvedeného nariadenia, ako aj informácie týkajúce sa „nápravných opatrení“, ktoré sa majú prijať podľa článku 13 ods. 10 toho istého nariadenia.
51 V dôsledku toho sa povinnosť dôvernosti stanovená v článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 uplatňuje, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, na všetky informácie týkajúce sa udalostí, ktoré majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány alebo EASA podľa článkov 4, 5 alebo 10 tohto nariadenia. Tieto informácie zahŕňajú tak informácie zhromaždené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v nadväznosti na oznámenie udalosti, ktorá ohrozuje alebo by mohla ohroziť lietadlo, osoby v ňom alebo akúkoľvek inú osobu, ako aj iné informácie uložené vo vnútroštátnych databázach a v európskom centrálnom registri, najmä tie, ktoré sú uvedené v hláseniach, správach a iných dokumentoch alebo na nosičoch, ktoré tieto orgány vypracovali alebo vytvorili v nadväznosti na takéto oznámenie.
52 Na druhej strane článok 15 ods. 2 nariadenia č. 376/2014 spresňuje právny rozsah povinnosti dôvernosti stanovenej v prvom odseku tohto článku, ktorého vecnú pôsobnosť vymedzuje. Tento odsek 2 tak vo svojom prvom pododseku stanovuje, že bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa ochrany informácií o bezpečnosti podľa článkov 12, 14 a 15 nariadenia č. 996/2010 sa informácie vyplývajúce z hlásení o udalostiach používajú iba na účel, na aký boli zhromaždené. Okrem toho v súlade s druhým pododsekom uvedeného odseku 2 členské štáty nesprístupnia ani nepoužijú informácie o udalostiach na určovanie viny alebo zodpovednosti a všeobecnejšie na žiadny iný účel, iba na udržiavanie alebo zvyšovanie bezpečnosti letectva.
53 Hoci prvý pododsek článku 15 ods. 2 nariadenia č. 376/2014 všeobecne odkazuje „na účel, na aký boli [takéto informácie] zhromaždené“, z analýzy celého tohto nariadenia vyplýva, že tieto ciele v skutočnosti súvisia s udržiavaním alebo zvyšovaním bezpečnosti letectva, ktoré sú uvedené v druhom pododseku tohto ustanovenia. Konkrétnejšie z článku 3 ods. 1, článku 6 ods. 3 druhého pododseku a článku 13 ods. 10 uvedeného nariadenia jasne a koherentne vyplýva, že tieto informácie možno sprístupniť a použiť len na účely, ktoré z jedného alebo druhého titulu spadajú pod toto udržiavanie alebo zvyšovanie, ako je napríklad odhaľovanie rizík, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť letectva, monitorovanie týchto rizík, prijatie opatrení na nápravu týchto rizík alebo ochrana odborníkov z odvetvia civilného letectva. Okrem toho z týchto troch posledných uvedených ustanovení nariadenia č. 376/2014 a z jeho článku 9 ods. 1 vyplýva, že všetky mechanizmy, ktoré boli zavedené s cieľom regulovať rôzne aspekty spracúvania uvedených informácií, ako napríklad ich ohlasovanie, uchovávanie, hodnotenie a analýza, ako aj ich výmena, sú určené na to, aby prispeli k udržiavaniu alebo zvyšovaniu bezpečnosti v sektore civilnej leteckej dopravy.
54 Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 15 nariadenia č. 376/2014, a ciele sledované týmto nariadením, treba po prvé uviesť, že jeho cieľom je podľa jeho článku 1 ods. 1 zvýšiť bezpečnosť letectva v Únii tým, že sa zabezpečí, aby sa príslušné informácie o bezpečnosti týkajúce sa civilného letectva ohlasovali, zhromažďovali, uchovávali, chránili, vymieňali, rozširovali a analyzovali.
55 Po druhé článok 1 ods. 1 písm. b) a článok 2 nariadenia č. 376/2014, ako aj odôvodnenia 6, 12, 20, 33, 34 a 40 tohto nariadenia potvrdzujú, že povinnosť dôvernosti stanovená v článku 15 uvedeného nariadenia predstavuje zároveň ústredný a nevyhnutný prvok systému dohľadu a kontroly zavedeného týmto nariadením na účely zvyšovania bezpečnosti letectva. Táto povinnosť dôvernosti má prísnu povahu a vzťahuje sa na všetky informácie, ktoré príslušné vnútroštátne orgány zhromaždili alebo vypracovali na tento účel. Dôsledkom uvedenej povinnosti je zákaz sprístupniť alebo používať takéto informácie na akékoľvek iné účely.
56 Po tretie iné ustanovenia nariadenia č. 376/2014, hoci sa priamo netýkajú sprístupňovania a používania dotknutých informácií, majú jednoznačne za cieľ a dôsledok zabezpečiť účinnosť povinnosti dôvernosti stanovenej v článku 15 tohto nariadenia tým, že posilňujú zákaz, ktorý z neho vyplýva, sprístupňovať alebo používať tieto informácie na iné účely, než sú výslovne uvedené v článku 15 uvedeného nariadenia.
57 Konkrétne z článku 20 nariadenia č. 376/2014 v spojení s jeho odôvodnením 50 jasne vyplýva, že právo verejnosti na prístup k dokumentom, ako je stanovené v nariadení č. 1049/2001, sa na uvedené informácie neuplatňuje. Tieto informácie totiž výlučne podliehajú prísnejším pravidlám stanoveným v článkoch 10 a 11 nariadenia č. 376/2014.
58 Po štvrté analýza ostatných nariadení uplatniteľných v oblasti bezpečnosti letectva, na ktoré nariadenie č. 376/2014 opakovane odkazuje, tiež potvrdzuje zároveň všeobecnú a prísnu povahu povinnosti dôvernosti stanovenej v článku 15 tohto nariadenia.
59 Nariadenie 2018/1139, ktorého cieľom je podľa jeho článku 1 ods. 1 dosiahnuť a udržať vysokú a jednotnú úroveň bezpečnosti civilného letectva v Únii, vo svojom článku 72 ods. 1 a 5 stanovuje, že všetky informácie, ktoré môžu Komisia, EASA a príslušné vnútroštátne orgány zhromažďovať, analyzovať a vymieňať si v kontexte uplatňovania tohto nariadenia, sa musia šíriť a používať len v rozsahu „nevyhnutne potrebnom“ na dosiahnutie tohto cieľa. Okrem toho článok 72 ods. 6 uvedeného nariadenia ukladá týmto rôznym subjektom povinnosť prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie primeranej dôvernosti týchto informácií bez toho, aby boli dotknuté ešte „prísnejšie“ požiadavky dôvernosti stanovené okrem iného v nariadení č. 376/2014. Napokon článok 119 nariadenia 2018/1139 v podstate pripomína, že právo verejnosti na prístup k dokumentom zavedené nariadením č. 1049/2001 sa neuplatňuje na informácie, ktoré sú zhromaždené alebo vyhotovené podľa nariadenia č. 376/2014.
60 Nariadenie č. 996/2010, ktoré sa, ako vyplýva z jeho článku 5 ods. 1 a 2, uplatňuje súbežne s nariadením č. 376/2014 v prípade nehôd alebo vážnych incidentov týkajúcich sa lietadla, ktoré majú byť predmetom bezpečnostného vyšetrovania, vo svojom článku 14 ods. 1 a 2 v podstate stanovuje, že na citlivé informácie o týchto nehodách alebo vážnych incidentoch, ktoré sa získavajú v rámci bezpečnostného vyšetrovania, ktoré sa pri nich vedie, sa musí vzťahovať „ochrana“, ktorá je porovnateľná s „dôvernosťou“ stanovenou nariadením č. 376/2014, v tom zmysle, že ich nemožno sprístupniť ani použiť na iné účely ako tie, ktoré súvisia s týmto vyšetrovaním alebo v niektorých prípadoch so zvýšením bezpečnosti letectva. Z článku 15 ods. 3 nariadenia č. 996/2010 tiež vyplýva, že ak orgán poverený bezpečnostným vyšetrovaním poskytne niektoré z týchto citlivých informácií EASA alebo vnútroštátnym orgánom civilného letectva na účely zvýšenia bezpečnosti letectva, uvedené informácie musia zostať chránené pred akýmkoľvek sprístupnením alebo použitím na iné účely.
61 Zo znenia článku 15 nariadenia č. 376/2014, z kontextu, do ktorého patrí, a z cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej je súčasťou, teda vyplýva, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že všetky informácie, ktoré majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány v súvislosti s „udalosťou“ týkajúcou sa bezpečnosti letectva, tak ako je definovaná nariadením č. 376/2014, podliehajú režimu dôvernosti, v dôsledku ktorého verejnosť nemá právo na prístup k nim v akejkoľvek forme.
62 Pokiaľ ide o úvahy vnútroštátneho súdu týkajúce sa použitia pojmov „primeraný“ a „vhodný“ normotvorcom Únie, najmä v odôvodneniach 6, 33, 34 a 40 nariadenia č. 376/2014, ako aj v niektorých jeho ustanoveniach, najmä v článku 1 ods. 1, článku 3 ods. 1 a článku 6 ods. 3 tohto nariadenia, treba dodať, že tieto výrazy neodkazujú na „dôvernosť“ stanovenú uvedeným nariadením ako takú, ale na „ochranu“ alebo „zachovanie“ tejto dôvernosti, na „opatrenia“, ktoré treba prijať na zabezpečenie tohto zachovania alebo tejto ochrany, ako aj na „využívanie“ alebo „používanie“ dotknutých informácií. Treba ich teda chápať v tom zmysle, že uvedená dôvernosť nemá len relatívnu povahu, ako to predpokladá tento súd, ale že musí byť zabezpečená všetkými prostriedkami zabezpečujúcimi, že predmetné informácie sa použijú len na účely, na ktoré boli zhromaždené alebo vypracované.
63 Článok 15 nariadenia č. 376/2014 preto nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že informácie, ktoré majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány v súvislosti s takouto udalosťou, podliehajú režimu úplnej a absolútnej dôvernosti, v dôsledku ktorého verejnosť nemá právo na prístup k nim v akejkoľvek forme.
64 Z toho vyplýva, že povinnosť dôvernosti stanovená v článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 sa uplatňuje najmä na všetky informácie zhromaždené v akejkoľvek forme príslušným vnútroštátnym orgánom v súvislosti s udalosťou, o akú ide vo veci samej, teda „nehodou“ v zmysle článku 2 bodu 5 nariadenia č. 376/2014 a nariadenia č. 996/2010, na ktoré toto ustanovenie odkazuje, ako aj na všetky informácie uvedené v akejkoľvek forme v dokumente alebo na nosiči, ktoré boli vyhotovené alebo vytvorené v nadväznosti na oznámenie tejto udalosti a ktoré sa nachádzajú v príslušnej vnútroštátnej databáze, ako aj v európskom centrálnom registri. Takáto udalosť totiž patrí medzi udalosti, ktoré musia viesť k povinnému ohláseniu podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 376/2014, keďže ide o udalosť, ktorá súvisí s letom dotknutého lietadla a predstavuje významné riziko pre bezpečnosť letectva. Uvedená povinnosť sa preto musí dodržať okrem iného v prípade existencie takých „hlásení ECCAIRS“, aké sú uvedené v bodoch 32 až 34 tohto rozsudku, pričom treba poznamenať, že ECCAIRS je v praxi softvér, ktorý používajú vnútroštátne databázy a európsky centrálny register, ktorého zavedenie ukladá nariadenie č. 376/2014, ako to vyplýva z článku 7 ods. 4 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 16.
65 V treťom a poslednom rade vzhľadom na otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa právnych dôsledkov takéhoto výkladu článku 15 nariadenia č. 376/2014 na právo na slobodu prejavu a na informácie zakotvené v článku 11 Charty v osobitnom prípade, keď osoba, ktorá žiada o prístup k informáciám, na ktoré sa vzťahuje režim dôvernosti stanovený v tomto článku, je informačno‑mediálnym podnikom, treba spresniť nasledujúce skutočnosti.
66 Súdny dvor už pripomenul, že akty alebo ustanovenia sekundárneho práva Únie, ktoré môžu mať negatívny vplyv na výkon práva na slobodu prejavu a na informácie zakotveného v článku 11 Charty, a teda môžu obmedziť takýto výkon, sa majú vykladať s prihliadnutím na toto právo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑401/19, EU:C:2022:297, body 47 a 70).
67 V prejednávanej veci Rada Európskej únie, Komisia a holandská vláda vo svojich písomných pripomienkach vyjadrili názor, že hoci článok 15 nariadenia č. 376/2014 obmedzuje výkon práva na slobodu prejavu a na informácie zakotveného v článku 11 Charty, spĺňa podmienky vyžadované článkom 52 ods. 1 Charty na to, aby takéto obmedzenie mohlo byť prípustné.
68 V tejto súvislosti článok 52 ods. 1 Charty stanovuje, že výkon práv a slobôd zaručených touto Chartou možno obmedziť pod podmienkou, že tieto obmedzenia po prvé sú ustanovené zákonom, po druhé rešpektujú podstatu predmetných práv a slobôd a po tretie za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo sú potrebné na ochranu práv a slobôd iných.
69 Pokiaľ ide po prvé o požiadavku, podľa ktorej takéto obmedzenie musí byť ustanovené zákonom, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vychádza najmä z predpokladu, že právny základ tohto obmedzenia definuje jeho rozsah jasným a presným spôsobom [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C‑419/14, EU:C:2015:832, bod 81, ako aj zo 6. októbra 2020, État luxembourgeois (Právo na opravný prostriedok proti žiadosti o informácie v oblasti daní), C‑245/19 a C‑246/19, EU:C:2020:795, bod 76].
70 Tak je to v prípade článku 15 nariadenia č. 376/2014, ako vyplýva najmä z bodov 51 a 61 tohto rozsudku.
71 Pokiaľ ide po druhé o požiadavku týkajúcu sa rešpektovania podstaty dotknutého práva, treba najprv pripomenúť, že článok 15 nariadenia č. 376/2014 podriaďuje informácie, ktoré podľa tohto nariadenia zhromažďujú alebo majú k dispozícii orgány príslušné v oblasti bezpečnosti letectva, všeobecnému a prísnemu režimu dôvernosti. Z tohto dôvodu môže tento článok 15 porušiť právo na slobodu prejavu a na informácie zakotvené v článku 11 Charty, keďže tento posledný uvedený článok vo svojom odseku 1 umožňuje vo všeobecnosti každému, a vo svojom odseku 2 konkrétnejšie médiám, prijímať informácie.
72 Článok 15 nariadenia č. 376/2014 totiž bráni každej osobe v tom, aby mala voľný prístup k údajom a k informáciám uvedeným v tomto ustanovení, a teda aby sa oboznámila s ich obsahom, a to bez ohľadu na udalosť, ktorej sa tieto informácie týkajú, a teda bez ohľadu na záujem, ktorý by tieto informácie prípadne mohli pre verejnosť predstavovať.
73 Okrem toho toto ustanovenie konkrétnejšie bráni informačno‑mediálnym podnikom mať prístup k uvedeným informáciám na účely žurnalistiky v rámci prípravných prác rešerše, investigatívnej činnosti a zhromažďovania informácií, ktoré sú vlastné slobode médií a konečnému cieľu novinárskej činnosti, ktoré spočívajú v poskytovaní informácií verejnosti, ako aj v podpore verejnej diskusie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, body 68 a 69, ako aj citovanú judikatúru).
74 Článok 15 nariadenia č. 376/2014 sa však uplatňuje len na informácie o nehodách, vážnych incidentoch alebo iných udalostiach, ktoré môžu predstavovať významné riziko pre bezpečnosť letectva a ktoré zhromažďujú alebo uchovávajú príslušné verejné orgány podľa tohto nariadenia. Nebráni teda verejnosti a informačno‑mediálnym podnikom, aby sa v tejto veci snažili získať informácie z iných zdrojov alebo inými prostriedkami.
75 Okrem toho tento článok 15 sám osebe nezasahuje do slobody názoru a prejavu.
76 Za týchto podmienok treba konštatovať, že uvedený článok 15 nezasahuje do podstaty práva zakotveného v článku 11 Charty.
77 Po tretie, pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej akékoľvek obmedzenie musí byť nevyhnutné na sledovanie cieľa všeobecného záujmu uznaného Úniou a primerané tomuto cieľu, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že ciele spočívajúce v zaručení bezpečnosti letovej prevádzky a v širšom zmysle v zabezpečení jednotnej a vysokej úrovne bezpečnosti civilného letectva v Európe predstavujú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júla 2017, Fries, C‑190/16, EU:C:2017:513, body 42 a 43, ako aj z 2. júna 2022, Skeyes, C‑353/20, EU:C:2022:423, bod 67).
78 Okrem toho takýto cieľ všeobecného záujmu môže predstavovať cieľ spočívajúci v tom, že normotvorca Únie zavedie v odvetví, pre ktoré je charakteristická osobitná situácia, systém dohľadu a kontroly spočívajúci na mechanizmoch ohlasovania informácií dotknutými fyzickými alebo právnickými osobami, spoločnej analýzy týchto informácií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie, ako aj ochrany uvedených informácií prostredníctvom povinnosti dôvernosti. Súdny dvor najmä pripustil, že takéto povinnosti môžu byť nevyhnutné na zachovanie dôvery dotknutých osôb, ako aj na ich ochranu pred rizikom uverejnenia informácií, ktoré tieto osoby musia oznámiť príslušným orgánom (pozri, pokiaľ ide o odvetvie finančného dohľadu, rozsudok z 19. júna 2018, Baumeister, C‑15/16, EU:C:2018:464, body 31 až 33 a 46, ako aj, pokiaľ ide o odvetvie verejného obstarávania, rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 115 a citovanú judikatúru).
79 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 54 a 55 tohto rozsudku, sú to práve takéto ciele, o ktoré sa opiera tak nariadenie č. 376/2014 ako celok, a konkrétnejšie systém dohľadu a kontroly, ktorý toto nariadenie zavádza, ako aj povinnosť dôvernosti stanovená v článku 15 uvedeného nariadenia, čo predstavuje ústredný a nevyhnutný prvok tohto systému.
80 Okrem toho, ako uviedli Rada a Komisia vo svojich písomných a ústnych pripomienkach pred Súdnym dvorom, treba poznamenať, že hoci všeobecným a striktným spôsobom vylučuje akékoľvek právo verejnosti alebo dokonca informačno‑mediálneho podniku na prístup k dotknutým informáciám, povinnosť dôvernosti stanovená v článku 15 nariadenia č. 376/2014 nemá vplyv na možnosť príslušných vnútroštátnych orgánov alebo súdov rozhodnúť v určitých presne vymedzených situáciách a pri dodržaní prísnych podmienok ex offo o uverejnení niektorých z týchto informácií.
81 V prvom rade článok 13 ods. 11 a 12 nariadenia č. 376/2014, ktorý treba vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 32 tohto nariadenia, oprávňuje členské štáty uverejňovať nielen správy určené na informovanie verejnosti o všeobecnej úrovni bezpečnosti civilného letectva, najmä prostredníctvom súhrnných a anonymizovaných informácií, ale aj hlásenia o jednotlivých udalostiach za predpokladu, že tieto sú anonymizované.
82 Ďalej článok 15 nariadenia č. 376/2014, ako vyplýva z jeho samotného znenia, nemá vplyv na možnosť, že článok 14 ods. 3 a 4 nariadenia č. 996/2010 umožňuje orgánom príslušným na výkon spravodlivosti alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu rozhodnúť o uverejnení určitých informácií týkajúcich sa nehody alebo vážneho incidentu týkajúceho sa lietadla, ktoré boli predmetom bezpečnostného vyšetrovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účel povolený zákonom a v súlade s podmienkami stanovenými týmito ustanoveniami ako aj uplatniteľným vnútroštátnym právom.
83 Napokon, a rovnako, článok 15 nariadenia č. 376/2014 nemá vplyv na možnosť orgánu povereného bezpečnostným vyšetrovaním rozhodnúť v súlade s článkom 15 ods. 4 a 5 nariadenia č. 996/2010 o informovaní obetí nehody alebo vážneho incidentu, ako aj ich príbuzných alebo ich združení a uverejniť všetky informácie o postupe vyšetrovania, ako aj prípadné predbežné správy, závery alebo odporúčania, ku ktorým tento postup vedie. Tento orgán má okrem toho podľa článku 16 toho istého nariadenia povinnosť uverejniť záverečnú správu, ku ktorej vedie uvedené konanie.
84 Vzhľadom na všetky ustanovenia uvedené v bodoch 81 až 83 tohto rozsudku, ktoré dávajú verejnosti, a konkrétnejšie informačno‑mediálnym podnikom, určité možnosti získať všeobecné informácie týkajúce sa bezpečnosti letectva v Únii, ako aj informácie týkajúce sa určitých konkrétnych udalostí v prípadoch, keď sa príslušné vnútroštátne orgány alebo súdy domnievajú, že uverejnenie alebo cielené sprístupnenie týchto informácií je odôvodnené, treba povinnosť dôvernosti stanovenú v článku 15 nariadenia č. 376/2014 považovať za primeranú cieľu, ktorý sleduje. Bez ohľadu na okolnosť, že táto povinnosť nebráni verejnosti a informačno‑mediálnym podnikom usilovať sa o informácie z iných zdrojov alebo inými prostriedkami, ako vyplýva z bodu 74 tohto rozsudku, nevylučuje žiadnu možnosť uverejnenia predmetných informácií z iniciatívy a pod kontrolou týchto orgánov alebo súdov. Zdá sa teda, že prijatím nariadenia č. 376/2014 sa normotvorca Únie usiloval vytvoriť a skutočne zaviesť spravodlivú rovnováhu medzi cieľmi sledovanými týmto nariadením na jednej strane a rôznymi dotknutými právami a verejnými a súkromnými záujmami na druhej strane.
85 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné na prvú a druhú otázku odpovedať, že článok 15 nariadenia č. 376/2014 v spojení s právom na slobodu prejavu a na informácie zakotveným v článku 11 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že informácie, ktoré majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány v súvislosti s „udalosťou“ týkajúcou sa bezpečnosti letectva v zmysle článku 2 bodu 7 tohto nariadenia, podliehajú režimu dôvernosti, v dôsledku ktorého ani verejnosť, ani dokonca informačno‑mediálny podnik nemajú právo na prístup k nim v akejkoľvek forme.
O tretej a štvrtej otázke
86 Vzhľadom na odpoveď na prvú a druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku.
O trovách
87 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007, zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018, v spojení s právom na slobodu prejavu a na informácie zakotveným v článku 11 Charty základných práv Európskej únie,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
informácie, ktoré majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány v súvislosti s „udalosťou“ týkajúcou sa bezpečnosti letectva v zmysle článku 2 bodu 7 nariadenia č. 376/2014 v znení zmien, podliehajú režimu dôvernosti, v dôsledku ktorého ani verejnosť, ani dokonca informačno‑mediálny podnik nemajú právo na prístup k nim v akejkoľvek forme.
Podpisy